Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/298/2016 z 18. 5. 2023
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. mája 2023, sp. zn. BA-6S/298/2016, ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6
Správny súd v Bratislave | BA-6S/298/2016 | ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6 | 2023-05-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, § 191 ods. 1 písm. d) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/350bf295-8b99-44b8-8710-3385a552021f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-6S/298/2016
1016202665
18. 05. 2023
Mgr. Marián Degma
ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: AROPANE
občianske združenie, so sídlom Oľka 132, 067 04 Oľka, IČO: 50 253 085, zastúpený: JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, Štúrova č. 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za
účasti: Alpine Oil and Gas, s.r.o., so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 36 702 722, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR - list Číslo: 52251/2016
(3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2 zo dňa 29.09.2016, jednohlasne, takto:
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky list Číslo: 52251/2016 (3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2, zo dňa 29.09.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd) v zákonnej lehote dňa
08.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra žalovaného listu Číslo: 52251/2016 (3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2 vydaného dňa 29.09.2016, (ďalej aj len napadnuté
rozhodnutie) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, odboru štátnej geologickej správy (ďalej len prvostupňový orgán) Číslo spisu: 5021/2016-7.3,
číslo záznamu: 33507/2016 zo dňa 14.06.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), ich zrušení a
vrátení veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konania a priznanie náhrady trov konania.
Preskúmavanými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o zmene (zmenšenia) prieskumného územia a
predĺžení doby platnosti prieskumného územia Svidník - ropa a horľavý zemný plyn. Zároveň žalobca
navrhol priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok, o ktorom návrhu rozhodol správny súd
uznesením č. k. 6S/298/2016-176 zo dňa 12.04.2017 a tento návrh zamietol.
2. Správny súd zistil, že v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn.
1S/322/2016 tých istých účastníkov (žalobca, žalovaný) o súdny prieskum právoplatného rozhodnutia
žalovaného Číslo: 6422/2016-9.2, (14/2016-rozkl.), Záznam č.: 39046/2016 (3) zo dňa 13.07.2016, v
ktorom bol žalobca v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného Číslo spisu: 5021/2016-7.3,
Číslo záznamu: 32391/2016 zo dňa 08.06.2016 vylúčený ako účastník zo správneho konania vo veci
predĺženia platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Svidník - ropa a horľavý zemný plyn
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom č. k. 1S/322/2016-149 zo dňa 16.02.2023 a obe v tomto konaní
preskúmavané rozhodnutia boli zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že na základe návrhu spol. Alpine
Oil and Gas, s. r. o., Bratislava, zo dňa 19.04.2016 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, odbor štátnej geologickej správy (ďalej len ministerstvo, resp. žalovaný) dňom 20.04.2016
začalo správne konanie podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len geologický zákon) vo veci predĺženia doby platnosti
a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn“ (ďalej
len prieskumné územie). Na Ministerstvo životného prostredia SR bolo následne doručené podanie
žalobcu v zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Rajtákovou, ktorým sa domáhal priznania
postavenia účastníka konania vo vyššie uvedenom správnom konaní o predĺžení doby platnosti a zmene
(zmenšenie) prieskumného územia s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 23 ods. 7
geologického zákona, pričom svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní
môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Prvostupňový správny orgán o tomto návrhu
žalobcu vydal rozhodnutie Číslo spisu: 5020/2016-7.3, Číslo záznamu: 28125/2016 zo dňa 18.05.2016,
ktorým bol žalobca vylúčený ako účastník zo správneho konania vo veci predĺženia platnosti a zmeny
(zmenšenia) prieskumného územia. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu vo veci rozhodol žalovaný
druhostupňovým rozhodnutím Číslo: 6422/2016-9.2, (14/2016-rozkl.), Záznam č.: 39044/2016 (2) zo
dňa 13.07.2016, podaný rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vylúčení žalobcu ako
účastníka daného administratívneho konania.
4. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo spisu: 5021/2016-7.3, Číslo záznamu: 33507/2016 zo dňa
14.06.2016 bolo rozhodnuté o zmenšení rozlohy prieskumného územia Svidník - ropa a horľavý
zemný plyn (ďalej len prieskumné územie) a bola predĺžená doba platnosti prieskumného územia na
vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v
etape vyhľadávací ložiskový geologický prieskum o 5 rokov, a to do 01.08.2021.
5. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 06.07.2016 vo veci vydal minister žalovaného
napadnuté rozhodnutie - list Číslo: 52251/2016 (3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2 zo dňa 29.09.2016. Žalovaný
takto postupoval, nakoľko dospel k záveru, že predmetné vyššie uvedené podanie žalobcu nie je možné
posudzovať ako rozklad, nakoľko nebolo podané účastníkom konania, keďže žalobca bol vylúčený z
konania o určení prieskumného územia, a to právoplatným rozhodnutím ministra životného prostredia
SR Číslo: 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), 39046/2016 (3) zo dňa 13.07.2016. V napadnutom rozhodnutí
žalovaný konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania o predĺženie doby platnosti a zmeny
(zmenšenia) prieskumného územia, nakoľko nebol dotknutý na svojich právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach. Zároveň žalovaný uviedol, že preskúmal dôvody uvedené v podaní žalobcu
označenom ako rozklad.
6. Žalovaný uviedol, že zo strany držiteľov daného prieskumného územia Medzilaborce - ropa a horľavý
zemný plyn ako aj prieskumného územia Svidník a prieskumného územia Snina - ropa a horľavý
zemný plyn bolo už v roku 2010 predložené splnomocnenie a bol určený poverený zástupca, a to spol.
Alpine Oil and Gas, s.r.o. Z ust. § 24 ods. 10 geologického zákona vyplýva, že toto ustanovenie má
procesný charakter a jeho zmyslom je stanovenie zástupcu jednotlivých držiteľov prieskumných území
pre zjednodušenie procesu komunikácie správneho orgánu s týmito držiteľmi prieskumného územia.
Podľa žalovaného nedostatky týkajúce sa predloženého poverenia na zastupovania, nemali charakter
nedostatkov, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Nedostatky zasahujú
iba procesnú stránku konania a týkajú sa samotných držiteľov jednotlivých prieskumných území, ktorí
akceptovali spol. Alpine Oil and Gas, s.r.o., v zastúpení U. X. ako svojho splnomocneného zástupcu
v zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona. K ďalšej námietke žalovaný s poukazom na § 25 ods. 4
geologického zákona uviedol, že na to, aby mohol vykonávať geologické práce uvedené v rozhodnutí
o určení prieskumného územia, držiteľ prieskumného územia nemusí disponovať ani geologickým
oprávnením.
7. V súvislosti s podaním starostu Obce Oľka zo dňa 04.03.2016 vo veci posúdenia vplyvu činnosti
na stabilitu katastrálneho územia Krivá-Oľka, v súčasnosti nebola preukázaná súvislosť medzi zosuvmi

pôdy, ktoré boli sledované už v roku 1977 a geologickými prácami uskutočňovanými v prieskumnom
území Svidník. Preto nebol dôvod zaoberať sa predmetným podaním starostu.
8. K odvolávaniu sa žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-531/13 s tým, že environmentálne
posudzovanie sa malo vzťahovať na všetky tzv. hĺbkové vrty, žalovaný považoval za výklad žalobcu za
jeho vlastný právny výklad, nakoľko v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len
Smernica), sa výslovne neuvádzajú vrty na ložiskový geologický prieskum, o ktoré ide v predmetnej veci.
Naviac žiadny právny predpis neustanovuje, čo je možné považovať za hĺbkový vrt. Pojmy uvádzané vo
vyššie uvedenom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sú späté len s ťažbou a ťažobnou činnosťou.
9. Žalovaný uviedol, že súčasná právna úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z.), ako aj príslušných smerníc Európskej únie sa nevzťahuje na činnosti
vykonávané podľa geologického zákona, keďže tieto činnosti nemajú charakter ťažobnej činnosti. Ak
by sa aj pripustilo, že realizácia vrtov vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, nie je
možné z toho vyvodiť záver, že takéto posudzovanie sa vzťahuje aj na proces určenia prieskumného
územia. Tiež nie je zrejmé, čo by malo byť predmetom posudzovania v prípade geologických vrtných
prác. Cieľom geologického prieskumu je zistiť existenciu napr. ložísk nerastov nachádzajúcich sa pod
zemským povrchom. Podľa žalovaného proces posudzovania vplyvov na životné prostredie môže byť
realizovaný len vo vzťahu k tým skutočnostiam, u ktorých je možné posúdenie reálnych a dlhodobých
vplyvov na životné prostredie.
10. K námietke žalobcu, že mu v rozpore s § 33 Správneho poriadku nebolo umožnené pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom a navrhnúť ich doplnenie žalovaný uviedol, že žalobca
(predkladateľ podania) nebol účastníkom predmetného konania vo veci predĺženia platnosti a zmeny
prieskumného územia Svidník, pretože nebol držiteľom prieskumného územia a nebol dotknutý na
svojich právach a právom chránených záujmoch. Tento názor bol vyjadrený v rozhodnutí ministra
životného prostredia SR Číslo: 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), 39046/2016 (3) zo dňa 13.07.2016,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo správneho konania vo veci
predĺženia platnosti a zmeny daného prieskumného územia.
11. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že by nevyhnutná doba v zmysle § 24 ods. 8
geologického zákona nemohla byť predĺžená o inú dobu považovanú správnym orgánom za nevyhnutnú
na dokončenie geologických prác. Termín „lehota, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie
geologických prác“ nestanovuje presne lehotu predĺženia doby prieskumného územia a dáva správnemu
orgánu voľnosť po posúdení veci určiť, aká lehota je potrebná na dokončenie geologických prác.
Taktiež nesúhlasil s tým, že by nebolo možné lehotu v zmysle § 24 ods. 8 geologického zákona
predĺžiť aj opätovne, keďže zákonodarca akcentoval, že predĺženie je možné až do doby ukončenia
geologických prác, bez ďalších časových obmedzení, a to s ohľadom na technickú a finančnú náročnosť
takéhoto prieskumu oproti ložiskovému geologickému prieskumu vyhradených nerastov. Prijatie názoru
žalobcu o možnosti iba jedného predĺženia prieskumného územia by došlo k oslabeniu pozície držiteľov
prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn.
II. Žaloba
12. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokladal ich za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a zároveň mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Po stručnom
opise priebehu administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí
žalobca s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/18/2011 z 24.05.2011 ako
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžd/18/2014 z 22.10.2014 dôvodil, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

13. Žalobca mal za to, že je aktívne legitimovaným subjektom v zmysle § 42 ods. 1 písm. a) SSP
na podanie predmetnej správnej žaloby, voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, nakoľko týmto
rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Poukázal pritom na to, že mu
prislúchajú práva, ktoré nie len Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len
Smernica), ale aj čl. 5 ods. 5, čl. 6 ods. 1a čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru verejnosti priznávajú,
vrátane práva zúčastniť sa na tvorbe rozhodnutí účasťou na rozhodovacom procese, zahŕňajúce
informovanie verejnosti v skorom štádiu takéhoto rozhodovacieho procesu. Tiež je treba zaistiť dotknutej
verejnosti prístup k opravným prostriedkom pred súdom s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť
akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré je predmetom ustanovení Smernice o účasti verejnosti. Žalobca bol
názoru, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-531/13 hĺbkovými vrtmi môžu byť aj skúšobné
vrty, pokiaľ ich možno za hĺbkové vrty považovať. Podľa Smernice si členské štáty musia vybrať jedno
z kritérií, na základe ktorého určia, či činnosti uvedené v prílohe II budú predmetom posudzovania ich
vplyvov na životné prostredie. Zaradenie hĺbkových vrtov do prílohy II indikuje prinajmenšom možnosť,
že za určitých okolností takýto projekt môže mať pravdepodobne významný dopad na životné prostredie.
Z pravidla uvedenom v čl. 4 ods. 2 Smernice vyplýva, že nestanovenie kritérií, na základe ktorých sa
hĺbkové vrty majú posudzovať, so zreteľom na ich dopad na životné prostredie, v slovenskom právnom
poriadku, neznamená, že tieto dopady sa pri takejto činnosti nemajú posudzovať, práve naopak. Podľa
žalobcu z ustanovení zákona o životnom prostredí, geologického zákona, zákona o ochrane prírody a
krajiny, vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa prieskumného územia
vykonávať geologické práce, zahŕňajúce aj vrtné práce.
14. Potom podľa žalobcu je nesporné, že konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané je
rozhodnutím, ktorým môže byť dotknutý verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca je v
zmysle § 178 ods. 3 SSP legitimovaný na podanie tejto správnej žaloby.
15. Žalobca ďalej namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v spojení s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia
pre nedostatok dôkazov, pričom po citácii viacerých ustanovení geologického zákona (§ 22 ods. 1, § 24
ods. 8, 10, 12, § 23 ods. 7) poukázal na tú skutočnosť, že už návrh na zmenu a predĺženie platnosti
prieskumného územia podala spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., držiteľka 50% prieskumného územia,
ktorá sa v návrhu doručenom na ministerstvo dňa 20.04.2016 označila ako „poverený zástupca skupiny“.
16. Súčasťou návrhu zo dňa 15.04.2016 bola listina označená ako „POWER OF ATTORNEY“ v
anglickom jazyku, a ktorý bol doplnený textom v českom jazyku, z ktorého vyplývalo, že Societatea
Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A., organizačná zložka Bratislava a dcérske spoločnosti, či
organizačné zložky JKX Slovakia B.V. splnomocnili U. X., ktorý mal byť povereným zástupcom skupiny
„JOA Partners“, aby konal za „SNGN ROMGAZ S.A.“ vo veci týkajúcej sa zmenšenia a predĺženia doby
trvania slovenských licencií pre obdobie 8 rokov, a to vo vzťahu k prieskumným územiam: Svidník,
Medzilaborce a Snina.
17. Žalobca uviedol, že U. X. nebol držiteľom prieskumného územia bez ohľadu na jeho vtedajšiu funkciu
a postavenie v spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 10
geologického zákona, z ktorého vyplýva, že skupinu objednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorý
je členom skupiny objednávateľov, a to na základe písomného poverenia a toto písomné poverenie je
podľa § 24 ods. 12 geologického zákona súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia.
18. Žalobca ďalej uviedol, že ďalšia listina označená rovnako „POWER OF ATTORNEY“ mala zrejme
obsahovať poverenie na zastupovanie od spoločnosti JKX Slovakia B.V. pre toho istého zástupcu,
teda U. X.. Z uvedeného potom vyplývalo, že návrh na predĺženie prieskumného územia neobsahoval
ako svoju obligatórnu súčasť písomné poverenie pre člena skupiny držiteľov na zastupovanie skupiny
držiteľov. Navyše písomné poverenie pre Ing. U. X., PhD., bolo vyhotovené v anglickom jazyku bez
úradného prekladu do slovenského jazyka, takže nebolo možné s určitosťou ani len identifikovať jeho
obsah, zvlášť vo vzťahu k tej časti, ktorá bola vyhotovená v anglickom jazyku. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na ust. zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov.

19. Podľa žalobcu z v konaní predložených dokladov nevyplývalo, že by členovia skupiny držiteľov
prieskumného územia písomne poverili iného člena tejto skupiny na zastupovanie skupiny v predmetnom
administratívnom konaní. Poukázal na nezrozumiteľnosť listím, ktoré mali byť zrejme písomným
poverením pre Ing. X. konať v mene držiteľa prieskumného územia spol. Societatea Nationals de Gaze
ROMGAZ S. A.
20. Podľa žalobcu administratívny spis neobsahoval žiadne splnomocnenie pre člena skupiny držiteľov
prieskumného územia. Tvrdenie žalovaného o existencii splnomocnenia z roku 2010 oprávňujúce ho
zastupovať členov skupiny držiteľov prieskumného územia nemalo oporu v podkladoch rozhodnutia a
ani sa nenachádzalo v administratívnom spise.
Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
prieskumné územie Svdník - ropa a horľavý zemný plyn bolo opakovane menené a opakovane
predlžovaná doba jeho platnosti. Prvostupňové rozhodnutie o určení predmetného prieskumného
územia bolo vydané dňa 17.06.2006 v čase účinnosti zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach
a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č.
313/1999 Z. z.“). Podľa označeného zákona nebola rozdielnosť v dobe, na ktorú sa určovalo prieskumné
územie vo všeobecnosti a prieskumné územie na ropu a horľavý zemný plyn. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na ust. § 20 ods. 1 zákona č. 313/1999 Z. z., ustanovenie § 43 ods. 1 geologického zákona
a ustanovenie § 24 ods. 8 geologického zákona, pričom mal za to, že z týchto zákonných ustanovení
vyplýva, že toto obsahuje vo vzťahu k ust. § 22 ods. 1 geologického zákona lex specialis, teda v prípade
prieskumného územia pre ropu a horľavý zemný plyn sa neuplatní ust. § 22 ods. 1, ale ust. § 24 ods.
8 geologického zákona.
22. S poukazom na ust. § 24 ods. 6 geologického zákona platného do 30.04.2010 žalobca uviedol, že
režim dĺžky doby, na ktorú sa určuje prieskumné územie pre ropu a horľavý zemný plyn a jej predĺženia,
je upravený osobitne, a to predovšetkým vtom, že nie je obmedzená dĺžka doby, na ktorú sa prieskumné
územie určuje štyrmi rokmi. Žalobca bol názoru, že prvostupňový správny orgán môže určiť dobu
platnosti prieskumného územia na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu pre ropu a horľavý
zemný plyn bez ohľadu na časové obmedzenia uvedené v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona.
23. Žalobca ďalej uviedol, že prieskumné územie bolo určené za účinnosti zákona č. 313/1999 Z. z.
a vzťahovala sa naň maximálna dĺžka doby určenia tohto prieskumného územia 4 roky. Podľa tohto
režimu sa uvedené lehota mohla predĺžiť o ďalšie 4 roky a opätovne najviac o ďalšie 2 roky. Ako
však vyplýva z ust. § 43 geologického zákona, sa toto prieskumné územie považuje za prieskumné
územie určené podľa geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z. z.) a takéto prieskumné územie
pre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a horľavý zemný plyn možno predĺžiť len raz, a to na
dobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác. K takémuto predĺženiu však došlo už
rozhodnutím ministerstva č. 44515/2010 zo dňa 26.07.2010, ktorým bola predĺžená lehota prieskumného
územia o ďalšie 4 roky, a to do 01.08.2014.
24. Žalobca uviedol, že rozhodnutím ministerstva zo dňa 07.06.2016 došlo k opätovnému predĺženiu
doby platnosti prieskumného územia opätovne v rozpore s ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, keďže
v prípade prieskumného územia pre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a horľavý zemný plyn
zákon pripúšťa jedno predĺženie doby platnosti, ktoré vymedzuje nevyhnutnosťou doby, teda bolo na
posúdení ministerstva pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 26.07.2010, akú dobu považuje za nevyhnutnú
na dokončenie geologických prác, ak držiteľ prieskumného územia (skupina držiteľov) v čase podania
návrhu zo dňa 16.04.2010 požiadala o predĺženie doby platnosti prieskumného územia na 4 roky, či
ak ministerstvo posúdilo ako nevyhnutnú na dokončenie geologických prác dobu 4 rokov, nemohol ani
žiadateľ, ale predovšetkým nie ministerstvo v roku 2014 obchádzať dôsledky skončenia predĺženej doby
prieskumného územia vydaním rozhodnutia zo dňa 10.07.2014 a rovnako nemohlo takéto dôsledky
odstraňovať opätovným porušením ust. § 24 ods. 8 geologického zákona.
K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu.

25. Žalobca uviedol, že ako vyplynulo z vyjadrenia Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OUPO-OSZP1-2016/016037-006/SJ zo dňa 19.04.2016 vydaného na žiadosť spol. Alpine Oil and Gas,
s. r. o., v prieskumnom území Svidník sa nachádzajú biotopy európskeho významu. S poukazom na
uvedené žalobca zastával názor, že nemožno konštatovať, že rozhodnutie o tom, že držiteľ (skupina
držiteľov) môže naďalej vykonávať ložiskový geologický prieskum v etape vyhľadávacieho ložiskového
prieskumu bez toho, aby tým boli dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, keďže súčasťou oprávnení z
rozhodnutia o predĺžení prieskumného územia je vykonávanie hlbinných geologických vrtov. Žalobca mal
za to, že keďže navrhovaná činnosť nebola predmetom posúdenia jej vplyvov potom bolo rozhodnutie
o predĺžení tejto činnosti v rozpore so Smernicou.
26. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-531/13, kde je podľa jeho
názoru vyjadrená potreba posudzovania vplyvov hĺbkových vrtov na životné prostredie.
K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu v spojení s podstatným porušením ustanovení o konaní.
27. V tejto časti žaloby žalobca poukázal na situáciu v obci Oľka, v ktorej katastrálnom území sa
nachádza zmenšené prieskumné územie, kde došlo v roku 1977 k zosunu pôdy, ktorý ohrozoval časť
miestnych rodinných domov a v dôsledku čoho došlo k evakuácii viacerých obyvateľov obci Oľka a na
list starostu obce Oľka zo dňa 04.03.2016, v ktorom poukázal na 2 zosuvy v obci a žiadal o posúdenie
vplyvu činnosti spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., na stabilitu katastrálneho územia Krivá Oľka, ako aj
posúdiť už vykonané a aj plánované činnosti tejto spoločnosti. Mal za to, že vyššie uvedený podnet obce
Oľka bol nepochybne podnetom podľa § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. a ministerstvo ho nevybavilo
zákonným spôsobom a žalovaný mal konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušiť, nakoľko
sa začalo konanie o predbežnej otázke, avšak konanie neprerušil.
28. Replikou zo dňa 03.04.2017 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval
na svojich žalobných námietkach.
III. Vyjadrenie žalovaného
29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.03.2017 uviedol, že táto nie je dôvodná a žiadal
ju zamietnuť. V úvode vyjadrenia žalovaný opísal vznesené žalobné námietky a prehľad v konaní
vydaných rozhodnutí a stručný priebeh správneho konania. Uviedol, že podľa ustanovenia § 23 ods. 9
geologického zákona účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia je ten,
kto návrh podal a fyzická alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
Účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych
nerastov je aj dotknutá obec alebo dotknutý samosprávny kraj.
30. Žalovaný vo vzťahu k Smernici o posudzovaní vplyvov a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-531/13 z 11. februára 2015 uviedol, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-531/13 z 11.02.2015:
„(11) Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že sporné povolenie sa vzťahuje na niekoľko prác a
činností, najmä na uskutočnenie prác potrebných na zriadenie miesta vrtu a v prípade neúspešného vrtu
na navrátenie plochy do pôvodného stavu.
(12) V prípade nájdenia uhľovodíkov získala Rohôl-Aufsuchungs AG povolenie na skúšobnú ťažbu
zemného plynu až do celkového množstva 1000 000 m3, aby sa preukázala hospodárnosť vrtu. Podľa
vnútroštátneho súdu sa má pritom ťažiť 150 000 až 250 000 m3 zemného plynu denne a rovnako
maximálne 150 m3 ropy a 18 900 m3 asociovaného zemného plynu denne. Takto vyťažené uhľovodíky
sa na okrajovej oblasti miesta vrtu spália. Nepredpokladá sa napojenie na plynovod zemného plynu s
vysokým tlakom.
(13) Žalobcovia vo veci samej napádajú platnosť predmetného povolenia predovšetkým z dôvodu, že
skúšobný vrt mal byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s bodom 14
prílohy I smernice 85/337, ktorý stanovuje, že ťažba ropy a zemného plynu sa má podrobiť posudzovaniu
vplyvov na životné prostredie, ak sa táto ťažba uskutočňuje jednak „na komerčné účely“ a jednak ak
vyťažené množstvo presahuje hodnoty stanovené v tomto ustanovení.

(14) Vnútroštátny súd si po prvé kladie otázku, či sa skúšobný vrt uskutočňuje „na komerčné účely“,
pokiaľ je jeho cieľom overiť len rentabilitu ložiska. Navyše sa domnieva, že celkový objem uhľovodíkov,
ktorý možno v tomto rámci vyťažiť, je relatívne obmedzený, pretože množstvo zemného plynu, ktoré
v prejednávanej veci možno vyťažiť na základe povolenia, je obmedzené na objem rovnajúci sa len
dvojnásobku dennej prahovej hodnoty stanovenej v bode 14 prílohy I smernice 85/337.
(15) Verwaltungsgerichtshof po druhé uvádza, že ak by sa pripustilo, že skúšobné vrty sledujú komerčné
účely v zmysle bodu 14 prílohy I smernice 85/337, hodnota množstva uhľovodíkov stanoveného
na vyťaženie za deň, sa nachádza pod prahovými hodnotami, ktoré stanovuje UVP-G. pri ktorých
presiahnutí musí byť projekt predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Predmetné
povolenie totiž nezohľadňuje uhľovodíky vyťažené v rámci iných vrtov v oblasti, ale zakladá sa výlučne
na skúšobnom vrte, ktorého sa týka žiadosť spoločnosti Rohol-Aufsuchungs AG.
(17) Vnútroštátny súd si po tretie kladie otázku, či boli rakúske orgány povinné pri udeľovaní
predmetného povolenia na skúšobný vrt zohľadniť kumulatívne účinky všetkých projektov „rovnakého
druhu“. V tejto súvislosti uvádza, že na území Marktgemeinde Strafíwalchen sa nachádza približne 30
sond na ťažbu zemného plynu, ktoré Bundesminister fúr Wirtschaft, Familie und Jugend v spornom
rozhodnutí nezohľadnil, hoci z rozsudkov Umweltanwalt von Kärnten (C-205/08, EU:C:2009:767, bod
53) a Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i. (C-275/09, EU:C:2011:154, bod 36) vyplýva, že cieľ smernice
85/337 nemožno obísť rozdelením projektov.“
31. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v tomto prípade prejednávanom pred Krajským súdom v
Bratislave nejde o skutkovo zhodný prípad s prípadom opísaným v rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie, v ktorom išlo o povolenie na uskutočnenie skúšobných vrtov vrátane povolenia na skúšobnú ťažbu,
pričom žalobcovia sa domáhali posudzovania vplyvov skúšobného vrtu s ohľadom na skúšobnú ťažbu
na životné prostredie a posúdenia vo vzťahu k vyťaženiu uhľovodíkov v rámci iných vrtov v dotknutej
oblasti. Súdny dvor EÚ vo vzťahu k otázke č. 1 a 2 uzatvára, že: Bod 14 prílohy I smernice Rady 85/337/
EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné
prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla
2009, sa má vykladať v tom zmysle, že skúšobný vrt, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého sa
predpokladá skúšobná ťažba zemného plynu a ropy s cieľom určiť komerčnú hospodárnosť ložiska,
nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia. Zároveň vo vzťahu k prípadu riešenému pred Súdnym dvorom
Európskej únie je potrebné vziať do úvahy predovšetkým rakúsku právnu úpravu.
32. V zmysle právnych predpisov platných na území Rakúska sú stanovené samostatné limity
pre skúšobnú ťažbu (t. j. od akého limitu podliehajú posudzovaniu vplyvov). Naviac žalovanému
(spoločnosť Rohôl-Aufsuchungs AG) bolo vydané platné povolenie na skúšobnú ťažbu zemného plynu
až do celkového množstva 1 000 000 m3, pričom žalobcovia napádajú práve množstvo vyťaženého
zemného plynu presahujúce hodnoty stanovené v zákone a domáhajú sa s ohľadom na povolené
množstvo zemného plynu v rámci skúšobnej ťažby procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
zmysle vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie je teda namietané nevykonanie
posudzovania vplyvov na životné prostredie v kontexte už povolenej skúšobnej ťažby.
33. Z uvedeného vyplýva, že zákon č. 24/2006 Z. z. neupravuje skúšobnú ťažbu, pričom procesu
posudzovania vplyvov na životné prostredie podlieha akákoľvek ťažba, a to minimálne v zisťovacom
konaní. To znamená, že v tomto prípade, ťažba ani len skúšobná ťažba (ako je tomu v prípade
uvedeného v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie) nie je predmetom rozhodnutia o určení
prieskumného územia ani rozhodnutí o predĺžení doby platnosti a akákoľvek ťažobná činnosť v rámci
etapy vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu podľa geologického zákona je v rámci
právoplatného rozhodnutia o určení prieskumného územia vylúčená bez stanovenia ďalšieho postupu
príslušným orgánom.
34. Žalobca zavádzajúco tvrdil, že žalovaný v rozpore so Smernicou o posudzovaní vplyvov
neuskutočnil proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, keď uvádza, že: „medzi kritériami
uvedenými v prílohe III sú okrem iného, kumulácia s inými už existujúcimi alebo schválenými
projektmi, využívanie prírodných zdrojov, najmä krajiny, pôdy, vody a biodiverzity, znečistenie a rušivé
vplyvy, riziká závažných havárií, alebo prírodných katastrof, súčasne schválené využitie územia,
absorbčnú schopnosť prírodného prostredia, alebo napríklad aj očakávaný začiatok trvania, frekvenciu
a reverzibilitu vplyvu.“

35. Po overení ložísk v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu a pred vydaním
rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru (na určenie dobývacieho priestoru však nie je právny nárok)
za účelom hospodárskeho využitia takýchto ložísk podľa banského zákona sa vykoná posudzovanie
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (berúc do úvahy zákonné prahové hodnoty pre tieto činnosti
minimálne v zisťovacom konaní). Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že geologický prieskum v etape
vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu nie je komerčnou činnosťou.
36. Citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie taktiež pojednáva o zohľadnení kumulatívnych
účinkov vo vzťahu k množstvu vyťažených uhľovodíkov v rámci iných vrtov v dotknutej oblasti, čo nie je
predmetom tejto veci (v okolí nedošlo k ťažbe ropy, resp. uhľovodíkov).
37. Vyššie uvedený postup žalovaného je plne v súlade aj s bodom 11 preambuly Smernice o
posudzovaní: „Pri stanovovaní týchto prahov, kritérií alebo jednotlivom skúmaní všetkých projektov s
cieľom určenia toho, ktoré projekty by mali byť predmetom posúdenia na základe ich významných
vplyvov na životné prostredie, členské štáty vezmú do úvahy príslušné výberové kritériá uvedené v tejto
smernici. V súlade so zásadou subsidiarity, členské štáty vedia najlepšie uplatňovať takéto kritériá v
špecifických prípadoch.“
38. Bez ohľadu na priamu aplikovateľnosť ustanovenia čl. 4 ods. 2 Smernice o posudzovaní vplyvov, na
ktorú sa odvolával žalobca, ktorú avšak nie je možné podľa názoru žalovaného v tomto prípade uplatniť,
bol postup a konanie žalovaného správneho orgánu plne v súlade s cieľmi Smernice.
39. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že vrty sú uvedené v prílohe č. 8, pod bodom 1. Ťažobný
priemysel pod položkou č. 16 zákona č. 24/2006 Z. z. zhodne so Smernicou, ktorá vo svojej prílohe II
bod 2 písm. d) zaradila vrty pod ťažobný priemysel. V danom prípade jednoznačne nejde o ťažobný
priemysel alebo o akúkoľvek inú činnosť súvisiacu s ťažbou.
40. V tomto smere žalovaný poukázal aj na ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „vyhláška č. 51/2008 Z. z.“).
41. Rozhodnutím o určení prieskumného územia bolo určené prieskumné územie v etape
vvhľadávacieho geologického prieskumu, ktorým sa v zmysle § 4 ods. písm. a) vyhlášky č. 51/2008 Z.
z. rozumie:
,,a) vo vyhľadávacom prieskume
1. vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného nerastu, pričom sa na zistenom
výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-2;
v ostatnej časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje, na zistenom ložisku
nevyhradených nerastov sa overí a vypočíta množstvo zásob, približný rozsah, kvalita a typy suroviny,
2. zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich
vhodnosť na uskladňovanie plynov a kvapalín,
3. zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry a zloženie
horninového prostredia, skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných podzemných priestorov,
4. zisťujú geologické podmienky vplyvu starých banských diel na povrch a navrhujú sa opatrenia na ich
zabezpečenie a likvidáciu,
5. zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich
vhodnosť na ukladanie.“
42. V zmysle vyššie uvedeného najmä s ohľadom na gramatický výklad používaných slov ako
„vyhľadáva“, „zisťuje“, „overuje“ je nepochybné, že takýmto postupom sa skúmajú ložiská nerastov,
zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické podklady na ich využívanie a ochranu. V takomto
štádiu nie je zrejmé, čo by malo byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. Ďalej je potrebné uviesť, že nie každý ložiskový geologický prieskum je pozitívny,
geologická činnosť je vždy činnosťou dočasnou a napokon, aký by malo zmysel takéto posudzovanie,
pokiaľ cieľom geologického prieskumu je zistiť existenciu niečoho, čo nie je preukázané, že to existuje
(v danom prípade ložisko vyhradených nerastov). Až keď bude existencia ložiska nerastu preukázaná
a overená (t, j. potvrdená jeho existencia), až následne možno uplatniť predpoklad, že takéto ložisko
bude v budúcnosti predmetom hospodárskeho využitia prostredníctvom uplatnenia banských predpisov

(najmä zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako ..bansky zákon“)), a až v tomto prípade bude uskutočnený proces
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
43. Žalobca namietal, že mu prislúchajú práva, ktoré nie len Smernica, ale aj čl. 6 a čl. 9 ods. 2, čl. 9 ods.
3 Aarhuského dohovoru verejnosti priznávajú, vrátane práva zúčastniť sa na tvorbe rozhodnutí účasťou
na rozhodovacom procese.
44. K námietkam žalobcu k možnosti uplatnenia jeho práva byť účastníkom správneho konania a mať
prístup k spravodlivosti podľa Aarhuského dohovoru žalovaný uviedol nasledovné:
V zmysle čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru:
„Každá Strana
a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené
v Prílohe I;
b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia
o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné
prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a
c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať
ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana
domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.“
V zmysle čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru:
„Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti
a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne
konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo
iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a
procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v
prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3,
iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.
45. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s
požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup
k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek
mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný
na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené
na účely písmena b).
46. Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie
je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto
požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.“
47. V zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru:
„Naviac, bez vplyvu na opravné procesy podľa odsekov 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené
podmienky uvedené v jej národnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k
správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie konaní a opomenutí právnických a
fyzických osôb a verejných inštitúcií, ktoré sú v rozpore s jej národným právom v oblasti životného
prostredia.“
48. Vyššie citované ustanovenia Aarhuského dohovoru sú plne zakotvené a rešpektované v zákone č.
24/2006 Z. z. Žalovaný nijakým spôsobom nevylučuje účasť žalobcu v konaní o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, avšak v stave a v čase, keď bude zrejmé, čo bude predmetom posudzovania.
49. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že postupom a konaním žalovaného správneho orgánu neboli
dotknuté práva žalobcu zakotvené v Aarhuskom dohovore, tie boli plne rešpektované v zákone č.
24/2006 Z. z., tzn., že v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré sa uskutoční
minimálne v zisťovacom konaní po overení ložísk (v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického
prieskumu), pokiaľ držiteľ prieskumného územia prejaví záujem hospodársky využiť ložisko (ak bude

objavené, zistené), bude v prípade prejavenia záujmu zo strany žalobcu o vstup do konania, bezpochyby
účastníkom konania aj žalobca.
50. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca je účastníkom ďalších súvisiacich
osobitných konaní podľa osobitných predpisov (napr. o vydanie súhlasu, povolení a i.) vedených
príslušnými orgánmi štátnej správy. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že dotknutým orgánom v konaní o
určení je aj príslušný orgán ochrany prírody a krajiny, automaticky nezakladá žalobcovi postavenie
účastníka konania.
51. V rámci správneho konania o určení prieskumného územia (ako aj v prípade rozhodnutia o predĺžení
lehoty na prieskumné územie) si správny orgán vyžiadal stanoviská príslušných dotknutých orgánov za
účelom zistenia a preverenia, či nebudú dotknuté záujmy na úseku ich pôsobnosti (tzv. strety záujmov
chránené osobitnými predpismi).
52. Zároveň uviedol, že v danom prípade nejde o rozhodovaciu činnosť príslušného orgánu ochrany
prírody podľa zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého má občianske združenie založené za účelom
ochrany prírody a krajiny zo zákona priznané postavenie účastníka konania.
53. Aj napriek uvedenému zdôraznil, že žalovaný svojím konaním nevylúčil možnosť verejnosti zúčastniť
sa konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy životného prostredia. Zákon č. 24/2006 Z. z. náležíte
zabezpečil účasť verejnosti v takýchto konaniach, a to práve prostredníctvom procesu posudzovania
vplyvov na životné prostredie, ktorého uskutočnenie sa predpokladá až v čase poznania dotknutého
územia vrátane potvrdenia ne/existencie ložiska nerastu, ktorý sa uskutoční v čase pred vydaním
rozhodnutia v zmysle príslušných banských predpisov. Podľa žalovaného participácia na rozhodovacom
procese žalobcu v oblasti ochrany prírody je zabezpečená prostredníctvom osobitných konaní.
54. Uvedené jednoznačne korešponduje s cieľmi a princípmi Aarhuského dohovoru.
Cieľ stanovený v čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, t. j. najmä zabezpečenia prístupu členov
zainteresovanej verejnosti k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým orgánom
ustanovených zákonom za účelom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia,
skutku alebo opomenutia, ktoré sú predmetom ustanovení čl. 6 Aarhuského dohovoru, je zo strany
žalovaného plne rešpektovaný a zakotvený v príslušnom právnom predpise (zákon č. 24/2006 Z. z.) ako
aj na úseku iných osobitných právnych predpisov.
55. Participáciu na konaniach podľa čl. 6 v spojení s čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru vyčerpávajúcim
spôsobom neopomínajúc ani jednotlivca (fyzická osoba) zabezpečuje zákon č. 24/2006 Z. z., a to aj v
súlade s cieľmi Smernice, pričom práva žalobcu podľa č. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru neboli postupom
žalovaného porušené a žalobcovi bol zabezpečený náležitý a najmä včasný prístup k takýmto konaniam.
56. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o určení prieskumného územia vydané príslušným správnym
orgánom nezbavuje držiteľa prieskumného územia dodržiavať ustanovenia osobitných právnych
predpisov vrátane právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia. Zabezpečenie záujmov
chránených osobitnými predpismi spadá do kompetencie viacerých orgánov štátnej a verejnej správy
(napr. na úseku ochrany prírody, lesného hospodárstva), okrem toho je možný stret aj so záujmami
spoločností zabezpečujúcich služby občanom v rámci svojej podnikateľskej činnosti (SPP, a. s., VVS,
a. s. a i.).
57. Zároveň žalovaný nie je oprávnený suplovať, spochybňovať, meniť akýmkoľvek spôsobom
činnosť príslušných orgánov, napr. na úseku ochrany životného prostredia. Rozhodnutie ministerstvo
o určení prieskumného územia, resp. o predĺžení doby platnosti určeného prieskumného územia
nezbavuje držiteľa prieskumného územia (resp. skupinu držiteľov prieskumného územia) dodržiavať
osobitné právne predpisy a postupovať v súlade s nimi. Ministerstvo v konaní o určení prieskumného
územia, resp. o predĺžení doby platnosti určeného prieskumného územia nerozhoduje o právnych
skutočnostiach, o ktorých sú kompetentné rozhodovať iné orgány štátnej správy.
58. V danej veci zdôraznil, že žalobca je oprávnený účastniť sa osobitných konaní v postavení účastníka
konania na rôznych úsekoch výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov. V týchto prípadoch
nebola jeho účasť na správnych konaniach vylúčená.

59. V tejto súvislosti považoval žalovaný za nevyhnutné zdôrazniť, že práva vyplývajúce pre verejnosť
nie sú absolútne, čl. 9 nemá priamy účinok ani v práve EÚ, ani vo vnútroštátnom právnom poriadku,
pričom prístup žalobcu k veciam tykajúcim sa životného prostredia bol mu zabezpečený, ako aj v prípade
súvisiacich konaní podľa osobitných právnych predpisov.
60. Záverom žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáhal účasti v konaní
až v roku 2016, keď rozhodnutie o určení prieskumného územia bolo vydané už v roku 2006 a žalobca
až doteraz zákonnosť rozhodnutia o určení prieskumného územia nijakým spôsobom nespochybňoval.
Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie o predĺžení doby určenej na prieskumné územie
samo osebe nevytvára žiadne nové právne skutočnosti vo vzťahu k obyvateľom obcí, obciam, vlastníkom
nehnuteľností a i.
61. Ministerstvo akceptuje a zároveň spolupracuje s mnohými občianskymi združeniami, avšak takéto
konanie, ktorým sa žalobca domáha účasti do konania bez poukázania na konkrétne dotknuté záujmy
na ochrane životného prostredia, ktoré by mohli byť konaním a rozhodnutím ministerstva dotknuté,
považuje ministerstvo za účelové. Skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, založeným na
ochranu životného prostredia, ešte samo o sebe nezakladá možnosť účasti v akomkoľvek konaní len
za predpokladu, že žalobca vo všeobecnej rovine poukáže na to, že určitým konaním dôjde k ohrozeniu
životného prostredia.
62. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 1 Afs 107/2004 zo dňa 10. novembra 2005, v zmysle ktorého: „Nejvyšší správni soud podotýká, že
inštitút zákazu zneužití subjektivních práv (k ničím neodúvodnéné újmé jiného či k ničím neoduvodnéné
újmé společnosti, tj. konec koncu jejích členú) predstavuje materiálni korektiv formálního pojímaní práva,
prostŕednictvím néhož se do právního rádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenež je ze své
povahy obecný, nemuže pojmové pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho
účinnosti nastat. V dusledku toho se muže pŕihodit, že určité chování formálne vzato - ve skutečnosti
ovšem pouze zdánlivé, jak bylo vyloženo výše odpovídá právni norme (či lépe fečeno: dikci právního
predpisu), avšak je zároveň pociťováno jako zjevné nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními
hodnotami a s rozumným uspoŕádáním společenských vztahu pusobíjiným újmu. Takové chování má
potom povahu nikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití.“
63. Bez ohľadu na rok vydania tohto súdneho rozhodnutia je uvedené rozhodnutie stále relevantné,
najmä vo vzťahu ku skutočnosti, ak ktokoľvek svojím konaním zneužíva právo vo svoj prospech bez
konkrétneho špecifikovania porušovania jeho subjektívnych práv len so všeobecnou konštatáciou, že
sú dotknuté jeho práva, ako napr. občianskeho združenia založeného za účelom ochrany životného
prostredia.
64. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že návrh na zmenu a predĺženie prieskumného územia neobsahoval
ako svoju obligatórnu súčasť písomné poverenie pre člena skupiny držiteľov, žalovaný uviedol:
65. V zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona: „Prieskumné územie na ložiskový geologický
prieskum na ropu a horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov
na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia možno určiť aj skupine
objednávateľov, ktorí spoločne financujú geologické práce na určenom prieskumnom území. Skupinu
objednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorý je členom skupiny objednávateľov, na základe
písomného poverenia.“
66. V zmysle § 24 ods. 12 geologického zákona: „Písomné poverenie podľa odseku 9 (pozn. chybný
odkaz v zákone - správny odkaz na ods. 10) a prieskumný podiel podľa odseku 10 (pozn. chybný odkaz v
zákone - správny odkaz na ods. 11) sú súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia a rozhodnutia
o určení prieskumného územia.“
67. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že písomné poverenie pre povereného zástupcu skupiny
objednávateľov je súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia. V danom prípade išlo o konanie
týkajúce sa zmeny a predĺženia už určeného prieskumného územia. Ust. § 23 geologického zákona
neupravuje povinnosť držiteľov prieskumného územia predložiť pri zmene alebo predĺžení platnosti doby

prieskumného územia pre ropu a horľavý zemný plyn nové písomné poverenie pre povereného zástupcu
oprávneného konať za skupinu objednávateľov.
68. Ministerstvo rozhodnutím č. 9949/2010, 998/2010-9.3 zo dňa 22.02.2010 rozhodlo o súhlase so
zmluvným prevodom prieskumného podielu na prieskumnom území z držiteľa prieskumného územia:
Radusa Oil & Gas s.r.o., Bratislava, (prieskumný podiel 50 %) na Aurelian Oil & Gas Slovakia
s.r.o., Bratislava, (prieskumný podiel 50 %). Právoplatnosťou tohto rozhodnutia tvoria skupinu
držiteľov prieskumného územia nasledovné spoločnosti: Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o. (prieskumný
podiel 50%), Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S. A., organizačná zložka Bratislava
(prieskumný podiel 25%) a JKX Ondava V., organizačná zložka (prieskumný podiel 25%).
69. Súčasťou návrhu na udelenie súhlasu so zmluvným prevodom prieskumného podielu bola
ministerstvu predložená zmluva o prevode prieskumného podielu medzi Radusa Oil & Gas s. r. o., na
Aurelian Oil & Gas Slovakia, s. r. o., zo dňa 03.02.2010 vrátane písomných poverení vo vzťahu k určeniu
povereného zástupcu oprávneného konať za skupinu objednávateľov, a to:
- určenie povereného zástupcu - spol. Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o. súhlasí, že bude konať ako
poverený zástupca a zastupovať všetkých držiteľov prieskumného územia, datované dňa 03.02.2010,
- určenie povereného zástupcu - spol. JKX Slovakia B. V., organizačná zložka súhlasí, aby spol. Aurelian
Oil & Gas Slovakia s.r.o. konala ako poverený zástupca a zastupovala všetkých držiteľov prieskumného
územia, datované dňa 03.02.2010,
- určenie povereného zástupcu - spol. Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A.,
organizačná zložka Bratislava súhlasí, aby spol. Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o. konala ako poverený
zástupca a zastupovala všetkých držiteľov prieskumného územia, datované dňa 09.02.2010.
70. Vyššie označené písomné poverenia sú udelené na dobu neurčitú, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
skupina držiteľov Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o., Societatea Nationala de Gaze Naturale ,.ROMGAZ“
S.A., organizačná zložka Bratislava a JKX Slovakia B. V., organizačná zložka určila za svojho
povereného zástupcu spol. Aurelian Gas and Oil Slovakia, s. r. o., bez časového obmedzenia.
Spoločnosť Aurelian Oil & Gas Slovakia s. r. o., je držiteľom geologického oprávnenia v zmysle § 5 ods.
1 geologického zákona. Zástupcom s odbornou spôsobilosťou je Ing. U. X., PhD. Zároveň je potrebné
uviesť, že dňom 29.04.2014 došlo k zmene názvu obchodnej spol. Aurelian Oil & Gas Slovakia s. r. o.,
a to z Aurelian Oil & Gas Slovakia s. r. o., na Alpine Oil and Gas, s. r. o. Spoločnosť Aurelian Oil &
Gas Slovakia s. r. o., po zmene názvu spoločnosť Alpine Oil and Gas, s. r. o., sa stala členom skupiny
objednávateľom v zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona.
71. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Ing. U. X., PhD., nie je povereným zástupcom držiteľov
prieskumného územia spochybňujúc pri tom plnú moc označenú ako „POWER OF ATTORNEY“ zo dňa
12.05.2016 a zo dňa 11.04.2016, žalovaný uviedol:
72. Žalobcom napádané plné moci, nie sú právnymi úkonmi, prostredníctvom ktorých si skupina
držiteľov prieskumného územia určuje povereného zástupcu podľa § 24 ods. 10 geologického zákona.
Povereným zástupcom je spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o.
73. Plnou mocou zo dňa 11.04.2016 splnomocňujú organizačné zložky JKX Ondava, B. V., organizačná
zložka, JKX Slovakia, B. V., organizačná zložka a JKX Carpathian, B. V. organizačná zložka, tak ako
vyplýva z podpisovej doložky plnej moci, Ing. U. X., PhD. na uskutočňovanie všetkých právnych a
faktických krokov, a to pripraviť a podať príslušnú žiadosť, poskytovať informácie a uskutočňovať všetky
ďalšie vyžadované úkony vo vzťahu k ministerstvu alebo k jeho zložkám, aby sa efektívne dosiahlo
zmenšenie a predĺženie doby platnosti prieskumných území Svidník, Medzilaborce a Snina v uvádzanom
rozsahu.
74. Plnou mocou zo dňa 12.05.2016 splnomocňuje spol. Societatea Nationala de Gaze Naturale
„ROMGAZ“ S. A., organizačná zložka Bratislava, tak ako vyplýva z podpisovej doložky plnej moci, Ing.
U. X., PhD. na uskutočňovanie všetkých právnych a faktických krokov, a to pripraviť a podať príslušnú
žiadosť, poskytovať informácie a uskutočňovať všetky ďalšie vyžadované úkony vo vzťahu k ministerstvu
alebo k jeho zložkám, aby sa efektívne dosiahlo zmenšenie a predĺženie doby platnosti prieskumných
území Svidník, Medzilaborce a Snina v uvádzanom rozsahu.

75. Skutočnosť, že plná moc bola udelená po podaní návrhu žiadosti o zmenu a predĺženie doby platnosti
prieskumných území Svidník, nemala za následok neplatnosť takto podaného návrhu, nakoľko tento
nedostatok bol odstránený predložením udelenej plnej moci, a správny orgán (ministerstvo) rozhodlo o
úplnom návrhu na zmenu a predĺženie doby platnosti prieskumného územia.
76. K námietke žalobcu vo vzťahu k zákonu č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o štátnom jazyku“) žalovaný uviedol nasledovné:
77. V zmysle § 3 ods. 4 zákona o štátnom jazyku: „Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku
s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny
jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, neustanovuje inak. Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci
požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom
podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinsky jazyk.
Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku
základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými
orgánmi Českej republiky.“
78. Listiny označené ako „Power of attorney“ sú vyhotovené v anglickom jazyku s uvedením českého
prekladu priamo v texte tejto listiny, t. j. v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti
štátneho jazyka, ktorý je možné v zmysle citovaného zákona používať v úradnom styku. Z uvedeného
dôvodu považoval žalovaný túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
79. JKX Slovakia B. V., organizačná zložka je organizačnou zložkou zahraničnej osoby JKX Slovakia B.
V. so sídlom Schiphol Boulevard, Toren F, 7e verdieping 283, Schiphol 1118Bh, Holandské kráľovstvo.
JKX Ondava B. V., organizačná zložka je organizačnou zložkou zahraničnej osoby JKX Ondava B. V. so
sídlom Schiphol Boulevard 283, Toren F, 7e verdieping, Schiphol 1118Bh, Holandské kráľovstvo. JKX
Carpathian B. V., organizačná zložka je organizačnou zložkou zahraničnej osoby JKX Carpathian B. V.
so sídlom Boulevard 283, Toren F, 7e verdieping 283, Schiphol 1118Bh, Holandské kráľovstvo.
80. Žalovaný nerozporuje tvrdenie žalobcu o tom, že spol. JKX Ondava B. V., organizačná zložka a JKX
Carpathian B. V., organizačná zložka nie sú organizačnými zložkami zahraničnej osoby JKX Slovakia B.
V. V danom prípade je však potrebné uviesť, že plná moc označená ako „Power of attorney“ datovaná
11.04.2016 je podpísaná oprávnenou osobou za všetky tri organizačné zložky, a to JKX Ondava B. V.,
organizačná zložka, JKX Carpathian B. V., JKX Slovakia B. V., organizačná zložka (z výpisu z OR SR
vyplýva, že za organizačnú zložku koná vedúci organizačnej zložky, ktorý je pri všetkých 3 organizačných
zložkách totožná osoba).
81. Ministerstvo preto nemalo pochybnosť o oprávnenosti Ing. U. X., PhD. zastupovať držiteľov
prieskumného územia Svidník v rozsahu stanovenom vo vyššie zmieňovaných plných mociach
(žalovaný opakovane upozorňuje, že nejde o povereného zástupcu skupiny objednávateľov podľa § 24
ods. 10 geologického zákona).
82. Vo vzťahu k námietke žalobcu, a síce, že podľa výpisu z obchodného registra predmetom činnosti
spol. Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S. A., organizačná zložka je kúpa tovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod), žalovaný uviedol nasledovné:
83. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) geologického zákona: „Geologické práce je oprávnený vykonávať
zhotoviteľ geologických prác, a to fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá má geologické
oprávnenie,... .“
84. V zmysle § 5 ods. 4 písm. e) geologického zákona: „Žiadosť právnickej osoby o geologické
oprávnenie obsahuje mená a priezviská a čísla preukazov o odbornej spôsobilosti osôb uvedených v
§ 9 ods. 1.“
85. V zmysle § 9 ods. 1 písm. c) geologického zákona: „Odbornú spôsobilosť na vykonávanie
geologických prác (ďalej len "odborná spôsobilosť") musí mať fyzická osoba, ktorá riadi, koordinuje a

rieši geologickú úlohu (ďalej len "zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy"), (ďalej len "odborne spôsobilá
osoba"),... .“
86. V zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona: „Prieskumné územie na ložiskový geologický
prieskum na ropu a horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov
na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia možno určiť aj skupine
objednávateľov, ktorí spoločne financujú geologické práce na určenom prieskumnom území. Skupinu
objednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorý je členom skupiny objednávateľov, na základe
písomného poverenia.“
87. Držiteľ prieskumného územia je objednávateľom v zmysle geologického zákona (§ 22 ods. 1), pričom
držiteľom prieskumného územia môže byť fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba. Geologický
zákon ďalej neustanovuje ďalšie podmienky vo vzťahu k držiteľovi prieskumného územia, ustanovuje
len , kto je oprávnený vykonávať geologické práce, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení zhotoviteľ geologických prác. Zhotoviteľom môže byť fyzická osoba - podnikateľ a právnická
osoba, ktorá má geologické oprávnenie. V prípade žiadosti právnickej osoby o geologické oprávnenie,
je povinnou náležitosťou žiadosti aj mená a priezviská a čísla preukazov o odbornej spôsobilosti osôb
uvedených v § 9 ods. 1.
88. Z uvedeného vyplýva, že držiteľ prieskumného územia nemusí byť zároveň aj držiteľom geologického
oprávnenia, držiteľ prieskumného územia je subjektom, ktorý financuje geologické práce na určenom
prieskumnom území. V danom prípade je držiteľom geologického oprávnenia aj jeden z držiteľov
prieskumného územia Medzilaborce, a to spoločnosť Alpine Oil and Gas, s. r. o., a osobou odborne
spôsobilou podľa § 9 geologického zákona je Ing. U. X., PhD. Z uvedeného vyplýva, že držiteľ
prieskumného územia nemusí mať geologické oprávnenie, držiteľ prieskumného územia je subjektom,
ktorý financuje geologické práce na určenom prieskumnom území.
89. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), žalovaný zdôraznil, že status držiteľ prieskumného územia bez geologického oprávnenia - nie je činnosťou, ktorú možno označiť
za podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Na podklade uvedeného preto žalovaný považoval tieto
námietky žalobcu za nedôvodné.
90. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol nasledovné:
Žalobca primárne vychádzal z ust. § 24 geologického zákona a svoj argument opieral prednostne
o gramatický výklad príslušných zákonných ustanovení, pričom v rámci svojho výkladu nezvažoval
ďalšie logické a legislatívne súvislosti, najmä opomínal teleologický výklad príslušných zákonných
ustanovení. Režim prieskumných území na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu na ropu,
horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého
ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia je čiastočne odlišný od režimu ostatných
prieskumných území, pričom uvedená skutočnosť vyplynula najmä zo Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice
Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES,
2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 a Smernice Európskeho parlamentu a Rady
94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu
uhľovodíkov. Príslušné ustanovenia geologického zákona preto treba vykladať predovšetkým v kontexte
komunitárnych cieľov a regulácií vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych
odchýlok, tak ako ich zákonodarca upravil v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej
pozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr
a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia a
veľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto
prieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.
91. Ropa a horľavý zemný plyn sú taktiež považované v rámci Európskej únie za vysoko strategické
suroviny, z čoho vyplýva potreba riadneho a dostatočného prieskumu ložísk týchto surovín v rámci
členských štátov Európskej únie. Z obsahu smernice 94/22/ES nevyplýva, či a ako často majú byť
prieskumné územia predlžované, či môžu byť zmenené a pod., uvedené skutočnosti sú predmetom
právnej úpravy vnútroštátneho práva podľa vôle každého členského štátu. Z čl. 4 písm. b) smernice

94/22/ES taktiež nevyplýva koľkokrát a akým spôsobom má byť predlžované prieskumné územie na ropu
a horľavý zemný plyn z hľadiska realizácie geologického prieskumu, ale že túto dobu je možné predĺžiť,
pokiaľ nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s povolením.
Znenie ust. § 22 ods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b) Smernice 94/22/ES.
92. Žalovaný podotkol, že ani zo samotného gramatického znenia príslušných zákonných ustanovení,
t. j. z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, nevyplýva, že držiteľ prieskumného územia je oprávnený
požiadať len o jedno predĺženie doby platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn.
Súčasné platné a účinné znenie ust. § 24 ods. 8 geologického zákona je možné interpretovať aj tak,
že ministerstvo je oprávnené opakovane predĺžiť (čiže viac krát ako predpokladá ust. § 22 ods. 1
geologického zákona) dobu platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, pokiaľ je
to nevyhnutné na zabezpečenie činnosti realizovaných v rámci takéhoto prieskumného územia. Je
potrebné taktiež upozorniť na skutočnosť, že prieskumné územie Medzilaborce - ropa a horľavý zemný
plyn bolo určené v roku 2006 za platnosti a účinnosti zákona č. 313/1999 Z. z., ktorý problematiku
určovania prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn osobitne neupravoval. Ak by držiteľ
prieskumného územia podal v súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného územia na ropu a horľavý
zemný plyn, je oprávnený si určiť akúkoľvek lehotu (napr. 20 rokov) v súlade s dikciou ust. § 24 ods.
8 geologického zákona.
93. Pokiaľ teda ministerstvo rozhodovalo tak, že určilo držiteľovi prieskumného územia na celkovú dobu
15 rokov, ako na dobu nevyhnutnú na realizáciu prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom mala spočívať
nezákonnosť postupu ministerstva v danej veci. Samotná skutočnosť, že ministerstvo postupovalo v
danej veci obdobne ako v prípadoch „bežných“ prieskumných území neporušilo žiadny všeobecne
záväzný právny predpis.
94. Z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona vyplýva, že na toto ustanovenie sa nevzťahuje jedine
ustanovenie § 22 ods. 2 geologického zákona, tzn., že ostatné ustanovenia, t. j. napr. ust. § 22 a
§ 23 geologického zákona vo vzťahu k ust. § 24 ods. 8 geologického zákona je možné subsidiárne
aplikovať. Žalovaný preto zastával názor, že prvostupňový správny orgán postupoval zákonne, keď
prieskumné územie určené podľa ustanovení dovtedajšieho geologického zákona (zákona č. 313/1999
Z. z.) posudzoval ako štandardné prieskumné územie. Zároveň z ust. § 43 geologického zákona
nevyplýva, ako majú byť v novom právnom režime posudzované prieskumné územia na ropu a horľavý
zemný plyn určené podľa staršieho právneho predpisu (zákona č. 313/1999 Z. z.).
95. Žalovaný podotkol, že v čase podania návrhu na určenie prieskumného územia Medzilaborce držiteľ
prieskumného územia nemal inú možnosť ako požiadať o určenie prieskumného územia v medziach ust.
§ 20 a § 21 zákona č. 313/1999 Z. z. na štyri roky s vedomím, že táto doba je z hľadiska zamýšľaných
geologických prác nepostačujúca. Zároveň žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že „druhé“ predĺženie
doby platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn (podľa § 24 ods. 8 geologického
zákona) v intenciách argumentácie žalobcu sa týka „dokončenia“ geologických prác a nie poskytnutia
štandardného a dostatočného času na vykonanie zamýšľaných geologických prác v súlade s účelom a
cieľmi geologického zákona.
96. V rozpore so zákonom by bol teda taký postup ministerstva, v dôsledku ktorého by predĺžilo dobu
platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn iba raz, t. j. na celkovú dobu platnosti
prieskumného územia kratšiu ako je 10 rokov v zmysle § 22 ods. 1 geologického zákona.
97. Žalobca vnímal ako negatívny právny stav samotnú existenciu prieskumného územia Svidník - ropa
a horľavý zemný plyn bez ohľadu na dobu, na akú bolo toto prieskumné územie určené. Nie je zrejmé a
zrozumiteľné ochranu akého verejného záujmu by žalobca dosiahol, ak by bolo toto prieskumné územie
zrušené a držiteľ prieskumného územia by požiadal o určenie nového prieskumného územia, napr. na
dobu 15 rokov, resp. ak by ministerstvo predĺžilo dobu platnosti prieskumného územia v roku 2010
nie o štyri, ale napr. o desať, pätnásť alebo dvadsať rokov v súlade s cieľmi úpravy ust. § 24 ods. 8
geologického zákona.
98. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že tvrdenia uvádzané v tejto časti
žaloby boli obsahom podnetu Lesoochranárskeho združenia VLK, občianske združenie na podanie
protestu prokurátora zo dňa 03.08.2016 (predmetný podnet sa týkal rozhodnutí ministerstva o určení

prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn vo vzťahu k prieskumným územiam Svidník, Snina
a Medzilaborce). Generálna prokuratúra SR, netrestný odbor listom č. VI/1 Gd 367/16/1000-10 zo
dňa 15.11.2016 oznámila ministerstvu, že nezistila zákonné podmienky pre vykonanie opatrení voči
namietaným rozhodnutiam ministerstva a príslušný prokurátor podnet odložil.
99. S námietkou o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci sa žalovaný nestotožnil a zdôraznil,
že rozhodnutie o určení prieskumného územia vydané príslušným správnym orgánom nezbavuje
držiteľa prieskumného územia dodržiavať ustanovenia osobitných právnych predpisov vrátane právnych
predpisov na úseku ochrany životného prostredia, t. i. žiadať si povolenia v závislosti, napr. od povahy
navrhovanej činnosti či povahy dotknutého územia. Uviedol, že zabezpečenie záujmov chránených
osobitnými predpismi spadá do kompetencie rôznych orgánov štátnej a verejnej správy (napr. na
úseku ochrany prírody, lesného hospodárstva), okrem toho je možný stret aj so záujmami spoločností
zabezpečujúcich služby občanom v rámci svojej podnikateľskej činnosti (SPP, a. s., VVS, a. s. a i).
100. V súlade s vyššie uvedeným je aj postup, resp. konania iných príslušných orgánov na rôznych
úsekoch výkonu štátnej správy, t. j. tie, ktoré nie sú v kompetencii žalovaného.
101. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-POOSZP1-2016/016037-006/SJ zo dňa 19.04.2016. Z citovaného vyjadrenia vyplýva, že: „Okresný úrad
v sídle kraja konštatuje, že vydaním rozhodnutia o predĺžení doby platnosti PÚ Svidník do roku 2026
podľa osobitného predpisu nebudú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, a preto voči jeho vydaniu
nemá námietky.“
102. Žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť, že nie je oprávnený suplovať, spochybňovať, ani meniť
akýmkoľvek spôsobom činnosť príslušných kompetentných orgánov, napr. na úseku ochrany životného
prostredia. Rozhodnutie ministerstvo o určení prieskumného územia, resp. o predĺžení doby platnosti
určeného prieskumného územia nezbavuje držiteľa prieskumného územia (resp. skupinu držiteľov
prieskumného územia) dodržiavať osobitné právne predpisy a postupovať v súlade s nimi. Ministerstvo
v konaní o určení prieskumného územia, resp. o predĺžení doby platnosti určeného prieskumného
územia nerozhoduje o právnych skutočnostiach, o ktorých sú kompetentné rozhodovať iné orgány
štátnej správy. V danej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca je oprávnený zúčastniť sa iných konaní v
postavení účastníka konania na rôznych úsekoch výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov.
103. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu v spojení s podstatným porušením
ustanovení o konaní sa žalovaný nestotožnil a uviedol, že žalobcom namietaná skutočnosť sa netýka
prieskumného územia Svidník, nakoľko k. ú. Krivá Oľka sa nachádza v okrese Medzilaborce. List
starostu obce Oľka nemožno považovať za odôvodnený podnet podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V
uvedenom liste absentuje akýkoľvek odkaz na zákon č. 24/2006 Z. z. Z uvedeného listu ani nie je zrejmé,
čo má byť predmetom posúdenia. Starosta obce Oľka žiadal o posúdenie činnosti štátneho podniku
Lesy SR, š. p. a spoločnosti Alpine Oil and Gas, s. r. o., takéto označenie činností je však neurčité a
nezrozumiteľné.
104. Nemožno, tak ako sa mylne domnieval žalobca, akúkoľvek žiadosť na posúdenie vyhodnotiť ako
posúdenie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca v žalobe cituje ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z.,
pričom zavádzajúco konštatoval, že podnet starostu obce Oľka bol nepochybne podnetom podľa § 19
ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. Z uvedeného listu táto skutočnosť však vôbec nebola zrejmá a určitá. V
zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., konanie o podnete sa začne len na základe odôvodneného
písomného podnetu a preto nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Správneho
poriadku z dôvodu konania o predbežnej otázke tak ako to zavádzajúco tvrdil žalobca.
105. Doplňujúcim písomným vyjadrením zo dňa 09.07.2018 žalovaný poukázal na nové skutočnosti,
ktoré nastali po jeho vyjadrení a zotrval na svojom postoji a žiadal žalobu zamietnuť.
IV. Vyjadrenie spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o.

106. Účastník konania, spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.02.2017 a
žiadal ju zamietnuť. S poukazom na § 23 ods. 9 veta prvá geologického zákona mal za to, že žalobca nie
je účastníkom predmetného administratívneho konania, keďže geologický zákon upravuje účastníctvo
v konaní odlišne od Správneho poriadku.
107. Námietky neplatnosti poverenia neho, resp. pre Ing. U. X., PhD., boli podľa neho bez právneho
významu. Poverenie ako poverenému zástupcovi v zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona bolo
ostatnými dvomi držiteľmi prieskumného územia udelené jemu a nie Ing. X., ktorý bol jeho konateľom a
nie povereným zástupcom. Poverenie bolo udelené v slovenskom jazyku v roku 2010.
108. Poukázal na to, že v zmysle § 25 ods. 4 geologického zákona nemusí mať spoločnosť (jej
organizačná zložka) ako držiteľ prieskumného územia zapísaný žiaden špecifický predmet činnosti v
obchodnom registri. Zároveň uviedol, že spol. Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S. A.,
organizačná zložka, nevykonáva na území SR geologický prieskum, v tejto oblasti nepodniká a je iba
držiteľom prieskumného územia.
109. Mal za to, že z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona nevyplýva, že by dobu platnosti prieskumného
územia bolo možné predĺžiť iba raz. Takýto výklad tohto ustanovenia by v podmienkach vykonávania
geologického prieskumu ložísk ropy a zemného plynu prakticky znamenal znemožnenie úspešného
ukončenia takéhoto prieskumu. Trvať na takomto formalistickom výklade vyššie uvedeného ustanovenia
by znamenalo popretie zmyslu prieskumnej činnosti vyhľadávania ložísk ropy a plynu a bolo by v rozpore
so zmyslom geologického zákona.
110. K námietke nevykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie uviedol, že súhlasí so
závermi OÚ Prešov, podľa ktorého hodnotenie všetkých plánovaných činností vykonávať netreba, keďže
samotné predĺženie doby platnosti prieskumného územia nemôže mať vplyv na záujmy ochrany prírody
a krajiny.
111. K námietke - podnet starostu Obce Krivá Oľka zo dňa 04.03.2016 uviedol, že sa podľa neho
nejednalo o podnet na určenie, či ním uskutočňovaná navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.
V. Právne predpisy a posúdenie veci
112. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.
113. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
114. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
115. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
116. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
117. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
118. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
119. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá, druhá Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
120. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby
sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie.
121. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
122. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
123. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej
správy ako aj nimi vydaných preskúmavaných rozhodnutí v rozsahu vznesených žalobných námietok.
124. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
125. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
126. V prejednávanej veci správny súd mal povinnosť preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného označeného ako list, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a tiež aj zákonnosť postupu

konajúcich orgánov verejnej správy v predmetnom administratívnom konaní. V tejto súvislosti správny
súd musel posúdiť, či predmetné napadnuté rozhodnutie - list žalovaného zo dňa 29.09.2016 je
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a tiež to, či žalobca je aktívne legitimovaným subjektom
na podanie predmetnej správnej žaloby. Správny súd uvádza, že otázka možnosti súdneho prieskumu
neformálnych písomností (listov) vydaných vecne a miestne príslušnými orgánmi verejnej správy, v rámci
ich kompetencií je v zmysle ustálenej judikatúry súdmi SR (najvyšší súd, ústavný súd) vyriešená v
prospech možnosti súdneho prieskumu takýchto správnych aktov a potom aj neformálny list orgánu
verejnej správy, pokiaľ bol vydaný príslušným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, v
ktorom bol tento orgán kompetentný konať je treba pokladať za rozhodnutie orgánu verejnej správy
podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle príslušných ustanovení SSP. Tak tomu je aj v danej veci a
potom je potrebné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie - list žalovaného je spôsobilým predmetom na
súdny prieskum.
127. Otázku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby správny súd posúdil s odkazom
na súdne rozhodnutie špecifikované v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom bola posudzované
postavenie žalobcu ako účastníka v danom administratívnom konaní a bolo právoplatne rozhodnuté o
tom, že vylúčenie žalobcu z účastníctva v predmetnom administratívnom konaní žalovaným nebolo v
súlade so zákonom, pričom bolo konštatované, že žalobca mal byť riadnym účastníkom v prebiehajúcom
administratívnom konaní o predĺženie doby platnosti a zmeny (zmenšenie) prieskumného územia
Svidník. Preto je treba žalobcu pokladať za osobu aktívne legitimovanú na podanie predmetnej správnej
žaloby.
128. Zároveň v tejto súvislosti je treba poukázať na skutočnosť, že žalobca v danom administratívnom
konaní nemal priznané postavenie riadneho účastníka tohto konania, čo reálne privodilo obmedzenie
jeho práv v tomto konaní, keďže sa s ním ako účastníkom konania nekonalo, hoci sa konať
malo. Táto skutočnosť predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy (prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným), ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Keďže na žalobcu nebolo vzhliadané ako na účastníka administratívneho
konania došlo k porušeniu viacerých ustanovení Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 23 ods. 1, § 33 ods. 1,
2) a žalobca objektívne nemal možnosť riadne v konaní uplatňovať svoje zákonné práva, ktoré by mu ako
účastníkovi konania patrili. Túto skutočnosť správny súd vyhodnotil ako vadu v konaní žalovaného, resp.
prvostupňového orgánu verejnej správy, a to aj napriek tomu, že na žalobcom v konaní podaný rozklad
voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu reagoval žalovaný napadnutým rozhodnutím - listom, v
ktorom odpovedal na žalobcom v podanom rozklade vznesené námietky. Pochybenie orgánov verejnej
správy v dôsledku neumožnenia uplatňovať práva žalobcovi ako riadnemu účastníkovi administratívneho
konania boli takého charakteru, že spôsobili nezákonnosť priebehu administratívneho konania vo vzťahu
k žalobcovi. Správny súd poukazuje na to, že v súlade s § 41 ods. 1 geologického zákona boli konajúce
orgány verejnej správy v predmetnom administratívnom konaní povinné postupovať v zmysle ustanovení
Správneho poriadku.
129. V súvislosti s posúdením napadnutého rozhodnutia - listu žalovaného správny súd uvádza, že
po jeho preskúmaní musí konštatovať, že tento neobsahuje dôsledné odôvodnenie a v dostatočnom
rozsahu nereaguje na všetky žalobcom vznesené relevantné námietky v ním podanom rozklade a
preto je ho potrebné považovať ako nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný a arbitrárny. Správny
súd napadnuté rozhodnutie takto vyhodnotil, a to aj napriek tomu, že žalovaný v ňom síce reaguje na
viaceré žalobcove námietky v podanom rozklade, avšak celkom zrejme nie v takom rozsahu a kvalite,
ktorú si správne rozhodnutie vyžaduje, aby ho bolo možné označiť za riadne odôvodnené, t. j. za
zákonné. V rozhodnutí vydanom v novom administratívnom konaní po vrátení veci správnym súdom,
bude povinnosťou žalovaného, resp. aj prvostupňového orgánu reagovať na všetky v konaní vznesené
relevantné námietky žalobcu a dať na ne vo svojich rozhodnutiach logické odpovede.
130. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré správny súd vyhodnotil obe preskúmavané rozhodnutia za
nezákonné nemohol zodpovedne zaujať stanovisko a posúdiť ostatné v žalobe namietané skutočnosti
(nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci), ktoré by bolo možné
zodpovedne posúdiť až po riadnom odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí a tiež po tom, čo bude
umožnené žalobcovi vystupovať v administratívnom konaní ako jeho plnohodnotný účastník.

131. Správny súd po vyhodnotení priebehu administratívneho konania uvádza, že žalobou napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je treba považovať za nezrozumiteľné pre nedostatok
dôvodov, čo je dôvodom na ich zrušenie, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zároveň v administratívnom
konaní došlo k takému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. (§191 ods. 1 písm. g/ SSP) a rozhodol o vrátení veci
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní budú orgány verejnej správy
postupovať v súdom naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
132. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Účastníkovi konania správny
súd právo na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP nepriznal, žiadne mu nevznikli a ani si neuplatnil.
133. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0
4 SSP).

(§ 139 ods.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).