{"guid": "3391471e-30d6-4018-8261-31dc22ff616f:b72408ea-d92c-490b-826e-f341714cf428", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2", "spisova_znacka": "3Cob/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/20/2022 z 20. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2024, sp. zn. 3Cob/20/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2", "identifikacne_cislo": "1107243557", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b72408ea-d92c-490b-826e-f341714cf428", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/20/2022\n1107243557\n20. 11. 2024\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu Hlavné mesto Slovenskej\nrepubliky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému\nBlack a White, a. s., Kaštieľ 5, 900 27 Bernolákovo, IČO: 31 387 888, práv. zast. LMH Legal, s.r.o.,\nMoyzesova 39, 900 01 Modra, IČO: 55 137 652, o zaplatenie 23.613,20 EUR s príslušenstvom a\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/175/2008-461 zo dňa\n7.10.2021 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/175/2008-461 zo dňa\n7.10.2021 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 11.422,89\nEUR spolu s úrokom z omeškania 90,81 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy\n11.422,89 EUR od 28.11.2007 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo\nzvyšku súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2007\ndomáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 26.063,90 EUR s príslušenstvom\ntitulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pozemku\nparc. č. XXXX/XX o výmere 1.357 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. G. - V.. Na uvedenom pozemku sa\nnachádzala stavba, ktorej vlastníkom bol v období od 10.11.2005 do 4.3.2007 žalovaný. Dňa 5.3.2007 sa\nnovým vlastníkom stavby stala obchodná spoločnosť ŠIROKÉ, s.r.o., so sídlom Kupeckého 5, Bratislava,\nIČO: 35 887 575.\n3. Žalovaný ako vlastník stavby požiadal žalobcu o predaj predmetného pozemku, ktorý schválilo\nMestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy uznesením z 30.3.2006, č. 980/2006. Vzhľadom\nna skutočnosť, že kúpna zmluva nebola žalovaným podpísaná v lehote 60 dní od schválenia\nuznesenia, citované uznesenie stratilo svoju platnosť. Keďže kúpa pozemku nebola zrealizovaná,\nžalobca vypracoval a zaslal žalovanému návrh nájomnej zmluvy na pozemok, ktorý by riešil jeho užívanie\nna zmluvnom základe. Žalovaný však žalobcom predložený návrh nájomnej zmluvy neakceptoval a po\nopakovanej korešpondencii medzi stranami boli rokovania o nájomnom vzťahu ukončené.\n4. Keďže žalovaný užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu v období od 10.11.2005 do 4.3.2007 bez\nzmluvného vzťahu a neplatil žalobcovi žiadnu úhradu, bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu. Žalobca\nvyčíslil bezdôvodné obohatenie na sumu 785.201,-Sk (26.063,90EUR) ako 440,-Sk/m2/rok x 1.357 m2,\nktoré zodpovedá nájomnému, ktoré by bol žalovaný povinný platiť žalobcovi v zmysle interných pravidiel\npri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy.\n\n5.\nŽalovaný v odpore namietal, že žalobca bezdôvodné obohatenie a jeho výšku určil na základe\ninterného materiálu. Rovnako tak poukázal na to, že výšku bezdôvodného obohatenia odôvodňoval\nžalobca obvyklým nájomným, avšak obvyklé nájomné k 10.112005 žalobca nepreukázal. Podľa\nžalovaného žalobca vedel o skutočnosti, že od mája 2004 je stavba - telocvičňa mimo prevádzku, navyše\ndňa 10. 12.2006 bola telocvičňa zničená požiarom. Žalobca podľa názoru žalovaného neprihliadal na\nhodnotu veci a spôsobu jeho užívania. Záverom žalovaný namietol premlčanie nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.11. 2005 do 18.12.2005. K odporu žalovaný predložil\nlist spoločnosti eBi, a.s. v likvidácii zo 14.7.2005 adresovaný žalobcovi, list žalovaného z 29.11.2005\nadresovaný žalobcovi a stanovisko žalovaného k výzve žalobcu na zaplatenie z 9.1.2008.\n6.\nRozsudkom zo dňa 11.9.2013, č. k. 25Cb/175/2008-160 Okresný súd Bratislava I pripustil\nzmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 23.613,20 EUR spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 90,81 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 23.613,20\nEUR od 28.11.2007 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, žalobu\nžalobcu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. Uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave z 22.10.2015, č. k. 1Cob/64/2014-187 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n7. Súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnený nárok ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného\nobohatenia získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže žalovaný ako vlastník stavby bez existencie\nrelevantného právneho titulu užíval predmet vlastníctva žalobcu (pozemky vo vlastníctve žalobcu) bez\ntoho, aby za užívanie pozemku žalobcu poskytol žalovaný žalobcovi akékoľvek plnenie. Čo sa týka\nposúdenia charakteru stavby postavenej na predmetnom pozemku súd prvej inštancie poukázal na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare)\nz 18. marca 2015, sp. zn. I. ÚS 650/2013, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 24 ods. 1, zákona o\nvlastníctve bytov zakotvuje primerané použitie jednotlivých ustanovení zákona o vlastníctve bytov aj\nna iné než bytové domy, za predpokladu, že sa v týchto domoch nachádzajú byty, prípadne nebytové\npriestory. Predmetné zákonné ustanovenie však nie je možné vzťahovať na všetky stavby (budovy), ako\nto žiadal žalovaný. Takýto extenzívny výklad ustanovenia § 24 ods. 1, zákona o vlastníctve bytov by\nišiel proti samotnému účelu a zmyslu zákona. V rozhodovanom spore predstavuje budovu telocvičňa,\nktorej účelové určenie je limitované kolaudačným rozhodnutím predloženým žalovaným, z ktorého je\nzrejmé, že predmetná budova je účelovo určená ako telocvičňa, v ktorej sa nenachádzajú žiadne\nsamostatné byty (a ani samostatné viaceré nebytové priestory), ktoré by patrili viacerým vlastníkom,\nv ktorých podielovom spoluvlastníctve by mali byť spoločné časti a spoločné zariadenia budovy. Z\nuvedeného podľa názoru súdu vyplýva jednoznačný záver, v zmysle ktorého je na stavbu telocvične\nvylúčená aplikácia zákona o vlastníctve bytov, keďže ustanovenie § 24 ods. 1, zákona o vlastníctve\nbytov na predmetnú telocvičňu nedopadá. Uvedené znamená, že v dôsledku vylúčenia aplikácie zákona\no vlastníctve bytov na danú budovu (t. j. telocvičňu) nie je možné použiť ani ustanovenie § 23 ods. 5,\nzákona o vlastníctve bytov zakotvujúce zákonné vecné bremeno k pozemku, na ktorom sa nachádza\nstavba, v prospech vlastníka stavby. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako právne irelevantnú argumentáciu\nžalovaného týkajúcu sa ustanovenia § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o správe majetku obcí, ktoré sa stalo\nsúčasťou právneho poriadku až s účinnosťou od 1.7.2009, a preto na rozhodovaný spor, v ktorom sa\nrieši nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od 19.12.2005 do 4.3.2007, nedopadá. Pokiaľ ide o\nvýšku bezdôvodného obohatenia v peniazoch, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať s poukazom na\nznenie ustanovenia § 458 ods. 1, Občianskeho zákonníka, nie je možné podľa názoru súdu vychádzať\nz pravidiel hospodárenia žalobcu ako interného dokumentu žalobcu, ktorý nemôže zaväzovať iné\nsubjekty, ako je žalobca. Rovnako tak nie je možné priznať úspech tvrdeniu žalovaného, že pre výšku\nbezdôvodného obohatenia je určujúca položka 19 pravidiel hospodárenia žalobcu. Okrem už uvedenej\nvýhrady súdu k pravidlám hospodárenia žalobcu ako interného dokumentu žalobcu je potrebné poukázať\nna to, že položka 19 sa vzťahuje len na nájom pozemkov neslúžiacich účelom podnikania vrátane\npoľnohospodárskej výroby.\n8.\nNa pozemkoch žalobcu sa nachádzala telocvičňa. Zo samotnej skutočnosti, že sa jedná o\ntelocvičňu, nie je možné vyvodiť, že by jej účel neslúžil na podnikanie. Súd poukazuje na tvrdenie\nžalovaného v spore, že predmetnú telocvičňu odkúpil za účelom vykonať jej rekonštrukciu na jej\nužívanie verejnosťou na športové účely, konkrétne na trénovanie golfových odpalov do sietí. Podľa\nsúdu je zrejmé, že žalovaný pri nadobudnutí vlastníckeho práva k telocvični (vrátane zamýšľanej\nrekonštrukcie) zamýšľal jej využívanie na podnikateľské účely v súlade s predmetom jeho podnikania.\nPre určenie výšky bezdôvodného obohatenia nepodstatné, že v rozhodnom období telocvičňa na\nžalovaným zamýšľaný účel neslúžila, určujúce je objektívne kritérium, a to účel, ktorý bol sledovaný\n\n(a na ktorý mala telocvičňa slúžiť). Týmto účelom bolo dosahovanie zisku (ako základného pojmového\nznaku podnikania žalovaného ako podnikateľského subjektu). Skutočnosť, že predmetná telocvičňa\nvyhorela, nemá za následok zánik nároku žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že po požiari v novembri 2006\nbudova telocvične neexistovala, nezodpovedá skutočnosti, keďže, ak by stavba telocvične neexistovala,\nnemohol by žalovaný previesť vlastnícke právo k nej na obchodnú spoločnosť ŠIROKÉ, s.r.o.. Určujúca\npre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, na ktoré má žalobca nárok, je tak podľa názoru súdu\nvýška nájmu za rovnaký alebo porovnateľný pozemok v rozhodnom období.\n9. Súd prvej inštancie ustálil uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi\nstranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy ktorá by oprávňovala žalovaného predmetný pozemok užívať\na preto sa na strane žalovaného jedná o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu.\nUrčujúca pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, na ktoré má žalobca nárok, je tak podľa\nnázoru súdu prvej inštancie výška nájmu za rovnaký alebo porovnateľný pozemok v rozhodnom období.\nNajobjektívnejším dôkazom, na základe ktorého je možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia,\nnájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a predchádzajúcim vlastníkom\ntelocvične ako nájomcom (obchodnou spoločnosťou eBi, a.s. v likvidácii) č. 08-83-0872-05-00 z 21.\ndecembra 2005, v ktorej bol nájom dohodnutý vo výške 220,-Sk/m2/rok. Uvedená nájomná zmluva sa\ntýka pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 1.357 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. G. - V., o ktorý ide aj v\nrozhodovanej veci, a nie o iný - hoci porovnateľný - pozemok vo vlastníctve žalobcu. S poukazom na\ndátum uzavretia nájomnej zmluvy (21.12.2005) z predmetnej zmluvy vyplýva obvyklá (trhová) hodnota\nnájmu pozemku vo vlastníctve žalobcu v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. Znalec F.. S. F., K..\nv znaleckom posudku č. 41/2018 určil výšku obvyklého nájmu pozemku vo vlastníctve žalobcu za\nobdobie od 19.12.2005 do 4.3.2007 vo výške 11.901,56 EUR (zaokrúhlene vo výške 11.900,- EUR).\nZnalcom určená výška obvyklého nájmu približne zodpovedá dojednanej výške nájmu medzi žalobcom a\nobchodnou spoločnosťou eBi, a.s. v likvidácii, ktorá za dané obdobie pri zohľadnení sumy 220,-- Sk/m2/\nrok cena nájmu predstavuje (pred odpočítaním platby žalovaného vo výške 278,72 eur) sumu 11.945,96\nEUR. Znalcom určená výška obvyklého nájmu sa približuje trhovej cene nájmu, ktorá je určujúca podľa\nnázoru súdu (220,- Sk/m2/rok), a diametrálne sa odlišuje od predstáv žalobcu, že výška nájmu má byť\n440,- Sk/m2/rok, ako aj od predstáv žalovaného, podľa ktorých výška nájmu má byť 5,-Sk/m2/rok.\n10. Vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie posúdil ako dôvodnú len čiastočne, a to za\nobdobie od 19.12.2005 do 27.12.2005 v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nako obdobie viac ako 2 roky pred doručením žaloby súdu, keďže žaloba žalobcu bola súdu doručená\ndňa 28.12.2007. Za obdobie od 28.12.2005 do 26.6.2006 nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného\nobohatenia premlčaný nie je s poukazom na znenie ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, keďže\nodo dňa podania žaloby na súdu (od 28.12.2005) premlčacia lehota ohľadom uplatneného nároku\nspočívala. Denná výška nájmu (pri základe 220,- Sk/m2/rok) predstavuje sumu 27,15 EUR. Za 9 dní\n(od 19.12.2005 do 27.122005) sa jedná o sumu 244,35EUR a v tejto časti je nárok žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia premlčaný a preto ho nie je možné vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku\npremlčania žalobcovi priznať. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa názoru\nsúdu prvej inštancie dôvodný vo výške 11.422,89 EUR. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal\ndo omeškania uplynutím 15 dní od doručenia výzvy žalobcu z 5.11.2007, t. j. dňa 28.11.2007.\n11.\nSúd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške podľa predpisov\nobčianskeho práva, a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska\nplatnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (podľa ustanovenia § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.), t. j. vo\nvýške 8,5 % ročne. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.422,89\nEUR spolu s úrokom z omeškania 90,81 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy\n11.422,89 EUR od 28.11.2007 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie\nrozhodol v súlade § 255 ods. 2, C.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech strán konania žiadne zo\nstrán nárok nepriznal.\n12. Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. b), e), f), h) CSP, v ktorom namietal, že žalobca v konaní neuniesol potrebné dôkazné bremeno a aj\nnapriek tomu súd prvej inštancie priznal žalobcovi absolútne nepreskúmateľnú a dokonca akúsi nejasnú\nčasť žalovanej sumy (výrok I.), ktorá na základe vykonaného dokazovania nielenže bola nezákonná a\nnedôvodná (nárok ako celok absolútne nepreukázaný čo do právneho dôvodu ako aj výšky), ale už jeho\nsamotné uplatnenie bolo evidentne v rozpore s dobrými mravmi. Prvoinštančný súd odmietol riadne a\núplne zistiť skutkový stav, nevykonal navrhnuté dokazovanie, nevykonal dokazovanie skutočnosťami\nrozhodujúcimi pre posúdenie uplatneného nároku na prípadné zaplatenie bezdôvodného obohatenia,\nktoré na strane žalovaného nevzniklo a objektívne vzniknúť nemohlo. V rozpore s usmernením a\n\nzáväzným právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol prvoinštančný súd v napádanom rozsudku,\nkeď po štvrtej zmene zákonného sudcu na jedinom pojednávaní dňa 7.10.2021 bez akéhokoľvek\nvyhodnotenia dokazovania a v rámci predbežného právneho názoru bližšie neuviedol, prečo nebude\nhodnotiť výšku nároku v kontexte interného dokumentu žalobcu, podobne neuviedol, prečo nebude\nzohľadňovať objektívnu skutočnosť, že stavba vo vlastníctve žalovaného v novembri 2006 vyhorela\na naopak v napádanom rozsudku (bod. 28.1 odôvodnenia) fabuluje v tomto smere úplne zmätočné\na arbitrárne závery. Prvoinštančný súd vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom, najmä\npostupom v rozpore s § 181 ods. 2 CSP a § 185 ods. 1 CSP neoboznámením s vykonaním dokazovania\na nevykonaním dokazovania na pojednávaní podľa § 188 ods. 1 CSP v spojení s § 204 CSP - sporované\nlistiny žalovaným) znemožnil žalovanému reálne uskutočňovať procesná práva, zhrnúť svoje návrhy a\nvyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci na základe vykonaného dokazovania (§ 182 CSP) v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a v súlade s tým žalovaný napáda\nnezákonnosť rozhodnutia podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V danej veci ide o viac ako 13 ročný spor, kde\nsporové strany doložili do súdneho spisu nespočetné množstvo najmä listinných dôkazov, posledný vo\nveci ustanovený zákonný sudca v zmysle napádaného rozsudku dôkazy de facto zúžil na počet 6ks, keď\nv zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 7.10.2021 a najmä z napádaného rozsudku nijako nevyplýva,\nakým spôsobom sa súd vysporiadal z množstvom ďalších iných dôkazov založených v súdnom spise,\nktoré žalovaný predložil v rámci procesnej obrany a účinne a dôvodne nimi poprel žalobou uplatňovaný\nnárok žalobcu. Jediným dôkazom, ku ktorému sa súd vyjadril tak, že ho nevykoná, bol navrhovaný\nvýsluch znalca F.. S. X., K.. (znalecký posudok č. 41/2018). Vo vzťahu k danému návrhu žalovaný\npre potrebné spresnenie dodáva, že výsluch znalca žalovaný navrhol v rámci ústneho prednesu do\nzápisnice na pojednávaní dňa 20.9.2019, kde okrem iného vymedzil rozsiahle námietky k znaleckému\nposudku, ktorý vypracoval uvedený znalec. O tomto návrhu t.j. návrhu na výsluch znalca rozhodla v\ntom čase zákonná sudkyňa Z.. X. A. tak, že tento návrh nevykoná. Následne došlo k zmene zákonného\nsudcu a dňa 17.7.2021 bola žalovanému doručená výzva zo dňa 21.6.2021, aby žalovaný oznámil súdu,\nči navrhuje vykonať ďalšie dôkazy s tým, že na neskôr navrhnuté dôkazy súd nemusí prihliadať. Na\nuvedenú výzvu žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 16.8.2021 tak, že ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania nenavrhuje. Uvedený listinný dôkaz (znalecký posudok č. 41/2018 ) teda pred súdom\nnebol vôbec použiteľný a to ani na akési podporné účely ako to zmätočne nazýva prvoinštančný súd\nv odôvodnení napádaného rozsudku, keď platná právna úprava vyhodnotenie listinných dôkazov na\npodporné účely vôbec nepozná. Žalovaný považuje za podstatu tohto odvolacieho dôvodu skutočnosť,\nže súd v zmysle § 191 ods. 1 CSP síce hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a jednotlivo, ale zároveň\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. Práve táto zásada dokazovania nebola zo strany prvoinštančného súdu dodržaná, keď prijal\npomerne jednostranné závery bez toho, aby vyhodnotil všetky potrebné súvislosti. Tvrdenie súdu o\ntom, že žalovaný neposkytol žalobcovi akékoľvek plnenie nejde v bode 20. len o prípadnú chybu v\npísaní, keď uvedený nepravdivý a vymyslený záver v rozpore s vykonaným dokazovaním je zachytený\naj na zvukovom zázname zo dňa 7.10.2021, kedy bol vyhlásený predmetný rozsudok, a to v rámci\njeho stručného odôvodnenia. Uvedené skutkové zistenie je v priamom rozpore s obsahom spisu ako\na procesných úkonov, ktoré žalobca na základe úhrady žalovaného počas konania vykonal (čiastočné\nspäťvzatie žalovanej sumy o úhradu vykonanú žalovaným). Súčasťou súdneho spisu je okrem iného\npísomné podanie žalovaného zo dňa 24.10.2011 označené ako Oznámenie súdu, ku ktorému boli\npripojené ako listinné dôkazy výpis z účtu zo dňa 27.9.2011 a vyúčtovanie nájomného pre Hl. mesto\nBratislava za pozemok pod stavbou telocvične za obdobie 2005 až 2007 (žalované obdobie). Súd\nprvej inštancie opomenul, že samotný žalobca predložil listinné dôkazy (napr. návrh nájomnej zmluvy),\nktoré preukazovali, že pri určení výšky nájomného v prípade uzavretia nájomnej zmluvy bola táto zo\nstrany žalobcu zásadne navrhovaná podľa interného predpisu. Spor medzi žalobcom a žalovaným\nbol de facto o to, podľa akej položky interných pravidiel sa malo postupovať a prečo. Súd dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď tvrdí, že položka č. 19 Pravidiel pri\nrealizácií a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku Hlavného mesta SR Bratislavy zo\ndňa 18.12.1996 v znení dodatkov č. 1 až 13, ktoré ako listinný dôkaz doručil súdu žalobca dňa 12.3.2008\nsa pozemku, na ktorom bola stavba vo vlastníctve žalovaného, netýka. V súlade s účelom definovaným\nv liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. V., ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca k jeho návrhu a podľa\nktorého bola stavba po celý čas jej existencie zapísaná ako telocvičňa T-18. Pri vyčíslovaní prípadného\nbezdôvodného obohatenia (ktorého vznik žalovaný v konaní popieral a popiera) za užívanie pozemku\npod stavbou bolo minimálne potrebné prihliadnuť na to, že k rekonštrukcií stavby a jej inému užívaniu t.j.\nna iný ako verejný účel (podnikateľský účel) počas celého žalovaného obdobia vôbec nedošlo, vo vzťahu\nk tomu žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a k nemu dôkazné bremeno. To, že daná stavba by slúžila\n\nna podnikanie nebolo v sporovom konaní ničím preukázané. Súd na základe vykonaného dokazovania\n(výpisom z OR SR žalovaného) evidentne dospel k nesprávnym resp. ničím nepodloženým skutkovým\ntvrdeniam o podnikateľskom účele stavby stojacej na pozemku žalobcu, čo zakladá uplatnený odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. To, že právnická osoba má zapísaný v predmete podnikania\nurčitú činnosť automaticky neznamená, že hu aj vtom čase vykonávala, dokonca priamo v priestoroch\nstavby, ktorá ležala na pozemku žalobcu. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného,\nna uvedenej adrese (t.j. adrese kde ležala dotknutá stavba) nemal žalovaný ako právnická osoba\nzapísanú žiadnu prevádzkareň, sídlo alebo akúkoľvek pobočku. V uvedenej stavbe a na danom mieste\n(ul. Seberínho 16, Bratislava) žalovaný žiadnu podnikateľskú činnosť nikdy nevykonával a z objektívnych\ndôvodov vykonávať ani nemohol (požiar stavby a jej následná sanácia a definitívne odstránenie). V\nkonaní nebol doložený zo strany žalobcu žiaden dôkaz a (žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia), že\nby v súvislosti so stavbou telocvične počas žalovaného obdobia (vlastníctva žalovaným) bol na danom\nmieste produkovaný akýkoľvek podnikateľský účel prípad, dokonca nejaký zisk. Žalovaný v tomto smere\nargumentoval tým a tak, že za obdobie november 2006 až marec 2007 z dôvodu, že stavba vyhorela\n(teda žalovaný ju objektívne nemohol využívať) nemohlo objektívne dôjsť ani k žiadnemu bezdôvodnému\nobohateniu za užívanie pozemku pod stavbou (stavbou, ktorá bola vyhorená a zostali z nej iba ruiny a\nčasť skeletu). Uplatňovanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, kedy stavba bola zničená požiarom\nbolo evidentne v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 3 ods. 1 mu súd nemohol a nemal poskytnúť\nprávnu ochranu. Skutočnosť dokedy bola stavba evidovaná na liste vlastníctva neprezumuje, že reálne\nv čase žalovaného obdobia stále ležala v užívaniaschopnom stave na pozemku žalobcu. Na základe\nkúpnej zmluvy žalovaného so spoločnosťou Široké s.r.o. táto spoločnosť nenadobudla žiadnu stavbu,\nale len torzo (časť skeletu) pôvodnej zhorenej telocvične, o čom svedčí množstvo listinných dôkazov a\nkomunikácia medzi novým vlastníkom a žalobcom, ktorý chcel odkúpiť pozemok parc. č. XXXX/XX vo\nvlastníctve žalobcu.\n13.\nSúd na základe vykonaného dokazovania dospel, podľa názoru žalovaného, k nesprávnym\nskutkovým záverom týkajúcim sa výšky obvyklého nájmu, ktorý odvodil od zmluvy, ktorej žalovaný\nnebol účastníkom a z ktorej na žalovaného neprešli žiadne práva ani povinnosti. V žalovanom\nobdobí (2005 až 2007) spoločnosť eBi, a.s. v likvidácii a žalobca nemali uzavretú žiadnu nájomnú\nzmluvu a nie je jasné, akým spôsobom súd vykonal dôkaz - nájomnou zmluvou č. 08-83- 0872-05-00\nz 20.12.2005. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne\nmerateľného majetkového prospechu u obohateného, k žiadnemu takému na strane žalovaného však\nnedošlo, nakoľko žalovaný žalobcovi zaplatil nájomné vo výške, ktorá zodpovedala účelu využitia\npozemku pod stavbou, ktorá nebola nikdy využitá na žiadne podnikateľské účely a žalovaný počas\nobdobia vlastníctva v danej stavbe žiadnu podnikateľskú a ani prípadne inú činnosť nevykonával a z\ndaného vlastníctva mu vznikali iba značné náklady na údržbu, daň z nehnuteľnosti a pod. Zo strany\nsúdu došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu námietky premlčania v bode 32.1 odôvodnenia\nnapádaného rozhodnutia, keď v tejto časti súd poukazuje na ust. § 112 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého sa po uplatnení nároku na súde tento nepremlčuje a lehota spočíva, čo však žalovaný\nnenamietal.\n14. Žalovaný v odvolaní napádal aj nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa výroku o náhrade\ntrov konania, keď súd nepriznal žiadnej strane sporu náhradu trov s odôvodnením, že malo ísť na oboch\nstranách o čiastočný úspech (bod 39. a jeho následné pod body odôvodnenia napádaného rozhodnutia).\nS arbitrárnymi a svojvoľnými úvahami o tom, že priznanie nároku v rozsahu 4% by nemalo prakticky\nžiaden význam sa nemožno stotožniť, už len vzhľadom na výšku žalovanej sumy a počet úkonov právnej\nslužby za obdobie viac ako 13-ročného sporu.\n15.\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že\nzamietne žalobný návrh v celom rozsahu a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.1.2022, v ktorom uviedol, že pokladá\nnapadnutý rozsudok za vecne a právne správny, reflektujúci skutočné okolnosti prípadu. Žalobca trvá na\nnázore, že žalovaný v predmetnom období (od 10.11.2005 do 4.3.2007) užíval pozemok vo vlastníctve\nžalobcu bez právneho dôvodu, ktorý by ho na to oprávňoval a za toto užívanie neuhradil žalobcovi riadne\na včas odplatu. „Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok\nobohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenší, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený\nplnil svoje povinnosti“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/2015-15 zo dňa 24.2.2015).\n„Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby\nbez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie\nstavby prináša zisk.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 1405/2005 zo dňa 25.10.2006).\n\nSkutočnosť, že na pozemku žalobcu po požiari stavby žalobcu ostali len pozostatky stavby a suť po\nhorení, žalobca nemal možnosť svoj pozemok riadne užívať a čerpať z neho ďalší prospech. V súlade s\nlistami žalovaného zo dňa 29.11.2005 a 18.1.2006 sa malo jednať jednoznačne o podnikateľskú činnosť\nkeďže žalobca nikde neuvádzal, že by plánoval sprístupniť objekt verejnosti bezplatne. Napriek ďalším\nvýhradám žalovaného k znaleckému posudku (č. 41/2018 vypracovaným F.. S. F.), ku ktorým sa žalobca\nnebude vyjadrovať, žalobca poukazuje opäť na listinný dôkaz predložený do konania, konkrétne na list\nžalovaného zo dňa 18.1.2006 označený ako „Pripomienky k návrhu Zmluvy o nájme pozemku č. 08-03xxx-06-00 predloženého dňa 13.1.2006“ a obzvlášť na bod 3. tohto listu, kde sám žalovaný navrhuje\nvýšku nájmu určiť na sumu 220,- Sk za 1 m2 ročne.\n17.\nČo sa týka tvrdenia žalovaného, že uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu v rozpore s\ndobrými mravmi s ohľadom na skutočnosť, že stavba žalovaného vyhorela a nebolo teda možné ju\nriadne užívať žalobca uviedol, že napriek tomu, že žalovaný nemohol riadne užívať svoju stavbu, ani\nžalobca nemohol riadne užívať svoj pozemok a to v dôsledku toho, že na ňom bola umiestnená stavba\nžalovaného. Pokladá za irelevantné, akým spôsobom stavbu užíval žalovaný alebo či mu prinášala zisk,\nžalobcovi by malo byť jednoznačne priznané finančné plnenie od žalovaného za bezdôvodné užívanie\ntohto pozemku. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako\nvecne a právne správny.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.11.2024. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu,\nodvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.\n19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nPodľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu\na odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne\nposúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu\nna ne poukazuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaného\ndokazovania za preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 1.357 m2\nnachádzajúceho sa v k. ú. G. - V.. Na uvedenom pozemku sa nachádzala stavba, ktorej vlastníkom\nbol v období od 10.11.2005 do 4.3.2007 žalovaný. Dňa 5.3.2007 sa novým vlastníkom stavby stala\nobchodná spoločnosť ŠIROKÉ, s.r.o., Kupeckého 5, Bratislava, IČO: 35 887 575. Žalovaný užíval\npozemok vo vlastníctve žalobcu v období od 10.11.2005 do 4.3.2007 bez zmluvného vzťahu a neplatil\nžalobcovi žiadnu úhradu, bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu. Predmetom konania bolo určenie\nvýšky bezdôvodného obohatenia žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom, že\npre určenie výšky bezdôvodného obohatenia v peniazoch, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať\ns poukazom na znenie ustanovenia § 458 ods. 1, Občianskeho zákonníka, nie je možné vychádzať\nz pravidiel hospodárenia žalobcu ako interného dokumentu žalobcu, ktorý nemôže zaväzovať iné\nsubjekty, ako je žalobca. Na predmetných pozemkoch žalobcu sa nachádzala telocvičňa. Po požiari v\nnovembri 2006 už budova telocvične nebola využívaná na pôvodný účel, ale aj takto zničená budova\nbola prevedená na obchodnú spoločnosť ŠIROKÉ, s.r.o.. Určujúca pre stanovenie výšky bezdôvodného\nobohatenia, na ktoré má žalobca nárok, je tak podľa názoru odvolacieho súdu výška nájmu za rovnaký\nalebo porovnateľný pozemok v rozhodnom období. Súd prvej inštancie správne ustálil, že spôsob zámer\nužívania stavby (telocvične) je možné jednoznačne označiť ako zámer podnikateľský.\n21. Súd prvej inštancie vecne správne posúdil vznesenú námietku premlčania v tom, že ju posúdil\nako dôvodnú len čiastočne, a to za obdobie od 19.12.2005 do 27.12.2005 v súlade s ustanovením §\n107 ods. 1, Občianskeho zákonníka, ako obdobie viac ako 2 roky pred doručením žaloby súdu, keďže\nžaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 28.12.2007. Za obdobie od 28.12.2005 do 26.6.2006 nárok\nžalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je s poukazom na znenie ustanovenia §\n112 Občianskeho zákonníka, keďže odo dňa podania žaloby na súdu (od 28.12.2005) premlčacia lehota\nohľadom uplatneného nároku spočívala.\n\n22.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bola súdom prvej inštancie správne posúdená výška\nbezdôvodného obohatenia v sume 11.422,89 EUR. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil\nstanovenú výšku bezdôvodného obohatenia na základe ceny prenájmu obdobných pozemkov v danej\nlokalite (bod 30. 31.2. 31.4. napadnutého rozsudku). S uvedeným vyčíslením výšky bezdôvodného\nobohatenia sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozsudku len poukázal na tú skutočnosť, že výpočet výšky bezdôvodného\nobohatenia korešponduje s jej vyčíslením znalcom F.. S. F., K.. v znaleckom posudku č. 41/2018.\nPodstatným pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia bola ceny prenájmu obdobných pozemkov v\ndanej lokalite.\n23.\nČo sa týka odvolacích námietok žalovaného v tom, že nesprávnym procesným postupom,\nnajmä postupom v rozpore s § 181 ods. 2, CSP a § 185 ods. 1, CSP neoboznámením s vykonaním\ndokazovania a nevykonaním dokazovania na pojednávaní podľa § 188 ods. 1, CSP v spojení s § 204\nCSP - sporované listiny žalovaným) znemožnil žalovanému reálne uskutočňovať procesná práva, zhrnúť\nsvoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci na základe vykonaného dokazovania\n(§ 182 CSP) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd udáva,\nže súdne konanie prebiehalo dlhší čas (14 rokov) a strany konania produkovali veľké množstvo rôznych\ndôkazov. Súd v zmysle § 191 ods. 1, CSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a jednotlivo, všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V\nprocese vykonania a hodnotenia predložených dôkazov však súd vzhľadom na procesnú hospodárnosť\nkonania odôvodňuje svoje rozhodnutie len na základe dôkazov ktoré majú priamu relevanciu k podstate\nprejednávanej veci. V posudzovanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne\nodôvodnil a vyhodnotil dôkazy o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu v\nprocesnom postupe súdu prvej inštancie nedošlo k takým pochybeniam, ktoré by mohli mať priamy vplyv\nna nesprávne rozhodnutie vo veci a preto vyššie uvedené procesné odvolacie námietky žalovaného\nvyhodnotil ako nedôvodné.\n24. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje\nsúdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.\n12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.\nmája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie\nnapadnutý rozsudok splnil.\n25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej\nzaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil,\nkeďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262\nods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.\n27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\n\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/175/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7168a564-758f-4e45-b2f5-98b99489396c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.650.2013.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 650/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.650.2013.1"}, {"guid": "ussr:1d27dd0c-2f90-4186-aa94-abcac936d99c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.102.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2015 z 24. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.102.2015.1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "3c2bf055-6cb0-43ab-bc36-e2a664076a09:9d8a8341-e9c0-4f10-ae51-ff61b33644a9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8609204655.1", "spisova_znacka": "1Cob/64/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/64/2014 z 21. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8609204655.1"}], "citovane_v": []}