{"guid": "1f43bc88-2137-4180-bf40-840fde9860db:c67b9b14-abc5-4110-93e2-ebd03dc6a3f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1109231124.6", "spisova_znacka": "8Co/70/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/70/2024 z 15. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2024, sp. zn. 8Co/70/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1109231124.6", "identifikacne_cislo": "1109231124", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2024-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c67b9b14-abc5-4110-93e2-ebd03dc6a3f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1109231124.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1109231124.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1109231124.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/70/2024\n1109231124\n15. 10. 2024\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2024:1109231124.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Moniky Holickej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v spore žalobcu: Z.. J.. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX,\nU. S. X, XXX XX S., zastúpeného: JUDr. Emília Korčeková, advokátka, so sídlom Malacká 2/B, 902\n01 Pezinok proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so\nsídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo 30.apríla 2024, č.k.\nB1-18C/224/2009-465, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatiť mu primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 8.298,- EUR a sumu 705.370,77 EUR s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od\n06.07.2008 do zaplatenia, zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Skutkový\nstav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. a), d), § 4 ods. 1\npísm. a), § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.1, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca považoval za nezákonné\nrozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 31Er/2366/2008, zo dňa 02.02.2009, ktorým\nboli zamietnuté námietky žalobcu ako povinného proti exekúcii. Žalobca ďalej považoval za nesprávny\núradný postup, keď Okresný súd Pezinok nerozhodol o jeho námietkach v zákonnej 60-dňovej lehote,\nnevysporiadal sa s návrhom na zastavenie exekúcie a zároveň postup súdnej exekútorky, J.. G. J.,\nkeď mala vydať tri upovedomenia o začatí exekúcie na podklade jedného exekučného titulu, z toho\ndva mu boli doručené a o jednom sa dozvedel až cestou OP NZ. Keďže k vydaniu nezákonného\nrozhodnutia, resp. k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť zo strany Okresného súdu Pezinok a\nsúdnej exekútorky, orgánom, ktorý v tomto konaní konal v mene štátu, bolo Ministerstvo spravodlivosti\nSR. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca považoval za nezákonné rozhodnutie - uznesenie\nOkresného súdu Pezinok, sp. zn. 31Er/2366/2008, zo dňa 02.02.2009, ktorým boli zamietnuté námietky\nžalobcu ako povinného proti exekúcii. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie. Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2009. Keďže rozhodnutie, ktoré žalobca považoval za nezákonné,\nnebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nebol naplnený základný\npredpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia\nnezákonného rozhodnutia. Žalobca považoval za nesprávny úradný postup nedodržanie 60-dňovej\nlehoty na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii zo strany Okresného súdu Pezinok. Ako vyplýva z\nodpovede predsedníčky Okresného súdu Pezinok (Spr. 2012/2009) zo dňa 24.02.2009, dňa 29.01.2009\nbola na súd doručená sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní, sp. zn. 31Er/2366/2008, keďže nebolo\n\nrozhodnuté o podaných námietkach proti exekúcii v zákonnej lehote. Námietky proti exekúcii boli\nžalobcom doručené na Okresný súd Pezinok dňa 16.06.2008 a dňa 19.06.2008 boli námietky doručené\nna súd súdnou exekútorkou. Predsedníčka súdu konštatovala, že konanie o námietkach bolo postihnuté\nnedostatkom plynulosti konania. Prieťahy v konaní boli spôsobené objektívnou situáciou v období od\n01.01.2008 do októbra 2008, kedy bol súd personálne poddimenzovaný, počet vecí v oddeleniach\nsudcov boli neprimerane vysoké, takže objektívne nemohli vo všetkých veciach konať plynulo a\nbez prieťahov. Predsedníčka súdu sa za objektívne spôsobený prieťah ospravedlnila a ubezpečila\nžalobcu, že na plynulosť konania bude intenzívne dohliadať v rámci výkonu jej pôsobnosti. V danom\nprípade skutočne nebola dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii, čo\nkonštatovala predsedníčka Okresného súdu Pezinok. V tejto súvislosti si žalobca uplatnil nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len\nvtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom\nna ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nedodržanie\nzákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť\npreukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia\nskutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu\nv rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym\nkonaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena stranou sporu. K\ncharakteru zásahu do osobnostnej integrity exekučným konaním žalobca uviedol, že išlo predovšetkým\no právnu neistotu a obavu z výsledku exekučného konania. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia\nOkresného súdu Pezinok zo dňa 02.02.2009, sp. zn. 31Er/2366/2008, ktorým rozhodol o námietkach\nžalobcu proti exekúcii, žalobca vo svojich námietkach uvádzal, že mu nie je známa skutočnosť o\nexistencii rozsudku, č.k. 5Co/242/05-283, ktorý vydal Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 04.12.2007\na ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 20.03.2008. V upovedomení o začatí exekúcie zo\ndňa 05.06.2008 je exekučný titul označený ako rozsudok č.k. 11C/287/97-199, ktorý vydal Okresný\nsúd Bratislava V dňa 05.10.2004 a ktorý sa stal právoplatným dňa 20.03.2008 a vykonateľným dňa\n25.03.2008 a rozsudok č.k. 5Co/242/05-283, ktorý vydal Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 04.12.2007\na ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2008, ktorým sa ukladá povinnému, t.j. žalobcovi\nzaplatiť pohľadávku v sume 69.870,- Sk (trovy konania v prvostupňovom konaní) a v sume 53.270,50\nSk (trovy konania v odvolacom konaní) oprávnenému: PEREX, a.s., Trnavská cesta 39/A, 831 04\nBratislava, IČO: 00685313. Pokiaľ je v upovedomení o začatí exekúcie označený exekučný titul s\nuvedením čísla konania, dátumu vydania, dátumu právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňového aj\nodvolacie rozhodnutia, pričom sa ďalej uvádza označenie súdu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie\n(Okresný súd Bratislava V), označenie povinného aj oprávneného a vymáhanej peňažnej pohľadávky,\npotom bol exekučný titul dostatočným spôsobom identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným\nexekučným titulom. Pokiaľ bol odvolací súd, ktorý rozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava V, označený nesprávne ako Krajský súd v Banskej Bystrici namiesto Krajského súdu v\nBratislave, potom vzhľadom na ďalšie identifikačné údaje exekučného titulu muselo byť zrejmé, že\nide len o formálnu chybu v písaní. Rovnako tak pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 28.07.2008 namietal,\nže nie je vlastníkom pozemku s parc. č. XXX/X v k.ú. J. Q. Ž., v upovedomení o začatí exekúcie sa\nokrem parcelného čísla pozemku uvádza aj označenie čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia,\nvýmery, druhu pozemku, preto žalobcovi muselo byť zrejmé, že išlo o formálnu chybu v písaní. Vo\nvzťahu k samotnej vymáhanej pohľadávke žalobca neuvádzal, že by po vzniku exekučného titulu nastali\nokolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku a podobne. Pokiaľ aj Okresný súd Pezinok\nnerozhodol o námietkach žalobcu ako povinného v zákonnej lehote, vzhľadom na uvedené skutočnosti\ntento nesprávny úradný postup nebol podľa názoru súdu spôsobilý vyvolať vo vzťahu k psychickej\nintegrite žalobcu také následky a stav právnej neistoty, že by bolo dôvodné mu priznať náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca nepreukázal, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu\nOkresného súdu Pezinok došlo k ohrozeniu jeho dobrého mena, vážnosti v spoločnosti, prípadne\niným závažným následkom v takej miere, aby bolo dôvodné mu priznať náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch. Žalobcovi sa dostalo morálnej satisfakcie, keď predsedníčka Okresného súdu Pezinok\nv nadväznosti na sťažnosť žalobcu konštatovala nedodržanie lehoty na rozhodnutie o námietkach\nproti exekúcii, za čo sa mu následne aj ospravedlnila. Dospel k názoru, že samotné konštatovanie\nporušenia práva je dostatočným zadosťučinením, a preto uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy považoval za nedôvodný. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody v sume 705.370,77 EUR ako\nušlého zisku. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2009 aj v\nžalobe žalobca uvádzal, že k vzniku škody v uvedenom rozsahu došlo v príčinnej súvislosti s konaním\n\nsúdnej exekútorky J.. G. J., keď mala nezákonne vydať tri upovedomenia o začatí exekúcie. Konaním\nsúdnej exekútorky mala žalobcovi vzniknúť škoda zmarením predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č.\nXXX, X.. Ú.. J. Q. Ž. spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o. za cenu 21.250.000,- Sk, t.j. 705.370,77 EUR.\nSúdna exekútorka vydala dňa 05.06.2008 upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom bol nesprávne\noznačený odvolací súd, ktorý vydal rozsudok, č.k. 5Co/242/05-283 predstavujúci exekučný titul (Krajský\nsúd v Banskej Bystrici namiesto Krajského súdu v Bratislave). Exekúcia mala byť vykonaná predajom\nnehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach povinného zapísaných\nna LV č. XXX, X.. Ú.. J. Q. Ž.. V tejto časti došlo taktiež k chybe v písaní, keď bolo nesprávne\nuvedené parcelné číslo jedného z pozemkov, a to XXX/X namiesto správneho XXX/X. Súdna exekútorka\nnásledne Správe katastra Nové Zámky doručila upovedomenie o exekúcii zo dňa 05.06.2008, v\nktorom sa uvádzalo správne označenie pozemku s parc. č. XXX/X. Súdna exekútorka následne dňa\n11.07.2008 vydala opravné upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom sa uvádza správne označenie\nodvolacieho súdu (Krajský súd v Bratislave) aj parcelného čísla pozemku (XXX/X). Nešlo tak o tri\nupovedomenia o začatí exekúcie, ale o jedno upovedomenie a následne dve opravné, ktorým došlo\nk oprave chýb v písaní. Exekučný poriadok v rozhodnom čase neobsahoval osobitné ustanovenie\nohľadom postupu pri oprave chýb v písaní a počítaní, ale zo samotného § 251 ods. 4 v tom čase účinného\nObčianskeho súdneho poriadku vyplýva, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. špeciálnym\nprávnym predpisom, pričom ustanovenia O.s.p. sa použijú vtedy, ak chýba špeciálna právna úprava.\nInými slovami na výkon rozhodnutia a exekučného konania podľa Exekučného poriadku sa použijú\nustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak osobitný zákon (Exekučný poriadok) neustanovuje inak\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. 7. 2010, 5Cdo 236/2009). Na základe uvedeného je teda možné\nuzavrieť, že oprava upovedomenia bola uskutočnená v súlade s § 164 O.s.p., ktorý upravoval postup\npri odstraňovaní chýb v písaní a počítaní v rozhodnutiach. Inštitút opravného upovedomenia o začatí\nexekúcie bol využívaný aj v súdnej praxi (porovnaj napr. odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v\nBanskej Bystrici, sp. zn. 2CoE/106/2013 zo dňa 23. 08. 2013). Ďalej Okresný súd Ružomberok v\nuznesení, sp. zn. 3Er/169/2004 zo dňa 05.08.2013 uviedol, že \"ani v prípade chýbajúcich zákonných\nnáležitostí upovedomenia nemožno hovoriť o neprípustnosti exekúcie, nakoľko sa jedná o nedostatok,\nktorý možno odstrániť vydaním opravného upovedomenia o začatí exekúcie.\" Krajský súd v Nitre\nv uznesení, sp. zn. 26CoE/140/2015 zo dňa 10.09.2015 uviedol, že \"súdny exekútor v rozpore so\nzákonom nevydal opravné upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle opravného uznesenia k povereniu\na zaťažil majetok povinnej ako fyzickej osoby.\" Tieto rozhodnutia súd uviedol na ilustráciu, že inštitút\nopravného upovedomenia o začatí exekúcie bol súdnymi exekútormi využívaný, a teda zo strany J..\nG. J. nešlo o postup v rozpore so zákonom alebo ustálenou praxou. Postupom súdnej exekútorky\nnedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko exekútorka pri vydávaní opravných upovedomení\nnepostupovala v rozpore s právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie. Spôsobenou chybou v\npísaní v upovedomení o začatí exekúcie a jej následnou opravou neboli žalobcovi privodené žiadne\niné právne dôsledky, než aké sa vydaným procesným úkonom sledovali. Hoci následne Okresný\nsúd Pezinok exekúciu zastavil uznesením, č.k. 31Er/2366/2008-131, zo dňa 01.04.2009 z dôvodu\nvydania ďalších upovedomení o začatí exekúcie, odôvodnením tohto uznesenia nie je tunajší súd\nviazaný. Napokon podľa vyjadrenia žalovaného následne na podklade totožného exekučného titulu\nbolo opätovne začaté exekučné konanie, pričom došlo k zriadeniu exekučného záložného práva na\nidentických nehnuteľnostiach. Tieto skutočnosti žalobca nepoprel. Vzhľadom na uvedené nebol splnený\nuž prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu\nzo strany súdnej exekútorky. Dodal, že k vzniku škody na strane žalobcu v rozsahu 705.370,77 EUR\nnemohlo dôjsť ani nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok z dôvodu nedodržania\nzákonnej lehoty na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii. K odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve zo strany budúceho kupujúceho (spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o.) došlo na základe písomného\noznámenia zo dňa 30.06.2008. Aj keď na základe sťažnosti žalobcu boli zo strany súdu konštatované\nprieťahy v konaní, v čase odstúpenia od zmluvy konanie súdu nebolo poznačené prieťahmi, keďže\nod podania námietok zo strany žalobcu na súd dňa 16.06.2008 do dňa, kedy došlo k odstúpeniu\nod zmluvy, neuplynula zákonná 60-dňová lehota na rozhodnutie. Pokiaľ žalobca namietal, že spolu\ns vydaním uznesenia dňa 02.02.2009 sa súd nevyrovnal s návrhom na zastavenie exekúcie podľa §\n57 Exekučného poriadku, s týmto tvrdením sa nestotožnil, keďže súd sa s jeho návrhom vysporiadal\nvydaním uznesenia dňa 01.04.2009, pričom nebola stanovená lehota na vydanie rozhodnutia o tomto\nnávrhu. Preto nie je možné spájať postup súdu v exekučnom konaní so žalobcom tvrdenou škodou,\nnakoľko tu absentuje príčinná súvislosť. Budúci kupujúci uvádzal ako dôvod odstúpenia od zmluvy\nvedenie exekučného konania, avšak nie z dôvodu dlhotrvajúceho neefektívneho exekučného konania\npoznačeného prieťahmi, ale na základe samotného faktu, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, o ktoré\n\nmal záujem, sa vedie exekučné konanie. Hoci v konaní sp. zn. 31Er/2366/2008 došlo k zastaveniu\nexekúcie, na podklade toho istého exekučného titulu bolo začaté nové exekučné konanie, v ktorom bolo\nopätovne zriadené exekučné záložné právo k totožným nehnuteľnostiam. K zmareniu potenciálneho\npredaja nehnuteľností tak nedošlo v dôsledku nezákonného postupu súdu a súdnej exekútorky,\nprípadne vydaním nezákonného rozhodnutia. V prvom rade bolo pochybením žalobcu, že v zmysle\nvykonateľného exekučného titulu neplnil v prospech oprávneného, ktorý bol nútený pristúpiť k podaniu\nnávrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. odstúpila od zmluvy o budúcej\nkúpnej zmluve z dôvodu vedenia exekučného konania, k zmareniu predaja nehnuteľností, za ktorý\nbola dohodnutá kúpna cena v sume 705.370,77 EUR, nedošlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom súdnej exekútorky, prípadne súdu. Nevykonal dokazovanie výsluchom Z.. A.\nJ.. Žalobca nezabezpečil účasť svedka, pričom súdu sa označeného svedka nepodarilo stotožniť v\nRegistri obyvateľov, a preto ho nebolo možné predvolať na pojednávanie. Žalobca navrhol, aby sa súd\noboznámil s obsahom spisu Okresnej prokuratúry Nové Zámky, Pd 129/08. Žiadosti súdu o zapožičanie\nspisu nebolo vyhovené v zmysle § 55 zákona o prokuratúre, podľa ktorého nazerať do spisu, ktorý\nvedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora\niný prokurátor. Dokazovanie vykonané v konaní tvorilo dostatočný podklad pre náležité posúdenie\nvšetkých relevantných skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu. Žalobca tiež vo svojich písomných\npodaniach (odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie) uvádzal, že súd nerozhodol o dvoch\nnávrhoch na zastavenie konania doručených jeho advokátkou dňa 08.09.2016. Súd síce na pojednávaní\ndňa 05.04.2018 rozhodol, že návrh na zastavenie konania o zložení preddavku na trovy konania zamieta,\navšak neuviedol, ktorý z dvoch návrhov tým mal na mysli. Pre úplnosť súd uvádza, že v priebehu\nkonania žalovaný podal návrh, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. O\ntomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 04.05.2017 tak, že návrh žalovaného súd zamietol.\nProti uzneseniu nebolo prípustné odvolanie. Uznesenie bolo riadne doručené obidvom procesným\nstranám. Výsledkom tak bolo, že žalobca s konečnou platnosťou nebol povinný zložiť preddavok na trovy\nkonania, a preto nie je dôvodné skúmať, o ktorom z dvoch návrhov na zastavenie konania o povinnosti\nzložiť preddavok doručených v jeden deň bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 05.04.2018 a vydávať\nďalšie osobitné rozhodnutie v tejto otázke. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané\ndokazovanie dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebol preukázaný právny základ uplatneného\nnároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobených pri výkone verejnej moci, keďže neboli\nsplneného základné predpoklady pre úspech v konaní, a to existencia nezákonného rozhodnutia\nalebo nesprávneho úradného postupu. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o\nnámietkach proti exekúcii nebol splnený predpoklad priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nkeďže samotné konštatovanie porušenia práva považoval za dostatočné zadosťučinenie. Na základe\nuvedeného súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol. O trovách\nkonania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho\nzrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa §-u 365 ods. 1 písm.\na/, b/, c/, e/, h/ C.s.p. s poukazom na princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 C.s.p.) ako aj na nález\nÚstavného súdu SR zo dňa 12.09.2013 sp.zn. II.ÚS 326/2013 -30 ako aj nález Ústavného súdu SR\nzo dňa 1.2.2024 sp. zn. I. ÚS 4/2024-33, ktorým ústavný súd rozhodol o porušení práva odvolateľa\nna súdnu ochranu. Mal za to, že sudkyňa konala a arbitrárne bez splnenia zákonných podmienok\nsvojvoľne rozhodla nie nestranná sudkyňa. Súd prvého stupňa a nie nestranná sudkyňa nemajúci,\nergo nie nestranný súd, nemali záujem na spravodlivom prejednaní veci a jej rozhodnutí zákonným a\nústavne konformným spôsobom v súlade aj s rozhodovacou praxou ESĽP, pričom v tomto bolo možným\naplikovať aj rozhodnutie ESĽP a právne závery Súdu voči súdnej exekútorke J.. G. J., s čím sa mestský\nsúd dôsledne a ústavne nevysporiadal, keďže v rozpore s rozhodovacou praxou ústavného súdu\nsa nevyvaroval tendenčnosti a tiež sledovania len jednej línie vadných právnych názorov prevzatých\nz predchádzajúcich tendenčných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava 1, v dôsledku neprípustnej\n(re)interpretácie a naokrojtovania si vec (žalobu) vysvetlil po \"svojom\", nereagujúc dostatočne na právnu\nargumentáciu žalobcu, v úmysle zmariť riadne a včasné vypočutie očitého svedka Z.. A. J. (o.i. aj\nkonateľ fy SLOVMONTAN s.r.o.) k otázke okolností uzatvorenia Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej\nzmluvy z 24.09.2007, ktorú žalobca, jeho manželka a Z.. A. J. (fy SLOVMONTAN s.r.o.) na rozdiel\nod vadného právneho názoru súdu prvého stupňa vnímali za platnú a uzatvorenú v dobrej viere ,\nktorej plnenie zmarila práve súdna exekútorka J.. G. J. a to konaním ako je popísané žalobcom v\nžalobe, ergo Okresný súd Bratislava 1 nerešpektujúci príkaz ústavného súdu tak zneužitím práva\nzmaril riadne a včasné vypočutie klúčového svedka, ktorého vypočutie súdom pripustil s tým, že sa\n\nzaviazal, že tohto svedka predvolá k vypočutiu. Keďže ho nepredvolal a ani riadne a včas nevypočul,\ntak tu zostali tzv. nevykonané dôkazy vinou Okresného súdu Bratislava 1, teda vinou Mestského\nsúdu Bratislava 4, čo nepotrebuje ďalší komentár, odkazuje sa na tzv. \"Perná test\" (6Cdo/107/2022).\nÚstavný súd SR nálezom zo dňa 12.09.2013 sp.zn. II.ÚS 326/2013 - 30 prikázal Okresnému súdu\nBratislava 1 konať bez zbytočných prieťahov (tento príkaz sa týka aj vyšších súdov), čo vnútroštátne\nsúdy odignorovali, vedome a cielene marili a zmarili spravodlivosť súdneho konania, prejednanie a\nrozhodnutie veci v \"primeranej lehote\" podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo malo za následok, že tu\nzostali tzv. nevykonané dôkazy, teda napadnutý rozsudok je nezákonný a nespravodlivý. V zmysle\nuznesenia okresného súdu z 13.09.2018 mal byť svedok Z.. A. J. predvolaný súdom za účelom jeho\nvypočutia ako svedka, čo si okresný súd riadne a včas nesplnil. Jednoducho povedané úmyselne\nmaril riadnu a včasnú objektivizáciu skutkového stavu veci v úmysle spôsobiť žalobcovi imateriálnu a\nmateriálnu škodu (ujmu). Nálezom ústavného súdu z 1.2.2024 sp.zn. I. ÚS 4/2024-33 bolo rozhodnuté,\nže postupom Mestského súdu Bratislava 4 (predtým Okresného súdu Bratislava 1) v konám vedenom\npod sp.zn. B1-18C/224/2009 (predtým sp.zn. 18C/224/2009) po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSR sp.zn. II. ÚS 326/2013 z 12.septembra 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa (žalobcu)\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základné právo na prerokovanie jeho veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\na právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Mestský súd Bratislava 4 sa s otázkou konštatovaného porušenia\nzákladného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR dôsledne a ústavne\nkonformne nevysporiadal, nezákonným rozsudkom z 30.04.2024 bez splnenia zákonných podmienok\ndiskriminoval a (po)trestal dotknutého žalobcu, čo v právnom štáte nie je možným, zakazuje sa.\nNevyvarovanie sa Mestským súdom Bratislava 4 tendenčnosti malo a má za následok nepresvedčivosť\nnapadnutého rozsudku (rozsudok nie je riadne a presvedčivo, racionálne a konzistentne odôvodnený,\nnedáva rozumné vysvetlenie na to ako je a či vôbec je v právnom štáte možným, aby prvostupňový súd\nsvojvoľne konal a rozhodol s použitím rozkradnutého spisu bez vykonania rekonštrukcie súdneho spisu\nč.k. 18C/224/2009 v zmysle ustanovenia §§-u 198 vyhlášky MS SR č. 543/2005 - teda do vykonania\nrekonštrukcie spisu. Okresný súd ako aj mestský súd nemal / nesmel konať, teda nemal / nesmel vo veci\nrozhodnúť, keďže nemal splnené podmienky podľa ust. §§-u 161 C.s.p. a to všetko ignorovaním, ktorá\nde facto a de iure skĺzla do jeho nepreskúmateľnosti a tak vyvolala účinky porušenia základného práva\nžalobcu na súdnu ochranu podlá čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, o to viac ak nielenže Okresný súd Bratislava\n1 a ani následne Mestský súd Bratislava 4 od 05.04.2019 riadne nekonali a nerozhodli o sťažnosti\nžalobcu, keďže nahliadnutím do spisu č.k. 18C/224/2009 dňa 05.04.2019 bolo zistené, že súdny spis\nje rozkradnutý, žalobcom bol vykonaný úradný záznam do spisu v INFO kancelárii, nie nezaujaté\nsudkyne majúce záujem na nezákonnom a protiústavnom rozhodnutí sa o túto rozhodnú skutočnosť\nnezaujímali, hoc boli povinné prioritne zabezpečiť rekonštrukciou spisu. Mestský súd (vinou svojvoľného\nkonania zákonného sudcu porušením aj princípu \"zdravého rozumu\", vedomým porušením ust. §§u 161 C.s.p. a iné) nemal splnené podmienky na riadne prejednanie veci a spravodlivé rozhodnutie\nnie nestrannými a nezávislými sudcami, došlo k flagrantnému porušeniu čl. 4 ods. 4, čl. 38 ods. 1\nListiny, porušeniu čl. 36 ods. 1 a ods. 3 Listiny v spojení s porušením čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4\nListiny, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie vo vzťahu na\nnedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§§ 220 ods. 2 Csp, čl. 2,\nčl. 3 C.s.p.), ohýbanie práva, pričom súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nje aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentami a návrhmi (I.ÚS\n344/2010 z 6.4.2011), vykonal riadne a ústavne konformné dokazovanie na podklade nerozkradnutého\nspisu, žalobcu doslovne neodbil, riadne predvolal na pojednávanie žalobcom navrhnutých svedkov\na ich bez zjavnej zaujatosti a \"inom záujme\" bez politickej motivácie riadne vypočul, o to viac,\nak mu ústavný súd nálezom zo dňa 12.O9.2O13 sp.zn. II.ÚS 326/2013 -30 v bode č. 2 prikázal\nkonať bez zbytočných prieťahov. Arbitrárne konanie mestského súdu však neznamená, že ignorovanie\nzákladných práv a slobôd účastníka konania a to aj nevykonaním riadneho dokazovania vypočutím\nsvedkov znamená, že súd prvého stupňa koná a rozhoduje s urýchlením (\"speedily\") bez toho, aby\nkvalifikovane rozhodol o sťažnosti žalobcu z 05.04.2019, túto doručil jeho zastupujúcej advokátke JUDr.\nE. Korčekovej, čo si nesplnil, právne postavenie advokátky a povinnosti mu dané podľa ustanovení\nC.s.p. odignoroval, teda vedome maril a marí spravodlivosť súdneho konania, čo vyústilo do vydania\nnapadnutého nezákonného a nespravodlivého rozsudku (č.l. 465) dňa 30.04.2024, ktorým sa dôsledne\na v súlade s judikatúrou vnútroštátnych súdov, ústavného súdu ako aj ESĽP dôsledne nevysporiadal s\ntým, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie odškodnenia nemajetkovej ujmy v sume 8.298,- € a\nzaplatenie odškodnenia majetkovej ujmy v sume 705.370,77 € istiny s prísl. sú dôvodné a zmysluplné,\n\nteda mal týmto návrhom vyhovieť a to všetko bez neakceptovateľnej (re)interpretácie a naokrojtovania,\nmarením a zmarením práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a práva na nestranného a\nnezaujatého sudcu, práva na zákonného sudcu, flagrantným porušením princípu právnej istoty (čl. 2 ods.\n2 C.s.p.) a legitímneho očakávania žalobcu, porušením princípu zdravého rozumu. Prvostupňový súd sa\nústavne konformne nevysporiadal s otázkou objektívnej zodpovednosti štátu za náhradu nemajetkovej /\nmajetkovej škody, ktorá žalobcovi (a jeho manželke) vznikla zákonu odporujúcim konaním súdnej\nexekútorky - viď. právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Pezinok z 1.4.2009 č.k. 31Er\n2366/2008-131, EX 53/08 (príloha č. 3), ktorým exekučný súd zastavil nezákonnú exekúciu, keďže zistil,\nže súdny exekútor konal nad rámec Exekučného poriadku, erqo zistil, že exekúcia sa vedie exekútorkou\nJ.. G.. J. nad rámec exekučného titulu a udeleného poverenia na vykonanie exekúcie a to všetko v\ndôsledku nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky a ňou nezákonne vydaných rozhodnutí\nv zmysle ktorých zablokovala majetok vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky, ergo zmarila predaj\nich nehnuteľností záujemcovi, čo malo v konečnom dôsledku za následok majetkovú škodu v sume\n705.370,77eur istiny s prísl. a malo za následok vznik odškodniteľnej nemajetkovej ujmy v sume 8.298,eur. V dôsledku prílišného formalizmu neboli dodržané záruky, ktoré žalobcovi garantuje čl. 6 ods. 1\nDohovoru. Keďže mestský súd postupom porušujúcim čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2, ods. 3 Ústavy SR v\nspojení s čl. 4 ods. 4 Listiny porušil základné právo žalobcu na zákonného sudcu zakotvené v čl. 38\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd v neprospech dotknutého žalobcu, konal a rozhodol de facto\na de iure nespravodlivo a diskriminačné v prospech žalovanej v úmysle jej privodiť zneužitím práva\nneoprávnenú výhodu, čo sa v právnom štáte zakazuje. Žiadal sa preveriť, či zákonná sudkyňa nefiguruje\nv zoznamoch sudcov pracujúcich v prospech PS. Sudca nemôže byť politicky aktívny. Mestský súd\nBratislava 4 ako aj pôvodný Okresný súd Bratislava 1 neprípustné ignorovali zastupovanie žalobcu\nadvokátkou JUDr. E. Korčeková, s ktorou riadne nekonali (porušili ust. §§-u 92 ods. 2 C.s.p., §§-u 161\nods. 1 a ods. 3 C.s.p.), marili spravodlivosť súdneho konania, advokátku nepredvolávali riadne na súdmi\nvytyčované pojednávania {obsah spisu je toho dôkazom) porušujúc tak čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods.\n1 a čl. 47 Ústavy SR. Konanie pri jeho posúdení ako celku nespĺňalo / nesplnilo atribúty spravodlivého\nprocesu, čo malo za následok odmietnutie spravodlivosti súdneho konania. Poukázal na rozhodnutie\nč. 74 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016. Exekútor mal v zmysle §§-u 33 ods.\n1 Exekučného poriadku platného za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. samostatnú právnu subjektivitu,\npodľa ktorého ustanovenia - exekútor sám zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil alebo jeho\nzamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa cit. zákona. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa\nje preto neprijateľné, neakceptovateľné a nesprávne, v dôsledku čoho spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci, mestský súd aplikoval na vec nesprávny právny predpis, vykazuje známky neprípustnej\na neakceptovateľnej nadpráce v prospech žalovanej, o to viac ak z exekučného spisu Okresného\nsúdu Pezinok a jeho uznesenia č.k. 31Er 2366/08 -131, EX 53/08 o zastavení exekúcie z 1.4.2009 je\nprávoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie na majetok J.. Y. a jeho manželky U. Y. z dôvodu, že\nsúdna exekútorka konala nad rámec jej vydaného poverenia na vykonanie exekúcie, konala nad rámec\nExekučného poriadku, teda exekúcia bola nezákonná a protiústavná, mala za následok spôsobenie\nžalobcovi (ako aj jeho manželke) vznik odškodniteľnej nemajetkovej ujmy ako aj odškodnenie majetkovej\nujmy zmarením predaja nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve budúcich predávajúcich manželov (H. Y.\nG. U. Y.) a to všetko aj v dôsledku neoprávneného zásahu exekútorky a Okresného súdu Pezinok do\npráva na pokojné užívanie ich majetku , do práva na zhodnotenie ich majetku predajom záujemcovi fy SLOVMONTAN s.r.o. O to viac ak súd prvého stupňa neprihral do konania manželku žalobcu U. Y.,\nvo veci nenariadil znalecké dokazovanie. Poukázal na čl. 20 ods. 1, 4, čl. 46 ods. 3, čl. 48, čl. 38 ods.\n2 Ústavy SR. Mestský súd Bratislava 4 napadnutým svojvoľne vydaným arbitrárnym a nespravodlivým\nrozsudkom č.k. B1-18C/224/2009-465 z 30.04.2024 dľa judikatúry ESĹP (podporne viď. aj rozhodnutie\nESĽP v prípade J. p. Slovensku proti exekútorke J.) zjavným a neakceptovateľným prekrúcaním a\nohýbaním práva prekročil hranice zákonnosti v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, dotknutému žalobcovi v dôsledku neprípustnej (re)interpretácie\na naokrojtovania odňali možnosť riadne konať pred prvostupňovým súdom o uplatnenom nároku na\nodškodnenie nemajetkovej ujmy 8.298,-eur a majetkovej ujmy 705.370,-eur istiny s prísl. Okresný súd\nBratislava 1 ako aj Mestský súd Bratislava 4 porušením práva na prejednanie veci v primeranej lehote\na ignorovaním nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 12.09.2013 sp.zn. II.ÚS 326/2013 -30 zmarili riadnu\na včasnú objektivizáciu skutkového stavu veci vypočutím očitého svedka Z.. A. J. a to aj napriek tomu,\nže prvostupňový súd jeho vypočutie súdom pripustil a rozhodol o jeho predvolaní na pojednávanie teda tu vinou prvostupňového súdu zostali tzv. nevykonané dôkazy v dôsledku deštrukčného konania\nsúdu, čo malo v konečnom dôsledku za následok porušenie práva odvolateľa na \"fair trial\" - teda\nnadpráce súdu v prospech žalovanej a to aj hrubým porušením práva rovnosti v neprospech odvolateľa.\n\nVychádzajúc z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci Mestský súd Bratislava\n4 nemohol rozhodnúť dňa 30.4.2024 rozsudkom, keďže nemal rozhodnuté o sťažnosti žalobcu z\n05.04.2019, nevykonal rekonštrukciu spisu. Mestský súd Bratislava 4 sledujúc líniu Okresného súdu\nBratislava 1 bez rozumného dôvodu a náležitého racionálneho a presvedčivého zdôvodnenia konal\na rozhodol ako pomocník žalovanej (Slovenskej republiky a súdnej exekútorky J.. G.. J.) a nie ako\nnestranný arbiter. Postup mestského súdu (pôvodne aj okresného súdu) nebol správny, ergo vydanie\nnapadnutého arbitrárneho rozsudku odporujúceho aj ust. §§-u 220 ods. 2 CSP, čl. 2 ods. 2, ods. 3\nC.s.p. nebolo možné, navyše ak vo svetle vyššie uvedených skutočností Okresný súd Bratislava 1\nodignoroval povinnosti mu uložené dľa ust. §§-u 92 ods. 2 CSP, ust. §§-u 161 ods. 1, ods. 2, ods. 3\nCSP po podaní sťažnosti na zistenie, že súdny spis je rozkradnutý, o sťažnosti nerozhodol, nevykonal\njeho rekonštrukciu - teda nemal splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom dňa 30.04.2024, keď\nv dôsledku neprípustnej (re)intetpretácie a neprípustného naokrojtovania, diskriminácie a neľudského\na ponižujúceho zaobchádzania (porušil čl. 3 Dohovoru) nekonal riadne so splnomocnenou advokátkou\nJUDr. E. Korčekovou, ktorú riadne nepredvolával na jednotlivé pojednávania, teda obštrukčné maril\nelementárne princípy spravodlivého súdneho konania. zmaril tak objektivizáciu skutkového stavu veci\nriadnym a ústavne konformným vypočutím svedkov - Z.. A. J., vyfabuloval tvrdenie, že Zmluva o\nuzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 24.09.2007 je údajne neplatná. zmaril riadne a včasné vykonanie\ndokazovania flagrantným porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zmaril tak ustálenie\n(i) majetkovej škody bez akýchkoľvek pochybností ako aj ustálenie (ii) nemajetkovej ujmy čo do dôvodu\na jej výšky vypočutím očitého svedka Z.. A. J.. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava 4 z\n30.04.2024 č.k. B1-18C/224/2009- 465 je z ústavnoprávneho pohľadu deficitný aj z toho dôvodu, že\nMestský súd Bratislava 4 chybne posudzoval jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, lebo\npokiaľ škoda nevznikne, nevznikne ani zodpovednosť za škodu, a preto je zbytočné preukazovať ešte aj\npríčinnú súvislosť. Ak prvostupňový súd zjavne prehliadol skutočnosti nasvedčujúce splnenie podmienok\nzodpovednosti štátu v materiálnom slova zmysle a súčasne interpretoval príslušné ustanovenia zákona\nč. 514/2003 Z. z. spôsobom, ktorý zodpovednosť štátu de facto vylučuje, porušil nielen čl. 46 ods. 3\nústavy, ale zasiahol rovnako do práv dotknutého odvolateľa (žalobcu) na spravodlivý proces podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a tým je naplnený aj dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku\nsúdu prvého stupňa Krajským súdom v Bratislave.\n3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach žalobcom\nuplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\n4. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal\nzaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy 8.298 eur a náhrady škody 705.370,77 eur, z hľadiska všetkých\nrelevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby\na prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho\nposúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a následne\nich vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Jeho skutkové závery sú dostatočne\npodložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho\nprávne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú v rozpore\nani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom\nsúdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom\npredpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy a\nškody, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní\nneargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného\nskutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než\nnapadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.\n5. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený. Z odôvodnenia\nmožno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené,\nteda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa pri\nrozhodovaní riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným\npodkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových\na právnych záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne\n\nargumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola\nmu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho\npredstavám a očakávaniam, a preto žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo\nporušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť V súlade s požiadavkami\nvyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. konajúci súd svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to\nnielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale\ntiež s poukazom na prijaté právne závery a dôsledne sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami\npodstatnými pre prijatie právneho záveru. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné\nskutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,\na preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené\nodvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa\npreto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej\ninštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S\npoukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa\n§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.\n6. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, po preskúmaní\ntejto odvolacej námietky, nezistil odvolací súd žiadne také kvalifikované skutočnosti (§ 49 ods. 1 C.s.p.),\nktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne J.. J. H.\npri prejednávaní a rozhodovaní pridelenej veci. Z obsahu spisu a ani z tvrdení žalobcu nevyplývajú\ntaké relevantné skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku\ntak, aby bolo možné vyvodiť, že by získala zákonná sudkyňa k prejednávanej veci taký pomer, ktorý\nby vzbudzoval dôvodné pochybnosti o tom, že bude môcť nestranne a spravodlivo rozhodnúť. V\ndanom prípade postup zákonnej sudkyne nevykazuje známky protizákonnosti či svojvôle. Zo spisu\nnevyplýva, že by konajúca sudkyňa vadným jednostranným procesným postupom znemožnila žalobcovi\nrealizáciu niektorého zákonného procesného práva a že by tak porušila povinnosť zabezpečiť stranám\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Nič nenasvedčuje tomu, že by nebola zachovaná zásada\nrovnosti strán tým, že by konajúca sudkyňa niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnila.\nTvrdenia žalobcu zostali len v rovine jeho dohadov. Okolnosťami, ktoré by určitého sudcu zo zákona\nvylučovali z prejednávania a rozhodovania veci, môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie\nvšak iba subjektívna domnienka strany o možnej neobjektívnosti sudcu, ktorú namietajúci dostatočne\nnekonkretizuje, nepreukazuje a nedoloží. Z dohadov, predpokladov alebo špekulácií nemožno vyvodiť\nexistenciu zákonného dôvodu pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Meradlom pre\nhodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko strany, ktoré je spravidla motivované tým,\nže súd nekonal a nerozhodol podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp.\nrozhodovania, nepatrí strane a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Žalobcom\ntvrdené dôvody, z ktorých vyvodzoval zaujatosť a nestrannosť zákonnej sudkyne, boli v odvolaní\nprezentované len v podobe domnienok založených výlučne na jeho vnútornom pocite vyvolanom jeho\nsubjektívnym vnímaním priebehu a výsledku konania.\n7. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade nie je ani najmenší dôvod pochybovať\no tom, že by zákonná sudkyňa voči žalobcovi nepostupovala nezaujato, neutrálne, že by mu nepriznala\nrovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv, a že by vec objektívne - podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia - neposúdila so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie. Právo\nžalobcu na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces bolo v celom rozsahu realizované, aj keď\nnie podľa jeho subjektívnych predstáv. Keďže v prejednávanej veci odvolací súd nezistil z obsahu spisu\nžiadne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne\nv predmetnej veci, je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci rozhodol vylúčený sudca.\n8. Rovnako nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované\ndôkazy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na objektívne dôvody, pre ktoré nemohol\nvykonať žalobcom navrhovaný výsluch svedka Z.. J., a odvolací súd zistil, že tieto majú podklad v\nobsahu spisu. Následne žalobca na pojednávaní dňa 30.04.2024 uviedol, že nemá návrhy na doplnenie\ndokazovania, na čo uznesením vyhlásil súd dokazovanie za skončené. Za daného stavu sa preto\nžalobca nemôže úspešne v odvolacom konaní dovolávať neúplne zisteného skutkového stavu veci,\nkeď v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhoval žiadne ďalšie dôkazy na zistenie rozhodujúcich\nskutočností. Skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie na základe tých dôkazov, ktoré boli\n\nnavrhnuté a označené stranami do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, bolo potrebné\npovažovať za úplný; keď povinnosť vykonať dôkazy nad rozsah dôkazných návrhov strán nevyplývala\npre konajúci súd ani z ust. § 185 ods. 2 a 3 C.s.p. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol\nna základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania (§ 215 ods. 1 C.s.p.). Žalobca\ntak neopodstatnene namieta, že súd prvej inštancie rozhodol bez náležitého zistenia a preverenia\nskutkového stavu a že konajúci súd znemožnil objektivizáciu skutkového stavu a neodôvodnene mu\nvytýka, že vo veci nenariadil znalecké dokazovanie.\n9. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v ust. §\n17 ods. 2 priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym\núradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch\npodmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením\nvzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže\nbyť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod..\nVznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom\nnemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného\na teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce\nna jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské\npostavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne, demonštratívnym výpočtom,\nstanovuje kritériá, ktoré je potrebné vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého\nindividuálneho prípadu. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je tak ponechané na ľubovôlu súdu,\nale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo\nskutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov\nv jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, v ktorom smere dôkazné bremeno\nzaťažuje poškodeného. V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti konštatovať, že určujúcim vodítkom\npre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Z uvedenej právnej úpravy, ktorá\nstanovuje okruh skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy\nprihliadnuť, potom vyplýva, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť už zo\nsamotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy\nna jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo.\n10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nečinnosť orgánu verejnej moci či zbytočné\nprieťahy v konaní nepochybne znamenajú samé o sebe pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu, to\nvšak ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania jej peňažnej náhrady,\nvznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zásahu, ako aj to, že iba\nsamotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na\nvyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Hoci aj v dôsledku neprimerane dlhotrvajúceho konania\nmožno ujmu spočívajúcu v neistote poškodeného ohľadne výsledku konania predpokladať, je ale\nuž predmetom ďalšieho dokazovania posudzovanie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú, kedy je\nna poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú\nhĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú situáciu, v konaní hodnoverne preukázal. Pri\nposudzovaní intenzity zásahu je za určujúce hľadisko potrebné považovať charakter konania, v ktorom\nujma vznikla, keďže ujma vzniknutá v ne/sporovom konaní môže byť iná, ako ujma vzniknutá v\nexekučnom konaní a rovnako treba rozlišovať medzi konaním civilným, trestným či správnym a napokon\ntreba vziať osobitne na zreteľ aj predmet konania z hľadiska jeho významu pre účastníka konania\n(trestné konanie, konanie starostlivosti o maloletých, o osobnom stave, pracovnoprávne spory, konania\ntýkajúce sa života a zdravia) a ochrany akých práv či právom chránených záujmov sa v ňom dovoláva,\ns prihliadnutím aj na jeho osobné pomery či iné konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho\nprípadu (vysoký vek, zdravotný stav a pod.); zvýšený význam predmetu konania pre osobu poškodeného\nmusí táto osoba v konaní spoľahlivo doložiť.\n11. K povinnosti poškodeného preukázať následky prieťahov v konaní sa vyjadril aj Najvyšší súd\nv uznesení sp.zn. 7Cdo/222/2021 tak, že i keď zbytočné prieťahy v neprimerane dlho trvajúcom\nexekučnom konaní spôsobujú spravidla jeho účastníkovi nemajetkovú ujmu, je na poškodenom, ktorý\nsa v civilnom sporovom konaní domáha zaplatenia peňažnej náhrady za túto ujmu (§ 9 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci), aby preukázal\nvznik svojej ujmy v jednotlivých oblastiach života, intenzitu zásahu do chránených práv a tiež to, že\n\nsamo konštatovanie porušenia práv nie je v konkrétnom prípade dostatočne účinným a efektívnym\nprostriedkom na vyváženie alebo zmiernenie jeho nemajetkovej ujmy. Dovolací súd v nadväznosti\nna § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že v civilnom sporovom konaní okruh rozhodujúcich\nskutočností, ktoré sa týkajú povinností tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie týchto tvrdení,\nje daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma\nzásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako\naj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej orgánom verejnej\nmoci má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný zodpovedá za ujmu spôsobenú zásahom a\nže tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na jeho právach, pričom musí nielen uviesť\n(tvrdiť), ale aj preukázať, aká nemajetková ujma mu vznikla. Z bremena tvrdenia vyplýva pre žalobcu\ndôkazné bremeno spočívajúce v (procesnej) povinnosti preukázať skutočnosti svedčiace o existencii\nujmy a zásahu. Pokiaľ sa domáha peňažnej náhrady takej ujmy, musí na konkrétnych skutkových\nokolnostiach preukázať, že ujma mu skutočne vznikla, a že zásah nielen mohol, ale skutočne aj vyvolal\nnáslednú negatívnu reakciu v jeho súkromnom živote (vrátane zhoršenia jeho kvality, duševnej stability,\nduševného zdravia, ľudskej dôstojnosti, telesnej integrity), v rodinnom prostredí, profesionálnej sfére\nalebo v inej oblasti. Len ak sú tieto skutočnosti nesporne preukázané, môže súd konštatovať, že žalobca\nuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť\nna preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej\nveci. Označenie rozhodujúcich skutočnosti znamená prezentovanie okolností, od ktorých žalobca v\ncivilnom súdnom spore odvodzuje opodstatnenosť svojho nároku. V spore o náhradu nemajetkovej ujmy\nspôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní treba mať na zreteli, že zákonodarca sám stanovil okruh\nskutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť.\nNárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno teda vyvodiť len zo samotnej existencie\nnesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky\nživota dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo. Nečinnosť orgánu verejnej\nmoci, ako i zbytočné prieťahy v jeho konaní nepochybne už samé osebe znamenajú pre poškodeného\nurčitú imateriálnu ujmu, to ale poškodeného, ktorý požaduje peňažnú náhradu, nezbavuje povinnosti\npreukázať vznik ním tvrdenej nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a tiež intenzitu zásahu.\nSamotný poškodeným predložený dôkaz o nepriaznivom zdravotnom stave a jeho hmotnej núdzi alebo\nlen jeho výpoveď pred súdom - bez preukázania príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom\n- nemá zákonom vyžadovanú dôkaznú silu. I keď je pravdepodobné, že neprimerane dlho trvajúce\nkonanie spôsobuje jeho účastníkovi istú ujmu spočívajúcu v neistote ohľadom výsledku konania, zostáva\nvždy predmetom dokazovania, či k tvrdenej ujme skutočne došlo a v čom konkrétne spočíva. Je na\npoškodenom, aby náležite preukázal svoje tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré\numocňujú hĺbku zásahu do jeho práv alebo významne negatívne ovplyvňujú jeho životnú situáciu. Aj\nv civilnom spore o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní,\nteda žalobcu (ako poškodeného) zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré spočíva v jeho procesnej povinnosti\npreukázať (aspoň v základnom rozsahu) skutočností, z ktorých vyplýva, že mu v dôsledku nesprávneho\núradného postupu vznikla nemajetková ujma, na reparáciu ktorej je potrebné priznať aj náhradu v\npeniazoch. Povinnosť preukázať splnenie kvalifikovaných podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy,\nako i kritérií na určenie jej výšky stíha výlučne poškodeného. V zmysle § 17 ods. 3 ZZŠ, ktoré je\nsúkromnoprávnou normou, sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje s prihliadnutím najmä na\nosobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť jemu vzniknutej\nujmy, okolnosti, za ktorých k ujme došlo, ako aj závažnosť následkov ujmy poškodeného v súkromnom\nživote a jeho spoločenskom uplatnení. Odškodňovanie podľa tohto ustanovenia sa líši od odškodňovania\nmorálnej ujmy priznávanej za prieťahy v rámci rozhodovania ESĽP alebo ústavného súdu - bez realizácie\ndokazovania. Tieto súdy totiž pri rozhodovaní postupujú podľa noriem verejného práva; v konaniach pred\nnimi stačí vo všeobecnosti konštatovanie prieťahov v súdnom konaní - výšku morálnej ujmy nie je týmto\nsúdom potrebné preukazovať, nakoľko náhrada sa priznáva automaticky v závislosti od prieťahov v\nkonaní. I keď je nesporné, že nečinnosť orgánu verejnej moci, či zbytočné prieťahy v konaní predstavujú\npre poškodeného určitú nemateriálnu ujmu, nezbavuje to poškodeného, ktorý v civilnom spore požaduje\npeňažnú náhradu, povinnosti preukázať vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a\nintenzitu zásahu, a tiež to, že iba samotné konštatovanie porušenia jeho práva nie je dostatočne účinným\na efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Napriek tomu, že v dôsledku\nneprimerane dlhotrvajúceho konania je možné nemateriálnu ujmu spočívajúcu v neistote poškodeného\n(najmä z hľadiska výsledku konania orgánu verejnej moci) predvídať, je v civilnom sporovom konaní\npredmetom dokazovania, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú, kedy už nestačí iná forma zadosťučinenia\n(napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a\n\npod.). Inými slovami: poškodeného zaťažuje nielen povinnosť tvrdiť existenciu relevantných skutočností\numocňujúcich zásah do kvality života alebo ovplyvnenie životnej situácie, ktorými odôvodňuje vznik\nnemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch v konaní orgánu\nverejnej moci, ale aj povinnosť tieto skutočnosti súdu hodnoverne preukázať.\n12. Je to práve žalobca ako poškodený, ktorého v spore zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce\nv povinnosti preukázať (aspoň v základnom rozsahu) skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu v\ndôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla nemajetková ujma, na ktorej reparáciu je potrebné\npriznať aj náhradu v peniazoch. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok\npre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, tak stíha výlučne poškodeného\n(rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 1/2012).\n13. Zákon č. 514/2003 Z.z. ako norma súkromného práva, v prípade splnenia zákonných podmienok\npre priznanie nemajetkovej ujmy poškodenému v peniazoch, pri určovaní jej výšky v § 17 ods. 3 ukladá\nprihliadať najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli\npoškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom\nuplatnení. Preto nemožno hovoriť v danom prípade o odškodňovaní morálnej ujmy, ktorá bola priznaná\nza prieťahy v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj \"ESĽP\") a to v osobitne upravenom\nkonaní bez realizácie dokazovania, čo je príznačné i pre vnútroštátny ústavný súd, ktoré súdy pri\nrozhodovaní postupujú podľa noriem verejného práva. Práve v konaniach pred týmito súdmi (Ústavný\nsúd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva) stačí vo všeobecnosti konštatovanie\nprieťahov v súdnom konaní, pričom výšku morálnej ujmy (spočívajúcej i stave neistoty ohľadom výsledku\nkonania) nie je potrebné preukazovať, nakoľko táto sa priznáva automaticky v závislosti od prieťahov\nv konaní. Vyplýva to priamo z rozhodovacej činnosti ústavného súdu, týkajúcej sa ústavných sťažností\nvo veciach zbytočných prieťahov, v rámci ktorých ani ústavný súd pri rozhodovaní o žiadostiach o\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako kompenzačného prostriedku nemajetkovej ujmy\nnepostupuje paušálne, ale vždy vychádza z konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu, ktoré konanie\nžalobkyňa v konečnom dôsledku neiniciovala.\n14. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 285/2018 ústavný súd podrobil\nprieskumu závery krajského súdu vyslovené v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy za\nnesprávny úradný postup spočívajúcu v neprimeranej dĺžke súdneho konania, kde krajský súd vyslovil,\nže \"nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť už zo samotnej existencie\nnesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky\nživota dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. (...) zbytočné prieťahy\nv konaní nepochybne znamenajú samé osebe pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu, to však\npoškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania jej peňažnej náhrady, vznik\ntejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie,\nči zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. (...) nesprávny úradný postup nemožno považovať bez ďalšieho\nza konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú náhradu\nnemajetkovej ujmy.\" Ústavný súd považoval tieto závery za ústavne konformné a ústavnú sťažnosť, v\nktorej sťažovateľ napádal tieto závery krajského súdu, ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n15. Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že okolnosti posudzované v rámci zákonného kritéria\nmusia byť v kontradiktórnom procese tvrdené a preukazované poškodenou osobou. Poškodenú osobu\ntotiž zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať dôvodnosť uplatňovanej výšky peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v konaní a z nich vyplývajúcej neistoty ohľadne\nvýsledku konania. Tieto okolnosti v spore tvrdiť nie je; a ani nemôže byť; povinnosťou konajúceho súdu\no uplatnenom nároku, nakoľko by týmto nahrádzaním procesnej aktivity poškodenej strany mohlo dôjsť\nk jej zvýhodneniu v spore na úkor druhej strany a tým k porušeniu zásady rovnosti sporových strán.\n16. Súd prvej inštancie tak vychádzal zo správneho právneho názoru, že nesprávny úradný postup\nnemožno považovať bez ďalšieho, za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal\nnárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, a správne v tomto smere uzavrel, že žalobca v konaní\ndostatočne spoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, keď\nnáležite nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali, v súvislosti s nesprávnym úradným\n\npostupom, vzniknúť a jeho všeobecné tvrdenia v tomto smere tak zostali v konaní dôkazne nepodložené.\nSúd prvej inštancie správne zohľadnil, že žalobcovi sa dostalo morálnej satisfakcie ospravedlnením\nsa mu predsedníčkou súdu v rámci vybavenia jeho sťažnosti na prieťahy. Súdu prvej inštancie preto\nnemožno v tomto smere vytýkať žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku\nnároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a žalobca neuviedol ani vo svojom odvolaní žiadne\nnové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom.\n17. Žalobca neuviedol v akom ohľade mala byť prieťahmi v konaní narušená integrita jeho vnútornej\nsféry, duševná a psychická pohoda, a konajúcemu súdu neprináležalo v tomto smere dedukovať\nzávažnosť dopadu vzniknutých prieťahov na vnútorné prežívanie žalobcu na základe jeho všeobecného\ntvrdenia o právnej neistote, obave o výsledok exekučného konania a poškodenie dobrého mena, ktoré\nnepovažoval odvolací súd za dostačujúce pre osvedčenie značnej intenzity zásahu do osobnostných\npráv žalobcu. Žalobca tak neuviedol žiadne presvedčivé argumenty, ako mal byť dotknutý na\nosobnostných právach prieťahmi v konaní, v tomto smere neosvedčil mieru závažnosti zásahu do\npodstatných aspektov jeho súkromného života.\n18. Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného,\nb/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,\npredovšetkým peňažného. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma\nspočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových\nhodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením\nmajetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného\nprínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené,\nže pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol\npoškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania\nškodcu (škodnej udalosti). Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení\npodnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého\nzisku a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č.\n514/2003 Z.z. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom\nprípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu\nsúčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými\nsú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo\nopomenutím orgánov štátu. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná a musí byť\nzaložená na konkrétnych skutkových okolnostiach. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho\nreálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným),\nktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti,\nt.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa\nmiery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol\nžalovaný ušlý zisk aj reálnym. Ušlý zisk nie je nejakou hypotetickou, či fiktívnou majetkovou výhodou\na nejde ani o potenciálny majetkový prínos, ktorý by mal byť stanovený na podklade analógie bez\nreálneho základu. Za ušlý zisk v súlade s vymedzením tohto pojmu vyplývajúcim z ustanovení hmotného\npráva a jeho výkladom právnou teóriou i súdnou praxou možno považovať len takú majetkovú ujmu,\nktorej vznik je podložený už existujúcimi prípadne reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno\nusudzovať, že nebyť škodovej udalosti očakávaný zisk by skutočne vznikol. To znamená, že musí byť\nnaisto preukázaný ,,predpoklad\" jeho vzniku, teda taká skladba okolností, ktorá svedčí o tom, že k vzniku\nzisku by nepochybne došlo a plánovaná finančná transakcia, či prísľub by boli naplnené. Ušlý zisk je teda\nstratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu,\nže pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho\nktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m.m. uznesenie najvyššieho\nsúdu sp.zn. 5Cdo 195/2015, 4Cdo 319/2008, 1Cdo 76/2008). Bremeno tvrdenia a preukázania týchto\nokolností leží výlučne na poškodenom. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by\npotom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba\n\"fikciou\" (m.m. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo 513/2014). Aj v prípade ušlého zisku musí ísť\no ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti (z uznesenia\nnajvyššieho súdu sp.zn. 4 MCdo 23/2008).\n19. Žalobca v predmetnej veci namietal nesprávny úradný postup súdnej exekútorky, ktorá vydala tri\nupovedomenia o začatí exekúcie na podklade jedného exekučného titulu, v dôsledku čoho mu vznikla\n\nškoda v sume 705.370,77 eur, predstavujúcej kúpnu cenu, ktorá mu nebola vyplatená zmarením predaja\nnehnuteľnosti, zaťaženej exekučným záložným právom, na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.\n20. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s tým, prečo nepovažoval postup súdnej exekútorky\npri vydávaní opravných upovedomení o začatí exekúcie za nesprávny. Aj v prípade, ak by bolo možné\npovažovať vydanie opravných upovedomení za nesprávny úradný postup súdnej exekútorky, tak ako\nna to poukázal exekučný súd v uznesení o zastavení exekúcie, nevznikla žalobcovia žiadna škoda na\njeho majetku, nakoľko neobdržanie kúpnej ceny 21.250.000 Sk na základe zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve nepredstavuje skutočnú škodu ani jeho ušlý zisk, nakoľko nehnuteľnosti v hodnote dojednanej\nkúpnej cene zostali jeho majetkom; nejde totiž o stratu príležitosti zhodnotenia majetku; nepredanie\nnehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu nepredstavuje stratu očakávaného rozmnoženia (zväčšenia)\nmajetku, t.j. zisku. Žalobca tak neopodstatnene tvrdí, že predaj nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu\npredstavuje zhodnotenie jeho aktív. Nebyť nesprávneho úradného postupu žalobca by síce obdržal\nkúpnu cenu, ale zmenšili by sa jeho aktíva o predané nehnuteľnosti, takže by nedošlo u neho odplatným\npredajom k zväčšeniu či rozmnoženiu majetku, ale len k zmene formy majetku z nepeňažného na\npeňažný. Žalobca sa preto neopodstatnene dovoláva ústavnej ochrany vlastníckeho práva.\n21. Uvedené napokon potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej výška odplaty pri predaji nehnuteľnosti, t.j.\ncena nehnuteľnosti, ktorá navrhovateľovi nebola zaplatená následkom neuzavretia kúpnej zmluvy, nie\nje zisk. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k\nrozmnoženiu majetkových hodnôt (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010, sp. zn. 2 Cdo\n210/2008).\n22. Tvrdenie žalobcu o rozkradnutí spisu zostalo v konaní len v rovine jeho dohadov a špekulácií.\nSúd prvej inštancie zjednal nápravu pochybenia, keď následne vo veci konal s JUDr. Korčekovou ako\nprávnou zástupkyňou žalobcu s plnou mocou udelenou pre celé konanie. Pokiaľ aj nebolo uznesenie\nč.k. 18C/224/2009-241 zo dňa 04.05.2017 doručené JUDr. Korčekovej, uvedené pochybenie nemalo\nza následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia ani jeho predčasnosť ako to tvrdí žalobca v odvolaní. Súd\nprvej inštancie tiež správne ustálil pasívnu legitimáciu štátu v konaní, a preto vec neposúdil nesprávne\npokiaľ žalobca poukazuje na § 33 ods. 1 exekučného poriadku. Konajúci súd rovnako nepochybil, pokiaľ\nnepribral do konania manželku žalobcu.\n23. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť\nvyužiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada\nrovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola\nposkytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo\nvzťahu k protistrane. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania\na neporušil ani rovnosť strán, keď žalobcovi poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie\nzásady rovnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie na dôkazy predložené žalobcom\nneprihliadol, pretože ich nepovažoval za významné pre konečné rozhodnutie v danej veci. So zreteľom\nna uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán\nza splnenie procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, jeho záver založený na konštatovaní o\nneunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu uplatňovaného nároku a tiež postup\nsúdu prvej inštancie, na základe ktorého dospel ku konečnému verdiktu, zodpovedajú kontradiktórnosti\nsporového konania, v rámci ktorého bolo za rovnakých procesných podmienok žalobcovi umožnené\nuplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou jeho procesných práv navrhovať\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a nadväzne na uvedenú\nzásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu oboch strán a túto následne\nnáležite premietol do svojich záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z práva na spravodlivý súdny\nproces pre žalobcu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, akceptoval\nrelevantnosť ním predkladaných dôkazov a námietok, preberal podstatu jeho argumentácie a rozhodol\nv súlade s jeho vôľou a požiadavkami. Nemožno tak prisvedčiť tvrdeniam žalobcu o arbitrárnosti,\ntendenčnosti, svojvôli, porušení princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní a princípu zdravého\nrozumu.\n\n24. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie.\n25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy\nnevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim\nprocesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania\nnepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod\nR 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}