Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/75/2024 z 20. 11. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2024, sp. zn. 6Co/75/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3
Krajský súd Bratislava | 6Co/75/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3 | 2024-11-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d53bd4-a558-44af-bd95-aa0027c37e73
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Co/75/2024
1110244104
20. 11. 2024
JUDr. Otília Belavá
ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek
senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Q.. H.. X.K. W.,
K.. XX.XX.XXXX, O. J. X, XXX XX J., proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu ušlého
zisku a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn.
BI-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. BI-8C/201/2010-545 zo dňa
29.11.2023, p o t v r d z u j e .
Krajský súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.).
2. Žalobou, doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.11.2010, sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia ušlého zisku vo výške 4.774.115,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 6 % ročne od 31.10.2005 do zaplatenia, ušlého zisku vo výške 916.683,26 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 13,5 % ročne od 21.05.2005 do zaplatenia, nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32
eur a náhrady trov konania, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) titulom
nesprávneho úradného postupu a to nezákonným rozhodnutím súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Jakubca a Okresného súdu Bratislava I.
3.Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec dňa 19.01.2005
vyfabuloval exekučný príkaz na obchodný podiel žalobcu ako spoločníka v spoločnosti VENUS
PROJECT Slovakia s.r.o. bez poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 25.01.2005 súdny exekútor v
zmysle § 113b Exekučného poriadku doručil žalobcovi nezákonný exekučný príkaz, čím dňa 25.01.2005
nastali účinky zrušenia spoločnosti, spoločnosť vstúpila proti vlastnej vôli do likvidácie, a nemohla
podľa § 72 Obchodného zákonníka uzatvárať zmluvy a slobodne podnikať. Konanie na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. 32Exre/16/2005 vyvolané exekútorom bolo zastavené dňa 28.02.2008, t.j. 1129
dní nezákonného stavu, napriek tomu, že žalobca exekútora upozornil listom zo dňa 28.01.2005 na
nezákonný postup a možnosť zmarenia predaja obchodného podielu v spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia s.ro.. Exekútor nezákonný stav neodstránil v lehote určenej žalobcom. Ak by bol exekútor
bezodkladne odstránil ním vyvolaný nezákonný stav, nedošlo by k zmareniu predaja obchodného
podielu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. záujemcovi, t.zn. nedošlo by k zmareniu tejto

investície. Tým, že sa žalobca nemohol dostať k svojmu záväzku voči zahraničnému záujemcovi fy
EUROPEAN ENTERPRISES Ltd., došlo tak k ohrozeniu jeho dobrého mena. Súdny exekútor konaním
v rozpore s Exekučným poriadkom, znemožnil žalobcovi rozmnožiť jeho aktíva o sumu 2.500.000,GBP reprezentujúcu ušlý zisk, ktorý spočíval v znemožnení predaja 80% obchodného podielu
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. britskej spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd..
Túto pohľadávku uplatnila spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. formou prerokovania nároku
na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 09.01.2007. Exekútor svojím
konaním zasiahol do práva žalobcu na pokojný stav, do práva na súkromie, do práva na podnikateľskú
česť a dôstojnosť, zdiskreditoval žalobcu pred správcom dane Daňovým úradom Bratislava II.
Neoprávnený zásah do osobnostných práv a poškodenia dobrého mena žalobcu pretrvával aj v čase
podania žaloby. Žalobca sa stal pre určitú skupinu podnikateľov (s ktorými podnikal dlhodobo aj pred
nezákonnou exekúciou) osobou nie dostatočne dôveryhodnou k realizácii podnikateľských zámerov.
V príčinnej súvislosti s vyvolanou psychickou traumou z konania exekútora, došlo u žalobcu k stavu
ťažkej depresie, žalobca je dlhodobo práceneschopný, došlo k zníženiu životnej úrovne žalobcu. Súdny
exekútor JUDr. Jakubec bol dňa 19.03.2007 uznaný ako disciplinárne zodpovedný za disciplinárne
previnenie, čím je daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú žalobcovi súdnym exekútorom nesprávnym úradným postupom. Súdny exekútor v spolupráci so sudkyňami obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I nerešpektoval zásadu zákonnosti a zásadu primeranosti exekučného
konania. Súdny exekútor zrealizoval nátlak aj prepadom žalobcu v nočných hodinách, v prítomnosti
skupiny neznámych osôb, neprimerane zasiahol do práva na domovú slobodu a ochranu súkromia.
Dňa 11.10.2010 pohľadávku v sume 916.683,26 eur spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.
postúpila na žalobcu. Charakter ušlého zisku tak spočíva v strate majetkového prínosu v sume 500.000,GBP, ktorý mohla v danom čase spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. očakávať od svojho
potenciálneho investora, resp. predaj 80% jej obchodného podielu za sumu 2.500.000,- GBP. Návrh na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca podal dňa 22.12.2006.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila s tým, že na Okresnom súde Bratislava I už boli riešené skutkovo aj
právne obdobné nároky uplatnené žalobcom (ako fyzickou osobou resp. ako konateľom a spoločníkom
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.) ako napr. vec pod sp. zn. 7C 66/2011 v ktorej súd
uviedol, „...že nemožno vyvodiť záver o tom, že samotnou exekúciou na obchodný podiel nastali
účinky zrušenia spoločnosti; súd nepovažoval ani za preukázané, že v dôsledku nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora spočívajúceho vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného
podielu nemohla spoločnosť žalobcu podnikať...“. S týmto posúdením sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý
rozsudkom pod sp.zn. 7Co 442/2016-184 zo dňa 25.10.2017 potvrdil zamietnutie žaloby. V ďalšom
rozhodnutí Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 8C 203/2009 konštatoval, „...že spoločnosť VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o. v konaní nepreukázala, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdneho exekútora nemohla podnikať. K výmazu spoločnosti nikdy nedošlo. Až právoplatnosťou
uznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze spoločnosti z obchodného registra dochádza
k právnym následkom uznesení súdu a ich realizácii v obchodnom registri. Obchodná spoločnosť
zaniká až jej výmazom, ktorému predchádza jej zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Žalobca nebol
nikdy zrušený a nenastalo ani štádium likvidácie. Prípadná likvidácia by musela byť zrejmá z listín
predložených žalobcom, nakoľko tento by svoje obchodné meno musel spájať s označením „v likvidácii“
a v jej mene konajúci štatutárny orgán by musel používať označenie likvidátor. Žalobca nepreukázal, že
by nemohol podnikať a tak vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi. ...“. K totožným
záverom dospel aj Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 20C 64/2006 v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu sp.zn. 4Co 16/2017 v ktorom bolo ustálené, „...že žalobca (VPS a JUPITER), nepreukázal
nemožnosť podnikať a nemožnosť vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi. ...“ Ak
teda súd opakovane ustálil, že žalobca resp. jeho spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. nemal
zabránené v podnikaní, potom akýkoľvek nárok uplatnený v tomto konaní, musí byť rovnako posúdený
ako nedôvodný. Žalobca sa žalobou domáha náhrady ušlého zisku a nemajetkovej ujmy za nesprávny
úradný postup súdneho exekútora JUDr. Jakubca v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., pričom
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je zodpovednosťou absolútnou,
ale podlieha určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k splneniu
materiálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. Základné
podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci sú 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik
škody resp. nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou resp. nemajetkovou ujmou; pričom musia byť splnené všetky

tri podmienky súčasne, inak zodpovednosť štátu nevzniká. Taktiež tieto podmienky musia byť v súdnom
konaní náležite preukázané s dôrazom na skutočnosť, že dôkazné bremeno nesie žalobca.
Žalobca nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku vo výške 5.690.798,64 eur odôvodňuje tým, že
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora prišlo na strane žalobcu k zmareniu predaja 80%
obchodného podielu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. britskej spoločnosti EUROPEAN
ENTERPRISES Ltd., ku ktorému malo dôjsť do 30.10.2005. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na
skutočnosť, že k žalobcom tvrdenému výmazu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. nikdy
nedošlo. Uznesenie registrového súdu pod sp. zn. Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005, ktorým povolil
vykonať v obchodnom registri zápis o výmaze obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia
s.r.o., bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave uznesením pod sp. zn. 3Cob/206/2005 zo dňa
30.11.2005. Pritom až právoplatnosťou uznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze
spoločnosti z obchodného registra dochádza k právnym následkom uznesení súdu a ich realizácii v
obchodnom registri. Obchodná spoločnosť zaniká až jej výmazom, ktorému výmazu predchádza jej
zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Spoločnosť žalobcu nebola nikdy zrušená a nenastalo u nej
ani štádium likvidácie. Žalovaná má tak za to, že postupom súdneho exekútora neprišlo k zmareniu
predaja 80% obchodného podielu spoločnosti, ku ktorému malo prísť do 30.10.2005. Žalovaná tiež
uviedla, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku na základe nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora je predmetom viacerých súdnych konaní vedených pred Okresným súdom
Bratislava I (príkladmo uvedené v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 08.10.2019). Žalovaná vo vyjadrení
poukázala na konanie pod sp. zn. 22C/8/2007, v ktorom sa žalobca domáha náhrady ušlého zisku z
dôvodu nemožnosti uskutočniť prevod obchodného podielu vo výške 100% nominálnej hodnoty všetkých
aktív na spoločnosť VAKOV, spol. s.r.o. na základe zmluvy o budúcej zmluve, a to v priamom dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Z uvedenej zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že
žalobca so spoločnosťou VAKOV, spol. s.r.o. uzatvoril túto zmluvu dňa 07.12.2004. Žalovaná tak vidí
priamy rozpor medzi tým, aby žalobca zmluvou o budúcej zmluve previedol obchodný podiel spoločnosti
VENUS PROJECT s.r.o. vo výške 100% na spoločnosť VAKOV, spol. s.r.o., a zároveň do 30.10.2005
predal 80% obchodný podiel spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd.. Žalovaná je tak názoru, že
k tvrdenému predaju obchodného podielu nemohlo vôbec prísť, a to bez ohľadu na postup súdneho
exekútora. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 319/2008 zo dňa 28.04.2010 „...
Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo
musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo
škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). ...“. Takže žalobcom tvrdený ušlý zisk nebolo
možné očakávať, nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k predaju obchodnej spoločnosti do 30.10.2005,
mal už žalobca uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve s inou obchodnou spoločnosťou o prevode
100% obchodného podielu. Rovnako má žalovaná za to, že žalobca v tomto konaní ani nepreukázal
ním tvrdenú výšku ušlého zisku, a tak neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
z § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok, pričom prípustnosť peňažnej
satisfakcie je opodstatnená tam, kde konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením,
a kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno dosiahnuť inak ako cestou
zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Splnenie týchto podmienok však musí byť v konaní
preukázané, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave napr. v rozsudku pod sp.zn. 6Co 14/2013-141 zo
dňa 24.11.2014. Súdny exekútor bol disciplinárne potrestaný vo forme písomného pokarhania senátom
disciplinárnej komisie SKE v konaní P. XX/XXXX, preto žalobca musí v konaní preukázať, že satisfakcia
v podobe disciplinárneho potrestania nie je dostačujúca. Žalobca tvrdí, že mu mala nemajetková ujma
vzniknúť v dôsledku „ohrozenia dobrého mena - spoločenskej reputácie, intenzívne zasiahnuté do jeho
práva na česť a dôstojnosť, spoľahlivosť podnikateľa...pokojný stav...do práva na súkromie...psychickou
traumou...morálnym utrpením.... vyvolaním stavu ťažkej depresie...“. Hoci žalobca je nositeľom bremena
tvrdenia a bremena dôkazu, pri odôvodnení vzniku nemajetkovej ujmy sa obmedzil len na subjektívne,
ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nepreukazuje žiadnym relevantným dôkazom. Žalobcom priložené
osvedčenia od žalobcových dlhoročných partnerov sú spochybniteľné keď napr. v osvedčení od
spoločnosti RELIANS spol. s.r.o. zo dňa 21.10.2010 spoločnosť uvádza, že mala so žalobcom dobré
skúsenosti od roku 2001, pričom nepotvrdzuje, že by sa zdiskreditovalo dobré meno žalobcu ako
obchodného partnera. Rovnako ani žalobcom predložená dočasná práceneschopnosť a lekársky nález

nepreukazujú žalobcom tvrdenú psychickú traumu z konania súdneho exekútora, absentuje vecná ako aj
časová súvislosť. Okrem toho dočasná práceneschopnosť ako aj lekárska správa boli vystavené v roku
2010, pričom otázka výmazu spoločnosti bola v prospech žalobcu vyriešená už uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 32Exre 16/2005 zo dňa 24.04.2006 a to zastavením konania o výmaz z
obchodného registra. Žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú, že by žalobcov stav vznikol v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Náhradu nemajetkovej ujmy
si žalobca uplatňuje aj v dôsledku tvrdeného nátlaku, ktorý voči nemu realizoval súdny exekútor u
žalobcu doma. Žalobca toto tvrdenie ničím nepreukázal. Žalobcom predložená výzva na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu, výzva k úhrade bezdôvodného obohatenia a žiadosť o poskytnutie súčinnosti
pri vykonávaní exekúcie, nepreukazujú žalobcom tvrdený „nočný prepad“ s následkami ublíženia na
zdraví. Žalobca výšku nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom nezdôvodnil a požadovaná suma je aj
zjavne neprimeraná a to s poukazom na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, výška
náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2006 Z. z. o
odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z., aktuálne
nahradený zákonom č. 274/2014 Z. z.), podľa ktorého celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť
päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
viac ako desaťnásobne prekračujúcej maximálnu možnú náhradu poskytovanú v prípade trestných činov
s následkom smrti (v čase nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora predstavovala minimálna
mzda v hospodárstve SR sumu 229,- eur; tzn. výška maximálneho odškodnenia predstavuje sumu
11.450,- eur). Žalovaná má za to, že žalobca ani v otázke preukázania existencie príčinnej súvislosti
medzi namietaným úradným postupom a tvrdenými následkami neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku
čoho nie je možné žalobu ako celok považovať za dôvodnú.
5. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 8C/201/2010-139 zo dňa 29.01.2013, konanie z dôvodu
prekážky litispendencie zastavil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením pod sp.zn.
9Co/226/2013-144 zo dňa 30.04.2013 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa
ušlého zisku v sume 4.774.115,38,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 31.10.2005
do zaplatenia potvrdil a vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu o zaplatenie ušlého zisku vo výške 916.683,26,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 21.02.2005 do zaplatenia a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32,- eur.
6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie sp.zn. B1-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023, právne
odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, § 9, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 , § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. a vecne tým, že žalobca za nesprávny úradný postup označil postup súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca, v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. EX 365/2002,
pri vydávaní exekučného príkazu na obchodný podiel jediného spoločníka obchodnej spoločnosti zo
dňa 25.01.2005. Žalovaná nesprávny úradný postup súdneho exekútora nerozporovala, nakoľko z
oznámenia Slovenskej komory exekútorov zn. SKE 489/07 zo dňa 17.04.2007 bolo preukázané, že
súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec bol disciplinárnym senátom disciplinárnej komisie Slovenskej
komory exekútorov uznaný disciplinárne zodpovedným za disciplinárne previnenie, za čo mu bolo
uložené disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom
na uvedené bolo na žalobcovi preukázať ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a
to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V odseku 27.
napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie venoval právnej teórii a súdnej judikatúre existencii
príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody ako jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Uplatnenú škodu vzniknutú
zmarením investície v objeme 500.000,- GBP od spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd., ktorú
by spoločnosť dosiahla, nebyť nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, súd prvej inštancie
uzavrel vo vzťahu k otázke príčinnej súvislosti tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že následkom ním
uvedeného nesprávneho úradného postupu, došlo k takému zásahu do právnej subjektivity spoločnosti
VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., že by táto bola zbavená možnosti podnikať a, že by v dôsledku
toho spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., nemohla ďalej spolupracovať so spoločnosťou
EUROPEAN ENTERPRISES Ltd.. Uvedený záver súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch 30. a
31. napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca nepreukázal, že by spoločnosť VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o. bola zrušená, že nemohla podnikať a uzatvárať nové zmluvné kontrakty, nepreukázal
ani svoje tvrdenie o obmedzení slobody podnikania v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom súdneho exekútora. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že ani preukázanie uvedených
skutočností by nemalo za následok vznik príčinnej súvislosti, nakoľko z dohody o vzájomnej spolupráci
zo dňa 15.11.2004, z ktorej mala vyplývať zmarená investícia spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES
Ltd. nevyplýva, že táto investícia mala byť poskytnutá v prospech spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia s.r.o.. Podľa dohody sa spoločnosť EUROPEAN ENTERPRISES Ltd. zaviazala, že v období
od 10.02.2005 do 20.02.2005 vykoná investíciu na rozvoj podnikania v oblasti realitnej činnosti v sume
500.000,- GBP. Z takto koncipovaného záväzku podľa názoru súdu nevyplýva, že investícia mala byť
poskytnutá priamo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o..
Náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil v sume 167.463,22,- eur z dôvodu neoprávneného
zásahu do práva na pokojný stav, do práva na česť a dôstojnosť podnikateľa, poškodenie dobrej
povesti, dobrého mena, morálneho utrpenia, zníženia životnej úrovne, súd prvej inštancie odôvodnil
v odseku 32. napadnutého rozhodnutia. K zásahu malo dôjsť podľa názoru žalobcu nesprávnym
úradným postupom exekútora a sudkýň obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vydávaním
nezákonných uznesení. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 19b ods. 3 Občianskeho
zákonníka so záverom, že žalobca nepreukázal existenciu neoprávneného zásahu ani spôsobilosť
neoprávneného zásahu zasiahnuť negatívne do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby.
Rozhodnutia súdu a súdneho exekútora neobsahovali žiadne tvrdenia o žalobcovi, ktoré by mohli
vyvolať dojem, resp. by boli objektívne spôsobilé zásahu ktorým mohlo dôjsť k poškodeniu jeho dobrého
mena alebo povesti právnickej osoby, preto návrh žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie sa stotožnil s
názorom žalovanej vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme s odkazom na ust. § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorú odôvodnil v odseku 34. napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie poukázal
o.i. na skutočnosť, že súdny exekútor bol disciplinárne potrestaný vo forme písomného pokarhania
senátom disciplinárnej komisie SKE v konaní P. XX/XXXX, preto žalobca musí v konaní preukázať, že
satisfakcia v podobe disciplinárneho potrestania nie je dostačujúca. Žalobca sa pri odôvodnení vzniku
nemajetkovej ujmy obmedzil len na subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia, ktoré tak nie sú spôsobilé
privodiť vznik nemajetkovej ujmy v súlade s požiadavkami zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd prvej inštancie
sa plne stotožnil s vyjadrením žalovanej vo vzťahu žalobcom predložených dôkazov k príčinnej súvislosti
s konaním exekútora (osvedčenia od žalobcových partnerov, doklad o dočasnej práceneschopnosti a
lekársky nález) so záverom, že predložené dôkazy nepreukazujú, že by žalobcov zdravotný stav vznikol
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Rovnako žalobca
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nátlaku, ktorý mal voči nemu realizovať súdny exekútor
u žalobcu doma. Žalobca takéto tvrdenie ničím nepreukázal a výšku nemajetkovej ujmy žiadnym
spôsobom nezdôvodnil. Jediné zdôvodnenie možno vyvodiť z návrhu na predbežné prerokovanie nároku
zo dňa 02.11.2010, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32,eur, ktorá mala spočívať v znížení životnej úrovne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že
zníženie životnej úrovne nepredstavuje nemajetkovú ujmu, ale naopak majetkovú ujmu. V odseku 35.
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca ani v otázke preukázania existencie
príčinnej súvislosti medzi namietaným úradným postupom a tvrdenými následkami neuniesol dôkazné
bremeno, v dôsledku čoho nie je možné považovať žalobu ako celok za dôvodnú. V odseku 36.
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o trovách konania, keďže žalovanej,
hoci bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca (poznámka odvolacieho súdu: žalobca v
označení odvolania uviedol nesprávnu sp.zn. a dátum rozhodnutia BI-8C/314/2009 zo dňa 06.11.2023,
správne má byť sp.zn. B1-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023), v zmysle odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. a), b), c), e), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v
spojení s čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 , čl. 5 veta prvá, čl. 6 ods. 1, čl. 17 CSP a žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. BI-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023 zrušil
v oboch jeho výrokoch, žalobcovi priznal trovy konania a právneho zastupovania, vec vrátil Mestskému
súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a zároveň aby rozhodol - usmernil Mestský súd Bratislava IV, aby
zákonná sudkyňa Mgr. Ivana Jančoková v tejto veci už nekonala a nerozhodovala.
8. Žalobca namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, že je svojvoľné a arbitrárne, neracionálne
a nepresvedčivé, nekonzistentné odôvodnenie nie vecne správne, je nezákonné a nedobromyseľné,
nespravodlivé, ktoré bolo doručené žalobcovi (nebolo doručené právnej zástupkyni žalobcu advokátke
JUDr. S. č.l. 522a spisu), v ktorom poľa názoru žalobcu konala a arbitrárne, porušujúc princíp právnej
istoty, legitímneho očakávania, porušením „princípu zdravého rozumu“, svojvoľne rozhodla neprípustnej
nadpráce v prospech žalovanej nie nezaujatá sudkyňa Mgr. Ivana Jančoková, ktorá zjavne (ako nový

sudca v tejto veci) nemala záujem na riadnom vykonaní dokazovania na procesne čistom nie nestrannom
súdnom konaní, vedome porušujúc elementárne princípy spravodlivosti v neprospech dotknutého
žalobcu ako odvolateľa.
9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že svojím podaním dňa 10.10.2023 o 1:33 hod. elektronicky a
následne v listinnej forme dňa 17.10.2023 o 08:42 hod. do podateľne Mestského súdu Bratislava IV (č.l.
518, č.l. 522a) ex post do spisu založil písomnosť, že žalobca je v tomto konaní zastúpený advokátkou
JUDr. S., čím bol daný dôvod na postup súdu prvej inštancie podľa § 92, § 161 ods. 1, ods. 3 CSP,
čo malo v konečnom dôsledku za následok, že súd prvej inštancie síce mohol vo veci konať, avšak
nemohol vo veci dňa 29.11.2023 rozhodnúť rozsudkom, teda vo svetle okolností prípadu je napadnutý
svojvoľný rozsudok nezákonný, nespravodlivý, navyše nie je riadne a presvedčivo odôvodnený (§ 220
ods. 2 CSP), dôsledne nerešpektuje princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 CSP), judikatúru Ústavného
súdu SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvej inštancie nevykonal riadne objektivizáciu skutkového stavu
veci vypočutím očitých svedkov navrhnutých žalobcom v žalobe (U. Y., Q.. P. Y.) a znalec H.. W. Ž.
sa nevysporiadal s tým, že vo veci bola do 19.09.2023 absencia vyznačenia doložky právoplatnosti
vo veci sp.zn. 32 Exre/16/2005. V zmysle uvedeného žaloba bola podaná dôvodne, súd jej mal
vyhovieť a tak žalobca žiada napadnutý rozsudok sp.zn. B1-8C/314/2009 zo dňa 06.11.2023 (poznámka
odvolacieho súdu: žalobca opakovane uviedol nesprávnu sp.zn. a dátum rozhodnutia, správne má byť
sp.zn. B1-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023), zrušiť v oboch jeho výrokoch o.i. aj z dôvodu, že súd
prvej inštancie vo veci nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy nevykonal tzv. „Pema test“ (napr.
rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/107/2022 )
10. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nekonal čestne a svedomito, keďže nová zákonná sudkyňa
zaprotokolovala do Zápisnice zo dňa 29.11.2023 na str. 2 „Súd zároveň oboznamuje, že sa oboznámil
s exekučným spisom EX 365/2002“, čo nie je riadne osvedčené obsahom spisu a ani obsahom
exekučného spisu EX 365/2002. Súd prvej inštancie bol povinný si tento spis pripojiť ako dôkaz,
oboznámiť o tom žalobcu a umožniť mu oboznámiť sa s jeho obsahom. Z uvedeného je tak zrejmé, že v
čase rozhodovania súdom prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.11.2023, súd nedisponoval so spisom
EX 365/2002 (ani nemohol s ním disponovať, keďže v inom súdnom konaní pred bývalým Okresným
súdom Bratislava V bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci sfalšovania podpisov advokátky JUDr.
S., pre objektivizáciu je navrhnutý výsluch svedka aktuálneho súdneho exekútora).
11. Žalobca namieta, že na nariadené pojednávanie dňa 29.11.2023 nebola súdom predvolaná
advokátka JUDr. S., čím v čase vyhlásenia rozsudku nemal súd prvej inštancie riadne ustálený okruh
účastníkov konania a navrhnutých svedkov k osvedčeniu uplatnenej majetkovej a nemajetkovej ujmy
riadne a včas nepredvolal. Súd prvej inštancie tak zmaril objektivizáciu skutkového stavu veci v časti
konania o zaplatenie sumy 916.683,26,- eur s prísl. a nemajetkovej ujmy v sume 167.463,32,- eur.
12. Žalobca namieta, že nahliadnutím do spisu dňa 17.01.2024 zistil, že súd prvej inštancie vykonal
vlastné dokazovanie, ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 02.02.2023 (č.l. 465), pričom žalobcu do
vyhlásenia napadnutého rozsudku so záznamom neoboznámil, rovnako ani so spisom Mestského súdu
Bratislava III - Obchodný register K. (pôvodne sp.zn. 32 Exre/16/2005, č.l. 543) ktorý obsahuje novú
skutočnosť na podklade konania Mestského súdu Bratislava IV a to vyznačenie doložky právoplatnosti
vo veci výmazu na podklade konania sudcu Mgr. Sedmohradského po pojednávaní dňa 19.09.2023 vo
veci pod sp.zn. B1-26C/312/2009 (č.l. 502, č.l. 516), keďže na uznesení o zastavení konania zo dňa
24.04.2006 nebola do dňa 19.09.2023 vyznačená doložka právoplatnosti. Uvedené má podľa žalobcu
význam pre náležité zistenie skutkového stavu veci a jej právne posúdenie a to aj s poukazom na princíp
právnej istoty.
13. V podanom odvolaní žalobca požaduje aplikáciou tzv. „Pintovho zákona“, keď navrhuje priznať
žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 14.000,- eur a to v dôsledku prieťahov a stavu právnej neistoty
o výsledok konania od podania žaloby dňa 08.11.2010, ktoré boli spôsobené súdom prvej inštancie,
čo malo za následok zmarenie riadneho a včasného dokazovania, zmarenie dôkazného bremena v
neprospech žalobcu, potlačenie základných práv a slobôd žalobcu, zmarenie prístupu k súdu a právo na
spravodlivé súdne konanie (napr. uloženie povinnosti na zloženie preddavku na údajné trovy žalovanej).
14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila s tým, že žalobcom podané odvolanie neobsahuje
náležitosti v zmysle § 363 CSP a preto navrhuje odvolanie v súlade s § 386 CSP odmietnuť. V prípade,

ak by odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žalobcom podaného odvolania, žalovaná žiada,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15.Žalovaná považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný, pričom poukazuje
na skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú vo svojich doterajších písomných ako aj ústnych
vyjadreniach, ktorej sa v plnom rozsahu pridržiava. Žalovaná s dôrazom poukázala na to, že
odvolaním napadnutý rozsudok je v súlade s doterajšou početnou rozhodovacou praxou tunajšieho
(prvoinštančného i odvolacieho) súdu, ktorou boli riešené skutkovo aj právne obdobné nároky
uplatnené žalobcom ako fyzickou osobou, resp. ako konateľom a spoločníkom spoločnosti VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o., s totožným záverom o ich nedôvodnosti napr. rozsudok Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 8C/203/2009-592 zo dňa 03.07.2017; rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 25C/70/2008-297 zo dňa 10.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
5Co/654/2012-336 zo dňa 09.04.2013 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/22/2018;
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 20C/64/2006-640 zo dňa 24.06.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/16/2017-708 zo dňa 22.02.2017 a uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/161/2017; rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
7C/66/2011-135 zo dňa 18.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
7Co/442/2016-184 zo dňa 25.10.2017 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2019;
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 26C/210/2008-310 zo dňa 05.04.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/548/2013 zo dňa 28.03.2017 a uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2017 a iné. Napokon i v konaní pred Mestským súdom
Bratislava IV sp. zn. B1-26C/312/2009, na ktorého priebeh žalobca v odvolaní opakovane odkazuje,
bol dňa 17.10.2023 vyhlásený zamietajúci rozsudok (sp.z. B1-26C/312/2009-885), ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.11.2023.
16. Žalovaná k samotnému odvolaniu uviedla, že žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e) a h) CSP t.zn., že neboli splnené procesné
podmienky, čím takéto vymedzenie dôvodov podaného odvolania, považuje žalovaná za absolútne
nepostačujúce pre vecné prejednanie podaného odvolania. Následne žalovaná citovala ust. § 363 CSP s
tým, že splnenie týchto zákonných náležitosti odvolania predpokladá nie len formálne označenie jedného
či viacerých odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 CSP, alebo ich výlučné citovanie, ale
každý odvolací dôvod je potrebné identifikovať, t. zn. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí
naplnenie odvolacieho dôvodu. Žalobca si túto povinnosť dostatočne nesplnil, nakoľko odvolacie dôvody
nekonkretizoval. Takýto nedostatok odvolania nemôže za žalobcu odstraňovať súd a zároveň žalobca
nemôže byť s poukazom na § 373 ods. 1 posledná veta CSP ani vyzvaný na odstránenie nedostatku
odvolania. Dodržanie zásady rovnosti strán a zákonná koncentrácia konania, ktorá sa uplatňuje aj v
odvolacom konaní, by mali mať za následok neprihliadanie minimálne na odvolacie dôvody § 365 ods.
1 písm. a) a c) CSP pre absenciu akéhokoľvek uvedenia, v čom žalobca vidí pochybenie súdu prvej
inštancie napĺňajúce ten-ktorý odvolací dôvod. To, že žalobcom podané odvolanie nemožno považovať
za dostačujúce na jeho prejednanie odvolacím súdom, vyplýva aj zo skutočnosti, že jeho obsahom sú
chybné a nepravdivé údaje, s vecou nesúvisiace skutočnosti, prípadne tvrdenia, ktoré žalovaná nemá
za preukázané. Žalobca opakovane v odvolaní nesprávne uvádza sp.zn. rozhodnutia voči ktorému
odvolanie smeruje, ako aj dátum jeho vydania - sp.zn. B1-8C/314/2009 zo dňa 06.11.2023 (viď. 1. a
2. str. odvolania).
17. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nekonal v súlade s § 92, § 161 ods. 1 a ods. 3 CSP
a vo veci samej vydal rozsudok dňa 29.11.2023 napriek tomu, že bol právne zastúpený advokátkou
JUDr. S. (žalobca dňa 10.10.2023 o 1:33 hod. elektronicky a následne aj listinne v podateľni Mestského
súdu Bratislava IV dňa 17.10.2023 o 08:42 hod. uskutočnil podanie, z ktorého je zrejmé, že je v konaní
právne zastúpený advokátkou JUDr. S.). Rovnako žalobca namieta totožné pochybenie Okresným
súdom Bratislava I a to sudkyňou JUDr. P., ktorá taktiež nekonala v súlade s vyššie uvedenými ust. CSP
na základe žalobcom tvrdeného plnomocenstva zo dňa 04.09.2016. Žalovaná k uvedeným námietkam
uviedla, že ak žalobca uvedené skutočnosti preukazuje prílohou k odvolaniu, tak žalobca vo svojom
podaní uvedie svojho právneho zástupcu. Žalobca bol dňa 29.11.2023 osobne prítomný na pojednávaní,
na ktorom nenamietal absenciu jeho právnej zástupkyne, pred súdom riadne vystupoval, odpovedal
na otázky súdu a predniesol záverečnú reč. Žalobca tak žiadnym spôsobom svoje právne zastúpenie
nepreukázal, nenamietal neprítomnosť právnej zástupkyne, a tak žalovaná považuje aktuálne tvrdenia
žalobcu za účelové, pričom podpis právnej zástupkyne JUDr. S. na odvolaní, ktoré bolo doručené listinne
(nie elektronicky), absentuje.

18. S námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok je svojvoľný, nezákonný, nespravodlivý a nie je riadne
a presvedčivo odôvodnený, žalovaná nesúhlasí. Žalovaná je názoru, že súd prvej inštancie vzal do
úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán počas
konania vyplynuli, tieto vyhodnotil v súlade s čl. 15 CSP podľa svojej úvahy, pričom v jeho hodnotení
nie je logický rozpor. Súd prvej inštancie v rozhodnutí jasne uviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a zároveň, ktoré skutočnosti považoval v konaní za nepreukázané
(vznik škody, nemajetkovú ujmu, existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom, škodou a nemajetkovou ujmou). Akékoľvek ďalšie dokazovanie, s ohľadom na nepreukázanie
zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., s
prihliadnutím na dĺžku trvania sporu, možno považovať za neúčelné a nehospodárne.
19. Žalovaná tiež poukázala, že žalobca v odvolaní cituje s vecou nesúvisiace uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/75/2015 zo dňa 23.03.2016, keďže predmetom tohto konania nebolo posúdenie,
či za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá štát alebo exekútor. Predmetom konania vo veci sp. zn.
BI-8C/201/2010, je nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku a náhrada nemajetkovej ujmy, ktorej
sa žalobca domáha titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Jakubca, pričom
žalovaná svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní nespochybňovala tvrdením, že si mal žalobca svoje
nároky uplatniť u exekútora.
20. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca v odvolaní opakovane poukazuje na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2021 zo dňa 24.08.2021, a snaží sa navodiť dojem, že ho súd prvej inštancie
nerešpektoval. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že v predmetnom náleze ústavný súd uviedol o.i.
„... Ústavný súd musel prihliadnuť aj na správanie samotného sťažovateľa v priebehu napadnutého
konania, ktorý opakovane žiadal o odročenie nariadených pojednávaní, pričom v dôsledku týchto jeho
žiadostí boli odročené tri pojednávania z celkovo ôsmich nariadených pojednávaní. Uvedené nesvedčí
o primeranej snahe sťažovateľa čo najefektívnejšie spolupracovať s okresným súdom pri odstránení
jeho právnej neistoty v napadnutom konaní. Zároveň ústavný súd prihliadal aj na skutočnosť uvedenú
vo vyjadrení okresného súdu, že tento eviduje približne 110 súdnych konaní, ktoré inicioval sám
sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu, čím sám sťažovateľ prispieva nie zanedbateľným spôsobom
k ,,preťažovaniu“ okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd, vychádzajúc aj z poznatkov z vlastnej
rozhodovacej činnosti, a to počtu podaní sťažovateľa adresovaných ústavnému súdu, ktorých je v súhrne
(evidovaných od roku 2010 až do súčasnosti, pozn.) už viac ako 200, nemohol nechať bez povšimnutia,
že takýto postup sťažovateľa sa javí ako účelové využívanie procesných práv v záujme dosiahnutia
vyslovenia porušenia ním namietaných práv a následného priznania finančného zadosťučinenia. Takýto
postup sťažovateľa podľa posúdenia ústavného súdu už hraničí so samotným zneužívaním práva. ...“.
21. V závere vyjadrenia žalovaná upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že žalobca sa v rámci
odvolacieho konania domáha, okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, aj náhrady
škody (nemajetkovej ujmy) vo výške 14.000,-eur za extrémnu dĺžku tohto súdneho konania dožadujúc
sa aplikácie „Pintovho zákona“. K uvedenému žalovaná poukázala na to, že v tomto konaní sa rozhoduje
aplikáciou právnych predpisov platných a účinných na území Slovenskej republiky (nie v inom štáte),
pričom zo strany žalobcu ide o procesný úkon, ktorý je v priamom rozpore s § 371 CSP. V odvolacom
návrhu je formulovaná aj požiadavka žalobcu na odvolací súd, aby „zákonná sudkyňa Mgr. Ivana
Jančoková v tejto veci už nekonala a nerozhodovala“, čím podľa názoru žalovanej sa v tejto časti žalobca
domáha postupu, ktorý nie je súladný s § 386 a nasl., a preto mu nemožno vyhovieť.
22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.11.2024; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil
v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil, keď aplikoval

v napadnutom rozsudku citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., pričom tieto ustanovenia,
týkajúce sa žalobcom uplatneného nároku, aj správne vyložil a vysvetlil. Dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre
samotné rozhodnutie, čím ďalšie dokazovanie nebolo potrebné a ani hospodárne. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, tieto náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky) a tak rozhodnutie zodpovedá kritériám uvedených v § 220 ods.
2 CSP. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal
so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, ods.
3 CSP), odvolací súd využíva možnosť danú § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty/námietky žalobcu
v odvolaní.
24. Námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné a arbitrárne, neracionálne
a nepresvedčivé, nekonzistentné odôvodnenie nie vecne správne, je nezákonné, nedobromyseľné,
nespravodlivé, uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a
odkazuje na odôvodnenie predchádzajúceho odseku 23. tohto rozhodnutia.
25. Námietku žalobcu, že v tomto konaní bol žalobca zastúpený advokátkou JUDr. Korčekovou, ktorej
nebolo doručené napadnuté rozhodnutie, uvedenú v odseku 9. prekrývajúcou sa aj s námietkou
uvedenou v odseku 8. tohto rozhodnutia, čím podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nekonal v súlade
s § 92, § 161 ods. 1, ods. 3 CSP, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal predmetnú žalobu ako fyzická osoba sám, bez
právneho zastúpenia. Žalobca si ustanovil právnu zástupkyňu JUDr. Emíliu Korčekovú, advokátku, pre
vypracovanie a podanie návrhu na zastavenie konania iniciovaného žalovanou a to uloženia povinnosti
žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku (č.l. 209).
Súd prvej inštancie o návrhu žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy
konania rozhodol uznesením sp.zn. 8C/201/2010-213 zo dňa 13.10.2016 tak, že návrh žalovanej
zamietol. O odvolaní žalobcu a osobitne podanom odvolaní právnou zástupkyňou žalobcu, rozhodol
uznesením odvolací Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 9Co/99/2017-231 zo dňa 31.05.2017 tak, že
odvolanie odmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením
pod sp.zn. 4Cdo/176/2018-260 zo dňa 06.12.2018 tak, že dovolanie odmietol a žalovanej nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania. Odvolací súd, s poukazom na obsah udelenej plnej moci žalobcom
s vymedzeným rozsahom pre advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú, dospel k nepochybne k záveru, že
konečným rozhodnutím o zložení preddavku na trovy konania žalovanej, došlo k zániku plnej moci zo
dňa 04.09.2016, vykonaním úkonu na ktorý bolo udelené. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca
udelil iné ďalšie plnomocenstvo pre advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú alebo iného advokáta.
K tvrdeniu žalobcu, že v tomto konaní je zastúpený advokátkou JUDr. Korčekovou, čo vyplýva z podania
doručeného súdu prvej inštancie dňa 10.10.2023 o 1:33 hod. elektronicky a následne v listinnej forme
dňa 17.10.2023 o 08:42 hod. do podateľne súdu (č.l. 518, č.l. 522a), odvolací súd musí konštatovať,
že z predložených listín na ktoré sa žalobca odvoláva je zrejmé, že ide o e-mailovú komunikáciu
žalobcu so súdom prvej inštancie, v ktorej sám žalobca po uvedení svojho mena uviedol „v zastúpení:
JUDr. Emília Korčeková-advokátka, Q. D. Č.. X, XXX XX V.“, z čoho nemožno v žiadnom prípade
vyvodiť záver, že žalobca je v predmetnom súdnom konaní právne zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou
Korčekovou. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by žalobca dodatočne doložil kvalifikovanú plnú
moc do súdneho spisu. Kvalifikované plnomocenstvo musí mať písomnú formu a obsahovať presné
označenie splnomocniteľa a splnomocnenca, určenie, akým úkonom alebo úkonmi splnomocniteľ
splnomocnenca poveruje, musí byť datované a podpísané obidvomi stranami s doložkou prehlásenia o
tom, že splnomocnenec plnomocenstvo prijíma. Odvolací súd napriek uvedenému z obsahu spisu zistil,
že žalobca podaním zo dňa 04.10.2019 vypovedal plnomocenstvo advokátke JUDr. Emílii Korčekovej
s tým, že po ukončení liečenia sa bude vo veci zastupovať sám (č.l. 276).

Vzhľadom na uvedené zistenia a právny názor vyslovený odvolacím súdom, možno uzavrieť, že nedošlo
k procesnej vade v konaní súdom prvej inštancie, keď napadnuté rozhodnutie doručil priamo žalobcovi
a žalovanej.
26. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal riadne zistenie skutkového stavu veci a
nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom v podanej žalobe (výsluch svedkov U. Y.Á., Q.. P. Y.)
a neodôvodnil skutočnosť o tom, že znalec H.. W. Ž. sa nevysporiadal s tým, že vo veci sp.zn. 32
Exre/16/2005 bola do 19.09.2023 absencia vyznačenia doložky právoplatnosti, vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú.
Odvolací súd vo vzťahu k riadne zistenému skutkovému stavu veci súdom prvej inštancie odkazuje na
odsek 23. tohto rozhodnutia. K námietke nevykonania navrhovaných dôkazov, odvolací súd odkazuje na
odsek 5. napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie označil všetky dôkazy ktoré v konaní
vykonal. Vo vzťahu k navrhovaným dôkazom žalobcu ktoré súd prvej inštancie nevykonal, odvolací
súd z obsahu spisu a to s dôrazom na obsah zápisníc o pojednávaní v ktorých súd vo veci konal je
zrejmé, že na pojednávaní dňa 25.09.2023 (č.l. 500) súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami
založenými v spise v súlade s aplikáciou § 204 CSP a k takejto forme výkonu dokazovania žalobca
nemal námietky a zároveň predložil ako dôkaz listiny Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný Ing.
W. Ž. a Analytickú súvahu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. a na výzvu súdu na ďalšie
návrhy na dokazovanie s dôrazom na koncentráciu konania, žalobca uviedol, že ďalšie návrhy na
dokazovanie nemá. Na pojednávaní dňa 29.11.2023 (č.l. 555) súd prvej inštancie oboznámil prítomné
strany sporu o skutočnostiach zistených zo spisu v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava
IV sp.zn. BI-26C/312/2009 v spojení so spisom sp.zn. 32ExRe/16/2005 (že exekučné konanie bolo
zastavené uznesením zo dňa 24.04.2006 a nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2007); opakovane pred
vyhlásením rozsudku vykonal dokazovanie listinami založenými v spise v súlade s aplikáciou § 204
CSP a zároveň, že sa oboznámil s exekučným spisom sp.zn. EX365/2002. Na otázku súdu na prítomné
sporové strany, aké ďalšie dôkazy navrhujú vykonať, žalobca ani žalovaná výslovne nežiadali vykonať
ďalšie dôkazy a tak súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. V zmysle uvedených zistení
odvolacieho súdu z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania
v súdnom konaní postupoval v súlade s § 185 a nasl CSP. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje,
že hoci súd sa musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom a to výsluchom svedkov U. Y. U. Q.. P. Y., odvolací súd
musí apelovať, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom neformuloval svoj návrh ako svedkov vypočuť
U. Y. U. Q.. P. Y. a ani neuviedol aké skutočnosti by výsluch uvedených svedkov mal ozrejmiť. Neurobil
tak ani v priebehu súdneho konania. V podanej žalobe v časti označenej „dôkaz“ žalobca len označil
listiny „Obsah Dohody o uznaní dlhu zo dňa 27.03.2008 s bývalou účtovníčkou p. U. Y.“, „Lekársky nálezprimár Neurologického odd. Nemocnica Antolská Petržalka Q.. P.. Y. G. P. X.XX.XXXX“. S poukazom
na uvedené, odvolací súd tak môže konštatovať, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k zásahu
do práva strany sporu, nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).
Za nesprávny procesný postup možno považovať taký postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj
ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv
spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu
a zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pod porušením práva na spravodlivý proces
(vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa stranám sporu znemožní realizácia tých
procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich
práv a právom chránených záujmov v konkrétnom konaní. Takýto nesprávny procesný postup odvolací
súd v konaní súdom prvej inštancie a ani v napadnutom rozhodnutí nevzhliadol.

Napriek vyššie uvedenému, odvolací súd uvádza poznámku vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných
dôkazov, že z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že k nevyhoveniu dôkazného návrhu strany sporu
možno dospieť tým, že argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu
je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalej, že argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo vzťahu na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou; a nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu
alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností
overené alebo vyvrátené. Taktiež je dôležité poznamenať, že súdy rozhodujú v zmysle zásady voľného
hodnotenia dôkazov zakotvenej v čl. 15 Základných princípov CSP v spojení s § 191 CSP. Táto
zásada vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý
sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu
s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom
súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a pod..
27. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie do zápisnice z
pojednávania zo dňa 29.11.2023 na str. 2 zaprotokoloval, „... Súd zároveň oboznamuje, že sa oboznámil
s exekučným spisom EX 365/2002 ...“, že týmto nie je riadne osvedčené a z obsahu spisu nevyplýva,
že súd prvej inštancie mal exekučný spis sp.zn. EX 365/2002 pripojený, vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodnú.
Pravdou je, že odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie si priamo spis sp.zn. EX
365/2002 nezabezpečil. Obsahom spisu sú však listiny a to exekučný príkaz sp.zn. Ex 365/2002 zo
dňa 19.01.2005 (č.l. 34), uznesenie o výmaze žalobcu ako spoločníka spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o. pod sp.zn. Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005 (č.l 37), späťvzatie exekučného príkazu na
vykonanie exekúcie na obchodný podiel pod sp.zn. Ex 365/2002 zo dňa 10.04.2006 súdnym exekútorom
ku konaniu vedenom pod sp.zn.32Exre/16/2005 (č.l. 41), uznesenie Okresného súdu Bratislava I pod
sp.zn. 32Exre/16/2005 zo dňa 24.04.2006 o zastavení konania spolu s dopĺňacím uznesením zo dňa
27.09.2006 (č.l. 42, 44). Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 16.10.2023
požiadal o zapožičanie exekučného spisu sp.zn. 32Exre/16/2005 (č.l. 517), ktorý bol súdu doručený dňa
18.10.2023 (č.l. 543) ktorého prílohou bol aj spis pod sp.zn. Sro 4397/B (č.l. 544), s ktorými oboznámil
súd prvej inštancie sporové strany na pojednávaní dňa 29.11.2023 ako vyplýva z obsahu zápisnice z
pojednávania (č.l. 555). Z uvedených zistení odvolací súd tak uzatvára, že aj keď si súd prvej inštancie
exekučný spis sp.zn. EX 365/2002 priamo nepripojil k spisu, s odkazom na všetky vyššie uvedené listiny
a vykonané dokazovanie, súd prvej inštancie mal dostatok relevantných a aj preukázaných skutkových
okolností (keďže súčasťou exekučného spisu sp.zn. 32Exre/16/2005 bol aj spis pod sp.zn. Sro 4397/
B ktorých konanie bolo vyvolané exekučným príkazom sp.zn. Ex 365/2002) na to, aby mohol vec
dostatočne posúdiť a vo veci rozhodnúť. Takýto postup súdu prvej inštancie preto nemohol, podľa názoru
odvolacieho súdu, vyvolať/spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces, ktorým by sa stranám sporu
znemožnia realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. A nemožno ani vyvodiť záver o tom, že v
dôsledku takéhoto konania súdu prvej inštancie, by bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné.
28. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie neoboznámil
žalobcu s úradným záznamom zo dňa 02.02.2023 (č.l. 465), vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.09.2023 (č.l. 500), ktorého sa žalobca zúčastnil
osobne zistil, že súd prvej inštancie oboznámil prítomné sporové strany priebehom konania od
posledného pojednávania a to aj so zabezpečením súdneho spisu sp.zn. 16C/182/2008 a z neho
vyplývajúcich skutočností, ktoré sú obsahom úradného záznamu zo dňa 02.02.2023.
29. K požiadavke žalobcu aplikácie tzv. „Pintovho zákona“, uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia
odvolací súd v prvom rade uvádza, že otázka porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a z toho vyplývajúce finančné zadosťučinenie podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, sa v právnych podmienkach
Slovenskej republiky rieši v zmysle článku 127 Ústavy SR, nakoľko jedine ústavnému súdu prináleží

rozhodovať o.i. aj o zlyhávaní všeobecných súdov konať vo veciach bez neprimeraných prieťahov. Podľa
názoru odvolacieho súdu, z relatívne otvorenej klauzuly článku 46 ods. 1 Ústavy SR však nie je možné
vyvodiť, že by tento ukladal povinnosť poskytovať (súdnu aj mimosúdnu) právnu ochranu mimo rámcov,
v ktorých sa tejto právnej ochrany žalobca domáha; a ani nevyplýva právo na sua sponte (z vlastnej
iniciatívy/podnetu) iniciované žalobcom brániaci svoje právo. Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu
neprináleží rozhodovať/odvolací súd nedisponuje právomocou o takomto návrhu rozhodovať (návrh o
finančné zadosťučinenie v sume 14.000,- eur v dôsledku prieťahov v predmetnom súdnom konaní).
V tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na obsah spisu tiež zistil, že nálezom Ústavného súdu SR pod
sp.zn. I. ÚS/133/2021-33 zo dňa 24.08.2021, bolo rozhodnuté o tom, že postupom súdu prvej inštancie
bolo porušené základné právo sťažovateľa (žalobcu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru, súdu prvej inštancie bolo prikázané vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi
(žalobcovi) bolo priznané finančné zadosťučinenie 700,-eur na výplatu ktorých bol zaviazaný súd prvej
inštancie a zvyšku sťažnosti nebolo vyhovené.
30. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že v konaní rozhodovala nie nezaujatá
sudkyňa Mgr. Ivana Jančoková, ktorá zjavne (ako nový sudca v tejto veci) nemala záujem na
riadnom vykonaní dokazovania na procesne čistom nie nestrannom súdnom konaní, vedome porušujúc
elementárne princípy spravodlivosti v neprospech žalobcu, a zároveň v návrhu podaného odvolania
žalobca kládol na odvolací súd požiadavku, aby sudkyňa Mgr. Ivana Jančoková v tejto veci už nekonala
a nerozhodovala, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
K námietke, že v konaní rozhodovala nie nezaujatá sudkyňa, túto odvolací súd vyhodnotil ako podanú
námietku zaujatosti ktorú upravuje ust. § 52 a § 53 CSP.
Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní
vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa
strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
V každej námietke zaujatosti musia byť uvedené tieto podstatné náležitosti: l/ proti komu smeruje, 2/
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, 3/ kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela, 4/ dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Absencia čo i len jednej podstatnej náležitosti má ten následok, že súd
na takúto námietku zaujatosti neprihliadne.
S poukazom na dôvody námietky zaujatosti uvedené žalobcom v podanom odvolaní, v ktorých podľa
názoru odvolacieho súdu absentujú podstatné náležitosti a súčasne dôvody uvedené žalobcom sú len
všeobecné konštatovania, bez uvedenia relevantných skutočností ktoré by bolo možné preskúmať, a tiež
smerujú iba voči procesnému postupu zákonnej sudkyne, a námietka nebola podaná do siedmich dní,
odkedy sa žalobca dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudkyňa vylúčená, s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti, priamo v odvolacom konaní po rozhodnutí
súdom prvej inštancie vo veci samej, nemožno prihliadať.
Pre úplnosť odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z obsahu spisu, že zmena
zákonného sudcu v predmetnej veci od podania žaloby do rozhodnutia vo veci samej, bola vždy
realizovaná v súlade s Rozvrhom práce súdu prvej inštancie a to pod 1SprR/12/2019 zo dňa 31.05.2019
(č.l. 263), pod XSprR/X/XXXX zo dňa 25.02.2021 (č.l. 399), pod XSprR/XX/XXXX zo dňa 29.09.2021
(č.l. 418), pod XSprR/XX/XXXX zo dňa 14.07.2022 (č.l. 436), pod XSprR/XXX/XXXX zo dňa 22.12.2022
(č.l. 454).
Odvolací súd rovnako posúdil aj elektronické podane žalobcu (bez zaručeného elektronického podpisu)
doručené tunajšiemu súdu dňa 18.11.2024, v ktorom žalobca po informácii o zložení senátu, ktorý
predmetnú vec prejednáva, uviedol, že senát Krajského súdu v Bratislave 6Co v zložení JUDr. Otília
Belavá, JUDr. Renáta Janáková, Mgr. Jana Janics Bajánková nie je nestranný, nie je garantom

spravodlivého a ústavne konformného rozhodnutia, keď Mgr. Jana Janics Bajánková už bola vylúčená
titulom nedostatočnej nestrannosti v inej veci vedenej na krajskom súde vo vzťahu k žalobcovi.
Ako odvolací súd už vyššie uviedol, každá námietka zaujatosti musí obsahovať zákonom stanovené
podstatné náležitosti a absencia, čo i len jednej má za následok, že súd na takúto námietku zaujatosti
neprihliadne. Odvolací súd predmetné podanie žalobcu vyhodnotil s odkazom na jeho obsah tak, keďže
podanie neobsahuje v zmysle § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 3 CSP zákonom stanovené podstatné
náležitosti, a zároveň predmetné podanie nebolo odvolaciemu súdu riadne doručené v písomnej forme,
na podanie, ktoré by bolo možné označiť ako námietka zaujatosti, neprihliadal a vo veci samej rozhodol.
31. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a na
súdnu ochranu. Odvolací súd tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Ako
vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca ako odvolateľ sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.
32. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za
odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo
dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces
totiž nepatrí právo účastníka konania (strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana sporu) pred všeobecným súdom úspešný, t.zn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
a ani právo účastníka konania (strany sporu) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 50/04).
33. Na základe uvedeného, obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v odvolacom
konaní žiadne dôvodné trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené
pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň
podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona
zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na
zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2
CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom
prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§
434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§
435 CSP)