{"guid": "c89075f5-6072-406a-9e71-fbbeba009aae:41c6b62e-bfde-46b9-88c2-8bce5f606722", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1023200716.1", "spisova_znacka": "BA-8Sa/48/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/48/2023 z 19. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. mája 2023, sp. zn. BA-8Sa/48/2023, ECLI:SK:KSBA:2023:1023200716.1", "identifikacne_cislo": "1023200716", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655", "nazov": "vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41c6b62e-bfde-46b9-88c2-8bce5f606722", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200716.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200716.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1023200716.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/48/2023\n1023200716\n19. 05. 2023\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2023:1023200716.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu:\nP. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť A. republiky, doklad totožnosti: E t. č. Útvar policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci,\nKancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno proti žalovanému: Mobilná jednotka PZ\nBratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 02.05.2023, o prepustenie\nzo zaistenia, podanej proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA5-1178-013/2023-AV zo dňa 17.04.2023, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nŽaloba\n1. Žalobou zo dňa 02.05.2023, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 SSP, doručenou dňa\n10.05.2023 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa\npostupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)\nžalobca domáhal nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a náhrady trov konania.\nPrávne svoje dôvody založil na porušení ust. § 88 ods. 1 písm. b/, § 88 ods. 4, § 89 ods. 1 zákona\nč. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“) a ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zák.č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní a ust. § 206 ods. 4, § 221 ods. 2, § 225 ods. 2 SSP. Rozhodnutiu\nsprávneho orgánu vytkol neúčelnosť jeho zaistenia za momentálneho skutkového stavu. Uviedol, že dňa\n17.04.2023 bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA5-1178-010/2023AV, v ktorom nebola určená lehota na vycestovanie.\n2. V žalobe namietal, že inštitút zaistenia je podľa práva Európskej únie poslednou možnosťou, tzv.\nultima ratio, ktorú treba využiť až v prípade, že iné možnosti nie sú k dispozícií. Potrebu použitia zaistenia\nžalovaný odôvodnil nedostatočne, pričom potrebe uloženia miernejšieho donucovacieho prostriedku sa\nnevenoval vôbec. Argumentácia žalovaného predstavujúca odklon od relevantných dôvodov, na základe\nktorých bol zaistený (ktoré však v rozhodnutí absentujú), podľa žalobcu nasvedčuje záveru o zmätočnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Inštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje do základných ľudských práv\na slobôd jednotlivca, a preto je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne, a to najmä keď\nsa stanoví maximálna možná dĺžka doby zaistenia. Dĺžku doby zaistenia označil za stanovenú len\nvšeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia.\nII.\n\nRozhodnutie\n3. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.04.2023, č. PPZ-HCP-BA5-1178-013/2023-AV, právne\nodôvodneným ust. § 88 ods. 1 pís. b/, § 88 ods. 4, 5, § 89 ods. 1 a/, b/ zákona o pobyte cudzincov,\nžalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, zaistil žalobcu na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia, pričom dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 17.07.2023.\n4. V rozhodnutí poukázal na prevzatie žalobcu dňa 17.04.2023 o 12:00 hod. od Polície Českej\nrepubliky v rámci Readmisnej dohody medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Žalobca\ndisponuje cestovným pasom, ktorý však nie je opatrený vízom, ako to vyžaduje Nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo dňa 14. novembra 2018, uvádzajúce zoznam tretích krajín,\nktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza a krajín,\nktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti. Pre absenciu víz má žalobca na území\nSlovenskej republiky neoprávnený pobyt, na základe ktorého bol dňa 17.04.2023 v čase o 12.00 hod.,\npodľa ust. § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedený na Mobilnú jednotku Policajného\nzboru Bratislava, z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia. Vykonanými lustráciami v\ninformačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa\nna území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, na základe čoho začal správny orgán\ndňa 17.04.2023 konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia a toho istého dňa vydal podľa ust. §\n82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení, vedené pod č.\nPPZ-HCP-BA5-1178-010/2023-AV, v ktorom neurčil lehotu na vycestovanie, ale žalobcovi uložil zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov.\n5. Dňa 17.04.2023 bola spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu v zmysle ust. § 22 ods. 1 správneho\nporiadku, vedená pod číslom PPZ-HCP-BA5-1178-009/2023-AV, v ktorej sa vyjadril k svojmu príchodu\nna územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru.\nUviedol, že z Turecka vycestoval pred troma dňami spolu s ďalšími cudzincami, ktorí sú spolu s ním\nzadržaní, legálne na svoj cestovný doklad do mesta Belehrad v Srbsku, kde na nich čakalo auto, ktorým\nprišli rovno k hraniciam s Maďarskom, do mesta Subotica. Ešte v Turecku dal každý cca 5000 eur a za\ntúto sumu mali ísť za pomoci prevádzačov až do Nemecka. Cez plot na Maďarsko - srbskej hranici prešli\nza pomoci rebríka, pričom prevádzač bol Afganec, ktorého mali zabezpečeného. Po prekročení hranice\npo nich hneď prišli taxíky, asi 5-6 áut. Tieto vozidlá ich zaviezli do nejakého opusteného domu, kde strávili\ncelý deň. Večer pre nich prišli opäť taxíky a odviezli ich na autobusovú stanicu. Tam nastúpili na autobus\nktorý mal ísť až do Nemecka. Lístky na tento autobus mu boli zaslané na mobilný telefón. Ďalej žalobca\nuviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí smrť, a z Turecka vycestoval z ekonomických dôvodov. O\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiadal. V predmetnej zápisnici mu bola daná možnosť\npodľa ust. § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení sa vyjadriť, pričom k predloženým podkladom sa vyjadriť nechcel.\n6. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že hrozba rizika úteku je v prípade žalobcu dôvodná, jeho pobyt\nna území Slovenskej republiky a členských štátov je neoprávnený, nakoľko sa tu žalobca zdržiava\nsíce s platným cestovným dokladom, avšak bez akékoľvek udeleného víza a zároveň nemá na území\nSlovenskej republiky ani na území iného členského štátu udelený pobyt, v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení č. PPZ-HCP-BA5-1178-010/2023-AV, na výkon ktorého je zaistený, mu bol uložený zákaz\nvstupu na tri roky. Je osobou, ktorá prišla na územie Slovenskej republiky nelegálne, nelegálne prekročila\nhranice schengenského priestoru v Maďarsku a nezrealizovaním výkonu vyhostenia prostredníctvom\ninštitútu zaistenia, reálne hrozí zmarenie administratívneho vyhostenia, prípadne jeho podstatné\nsťaženie.\n7. Správny orgán neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že na výkon administratívneho vyhostenia sa\nvyžaduje vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny\npríslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu,\nv ktorom má udelené právo na pobyt podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovi\nnebola určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že hoci disponuje cestovným dokladom, nedisponuje\npovolením na pobyt, resp. vízom, ktoré by ho oprávňovalo zotrvať na území schengenského priestoru.\n\n8. Správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.07.2023,\npočas ktorej sa bude zariaďovať technicko-personálne zabezpečenie návratu žalobcu. V zmysle\nvyjadrenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej aj „ÚPZC“) sa po zaistení\nbudú pracovníkmi ÚPZC vykonávať úkony spočívajúce v preštudovaní spisového materiálu, vybavenia\nleteniek a samostatnú realizáciu letu do krajiny do ktorej je žalobca vyhostený. Správny orgán skúmal\naj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že žalobca\nnespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/\na b/ zákona o pobyte cudzincov. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že nemá na území\nSlovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponuje finančnou hotovosťou, ktorá by tu reálne pokryla jeho\npobyt, a nedisponuje ani cestovným dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky.\n9. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán skonštatoval, že vzhľadom k\nprebiehajúcemu konaniu o vyhostení, je zaistenie žalobcu aj v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/\nDohovoru a je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia\nSlovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia SR v zmysle\nčlánku 5 ods. 1 písm. i/ predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení z územia SR, pričom táto podmienka je splnená. Počas konania o zaistení sa správny orgán\nzaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru.\nIII.\nVyjadrenie\n10. Vo vyjadrení, ktoré žalovaný doručil k podanej správnej žalobe, navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť. Konštatoval, že zaistenie žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci\na teda z podkladov, ktoré si zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia o zaistení žalobcu na výkon\nadministratívneho vyhostenia, ktoré považuje za účelné a efektívne, vecne správne a v každej časti\naj dostatočne odôvodnené.\n11. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal uložením miernejšieho donucovacieho\nopatrenia podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov podotkol, že už v samotnom\nrozhodnutí o zaistení uviedol, že nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená alternatíva\nzaistenia. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že na území SR nemá žiadnu rodinu,\nnedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by tu reálne pokryla zabezpečenie jeho pobytu,\nna území SR nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie.\nNa základe uvedeného, žalovaný nemohol rozhodnúť podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte\ncudzincov, teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu.\n12. Ďalej uviedol, že dĺžku doby zaistenia určil podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na\ntri mesiace, t. j. nevyužil maximálnu lehotu zaistenia šesť mesiacov. V prípade uloženia miernejšieho\ndonucovacieho opatrenia podľa ust. § 89 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, by žalobca musel\npreukázať finančné prostriedky v zmysle Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 499/2011\no určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho\npríslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, na dobu 3 mesiace. Žalobca dostatočnou\nfinančnou čiastkou nedisponuje, ani si ju nevedel zabezpečiť.\n13. K námietke žalobcu, že „je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne, a to najmä keď\nsa stanoví maximálna možná dĺžka doby zaistenia“ uviedol, že v prípade zaistenia žalobcu nebola\nstanovená maximálna dĺžka doby zaistenia a žalovaný daný prípad posúdil individuálne.\nIV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n14. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3\nSSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov\npodanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo\nveci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu\nnáležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel bez vypočutia zástupcu žalobcu, ktorý\n\nsa z pojednávania písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti k záveru,\nže správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP)\nnie je dôvodná, podľa ust. § 229 SSP ju zamietol.\n15. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je\npri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase\nvyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho\nvydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o\nkonaní o všeobecnej správnej žalobe.\n16. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia, vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n17. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n18. Podľa § 225 ods. 1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní\nod doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení\nlehoty zaistenia.\n19. Podľa § 225 ods. 2 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas\ntrvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu\nžalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie\nsprávneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.\n20. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n21. Podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky\nna účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\n22. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n23. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného\npredpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.\n24. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n25. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu\npredmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať\ndokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci\n(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného\ndokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má\n\nv konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich\ndôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť\nžiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na\ntvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné\npochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.\n26. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je\nako základné ľudské právo zaručená Chartou základných práv a slobôd. Najvyšší a aj Ústavný súd SR\nviackrát vo svojich rozhodnutiach akcentovali, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune,\nvyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade\nnemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS\nSR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015,\n10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1\npísm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred jej zákonmi\na podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom\nvtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému\nvstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť\npozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom,\nmusí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej\nz nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.\n28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia,\nvrátane jeho dĺžky. V zmysle citovaných zákonných ustanovení musí mať žalovaný ustálený predmet\nkonania, s prehľadom v aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona, naviac ak potrebu zaistenia žalobcu\nodôvodnil jeho neoprávneným pobytom na území SR, bez dispozície akýmkoľvek dokladom totožnosti,\nvíza či povolenia na pobyt.\n29. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, žalovaný lustráciami v informačných systémoch\nPolicajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území\nSlovenskej republiky, resp. schengenského priestoru.\n30. Podľa žalovaného je riziko úteku v prípade žalobcu dôvodné, žalobca a jeho pobyt je na\núzemí Slovenskej republiky a členských štátov neoprávnený, nakoľko sa tu zdržiava síce s platným\ncestovným dokladom, ale bez udeleného víza, pričom na území Slovenskej republiky a ani na\núzemí iného členského štátu nemá udelený pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení č.\nPPZ-HCP-BA5-1178- 010/2023-AV na výkon, ktorého je zaistený mu bol uložený zákaz vstupu na\núzemie Slovenskej republiky a členských štátov na tri roky. Je osobou, ktorá prišla na územie SR\nnelegálne, nelegálne prekročila hranice schengenského priestoru v Maďarsku a nezrealizovaním výkonu\nvyhostenia inštitútom zaistenia reálne hrozí zmarenie, prípadne sťaženie výkonu vyhostenia.\n31. Žalobou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia podľa ods. 2 ust. § 221 SSP. Predpokladom\nvyhovenia žalobe podanej podľa citovaného ustanovenia je skutočnosť, že počas zaistenia žalobcu\nnastala okolnosť, ktorá by vytvorila spôsobilý dôvod na jeho prepustenie zo zaistenia, prípadne na\nnahradenie zaistenia miernejšími donucovacími prostriedkami. Z odôvodnenia samotnej žaloby, ale\naj z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že od zaistenia žalobcu, dňa\n17.04.2023, nenastala žiadna takáto okolnosť osvedčujúca zmenu pomerov v jeho zaistení, prípadne\nv jeho právnom postavení, nedošlo teda k žiadnej zmene pomerov, ktorá by svedčila v prospech\nvyhovenia žalobe. Naviac takáto skutočnosť nebola prezentovaná ani v samotnej žalobe, a z ničoho\nnevyplýva, že by akákoľvek situácia, ktorá by mala mať za následok prepustenie žalobcu, nastala.\nObjektívne teda v statuse žalobcu a ani v konaní pred súdom nebol preukázaný žiaden fakt, osvedčujúci\nzmenu okolností zaistenia, svedčiaci v prospech vyhovenia podanej žalobe a prepustenia žalobcu zo\nzaistenia. Naopak, rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA5-1178-010/2023-AV na\nvýkon ktorého je žalobca zaistený, a ktorým bol z územia SR vyhostený za súčasného uloženia zákazu\nvstupu na tri roky, nasvedčuje dôvodnosti jeho zaistenia, i jeho ponechania v zaistení, práve na výkon\nadministratívneho vyhostenia, na základe ktorého sa vyžaduje vycestovanie do krajiny pôvodu.\n\n32. Žalobca teda žiaden osobitný predpis v súlade s dispozíciou ust. § 221 ods. 2 SSP neoznačil a\nneoznačil ani dôvody, ktoré by mali súd viesť k vyneseniu rozsudku, ktorým by jeho prepustenie nariadil.\nJeho žalobná argumentácia spočívala len v uvedení jednotlivých ustanovení zákona o pobyte cudzincov\na Správneho poriadku, bez konkrétneho vymedzenia skutkových dôvodov žaloby. Rozhodnutie o\nzaistení však zrušiť nežiadal a neuviedol ani žiaden relevantný, resp. akýkoľvek dôvod, pre ktorý\nby súd bez povinnosti preskúmavať rozhodnutie o zaistení, mal nariadiť jeho prepustenie. Jeho\nkonštatovanie v podanej žalobe bolo viazané len na neúčelnosť zaistenia, bez bližšej argumentácie\nosvedčujúcej nedôvodnosť zaistenia, resp. zmenu jeho právneho postavenia počas zaistenia. Správny\nsúd z uvedených dôvodov rozhodol podľa ust. § 229 SSP a žalobu zamietol.\n33. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 12 ods. 5 zák.č. 327/2005\nZ.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov a v súlade\ns Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume\n153,26 eur.\n34. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n35. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na\nvýsledok konania mu trovy konania nepriznal.\n36. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák.\nč. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal.\nPoučenie:\nRozsudok krajského súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní\nod doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145\nods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.\n2 písm. d/ SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b / sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nPodľa § 440 SSP:\n1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne / vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf / nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj / podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred krajským súdom.\n\nKasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie\nkasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§\n444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné\nbody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ ;\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013 z 9. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-09", "citacie_n": 381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef"}, {"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "d393225b-8473-4e0f-a9ed-b528e57f86cf:2d75c929-b08d-47e4-9c38-4f786edb98c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1", "spisova_znacka": "1SZa/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016 z 4. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-04", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1"}, {"guid": "05260d7e-4f1b-45df-9471-b07a3fcd6128:4e3b9d9c-b163-47d6-ad63-5cb09ebc082b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7016200103.1", "spisova_znacka": "1SZa/6/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/6/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200103.1"}, {"guid": "b48ee3e1-38e4-45b3-abab-4a0b56a1650b:142b0a93-e43c-4fa9-93f2-dca3a4aef9f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1015200727.1", "spisova_znacka": "10SZa/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/2/2015 z 29. 6. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200727.1"}], "citovane_v": []}