{"guid": "41d787f6-ad09-4c55-b49f-138928558901:11d53bd4-a558-44af-bd95-aa0027c37e73", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3", "spisova_znacka": "6Co/75/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/75/2024 z 20. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2024, sp. zn. 6Co/75/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3", "identifikacne_cislo": "1110244104", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d53bd4-a558-44af-bd95-aa0027c37e73", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/75/2024\n1110244104\n20. 11. 2024\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2024:1110244104.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek\nsenátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Q.. H.. X.K. W.,\nK.. XX.XX.XXXX, O. J. X, XXX XX J., proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo\nspravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu ušlého\nzisku a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn.\nBI-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. BI-8C/201/2010-545 zo dňa\n29.11.2023, p o t v r d z u j e .\nKrajský súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej náhradu trov\nkonania nepriznal (výrok II.).\n2. Žalobou, doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.11.2010, sa žalobca domáhal\nvoči žalovanej zaplatenia ušlého zisku vo výške 4.774.115,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 6 % ročne od 31.10.2005 do zaplatenia, ušlého zisku vo výške 916.683,26 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 13,5 % ročne od 21.05.2005 do zaplatenia, nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32\neur a náhrady trov konania, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) titulom\nnesprávneho úradného postupu a to nezákonným rozhodnutím súdneho exekútora JUDr. Ladislava\nJakubca a Okresného súdu Bratislava I.\n3.Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec dňa 19.01.2005\nvyfabuloval exekučný príkaz na obchodný podiel žalobcu ako spoločníka v spoločnosti VENUS\nPROJECT Slovakia s.r.o. bez poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 25.01.2005 súdny exekútor v\nzmysle § 113b Exekučného poriadku doručil žalobcovi nezákonný exekučný príkaz, čím dňa 25.01.2005\nnastali účinky zrušenia spoločnosti, spoločnosť vstúpila proti vlastnej vôli do likvidácie, a nemohla\npodľa § 72 Obchodného zákonníka uzatvárať zmluvy a slobodne podnikať. Konanie na Okresnom súde\nBratislava I sp. zn. 32Exre/16/2005 vyvolané exekútorom bolo zastavené dňa 28.02.2008, t.j. 1129\ndní nezákonného stavu, napriek tomu, že žalobca exekútora upozornil listom zo dňa 28.01.2005 na\nnezákonný postup a možnosť zmarenia predaja obchodného podielu v spoločnosti VENUS PROJECT\nSlovakia s.ro.. Exekútor nezákonný stav neodstránil v lehote určenej žalobcom. Ak by bol exekútor\nbezodkladne odstránil ním vyvolaný nezákonný stav, nedošlo by k zmareniu predaja obchodného\npodielu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. záujemcovi, t.zn. nedošlo by k zmareniu tejto\n\ninvestície. Tým, že sa žalobca nemohol dostať k svojmu záväzku voči zahraničnému záujemcovi fy\nEUROPEAN ENTERPRISES Ltd., došlo tak k ohrozeniu jeho dobrého mena. Súdny exekútor konaním\nv rozpore s Exekučným poriadkom, znemožnil žalobcovi rozmnožiť jeho aktíva o sumu 2.500.000,GBP reprezentujúcu ušlý zisk, ktorý spočíval v znemožnení predaja 80% obchodného podielu\nspoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. britskej spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd..\nTúto pohľadávku uplatnila spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. formou prerokovania nároku\nna náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 09.01.2007. Exekútor svojím\nkonaním zasiahol do práva žalobcu na pokojný stav, do práva na súkromie, do práva na podnikateľskú\nčesť a dôstojnosť, zdiskreditoval žalobcu pred správcom dane Daňovým úradom Bratislava II.\nNeoprávnený zásah do osobnostných práv a poškodenia dobrého mena žalobcu pretrvával aj v čase\npodania žaloby. Žalobca sa stal pre určitú skupinu podnikateľov (s ktorými podnikal dlhodobo aj pred\nnezákonnou exekúciou) osobou nie dostatočne dôveryhodnou k realizácii podnikateľských zámerov.\nV príčinnej súvislosti s vyvolanou psychickou traumou z konania exekútora, došlo u žalobcu k stavu\nťažkej depresie, žalobca je dlhodobo práceneschopný, došlo k zníženiu životnej úrovne žalobcu. Súdny\nexekútor JUDr. Jakubec bol dňa 19.03.2007 uznaný ako disciplinárne zodpovedný za disciplinárne\nprevinenie, čím je daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú žalobcovi súdnym exekútorom nesprávnym úradným postupom. Súdny exekútor v spolupráci so sudkyňami obchodného registra\nOkresného súdu Bratislava I nerešpektoval zásadu zákonnosti a zásadu primeranosti exekučného\nkonania. Súdny exekútor zrealizoval nátlak aj prepadom žalobcu v nočných hodinách, v prítomnosti\nskupiny neznámych osôb, neprimerane zasiahol do práva na domovú slobodu a ochranu súkromia.\nDňa 11.10.2010 pohľadávku v sume 916.683,26 eur spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.\npostúpila na žalobcu. Charakter ušlého zisku tak spočíva v strate majetkového prínosu v sume 500.000,GBP, ktorý mohla v danom čase spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. očakávať od svojho\npotenciálneho investora, resp. predaj 80% jej obchodného podielu za sumu 2.500.000,- GBP. Návrh na\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca podal dňa 22.12.2006.\n4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila s tým, že na Okresnom súde Bratislava I už boli riešené skutkovo aj\nprávne obdobné nároky uplatnené žalobcom (ako fyzickou osobou resp. ako konateľom a spoločníkom\nspoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.) ako napr. vec pod sp. zn. 7C 66/2011 v ktorej súd\nuviedol, „...že nemožno vyvodiť záver o tom, že samotnou exekúciou na obchodný podiel nastali\núčinky zrušenia spoločnosti; súd nepovažoval ani za preukázané, že v dôsledku nesprávneho úradného\npostupu súdneho exekútora spočívajúceho vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného\npodielu nemohla spoločnosť žalobcu podnikať...“. S týmto posúdením sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý\nrozsudkom pod sp.zn. 7Co 442/2016-184 zo dňa 25.10.2017 potvrdil zamietnutie žaloby. V ďalšom\nrozhodnutí Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 8C 203/2009 konštatoval, „...že spoločnosť VENUS\nPROJECT Slovakia, s.r.o. v konaní nepreukázala, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu\nsúdneho exekútora nemohla podnikať. K výmazu spoločnosti nikdy nedošlo. Až právoplatnosťou\nuznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze spoločnosti z obchodného registra dochádza\nk právnym následkom uznesení súdu a ich realizácii v obchodnom registri. Obchodná spoločnosť\nzaniká až jej výmazom, ktorému predchádza jej zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Žalobca nebol\nnikdy zrušený a nenastalo ani štádium likvidácie. Prípadná likvidácia by musela byť zrejmá z listín\npredložených žalobcom, nakoľko tento by svoje obchodné meno musel spájať s označením „v likvidácii“\na v jej mene konajúci štatutárny orgán by musel používať označenie likvidátor. Žalobca nepreukázal, že\nby nemohol podnikať a tak vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi. ...“. K totožným\nzáverom dospel aj Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 20C 64/2006 v spojení s rozsudkom odvolacieho\nsúdu sp.zn. 4Co 16/2017 v ktorom bolo ustálené, „...že žalobca (VPS a JUPITER), nepreukázal\nnemožnosť podnikať a nemožnosť vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi. ...“ Ak\nteda súd opakovane ustálil, že žalobca resp. jeho spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. nemal\nzabránené v podnikaní, potom akýkoľvek nárok uplatnený v tomto konaní, musí byť rovnako posúdený\nako nedôvodný. Žalobca sa žalobou domáha náhrady ušlého zisku a nemajetkovej ujmy za nesprávny\núradný postup súdneho exekútora JUDr. Jakubca v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., pričom\nzodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je zodpovednosťou absolútnou,\nale podlieha určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k splneniu\nmateriálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. Základné\npodmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone\nverejnej moci sú 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik\nškody resp. nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom a vzniknutou škodou resp. nemajetkovou ujmou; pričom musia byť splnené všetky\n\ntri podmienky súčasne, inak zodpovednosť štátu nevzniká. Taktiež tieto podmienky musia byť v súdnom\nkonaní náležite preukázané s dôrazom na skutočnosť, že dôkazné bremeno nesie žalobca.\nŽalobca nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku vo výške 5.690.798,64 eur odôvodňuje tým, že\nnesprávnym úradným postupom súdneho exekútora prišlo na strane žalobcu k zmareniu predaja 80%\nobchodného podielu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. britskej spoločnosti EUROPEAN\nENTERPRISES Ltd., ku ktorému malo dôjsť do 30.10.2005. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na\nskutočnosť, že k žalobcom tvrdenému výmazu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. nikdy\nnedošlo. Uznesenie registrového súdu pod sp. zn. Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005, ktorým povolil\nvykonať v obchodnom registri zápis o výmaze obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia\ns.r.o., bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave uznesením pod sp. zn. 3Cob/206/2005 zo dňa\n30.11.2005. Pritom až právoplatnosťou uznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze\nspoločnosti z obchodného registra dochádza k právnym následkom uznesení súdu a ich realizácii v\nobchodnom registri. Obchodná spoločnosť zaniká až jej výmazom, ktorému výmazu predchádza jej\nzrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie. Spoločnosť žalobcu nebola nikdy zrušená a nenastalo u nej\nani štádium likvidácie. Žalovaná má tak za to, že postupom súdneho exekútora neprišlo k zmareniu\npredaja 80% obchodného podielu spoločnosti, ku ktorému malo prísť do 30.10.2005. Žalovaná tiež\nuviedla, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku na základe nesprávneho úradného\npostupu súdneho exekútora je predmetom viacerých súdnych konaní vedených pred Okresným súdom\nBratislava I (príkladmo uvedené v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 08.10.2019). Žalovaná vo vyjadrení\npoukázala na konanie pod sp. zn. 22C/8/2007, v ktorom sa žalobca domáha náhrady ušlého zisku z\ndôvodu nemožnosti uskutočniť prevod obchodného podielu vo výške 100% nominálnej hodnoty všetkých\naktív na spoločnosť VAKOV, spol. s.r.o. na základe zmluvy o budúcej zmluve, a to v priamom dôsledku\nnesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Z uvedenej zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že\nžalobca so spoločnosťou VAKOV, spol. s.r.o. uzatvoril túto zmluvu dňa 07.12.2004. Žalovaná tak vidí\npriamy rozpor medzi tým, aby žalobca zmluvou o budúcej zmluve previedol obchodný podiel spoločnosti\nVENUS PROJECT s.r.o. vo výške 100% na spoločnosť VAKOV, spol. s.r.o., a zároveň do 30.10.2005\npredal 80% obchodný podiel spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd.. Žalovaná je tak názoru, že\nk tvrdenému predaju obchodného podielu nemohlo vôbec prísť, a to bez ohľadu na postup súdneho\nexekútora. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 319/2008 zo dňa 28.04.2010 „...\nUšlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k\nrozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý\nzisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale\nstratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo\nmusí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo\nškodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo\npráve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). ...“. Takže žalobcom tvrdený ušlý zisk nebolo\nmožné očakávať, nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k predaju obchodnej spoločnosti do 30.10.2005,\nmal už žalobca uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve s inou obchodnou spoločnosťou o prevode\n100% obchodného podielu. Rovnako má žalovaná za to, že žalobca v tomto konaní ani nepreukázal\nním tvrdenú výšku ušlého zisku, a tak neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,\nz § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch\npredpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok, pričom prípustnosť peňažnej\nsatisfakcie je opodstatnená tam, kde konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením,\na kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno dosiahnuť inak ako cestou\nzadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Splnenie týchto podmienok však musí byť v konaní\npreukázané, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave napr. v rozsudku pod sp.zn. 6Co 14/2013-141 zo\ndňa 24.11.2014. Súdny exekútor bol disciplinárne potrestaný vo forme písomného pokarhania senátom\ndisciplinárnej komisie SKE v konaní P. XX/XXXX, preto žalobca musí v konaní preukázať, že satisfakcia\nv podobe disciplinárneho potrestania nie je dostačujúca. Žalobca tvrdí, že mu mala nemajetková ujma\nvzniknúť v dôsledku „ohrozenia dobrého mena - spoločenskej reputácie, intenzívne zasiahnuté do jeho\npráva na česť a dôstojnosť, spoľahlivosť podnikateľa...pokojný stav...do práva na súkromie...psychickou\ntraumou...morálnym utrpením.... vyvolaním stavu ťažkej depresie...“. Hoci žalobca je nositeľom bremena\ntvrdenia a bremena dôkazu, pri odôvodnení vzniku nemajetkovej ujmy sa obmedzil len na subjektívne,\nničím nepodložené tvrdenia, ktoré nepreukazuje žiadnym relevantným dôkazom. Žalobcom priložené\nosvedčenia od žalobcových dlhoročných partnerov sú spochybniteľné keď napr. v osvedčení od\nspoločnosti RELIANS spol. s.r.o. zo dňa 21.10.2010 spoločnosť uvádza, že mala so žalobcom dobré\nskúsenosti od roku 2001, pričom nepotvrdzuje, že by sa zdiskreditovalo dobré meno žalobcu ako\nobchodného partnera. Rovnako ani žalobcom predložená dočasná práceneschopnosť a lekársky nález\n\nnepreukazujú žalobcom tvrdenú psychickú traumu z konania súdneho exekútora, absentuje vecná ako aj\nčasová súvislosť. Okrem toho dočasná práceneschopnosť ako aj lekárska správa boli vystavené v roku\n2010, pričom otázka výmazu spoločnosti bola v prospech žalobcu vyriešená už uznesením Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 32Exre 16/2005 zo dňa 24.04.2006 a to zastavením konania o výmaz z\nobchodného registra. Žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú, že by žalobcov stav vznikol v priamej\npríčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Náhradu nemajetkovej ujmy\nsi žalobca uplatňuje aj v dôsledku tvrdeného nátlaku, ktorý voči nemu realizoval súdny exekútor u\nžalobcu doma. Žalobca toto tvrdenie ničím nepreukázal. Žalobcom predložená výzva na vyplatenie\nvyrovnávacieho podielu, výzva k úhrade bezdôvodného obohatenia a žiadosť o poskytnutie súčinnosti\npri vykonávaní exekúcie, nepreukazujú žalobcom tvrdený „nočný prepad“ s následkami ublíženia na\nzdraví. Žalobca výšku nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom nezdôvodnil a požadovaná suma je aj\nzjavne neprimeraná a to s poukazom na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, výška\nnáhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná\nosobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2006 Z. z. o\nodškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z., aktuálne\nnahradený zákonom č. 274/2014 Z. z.), podľa ktorého celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť\npäťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\nviac ako desaťnásobne prekračujúcej maximálnu možnú náhradu poskytovanú v prípade trestných činov\ns následkom smrti (v čase nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora predstavovala minimálna\nmzda v hospodárstve SR sumu 229,- eur; tzn. výška maximálneho odškodnenia predstavuje sumu\n11.450,- eur). Žalovaná má za to, že žalobca ani v otázke preukázania existencie príčinnej súvislosti\nmedzi namietaným úradným postupom a tvrdenými následkami neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku\nčoho nie je možné žalobu ako celok považovať za dôvodnú.\n5. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 8C/201/2010-139 zo dňa 29.01.2013, konanie z dôvodu\nprekážky litispendencie zastavil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením pod sp.zn.\n9Co/226/2013-144 zo dňa 30.04.2013 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa\nušlého zisku v sume 4.774.115,38,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 31.10.2005\ndo zaplatenia potvrdil a vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.\nPredmetom sporu tak zostal nárok žalobcu o zaplatenie ušlého zisku vo výške 916.683,26,- eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 21.02.2005 do zaplatenia a nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32,- eur.\n6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie sp.zn. B1-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023, právne\nodôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, § 9, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 , § 17 ods. 2 zákona č.\n514/2003 Z.z. a vecne tým, že žalobca za nesprávny úradný postup označil postup súdneho exekútora\nJUDr. Ladislava Jakubca, v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. EX 365/2002,\npri vydávaní exekučného príkazu na obchodný podiel jediného spoločníka obchodnej spoločnosti zo\ndňa 25.01.2005. Žalovaná nesprávny úradný postup súdneho exekútora nerozporovala, nakoľko z\noznámenia Slovenskej komory exekútorov zn. SKE 489/07 zo dňa 17.04.2007 bolo preukázané, že\nsúdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec bol disciplinárnym senátom disciplinárnej komisie Slovenskej\nkomory exekútorov uznaný disciplinárne zodpovedným za disciplinárne previnenie, za čo mu bolo\nuložené disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom\nna uvedené bolo na žalobcovi preukázať ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a\nto vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V odseku 27.\nnapadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie venoval právnej teórii a súdnej judikatúre existencii\npríčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom\nškody ako jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Uplatnenú škodu vzniknutú\nzmarením investície v objeme 500.000,- GBP od spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd., ktorú\nby spoločnosť dosiahla, nebyť nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, súd prvej inštancie\nuzavrel vo vzťahu k otázke príčinnej súvislosti tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že následkom ním\nuvedeného nesprávneho úradného postupu, došlo k takému zásahu do právnej subjektivity spoločnosti\nVENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., že by táto bola zbavená možnosti podnikať a, že by v dôsledku\ntoho spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., nemohla ďalej spolupracovať so spoločnosťou\nEUROPEAN ENTERPRISES Ltd.. Uvedený záver súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch 30. a\n31. napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca nepreukázal, že by spoločnosť VENUS PROJECT\nSlovakia, s.r.o. bola zrušená, že nemohla podnikať a uzatvárať nové zmluvné kontrakty, nepreukázal\nani svoje tvrdenie o obmedzení slobody podnikania v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\n\npostupom súdneho exekútora. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že ani preukázanie uvedených\nskutočností by nemalo za následok vznik príčinnej súvislosti, nakoľko z dohody o vzájomnej spolupráci\nzo dňa 15.11.2004, z ktorej mala vyplývať zmarená investícia spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES\nLtd. nevyplýva, že táto investícia mala byť poskytnutá v prospech spoločnosti VENUS PROJECT\nSlovakia s.r.o.. Podľa dohody sa spoločnosť EUROPEAN ENTERPRISES Ltd. zaviazala, že v období\nod 10.02.2005 do 20.02.2005 vykoná investíciu na rozvoj podnikania v oblasti realitnej činnosti v sume\n500.000,- GBP. Z takto koncipovaného záväzku podľa názoru súdu nevyplýva, že investícia mala byť\nposkytnutá priamo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o..\nNáhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil v sume 167.463,22,- eur z dôvodu neoprávneného\nzásahu do práva na pokojný stav, do práva na česť a dôstojnosť podnikateľa, poškodenie dobrej\npovesti, dobrého mena, morálneho utrpenia, zníženia životnej úrovne, súd prvej inštancie odôvodnil\nv odseku 32. napadnutého rozhodnutia. K zásahu malo dôjsť podľa názoru žalobcu nesprávnym\núradným postupom exekútora a sudkýň obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vydávaním\nnezákonných uznesení. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 19b ods. 3 Občianskeho\nzákonníka so záverom, že žalobca nepreukázal existenciu neoprávneného zásahu ani spôsobilosť\nneoprávneného zásahu zasiahnuť negatívne do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby.\nRozhodnutia súdu a súdneho exekútora neobsahovali žiadne tvrdenia o žalobcovi, ktoré by mohli\nvyvolať dojem, resp. by boli objektívne spôsobilé zásahu ktorým mohlo dôjsť k poškodeniu jeho dobrého\nmena alebo povesti právnickej osoby, preto návrh žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie sa stotožnil s\nnázorom žalovanej vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme s odkazom na ust. § 17 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z., ktorú odôvodnil v odseku 34. napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie poukázal\no.i. na skutočnosť, že súdny exekútor bol disciplinárne potrestaný vo forme písomného pokarhania\nsenátom disciplinárnej komisie SKE v konaní P. XX/XXXX, preto žalobca musí v konaní preukázať, že\nsatisfakcia v podobe disciplinárneho potrestania nie je dostačujúca. Žalobca sa pri odôvodnení vzniku\nnemajetkovej ujmy obmedzil len na subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia, ktoré tak nie sú spôsobilé\nprivodiť vznik nemajetkovej ujmy v súlade s požiadavkami zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd prvej inštancie\nsa plne stotožnil s vyjadrením žalovanej vo vzťahu žalobcom predložených dôkazov k príčinnej súvislosti\ns konaním exekútora (osvedčenia od žalobcových partnerov, doklad o dočasnej práceneschopnosti a\nlekársky nález) so záverom, že predložené dôkazy nepreukazujú, že by žalobcov zdravotný stav vznikol\nv priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Rovnako žalobca\nnepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nátlaku, ktorý mal voči nemu realizovať súdny exekútor\nu žalobcu doma. Žalobca takéto tvrdenie ničím nepreukázal a výšku nemajetkovej ujmy žiadnym\nspôsobom nezdôvodnil. Jediné zdôvodnenie možno vyvodiť z návrhu na predbežné prerokovanie nároku\nzo dňa 02.11.2010, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32,eur, ktorá mala spočívať v znížení životnej úrovne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že\nzníženie životnej úrovne nepredstavuje nemajetkovú ujmu, ale naopak majetkovú ujmu. V odseku 35.\nnapadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca ani v otázke preukázania existencie\npríčinnej súvislosti medzi namietaným úradným postupom a tvrdenými následkami neuniesol dôkazné\nbremeno, v dôsledku čoho nie je možné považovať žalobu ako celok za dôvodnú. V odseku 36.\nnapadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o trovách konania, keďže žalovanej,\nhoci bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal.\n7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca (poznámka odvolacieho súdu: žalobca v\noznačení odvolania uviedol nesprávnu sp.zn. a dátum rozhodnutia BI-8C/314/2009 zo dňa 06.11.2023,\nsprávne má byť sp.zn. B1-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023), v zmysle odvolacích dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. a), b), c), e), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v\nspojení s čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 , čl. 5 veta prvá, čl. 6 ods. 1, čl. 17 CSP a žiada odvolací\nsúd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. BI-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023 zrušil\nv oboch jeho výrokoch, žalobcovi priznal trovy konania a právneho zastupovania, vec vrátil Mestskému\nsúdu Bratislava IV na ďalšie konanie a zároveň aby rozhodol - usmernil Mestský súd Bratislava IV, aby\nzákonná sudkyňa Mgr. Ivana Jančoková v tejto veci už nekonala a nerozhodovala.\n8. Žalobca namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, že je svojvoľné a arbitrárne, neracionálne\na nepresvedčivé, nekonzistentné odôvodnenie nie vecne správne, je nezákonné a nedobromyseľné,\nnespravodlivé, ktoré bolo doručené žalobcovi (nebolo doručené právnej zástupkyni žalobcu advokátke\nJUDr. S. č.l. 522a spisu), v ktorom poľa názoru žalobcu konala a arbitrárne, porušujúc princíp právnej\nistoty, legitímneho očakávania, porušením „princípu zdravého rozumu“, svojvoľne rozhodla neprípustnej\nnadpráce v prospech žalovanej nie nezaujatá sudkyňa Mgr. Ivana Jančoková, ktorá zjavne (ako nový\n\nsudca v tejto veci) nemala záujem na riadnom vykonaní dokazovania na procesne čistom nie nestrannom\nsúdnom konaní, vedome porušujúc elementárne princípy spravodlivosti v neprospech dotknutého\nžalobcu ako odvolateľa.\n9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že svojím podaním dňa 10.10.2023 o 1:33 hod. elektronicky a\nnásledne v listinnej forme dňa 17.10.2023 o 08:42 hod. do podateľne Mestského súdu Bratislava IV (č.l.\n518, č.l. 522a) ex post do spisu založil písomnosť, že žalobca je v tomto konaní zastúpený advokátkou\nJUDr. S., čím bol daný dôvod na postup súdu prvej inštancie podľa § 92, § 161 ods. 1, ods. 3 CSP,\nčo malo v konečnom dôsledku za následok, že súd prvej inštancie síce mohol vo veci konať, avšak\nnemohol vo veci dňa 29.11.2023 rozhodnúť rozsudkom, teda vo svetle okolností prípadu je napadnutý\nsvojvoľný rozsudok nezákonný, nespravodlivý, navyše nie je riadne a presvedčivo odôvodnený (§ 220\nods. 2 CSP), dôsledne nerešpektuje princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 CSP), judikatúru Ústavného\nsúdu SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvej inštancie nevykonal riadne objektivizáciu skutkového stavu\nveci vypočutím očitých svedkov navrhnutých žalobcom v žalobe (U. Y., Q.. P. Y.) a znalec H.. W. Ž.\nsa nevysporiadal s tým, že vo veci bola do 19.09.2023 absencia vyznačenia doložky právoplatnosti\nvo veci sp.zn. 32 Exre/16/2005. V zmysle uvedeného žaloba bola podaná dôvodne, súd jej mal\nvyhovieť a tak žalobca žiada napadnutý rozsudok sp.zn. B1-8C/314/2009 zo dňa 06.11.2023 (poznámka\nodvolacieho súdu: žalobca opakovane uviedol nesprávnu sp.zn. a dátum rozhodnutia, správne má byť\nsp.zn. B1-8C/201/2010-545 zo dňa 29.11.2023), zrušiť v oboch jeho výrokoch o.i. aj z dôvodu, že súd\nprvej inštancie vo veci nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy nevykonal tzv. „Pema test“ (napr.\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/107/2022 )\n10. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nekonal čestne a svedomito, keďže nová zákonná sudkyňa\nzaprotokolovala do Zápisnice zo dňa 29.11.2023 na str. 2 „Súd zároveň oboznamuje, že sa oboznámil\ns exekučným spisom EX 365/2002“, čo nie je riadne osvedčené obsahom spisu a ani obsahom\nexekučného spisu EX 365/2002. Súd prvej inštancie bol povinný si tento spis pripojiť ako dôkaz,\noboznámiť o tom žalobcu a umožniť mu oboznámiť sa s jeho obsahom. Z uvedeného je tak zrejmé, že v\nčase rozhodovania súdom prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.11.2023, súd nedisponoval so spisom\nEX 365/2002 (ani nemohol s ním disponovať, keďže v inom súdnom konaní pred bývalým Okresným\nsúdom Bratislava V bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci sfalšovania podpisov advokátky JUDr.\nS., pre objektivizáciu je navrhnutý výsluch svedka aktuálneho súdneho exekútora).\n11. Žalobca namieta, že na nariadené pojednávanie dňa 29.11.2023 nebola súdom predvolaná\nadvokátka JUDr. S., čím v čase vyhlásenia rozsudku nemal súd prvej inštancie riadne ustálený okruh\núčastníkov konania a navrhnutých svedkov k osvedčeniu uplatnenej majetkovej a nemajetkovej ujmy\nriadne a včas nepredvolal. Súd prvej inštancie tak zmaril objektivizáciu skutkového stavu veci v časti\nkonania o zaplatenie sumy 916.683,26,- eur s prísl. a nemajetkovej ujmy v sume 167.463,32,- eur.\n12. Žalobca namieta, že nahliadnutím do spisu dňa 17.01.2024 zistil, že súd prvej inštancie vykonal\nvlastné dokazovanie, ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 02.02.2023 (č.l. 465), pričom žalobcu do\nvyhlásenia napadnutého rozsudku so záznamom neoboznámil, rovnako ani so spisom Mestského súdu\nBratislava III - Obchodný register K. (pôvodne sp.zn. 32 Exre/16/2005, č.l. 543) ktorý obsahuje novú\nskutočnosť na podklade konania Mestského súdu Bratislava IV a to vyznačenie doložky právoplatnosti\nvo veci výmazu na podklade konania sudcu Mgr. Sedmohradského po pojednávaní dňa 19.09.2023 vo\nveci pod sp.zn. B1-26C/312/2009 (č.l. 502, č.l. 516), keďže na uznesení o zastavení konania zo dňa\n24.04.2006 nebola do dňa 19.09.2023 vyznačená doložka právoplatnosti. Uvedené má podľa žalobcu\nvýznam pre náležité zistenie skutkového stavu veci a jej právne posúdenie a to aj s poukazom na princíp\nprávnej istoty.\n13. V podanom odvolaní žalobca požaduje aplikáciou tzv. „Pintovho zákona“, keď navrhuje priznať\nžalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 14.000,- eur a to v dôsledku prieťahov a stavu právnej neistoty\no výsledok konania od podania žaloby dňa 08.11.2010, ktoré boli spôsobené súdom prvej inštancie,\nčo malo za následok zmarenie riadneho a včasného dokazovania, zmarenie dôkazného bremena v\nneprospech žalobcu, potlačenie základných práv a slobôd žalobcu, zmarenie prístupu k súdu a právo na\nspravodlivé súdne konanie (napr. uloženie povinnosti na zloženie preddavku na údajné trovy žalovanej).\n14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila s tým, že žalobcom podané odvolanie neobsahuje\nnáležitosti v zmysle § 363 CSP a preto navrhuje odvolanie v súlade s § 386 CSP odmietnuť. V prípade,\n\nak by odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žalobcom podaného odvolania, žalovaná žiada,\naby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n15.Žalovaná považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný, pričom poukazuje\nna skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú vo svojich doterajších písomných ako aj ústnych\nvyjadreniach, ktorej sa v plnom rozsahu pridržiava. Žalovaná s dôrazom poukázala na to, že\nodvolaním napadnutý rozsudok je v súlade s doterajšou početnou rozhodovacou praxou tunajšieho\n(prvoinštančného i odvolacieho) súdu, ktorou boli riešené skutkovo aj právne obdobné nároky\nuplatnené žalobcom ako fyzickou osobou, resp. ako konateľom a spoločníkom spoločnosti VENUS\nPROJECT Slovakia, s.r.o., s totožným záverom o ich nedôvodnosti napr. rozsudok Okresného súdu\nBratislava I sp.zn. 8C/203/2009-592 zo dňa 03.07.2017; rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.\nzn. 25C/70/2008-297 zo dňa 10.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n5Co/654/2012-336 zo dňa 09.04.2013 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/22/2018;\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 20C/64/2006-640 zo dňa 24.06.2016 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/16/2017-708 zo dňa 22.02.2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/161/2017; rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn.\n7C/66/2011-135 zo dňa 18.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n7Co/442/2016-184 zo dňa 25.10.2017 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2019;\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 26C/210/2008-310 zo dňa 05.04.2013 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/548/2013 zo dňa 28.03.2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2017 a iné. Napokon i v konaní pred Mestským súdom\nBratislava IV sp. zn. B1-26C/312/2009, na ktorého priebeh žalobca v odvolaní opakovane odkazuje,\nbol dňa 17.10.2023 vyhlásený zamietajúci rozsudok (sp.z. B1-26C/312/2009-885), ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 29.11.2023.\n16. Žalovaná k samotnému odvolaniu uviedla, že žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie\nz dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e) a h) CSP t.zn., že neboli splnené procesné\npodmienky, čím takéto vymedzenie dôvodov podaného odvolania, považuje žalovaná za absolútne\nnepostačujúce pre vecné prejednanie podaného odvolania. Následne žalovaná citovala ust. § 363 CSP s\ntým, že splnenie týchto zákonných náležitosti odvolania predpokladá nie len formálne označenie jedného\nči viacerých odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 CSP, alebo ich výlučné citovanie, ale\nkaždý odvolací dôvod je potrebné identifikovať, t. zn. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí\nnaplnenie odvolacieho dôvodu. Žalobca si túto povinnosť dostatočne nesplnil, nakoľko odvolacie dôvody\nnekonkretizoval. Takýto nedostatok odvolania nemôže za žalobcu odstraňovať súd a zároveň žalobca\nnemôže byť s poukazom na § 373 ods. 1 posledná veta CSP ani vyzvaný na odstránenie nedostatku\nodvolania. Dodržanie zásady rovnosti strán a zákonná koncentrácia konania, ktorá sa uplatňuje aj v\nodvolacom konaní, by mali mať za následok neprihliadanie minimálne na odvolacie dôvody § 365 ods.\n1 písm. a) a c) CSP pre absenciu akéhokoľvek uvedenia, v čom žalobca vidí pochybenie súdu prvej\ninštancie napĺňajúce ten-ktorý odvolací dôvod. To, že žalobcom podané odvolanie nemožno považovať\nza dostačujúce na jeho prejednanie odvolacím súdom, vyplýva aj zo skutočnosti, že jeho obsahom sú\nchybné a nepravdivé údaje, s vecou nesúvisiace skutočnosti, prípadne tvrdenia, ktoré žalovaná nemá\nza preukázané. Žalobca opakovane v odvolaní nesprávne uvádza sp.zn. rozhodnutia voči ktorému\nodvolanie smeruje, ako aj dátum jeho vydania - sp.zn. B1-8C/314/2009 zo dňa 06.11.2023 (viď. 1. a\n2. str. odvolania).\n17. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nekonal v súlade s § 92, § 161 ods. 1 a ods. 3 CSP\na vo veci samej vydal rozsudok dňa 29.11.2023 napriek tomu, že bol právne zastúpený advokátkou\nJUDr. S. (žalobca dňa 10.10.2023 o 1:33 hod. elektronicky a následne aj listinne v podateľni Mestského\nsúdu Bratislava IV dňa 17.10.2023 o 08:42 hod. uskutočnil podanie, z ktorého je zrejmé, že je v konaní\nprávne zastúpený advokátkou JUDr. S.). Rovnako žalobca namieta totožné pochybenie Okresným\nsúdom Bratislava I a to sudkyňou JUDr. P., ktorá taktiež nekonala v súlade s vyššie uvedenými ust. CSP\nna základe žalobcom tvrdeného plnomocenstva zo dňa 04.09.2016. Žalovaná k uvedeným námietkam\nuviedla, že ak žalobca uvedené skutočnosti preukazuje prílohou k odvolaniu, tak žalobca vo svojom\npodaní uvedie svojho právneho zástupcu. Žalobca bol dňa 29.11.2023 osobne prítomný na pojednávaní,\nna ktorom nenamietal absenciu jeho právnej zástupkyne, pred súdom riadne vystupoval, odpovedal\nna otázky súdu a predniesol záverečnú reč. Žalobca tak žiadnym spôsobom svoje právne zastúpenie\nnepreukázal, nenamietal neprítomnosť právnej zástupkyne, a tak žalovaná považuje aktuálne tvrdenia\nžalobcu za účelové, pričom podpis právnej zástupkyne JUDr. S. na odvolaní, ktoré bolo doručené listinne\n(nie elektronicky), absentuje.\n\n18. S námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok je svojvoľný, nezákonný, nespravodlivý a nie je riadne\na presvedčivo odôvodnený, žalovaná nesúhlasí. Žalovaná je názoru, že súd prvej inštancie vzal do\núvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán počas\nkonania vyplynuli, tieto vyhodnotil v súlade s čl. 15 CSP podľa svojej úvahy, pričom v jeho hodnotení\nnie je logický rozpor. Súd prvej inštancie v rozhodnutí jasne uviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a zároveň, ktoré skutočnosti považoval v konaní za nepreukázané\n(vznik škody, nemajetkovú ujmu, existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným\npostupom, škodou a nemajetkovou ujmou). Akékoľvek ďalšie dokazovanie, s ohľadom na nepreukázanie\nzákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., s\nprihliadnutím na dĺžku trvania sporu, možno považovať za neúčelné a nehospodárne.\n19. Žalovaná tiež poukázala, že žalobca v odvolaní cituje s vecou nesúvisiace uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Cdo/75/2015 zo dňa 23.03.2016, keďže predmetom tohto konania nebolo posúdenie,\nči za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá štát alebo exekútor. Predmetom konania vo veci sp. zn.\nBI-8C/201/2010, je nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku a náhrada nemajetkovej ujmy, ktorej\nsa žalobca domáha titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Jakubca, pričom\nžalovaná svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní nespochybňovala tvrdením, že si mal žalobca svoje\nnároky uplatniť u exekútora.\n20. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca v odvolaní opakovane poukazuje na nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2021 zo dňa 24.08.2021, a snaží sa navodiť dojem, že ho súd prvej inštancie\nnerešpektoval. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že v predmetnom náleze ústavný súd uviedol o.i.\n„... Ústavný súd musel prihliadnuť aj na správanie samotného sťažovateľa v priebehu napadnutého\nkonania, ktorý opakovane žiadal o odročenie nariadených pojednávaní, pričom v dôsledku týchto jeho\nžiadostí boli odročené tri pojednávania z celkovo ôsmich nariadených pojednávaní. Uvedené nesvedčí\no primeranej snahe sťažovateľa čo najefektívnejšie spolupracovať s okresným súdom pri odstránení\njeho právnej neistoty v napadnutom konaní. Zároveň ústavný súd prihliadal aj na skutočnosť uvedenú\nvo vyjadrení okresného súdu, že tento eviduje približne 110 súdnych konaní, ktoré inicioval sám\nsťažovateľ v procesnom postavení žalobcu, čím sám sťažovateľ prispieva nie zanedbateľným spôsobom\nk ,,preťažovaniu“ okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd, vychádzajúc aj z poznatkov z vlastnej\nrozhodovacej činnosti, a to počtu podaní sťažovateľa adresovaných ústavnému súdu, ktorých je v súhrne\n(evidovaných od roku 2010 až do súčasnosti, pozn.) už viac ako 200, nemohol nechať bez povšimnutia,\nže takýto postup sťažovateľa sa javí ako účelové využívanie procesných práv v záujme dosiahnutia\nvyslovenia porušenia ním namietaných práv a následného priznania finančného zadosťučinenia. Takýto\npostup sťažovateľa podľa posúdenia ústavného súdu už hraničí so samotným zneužívaním práva. ...“.\n21. V závere vyjadrenia žalovaná upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že žalobca sa v rámci\nodvolacieho konania domáha, okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, aj náhrady\nškody (nemajetkovej ujmy) vo výške 14.000,-eur za extrémnu dĺžku tohto súdneho konania dožadujúc\nsa aplikácie „Pintovho zákona“. K uvedenému žalovaná poukázala na to, že v tomto konaní sa rozhoduje\naplikáciou právnych predpisov platných a účinných na území Slovenskej republiky (nie v inom štáte),\npričom zo strany žalobcu ide o procesný úkon, ktorý je v priamom rozpore s § 371 CSP. V odvolacom\nnávrhu je formulovaná aj požiadavka žalobcu na odvolací súd, aby „zákonná sudkyňa Mgr. Ivana\nJančoková v tejto veci už nekonala a nerozhodovala“, čím podľa názoru žalovanej sa v tejto časti žalobca\ndomáha postupu, ktorý nie je súladný s § 386 a nasl., a preto mu nemožno vyhovieť.\n22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §\n380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 20.11.2024; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil\nv súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.\n23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na\nzáklade toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil, keď aplikoval\n\nv napadnutom rozsudku citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., pričom tieto ustanovenia,\ntýkajúce sa žalobcom uplatneného nároku, aj správne vyložil a vysvetlil. Dokazovanie vykonané súdom\nprvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre\nsamotné rozhodnutie, čím ďalšie dokazovanie nebolo potrebné a ani hospodárne. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na\nspravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť\nalebo okolnosť, tieto náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj náležite vyhodnotil\n(rešpektujúc zásady formálnej logiky) a tak rozhodnutie zodpovedá kritériám uvedených v § 220 ods.\n2 CSP. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal\nso skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi\nsporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené\notázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s\npodstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, ods.\n3 CSP), odvolací súd využíva možnosť danú § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\npreto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty/námietky žalobcu\nv odvolaní.\n24. Námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné a arbitrárne, neracionálne\na nepresvedčivé, nekonzistentné odôvodnenie nie vecne správne, je nezákonné, nedobromyseľné,\nnespravodlivé, uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a\nodkazuje na odôvodnenie predchádzajúceho odseku 23. tohto rozhodnutia.\n25. Námietku žalobcu, že v tomto konaní bol žalobca zastúpený advokátkou JUDr. Korčekovou, ktorej\nnebolo doručené napadnuté rozhodnutie, uvedenú v odseku 9. prekrývajúcou sa aj s námietkou\nuvedenou v odseku 8. tohto rozhodnutia, čím podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nekonal v súlade\ns § 92, § 161 ods. 1, ods. 3 CSP, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nOdvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal predmetnú žalobu ako fyzická osoba sám, bez\nprávneho zastúpenia. Žalobca si ustanovil právnu zástupkyňu JUDr. Emíliu Korčekovú, advokátku, pre\nvypracovanie a podanie návrhu na zastavenie konania iniciovaného žalovanou a to uloženia povinnosti\nžalobcovi zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku (č.l. 209).\nSúd prvej inštancie o návrhu žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy\nkonania rozhodol uznesením sp.zn. 8C/201/2010-213 zo dňa 13.10.2016 tak, že návrh žalovanej\nzamietol. O odvolaní žalobcu a osobitne podanom odvolaní právnou zástupkyňou žalobcu, rozhodol\nuznesením odvolací Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 9Co/99/2017-231 zo dňa 31.05.2017 tak, že\nodvolanie odmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením\npod sp.zn. 4Cdo/176/2018-260 zo dňa 06.12.2018 tak, že dovolanie odmietol a žalovanej nepriznal\nnáhradu trov dovolacieho konania. Odvolací súd, s poukazom na obsah udelenej plnej moci žalobcom\ns vymedzeným rozsahom pre advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú, dospel k nepochybne k záveru, že\nkonečným rozhodnutím o zložení preddavku na trovy konania žalovanej, došlo k zániku plnej moci zo\ndňa 04.09.2016, vykonaním úkonu na ktorý bolo udelené. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca\nudelil iné ďalšie plnomocenstvo pre advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú alebo iného advokáta.\nK tvrdeniu žalobcu, že v tomto konaní je zastúpený advokátkou JUDr. Korčekovou, čo vyplýva z podania\ndoručeného súdu prvej inštancie dňa 10.10.2023 o 1:33 hod. elektronicky a následne v listinnej forme\ndňa 17.10.2023 o 08:42 hod. do podateľne súdu (č.l. 518, č.l. 522a), odvolací súd musí konštatovať,\nže z predložených listín na ktoré sa žalobca odvoláva je zrejmé, že ide o e-mailovú komunikáciu\nžalobcu so súdom prvej inštancie, v ktorej sám žalobca po uvedení svojho mena uviedol „v zastúpení:\nJUDr. Emília Korčeková-advokátka, Q. D. Č.. X, XXX XX V.“, z čoho nemožno v žiadnom prípade\nvyvodiť záver, že žalobca je v predmetnom súdnom konaní právne zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou\nKorčekovou. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by žalobca dodatočne doložil kvalifikovanú plnú\nmoc do súdneho spisu. Kvalifikované plnomocenstvo musí mať písomnú formu a obsahovať presné\noznačenie splnomocniteľa a splnomocnenca, určenie, akým úkonom alebo úkonmi splnomocniteľ\nsplnomocnenca poveruje, musí byť datované a podpísané obidvomi stranami s doložkou prehlásenia o\ntom, že splnomocnenec plnomocenstvo prijíma. Odvolací súd napriek uvedenému z obsahu spisu zistil,\nže žalobca podaním zo dňa 04.10.2019 vypovedal plnomocenstvo advokátke JUDr. Emílii Korčekovej\ns tým, že po ukončení liečenia sa bude vo veci zastupovať sám (č.l. 276).\n\nVzhľadom na uvedené zistenia a právny názor vyslovený odvolacím súdom, možno uzavrieť, že nedošlo\nk procesnej vade v konaní súdom prvej inštancie, keď napadnuté rozhodnutie doručil priamo žalobcovi\na žalovanej.\n26. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal riadne zistenie skutkového stavu veci a\nnevykonal dokazovanie navrhované žalobcom v podanej žalobe (výsluch svedkov U. Y.Á., Q.. P. Y.)\na neodôvodnil skutočnosť o tom, že znalec H.. W. Ž. sa nevysporiadal s tým, že vo veci sp.zn. 32\nExre/16/2005 bola do 19.09.2023 absencia vyznačenia doložky právoplatnosti, vyhodnotil odvolací súd\nako nedôvodnú.\nOdvolací súd vo vzťahu k riadne zistenému skutkovému stavu veci súdom prvej inštancie odkazuje na\nodsek 23. tohto rozhodnutia. K námietke nevykonania navrhovaných dôkazov, odvolací súd odkazuje na\nodsek 5. napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie označil všetky dôkazy ktoré v konaní\nvykonal. Vo vzťahu k navrhovaným dôkazom žalobcu ktoré súd prvej inštancie nevykonal, odvolací\nsúd z obsahu spisu a to s dôrazom na obsah zápisníc o pojednávaní v ktorých súd vo veci konal je\nzrejmé, že na pojednávaní dňa 25.09.2023 (č.l. 500) súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami\nzaloženými v spise v súlade s aplikáciou § 204 CSP a k takejto forme výkonu dokazovania žalobca\nnemal námietky a zároveň predložil ako dôkaz listiny Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný Ing.\nW. Ž. a Analytickú súvahu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. a na výzvu súdu na ďalšie\nnávrhy na dokazovanie s dôrazom na koncentráciu konania, žalobca uviedol, že ďalšie návrhy na\ndokazovanie nemá. Na pojednávaní dňa 29.11.2023 (č.l. 555) súd prvej inštancie oboznámil prítomné\nstrany sporu o skutočnostiach zistených zo spisu v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIV sp.zn. BI-26C/312/2009 v spojení so spisom sp.zn. 32ExRe/16/2005 (že exekučné konanie bolo\nzastavené uznesením zo dňa 24.04.2006 a nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2007); opakovane pred\nvyhlásením rozsudku vykonal dokazovanie listinami založenými v spise v súlade s aplikáciou § 204\nCSP a zároveň, že sa oboznámil s exekučným spisom sp.zn. EX365/2002. Na otázku súdu na prítomné\nsporové strany, aké ďalšie dôkazy navrhujú vykonať, žalobca ani žalovaná výslovne nežiadali vykonať\nďalšie dôkazy a tak súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. V zmysle uvedených zistení\nodvolacieho súdu z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania\nv súdnom konaní postupoval v súlade s § 185 a nasl CSP. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje,\nže hoci súd sa musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie\nnevykonal dokazovanie navrhované žalobcom a to výsluchom svedkov U. Y. U. Q.. P. Y., odvolací súd\nmusí apelovať, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom neformuloval svoj návrh ako svedkov vypočuť\nU. Y. U. Q.. P. Y. a ani neuviedol aké skutočnosti by výsluch uvedených svedkov mal ozrejmiť. Neurobil\ntak ani v priebehu súdneho konania. V podanej žalobe v časti označenej „dôkaz“ žalobca len označil\nlistiny „Obsah Dohody o uznaní dlhu zo dňa 27.03.2008 s bývalou účtovníčkou p. U. Y.“, „Lekársky nálezprimár Neurologického odd. Nemocnica Antolská Petržalka Q.. P.. Y. G. P. X.XX.XXXX“. S poukazom\nna uvedené, odvolací súd tak môže konštatovať, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k zásahu\ndo práva strany sporu, nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej\nby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je\nmožnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou\ntohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\nZa nesprávny procesný postup možno považovať taký postup súdu spočívajúci predovšetkým v\nzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj\nústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv\nspojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti\nstrán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným\nzástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu\na zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pod porušením práva na spravodlivý proces\n(vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa stranám sporu znemožní realizácia tých\nprocesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich\npráv a právom chránených záujmov v konkrétnom konaní. Takýto nesprávny procesný postup odvolací\nsúd v konaní súdom prvej inštancie a ani v napadnutom rozhodnutí nevzhliadol.\n\nNapriek vyššie uvedenému, odvolací súd uvádza poznámku vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných\ndôkazov, že z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že k nevyhoveniu dôkazného návrhu strany sporu\nmožno dospieť tým, že argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu\nje navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalej, že argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo vzťahu na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou; a nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu\nalebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností\noverené alebo vyvrátené. Taktiež je dôležité poznamenať, že súdy rozhodujú v zmysle zásady voľného\nhodnotenia dôkazov zakotvenej v čl. 15 Základných princípov CSP v spojení s § 191 CSP. Táto\nzásada vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý\nsudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou\njeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou\nsúdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej\nlogiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu\ns priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom\nsúd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a pod..\n27. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie do zápisnice z\npojednávania zo dňa 29.11.2023 na str. 2 zaprotokoloval, „... Súd zároveň oboznamuje, že sa oboznámil\ns exekučným spisom EX 365/2002 ...“, že týmto nie je riadne osvedčené a z obsahu spisu nevyplýva,\nže súd prvej inštancie mal exekučný spis sp.zn. EX 365/2002 pripojený, vyhodnotil odvolací súd ako\nnedôvodnú.\nPravdou je, že odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie si priamo spis sp.zn. EX\n365/2002 nezabezpečil. Obsahom spisu sú však listiny a to exekučný príkaz sp.zn. Ex 365/2002 zo\ndňa 19.01.2005 (č.l. 34), uznesenie o výmaze žalobcu ako spoločníka spoločnosti VENUS PROJECT\nSlovakia, s.r.o. pod sp.zn. Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005 (č.l 37), späťvzatie exekučného príkazu na\nvykonanie exekúcie na obchodný podiel pod sp.zn. Ex 365/2002 zo dňa 10.04.2006 súdnym exekútorom\nku konaniu vedenom pod sp.zn.32Exre/16/2005 (č.l. 41), uznesenie Okresného súdu Bratislava I pod\nsp.zn. 32Exre/16/2005 zo dňa 24.04.2006 o zastavení konania spolu s dopĺňacím uznesením zo dňa\n27.09.2006 (č.l. 42, 44). Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 16.10.2023\npožiadal o zapožičanie exekučného spisu sp.zn. 32Exre/16/2005 (č.l. 517), ktorý bol súdu doručený dňa\n18.10.2023 (č.l. 543) ktorého prílohou bol aj spis pod sp.zn. Sro 4397/B (č.l. 544), s ktorými oboznámil\nsúd prvej inštancie sporové strany na pojednávaní dňa 29.11.2023 ako vyplýva z obsahu zápisnice z\npojednávania (č.l. 555). Z uvedených zistení odvolací súd tak uzatvára, že aj keď si súd prvej inštancie\nexekučný spis sp.zn. EX 365/2002 priamo nepripojil k spisu, s odkazom na všetky vyššie uvedené listiny\na vykonané dokazovanie, súd prvej inštancie mal dostatok relevantných a aj preukázaných skutkových\nokolností (keďže súčasťou exekučného spisu sp.zn. 32Exre/16/2005 bol aj spis pod sp.zn. Sro 4397/\nB ktorých konanie bolo vyvolané exekučným príkazom sp.zn. Ex 365/2002) na to, aby mohol vec\ndostatočne posúdiť a vo veci rozhodnúť. Takýto postup súdu prvej inštancie preto nemohol, podľa názoru\nodvolacieho súdu, vyvolať/spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces, ktorým by sa stranám sporu\nznemožnia realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia\nspravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. A nemožno ani vyvodiť záver o tom, že v\ndôsledku takéhoto konania súdu prvej inštancie, by bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné.\n28. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie neoboznámil\nžalobcu s úradným záznamom zo dňa 02.02.2023 (č.l. 465), vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nOdvolací súd zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.09.2023 (č.l. 500), ktorého sa žalobca zúčastnil\nosobne zistil, že súd prvej inštancie oboznámil prítomné sporové strany priebehom konania od\nposledného pojednávania a to aj so zabezpečením súdneho spisu sp.zn. 16C/182/2008 a z neho\nvyplývajúcich skutočností, ktoré sú obsahom úradného záznamu zo dňa 02.02.2023.\n29. K požiadavke žalobcu aplikácie tzv. „Pintovho zákona“, uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia\nodvolací súd v prvom rade uvádza, že otázka porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a z toho vyplývajúce finančné zadosťučinenie podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, sa v právnych podmienkach\nSlovenskej republiky rieši v zmysle článku 127 Ústavy SR, nakoľko jedine ústavnému súdu prináleží\n\nrozhodovať o.i. aj o zlyhávaní všeobecných súdov konať vo veciach bez neprimeraných prieťahov. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu, z relatívne otvorenej klauzuly článku 46 ods. 1 Ústavy SR však nie je možné\nvyvodiť, že by tento ukladal povinnosť poskytovať (súdnu aj mimosúdnu) právnu ochranu mimo rámcov,\nv ktorých sa tejto právnej ochrany žalobca domáha; a ani nevyplýva právo na sua sponte (z vlastnej\niniciatívy/podnetu) iniciované žalobcom brániaci svoje právo. Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu\nneprináleží rozhodovať/odvolací súd nedisponuje právomocou o takomto návrhu rozhodovať (návrh o\nfinančné zadosťučinenie v sume 14.000,- eur v dôsledku prieťahov v predmetnom súdnom konaní).\nV tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na obsah spisu tiež zistil, že nálezom Ústavného súdu SR pod\nsp.zn. I. ÚS/133/2021-33 zo dňa 24.08.2021, bolo rozhodnuté o tom, že postupom súdu prvej inštancie\nbolo porušené základné právo sťažovateľa (žalobcu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru, súdu prvej inštancie bolo prikázané vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi\n(žalobcovi) bolo priznané finančné zadosťučinenie 700,-eur na výplatu ktorých bol zaviazaný súd prvej\ninštancie a zvyšku sťažnosti nebolo vyhovené.\n30. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že v konaní rozhodovala nie nezaujatá\nsudkyňa Mgr. Ivana Jančoková, ktorá zjavne (ako nový sudca v tejto veci) nemala záujem na\nriadnom vykonaní dokazovania na procesne čistom nie nestrannom súdnom konaní, vedome porušujúc\nelementárne princípy spravodlivosti v neprospech žalobcu, a zároveň v návrhu podaného odvolania\nžalobca kládol na odvolací súd požiadavku, aby sudkyňa Mgr. Ivana Jančoková v tejto veci už nekonala\na nerozhodovala, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nK námietke, že v konaní rozhodovala nie nezaujatá sudkyňa, túto odvolací súd vyhodnotil ako podanú\nnámietku zaujatosti ktorú upravuje ust. § 52 a § 53 CSP.\nPodľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.\nPodľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,\nproti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku\no dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,\nokrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,\nsúd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní\nvád podania sa nepoužijú.\nPodľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa\nstrana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd\nneprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\nPodľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom\npostupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade\nsa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\nV každej námietke zaujatosti musia byť uvedené tieto podstatné náležitosti: l/ proti komu smeruje, 2/\ndôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, 3/ kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia\ndozvedela, 4/ dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré\nnemôže bez svojej viny pripojiť. Absencia čo i len jednej podstatnej náležitosti má ten následok, že súd\nna takúto námietku zaujatosti neprihliadne.\nS poukazom na dôvody námietky zaujatosti uvedené žalobcom v podanom odvolaní, v ktorých podľa\nnázoru odvolacieho súdu absentujú podstatné náležitosti a súčasne dôvody uvedené žalobcom sú len\nvšeobecné konštatovania, bez uvedenia relevantných skutočností ktoré by bolo možné preskúmať, a tiež\nsmerujú iba voči procesnému postupu zákonnej sudkyne, a námietka nebola podaná do siedmich dní,\nodkedy sa žalobca dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudkyňa vylúčená, s poukazom na citované zákonné\nustanovenia, na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti, priamo v odvolacom konaní po rozhodnutí\nsúdom prvej inštancie vo veci samej, nemožno prihliadať.\nPre úplnosť odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z obsahu spisu, že zmena\nzákonného sudcu v predmetnej veci od podania žaloby do rozhodnutia vo veci samej, bola vždy\nrealizovaná v súlade s Rozvrhom práce súdu prvej inštancie a to pod 1SprR/12/2019 zo dňa 31.05.2019\n(č.l. 263), pod XSprR/X/XXXX zo dňa 25.02.2021 (č.l. 399), pod XSprR/XX/XXXX zo dňa 29.09.2021\n(č.l. 418), pod XSprR/XX/XXXX zo dňa 14.07.2022 (č.l. 436), pod XSprR/XXX/XXXX zo dňa 22.12.2022\n(č.l. 454).\nOdvolací súd rovnako posúdil aj elektronické podane žalobcu (bez zaručeného elektronického podpisu)\ndoručené tunajšiemu súdu dňa 18.11.2024, v ktorom žalobca po informácii o zložení senátu, ktorý\npredmetnú vec prejednáva, uviedol, že senát Krajského súdu v Bratislave 6Co v zložení JUDr. Otília\nBelavá, JUDr. Renáta Janáková, Mgr. Jana Janics Bajánková nie je nestranný, nie je garantom\n\nspravodlivého a ústavne konformného rozhodnutia, keď Mgr. Jana Janics Bajánková už bola vylúčená\ntitulom nedostatočnej nestrannosti v inej veci vedenej na krajskom súde vo vzťahu k žalobcovi.\nAko odvolací súd už vyššie uviedol, každá námietka zaujatosti musí obsahovať zákonom stanovené\npodstatné náležitosti a absencia, čo i len jednej má za následok, že súd na takúto námietku zaujatosti\nneprihliadne. Odvolací súd predmetné podanie žalobcu vyhodnotil s odkazom na jeho obsah tak, keďže\npodanie neobsahuje v zmysle § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 3 CSP zákonom stanovené podstatné\nnáležitosti, a zároveň predmetné podanie nebolo odvolaciemu súdu riadne doručené v písomnej forme,\nna podanie, ktoré by bolo možné označiť ako námietka zaujatosti, neprihliadal a vo veci samej rozhodol.\n31. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a na\nsúdnu ochranu. Odvolací súd tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Ako\nvyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca ako odvolateľ sa s právnym názorom\nsúdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie.\n32. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za\nodňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo\ndôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces\ntotiž nepatrí právo účastníka konania (strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania\n(strana sporu) pred všeobecným súdom úspešný, t.zn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami\na ani právo účastníka konania (strany sporu) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 50/04).\n33. Na základe uvedeného, obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť\nzáverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,\npričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na\nktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.\n1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v odvolacom\nkonaní žiadne dôvodné trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené\npod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo\nktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\n\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o\nodvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej\nstrany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc)je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva\nv čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň\npodania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.\n1 CSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje\nza nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania\ndovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona\nzastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na\nzastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2\nCSP)\n\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom\nprvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§\n434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§\n435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/201/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:929b0a01-5d24-481f-8619-4c51feffa615", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.133.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 133/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.133.2021.2"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "02df5cc2-cbd3-435f-a17a-f50bbe04ab1e:5680ccf9-0a32-43e9-b830-bec613f18376", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1108211282.1", "spisova_znacka": "5Cdo/22/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/22/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1108211282.1"}, {"guid": "ef9fea3c-c6aa-4929-bf60-e26ce1538984:e2475f90-27e9-4ef7-b471-54087b703279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1108237141.1", "spisova_znacka": "8Cdo/139/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2017 z 28. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1108237141.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "4a95b1fe-0b97-4611-bc01-f60715ea6d47:4d41efdb-5370-4ec6-b3d8-aad53b9b9fb2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111214305.4", "spisova_znacka": "7Co/442/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/442/2016 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111214305.4"}, {"guid": "0bc117dd-e07e-47cc-93ad-34168234390b:ac587b31-acd3-4ddd-ad2b-77807a2f4043", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5615203370.1", "spisova_znacka": "9Co/99/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/99/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5615203370.1"}, {"guid": "a208f288-277b-4eac-91cd-590bb33126ad:16010129-17d2-4d53-9a60-bd3519122614", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613201748.2", "spisova_znacka": "4Co/16/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/16/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613201748.2"}, {"guid": "58c60a72-77da-4592-b588-03d35d5d395c:e620d662-a949-40b9-a09f-11fd9202db21", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1108237141.1", "spisova_znacka": "14Co/548/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/548/2013 z 27. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1108237141.1"}, {"guid": "f1fc7ce3-dc9c-4405-a092-158920162a22:2c30da2b-ef21-4bdb-a4be-a364ef38cdfa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1111214303.1", "spisova_znacka": "6Co/14/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/14/2013 z 23. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-23", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111214303.1"}, {"guid": "91252a74-78e5-4c65-9dd2-9cc6c47b1459:d949c6d3-208b-4b07-a4ab-b56c8a456f81", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4611208290.4", "spisova_znacka": "9Co/226/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/226/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4611208290.4"}], "citovane_v": []}