{"guid": "462c7a9b-57f2-44a7-b1e7-fcbfa45ef11b:f5f24295-85e0-4e51-92f6-ae565355df8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1022200758.2", "spisova_znacka": "BA-6S/126/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/126/2022 z 4. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. mája 2023, sp. zn. BA-6S/126/2022, ECLI:SK:KSBA:2023:1022200758.2", "identifikacne_cislo": "1022200758", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/323", "nazov": "NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5f24295-85e0-4e51-92f6-ae565355df8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1022200758.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1022200758.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1022200758.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/126/2022\n1022200758\n04. 05. 2023\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2023:1022200758.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu\na členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter\nKriško, PhD., notár, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., sídlo notárskeho úradu Mlynské\nnivy 19034/5A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 060 984, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r.\no., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, proti žalovanému: Notárska\nkomora Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 811 236, za účasti:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00\n166 073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie žalovaného DK 19/2020-76 zo\ndňa 23.03.2022, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky DK\n19/2020-76 zo dňa 23.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o\nvýške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nKrajský súd v Bratislave účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. V zákonnej lehote podanou žalobou dňa 06.06.2022 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny\nsúd“) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Disciplinárnej komisie\nžalovaného DK 19/2020-76 vydaného dňa 23.03.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj\npriznania práva na úplnú náhradu trov konania. Spolu s podanou správnou žalobou podal žalobca návrh\nna priznanie odkladného účinku tejto podanej správnej žaloby, o čom rozhodol správny súd uznesením\nč. k. 6S/126/2022-115 zo dňa 30.08.2022 a tento návrh zamietol podľa § 188 SSP, s poukazom na\nznenie čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory (ďalej aj len“ Disciplinárny poriadok“)\nv spojení s § 184 SSP.\nI. Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov.\n2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomností obsahuje aj: návrh účastníka\nkonania (Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. navrhovateľ) zo dňa 30.11.2020 na začatie disciplinárneho\nkonania voči žalobcovi, žiadosť účastníka konania zo dňa 07.05.2020 o zapožičanie notárskych spisov\nadresovanú žalobcovi a odôvodnenú potrebou prešetrenia postupu žalobcu pri výkone notárskej\nčinnosti, podpísanú generálnym riaditeľom sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR, opakovanú\nžiadosť účastníka konania zo dňa 03.06.2020 s určením lehoty predloženia žiadaných spisov do\n05.06.2020, písomnú žiadosť žalobcu (jeho právneho zástupcu) zo dňa 05.06.2020 na preukázanie\n\noprávnenia pre generálneho riaditeľa sekcie dohľadu na výkon štátneho dohľadu, oznámenie\nMinisterstva spravodlivosti SR zo dňa 23.06.2020 o tom, že generálny riaditeľ sekcie dohľadu je\npovereným pracovníkom na výkon dohľadu nad činnosťou notárov, zaslanie disciplinárneho návrhu\ndisciplinárnym senátom na vyjadrenie žalobcovi zo dňa 16.12.2020, žiadosť právneho zástupcu žalobcu\nzo dňa 14.01.20201 na predĺženie lehoty na vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu, súhlas predsedu\ndisciplinárneho senátu zo dňa 18.01.2021 na predĺženie lehoty na vyjadrenie žalobcu do 28.02.2021,\npredvolanie zo dňa 21.12.2021 na ústne pojednávanie na 03.02.2022, doklad o pozitívnom teste na\ncovid-19 člena disciplinárneho senátu zo dňa 31.01.2022, emailové oznámenie zo dňa 02.02.2022\no zrušení pojednávania stanoveného na 03.02.2022 z dôvodu PN člena disciplinárneho senátu,\nemail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.02.2022 o tom, že berie zrušenie termínu na vedomie\na oznámenie, že sám je v karanténe, predvolanie zo dňa 16.02.2022 na termín pojednávania na\n14.03.2022, predvolanie zo dňa 23.02.2022 na termín pojednávania na 23.03.2022 o 14:00 hod., email\nasistentky právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.03.2022 o 9:32 hod., - ospravedlnenie právneho\nzástupcu z neúčasti na pojednávaní z dôvodu jeho ochorenia a žiadosť o odročenie konania, email\nprávneho zástupcu žalobcu z 23.03.2022 o 12:44 hod., o tom, že má lekárkou nariadenú karanténu do\ndoby negatívneho kovid-19 testu, email asistentky disciplinárneho senátu z 23.03.2022 o 9:32 hod., o\ntom, že o 14:00 hod., disciplinárny senát rozhodne o odročení alebo neodročení, zápisnicu o pojednávaní\ndisciplinárneho senátu zo dňa 23.03.2022 začatom o 14:10 hod.\n3. Napadnutým rozhodnutím DK 19/2020-76 zo dňa 23.03.2022 žalovaný rozhodol o tom, že podľa\nčl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len\n„Disciplinárny poriadok“, resp. „DP NK“) sa disciplinárne obvinený JUDr. Peter Kriško, PhD., notár so\nsídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Centrum Nivy, Mlynské Nivy 5/A, 821 09 Bratislava, IČO“ 36 060\n984, (ďalej len „žalobca“, resp. „notár“, príp. „disciplinárne obvinený“) uznáva za vinného za to, že\nnapriek výzve č. 21429/2020/152 zo dňa 03.06.2020, nezapožičal od 05.06.2020 do 23.11.2020\nMinisterstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky a ani jej\npovereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť notárske spisy spísané notárom, ktoré\nsa týkali konaní vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019,\n294/2019 a 295/2019, čím závažným spôsobom porušil:\n1) § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“, resp. „NP“), podľa ktorého notár svoje spisy požičia\nna odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za\npodmienok uvedených v § 82 ods. 2,\n2) § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, podľa ktorého je notár pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku\n1 a dohľadu podľa odseku 2 povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania\nkontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady,\n3) článok 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notára, podľa ktorého notár zachováva v styku so štátnymi\norgánmi dôstojnosť. Usiluje sa o dobrú komunikáciu najmä s predstaviteľmi justície, predovšetkým s\nministrom spravodlivosti, ako orgánom, vykonávajúcim dohľad nad činnosťou notárov,\nčím sa dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku a\npodľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) DP NK SR mu bolo uložené disciplinárne\nopatrenie - peňažná pokuta 3.300,- €.\nZároveň bol žalobca zaviazaný podľa čl. 23 ods. 2 DP NK SR uhradiť Notárskej komore SR trovy\ndisciplinárneho konania, vo výške 534,83 € v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo svojom návrhu navrhovateľ\n(účastník konania, Ministerstvo spravodlivosti SR) uviedol, že v rámci svojich dohľadových oprávnení,\nktorými sleduje dodržiavanie zákonnosti v činnosti notárov, požiadal notára JUDr. Petra Kriška, PhD.,\n(žalobcu), listom ev. č. 21429/2020/152, zo dňa 07.05.2020 o zapožičanie vybraných notárskych\nspisov v konaniach vo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019,\n293/2019, 294/2019 a 295/2019, a to v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 89\nods. 1 Notárskeho poriadku. Na túto jeho žiadosť o zapožičanie notárskych spisov notár žiadnym\nspôsobom nereagoval. Listom č. 21429/2020/152 zo dňa 03.06.2020 bol notár opakovane požiadaný o\nzapožičanie notárskych spisov, a to najneskôr do 05.06.2020. Doručenie opakovanej žiadosti notárovi\ndo jeho elektronickej schránky malo ministerstvo za preukázané z elektronickej doručenky dňom\n03.06.2020. Notár však namiesto poskytnutia dožiadaných notárskych spisov, dňa 05.07.2020 doručil\n\nprostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu ministerstvu list, adresovaný priamo ministerke\nspravodlivosti Slovenskej republiky Mgr. Márii Kolíkovej (ďalej aj ako „ministerka“), v ktorom namietal\noprávnenosť generálneho riaditeľa sekcie dohľadu požadovať notárske spisy, namietal jeho oprávnenie\nna výkon štátneho dohľadu a na nazeranie do notárskych spisov. Listom č. 21429/2020/152 zo\ndňa 23.07.2020, bol žalobca oboznámený o internom predpise ministerstva, upravujúcom rozsah\ndispozičných a podpisových oprávnení, na základe ktorého bol generálny riaditeľ sekcie dohľadu\noprávnený k výkonu požadovaných oprávnení. Zároveň bol notár opätovne vyzvaný na zapožičanie\nnotárskych spisov, a to bezodkladne. Notár však prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu\nzareagoval na vyššie uvedený list odpoveďou zo dňa 26.06.2020, v ktorej síce nenamietal súčinnosť\ns poskytnutím notárskych spisov, avšak požadoval odôvodnenosť požiadavky ministerstva k ich\nzapožičaniu, odvolávajúc sa zároveň na citlivosť údajov obsiahnutých v notárskych zápisniciach a na\npovinnosť notára zachovávať mlčanlivosť. Pretože podľa navrhovateľa, notár napriek výzve nezapožičal\nod 05.06.2020 do 23.11.2020 ministerstvu spravodlivosti, ministerke a ani jej povereným pracovníkom,\nna ich odôvodnenú písomnú žiadosť notárske spisy spísané notárom, ktoré sa týkali konaní vo veciach\nnotárskych úschov, mohlo podľa navrhovateľa dôjsť k porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia\n§ 83 ods. 1, ustanovenia § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, ako aj čl. 1 bod 3 II. časti Etického\nkódexu notára považoval navrhovateľ za dôvodné podať návrh na začatie disciplinárneho konania\na navrhol, aby bol notár uznaný za vinného a bolo vydané rozhodnutie o uložení disciplinárneho\nopatrenia - peňažná pokuta vo výške 3.300,- € a pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu\n6 mesiacov. Druh a výška navrhovaného disciplinárneho opatrenia vychádzala podľa navrhovateľa\nzo závažnosti a z dôsledkov porušených povinností notára, pretože notár takmer pol roka odmietal\npredložiť predmetné notárske spisy, pričom štát preniesol časť svojich právomocí na disciplinárne\nobvineného notára a notár ministrovi, resp. ministerstvu, ktorí v uvedenom prípade reprezentovali štát,\nnotár bránil, aby preverili, či vykonával notársku činnosť v súlade s právnym poriadkom. Navrhované\ndisciplinárne opatrenie malo podľa navrhovateľa priviesť disciplinárne obvineného notára k tomu, aby\nprestal udržiavať protiprávny stav a predložil predmetné notárske spisy ministrovi spravodlivosti, resp.\nministerstvu a obnovil ich dôveru v to, že funkciu notára vykonáva čestne a svedomito. Disciplinárne\nopatrenie malo podľa navrhovateľa súčasne odradiť aj potencionálnych páchateľov, t. j. aby ďalší notári\nnenasledovali disciplinárne obvineného notára, inak ochrana verejného záujmu na riadnom vykonávaní\nnotárskej činnosti bude nerealizovateľná.\n5. Disciplinárne obvinený (žalobca) sa k návrhu vyjadril svojim listom zo dňa 28.02.2021 a poprel,\nže by sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré malo spočívať v nezapožičaní notárskych spisov\nministerstvu spravodlivosti na výzvu zo dňa 03.06.2020, pretože žiadnu zákonom uloženú povinnosť\nneporušil. Naopak, dôsledne plnil svoju zákonnú povinnosť mlčanlivosti a zachovávania dôvernosti\núdajov notárskych spisov. Tvrdenie navrhovateľa o porušení právnej povinnosti na jeho strane sa\nopieralo predovšetkým o právny názor ministerstva zhrnutý v návrhu na začatie disciplinárneho konania.\nPodľa tam prezentovaného názoru, povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť neplatí vo vzťahu k\nministerke spravodlivosti z dôvodu, že:\na) sľub mlčanlivosti zložil notár pri svojom vymenovaní do rúk ministerky spravodlivosti\nb) ministerke spravodlivosti prináleží vo veciach notárskych úschov zbaviť notára povinnosti zachovávať\nmlčanlivosť.\n6. Právny zástupca disciplinárne obvineného vo svojom vyjadrení namietol úvahu navrhovateľa, že\npovinnosť notára zachovávať mlčanlivosť neplatí vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti z dôvodu, že\nsľub mlčanlivosti zložil notár pri svojom vymenovaní práve do rúk ministra spravodlivosti. To podľa neho\nneznamená, že voči osobe, do ktorej rúk sa sľub skladá, predmetná právna povinnosť mlčanlivosti\nnepôsobí. Aj úvaha navrhovateľa podľa písm. a) bola podľa právneho zástupcu disciplinárne obvineného\nnesprávna. Skutočnosť, že niekto skladá sľub zachovávať určitú povinnosť do rúk inej osoby, v žiadnom\nprípade neznamená, že voči osobe, do ktorej rúk sa sľub skladá, predmetná právna povinnosť nepôsobí.\nOna pôsobí, ale nie pri výkone štátneho dohľadu. Nemohol preto obstáť názor navrhovateľa, že notár\nsa nemohol dovolávať mlčanlivosti vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti preto, lebo sľub mlčanlivosti\nzložil do rúk ministerky spravodlivosti (v skutočnosti disciplinárne obvinený notár zložil sľub do rúk\nministra Daniela Lipšica). Pokiaľ by bol správny prezentovaný výklad ministerstva, pri jeho dôslednom\naplikovaní by sa podľa žalobcu nevyhnutne dospelo k zjavne absurdným záverom. Napríklad k tomu, že\npovinnosť prezidenta zachovávať ústavu neplatí vo vzťahu k predsedovi Ústavného súdu, do ktorého rúk\nskladá prezident sľub podľa čl. 104 Ústavy SR. Alebo k záveru, že advokát nemá povinnosť zachovávať\nmlčanlivosť o záležitostiach týkajúcich sa klienta vo vzťahu k predsedovi Slovenskej advokátskej komory,\n\ndo ktorého rúk skladá sľub mlčanlivosti podľa § ods. 6 Zákona o advokácii. Názor pod písm. b) o tom, že\nvo veciach notárskych úschov ministerke prináleží zbaviť notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť, bola\npodľa disciplinárne obvineného a jeho právneho zástupcu jednoduchý právny omyl. Ministerka takúto\nprávomoc má, avšak výlučne na účely trestného konania - § 39 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku.\nZo spôsobu, akým ministerstvo dôvodilo, sa disciplinárne obvinenému a jeho právnemu zástupcovi\njavilo, ako keby osoba, ktorá pani ministerke pripravovala text návrhu na začatie disciplinárneho konania\nnerozlišovala prípady, kedy ministerka má oprávnenie zbaviť notára povinnosti mlčanlivosti a prípadmi,\nkedy sa uplatňuje automatická zákonná výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosť (§ 39 ods. 4\nNotárskeho poriadku). Z tohto dôvodu sa argumentácia ministerstva spravodlivosti javila ako zmätočná.\nPrávny zástupca disciplinárne obvineného a disciplinárne obvinený nevedeli pritom, či išlo alebo nešlo\no argumentáciu, pod ktorú sa podpísala samotná pani ministerka, pretože napriek upozorneniu, že\nv elektronickej podobe im boli doručené iba strany 1-5 návrhu na začatie disciplinárneho konania,\nopakovane im bola doručená rovnaká verzia návrhu, a to nepodpísaný dokument obsahujúci 5 strán.\nNevedeli preto, či predmetný návrh podpísala pani ministerka, alebo niekto iný. Právny zástupca\ndisciplinárne obvineného a disciplinárne obvinený zastávali názor, že otázka, ktorej sa ministerstvo v\nnávrhu tak dôrazne a obšírne venovalo, teda otázka existencie alebo neexistencie oprávnenia ministerky\nzbavovať notára mlčanlivosti pri výkone dohľadu bola irelevantná, keďže vo veciach dohľadu ministerka\nprávomoc zbavovať mlčanlivosti jednak nemala a jednak to zákon ani nevyžadoval. Navrhovateľ podľa\ndisciplinárne obvineného a jeho právneho zástupcu v návrhu rozvíjal úvahu, že ak by bola správna\ninterpretácia § 39 Notárskeho poriadku zo strany jeho klienta, znamenalo by to, že ministerstvo\nby nikdy nebolo reálne schopné prešetriť žiadnu činnosť notára, ktorý by sa „ohradil” povinnosťou\nzachovávať mlčanlivosť. Takýto záver bol podľa nich zjavne mylný. Ministerstvo samozrejme možnosť\nprešetriť činnosť notára malo a za tým účelom existovali zákonom jasne dané podmienky prelomenia\npovinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktoré v danom prípade neboli splnené, ako podrobne rozviedli v\nliste adresovanom ministerstvu spravodlivosti zo dňa 26.06.2020, na ktorý v plnom rozsahu odkazovali.\nMali zato, že z dôvodov tam uvedených nedošlo k splneniu zákonných podmienok výnimky z povinnosti\nnotára zachovávať mlčanlivosť o obsahu spisov voči tretej osobe - ministerstvu spravodlivosti. Uvedená\nzákonná povinnosť vzhľadom k absencii podmienok jej prelomenia (t. j. chýbajúce odôvodnenie žiadosti\no zapožičanie spisov zo strany ministerstva) naďalej platila a disciplinárne obvinený ňou bol viazaný.\nUvedená skutočnosť mala za následok, že zachovaním zákonnej povinnosti mlčanlivosti nedošlo k\nporušeniu žiadnej právnej povinnosti na strane disciplinárne obvineného a teda ani k disciplinárnemu\nprevineniu.\n7. Vo svojom liste zo dňa 26.06.2020 právny zástupca disciplinárne obvineného notára uviedol, že\nprípisom ministerky spravodlivosti zo dňa 23.06.2020 im bolo doručené potvrdenie o tom, že F.. B.\nbol poverený ministerkou spravodlivosti na výkon dohľadu v zmysle ust. § 89 ods. 1 Notárskeho\nporiadku, čím bolo potvrdené, že bol osobou spadajúcou pod § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku a\nteda osobou oprávnenou požadovať, za splnenia ostatných zákonných podmienok, požičanie spisov\nv zmysle ust. § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku. Na základe vyššie uvedeného ministerstvu oznámil,\nže žalobca bol tak ako doteraz samozrejme pripravený poskytovať pri výkone dohľadu zákonom\nustanovenú súčinnosť oprávneným osobám. Nakoľko bolo prípisom zo dňa 23.06.2020 potvrdené,\nže F.. B. bol takouto oprávnenou osobou, pripravenosť žalobcu poskytovať súčinnosť, sa tým pádom\nvzťahovala aj na súčinnosť vo vzťahu k tejto osobe. Menovite bol žalobca pripravený F.. B. za\nsplnenia zákonných podmienok a na náležitú odôvodnenú žiadosť požičať príslušné notárske spisy.\nZ hľadiska zákonných povinností notára, okrem iného zachovávania povinnosti mlčanlivosti ohľadom\núdajov týkajúcich sa klientov voči tretím osobám v zmysle § 39 Notárskeho poriadku, bolo zrejmé,\nže výnimka z tejto povinnosti (kontrola spisov a listín ministerstvom podľa § 39 ods. 4 Notárskeho\nporiadku) sa vzťahovala v prípade požičania spisov len na prípady, v ktorých boli splnené ostatné\npodmienky vyžadované všeobecne platnými právnymi predpismi. V takejto situácii išlo o konflikt práva\nklientov na zachovávanie súkromia a dôvernosti informácií na jednej strane a povinnosti súčinnosti\nposkytovať informácie oprávneným štátnym orgánom v rámci ich pôsobnosti na druhej strane. Ako\nkonštatoval Ústavný súd SR v svojej konštantnej judikatúre (III. ÚS 566/2016), k prelomeniu ochrany\nsúkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba\ncelkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť\ninak. Pri nedodržaní niektorej podmienky ide o zásah protiústavný. Preto ak právny poriadok pripúšťa\nprelomenie do tejto ochrany, uskutočňuje sa tak iba a výlučne v záujme ochrany demokratickej\nspoločnosti (napr. II. ÚS 28/96). Jedným z prostriedkov ochrany pred možným protiústavným zásahom\ndo práva klientov na ochranu súkromia bola požiadavka zákona, aby prípadná žiadosť, na základe\n\nktorej môže dôjsť k prelomeniu tejto ochrany, bola riadne odôvodnená (§ 81 ods. 2 NP), čo umožňuje\njednak posúdenie a jednak aj spätné preskúmanie toho, či išlo o zásah do práva na ochranu súkromia\nlegitímny, primeraný a v demokratickej spoločnosti nevyhnutný. Imanentnou súčasťou povinnosti notára\nzachovávať mlčanlivosť o údajoch jeho klientov bola preto aj povinnosť neposkytnúť údaje tretím\nosobám, s výnimkou prípadov, kedy boli splnené nielen formálne (existencia písomnej žiadosti), ale\naj obsahové zákonné podmienky: teda existencia dôvodov žiadosti, ktoré boli preskúmateľné a na\nzáklade ktorých by sa dalo posúdiť, či ide o zásah do práva na súkromie legitímny, primeraný\na nevyhnutný. Konštatoval, že v predchádzajúcich žiadostiach ministerstva neboli uvedené žiadne\nkonkrétne a preskúmateľné dôvody požiadavky na požičanie konkrétnych spisov. Samotný odkaz na\nustanovenie právneho predpisu umožňujúci vykonanie dohľadu (§ 3 ods. 1 NP) nebol z vyššie uvedených\ndôvodov splnením zákonnej požiadavky riadneho odôvodnenia žiadosti, bez ktorej by zapožičanie\nspisov predstavovalo porušenie zákonných povinností notára a protiústavný zásah do práva klientov\nna ochranu súkromia. Prípadné vyhovenie žiadosti o požičanie spisov, ktorá nebola odôvodnená\nkonkrétnymi skutočnosťami umožňujúcimi preskúmateľnosť jej legitimity, primeranosti a nevyhnutnosti,\nby preto bolo zo strany disciplinárne obvineného notára protiprávnym konaním, zakladajúcim okrem\niného jeho disciplinárnu zodpovednosť, ako aj zodpovednosť za náhradu prípadnej škody. Na základe\nvyššie uvedeného požiadal o uvedenie konkrétnych a preskúmateľných dôvodov (napr. či ide o\ndožiadanie iného štátneho orgánu, podnet týkajúci sa určitého konkrétneho podozrenia, a pod.), na\nzáklade ktorých sa požaduje požičanie jednotlivých spisov a to ku každému spisu osobitne. Až po splnení\ntejto povinnosti zo strany ministerstva vznikne disciplinárne obvinenému notárovi povinnosť spisy za\nsplnenia ostatných zákonom vyžadovaných podmienok sprístupniť, resp. zapožičať, pričom si svoju\nzákonnú povinnosť disciplinárne obvinený notár mienil riadne plniť.\n8. Pred začatím pojednávania sa disciplinárny senát zaoberal telefonickým a následne aj mailovým\noznámením právneho zástupcu disciplinárne obvineného o jeho práceneschopnosti a žiadosťou o\nodročenie pojednávania. Predchádzajúce pojednávanie určené na deň 03.02.2022 bolo z dôvodu\npráceneschopnosti člena senátu zrušené, pričom prekážka z dôvodu karantény (kovid-19) bola\noznámená aj zo strany JUDr. Petra Kubíka. V súvislosti s pojednávaním dňa 23.03.2022 v\ndopoludňajších hodinách pracovníčka notárskeho úradu P.. D. F.Á. telefonicky predsedu senátu\ninformovala o tom, že z advokátskej kancelárie JUDr. Petra Kubíka telefonicky oznámili, že\nJUDr. Peter Kubík sa z dôvodu choroby nemohol zúčastniť dnešného pojednávania. Advokátska\nkancelária bola pracovníčkou notárskeho úradu telefonicky následne požiadaná, aby ospravedlnenie\na doklad o práceneschopnosti zaslala mailom na adresu notárskeho úradu predsedu senátu alebo\nNotárskej komory SR. Na zaslaný mail z advokátskej kancelárie, ktorým sa JUDr. Peter Kubík\nospravedlňoval z neúčasti na pojednávaní z dôvodu choroby, ale neobsahoval žiadny relevantný doklad\no práceneschopnosti, reagoval predseda senátu mailom tak, že o tom či bude pojednávanie odročené\nrozhodne senát disciplinárnej komisie, ktorý sa zíde v plánovanom termíne pojednávania, t. j. 23.03.2022\no 14.00 hod. Disciplinárny senát podľa čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku sa rozhodol pojednávať v\nneprítomnosti disciplinárne obvineného a jeho právneho zástupcu a to najmä z dôvodu, že telefonické\noznámenie ani následný mail bez lekárskeho potvrdenia o práceneschopnosti JUDr. Petra Kubíka\nnepovažoval za dostatočný dôvod na odročenie. Predvolanie na pojednávanie bolo v predstihu podľa\nlehoty určenej Disciplinárnym poriadkom NK SR právnemu zástupcovi doručené, pričom o prekážke na\njeho strane pri pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 03.02.2022 informoval jeden deň pred samotným\npojednávaním a o prekážke na jeho strane pri pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.03.2022 informoval\naž bezprostredne pred jeho plánovaným konaním. Disciplinárny senát navyše disponoval písomným\nvyjadrením k návrhu navrhovateľa zo dňa 28.02.2021, ako aj listom právneho zástupcu disciplinárne\nobvineného zo dňa 26.06.2020 adresovanému navrhovateľovi, ktorým sa k veci vyjadril a uviedol\ntiež svoj právny názor na prejednávanú disciplinárnu vec. Do úvahy by mohla pripadať aj možnosť\nzastupovania disciplinárne obvineného advokátskym koncipientom právneho zástupcu disciplinárne\nobvineného.\n9. Disciplinárny senát vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zo spisu, a to návrhom\nnavrhovateľa vrátane jeho príloh (žiadosť o zapožičanie notárskych spisov č. 21429/2020/152, zo dňa\n7. mája 2020, opakovaná žiadosť o zapožičanie notárskych spisov č. 21429/2020/152, zo dňa 3. júna\n2020, list advokáta JUDr. Petra Kubíka, advokát, s. r. o., zo dňa 05. júna 2020, list ministerky zo dňa\n23. júna 2020, list advokáta JUDr. Petra Kubíka, s. r. o. zo dňa 26. júna 2020) písomným vyjadrením\ndisciplinárne obvineného, výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav a právny stav.\n\n10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb., notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o\nusporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom.\n11. Podľa § 13 zákona č. 323/1992 Zb., notár skladá do rúk ministra tento sľub:\n„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia\na svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle,\nnestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých\nsa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.”\n12. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať\nmlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou\nprípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho\nzamestnanci. Podľa ods. 2 povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť účastník alebo jeho\nprávni nástupcovia písomným vyhlásením alebo minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d)\nna účely trestného konania, predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo veciach\nčinnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania. Podľa ods. 4\npovinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o poskytnutie všeobecnej informácie\noprávnenému orgánu (§ 82) o tom, že úkon bol alebo nebol vykonaný, ak ide o zákonom uloženú\npovinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu alebo ak ide o podanie vysvetlenia alebo\nvýpoveď v disciplinárnom konaní podľa § 91.\n13. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu\nsvojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v\ntrestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.\n14. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť\niným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.\n15. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1\na komory vykonáva ministerstvo.\n16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., je notárskou činnosťou\na) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54),\nb) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),\nc) konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len úschov) (§ 65 až 68),\nd) konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k),\ne) činnosť osvedčujúcej osoby.\n17. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu\npodľa odseku 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania\nkontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady.\n18. Podľa § 13 ods. 3 Kompetenčného zákona, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\nvykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory\nSlovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad\nčinnosťou notárov.\n19. Podľa § 91 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb., (1) disciplinárnym previnením je\nzavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z\ntohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona, z etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia\nkomory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť\nnotárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára.\nDisciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom\nkonaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho\nopatrenia. (2) za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. (3) disciplinárnymi\nopatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 Eur, c) pozastavenie\n\nvýkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie\nnotárskeho úradu.\n20. Podľa čl. 16 ods. 2 Disciplinárneho poriadku, senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného\nza vinného ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho\nnávrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením a uloží\nmu disciplinárne opatrenie. Podľa čl. 16 ods.3 Disciplinárneho poriadku, pri ukladaní disciplinárneho\nopatrenia prihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo\nspáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery.\n21. Podľa čl. 23 ods. 2, ods. 3 Disciplinárneho poriadku, (2) v prípade, že vo veci bolo vydané\nrozhodnutie, ktorým disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného, trovy konania, ktoré vznikli komore,\nznáša disciplinárne obvinený. (3) súčasťou trov konania, ktoré vznikli komore, sú aj náhrady za stratu\nčasu členov senátu spolu s ich náhradami hotových výdavkov, ktoré im vznikli v súvislosti s výkonom\nfunkcie členov senátu v príslušnom konaní.\n22. Disciplinárna komisia mala po vykonanom dokazovaní za preukázané, že disciplinárne obvinený\nnapriek výzve č. 21429/2020/152 zo dňa 3. júna 2020, nezapožičal od 5. júna 2020 do 23. novembra\n2020 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky\na ani jej povereným pracovníkom, notárske spisy a listiny spísané notárom, ktoré sa týkali konaní\nvo veciach notárskych úschov s ev. č. KNU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a\n295/2019.\n23. Žiadosť zo dňa 07.05.2020 podpísaná F.. F. B., generálnym riaditeľom sekcie dohľadu o požičanie\nnotárskych spisov bola navrhovateľom odôvodnená tým, že ide o výkon štátneho dohľadu podľa § 89\nods. 1 Notárskeho poriadku nad činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého\nje takouto činnosťou aj konanie o notárskych úschovách podľa 65 a nasl. Notárskeho poriadku, a to\ndoslovne:\n„Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len\nministerstvo) vykonáva štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Notárskeho\nporiadku a nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky. V rámci dohľadových oprávnení\nministerstvo sleduje dodržiavanie zákonnosti v činnosti notárov. S ohľadom na potrebu prešetrenia\nVášho postupu pri výkone notárskej činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku si Vás\ndovoľujeme požiadať o zapožičanie notárskych spisov v konaniach vo veciach notárskych úschov s ev.\nč. KIVU 290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019.“\n24. Podľa disciplinárne obvineného notára a jeho právneho zástupcu sa disciplinárne obvinený\nnezapožičaním spisov nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia. Zo strany disciplinárne\nobvineného išlo podľa neho o dôsledné a v súlade so zákonom si plnenie zákonnej povinnosti\nmlčanlivosti upravenej v § 39 Notárskeho poriadku, pričom právny zástupca disciplinárne obvineného\na disciplinárne obvinený zdôraznili, že minister môže notára zbaviť mlčanlivosti vo veciach podľa\n§ 3 ods. 1 písm. a) až d) výlučne na účely trestného konania, čo nebol tento prípad. Na druhej\nstrane podľa názoru disciplinárne obvineného pri správnom a zákonnom výkone štátneho dohľadu\nzo strany navrhovateľa nebolo zbavenie mlčanlivosti potrebné. Túto skutočnosť nakoniec vo svojom\nnávrhu zdôraznil aj navrhovateľ, ktorý vo svojom návrhu poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Asan 8/2018, zo dňa 25. februára 2020, v ktorom sa rozhodovalo o\npodobnej situácii, keď znalec s odvolaním sa na povinnosť mlčanlivosti nepredložil dohliadajúcemu\norgánu znalecký posudok. V tomto rozhodnutí, ktorého účastníkmi boli sťažovateľ Centrum duševného\nzdravia, s. r. o., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o správnej žalobe vo\nveciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave Sp. zn.\n6S/211/2015-65 zo dňa 14.09.2017, Najvyšší súd SR uviedol:\n„Sťažovateľ sa ako znalec dostal do stretu plnenia dvoch zákonom ustanovených povinností, povinnosti\nmlčanlivosti podľa § 13 zák. č. 382/2004 Z. z. na jednej strane a povinnosti poskytnúť ministerstvu\nspravodlivosti (žalovanému) súčinnosť pri výkone dohľadu nad činnosťou znalcov podľa 29 ods. 2 tohto\nzákona na druhej sírane, pričom sťažovateľ pokiaľ ide o predloženie znaleckého posudku, uprednostnil\nzachovanie povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k svojmu zadávateľovi. Za jeho postup bol žalovaným,\nako štátnym orgánom, vykonávajúcim dohľad nad činnosťou znalcov sankcionovaný, nakoľko ním\npodľa jeho názoru porušil zákon, keby mal byt' súčinný. Pri výklade dotknutých právnych noriem, je\n\npotrebné vychádzať z účelu povinnosti znalca zachovávať mlčanlivosť, ktorým je ochrana záujmov\ntretích osôb pred možným zneužitím informácií získaných znalcom v priebehu vykonávania znaleckého\núkonu. Ministerstvo spravodlivosti podľa kompetenčného zákona zabezpečuje v celom rozsahu výkon\nznaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Podľa zák. č. 382/2004 Z. z. ministerstvo spravodlivosti\ndohliada na zákonnosť činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, t. j. aj činnosti znalcov. Dohľad\nvykonáva ministerstvom poverený štátny zamestnanec ministerstva, pričom v zmysle § 60 ods. I\npísm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (účinného v čase vydanie napadnutých rozhodnutí\nžalovaného) štátny zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa\ndozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno\noznamovať iným osobám. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je dôvod dovolávať sa zachovávania\npovinnosti mlčanlivosti znalca voči subjektu, ktorý zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej činnosti\n(zahŕňajúc aj dohľad nad výkonom tejto činnosti) prostredníctvom osôb, ktoré sú rovnako viazané\npovinnosťou zachovávať' mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa v rámci výkonu služobných povinností\ndozvedeli. V danom prípade nešlo o poskytnutie informácií tretím osobám, ale subjektu, dohliadajúcemu\ndodržiavanie povinností podľa zákona č. 382/2004 Z. z. znalcami. Zo samotnej podstaty výkonu dohľadu\nnad vykonávaním znaleckej činnosti zo strany štátneho orgánu (ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj\noboznamovanie sa so skutočnosťami, na ktoré sa inak vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 13 zák.\nč. 382/2004 Z. z.) v spojení s povinnosťou znalca poskytnúť na tento účel súčinnosť, vyplýva oprávnenie\ndohliadajúceho štátneho orgánu oboznámiť sa so skutočnosťami zistenými znalcom pri výkone jeho\nčinnosti. Podmieňovanie súčinnosti predchádzajúcim zbavením mlčanlivosti ministrom spravodlivosti by\nv týchto prípadoch značne sťažovalo výkon dohľadu.“\n25. Právny zástupca disciplinárne obvineného ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že povinnosť notára\nzachovávať mlčanlivosť platí aj voči ministrovi, a to napriek tomu, že sľub mlčanlivosti zložil disciplinárne\nobvinený notár pri svojom vymenovaní práve do jeho rúk. Zloženie sľubu neznamená, že voči jeho\nosobe (ministrovi) predmetná právna povinnosť mlčanlivosti nepôsobí. Z návrhu navrhovateľa bolo ale\nzrejmé, že navrhovateľ mal na mysli tú skutočnosť, že na povinnosť mlčanlivosti sa nemôže disciplinárne\nobvinený dovolávať, pretože v tomto prípade išlo výlučne o výkon štátneho dohľadu, pri ktorom nebolo\npotrebné dohliadaného notára zo strany ministra povinnosti mlčanlivosti zbavovať. Netvrdil, že povinnosť\nmlčanlivosti voči ministrovi nepôsobí vôbec.\n26. Podľa ďalšieho názoru právneho zástupcu disciplinárne obvineného bolo jednoduchým právnym\nomylom aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že ministrovi vo veciach notárskych úschov prináleží zbaviť\nnotára povinnosti zachovávať mlčanlivosť, pretože ministerka takúto právomoc má, avšak výlučne na\núčely trestného konania v zmysle § 39 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku. Navrhovateľ vo svojom\nnávrhu ale iba uviedol, že o mlčanlivosti vo veciach notárskych úschov rozhoduje, pričom z textu návrhu\nnevyplývalo, že by sa ustanovením § 39 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku necítil viazaný. Tvrdil iba,\nže nemal povinnosť zbavovať notára povinnosti mlčanlivosti, pokiaľ sa zo strany navrhovateľa vykonával\nvoči disciplinárne obvinenému štátny dohľad.\n27. Otázka povinnosti mlčanlivosti notára pri výkone štátneho dohľadu sa vo všeobecnosti z vyššie\nuvedených dôvodov Disciplinárnej komisii ako sporná nejavila. Disciplinárne obvinený sa ale na\npovinnosť mlčanlivosti odvolal, pretože podľa jeho názoru minister, ako dohliadajúci orgán svoju žiadosť\no požičanie spisov podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku (platného a účinného do 30.04.2021)\nodôvodnil iba tým, že vykonáva štátny dohľad a okrem tohoto dôvodu, žiadne ďalšie dôvody neuviedol.\nSpornou skutočnosťou sa tak stalo tvrdenie disciplinárne obvineného o tom, že žiadosť na požičanie\nspisov musí byt' riadne odôvodnená, pretože podľa neho iba samotný výkon štátneho dohľadu nie\nje dôvodom na požičanie spisov a na prelomenie jeho povinnosti mlčanlivosti. V opačnom prípade\nby podľa disciplinárne obvineného došlo z jeho strany k porušeniu zákonných povinností notára a k\nprotiústavnému zásahu do práva jeho klientov na ochranu súkromia.\n28. Disciplinárna komisia konštatovala, že nedávne zmeny v ustanovení 83 Notárskeho poriadku o\npožičiavaní spisov, viedli niektorých notárov k presvedčeniu, že odmietnutie požičať spisy malo oporu v\nznení § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku platného a účinného do 30.04.2021, podľa ktorého: „Notár svoje\nspisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež\nznalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.“\n\n29. Toto znenie zákona nespôsobovalo pri výkone štátneho dohľadu zo strany ministerstva v praxi\nproblémy, a to od jeho účinnosti (01.01.1993) až do nedávneho rozhodnutia Disciplinárnej komisie\nNotárskej komory SR č. DK 6/2019-45 zo dňa 27.09.2019, (po ktorom nasledovali DK 3/2021-53\nzo dňa 10.06.2021, DK 5/2021-34 zo dňa 09.08.2021), keď táto dospela k záveru, že žiadosť\nministerstva odôvodnená výkonom štátneho dohľadu z podnetu dostatočne nešpecifikovaného podnetu\nSPF (Slovenský pozemkový fond), nie je žiadosťou odôvodnenou, tak ako to mal na mysli ustanovenie\n§ 83 ods. 1 Notárskeho poriadku platného a účinného do\n30.04.2021. Niektorí notári preto požičiavanie notárskych spisov ministerstvu pre účely výkonu štátneho\ndohľadu považovali za sporné a spisy ministerstvu nepožičali, a to aj v prípadoch, ktoré s podnetmi SPF\nnemali žiadny súvis.\n30. Následne s účinnosťou odo dňa 01.05.2021 bolo zákonodarcom prijaté nové znenie § 83 ods. 1\nNotárskeho poriadku, podľa ktorého: „Notár svoje spisy požičia a) na odôvodnenú písomnú žiadosť iným\nnotárom a znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, alebo b) na písomnú žiadosť oprávneným\norgánom uvedeným v § 82 ods. 1. ”\n31. Sporným sa tak stalo, či postačovalo odôvodniť žiadosť o požičanie spisov podľa § 83 ods. 1\nNotárskeho poriadku (platného a účinného do 30.04.2021) zo strany ministerstva ako dohliadajúceho\norgánu iba tým, že notárske spisy žiada požičať v súvislosti s výkonom štátneho dohľadu podľa § 89\nods. 1 Notárskeho poriadku, a to nad notárskou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku,\nalebo či tak, ako to uviedol právny zástupca disciplinárne obvineného vo svojom liste adresovanému\nministerstvu spravodlivosti, generálnemu riaditeľovi sekcie dohľadu F.. F. B., bolo ministerstvo, ako\ndohliadajúci orgán, povinné uviesť v žiadosti o požičanie spisov pri výkone štátneho dohľadu „konkrétne\na preskúmateľné dôvody, napríklad či ide o dožiadanie iného štátneho orgánu, podnet týkajúci sa\nurčitého konkrétneho podozrenia a podobne”.\n32. Disciplinárna komisia dospela k nasledujúcemu právnemu názoru. Podľa ustanovenia § 89\nods. 1 Notárskeho poriadku, ministerstvo vykonáva nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a\nNotárskej komory Slovenskej republiky štátny dohľad a podľa § 13 ods. 3 Kompetenčného zákona,\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej\nkomory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom\nrozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov. V rámci štátneho dohľadu minister\nvymenúva a odvoláva notárov, určuje počet notárskych miest každého súdu prvého stupňa a ich\nprípadnú zmenu, na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky môže notárov vzájomne preložiť,\nprijíma sľub notárov, zbavuje notárov povinnosti mlčanlivosti, vybavuje sťažnosti na Notársku komoru\nSR, vykonáva disciplinárnu právomoc, môže pozastaviť výkon notárskeho úradu, určuje maximálnu\nvýšku odmeny notárov, zúčastňuje sa notárskych skúšok a výberových konaní na miesta notárov a pod.\nBolo preto nesporné, že ministerstvo nemá voči Notárskej komore SR postavenie nadriadeného orgánu,\nale sleduje správanie sa komory a notárov, či je v súlade so zákonom. V prípade porušenia záväzne\nustanoveného práva zo strany dohliadaného subjektu dohliadajúci orgán uplatní voči nemu zákonom\nzverené právomoci a v tejto súvislosti je rozhodujúce, že výkon štátneho dohľadu nad činnosťou notárov\nnie je návrhovým konaním, ale ministerstvo ako dohliadajúci orgán vykonáva štátny dohľad vždy ex offo.\nNakoľko ide o činnosť ex offo, nie je podstatné, akým spôsobom sa ministerstvo ako dohliadajúci orgán o\nprotiprávnom konaní dohliadanej osoby dozvedelo a pokiaľ odôvodnilo svoju žiadosť o požičanie spisov\nvýkonom štátneho dohľadu, nebolo povinnosťou ministerstva ako dohliadajúceho orgánu uvádzať ďalšie\ndôvody a iným a ďalším spôsobom odôvodňovať dohliadanému orgánu žiadosť o zapožičanie spisov.\n33. Disciplinárna komisia poukázala na právnu úpravu, podľa ktorej v zmysle § 89 ods. 4 Notárskeho\nporiadku pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2, sa vykonáva štátny\ndohľad kontrolou spisov a notár je povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel\nvykonania kontroly a „poskytnúť potrebné informácie a podklady.” Z tohoto ustanovenia, ktoré patrí\ndo 6. časti Notárskeho poriadku upravujúcej „Dohľad nad činnosťou notárov a výkon disciplinárnej\npovinnosti” jasne vyplýva povinnosť notára poskytnúť pri výkone štátneho dohľadu potrebné podklady,\nt. j. aj notárske spisy. Ustanovenie § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku o požičiavaní spisov patrí do 5. časti\nNotárskeho poriadku o „Manipulácii so spismi a ich úschove“. Samotný výkon štátneho dohľadu sa podľa\nustanovenia § 89 Notárskeho poriadku vykonáva okrem iného aj „kontrolou spisov”. Systematickým\nvýkladom možno teda uzavrieť, že nemôže byť' v rozpore so zákonom vykonanie štátneho dohľadu,\n\nktorého obsahom je kontrola spisov tak, že si ministerstvo notárske spisy požičia v súlade so zákonom\ndovolenou manipuláciou zo spismi upravenou v § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku.\n34. Právny názor Disciplinárnej komisie, podľa ktorého je výkon štátneho dohľadu dostatočným dôvodom\nna požičanie spisov, potvrdzuje aj iný dovolený a bežný postup pri výkone štátneho dohľadu, a to keď\nminister alebo jeho poverený pracovník sa dostaví na notársky úrad a požiada notára o predloženie\nnotárskych spisov pre účely výkonu štátneho dohľadu kontrolou spisov podľa § 89 Notárskeho poriadku\npriamo v priestoroch notárskeho úradu. Dohliadaný notár je takto povinný notárske spisy na kontrolu\npredložiť a dohliadajúci orgán nie je povinný žiadne ďalšie dôvody, s výnimkou výkonu štátneho dohľadu,\nuvádzať. V tomto prípade výkonu štátneho dohľadu kontrolou spisov podľa § 89 Notárskeho poriadku\npriamo v priestoroch notárskeho úradu je notár povinný predložiť (fakticky aj zapožičať) svoje spisy\nzástupcovi ministerstva a to aj bez zbavenia mlčanlivosti, akoby aj s tým, že môže v tomto prípade\ndovoleným spôsobom ohroziť súkromie svojich klientov, avšak v prípade požičania spisov ministerstvu\npodľa ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku by túto povinnosť mlčanlivosti (ad absurdum) odrazu mal\nmať. Navyše podľa Disciplinárnej komisie nemožno hovoriť o tom, že by zapožičaním spisov podľa §\n83 Notárskeho poriadku bolo ohrozené právo účastníkov notárskeho úkonu na súkromie tak, ako to\ninterpretoval disciplinárne obvinený a jeho právny zástupca, a to aj z dôvodu, že zo zákona jednoznačne\nvyplýva, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť je štátom uložená či uznaná povinnosť. Z toho je zrejmé,\nže § 39 Notárskeho poriadku povinnosť mlčanlivosti vymedzuje vo vzťahu k iným osobám než k osobe\nministra zastupujúceho autoritu štátu, ktorý notárovi túto povinnosť uložil. Bez splnenia povinnosti sľubu\nmlčanlivosti nemôže byt' notár do notárskeho stavu vymenovaný (§ 12 ods. 1 písm. a/ Notárskeho\nporiadku), takže sa nejedná iba o to, že notár niekomu skladá do rúk sľub mlčanlivosti, ale na druhej\nstrane aj o to, že štát povinnosť mlčanlivosti notárovi priamo ukladá a môže na jej dodržiavanie aj\ndohliadať alebo si ju aj vynútiť. Naviac, podľa § 111 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/2017 Z. z. aj samotní\npracovníci ministerstva sú zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť a tejto ich povinnosti ich môže\nzbaviť jedine generálny tajomník. V tejto súvislosti sa možno odvolať aj na dôvodovú správu k zákonu\nč. 267/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Notársky poriadok, v ktorej sa k § 39 Notárskeho poriadku\nuvádza: „Mlčanlivosť notára podľa § 39 možno považovať za štátom uloženú či uznanú povinnosť a\ntáto je rešpektovaná všetkými procesnými ustanoveniami príslušných predpisov upravujúcich podania\nsvedeckej výpovede či vysvetlenia osobami viazanými týmto druhom mlčanlivosti. Zo sémantického\nvýkladu pojmu „mlčanlivosť” ďalej vyplýva, že ust. 39 upravuje povinnosť notára mlčať o skutočnostiach,\nktoré sa dozvedel, tzn. že mu zakazuje poskytoval o nich informácie svojím aktívnym prejavom v\nústnej či písomnej forme. Ostatné formy možného zverejnenia chránených údajov ako nazeranie do\nspisov, ich požičiavanie upravujú iné ustanovenia (§ 81 a 83). Znamená to teda, že aj zákonodarca\njasne oddeľuje základnú myšlienku § 39 Notárskeho poriadku o povinnosti zachovávať mlčanlivosť od\nostatných právomocí ministerky vrátane výkonu štátneho dohľadu a nepodmieňuje tieto jej kompetencie\núzkou optikou a reštriktívnym výkladom ustanovenia § 39 Notárskeho poriadku.\n35.\nPretože žiadne ustanovenie Notárskeho poriadku alebo iného zákona neukladá ministrovi povinnosť,\ns výnimkou výkonu štátneho dohľadu, uvádzať iný dôvod na kontrolu spisov v priestoroch notárskeho\núradu, bolo by nelogické, aby notár v súvislosti s výkonom dohľadu spočívajúcom v kontrole požičaných\nspisov mimo priestorov notárskeho úradu, mal okrem výkonu štátneho dohľadu posudzovať ďalšie\ndôvody a rozhodovať o tom, za akých okolností, v akom prípade a na základe akých dôvodov je\ndohliadajúci orgán na výkon dohľadu oprávnený. V opačnom prípade by o tom, či bude výkon štátneho\ndohľadu kontrolou požičaných spisov zo strany ministerstva vykonaný, rozhodoval sám dohliadaný notár.\nV jeho právomoci by bolo totiž rozhodnutie o tom, či výkon štátneho dohľadu je dostatočným dôvodom\nna zapožičanie notárskych spisov a či v konečnom dôsledku spisy predloží alebo nepredloží. Notársky\nporiadok v § 83 ods. 1 (platný a účinný do 30.04.2021) ustanovoval, aby bola žiadosť o požičanie\nspisov písomne odôvodnená, ale nedával notárovi právomoc na to, aby tieto dôvody posudzoval. Tým\nby dochádzalo k neprimerane extenzívnemu výkladu zákona a výkon štátneho dohľadu podľa § 89\nNotárskeho poriadku zo strany ministra ako aj dohľadu zo strany Prezídia Notárskej komory SR by bol\nvýrazne sťažený a obmedzený, nakoľko akákoľvek kontrola spisov v súvislosti s výkonom dohľadu by\nbola možná iba výlučne v kancelárii notára.\n36. Podľa názoru Disciplinárnej komisie nebolo preto potrebné uviesť v žiadosti o požičanie spisu\nodôvodnenej výkonom štátneho dohľadu zo strany ministerstva alebo aj Prezídia Notárskej komory\n\n„ konkrétne a preskúmateľné dôvody, napríklad či ide o dožiadanie iného štátneho orgánu, podnet\ntýkajúci sa určitého konkrétneho podozrenia a podobne”, tak ako to disciplinárne obvinený požadoval,\na to aj z dôvodu, že v prípade požičania spisov podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku ide o zákonom\npredpokladaný a dovolený pohyb spisov. Samotný výkon štátneho dohľadu sa realizuje až ich kontrolou.\n37. Skutočnosť, že postačujúcim dôvodom na požičanie spisov je samotný výkon štátneho dohľadu\npotvrdzovala aj dôvodová správa zákonodarcu k novému zneniu § 83 ods. 1, účinnému odo dňa\n01.05.2021, podľa ktorého „Notár svoje spisy požičia a) na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom\na znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, alebo b) na písomnú žiadosť oprávneným orgánom\nuvedeným v § 82 ods. 1), kde sa uvádza: „Ide o sprecizovanie zákonného ustanovenia upravujúceho\npovinnosť' notára zapožičať spisy notárom a znalcom za ustanovených podmienok a taktiež oprávneným\norgánom. Vypúšťa sa obligatórne odôvodnenie žiadosti oprávneného orgánu o zapožičanie spisu\nnotára. Účelom tejto právnej úpravy je najmä odstránenie pretrvávajúcich výkladových problémov,\nkeďže sa v praxi objavovali prípady, kedy bol uprednostňovaný striktný jazykový výklad zákonného\nustanovenia napriek tomu, že mala byť uprednostnená teleologická metóda výkladu, čím sa obchádzal\núčel zákonného ustanovenia, ktorým bolo okrem iného aj vytvorenie zákonnej platformy pre výkon\nzákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov. Dôvodom písomnej žiadosti o zapožičanie\nspisov oprávneným orgánom je výkon štátneho dohľadu, čo vyplývalo aj z doterajšej právnej úpravy.\nV prípade písomných žiadostí iných notárov, kedy dôvodov na zapožičanie spisu môže byt' viacero\n(na rozdiel od žiadosti oprávnených orgánov, kedy dôvodom je najmä výkon štátneho dohľadu), je\npotrebné, aby v písomnej žiadosti bol tento dôvod uvedený. Ide teda o odstránenie realizácie doterajších\núkonov notárov smerujúcich k znemožňovaniu výkonu zákonných oprávnení a povinností oprávnených\norgánov, ktoré boli vykonávané z dôvodu, že notári, po doručení písomnej žiadosti oprávnených orgánov,\nviedli polemiku o tom, či je samotný výkon zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov\ndostatočným dôvodom na zapožičanie spisov. Uvedenými obštrukciami notárov dochádzalo najmä k\nmareniu a sťažovaniu výkonu štátneho dohľadu.”\n38. Z citovaného bodu 7 dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., vyplýva aké dôvody viedli\nzákonodarcu k novelizácii ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku. Z dôvodovej správy je zrejmé, že\ndôvodom zmeny zákonnej úpravy boli situácie identické aj s touto disciplinárnou vecou a ďalšími\nprípadmi, keď aj iní notári použili právny argument, že samotný výkon štátneho dohľadu ministerstvom,\n(bez iným spôsobom odôvodnenej žiadosti, o ktorej dôvodnosti aj sami rozhodli) nie je dostatočným\ndôvodom na zapožičanie notárskych spisov. Zákonodarca zdôraznil, že ide iba o spresnenie zákonnej\núpravy z dôvodu odstránenia výkladových rozporov. Nejedná sa teda o nové oprávnenie ministerstva,\nani o novú povinnosť notára a nie je známe, že by táto povinnosť bola od účinnosti Notárskeho poriadku,\nt. j. od 01.01.1993 až do spomínaného rozhodnutia DK NK SR v roku 2019 notármi nerešpektovaná a\nporušovaná.\n39. V pôvodnej dôvodovej správe k Notárskemu poriadku pri jeho prijatí pre 5. časť Notárskeho poriadku\no manipulácii so spismi a ich úschove, do ktorej časti patrí aj § 83 ods. 1, v dôvodovej správe sa uvádza\niba „V tejto časti týkajúcej sa manipulácie so spismi sú upravené len zásadné otázky. Podrobnejšiu\núpravu stanoví kancelársky poriadok, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.”\nVo vyhláške č. 324/2015 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre notárov podrobnejšia úprava v súvislosti\ns požičiavaním spisov uvedená nebola a to okrem ustanovenia § 29 o zasielaní elektronickej podoby\nspisu podľa ktorého „Notár na žiadosť podľa § 83 ods. 1 zákona môže zaslať aj elektronickú podobu\nspisu. Listiny, ktoré tvoria obsah spisu, podpíše notár zaručeným elektronickým podpisom.” Ani výnos\nMinisterstva spravodlivosti z 25. januára 1993 č. 17214/1992-60, ktorým bol vydaný predchádzajúci\nKancelársky poriadok pre notárov, žiadnu súvislosť s požičiavaním spisov neriešil.\n40. Zákonodarca takto ani v minulosti v dôvodových správach ako aj v súvisiacich predpisoch\nnezdôrazňoval, že pri žiadosti o požičaní spisu podľa § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku je potrebné\nodôvodňovať žiadosť okrem jej zdôvodnenia výkonom štátneho dohľadu aj iným spôsobom, pričom táto\nskutočnosť by sa pri výkone štátneho dohľadu kontrolou požičaných spisov ako zásadná javiť mala. V\nopačnom prípade by totiž mohla nastať taká situácia, že výkon štátneho dohľadu kontrolou spisov by\nbol možný iba v kancelárii notára, čo zákonodarca nemohol mat' v úmysle.\n41. Spôsob interpretácie § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku (platného a účinného do 30.04.2021)\ndisciplinárnym senátom tak, že v prípade ministra a prezídia komory je dostatočné žiadosť o požičanie\n\nspisov odôvodniť iba výkonom dohľadu je v súlade s autentickým výkladom zákonodarcu, historickým\nvýkladom ako aj systematickým zaradením § 83 ods. 1 v právnej norme (v Notárskom poriadku) a\nv súlade s účelom tohoto ustanovenia. Tento výklad možno oprieť aj o Nález Ústavného súdu SR\nč. III. ÚS 341/07-38, podľa ktorého: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viest' k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je\ndoslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho\nodchýliť v prípade, keď' to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo\npožiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch\nnejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. Viac\nverzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,\no ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2\nústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“\n42. Ani novelizované ustanovenie § 83, podľa ktorého notár svoje spisy požičia\na) na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2,\nalebo\nb) na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedeným v § 82 ods. 1,\nnie je možné interpretovať iba doslovným gramatickým (jazykovým výkladom), pretože pri takomto\nvýklade by oprávnené orgány uvedené v § 82 ods. 1, t. j. prezídium komory, minister a ním poverení\npracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy nemuseli\nžiadnym spôsobom svoje žiadosti o požičanie spisu odôvodňovať. Pri prezídiu komory a ministrovi bude\ndôvodom na požičanie spisov spravidla výkon štátneho dohľadu v prípade ministerstva alebo dohľadu v\nprípade komory, ale ostatné oprávnené orgány môžu požiadať notára o požičanie spisov iba v rozsahu a\nmedziach, ktoré sú ustanovené v súvisiacich zákonoch, a to s dôrazom na dodržiavanie § 39 Notárskeho\nporiadku o povinnosti mlčanlivosti. Z toho tiež podľa disciplinárnej komisie vyplýva, že pokiaľ by aj podľa\nnovej zákonnej úpravy v prípade ministra alebo prezídia komory nebola žiadosť o požičanie spisov\nexpresis verbis výkonom dohľadu odôvodnená, bola by súčinnosť notára spočívajúca v požičaní spisov\nv rozpore s jeho povinnosťou mlčanlivosti.\n43. Na druhej strane, pokiaľ mala dohliadaná osoba oprávnený pocit, že výkon štátneho dohľadu zo\nstrany ministerstva nebol vedený zákonným spôsobom a dochádzalo k jeho zneužívaniu, mohol v súlade\nso zákonom notár použiť všetky právne prostriedky na ochranu svojej osobnosti a súkromia, a to nielen v\nsúvislosti so svojou notárskou činnosťou. Tieto okolnosti však na povinnosť vyhovieť žiadosti, ktorá bola\nriadne odôvodnená výkonom štátneho dohľadu v prípade ministra alebo výkonom dohľadu v prípade\nprezídia komory, nemali vplyv.\n44. Z takto zisteného skutkového a právneho stavu mal disciplinárny senát preukázané, že disciplinárne\nobvinený porušil § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku ako aj článok 1\nbod 3 II. časti Etického kódexu notára a rozhodol o tom, že disciplinárne obvinený je vinný a uložil mu\ndisciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 3.300,- €.\n45. Pri svojom rozhodnutí o disciplinárnom opatrení vzala disciplinárna komisia do úvahy, že\ndisciplinárne obvinenému nebolo doteraz uložené žiadne právoplatné disciplinárne opatrenie a\npozastavenie výkonu notárskej činnosti sa disciplinárnemu senátu javilo ako príliš prísne.\n46. O trovách konania disciplinárna komisia rozhodla podľa čl. 23 ods. 3 Disciplinárneho poriadku\nNotárskej komory SR. Súčasťou trov konania, ktoré vznikli Notárskej komore SR sú aj náhrady za stratu\n\nčasu členov senátu spolu s ich náhradami hotových výdavkov, ktoré im vznikli v súvislosti s výkonom\nfunkcie členov senátu v tomto konaní.\n47. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný vyslovil, že súvislosti s rozhodnutím disciplinárnej\nkomisie o uložení peňažného trestu a povinnosti uhradiť peňažný trest na účet Notárskej komory SR v\nlehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nemá podanie správnej žaloby na povinnosť platby\nodkladný účinok, a to z nasledujúceho dôvodu. Podľa čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej\nkomory SR „podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho\nopatrenia má odkladný účinok.” Podľa § 184 SSP „podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak\ntento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.” Podľa disciplinárnej komisie podanie správnej\nžaloby odkladný účinok mať nemôže, pretože Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR nie je\nosobitným predpisom v zmysle citovaného ustanovenia SSP, ale iba interným normatívnym aktom\nNotárskej komory SR bez všeobecnej právnej záväznosti. O odkladnom účinku môže rozhodnúť iba\nsprávny súd na návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 SSP.\nII. Žaloba.\n48. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia, nesprávnych skutkových zistení, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov ako aj porušení procesných práv žalobcu.\n49. Žalobca po opise procesných podmienok podania predmetnej žaloby, právomoci a príslušnosti\ntunajšieho správneho súdu poukázal na to, že disciplinárne konanie vedené na Notárskej komore\nSR na ten účel zriadenými disciplinárnymi senátmi sa v prípade konaní nedokončených k 01.12.2021\nspravuje pomerne strohou zákonnou procesnou úpravou ust. § 92 až 93 Notárskeho poriadku. V\nzmysle aktuálnych predpisov je otázka strohosti a nedostatočnosti právnej úpravy vyriešená osobitným\nzákonom, ktorým je práve vyššie citovaný zákon č. 432/2021 o disciplinárnom poriadku NSS obsahujúci\njednak podrobnejšie procesné pravidlá, ako aj výslovný odkaz na subsidiárne použitie procesných\nustanovení Trestného poriadku (§ 4 Disciplinárneho poriadku NSS). V právnej úprave účinnej do\n30.11.2021, ktorá sa vzťahuje na posudzované konanie, zveruje zákon úpravu procesných pravidiel\ndisciplinárneho konania Konferencii notárov v podobe právomoci schvaľovať disciplinárny poriadok (§ 30\nods. 4 písm. b/ Notárskeho poriadku). Disciplinárny poriadok schválený Konferenciou notárov na základe\nzákonom danej právomoci má povahu právneho predpisu záujmovej samosprávy vydaného na základe\nzákonného zmocnenia. Zákon výslovne ukladá disciplinárnej komisii povinnosť konať a rozhodovať\npodľa Disciplinárneho poriadku (§ 34 ods. 3 Notárskeho poriadku). Porušenie Disciplinárneho poriadku\ndisciplinárnou komisiou je preto aj porušením zákonnej povinnosti a zásahom do práv žalobcu a\ndôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa §191 ods.1 písm. g) SSP.\n50. Podľa ust. § 28 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory „Na prípady, ktoré tento\ndisciplinárny poriadok neupravuje sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.“ Použitie\nvýrazu „Občianskeho súdneho poriadku“ je zjavným opomenutím zo strany Konferencie notárov, ktorá pri\nzmenách Disciplinárneho poriadku v r. 2016 nezohľadnila nahradenie Občianskeho súdneho poriadku\n(OSP) Civilným sporovým poriadkom (CSP). V zmysle ust. § 470 CSP sa však všetky konania pôvodne\nspravované OSP riadia CSP, čo platí aj pre prípady subsidiárneho použitia OSP/CSP na konania\nupravené osobitnými predpismi. Vrátane konania spravujúceho sa Disciplinárnym poriadkom Notárskej\nkomory SR.\n51. Disciplinárny poriadok Notárskej komory neobsahuje osobitnú úpravu zastúpenia účastníka\nadvokátom. Rovnako neobsahuje úpravu prípadného odročenia pojednávania z dôvodov na strane\nprávneho zástupcu. V zmysle ust. § 28 Disciplinárneho poriadku je preto potrebné aplikovať príslušné\nustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).\n52. Podľa § 89 ods. 1 CSP, sa strana môže dať v konaní zastupovať advokátom, ktorého si zvolí.\nPodľa ust. § 183 CSP „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže\nbyť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže\ndostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní\nnechali zastúpiť“. Podľa ust. § 183 ods. 4 CSP: „Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie\npojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,\n\nktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na\nktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania“. Podľa ust. § 184\nods. 2 CSP: „Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli\nsúdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie\nnávrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.“\nSkutkové okolnosti boli nasledovné:\n53. Právny zástupca žalobcu bol v deň pojednávania (23.03.2022) zdravotne indisponovaný (ťažkosti\ns dýchaním, bolesť hrdla, opuchnuté sliznice horných dýchacích ciest) a objektívne neschopný sa\npojednávania zúčastniť. Obrátil sa na svoju všeobecnú lekárku (F.. T. E., T..sk), ktorá však v daný deň\n(streda - ordinačné hodiny na stránke T..sk) ordinovala až od 12:00. Príznaky mohli zodpovedať na\njednej strane astme/alergii, ktoré mal právny zástupca žalobcu diagnostikované už viac ako desať rokov\na zvyknú sa komplikovať práve v marci/apríli, kedy sa vyskytujú najsilnejšie alergény (jelša, lieska, vŕba,\nbreza...). Súčasne však príznaky mohli zodpovedať aj ochoreniu covid-19. Právny zástupca požiadal\nasistentku p. F., aby ho v jeho mene e-mailom ospravedlnila z pojednávania disciplinárneho senátu a\npožiadala o odročenie z dôvodu zdravotnej indispozície. Čo uskutočnila jednak telefonicky a jednak emailom o 9:32. Obratom obdržala odpoveď (9:32), ktorá neobsahovala stanovisko k žiadosti o odročenie,\niba informáciu, že o prípadnom odročení rozhodne senát keď sa o 14:00 zíde - teda až o 4 a 1 hodiny,\nkedy už nebude možné na rozhodnutie senátu reagovať.\n54. Lekárka sa na základe popisu príznakov jednak uistila, že právny zástupca má k dispozícii potrebné\nantiastmatiká, jednak nariadila karanténu a test na kovid-19 a nariadila kľudový režim (celodenné\ndomáce liečenie) - čo bol štandardný postup pri akútnych astmatických stavoch. O situácii právny\nzástupca následne informoval aj predsedu senátu e-mailom z 12:43 (bez reakcie) s tým, že písomné\nlekárske potvrdenie doloží následne. K čomu však nedošlo, keďže senát svoje rozhodnutie pojednávať\nneoznámil, ale rovno rozhodol. Oba e-maily (z 9:32 aj 12:43) obsahovali žiadosť o odročenie a emailovú adresu, mail o 9:32 aj telefónne číslo. Lekárske potvrdenie nebolo objektívne možné doložiť pred\npojednávaním z dôvodov, ktoré boli všeobecne známe: v čase pandémie lekári obmedzovali kontakty s\npacientmi na prípady skutočne nevyhnutné. O takýto prípad nešlo, keďže v princípe jediné, čo pacient v\ntomto prípade od lekára potreboval, bolo písomné potvrdenie pre účely ospravedlnenia z pojednávania.\nZo zdravotného hľadiska bol naopak potrebný pokoj, izolácia a domáca liečba.\n55. Právny zástupca žalobcu sa bezodkladne (24.03.2022) dal testovať na covid-19, pričom výsledok\nbol negatívny. Keďže však príznaky pretrvávali dlhšie aj napriek nasadeniu antiastmatík, antihistaminík\na pobytu v nízkoalergénnom prostredí, právny zástupca žalobcu sa dal opätovne kontrolne testovať\n(10.04.2022), pričom tento opakovaný test potvrdil covid-19. S vysokou pravdepodobnosťou teda už\n23.03.2022 išlo o ochorenie covid-19, pričom však diagnostiku sťažil jednak fakt, že právny zástupca je\nastmatik s pravidelne sa opakujúcimi ťažkosťami s podobnými príznakmi práve v tomto období a jednak\nzrejme falošne negatívny test z 24.03.2022. Vyššie uvedený skutkový dej sa odohral v čase vyhlásenej\nmimoriadnej situácie z dôvodu pandémie covid-19.\n56. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalobcu bolo zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa\nospravedlnil z dôležitého nepredvídateľného dôvodu, ktorý nastal krátko pred pojednávaním. Tento\ndôvod oznámil bezodkladne so žiadosťou o odročenie pojednávania. Senát tento dôvod zrejme\n„nepovažoval za dostatočný na odročenie“. V rozpore s ust. § 183 ods. 4 CSP však predseda senátu\nporušil povinnosť bezodkladne upovedomiť stranu, že dôvod na odročenie ňou uvádzaný nie je dôležitý.\nNamiesto toho jednoducho otvoril pojednávanie a senát následne rozhodol. Takýto postup v rozpore\ns ust. § 183 ods. 4 CSP bol z vyššie uvedených dôvodov aj porušením povinnosti podľa § 34 ods. 3\nNotárskeho poriadku.\n57. Postupom senátu došlo k porušeniu práva účastníka konania na zastúpenie advokátom na\npojednávaní. Takisto predseda senátu tým, že bezodkladne neoznámil, že dôvod odročenia nepovažuje\nza dôležitý, znemožnil samotnému účastníkovi prijať operatívne prípadne iné opatrenia (napríklad\nzastúpenie iným advokátom, alebo osobnú účasť). Senát svoje porušenie povinnosti postupovať podľa\nust. § 183 ods. 4 CSP zdôvodnil úvahou, že veď advokát sa k predmetu sporu vyjadril a špekuláciou,\nže do úvahy prichádzalo aj zastúpenie koncipientom právneho zástupcu (právny zástupca koncipienta\nnemal). Žalobca chápal, že aj pre členov senátu, resp. predsedu išlo o konanie pod časovým tlakom.\n\nTáto skutočnosť však nemohla byť dôvodom upretia práva účastníkovi byť na pojednávaní zastúpený\nadvokátom. CSP napokon predpokladá aj situáciu, aká nastala: že existuje vážny zdravotný dôvod na\nodročenie pojednávania, tento však v danom momente ešte nebol preukázaný príslušným potvrdením.\nPre takýto prípad CSP výslovne umožňuje preukazovanie dôvodov následne (§ 184 ods. 2) s následkom,\nže ak sa tak nestane, na prípadné ďalšie ospravedlnenia sa nebude prihliadať. Senát však bezdôvodne\npostupoval tak, ako keby skutočnosti podľa § 184 ods. 2 v minulosti už nastali.\n58. Disciplinárny senát svojim postupom porušil právo žalobcu byť v celom konaní riadne zastúpený\nadvokátom, čo podľa názoru žalobcu samé osobe zakladalo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a\ndôvod na jeho zrušenie.\nÚdajné porušenie Etického kódexu notára.\n59. Žalobcovi bolo kladené za vinu, že mal porušiť v čase od 3. júna 2020 do 23. novembra 2020\npovinnosť tým, že nezapožičal Ministerstvu spravodlivosti SR, ministerke spravodlivosti SR a ani jej\npovereným pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť konkrétne notárske spisy. Tým malo dôjsť\nk porušeniu povinností podľa § 83 ods. 1, § 89 ods. 4 a čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notára.\n60. K údajnému porušeniu čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu vo výroku 3) napadnutého rozhodnutia\nžalobca uviedol, že tomuto údajnému porušeniu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvôbec nevenoval. Žalobca potom nevedel v čom videl disciplinárny senát porušenie povinnosti\nzachovávať v styku so štátnymi orgánmi dôstojnosť, prípadne v čom videl porušenie povinnosti usilovať\nsa o dobrú komunikáciu s predstaviteľmi justície, či ministerstva spravodlivosti. Notár s ministerstvom\nriadne komunikoval a svoje postoje k sporným otázkam odôvodnenosti požiadavky na zapožičanie\nspisov a povinnosti zachovávať mlčanlivosť vecne zdôvodnil. V komunikácii sa neuchýlil k žiadnym\nnezdvorilostiam ani k ničomu nedôstojnému a napokon žalovaný to v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia ani nikde netvrdil. Samotná vecne vedená komunikácia, v ktorej notár polemizoval s\nprávnym názorom protistrany - ministerstva, nebola z povahy veci ničím nedôstojným a nebola v rozpore\ns povinnosťou viesť dobrú komunikáciu. Azda senát nechcel tvrdiť, že pod povinnosťou „usilovať sa o\ndobrú komunikáciu“ myslí etický kódex povinnosť súhlasiť vo všetkom s právnym názorom ministerstva.\n61. Z uvedených dôvodov považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a\nneodôvodnené v časti výroku o porušení Etického kódexu. Napriek tomu, že na disciplinárne konanie\nnotára sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú, bolo nutné rešpektovanie základných\nzásad, medzi ktoré nepochybne patrí riadne odôvodnenie rozhodnutia a jeho zrozumiteľnosť.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových\ndôvodov, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takýto nedostatok je možné považovať prípad,\nkeď nebolo zrejmé, z akých dôkazov žalovaný v konaní vychádzal, resp. nebolo zrejmé, aký vplyv mali\nskutočnosti zistené z vykonaného dokazovania na samotné rozhodnutie. Bolo potrebné, aby rozhodnutie\nsprávneho orgánu obsahovalo správnu úvahu o tom, ako sa správny orgán dopracoval k rozhodnutiu,\nako sa vysporiadal a ako vyhodnotil skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, a teda, aby jeho\nrozhodnutie netrpelo nedostatkom dôvodov. Žalobou napadnuté rozhodnutie tieto požiadavky nespĺňalo,\nnakoľko z neho nebolo vôbec zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný dopracoval k záveru o porušeniu\nEtického kódexu žalobcom.\nNesprávne časové vymedzenie trvania údajného porušenia povinnosti.\n62. Podľa napadnutého rozhodnutia mal žalobca porušiť svoju povinnosť zapožičať spisy v čase od 3.\njúna 2020 do 23. novembra 2020. Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku „Notár svoje\nspisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 ...“\nPodľa ust. § 82 ods. 1 NP: Oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti\nprezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní,\norgány finančnej kontroly a súdy.“ Žalobca obdržal výzvy na zapožičanie spisov zo dňa 07.05.2020 a\n03.06.2020 podpísané F.. F. B., generálnym riaditeľom sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR. Vo\nvýzvach sa okrem požiadavky na zapožičanie konkrétnych spisov nachádzala iba všeobecná citácia §\n89 ods. 1 NP. Súčasťou výzvy nebolo poverenie pre F.. B. na konanie v mene ministerstva spravodlivosti\nv záležitosti výkonu kontroly alebo zapožičiavania spisov ani informácia, že by F.. B. mal byť ministerkou\nna takéto konanie poverený. Podľa Organizačného poriadku MS vo vtedy platnom znení:\n\na) generálny riaditeľ sekcie dohľadu nebol pracovníkom spadajúcim do priamej riadiacej pôsobnosti\nministerky ale štátnej tajomníčky - čl. 26 pís. e) Organizačného poriadku.\nb) Vybavovanie agendy súvisiacej so štátnym dohľadom ministerstva nad činnosťou notárov nepatrilo\ndo pôsobnosti generálneho riaditeľa sekcie, ale do pôsobnosti príslušného odboru - Odboru dohľadu\nnad právnickými profesiami - čl. 48 pís. c) Organizačného poriadku. Podľa čl. 9 ods. 2 pís. a) a d)\nOrganizačného poriadku riaditeľ odboru zabezpečuje činnosti v rozsahu podpisových a dispozičných\noprávnení.\nc) Organizačný poriadok rozlišoval v prípade konania generálnych riaditeľov sekcie medzi konaním „v\nrámci pôsobnosti sekcie“ a konaním „na základe poverenia ministra“ - čl.8 ods. 2 pís. a) Org. poriadku.\n63. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že výzvami F.. B. zo 07.05.2020 a 03.06.2020 nebolo nijak\npreukázané poverenie F.. B. ministerkou spravodlivosti žiadať zapožičanie spisov za účelom výkonu\nštátneho dohľadu nad činnosťou notárov. Zákon výslovne predpokladal, že takúto žiadosť môže v mene\nministerstva predložiť iba poverený zamestnanec (§ 82 ods. 1 Notárskeho poriadku), pričom organizačný\nporiadok ministerstva spravodlivosti výslovne rozlišoval v prípade generálnych riaditeľov sekcií medzi\nkonaním v rámci pôsobnosti sekcie a konaním na základe poverenia. Samotný fakt, že F.. B. v tom\nčase bol generálnym riaditeľom sekcie dohľadu, do ktorej pôsobnosti spadal aj výkon štátneho dozoru\nprávnických profesií, preto ani z pohľadu zákonných kritérií, ani z pohľadu organizačného poriadku\nministerstva spravodlivosti nijak nedokladal, že by bol ministerkou povereným zamestnancom na tento\núkon. Notárovi preto nemohla vzniknúť povinnosť F.. B. vydať spisy na základe takejto výzvy. Naopak,\nbolo povinnosťou notára overiť si, či F.. B. bol alebo nebol na takýto úkon ministerkou poverený.\nŽalobca tak urobil listom právneho zástupcu z 05.06.2020 adresovaným ministerke spravodlivosti. Až\nlistom zo dňa 23.06.2020 (doručeným 26.06.2020) ministerka spravodlivosti písomne potvrdila, že F.. B.\ndisponoval poverením na takéto úkony. Žalobca preto nemohol porušiť svoju povinnosť zapožičať spisy\npoverenému zamestnancovi ministerstva spravodlivosti v čase 05.06-26.06.2020, pretože až 26.06. mu\nbolo potvrdené, že F.. B. bol ministerkou spravodlivosti povereným zamestnancom v zmysle § 82 ods.\n1 Notárskeho poriadku.\n64. Žalobca uviedol, že tohto nedostatku si ministerstvo spravodlivosti bolo evidentne vedomé, keďže\nv čase medzi doručením listu právneho zástupcu z 5. júna, ktorým bola na predmetnú skutočnosť\nupozornená a odoslaním odpovede z 23. júna 2020 ministerka spravodlivosti zmenila inštrukciou č.\n10/2020 ku dňu 17.06.2020 organizačnú štruktúru ministerstva tak, že F.. B. ako generálny riaditeľ sekcie\ndohľadu bol presunutý do priamej riadiacej pôsobnosti ministerky, čím „odpadla“ otázka, kedy a ako ho\nmala vlastne na úkony podľa § 83 ods. 1 NP poveriť, keďže nespadal do jej priamej riadiacej pôsobnosti,\nale do pôsobnosti štátnej tajomníčky. Ktorá však oprávnenie na zákonné poverenie zamestnanca podľa\n§ 82 ods. 1 Notárskeho poriadku nemala.\nNesprávne právne posúdenie údajného porušenia povinnosti podľa § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku.\n65. Podľa výroku 2) napadnutého rozhodnutia mal notár porušiť povinnosť podľa § 89 ods. 4. Notárskeho\nporiadku, podľa ktorého „pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2 je notár\npovinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné\ninformácie a podklady.“. Zo samotného skutkového vymedzenia údajného disciplinárneho previnenia\nbolo pritom zrejmé, že nešlo o kontrolu na mieste, notár ministerstvu spravodlivosti nebránil vo vstupe\ndo priestorov notárskeho úradu, nikto sa takého vstupu ani nedožadoval. V predmetnej záležitosti vôbec\nnešlo o poskytnutie informácií a podkladov podľa § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, ale o osobitný\nprípad zapožičania spisov, ktorý osobitne upravuje iné ustanovenie zákona - § 83 ods. 1 Notárskeho\nporiadku. Ministerstvo spravodlivosti si samozrejme mohlo v rámci štátneho dohľadu vyžiadať akékoľvek\nrelevantné doklady a informácie (okrem požičania notárskych spisov), čo by spadalo pod všeobecné\nustanovenie § 89 Notárskeho poriadku. O takýto prípad však nešlo. Išlo výlučne o prípad požičania\nspisov podľa osobitného ustanovenia a spor bol ohľadom splnenia podmienok osobitného ustanovenia §\n83 ods. 1 Notárskeho poriadku, menovite o splnenie kritéria riadneho odôvodnenia žiadosti. Všeobecnú\npovinnosť podľa § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku žalobca ani porušiť nemohol, keďže išlo o prípad,\nna ktorý bolo potrebné aplikovať lex specialis - § 83 ods. 1. Záver disciplinárneho senátu o porušení\npovinnosti podľa ust. § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku bol nesprávny a zakladal dôvod na jeho zrušenie\npodľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.\nNesprávne právne posúdenie otázky odôvodnenia žiadosti o zapožičanie spisov.\n\n66. Kľúčovou právnou otázkou, z ktorej žalovaný vyvodil záver o disciplinárnom previnení žalobcu, bola\notázka splnenia kritéria riadneho odôvodnenia žiadosti o požičanie spisov. Medzi stranami nebolo sporné\nto, že dňom 26.06.2020 ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom povereného zamestnanca ako\norgán uvedený v § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku požiadalo žalobcu ako notára o požičanie niektorých\nnotárskych spisov. Žalovaný si osvojil názor ministerstva spravodlivosti, že na splnenie tohto kritéria\nstačilo v žiadosti spomenúť, že o zapožičanie spisov sa žiadalo v súvislosti s výkonom štátneho dohľadu.\nŽalobca naopak nespochybňujúc právomoc ministerstva spravodlivosti ani svoju povinnosť poskytnúť\nsúčinnosť tvrdil, že v danom prípade išlo o otázku konfliktu dvoch zákonných povinností: povinnosti\nzachovávať mlčanlivosť o obsahu spisov (ktorá pôsobí aj voči štátnym orgánom, vrátane ministerstva) a\npovinnosti vydať spisy na základe žiadosti orgánu štátneho dohľadu. Povinnosť mlčanlivosti notára je v\nkontexte notárskej činnosti základným nástrojom na zabezpečenie ústavného práva klientov na ochranu\nsúkromia. Ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v svojej konštantnej judikatúre (o.i. III ÚS\n566/2016), k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže\nzo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným\nzáujmom nie je možné dosiahnuť inak. Všetkým zúčastneným stranám bolo nepochybne jasné, že\ndôvera v zachovanie mlčanlivosti notárom a v to, že informácie týkajúce sa klienta tvoriace obsah\nnotárskych spisov sú a zostanú súkromné, tvoria úplne základnú požiadavku na výkon notárskej činnosti.\nBolo preto zákonnou povinnosťou notára zabezpečiť, že akékoľvek oboznámenie sa tretích osôb s\nobsahom spisov sa udeje výlučne za splnenia kritérií vyššie postulovaných Ústavným súdom: že pôjde\no prípad výnimočný, nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho účelu a účel sledovaný verejným záujmom\nnebolo možné dosiahnuť inak.\n67. Zákon neobsahoval žiadne bližšie formálne alebo obsahové kritériá odôvodnenia žiadosti na\npožičanie spisov. Bez ohľadu na stručnosť právnej úpravy bolo však zrejmé, že dôvody, na základe\nktorých má/môže dôjsť k prelomeniu povinnosti mlčanlivosti a tým pádom k prelomeniu práva na ochranu\nsúkromia klienta, musia zodpovedať všeobecným požiadavkám na zdôvodnenie zásahu do tohto\nústavného práva. Musia byť preto pomenované a preskúmateľné minimálne v rozsahu umožňujúcom\nvykonať test nevyhnutnosti a primeranosti zásahu do ústavného práva na ochranu súkromia. Ak zákon\nukladal povinnosť mlčanlivosti a tým pádom aj ochrany súkromia klienta notárovi, bolo aj notárovou\npovinnosťou preskúmať odôvodnenie žiadosti o zapožičanie spisov z hľadiska vyššie spomenutých\nkritérií. Pokiaľ takéto preskúmateľné dôvody neboli uvedené alebo neexistovali, bolo povinnosťou\nnotára odoprieť vydanie spisov. Inak by porušil povinnosť mlčanlivosti podľa§ 39 ods. 1 Notárskeho\nporiadku. Žalobca mal zato, že prostá citácia ustanovenia zákona upravujúca pôsobnosť ministerstva\nspravodlivosti pri výkone štátneho dohľadu, nemohla byť považovaná za preskúmateľné odôvodnenie\nv rozsahu umožňujúcom vykonanie testu proporcionality a nevyhnutnosti zásahu do práva na ochranu\nsúkromia klientov a tým pádom umožňujúcom prelomenie povinnosti mlčanlivosti (nie zbavenie tejto\npovinnosti ako zmätočne uvádzalo ministerstvo).\n68. Žalobca podotkol, že ministerstvu spravodlivosti nič nebránilo, aby dôvody v potrebnom rozsahu\n(napríklad „na základe podnetu orgánu XY ministerstvo preveruje oznámenie o možnom porušení\npovinnosti zložiteľa notárskej úschovy...“ alebo podobne) uviedol. V takom prípade by nebolo problém\nposúdiť prípadne následne preskúmať, či išlo o legitímne dôvody, či bol zásah do práva na ochranu\nsúkromia klienta nevyhnutný a primeraný a či účel nebolo možné dosiahnuť inak - napríklad tým, že by\nnotár predložil výpisy z účtu, z ktorých by bolo možné získať tie informácie, ktoré boli nevyhnutné.\n69. Ministerstvo spravodlivosti si bolo zrejme vedomé nedostatku vlastnej argumentácie v tomto\ndisciplinárnom konaní, keďže považovalo za potrebné v tejto súvislosti prílepkom k novele Civilného\nmimosporového poriadku, ktorým sa zavádzala nová úprava konania o potvrdení vydržania, zmeniť\nNotársky poriadok v ust. § 83 - čl. III Zákona č. 68/2021 zo 16.02.2021. V tomto prílepku, ktorý s\nistou nadsázkou možno označiť ako „Lex Kriško“, zákonodarca zásadným spôsobom zmenil podmienky\nprelomenia povinnosti mlčanlivosti podľa Notárskeho poriadku tým, že pri žiadosti o požičanie spisov\n(„prípad uvedený v tomto zákone“), orgány uvedené v § 82 ods. 1 nemusia žiadosť odôvodňovať.\nZásadná zmena spočívala v tom, že nakoľko na strane orgánov podľa § 82 ods. 1 odpadla povinnosť\nžiadosť odôvodniť, odpadla tým pádom aj povinnosť notára sa týmito dôvodmi zaoberať a skúmať\nich. Notár podľa novej právnej úpravy vôbec nemusí posudzovať, či sú dôvody preskúmateľné a\ndostatočné na prelomenie práva na ochranu súkromia klienta vo svetle obvyklých ústavnoprávnych\nkritérií a nenesie ani žiadnu zodpovednosť v prípade neexistencie alebo nedostatočnosti týchto\n\ndôvodov. Rozsah zodpovednosti a možné zodpovednostné následky na strane notára tým boli v\npodstatnej miere redukované. Zo zákona bola odstránená „poistka“ ochrany práva klienta na súkromie\nspočívajúca v povinnosti notára skúmať dôvody na zapožičanie spisov a ako jediná poistka bola\nponechaná zákonná povinnosť zamestnancov ministerstva spravodlivosti zachovávať mlčanlivosť.\nŽalobca dodal, že administratívna prax štátnych orgánov poskytuje stovky a stovky príkladov, že\nako spôsob ochrany práva je takáto poistka iluzórna, čo je však skôr téma pre žalovaného de lege\nferenda súvisiaca s dôveryhodnosťou notárskeho stavu a dôvernosťou nakladania s údajmi notárskych\nspisov. Navyše, žalovaný reprezentuje celé slovenské notárstvo, ktoré je notárstvom latinského typu.\nAko také sa vyznačuje vnútornou organizačnou štruktúrou vybudovanou na samosprávnom princípe.\nTakto vybudovaná samospráva výkonu slobodného povolania notára je garantom nezávislého výkonu\nnotárstva, ktoré priamo nepodlieha štátnej byrokracii, ale ich postavenie, organizačná štruktúra a\nčinnosť sú regulované zákonom. Z pohľadu tohto konania je relevantnou skutočnosťou, že zatiaľ\nčo podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy by postavenie žalobcu bolo oveľa jednoduchšie a\nkomfortnejšie - žiadnymi dôvodmi by sa zaoberať ani nemusel ani nemohol, spisy by poskytol a\nostatné by už nebolo jeho zodpovednosťou, z hľadiska znenia zákona účinného v tom čase bolo jeho\npovinnosťou odôvodnenie žiadosti skúmať. Paradoxne, v dôvodovej správe k spomenutému prílepku\nzákona ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že odôvodnenie žiadosti o požičanie spisov nebolo z jeho\nstrany potrebné ani podľa pôvodnej právnej úpravy a stačilo uviesť, že ide o výkon štátneho dohľadu.\nAk by tomu naozaj bolo tak, bolo otázne, prečo bolo potom potrebné zákon meniť.\n70. Žalovaný pri zdôvodnení svojho záveru o disciplinárnom previnení žalobcu odkazoval na dôvodovú\nsprávu ministerstva spravodlivosti k vyššie spomínanému prílepku k zákonu podľa ktorej „Účelom tejto\nprávnej úpravy je najmä odstránenie pretrvávajúcich výkladových problémov, keďže sa v praxi objavovali\nprípady, kedy bol uprednostnený striktný jazykový výklad zákonného ustanovenia napriek tomu, že mala\nbyť uprednostnená teleologická metóda výkladu, čím sa obchádzal účel zákonného ustanovenia...“. Aj\nministerstvo spravodlivosti teda priznávalo a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,\nže sporné ustanovenie zákona bolo v praxi vykladané dvojako. Žalobcovo „previnenie“ preto maximálne\nmohlo spočívať v tom, že uprednostnil pridržiavanie sa textu zákona v situácií, kedy sa podľa tvrdenia\nministerstva spravodlivosti mal od jazykového výkladu odchýliť a nahradiť ho iným - teleologickým. K\ntomu žalobca zdôraznil nasledovné skutočnosti:\na) Pokiaľ aj ministerstvo spravodlivosti pripúšťalo „výkladové problémy“ a možnosť dvojakej interpretácie\nsporného ustanovenia a považovalo za potrebné kvôli tomu zmeniť text zákonnej normy, bol záver o\ndisciplinárnom previnení a výška pokuty minimálne neprimerane prísny.\nb) Nebolo možné súhlasiť s ministerstvom spravodlivosti a žalovaným, že teleologická výkladová\nmetóda, pri ktorej by došlo k odchýleniu sa od textu zákona, by nevyhnutne viedla k záveru, že\nnotár nebol viazaný povinnosťou mlčanlivosti v prípade, keď ministerstvo spravodlivosti svoju žiadosť\n„odôvodnilo“ výlučne citáciou zákona ohľadom svojej právomoci vykonávať štátny dozor. Takýto rozsah\n„odôvodnenia“ neumožňoval dôvody žiadosti preskúmať a vykonať test nevyhnutnosti a proporcionality\nzásahu do práva na ochranu súkromia klienta.\nc) Ani historickým, ani teleologickým, ani systematickým a ani žiadnym iným výkladom zákona v jeho\nznení účinnom do 01.05.2021 nebolo možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca výslovne požaduje\npísomné odôvodnenie žiadosti o požičanie spisov, tak úmyslu zákonodarcu by malo zodpovedať\nčisto formálne splnenie tejto povinnosti tvrdením, že ide o výkon štátneho dohľadu, prípadne citáciou\nprávneho predpisu bez toho, že by akékoľvek preskúmateľné dôvody zásahu do práva klienta na ochranu\nsúkromia vôbec boli uvedené. Takýto výklad by bol natoľko extrémne formalistický, že vôli zákonodarcu\nzodpovedať nemohol. Zákonná požiadavka na odôvodnenie žiadosti nemôže znamenať nič iné, než\nuvedenie dôvodov, ktoré sú preskúmateľné a presvedčivé z hľadiska preukázania nevyhnutnosti a\nprimeranosti zásahu do práva na ochranu súkromia klienta.\n71. Faktický postup ministerstva spravodlivosti potvrdzuje, že odôvodnenie žiadosti o zapožičanie\nspisov neexistovalo a neexistovali ani vecné dôvody skúmania týchto spisov ministerstvom. Ak by\ntotiž tieto vecné dôvody existovali a boli by natoľko pádne, že by bolo za týmto účelom nevyhnutné a\nprimerané zasiahnuť takýmto spôsobom do práva klientov na ochranu súkromia, dalo sa predpokladať,\nže ministerstvo spravodlivosti by vyvinulo faktickú snahu tieto spisy aj získať. Od 01.05.2021 predsa\nplatil zákon v znení ukladajúcom notárovi povinnosť spisy zapožičať ministerstvu spravodlivosti aj na\nžiadosť bez dôvodov. Ak by teda spisy ministerstvo spravodlivosti naozaj kvôli niečomu dôležitému\npotrebovalo, za vyše roka od 01.05.2021 malo dostatok príležitostí na to, aby F.. B. poslal žalobcovi\nžiadosť o zapožičanie spisov. Žalobca reflektujúci novú právnu úpravu by v takom prípade nemal ani\n\ndôvod ani možnosť konať akokoľvek inak, než spisy ministerstvu spravodlivosti doručiť. Ministerstvo\nspravodlivosti to však nepovažovalo za potrebné a spisy mu očividne pre účely štátneho dozoru\nnechýbali. Bolo teda otázne, o čo vlastne ministerstvu spravodlivosti pri tomto „výkone štátneho\ndohľadu“ išlo, prečo vlastne spisy žiadalo. Z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa sa javí, že mohla\nnastať iba jedna z dvoch možností: 1) ministerstvo spravodlivosti uprednostnilo šikanovanie žalobcu\nprostredníctvom disciplinárneho konania pred údajnou nevyhnutnosťou kontroly spisov, alebo 2) vecné\ndôvody požiadavky na požičanie spisov od začiatku neexistovali.\n72. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca mal za to, že neporušil povinnosť podľa § 83 ods. 1\nNotárskeho poriadku z dôvodu, že žiadosť ministerstva spravodlivosti o zapožičanie spisov nebola\nriadne odôvodnená a neboli tým pádom splnené podmienky prelomenia povinnosti mlčanlivosti notára\nvo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti. Ak by žalobca aj pripustil správnosť opačného výkladu vtedy\nplatného ustanovenia § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku, ktoré preferoval žalovaný a ministerstvo\nspravodlivosti, v takom prípade by disciplinárne previnenie fakticky spočívalo v uprednostnení\ndôsledného pridržiavania sa znenia zákona, ktoré neskôr ministerstvo spravodlivosti považovalo za\npotrebné zmeniť a posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia a výška sankcie by sa preto celkom\nzjavne javili ako neprimerane prísne.\nVýška pokuty.\n73. V zmysle ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3SžoKS/64/2006, sp. zn. 5Sžo/204/2010) bolo nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod,\npre ktorý ukladal sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v\nrámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní.\n74. V danom prípade žalovaný neposkytol v napadnutom rozhodnutí správnu úvahu o dôvodoch výšky\nuloženej pokuty. Výšku uloženej pokuty žiadnym spôsobom neodôvodnil. Bez uvedenia akéhokoľvek\ndôvodu uložil najvyššiu možnú pokutu. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval napadnuté rozhodnutie\nza arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobca sa tak proti nej nemohol brániť.\n75. Žalobca považoval výšku uloženej pokuty v najvyššej možnej výške za neprimeranú. V danom\nprípade žalobca riadne spolupracoval pri výkone kontroly a postupoval v zmysle zákona. Jeho údajné\npochybenie bolo len otázkou výkladu právnych ustanovení a nie úmyselným konaním.\nNesprávne právne posúdenie otázky odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n76. Podľa ust. čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR „Podanie správnej žaloby proti\nrozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia má odkladný účinok.“ Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí tvrdil, že ustanovenie Disciplinárneho poriadku o odkladnom účinku podanej\nžaloby nemá povahu právneho predpisu a Disciplinárny poriadok nie je osobitným právnym predpisom\nv zmysle ust. § 184 SSP. Z toho žalovaný vyvodil, že podanie správnej žaloby nemá vo vzťahu k\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odkladný účinok a platí ustanovenie všeobecného predpisu § 184 SSP - časť vety pred čiarkou. Takýto záver bol nesprávny.\n77. Notárska komora je samosprávnou inštitúciou verejného práva, ktorej zákon výslovne zveruje\nprávomoc tvoriť normatívne právne akty záväzné pre jej členov a orgány. Takýmto normatívnym\nprávnym aktom (právnym predpisom) je aj Disciplinárny poriadok schvaľovaný Konferenciou notárov\nna základe výslovného zákonného poverenia v ust. § 30 ods. 4 písm. b) Notárskeho poriadku.\nPovinnosť orgánov komory, menovite Disciplinárnej komisie riadiť sa týmto normatívnym právnym\naktom bola osobitne zdôraznená aj v ust. § 34 ods. 3 citovaného zákona. Pokiaľ zákonodarca\nzveril v určitom rozsahu výkon verejnej moci orgánu profesijnej/záujmovej samosprávy, vrátane\nzákonného poverenia na tvorbu normatívnych právnych aktov - vnútorných predpisov, takéto predpisy\nmajú povahu právnych predpisov ako prameňov práva. Samotný fakt, že vecná a personálna\npôsobnosť týchto právnych predpisov bola obmedzená na členov a orgány notárskej komory, nijak\nnespochybňuje záver o tom, že ide o právne predpisy ako pramene práva. V tejto súvislosti\npoukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 1373/07 k otázke postavenia a\nprávnej povahy normatívnych aktov orgánov profesnej samosprávy, ktorým zákon zveruje normotvornú\nprávomoc. V prípade citovaného rozhodnutia ÚS ČR išlo o Českú lekársku komoru (ČLK) s\n\nobdobným právnym postavením (povinné členstvo, mocenská právomoc voči členom, zákonom zverená\nnormotvorná právomoc, postavenie orgánu verejnej moci v rozsahu zákonného zverenia...) ako\nNotárska komora SR: „Je (ČLK) orgánem moci výkonné, t. j. vykonává veřejnou správu v oblasti\nvýkonu lékařských povolání s mocenskými pravomocemi vůči svým členům. Jde o právnickou osobu,\nveřejnoprávní korporaci organizovanou na principu povinného členství, profesní stav, který je spravován\nformou profesní samosprávy, jak dovodil Ústavní soud ve svém nálezu<https://nalus.usoud.cz/\nSearch/GetRegSignDecisions.aspx?sz=Pl-40-06>sp. zn. Pl. ÚS 40/06<https://nalus.usoud.cz/Search/\nGetRegSignDecisions.aspx?sz=Pl-40-06>(www.usoud.cz). V rámci profesní samosprávy jsou přijímány\nrovněž stavovské předpisy, které splňují veškeré charakteristické prvky normativních právních aktů\njako pramenů práva. Autonomní normotvorná pravomoc, závazná pro členy komory, tak představuje\nkonstitutivní prvek veřejné moci svěřené veřejnoprávní korporaci.\n78. Žalovaný ignoroval záväzné ustanovenia právneho predpisu - Disciplinárneho poriadku Notárskej\nkomory, hoci povinnosť riadiť sa ním mu priamo vyplývala z výslovného ustanovenia zákona (§ 34\nNotárskeho poriadku). Týmto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o vylúčení odkladného účinku\npodanej správnej žaloby. Žalovaný si navyše sám sebe odporoval, keď na jednej strane priznával\nnormatívnym aktom Notárskej komory záväznosť právneho predpisu a sankcionoval žalobcu za údajné\nporušenie povinnosti tohto právneho aktu - Etického kódexu notára. Na druhej strane popieral právnu\nzáväznosť ustanovenia čl. 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku. Hoci išlo o právne predpisy rovnakej\nprávnej sily, prijaté rovnakým orgánom záujmovej samosprávy (Konferenciou notárov) a na základe toho\nistého zákonného poverenia - § 30 ods. 4 písm. b) Notárskeho poriadku. Keď záväzný normatívny\nakt Notárskej komory SR vydaný na základe zákonného poverenia ako osobitný právny predpis\npriznával podanej správnej žalobe odkladný účinok, znamenalo to, že žalovaný a jeho orgány boli\ntýmto ustanovením vlastného predpisu povinní sa riadiť. Disciplinárna komisia nemala právo sa od tohto\nustanovenia Disciplinárneho poriadku odchýliť.\n79. Z uvedených dôvodov pokladal žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné pre nesprávne právne\nposúdenie dotknutých ustanovení čo zakladalo dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n80. Replikou zo dňa 12.09.2022 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného a účastníka konania\nk žalobe a zotrval na svojich žalobných námietkach.\nIII. Vyjadrenie žalovaného.\n81. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.08.2022 a k namietanému porušeniu práva\nna zastúpenie advokátom uviedol, že JUDr. Ivan Macák (predseda disciplinárneho senátu) sa dňa\n23.03.2022 zúčastňoval, či už ako člen disciplinárneho senátu alebo aj ako jeho predseda, od ranných\nhodín disciplinárnych pojednávaní, ktoré sa konali v sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.\nInformácia o komunikácii asistentky JUDr. Petra Kubíka sa mu dostala iba náhodou, keď si v\nprestávke počas disciplinárnych pojednávaní kontroloval mobilný telefón a nemal priestor ani čas na\ninú komunikáciu.\n82. Podobná situácia nastala aj pred predchádzajúcim pojednávaním, ktoré sa malo konať 03.02.2022,\nkeď deň pred pojednávaním, t. j. dňa 02.02.2022 telefonicky oznámil na notársky úrad predsedu senátu\nJUDr. Peter Kubík alebo jeho asistentka, že sa z dôvodu karantény pojednávania nemôže zúčastniť.\nPojednávanie bolo v konečnom dôsledku odročené, nakoľko aj člen senátu bol pozitívne testovaný na\ncovid.\n83. Informácia o tom, že JUDr. Peter Kubík má koncipienta P.. D.. X. A. sa ešte stále nachádzala na\nstránke Advokátskej komory Slovenskej republiky.\n84. Ďalšie skutočnosti na svoju obranu neuviedol s výnimkou tých, ktoré boli už uvedené v napadnutom\nrozhodnutí.\nIV. Vyjadrenie účastníka konania.\n\n85. K podanej žalobe sa písomne dňa 02.08.2022 vyjadril účastník konania, ktorý bol presvedčený, že\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe jednoduchého, nikým nepopieraného skutkového stavu.\nŽalobca nezapožičal ministerke spravodlivosti notárske spisy, týkajúce sa notárskych úschov č. KNú\n290/2019, 291/2019, 292/2019, 293/2019, 294/2019 a 295/2019 (ďalej len „notárske spisy“), a to napriek\npísomnej žiadosti. S napadnutým rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožnil a považoval ho za správne.\nVyjadrenia žalobcu považoval za účelové s úmyslom odviesť pozornosť od merita veci.\n86. K námietke správnej žaloby kde právny zástupca žalobcu uviedol, že bolo porušené právo žalobcu na\nzastúpenie advokátom, a to z dôvodu, že žalovaný rozhodoval v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho\nzástupcu, napriek tomu, že sa právny zástupca ospravedlnil, účastník konania upriamil pozornosť\nkonajúceho súdu, že právny zástupca žalobcu telefonicky informoval o okolnostiach, ktoré mu bránili\nosobne sa dostaviť na pojednávanie pracovníčku predsedu disciplinárneho senátu JUDr. Ivana Macáka,\na to v dopoludňajších hodinách v deň nariadeného termínu pojednávania.\n87. Tak ako žalovaný opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, asistentka právneho zástupcu\nžalobcu zaslala v deň pojednávania e-mail so žiadosťou o odročenie pojednávania, avšak bez doloženia\nakéhokoľvek dokladu preukazujúceho odôvodnenosť neúčasti na predmetnom pojednávaní.\n88. Konajúci disciplinárny senát bol povinný rozhodnúť o návrhu na odročenie pojednávania, čo aj urobil\na dospel k záveru, po zhodnotení všetkých okolností, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a\njeho právneho zástupcu.\n89. Tento záver vychádzal okrem iného aj zo skutočnosti, že v prejednávanej veci DK 19/2020 už\nnariadené pojednávanie bolo (03.02.2022), kedy nastala obdobná situácia a zo strany právneho\nzástupcu žalobcu bola oznámená prekážka z dôvodu karanténneho opatrenia. V danom prípade tak išlo\no opakujúcu sa situáciu.\n90. V tejto súvislosti poukázal na čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, podľa\nktorého: pojednávanie je neverejné. Koná sa zásadne za prítomnosti disciplinárne obvineného. V\njeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne\nupovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred disciplinárny senát alebo ak sa bez dôvodného\nospravedlnenia nedostaví, pričom jeho dôvodnosť je na posúdení senátu alebo ak výslovne súhlasí, aby\nvec bola prejednaná v jeho neprítomnosti.\n91. Disciplinárny senát po otvorení pojednávania zistil, že sa disciplinárne obvinený ani jeho právny\nzástupca nedostavili. Tak ako to ustanovuje aj vyššie citovaný čl. 10 Disciplinárneho poriadku Notárskej\nkomory Slovenskej republiky, ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní musí byť dôvodné, jeho\ndôvodnosť podložená dôkazom, a predovšetkým o dôvodnosti rozhoduje konajúci disciplinárny senát.\n92. Na základe tej skutočnosti, že právny zástupca žalobcu odôvodnenosť jeho neprítomnosti\nžiadnym spôsobom nepreukázal, disciplinárny senát rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v\njeho neprítomnosti, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Nespokojnosť žalobcu s predmetným\nrozhodnutím disciplinárneho senátu nezakladala jeho vadu alebo nezákonnosť.\n93. Zároveň účastník konania vyjadril presvedčenie, že žalobca a ani jeho právny zástupca by na\nústnom pojednávaní nepredložili žiaden nový dôkaz (skutkový stav nikto nepopieral) a ani novú právnu\nargumentáciu, keďže v správnej žalobe boli uvedené totožné tvrdenia, totožná právna argumentácia ako\nvo vyjadreniach, ktoré žalobca zasielal ministerke spravodlivosti aj ako vo vyjadrení k disciplinárnemu\nnávrhu. Teda ani po disciplinárnom potrestaní, ani po pojednávaní na Notárskej komore Slovenskej\nrepubliky, v správnej žalobe neuviedol žiadne nové okolnosti alebo iný právny názor, z čoho sa javilo,\nže nemožno predpokladať, že by na ústnom pojednávaní odznelo niečo iné, resp. nové.\n94. K námietke žalobcu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia bol zle špecifikovaný časový úsek, kedy\nžalobca nezapožičal ministerke spravodlivosti notárske spisy, čo odôvodnil tým, že žiadosti podpísané\nF.. F. B., generálnym riaditeľom sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ministerstvo spravodlivosti“), neboli podpísané oprávnenou osobou, účastník konania uviedol, že\ntoto nebolo pravdou a už v čase prvotnej žiadosti o zapožičanie notárskych spisov č. 21429/2020/152 zo\ndňa 07.05.2020 bol F.. F. B. pracovníkom povereným ministerkou spravodlivosti v zmysle ustanovenia\n\n§ 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. Generálny riaditeľ sekcie dohľadu ministerstva spravodlivosti bol\nministerkou spravodlivosti poverený pracovník ministerstva spravodlivosti.\n95. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. a) Organizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky z 28. apríla 2016 č. 41557/2016/100 (ďalej len „Organizačný poriadok“) generálny\nriaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok v rámci pôsobnosti sekcie alebo na základe poverenia\nministerky, štátneho tajomníka alebo generálneho tajomníka služobného úradu.\n96. V zmysle čl. 16 ods. 2 Inštrukcie 13/2016 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28.\napríla 2016 č. 41558/2016/100, ktorou sa ustanovuje rozsah podpisových a dispozičných oprávnení v\nznení neskorších predpisov (ďalej len Inštrukcia 13/2016) generálny riaditeľ sekcie dohľadu schvaľuje\na podpisuje dožiadanie o predloženie spisu.\n97. Organizačný poriadok, ako aj Inštrukcia 13/2016 boli verejne dostupné na webovom sídle\nministerstva spravodlivosti. Z uvedeného vyplývalo, že F.. F. B. bol oprávnenou osobou a časový úsek\ntrváceho disciplinárneho deliktu bol vo výroku napadnutého rozhodnutia vymedzený správne.\n98. O tejto skutočnosti bol žalobca písomne informovaný aj ministerkou spravodlivosti listom č.\n21429/2020/152 zo dňa 23.06.2020, po predchádzajúcej polemike, ktorú žalobca s ministerkou\nspravodlivosti, resp. s F.. F. B. viedol. Organizačná štruktúra ministerstva spravodlivosti a zaradenie\nsekcie dohľadu ministerstva spravodlivosti bolo vo vzťahu k disciplinárnemu deliktu žalobcu, ako aj k\njeho osobe, irelevantné.\n99. V žalobe žalobca namietal, že výkon štátneho dohľadu ministerstvom spravodlivosti nepovažoval za\nrelevantný dôvod na zapožičanie notárskych spisov ministerke spravodlivosti.\n100. V prvom rade žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi neprináležalo oprávnenie rozhodovať\nza akých okolností a z akého dôvodu môže ministerstvo spravodlivosti vykonávať štátny dohľad, ani\nrozhodovať o tom, či výkon štátneho dohľadu bol dostatočným dôvodom na zapožičanie notárskych\nspisov.\n101. Žalobca je verejným činiteľom, ktorému právomoc zveril štát a prirodzene je potrebné, aby štát\nna výkon jeho činnosti aj dohliadal. Výkon notárskej činnosti nie je definitívou a žalobca nemohol\npredpokladať, že keď ho raz ministerka spravodlivosti vymenovala za notára, tak bude môcť vykonávať\ntúto činnosť bez ohľadu na to, v akej kvalite ju vykonáva a či pri tom dodržiava zákony. Takúto situáciu\nzákonodarca predpokladal a jedným z možných disciplinárnych opatrení je aj zbavenie notárskeho\núradu.\n102. Kontrola notárskeho spisu je formou výkonu štátneho dohľadu a je nevyhnutná pre posúdenie,\nči žalobca vykonáva svoju právomoc verejného činiteľa v súlade so zákonom. Zákonodarca\nprostredníctvom Notárskeho poriadku zveril ministerke spravodlivosti právomoc iniciovať disciplinárne\nkonanie voči notárom a aby sa táto právomoc mohla naplniť je potrebné vykonať kontrolu notárskeho\nspisu, z ktorej možno zistiť dostatok informácií, v prvom rade na posúdenie, či notár porušil svoju\npovinnosť a v druhom rade na naplnenie obligatórnych náležitostí disciplinárneho návrhu.\n103. Konanie, resp. nekonanie žalobcu spôsobovalo značné sťaženie výkonu štátneho dohľadu nad jeho\nčinnosťou ako notára, verejného činiteľa. V tejto súvislosti účastník konania poukázal na skutočnosť,\nže problematika nezapožičiavania notárskych spisov ministerke spravodlivosti bola pomerne čerstvá.\nNotári začali aplikovať excesívny výklad ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku vo väčšom rozsahu až\nokolo roku 2020. Do toho času bolo samozrejmosťou, že si notár bol vedomý svojich povinností voči\nministerke spravodlivosti a nezapožičanie notárskeho spisu bol ojedinelý prípad, z ktorého sa javilo, že\nnotár si je vedomý povinnosti zapožičať spis, ale účelovo ho nezapožičia, keďže z jeho obsahu by bolo\nmožné zistiť iné, možno aj závažnejšie, porušenie povinností.\n104. Na prejednávanú problematiku zareagoval aj zákonodarca, keď novelou ustanovenia § 83\nNotárskeho poriadku odstránil akékoľvek pochybnosti o oprávneniach ministerky spravodlivosti, pričom\nz dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z.\nCivilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\n\nzákony vyplýva, že predmetnou novelou nebola zavedená nová povinnosť notárov a ani nové oprávnenie\nministerky spravodlivosti, išlo len o sprecizovanie zákonného ustanovenia.\n105. V správnej žalobe sa žalobca vyjadril k povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k ministerke\nspravodlivosti pri zapožičaní notárskych spisov.\n106. K uvedenému účastník konania poukázal rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/211/2015\nzo dňa 14.09.2017, ktorým bol preskúmaný obdobný prípad, kedy znalec odmietal ministerstvu\nspravodlivosti predložiť znalecký posudok s odvolaním sa na povinnosť mlčanlivosti. Senát 6S\nKrajského súdu v Bratislave dospel k záveru, že znalec, ako osoba so špecifickým postavením a\npresne vymedzenými povinnosťami, sa nemôže pri výkone štátneho dohľadu odvolávať na povinnosť\nzachovávať mlčanlivosť. Predmetný právny názor Krajského súdu v Bratislave si osvojil aj Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Asan 8/2018 zo dňa 25.02.2020, kde uviedol, že\npodmieňovanie súčinnosti predchádzajúcim zbavením mlčanlivosti znalca by značne sťažovalo výkon\ndohľadu.\n107. Pri analogickom aplikovaní vyššie uvedeného právneho názoru senátu 6S Krajského súdu\nv Bratislave, žalobca sa nemohol voči ministerke spravodlivosti dovolávať povinnosti zachovávať\nmlčanlivosť.\n108. V správnej žalobe žalobca uviedol, že ministerstvo spravodlivosti nemalo vecný dôvod na\nzapožičanie notárskych spisov, čo malo potvrdzovať, že ministerstvo spravodlivosti nemalo vyvinúť\nfaktickú snahu notárske spisy získať ani po novelizácii ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku.\n109. Uvedené však nezodpovedalo skutočnosti. Po právoplatnom ukončení predmetného\ndisciplinárneho konania DK 19/2020 bol žalobca opätovne požiadaný o zapožičanie notárskych spisov,\na to listom č. 08923/2022/152 zo dňa 06.07.2022 (žiadosť bola vydaná a odoslaná žalobcovi o dva\ndni skôr, ako bola ministerke spravodlivosti doručená správna žaloba žalobcu). Predmetným listom bol\nžalobca upozornený na skutočnosť, že vyvodená disciplinárna zodpovednosť ho nezbavuje povinnosti\nzapožičať notárske spisy ministerke spravodlivosti, a preto bol opätovne požiadaný o ich zapožičanie,\na to bezodkladne. Žiadosť bola žalobcovi doručená do elektronickej schránky dňa 06.07.2022.\n110. Napriek tomu, že bol žalobca opakovane požiadaný o bezodkladné zapožičanie notárskych spisov,\nnapriek novelizácii ustanovenia § 83 Notárskeho poriadku, žalobca doposiaľ notárske spisy ministerke\nspravodlivosti nezapožičal. Z uvedeného sa javí, že žalobca odmietal a odmieta zapožičať notárske\nspisy z iného dôvodu ako tvrdil (nedostatočne odôvodnená písomná žiadosť), v opačnom prípade by si\npredsa splnil svoju povinnosť a notárske spisy zapožičal.\nV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.\n111. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,\n§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k\nzáveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky\nodôvodňujú jeho zrušenie.\n112. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n113. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n114. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n\n115. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb., notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o\nusporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom.\n116. Podľa § 13 zákona č. 323/1992 Zb., notár skladá do rúk ministra tento sľub: „Sľubujem na svoju česť\na svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone\nnotárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a\nbudem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti\ns notárskou činnosťou.”\n117. Podľa § 39 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., (1) Notár a jeho zamestnanci sú\npovinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej\nčinnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti\ndodržiavali jeho zamestnanci. (2) Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť účastník alebo\njeho právni nástupcovia písomným vyhlásením alebo minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a)\naž d) na účely trestného konania, predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo\nveciach činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania. (4)\nPovinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o poskytnutie všeobecnej informácie\noprávnenému orgánu (§ 82) o tom, že úkon bol alebo nebol vykonaný, ak ide o zákonom uloženú\npovinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu alebo ak ide o podanie vysvetlenia alebo\nvýpoveď v disciplinárnom konaní podľa § 91.\n118. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu\nsvojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v\ntrestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.\n119. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., v znení účinnom do 30.04.2021, notár svoje spisy požičia\nna odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za\npodmienok uvedených v § 82 ods. 2.\n120. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods.\n1 a komory vykonáva ministerstvo.\n121. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu\npodľa odseku 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania\nkontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady.\n122. Podľa § 91 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb., (1) Disciplinárnym previnením je\nzavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z\ntohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností\nvyplývajúcich z tohto zákona, z etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia\nkomory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť\nnotárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára.\nDisciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom\nkonaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho\nopatrenia. (2) Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. (3) Disciplinárnymi\nopatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 Eur, c) pozastavenie\nvýkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie\nnotárskeho úradu.\n123. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z., Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\nvykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory\nSlovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad\nčinnosťou notárov.\n124. Podľa čl. 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, disciplinárnymi opatreniami sú:\na) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 €, c) pozastavenie výkonu notárskeho\núradu, na dobu najmenej 2 mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu.\n\n125. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, disciplinárne obvinený\nmá právo, zúčastniť sa prejednávania veci pred disciplinárnym orgánom, vyjadriť sa k obvineniu,\nnavrhovať vykonanie dôkazov, klásť otázky svedkom, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a na záver\npojednávania vyjadriť sa ku skutkovej a právnej stránke prejednávanej veci.\n126. Podľa čl. 10 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, pojednávanie je neverejné.\nKoná sa zásadne za prítomnosti disciplinárne obvineného. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať\niba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred\ndisciplinárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, pričom jeho dôvodnosť je na\nposúdení senátu alebo ak výslovne súhlasí, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti.\n127. Podľa čl. 16 ods. 2, ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, (2) Senát rozhodnutím\nuzná disciplinárne obvineného za vinného ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý\nje predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je\ndisciplinárnym previnením a a) uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku\n- v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na\naké obdobie ho pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec, - v prípade, že disciplinárne obvinený\nporušil svoju povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a) tohto disciplinárneho poriadku) niečo vykonať v určenej\nlehote rozhodne aj o náhradnej lehote, - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty\nrozhodne aj v akej lehote má byť peňažná pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia, alebo b) neuloží mu disciplinárne opatrenie, ak dôjde po prejednaní veci\nk záveru, že samotné prejednanie veci splnilo výchovný účel. (3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia\nprihliadne senát na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na\nosobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery.\n128. Podľa čl. 17 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, v odôvodnení rozhodnutia\nsa uvedie podstatný obsah prednesov účastníkov, stručne a jasne sa popíše, ktoré skutočnosti boli\npreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy potvrdili skutkové zistenia, ako sa hodnotili dôkazy, prečo neboli\nvykonané ďalšie dôkazy a posúdi sa skutkový a právny stav podľa príslušných ustanovení právnych\npredpisov, ktoré boli použité.\n129. Podľa § 28 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, na prípady, ktoré tento\ndisciplinárny poriadok neupravuje sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.\n130. Podľa čl. 1 bod 3 II. časť Etického kódexu notárov, v styku so štátnymi orgánmi zachováva notár\ndôstojnosť. Usiluje sa o dobrú komunikáciu najmä s predstaviteľmi justície, predovšetkým s ministrom\nspravodlivosti, ako orgánom, vykonávajúcim dohľad nad činnosťou notárov.\n131. Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého\nsi zvolí.\n132. Podľa § 183 ods. 1, ods. 4 CSP, (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nPojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých\ndôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na\npojednávaní nechali zastúpiť. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania\nnie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje\nodročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno\nupovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.\n133. Podľa § 184 ods. 2 CSP, ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a\ntieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže\nrozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.\n134. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúceho správneho orgánu\nako aj napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok.\n\n135. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych\norgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je\ntakou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti\nrozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje\nprávomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne\naj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať\nzákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé\nrozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí\nbyť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa\nvzťahujúcimi.\n136. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci\nrozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného\nzákladného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.\n137. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že na základe návrhu\núčastníka konania zo dňa 30.11.2020 začal disciplinárny senát Notárskej komory SR disciplinárne\nkonanie voči žalobcovi - notárovi, a to zaslaním disciplinárneho návrhu na vyjadrenie žiadosťou zo\ndňa 16.12.2020, pričom žalobca sa k tomuto návrhu vyjadril písomne zo dňa 28.02.2021 cestou\nsvojho zvoleného právneho zástupcu. Disciplinárny senát určil dňa 21.12.2021 vo veci termín ústneho\npojednávania na deň 03.02.2022. Prvý vo veci určený termín ústneho pojednávania (03.02.2022) bol dňa\n02.02.2022 predsedom disciplinárneho senátu zrušený z dôvodu dočasnej práceneschopnosti jedného\nčlena disciplinárneho senátu, ktorý oznámil dňa 31.01.2022, že ochorel na kovid-19. Dňa 02.02.2022 na\nzrušenie určeného termínu pojednávania reagoval právny zástupca žalobcu emailom a uviedol, že berie\nzrušenie termínu na vedomie a sám je v karanténe. Následne bol stanovený nový termín pojednávania\nna 14.03.2022, ktorý bol zmenený na 23.03.2022, ktorý bol oznámený právnemu zástupcovi žalobcu\ndňa 23.02.2022. V deň konania tohto ústneho pojednávania telefonicky v ranných hodinách asistentka\nprávneho zástupcu žalobcu oznámila jeho neprítomnosť z dôvodu ochorenia a požiadala o odročenie\npojednávania a túto skutočnosť následne zaslala emailom o 9:32 hod. konajúcemu disciplinárnemu\nsenátu, ktorý jej emailom o 9:32 hod. oznámil, že o 14:00 hod. sa zíde disciplinárny senát a rozhodne\no odročení alebo neodročení. O 12:44 hod. právny zástupca žalobcu emailom oznámil, že jeho\nošetrujúca lekárka mu na základe príznakov ochorenia nariadila karanténu do doby negatívneho kovid\ntestu, o čom predloží lekárske potvrdenie. V rámci podanej žaloby žalobca predložil kópiu potvrdenia\nopatreného podpisom lekárky o celodennom ochorení s domácou liečbou jeho právneho zástupcu zo\ndňa 23.03.2022, negatívny výsledok na ochorenie kovid-19 zo dňa 24.03.2022 a pozitívny výsledok na\nkovid-19 zo dňa 10.04.2022.\n138. Potom správny súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci (opísaný v predchádzajúcom\nbode tohto rozsudku) uvádza, že v posudzovanom konaní pred disciplinárnym senátom žalovaného\ndošlo vinou disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní k porušeniu zákona, a to pri realizovaní\nústneho pojednávania vo veci dňa 23.03.2022, nakoľko toto ústne pojednávanie disciplinárny senát\nuskutočnil bez účasti žalobcu - disciplinárne obvineného notára ako aj jeho riadne zvoleného\nprávneho zástupcu, pričom správny súd má za to, že takto postupovať disciplinárny senát vzhľadom na\nvšetky zistené okolnosti a v tom čase existujúcu situáciu a karanténne opatrenia vyvolané ochorením\nkovid-19 nemohol. Právny zástupca žalobcu sa v deň konania tohto ústneho pojednávania ospravedlnil\nprostredníctvom asistentky svojej advokátskej kancelárie, a to najskôr telefonicky a následne o 9:32\nhod. aj emailom, dôvodiac akútnym ochorením právneho zástupcu žalobcu, pričom zároveň požiadal\n\no odročenie nariadeného ústneho pojednávania. Konajúci disciplinárny senát potom mal o tejto\nžiadosti právneho zástupcu žalobcu bezodkladne rozhodnúť a o svojom rozhodnutí ho aj obratom\nupovedomiť, keďže len takýto postup jednoznačne vyplývajúci z príslušných ustanovení CSP (§ 183,\nktoré je potrebné na takúto situáciu subsidiárne aplikovať, keďže procesný predpis upravujúci postup\nv disciplinárnom konaní - Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR nemá špeciálnu úpravu takejto\nšpecifickej situácie) by bol zákonný. Disciplinárny poriadok v čl. 10 ods. 2 priamo ustanovuje, že\nústne pojednávanie sa uskutočňuje zásadne za prítomnosti disciplinárne obvineného notára, resp.\njeho právneho zástupcu. Vec zároveň umožňuje prejednať v neprítomnosti disciplinárne obvineného\niba v prípade, ak sa tento ako riadne predvolaný odmietne na ústne pojednávanie dostaviť, alebo\nak sa nedostaví bez dôvodného ospravedlnenia, pričom posúdiť a vyhodnotiť dôvodnosť neúčasti\ndisciplinárne obvineného notára je v kompetencii konajúceho disciplinárneho senátu. Disciplinárny senát\nmal v danom prípade povinnosť svoje rozhodnutie o návrhu na odročenie pojednávania právnemu\nzástupcovi žalobcu obratom oznámiť (telefonicky, emailom), čo však neučinil, nakoľko o návrhu na\nodročenie ústneho pojednávania rozhodoval až priamo na tomto pojednávaní (začatom o 14:10 hod.) a\nteda svoj záver o uskutočnení ústneho pojednávania vopred neoznámil právnemu zástupcovi žalobcu,\nresp. žalobcovi. Podľa správneho súdu takýmto postupom disciplinárneho senátu došlo k odňatiu\npráva žalobcu na spravodlivý proces, keďže nariadené pojednávanie sa konalo bez jeho prítomnosti\nako aj prítomnosti jeho riadne ospravedlneného právneho zástupcu, čím mu disciplinárny senát odňal\nprávo účasti na ústnom pojednávaní, na ktorom sa mohol hájiť a predkladať dôkazy na svoju obranu\npreukazujúce jeho tvrdenia. Správny súd poukazuje na to, že v danej veci došlo síce už predtým\njeden krát k odročeniu nariadeného termínu ústneho pojednávania (03.02.2022), ale toto pojednávanie\nbolo zrušené z dôvodu na strane disciplinárneho senátu - jeden člen ochorel na kovid-19 (oficiálne\nuvedený dôvod zrušenia tohto pojednávania), ktoré ochorenie bolo v danom čase z hľadiska celej\nspoločnosti chápané ako obzvlášť nákazlivé a osoby, ktoré ním boli nakazené ako aj iné osoby,\nktoré s takýmito osobami prišli do bezprostredného kontaktu museli byť po stanovený čas v prísnej\ndomácej izolácii. V tomto období spoločnosť najmä jej exekutíva striktne (pod hrozbou peňažných\nsankcií, ako aj iných možných konzekvencií a mediálnej kritiky) trvali na bezvýhradnom dodržiavaní\nnastavených obmedzení pohybu takýchto osôb. Potom v prípade, ak právny zástupca žalobcu mal\nbyť podľa v tom čase na Slovensku platných nariadení v izolácii z dôvodu kontaktu s chorým na\nkovid-19, nebolo možné v žiadnom prípade takúto skutočnosť vyhodnotiť ako obštrukciu z jeho strany\na snahu o zmarenie nariadeného pojednávania. Správny súd poznamenáva, že predchádzajúce vo\nveci nariadené pojednávanie (03.02.2022) bolo pritom zrušené z dôvodu dočasnej PN (ochorenie na\nkovid-19) člena disciplinárneho senátu, ktorú skutočnosť tento oznámil dňa 31.01.2022. Z ustanovení\nCSP (§183) tiež jednoznačne vyplýva, že ak disciplinárny senát na základe mu predloženej žiadosti\no odročenie nariadeného termínu ústneho pojednávania rozhodne o jeho neodročení má povinnosť\nešte pred konaním takéhoto pojednávania oznámiť takéto svoje rozhodnutie účastníkovi konania (jeho\nprávnemu zástupcovi), a to v takom časovom horizonte, aby mal tento objektívne priestor na obstaranie\nnáhrady (substituenta, príp. priamo žalobcu) na zabezpečenia účasti na takomto ústnom pojednávaní.\nPodľa správneho súdu v danom prípade bol dostatočný časový priestor na takýto postup - právny\nzástupca (jeho zamestnankyňa) oznámil dôvod neúčasti (ochorenie respiračného charakteru) a žiadosť\no odročenie nariadeného pojednávania v ranných hodinách telefonicky a následne o 9:32 hod. aj\nemailom, disciplinárny senát právnemu zástupcovi žalobcu oznámil emailom o 9:32 hod., že o jeho\nžiadosti o odročenie pojednávania rozhodne až o 14:00 hod., pričom samotné ústne pojednávanie vo\nveci sa začalo o 14:10 hod. a až na tomto pojednávaní po jeho otvorení disciplinárny senát rozhodol\no tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Ak by disciplinárny\nsenát rozhodol o žiadosti o odročenie bezodkladne po tom ako sa túto informáciu dozvedel (čo bolo\nnajneskôr o 9:32 hod.) a svoje rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, mal by žalobca,\nresp. jeho právny zástupca dostatok priestoru sa s touto situáciou vysporiadal a zabezpečil náhradu za\nprávneho zástupcu, resp. priamo účasť žalobcu na pojednávaní. Taktiež ospravedlnenie z dôvodu, ktorý\nprávny zástupca žalobcu uviedol v deň konania ústneho pojednávania 23.03.2022 mal podľa správneho\nsúdu disciplinárny senát vyhodnotiť ako dôvodné na odročenie nariadeného ústneho pojednávania, a to\nnajmä z poukazom na vtedajšiu pandemickú situáciu, šírenie ochorenia kovid-19 a nariadené karanténne\nopatrenia platné v Slovenskej republike. Striktné trvanie na predložení lekárskeho dokladu o ochorení\nprávneho zástupcu nebolo v danej situácii potrebné. Taktiež, ak chcel poukázať disciplinárny senát na\nmožnosť právneho zástupcu dať sa zastúpiť svojím advokátskym koncipientom, mal si túto skutočnosť\nriadne overiť a zistiť, či skutočne právny zástupca žalobcu mal v tom čase advokátskeho koncipienta,\nčo však neučinil. V danom prípade išlo o návrh na odročenie ústneho pojednávania (dňa 23.03.2022)\nz dôvodov výlučne na strane žalobcu v konaní prvý krát a disciplinárny senát mal aj túto skutočnosť\n\nzohľadniť pri svojom rozhodovaní o návrhu na odročenie ústneho pojednávania. Správny súd na základe\nvyššie uvedeného potom vyhodnotil túto žalobcom znesenú námietku ako dôvodnú s tým, že takýmto\npostupom v disciplinárnom konaní došlo k odňatiu práva na zastupovanie žalobcu v disciplinárnom\nkonaní zvoleným právnym zástupcom, a teda k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy (Disciplinárnym senátom), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n139. Správny súd musí prisvedčiť aj žalobnej námietke o neodôvodnení uloženej sankcie žalobcovi disciplinárneho opatrenia vo forme peňažnej pokuty v maximálnej výške 3.300,- € v zmysle § 91 ods.\n3 Notárskeho poriadku, nakoľko v napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorá\nviedla disciplinárny senát k uloženiu práve takéhoto disciplinárneho opatrenia aké žalobcovi uložil a\npotom napadnuté rozhodnutie je arbitrárne.\n140. Zároveň je treba uviesť, že v zmysle § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku výška uloženej pokuty môže\nbyť v rozsahu do 3.300,- €, a potom musí správny súd konštatovať, že pokuta uložená žalobcovi v\nmaximálne možnej výške v napadnutom rozhodnutí nebola dostatočne odôvodnená, a to s poukazom\nna zákonné kritéria vyplývajúce z § 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku, v zmysle ktorých vyplýva ako\nmá disciplinárny senát pri ukladaní pokuty postupovať, t. j. má povinnosť prihliadnuť na závažnosť\ndisciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo posudzované previnenie spáchané, na osobu\ndisciplinárne obvineného ako aj na jeho osobné a rodinné pomery. Nakoľko sa týmito zákonnými\nkritériami disciplinárny senát dôsledne neriadil, táto skutočnosť v konečnom dôsledku robí napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n141. Správny súd poukazuje na to, že účastníkom konania podaný disciplinárny návrh nebol v časti\nvytýkaného porušenia ust. § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku a čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notárov\nnijako bližšie odôvodnený. V súvislosti s takýmto porušením vyššie uvedených ustanovení Notárskeho\nporiadku, resp. Etického kódexu notárov disciplinárny senát nevykonal žiadne dokazovanie, no napriek\ntomu vo výroku napadnutého rozhodnutia uznal žalobcu vinným z porušenia aj týchto ustanovení\nNotárskeho poriadku, resp. etického kódexu. V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že zo\nskutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu v predmetnej veci je zrejmé, že celkom\nzjavne v danej veci nemohlo ísť o prípad porušenia § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku, nakoľko takéhoto\nporušenia sa notár dopustí v prípade neposkytnutia informácii a podkladov, ktoré sa však viaže iba v\nsúvislosti z predchádzajúcim neumožnením vstupu poverených pracovníkov ministerstva spravodlivosti\ndo priestorov notárskeho úradu, k čomu v danom prípade nedošlo, nakoľko nešlo o uskutočnenie\nvýkonu kontroly (dohľadu) realizujúceho sa na mieste v notárskom úrade žalobcu. Zároveň v súvislosti\ns týmito vyššie uvedenými porušeniami napadnuté rozhodnutie nie je vôbec odôvodnené a potom je\ntreba napadnuté rozhodnutie pokladať za arbitrárne. Správny súd na margo veci poznamenáva, že\nmu nie je ani dostatočne jasné, v čom mohlo spočívať v napadnutom rozhodnutí vytýkané porušenie\nčl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notárov, keďže z obsahu pripojeného administratívneho spisu je\nzrejmá len písomná komunikácia právneho zástupcu žalobcu a pracovníkov ministerstva spravodlivosti\n(generálneho riaditeľa sekcie dohľadu a ministerky spravodlivosti), ktorá podľa svojho obsahu a formy\nje celkom zrejme na zodpovedajúcej spoločenskej, profesnej a odbornej úrovni a podľa správneho súdu\nnenapĺňa porušenie povinností notárov vyplývajúcich z čl. 1 bod 3 II. časť Etického kódexu notárov.\n142. K námietke nesprávneho určenia trvania vytýkaného porušenia žalobcom, ku ktorému malo dôjsť\nv zmysle disciplinárneho návrhu ako aj napadnutého rozhodnutia v čase od 03.06.2020 do 23.11.2020\nsprávny súd uvádza, že v danom prípade oprávnenými osobami na výkon dohľadu v zmysle § 82 ods.\n1 Notárskeho poriadku sú minister spravodlivosti a ním poverení pracovníci ministerstva spravodlivosti.\nŽiadosť o zapožičanie špecifikovaných notárskych spisov adresoval (podpísal) žalobcovi generálny\nriaditeľ sekcie dohľadu bez predloženia zodpovedajúceho poverenia ministrom na takýto úkon. Správny\nsúd uvádza, že v čase prvej výzvy adresovanej žalobcovi na predloženie uvedených notárskych spisov\n(07.05.2020) a ani v čase opakovanej žiadosti o ich predloženie (03.06.2020) spolu s touto žiadosťou\npodpísanou generálnym riaditeľom sekcie dohľadu nebolo žalobcovi predložené jeho poverenie na\ntakýto úkon dohľadu a zároveň podľa v tom čase platnej organizačnej schémy Ministerstva spravodlivosti\nSR generálny riaditeľ sekcie dohľadu nespadal do priamej riadiacej pôsobnosti ministra, ale pod štátneho\ntajomníka. Predmetnú žiadosť mal notárovi predložiť (podpísať) či už priamo minister spravodlivosti,\nresp. ním poverený pracovník ministerstva spravodlivosti. O tom, že takýmto pracovníkom ministerstva\nspravodlivosti je aj generálny riaditeľ sekcie dohľadu sa žalobca dozvedel až z listu ministra\nspravodlivosti zo dňa 23.06.2020 (prevzal ho 26.06.2020) a potom podľa správneho súdu až týmto\n\nmomentom bolo splnené zákonné ustanovenie § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku a žalobca vedel,\nže predmetné notárske spisy žiadajúci generálny riaditeľ sekcie dohľadu je povereným pracovníkom\nministerstva na realizáciu výkonu dohľadu. Skutočnosť o tom, či niekto je poverenou osobou na\nuskutočnenie určitého procesného postupu/úkonu sa spravidla vždy preukazuje zodpovedajúcim\nsplnomocnením (poverenie, plnomocenstvo) a toto by malo byť doložené pri uskutočnení daného úkonu.\nJe tiež možné, že kompetencia a právomoc na uskutočňovanie určitých úkonov môže vyplývať aj z\ninterných predpisov ministerstva spravodlivosti.\n143. Účastník konania (ministerstvo spravodlivosti) pri tejto žalobnej námietke poukázal na v tom\nčase platné (verejne dostupné na jeho webovom sídle) interné predpisy ministerstva spravodlivosti\n(čl. 8 ods. 2 písm. a/ Organizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti SR z 28.04.2016 č.\n41557/2016/100 /ďalej len Organizačný poriadok/, podľa ktorého generálny riaditeľ sekcie zastupuje\nministerstvo navonok v rámci pôsobnosti sekcie alebo na základe poverenia ministerky, štátneho\ntajomníka alebo generálneho tajomníka služobného úradu a čl. 16 ods. 2 Inštrukcie Ministerstva\nspravodlivosti SR z 28.04.2016 č. 41558/2016/100, ktorou sa ustanovuje rozsah podpisových a\ndispozičných oprávnení, podľa ktorej generálny riaditeľ sekcie dohľadu schvaľuje a podpisuje dožiadanie\na predloženie spisu), z ktorých vyplýva, že generálny riaditeľ sekcie dohľadu bol v danom čase\noprávnenou osobou na realizovanie danej žiadosti. Správny súd z vymedzenej právomoci generálneho\nriaditeľa sekcie dohľadu a ministra spravodlivosti vyplývajúcej z Organizačného poriadku ministerstva v\nznení platnom ku dňu podania predmetnej žiadosti o zapožičanie spisov (07.05.2020) ako aj opätovnej\nžiadosti (03.06.2020) konštatuje, že v tomto období sekcia dohľadu a aj jej generálny riaditeľ nepatrila\ndo priamej riadiacej pôsobnosti ministerky, ale štátneho tajomníka. Zmena nastala až účinnosťou\nInštrukcie 10/2020 dňa 17.06.2020, kedy sekcia dohľadu prešla pod priamu riadiacu právomoc\nministerky spravodlivosti. Podľa čl. 25h Organizačného poriadku odbor dohľadu nad právnickými\nprofesiami pôsobiaci v rámci sekcie dohľadu vybavuje agendu súvisiacu so štátnym dohľadom\nministerstva nad činnosťou notárov. Správny súd je názoru, že ani z Organizačného poriadku nevyplýva\npriame poverenie pracovníkov sekcie dohľadu, resp. jej generálneho riaditeľa na uskutočnenie výkon\ndohľadu, nakoľko na výkon dohľadu sa v danom prípade vyžaduje vždy udelenie poverenia ministrom\nspravodlivosti. Táto skutočnosť bezpochyby vyplýva zo znenia § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa\nktorého oprávnenými osobami na výkon dohľadu sú minister spravodlivosti a ním poverení pracovníci\nministerstva spravodlivosti. Potom ani vymedzenie všeobecne koncipovanej kompetencie pracovníkov\nsekcie dohľadu na vybavovanie agendy súvisiacej so štátnym dohľadom nad činnosťou notárov a\nani skutočnosť, že generálny riaditeľ sekcie dohľadu schvaľuje a podpisuje dožiadanie a predloženie\nspisu ako ani to, že generálny riaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok v rámci pôsobnosti\nsekcie nemôže nahradiť osobitne udelené poverenie na uskutočnenie výkonu konkrétneho dohľadu,\nktorého potreba existencie vyplýva z ust. § 82 ods. 1 Notárskeho poriadku. Na to, aby bol postup\nzo strany pracovníkov sekcie (odboru) dohľadu v prípade realizovania konkrétneho úkonu dohľadu\n(žiadosť o zapožičanie spisov) súladný z Notárskym poriadkom, ktorý uskutočňovanie dohľadu upravuje,\npotom bude vždy potrebné osobitné písomné poverenie od ministra spravodlivosti a nebude stačiť, ak\nkompetencia výkonu dohľadu vyplýva z aktuálne platného organizačného poriadku, príp. iného interného\n(aj keď verejne dostupného) predpisu ministerstva spravodlivosti. Správny súd zaujal takéto stanovisko\naj s ohľadom na špecifická výkonu oprávnení a povinností notárov pri výkone ich funkcie.\n144. K námietke porušenia § 83 ods. 1 Notárskeho poriadku správny súd uvádza, že žalobca ako\nnotár má povinnosť na odôvodnenú žiadosť ministerstva spravodlivosti ako orgánu vykonávajúceho\ndohľad nad činnosťou notárov predložiť za účelom výkonu dohľadu notárske spisy. Previerka notárskych\nspisov je jednou z foriem výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou notárov. Zároveň však v tejto\nsúvislosti správny súd je názoru, že aj vzhľadom na predchádzajúcu prax aplikovanú notármi ako\naj na rozhodovaciu činnosť disciplinárnych senátov Notárskej komory SR v časovom horizonte\nspred podania predmetnej žiadosti o zapožičanie notárskych spisov od žalobcu a aj následnej\n(rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. DK 6/2019-45 zo dňa 27.09.2019, DK\n3/2021-53 z 10.06.2021, DK 5/2021-34 z 09.08.2021) ako aj nejednoznačnosť výkladu daného\nustanovenia (§ 83 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti) vo\nvzťahu k potrebe rozsahu odôvodnenia žiadosti ministerstva spravodlivosti a z neho vyplývajúcej\npovinnosti pre notára (odmietnutie predloženia notárskych spisov ministerstvu spravodlivosti dôvodiac\nnedostatočným odôvodnením takejto žiadosti čo bolo vo viacerých prípadoch akceptované vec\nposudzujúcimi rozhodnutiami disciplinárnych senátov), že vo veci konajúci disciplinárny senát mal túto\nskutočnosť pri posudzovaní disciplinárneho návrhu brať na zreteľ a v prípade, ak by posúdil a vyhodnotil\n\ntakýto postup žalobcu ako nezákonný mal zohľadniť vyššie uvedené skutočnosti pri posudzovaní\ntakéhoto postupu notára - žalobcu v danom prípade, ktorý celkom zjavne (písomné podanie zo\ndňa 26.06.2020 adresované generálnemu riaditeľovi sekcie dohľadu) pri svojom postoji k predmetnej\nžiadosti ministerstva spravodlivosti vychádzal aj z predchádzajúceho obdobného postupu iných notárov\npri žiadostiach o zapožičanie spisov pri uskutočňovaní výkonu dohľadu ministerstvom ako aj v tom\nčase najnovšej rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov Notárskej komory SR (vyššie uvedené\nrozhodnutia) pri posudzovaní obdobných žiadostí Ministerstvom spravodlivosti SR, kedy takémuto\npostoju notárov (odmietnutie predloženia žiadaných notárskych spisov) v posudzovaných skutkovo\nobdobných prípadoch bolo dané za pravdu.\n145. Potom na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel záveru, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods.\n6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, v naznačenom smere a po uskutočnení\nriadneho zákonného konania a vykonania dokazovania ohľadom v disciplinárnom návrhu namietaného\nporušenia ust. § 89 ods. 4 Notárskeho poriadku a čl. 1 bod 3 II. časti Etického kódexu notárov žalobcom\nvyhodnotiť všetky získané dôkazy a vydať nové rozhodnutie, ktoré presvedčivo a logicky odôvodní vo\nvzťahu k všetkým relevantným skutočnostiam, resp. v konaní namietaným skutočnostiam a prípadné\nuložené disciplinárne opatrenie riadne odôvodniť.\n146. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, o výške\nktorých rozhodne správny súd samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Vo vzťahu k\núčastníkovi konania správny súd rozhodol v súlade s § 169 SSP a tomuto právo na náhradu trov konania\nnepriznal, žiadne mu nevznikli a ide o štátny orgán.\n147. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote\n30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti\nneplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:142047fe-97ee-4a3b-aa9d-5bc342767c2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 566/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}, {"guid": "8a2f7f7c-6d4b-4ea2-93ea-75774402748c:18e1387f-06e1-4dc8-ad82-f2fcf18f657f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1015201451.1", "spisova_znacka": "1Asan/8/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/8/2018 z 24. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1015201451.1"}], "citovane_v": []}