{"guid": "01231f9a-acd9-44af-b722-59dc78c48a59:350bf295-8b99-44b8-8710-3385a552021f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6", "spisova_znacka": "BA-6S/298/2016", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/298/2016 z 18. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. mája 2023, sp. zn. BA-6S/298/2016, ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6", "identifikacne_cislo": "1016202665", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/569", "nazov": "zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/569-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/350bf295-8b99-44b8-8710-3385a552021f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/298/2016\n1016202665\n18. 05. 2023\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2023:1016202665.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu\na členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: AROPANE\nobčianske združenie, so sídlom Oľka 132, 067 04 Oľka, IČO: 50 253 085, zastúpený: JUDr. Ivetou\nRajtákovou, advokátkou, Štúrova č. 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za\núčasti: Alpine Oil and Gas, s.r.o., so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 36 702 722, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR - list Číslo: 52251/2016\n(3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2 zo dňa 29.09.2016, jednohlasne, takto:\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky list Číslo: 52251/2016 (3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2, zo dňa 29.09.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a\nžalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,\no výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd) v zákonnej lehote dňa\n08.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra žalovaného listu Číslo: 52251/2016 (3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2 vydaného dňa 29.09.2016, (ďalej aj len napadnuté\nrozhodnutie) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, odboru štátnej geologickej správy (ďalej len prvostupňový orgán) Číslo spisu: 5021/2016-7.3,\nčíslo záznamu: 33507/2016 zo dňa 14.06.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), ich zrušení a\nvrátení veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konania a priznanie náhrady trov konania.\nPreskúmavanými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o zmene (zmenšenia) prieskumného územia a\npredĺžení doby platnosti prieskumného územia Svidník - ropa a horľavý zemný plyn. Zároveň žalobca\nnavrhol priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok, o ktorom návrhu rozhodol správny súd\nuznesením č. k. 6S/298/2016-176 zo dňa 12.04.2017 a tento návrh zamietol.\n2. Správny súd zistil, že v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn.\n1S/322/2016 tých istých účastníkov (žalobca, žalovaný) o súdny prieskum právoplatného rozhodnutia\nžalovaného Číslo: 6422/2016-9.2, (14/2016-rozkl.), Záznam č.: 39046/2016 (3) zo dňa 13.07.2016, v\nktorom bol žalobca v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného Číslo spisu: 5021/2016-7.3,\nČíslo záznamu: 32391/2016 zo dňa 08.06.2016 vylúčený ako účastník zo správneho konania vo veci\npredĺženia platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Svidník - ropa a horľavý zemný plyn\nbolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom č. k. 1S/322/2016-149 zo dňa 16.02.2023 a obe v tomto konaní\npreskúmavané rozhodnutia boli zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.\n\nI. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu\n3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že na základe návrhu spol. Alpine\nOil and Gas, s. r. o., Bratislava, zo dňa 19.04.2016 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, odbor štátnej geologickej správy (ďalej len ministerstvo, resp. žalovaný) dňom 20.04.2016\nzačalo správne konanie podľa § 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len geologický zákon) vo veci predĺženia doby platnosti\na zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn“ (ďalej\nlen prieskumné územie). Na Ministerstvo životného prostredia SR bolo následne doručené podanie\nžalobcu v zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Rajtákovou, ktorým sa domáhal priznania\npostavenia účastníka konania vo vyššie uvedenom správnom konaní o predĺžení doby platnosti a zmene\n(zmenšenie) prieskumného územia s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 23 ods. 7\ngeologického zákona, pričom svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní\nmôžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Prvostupňový správny orgán o tomto návrhu\nžalobcu vydal rozhodnutie Číslo spisu: 5020/2016-7.3, Číslo záznamu: 28125/2016 zo dňa 18.05.2016,\nktorým bol žalobca vylúčený ako účastník zo správneho konania vo veci predĺženia platnosti a zmeny\n(zmenšenia) prieskumného územia. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu vo veci rozhodol žalovaný\ndruhostupňovým rozhodnutím Číslo: 6422/2016-9.2, (14/2016-rozkl.), Záznam č.: 39044/2016 (2) zo\ndňa 13.07.2016, podaný rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vylúčení žalobcu ako\núčastníka daného administratívneho konania.\n4. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo spisu: 5021/2016-7.3, Číslo záznamu: 33507/2016 zo dňa\n14.06.2016 bolo rozhodnuté o zmenšení rozlohy prieskumného územia Svidník - ropa a horľavý\nzemný plyn (ďalej len prieskumné územie) a bola predĺžená doba platnosti prieskumného územia na\nvykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v\netape vyhľadávací ložiskový geologický prieskum o 5 rokov, a to do 01.08.2021.\n5. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 06.07.2016 vo veci vydal minister žalovaného\nnapadnuté rozhodnutie - list Číslo: 52251/2016 (3), Sp. zn.: 7738/2016-9.2 zo dňa 29.09.2016. Žalovaný\ntakto postupoval, nakoľko dospel k záveru, že predmetné vyššie uvedené podanie žalobcu nie je možné\nposudzovať ako rozklad, nakoľko nebolo podané účastníkom konania, keďže žalobca bol vylúčený z\nkonania o určení prieskumného územia, a to právoplatným rozhodnutím ministra životného prostredia\nSR Číslo: 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), 39046/2016 (3) zo dňa 13.07.2016. V napadnutom rozhodnutí\nžalovaný konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania o predĺženie doby platnosti a zmeny\n(zmenšenia) prieskumného územia, nakoľko nebol dotknutý na svojich právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach. Zároveň žalovaný uviedol, že preskúmal dôvody uvedené v podaní žalobcu\noznačenom ako rozklad.\n6. Žalovaný uviedol, že zo strany držiteľov daného prieskumného územia Medzilaborce - ropa a horľavý\nzemný plyn ako aj prieskumného územia Svidník a prieskumného územia Snina - ropa a horľavý\nzemný plyn bolo už v roku 2010 predložené splnomocnenie a bol určený poverený zástupca, a to spol.\nAlpine Oil and Gas, s.r.o. Z ust. § 24 ods. 10 geologického zákona vyplýva, že toto ustanovenie má\nprocesný charakter a jeho zmyslom je stanovenie zástupcu jednotlivých držiteľov prieskumných území\npre zjednodušenie procesu komunikácie správneho orgánu s týmito držiteľmi prieskumného územia.\nPodľa žalovaného nedostatky týkajúce sa predloženého poverenia na zastupovania, nemali charakter\nnedostatkov, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Nedostatky zasahujú\niba procesnú stránku konania a týkajú sa samotných držiteľov jednotlivých prieskumných území, ktorí\nakceptovali spol. Alpine Oil and Gas, s.r.o., v zastúpení U. X. ako svojho splnomocneného zástupcu\nv zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona. K ďalšej námietke žalovaný s poukazom na § 25 ods. 4\ngeologického zákona uviedol, že na to, aby mohol vykonávať geologické práce uvedené v rozhodnutí\no určení prieskumného územia, držiteľ prieskumného územia nemusí disponovať ani geologickým\noprávnením.\n7. V súvislosti s podaním starostu Obce Oľka zo dňa 04.03.2016 vo veci posúdenia vplyvu činnosti\nna stabilitu katastrálneho územia Krivá-Oľka, v súčasnosti nebola preukázaná súvislosť medzi zosuvmi\n\npôdy, ktoré boli sledované už v roku 1977 a geologickými prácami uskutočňovanými v prieskumnom\núzemí Svidník. Preto nebol dôvod zaoberať sa predmetným podaním starostu.\n8. K odvolávaniu sa žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-531/13 s tým, že environmentálne\nposudzovanie sa malo vzťahovať na všetky tzv. hĺbkové vrty, žalovaný považoval za výklad žalobcu za\njeho vlastný právny výklad, nakoľko v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011\no posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len\nSmernica), sa výslovne neuvádzajú vrty na ložiskový geologický prieskum, o ktoré ide v predmetnej veci.\nNaviac žiadny právny predpis neustanovuje, čo je možné považovať za hĺbkový vrt. Pojmy uvádzané vo\nvyššie uvedenom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sú späté len s ťažbou a ťažobnou činnosťou.\n9. Žalovaný uviedol, že súčasná právna úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle\nzákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov\n(ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z.), ako aj príslušných smerníc Európskej únie sa nevzťahuje na činnosti\nvykonávané podľa geologického zákona, keďže tieto činnosti nemajú charakter ťažobnej činnosti. Ak\nby sa aj pripustilo, že realizácia vrtov vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, nie je\nmožné z toho vyvodiť záver, že takéto posudzovanie sa vzťahuje aj na proces určenia prieskumného\núzemia. Tiež nie je zrejmé, čo by malo byť predmetom posudzovania v prípade geologických vrtných\nprác. Cieľom geologického prieskumu je zistiť existenciu napr. ložísk nerastov nachádzajúcich sa pod\nzemským povrchom. Podľa žalovaného proces posudzovania vplyvov na životné prostredie môže byť\nrealizovaný len vo vzťahu k tým skutočnostiam, u ktorých je možné posúdenie reálnych a dlhodobých\nvplyvov na životné prostredie.\n10. K námietke žalobcu, že mu v rozpore s § 33 Správneho poriadku nebolo umožnené pred vydaním\nrozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom a navrhnúť ich doplnenie žalovaný uviedol, že žalobca\n(predkladateľ podania) nebol účastníkom predmetného konania vo veci predĺženia platnosti a zmeny\nprieskumného územia Svidník, pretože nebol držiteľom prieskumného územia a nebol dotknutý na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch. Tento názor bol vyjadrený v rozhodnutí ministra\nživotného prostredia SR Číslo: 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), 39046/2016 (3) zo dňa 13.07.2016,\nktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo správneho konania vo veci\npredĺženia platnosti a zmeny daného prieskumného územia.\n11. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že by nevyhnutná doba v zmysle § 24 ods. 8\ngeologického zákona nemohla byť predĺžená o inú dobu považovanú správnym orgánom za nevyhnutnú\nna dokončenie geologických prác. Termín „lehota, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie\ngeologických prác“ nestanovuje presne lehotu predĺženia doby prieskumného územia a dáva správnemu\norgánu voľnosť po posúdení veci určiť, aká lehota je potrebná na dokončenie geologických prác.\nTaktiež nesúhlasil s tým, že by nebolo možné lehotu v zmysle § 24 ods. 8 geologického zákona\npredĺžiť aj opätovne, keďže zákonodarca akcentoval, že predĺženie je možné až do doby ukončenia\ngeologických prác, bez ďalších časových obmedzení, a to s ohľadom na technickú a finančnú náročnosť\ntakéhoto prieskumu oproti ložiskovému geologickému prieskumu vyhradených nerastov. Prijatie názoru\nžalobcu o možnosti iba jedného predĺženia prieskumného územia by došlo k oslabeniu pozície držiteľov\nprieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn.\nII. Žaloba\n12. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné,\nvychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokladal ich za nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci a zároveň mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Po stručnom\nopise priebehu administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí\nžalobca s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/18/2011 z 24.05.2011 ako\naj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžd/18/2014 z 22.10.2014 dôvodil, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.\n\n13. Žalobca mal za to, že je aktívne legitimovaným subjektom v zmysle § 42 ods. 1 písm. a) SSP\nna podanie predmetnej správnej žaloby, voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, nakoľko týmto\nrozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Poukázal pritom na to, že mu\nprislúchajú práva, ktoré nie len Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011\no posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len\nSmernica), ale aj čl. 5 ods. 5, čl. 6 ods. 1a čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru verejnosti priznávajú,\nvrátane práva zúčastniť sa na tvorbe rozhodnutí účasťou na rozhodovacom procese, zahŕňajúce\ninformovanie verejnosti v skorom štádiu takéhoto rozhodovacieho procesu. Tiež je treba zaistiť dotknutej\nverejnosti prístup k opravným prostriedkom pred súdom s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť\nakéhokoľvek rozhodnutia, ktoré je predmetom ustanovení Smernice o účasti verejnosti. Žalobca bol\nnázoru, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-531/13 hĺbkovými vrtmi môžu byť aj skúšobné\nvrty, pokiaľ ich možno za hĺbkové vrty považovať. Podľa Smernice si členské štáty musia vybrať jedno\nz kritérií, na základe ktorého určia, či činnosti uvedené v prílohe II budú predmetom posudzovania ich\nvplyvov na životné prostredie. Zaradenie hĺbkových vrtov do prílohy II indikuje prinajmenšom možnosť,\nže za určitých okolností takýto projekt môže mať pravdepodobne významný dopad na životné prostredie.\nZ pravidla uvedenom v čl. 4 ods. 2 Smernice vyplýva, že nestanovenie kritérií, na základe ktorých sa\nhĺbkové vrty majú posudzovať, so zreteľom na ich dopad na životné prostredie, v slovenskom právnom\nporiadku, neznamená, že tieto dopady sa pri takejto činnosti nemajú posudzovať, práve naopak. Podľa\nžalobcu z ustanovení zákona o životnom prostredí, geologického zákona, zákona o ochrane prírody a\nkrajiny, vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa prieskumného územia\nvykonávať geologické práce, zahŕňajúce aj vrtné práce.\n14. Potom podľa žalobcu je nesporné, že konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané je\nrozhodnutím, ktorým môže byť dotknutý verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca je v\nzmysle § 178 ods. 3 SSP legitimovaný na podanie tejto správnej žaloby.\n15. Žalobca ďalej namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v spojení s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia\npre nedostatok dôkazov, pričom po citácii viacerých ustanovení geologického zákona (§ 22 ods. 1, § 24\nods. 8, 10, 12, § 23 ods. 7) poukázal na tú skutočnosť, že už návrh na zmenu a predĺženie platnosti\nprieskumného územia podala spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., držiteľka 50% prieskumného územia,\nktorá sa v návrhu doručenom na ministerstvo dňa 20.04.2016 označila ako „poverený zástupca skupiny“.\n16. Súčasťou návrhu zo dňa 15.04.2016 bola listina označená ako „POWER OF ATTORNEY“ v\nanglickom jazyku, a ktorý bol doplnený textom v českom jazyku, z ktorého vyplývalo, že Societatea\nNationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A., organizačná zložka Bratislava a dcérske spoločnosti, či\norganizačné zložky JKX Slovakia B.V. splnomocnili U. X., ktorý mal byť povereným zástupcom skupiny\n„JOA Partners“, aby konal za „SNGN ROMGAZ S.A.“ vo veci týkajúcej sa zmenšenia a predĺženia doby\ntrvania slovenských licencií pre obdobie 8 rokov, a to vo vzťahu k prieskumným územiam: Svidník,\nMedzilaborce a Snina.\n17. Žalobca uviedol, že U. X. nebol držiteľom prieskumného územia bez ohľadu na jeho vtedajšiu funkciu\na postavenie v spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 10\ngeologického zákona, z ktorého vyplýva, že skupinu objednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorý\nje členom skupiny objednávateľov, a to na základe písomného poverenia a toto písomné poverenie je\npodľa § 24 ods. 12 geologického zákona súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia.\n18. Žalobca ďalej uviedol, že ďalšia listina označená rovnako „POWER OF ATTORNEY“ mala zrejme\nobsahovať poverenie na zastupovanie od spoločnosti JKX Slovakia B.V. pre toho istého zástupcu,\nteda U. X.. Z uvedeného potom vyplývalo, že návrh na predĺženie prieskumného územia neobsahoval\nako svoju obligatórnu súčasť písomné poverenie pre člena skupiny držiteľov na zastupovanie skupiny\ndržiteľov. Navyše písomné poverenie pre Ing. U. X., PhD., bolo vyhotovené v anglickom jazyku bez\núradného prekladu do slovenského jazyka, takže nebolo možné s určitosťou ani len identifikovať jeho\nobsah, zvlášť vo vzťahu k tej časti, ktorá bola vyhotovená v anglickom jazyku. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na ust. zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov.\n\n19. Podľa žalobcu z v konaní predložených dokladov nevyplývalo, že by členovia skupiny držiteľov\nprieskumného územia písomne poverili iného člena tejto skupiny na zastupovanie skupiny v predmetnom\nadministratívnom konaní. Poukázal na nezrozumiteľnosť listím, ktoré mali byť zrejme písomným\npoverením pre Ing. X. konať v mene držiteľa prieskumného územia spol. Societatea Nationals de Gaze\nROMGAZ S. A.\n20. Podľa žalobcu administratívny spis neobsahoval žiadne splnomocnenie pre člena skupiny držiteľov\nprieskumného územia. Tvrdenie žalovaného o existencii splnomocnenia z roku 2010 oprávňujúce ho\nzastupovať členov skupiny držiteľov prieskumného územia nemalo oporu v podkladoch rozhodnutia a\nani sa nenachádzalo v administratívnom spise.\nNámietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,\nprieskumné územie Svdník - ropa a horľavý zemný plyn bolo opakovane menené a opakovane\npredlžovaná doba jeho platnosti. Prvostupňové rozhodnutie o určení predmetného prieskumného\núzemia bolo vydané dňa 17.06.2006 v čase účinnosti zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach\na o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č.\n313/1999 Z. z.“). Podľa označeného zákona nebola rozdielnosť v dobe, na ktorú sa určovalo prieskumné\núzemie vo všeobecnosti a prieskumné územie na ropu a horľavý zemný plyn. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na ust. § 20 ods. 1 zákona č. 313/1999 Z. z., ustanovenie § 43 ods. 1 geologického zákona\na ustanovenie § 24 ods. 8 geologického zákona, pričom mal za to, že z týchto zákonných ustanovení\nvyplýva, že toto obsahuje vo vzťahu k ust. § 22 ods. 1 geologického zákona lex specialis, teda v prípade\nprieskumného územia pre ropu a horľavý zemný plyn sa neuplatní ust. § 22 ods. 1, ale ust. § 24 ods.\n8 geologického zákona.\n22. S poukazom na ust. § 24 ods. 6 geologického zákona platného do 30.04.2010 žalobca uviedol, že\nrežim dĺžky doby, na ktorú sa určuje prieskumné územie pre ropu a horľavý zemný plyn a jej predĺženia,\nje upravený osobitne, a to predovšetkým vtom, že nie je obmedzená dĺžka doby, na ktorú sa prieskumné\núzemie určuje štyrmi rokmi. Žalobca bol názoru, že prvostupňový správny orgán môže určiť dobu\nplatnosti prieskumného územia na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu pre ropu a horľavý\nzemný plyn bez ohľadu na časové obmedzenia uvedené v ust. § 22 ods. 1 geologického zákona.\n23. Žalobca ďalej uviedol, že prieskumné územie bolo určené za účinnosti zákona č. 313/1999 Z. z.\na vzťahovala sa naň maximálna dĺžka doby určenia tohto prieskumného územia 4 roky. Podľa tohto\nrežimu sa uvedené lehota mohla predĺžiť o ďalšie 4 roky a opätovne najviac o ďalšie 2 roky. Ako\nvšak vyplýva z ust. § 43 geologického zákona, sa toto prieskumné územie považuje za prieskumné\núzemie určené podľa geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z. z.) a takéto prieskumné územie\npre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a horľavý zemný plyn možno predĺžiť len raz, a to na\ndobu nevyhnutne potrebnú na dokončenie geologických prác. K takémuto predĺženiu však došlo už\nrozhodnutím ministerstva č. 44515/2010 zo dňa 26.07.2010, ktorým bola predĺžená lehota prieskumného\núzemia o ďalšie 4 roky, a to do 01.08.2014.\n24. Žalobca uviedol, že rozhodnutím ministerstva zo dňa 07.06.2016 došlo k opätovnému predĺženiu\ndoby platnosti prieskumného územia opätovne v rozpore s ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, keďže\nv prípade prieskumného územia pre ložiskový vyhľadávací prieskum pre ropu a horľavý zemný plyn\nzákon pripúšťa jedno predĺženie doby platnosti, ktoré vymedzuje nevyhnutnosťou doby, teda bolo na\nposúdení ministerstva pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 26.07.2010, akú dobu považuje za nevyhnutnú\nna dokončenie geologických prác, ak držiteľ prieskumného územia (skupina držiteľov) v čase podania\nnávrhu zo dňa 16.04.2010 požiadala o predĺženie doby platnosti prieskumného územia na 4 roky, či\nak ministerstvo posúdilo ako nevyhnutnú na dokončenie geologických prác dobu 4 rokov, nemohol ani\nžiadateľ, ale predovšetkým nie ministerstvo v roku 2014 obchádzať dôsledky skončenia predĺženej doby\nprieskumného územia vydaním rozhodnutia zo dňa 10.07.2014 a rovnako nemohlo takéto dôsledky\nodstraňovať opätovným porušením ust. § 24 ods. 8 geologického zákona.\nK nedostatočnému zisteniu skutkového stavu.\n\n25. Žalobca uviedol, že ako vyplynulo z vyjadrenia Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o\nživotné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OUPO-OSZP1-2016/016037-006/SJ zo dňa 19.04.2016 vydaného na žiadosť spol. Alpine Oil and Gas,\ns. r. o., v prieskumnom území Svidník sa nachádzajú biotopy európskeho významu. S poukazom na\nuvedené žalobca zastával názor, že nemožno konštatovať, že rozhodnutie o tom, že držiteľ (skupina\ndržiteľov) môže naďalej vykonávať ložiskový geologický prieskum v etape vyhľadávacieho ložiskového\nprieskumu bez toho, aby tým boli dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, keďže súčasťou oprávnení z\nrozhodnutia o predĺžení prieskumného územia je vykonávanie hlbinných geologických vrtov. Žalobca mal\nza to, že keďže navrhovaná činnosť nebola predmetom posúdenia jej vplyvov potom bolo rozhodnutie\no predĺžení tejto činnosti v rozpore so Smernicou.\n26. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-531/13, kde je podľa jeho\nnázoru vyjadrená potreba posudzovania vplyvov hĺbkových vrtov na životné prostredie.\nK nedostatočnému zisteniu skutkového stavu v spojení s podstatným porušením ustanovení o konaní.\n27. V tejto časti žaloby žalobca poukázal na situáciu v obci Oľka, v ktorej katastrálnom území sa\nnachádza zmenšené prieskumné územie, kde došlo v roku 1977 k zosunu pôdy, ktorý ohrozoval časť\nmiestnych rodinných domov a v dôsledku čoho došlo k evakuácii viacerých obyvateľov obci Oľka a na\nlist starostu obce Oľka zo dňa 04.03.2016, v ktorom poukázal na 2 zosuvy v obci a žiadal o posúdenie\nvplyvu činnosti spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., na stabilitu katastrálneho územia Krivá Oľka, ako aj\nposúdiť už vykonané a aj plánované činnosti tejto spoločnosti. Mal za to, že vyššie uvedený podnet obce\nOľka bol nepochybne podnetom podľa § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. a ministerstvo ho nevybavilo\nzákonným spôsobom a žalovaný mal konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušiť, nakoľko\nsa začalo konanie o predbežnej otázke, avšak konanie neprerušil.\n28. Replikou zo dňa 03.04.2017 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval\nna svojich žalobných námietkach.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.03.2017 uviedol, že táto nie je dôvodná a žiadal\nju zamietnuť. V úvode vyjadrenia žalovaný opísal vznesené žalobné námietky a prehľad v konaní\nvydaných rozhodnutí a stručný priebeh správneho konania. Uviedol, že podľa ustanovenia § 23 ods. 9\ngeologického zákona účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia je ten,\nkto návrh podal a fyzická alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.\nÚčastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych\nnerastov je aj dotknutá obec alebo dotknutý samosprávny kraj.\n30. Žalovaný vo vzťahu k Smernici o posudzovaní vplyvov a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci C-531/13 z 11. februára 2015 uviedol, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci C-531/13 z 11.02.2015:\n„(11) Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že sporné povolenie sa vzťahuje na niekoľko prác a\nčinností, najmä na uskutočnenie prác potrebných na zriadenie miesta vrtu a v prípade neúspešného vrtu\nna navrátenie plochy do pôvodného stavu.\n(12) V prípade nájdenia uhľovodíkov získala Rohôl-Aufsuchungs AG povolenie na skúšobnú ťažbu\nzemného plynu až do celkového množstva 1000 000 m3, aby sa preukázala hospodárnosť vrtu. Podľa\nvnútroštátneho súdu sa má pritom ťažiť 150 000 až 250 000 m3 zemného plynu denne a rovnako\nmaximálne 150 m3 ropy a 18 900 m3 asociovaného zemného plynu denne. Takto vyťažené uhľovodíky\nsa na okrajovej oblasti miesta vrtu spália. Nepredpokladá sa napojenie na plynovod zemného plynu s\nvysokým tlakom.\n(13) Žalobcovia vo veci samej napádajú platnosť predmetného povolenia predovšetkým z dôvodu, že\nskúšobný vrt mal byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s bodom 14\nprílohy I smernice 85/337, ktorý stanovuje, že ťažba ropy a zemného plynu sa má podrobiť posudzovaniu\nvplyvov na životné prostredie, ak sa táto ťažba uskutočňuje jednak „na komerčné účely“ a jednak ak\nvyťažené množstvo presahuje hodnoty stanovené v tomto ustanovení.\n\n(14) Vnútroštátny súd si po prvé kladie otázku, či sa skúšobný vrt uskutočňuje „na komerčné účely“,\npokiaľ je jeho cieľom overiť len rentabilitu ložiska. Navyše sa domnieva, že celkový objem uhľovodíkov,\nktorý možno v tomto rámci vyťažiť, je relatívne obmedzený, pretože množstvo zemného plynu, ktoré\nv prejednávanej veci možno vyťažiť na základe povolenia, je obmedzené na objem rovnajúci sa len\ndvojnásobku dennej prahovej hodnoty stanovenej v bode 14 prílohy I smernice 85/337.\n(15) Verwaltungsgerichtshof po druhé uvádza, že ak by sa pripustilo, že skúšobné vrty sledujú komerčné\núčely v zmysle bodu 14 prílohy I smernice 85/337, hodnota množstva uhľovodíkov stanoveného\nna vyťaženie za deň, sa nachádza pod prahovými hodnotami, ktoré stanovuje UVP-G. pri ktorých\npresiahnutí musí byť projekt predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Predmetné\npovolenie totiž nezohľadňuje uhľovodíky vyťažené v rámci iných vrtov v oblasti, ale zakladá sa výlučne\nna skúšobnom vrte, ktorého sa týka žiadosť spoločnosti Rohol-Aufsuchungs AG.\n(17) Vnútroštátny súd si po tretie kladie otázku, či boli rakúske orgány povinné pri udeľovaní\npredmetného povolenia na skúšobný vrt zohľadniť kumulatívne účinky všetkých projektov „rovnakého\ndruhu“. V tejto súvislosti uvádza, že na území Marktgemeinde Strafíwalchen sa nachádza približne 30\nsond na ťažbu zemného plynu, ktoré Bundesminister fúr Wirtschaft, Familie und Jugend v spornom\nrozhodnutí nezohľadnil, hoci z rozsudkov Umweltanwalt von Kärnten (C-205/08, EU:C:2009:767, bod\n53) a Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i. (C-275/09, EU:C:2011:154, bod 36) vyplýva, že cieľ smernice\n85/337 nemožno obísť rozdelením projektov.“\n31. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v tomto prípade prejednávanom pred Krajským súdom v\nBratislave nejde o skutkovo zhodný prípad s prípadom opísaným v rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie, v ktorom išlo o povolenie na uskutočnenie skúšobných vrtov vrátane povolenia na skúšobnú ťažbu,\npričom žalobcovia sa domáhali posudzovania vplyvov skúšobného vrtu s ohľadom na skúšobnú ťažbu\nna životné prostredie a posúdenia vo vzťahu k vyťaženiu uhľovodíkov v rámci iných vrtov v dotknutej\noblasti. Súdny dvor EÚ vo vzťahu k otázke č. 1 a 2 uzatvára, že: Bod 14 prílohy I smernice Rady 85/337/\nEHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné\nprostredie, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla\n2009, sa má vykladať v tom zmysle, že skúšobný vrt, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého sa\npredpokladá skúšobná ťažba zemného plynu a ropy s cieľom určiť komerčnú hospodárnosť ložiska,\nnepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia. Zároveň vo vzťahu k prípadu riešenému pred Súdnym dvorom\nEurópskej únie je potrebné vziať do úvahy predovšetkým rakúsku právnu úpravu.\n32. V zmysle právnych predpisov platných na území Rakúska sú stanovené samostatné limity\npre skúšobnú ťažbu (t. j. od akého limitu podliehajú posudzovaniu vplyvov). Naviac žalovanému\n(spoločnosť Rohôl-Aufsuchungs AG) bolo vydané platné povolenie na skúšobnú ťažbu zemného plynu\naž do celkového množstva 1 000 000 m3, pričom žalobcovia napádajú práve množstvo vyťaženého\nzemného plynu presahujúce hodnoty stanovené v zákone a domáhajú sa s ohľadom na povolené\nmnožstvo zemného plynu v rámci skúšobnej ťažby procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.\nzmysle vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie je teda namietané nevykonanie\nposudzovania vplyvov na životné prostredie v kontexte už povolenej skúšobnej ťažby.\n33. Z uvedeného vyplýva, že zákon č. 24/2006 Z. z. neupravuje skúšobnú ťažbu, pričom procesu\nposudzovania vplyvov na životné prostredie podlieha akákoľvek ťažba, a to minimálne v zisťovacom\nkonaní. To znamená, že v tomto prípade, ťažba ani len skúšobná ťažba (ako je tomu v prípade\nuvedeného v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie) nie je predmetom rozhodnutia o určení\nprieskumného územia ani rozhodnutí o predĺžení doby platnosti a akákoľvek ťažobná činnosť v rámci\netapy vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu podľa geologického zákona je v rámci\nprávoplatného rozhodnutia o určení prieskumného územia vylúčená bez stanovenia ďalšieho postupu\npríslušným orgánom.\n34. Žalobca zavádzajúco tvrdil, že žalovaný v rozpore so Smernicou o posudzovaní vplyvov\nneuskutočnil proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, keď uvádza, že: „medzi kritériami\nuvedenými v prílohe III sú okrem iného, kumulácia s inými už existujúcimi alebo schválenými\nprojektmi, využívanie prírodných zdrojov, najmä krajiny, pôdy, vody a biodiverzity, znečistenie a rušivé\nvplyvy, riziká závažných havárií, alebo prírodných katastrof, súčasne schválené využitie územia,\nabsorbčnú schopnosť prírodného prostredia, alebo napríklad aj očakávaný začiatok trvania, frekvenciu\na reverzibilitu vplyvu.“\n\n35. Po overení ložísk v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu a pred vydaním\nrozhodnutia o určení dobývacieho priestoru (na určenie dobývacieho priestoru však nie je právny nárok)\nza účelom hospodárskeho využitia takýchto ložísk podľa banského zákona sa vykoná posudzovanie\npodľa zákona č. 24/2006 Z. z. (berúc do úvahy zákonné prahové hodnoty pre tieto činnosti\nminimálne v zisťovacom konaní). Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že geologický prieskum v etape\nvyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu nie je komerčnou činnosťou.\n36. Citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie taktiež pojednáva o zohľadnení kumulatívnych\núčinkov vo vzťahu k množstvu vyťažených uhľovodíkov v rámci iných vrtov v dotknutej oblasti, čo nie je\npredmetom tejto veci (v okolí nedošlo k ťažbe ropy, resp. uhľovodíkov).\n37. Vyššie uvedený postup žalovaného je plne v súlade aj s bodom 11 preambuly Smernice o\nposudzovaní: „Pri stanovovaní týchto prahov, kritérií alebo jednotlivom skúmaní všetkých projektov s\ncieľom určenia toho, ktoré projekty by mali byť predmetom posúdenia na základe ich významných\nvplyvov na životné prostredie, členské štáty vezmú do úvahy príslušné výberové kritériá uvedené v tejto\nsmernici. V súlade so zásadou subsidiarity, členské štáty vedia najlepšie uplatňovať takéto kritériá v\nšpecifických prípadoch.“\n38. Bez ohľadu na priamu aplikovateľnosť ustanovenia čl. 4 ods. 2 Smernice o posudzovaní vplyvov, na\nktorú sa odvolával žalobca, ktorú avšak nie je možné podľa názoru žalovaného v tomto prípade uplatniť,\nbol postup a konanie žalovaného správneho orgánu plne v súlade s cieľmi Smernice.\n39. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že vrty sú uvedené v prílohe č. 8, pod bodom 1. Ťažobný\npriemysel pod položkou č. 16 zákona č. 24/2006 Z. z. zhodne so Smernicou, ktorá vo svojej prílohe II\nbod 2 písm. d) zaradila vrty pod ťažobný priemysel. V danom prípade jednoznačne nejde o ťažobný\npriemysel alebo o akúkoľvek inú činnosť súvisiacu s ťažbou.\n40. V tomto smere žalovaný poukázal aj na ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ako „vyhláška č. 51/2008 Z. z.“).\n41. Rozhodnutím o určení prieskumného územia bolo určené prieskumné územie v etape\nvvhľadávacieho geologického prieskumu, ktorým sa v zmysle § 4 ods. písm. a) vyhlášky č. 51/2008 Z.\nz. rozumie:\n,,a) vo vyhľadávacom prieskume\n1. vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného nerastu, pričom sa na zistenom\nvýhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-2;\nv ostatnej časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje, na zistenom ložisku\nnevyhradených nerastov sa overí a vypočíta množstvo zásob, približný rozsah, kvalita a typy suroviny,\n2. zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich\nvhodnosť na uskladňovanie plynov a kvapalín,\n3. zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry a zloženie\nhorninového prostredia, skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných podzemných priestorov,\n4. zisťujú geologické podmienky vplyvu starých banských diel na povrch a navrhujú sa opatrenia na ich\nzabezpečenie a likvidáciu,\n5. zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich\nvhodnosť na ukladanie.“\n42. V zmysle vyššie uvedeného najmä s ohľadom na gramatický výklad používaných slov ako\n„vyhľadáva“, „zisťuje“, „overuje“ je nepochybné, že takýmto postupom sa skúmajú ložiská nerastov,\nzisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické podklady na ich využívanie a ochranu. V takomto\nštádiu nie je zrejmé, čo by malo byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa\nzákona č. 24/2006 Z. z. Ďalej je potrebné uviesť, že nie každý ložiskový geologický prieskum je pozitívny,\ngeologická činnosť je vždy činnosťou dočasnou a napokon, aký by malo zmysel takéto posudzovanie,\npokiaľ cieľom geologického prieskumu je zistiť existenciu niečoho, čo nie je preukázané, že to existuje\n(v danom prípade ložisko vyhradených nerastov). Až keď bude existencia ložiska nerastu preukázaná\na overená (t, j. potvrdená jeho existencia), až následne možno uplatniť predpoklad, že takéto ložisko\nbude v budúcnosti predmetom hospodárskeho využitia prostredníctvom uplatnenia banských predpisov\n\n(najmä zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako ..bansky zákon“)), a až v tomto prípade bude uskutočnený proces\nposudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.\n43. Žalobca namietal, že mu prislúchajú práva, ktoré nie len Smernica, ale aj čl. 6 a čl. 9 ods. 2, čl. 9 ods.\n3 Aarhuského dohovoru verejnosti priznávajú, vrátane práva zúčastniť sa na tvorbe rozhodnutí účasťou\nna rozhodovacom procese.\n44. K námietkam žalobcu k možnosti uplatnenia jeho práva byť účastníkom správneho konania a mať\nprístup k spravodlivosti podľa Aarhuského dohovoru žalovaný uviedol nasledovné:\nV zmysle čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru:\n„Každá Strana\na) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené\nv Prílohe I;\nb) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia\no navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné\nprostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a\nc) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať\nustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana\ndomnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.“\nV zmysle čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru:\n„Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti\na) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,\nb) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne\nkonanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo\niným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a\nprocesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v\nprípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3,\niným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.\n45. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s\npožiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup\nk spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek\nmimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný\nna účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené\nna účely písmena b).\n46. Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie\nje nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto\npožiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.“\n47. V zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru:\n„Naviac, bez vplyvu na opravné procesy podľa odsekov 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené\npodmienky uvedené v jej národnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k\nsprávnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie konaní a opomenutí právnických a\nfyzických osôb a verejných inštitúcií, ktoré sú v rozpore s jej národným právom v oblasti životného\nprostredia.“\n48. Vyššie citované ustanovenia Aarhuského dohovoru sú plne zakotvené a rešpektované v zákone č.\n24/2006 Z. z. Žalovaný nijakým spôsobom nevylučuje účasť žalobcu v konaní o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie, avšak v stave a v čase, keď bude zrejmé, čo bude predmetom posudzovania.\n49. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že postupom a konaním žalovaného správneho orgánu neboli\ndotknuté práva žalobcu zakotvené v Aarhuskom dohovore, tie boli plne rešpektované v zákone č.\n24/2006 Z. z., tzn., že v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré sa uskutoční\nminimálne v zisťovacom konaní po overení ložísk (v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu), pokiaľ držiteľ prieskumného územia prejaví záujem hospodársky využiť ložisko (ak bude\n\nobjavené, zistené), bude v prípade prejavenia záujmu zo strany žalobcu o vstup do konania, bezpochyby\núčastníkom konania aj žalobca.\n50. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca je účastníkom ďalších súvisiacich\nosobitných konaní podľa osobitných predpisov (napr. o vydanie súhlasu, povolení a i.) vedených\npríslušnými orgánmi štátnej správy. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že dotknutým orgánom v konaní o\nurčení je aj príslušný orgán ochrany prírody a krajiny, automaticky nezakladá žalobcovi postavenie\núčastníka konania.\n51. V rámci správneho konania o určení prieskumného územia (ako aj v prípade rozhodnutia o predĺžení\nlehoty na prieskumné územie) si správny orgán vyžiadal stanoviská príslušných dotknutých orgánov za\núčelom zistenia a preverenia, či nebudú dotknuté záujmy na úseku ich pôsobnosti (tzv. strety záujmov\nchránené osobitnými predpismi).\n52. Zároveň uviedol, že v danom prípade nejde o rozhodovaciu činnosť príslušného orgánu ochrany\nprírody podľa zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého má občianske združenie založené za účelom\nochrany prírody a krajiny zo zákona priznané postavenie účastníka konania.\n53. Aj napriek uvedenému zdôraznil, že žalovaný svojím konaním nevylúčil možnosť verejnosti zúčastniť\nsa konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy životného prostredia. Zákon č. 24/2006 Z. z. náležíte\nzabezpečil účasť verejnosti v takýchto konaniach, a to práve prostredníctvom procesu posudzovania\nvplyvov na životné prostredie, ktorého uskutočnenie sa predpokladá až v čase poznania dotknutého\núzemia vrátane potvrdenia ne/existencie ložiska nerastu, ktorý sa uskutoční v čase pred vydaním\nrozhodnutia v zmysle príslušných banských predpisov. Podľa žalovaného participácia na rozhodovacom\nprocese žalobcu v oblasti ochrany prírody je zabezpečená prostredníctvom osobitných konaní.\n54. Uvedené jednoznačne korešponduje s cieľmi a princípmi Aarhuského dohovoru.\nCieľ stanovený v čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, t. j. najmä zabezpečenia prístupu členov\nzainteresovanej verejnosti k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým orgánom\nustanovených zákonom za účelom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia,\nskutku alebo opomenutia, ktoré sú predmetom ustanovení čl. 6 Aarhuského dohovoru, je zo strany\nžalovaného plne rešpektovaný a zakotvený v príslušnom právnom predpise (zákon č. 24/2006 Z. z.) ako\naj na úseku iných osobitných právnych predpisov.\n55. Participáciu na konaniach podľa čl. 6 v spojení s čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru vyčerpávajúcim\nspôsobom neopomínajúc ani jednotlivca (fyzická osoba) zabezpečuje zákon č. 24/2006 Z. z., a to aj v\nsúlade s cieľmi Smernice, pričom práva žalobcu podľa č. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru neboli postupom\nžalovaného porušené a žalobcovi bol zabezpečený náležitý a najmä včasný prístup k takýmto konaniam.\n56. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o určení prieskumného územia vydané príslušným správnym\norgánom nezbavuje držiteľa prieskumného územia dodržiavať ustanovenia osobitných právnych\npredpisov vrátane právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia. Zabezpečenie záujmov\nchránených osobitnými predpismi spadá do kompetencie viacerých orgánov štátnej a verejnej správy\n(napr. na úseku ochrany prírody, lesného hospodárstva), okrem toho je možný stret aj so záujmami\nspoločností zabezpečujúcich služby občanom v rámci svojej podnikateľskej činnosti (SPP, a. s., VVS,\na. s. a i.).\n57. Zároveň žalovaný nie je oprávnený suplovať, spochybňovať, meniť akýmkoľvek spôsobom\nčinnosť príslušných orgánov, napr. na úseku ochrany životného prostredia. Rozhodnutie ministerstvo\no určení prieskumného územia, resp. o predĺžení doby platnosti určeného prieskumného územia\nnezbavuje držiteľa prieskumného územia (resp. skupinu držiteľov prieskumného územia) dodržiavať\nosobitné právne predpisy a postupovať v súlade s nimi. Ministerstvo v konaní o určení prieskumného\núzemia, resp. o predĺžení doby platnosti určeného prieskumného územia nerozhoduje o právnych\nskutočnostiach, o ktorých sú kompetentné rozhodovať iné orgány štátnej správy.\n58. V danej veci zdôraznil, že žalobca je oprávnený účastniť sa osobitných konaní v postavení účastníka\nkonania na rôznych úsekoch výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov. V týchto prípadoch\nnebola jeho účasť na správnych konaniach vylúčená.\n\n59. V tejto súvislosti považoval žalovaný za nevyhnutné zdôrazniť, že práva vyplývajúce pre verejnosť\nnie sú absolútne, čl. 9 nemá priamy účinok ani v práve EÚ, ani vo vnútroštátnom právnom poriadku,\npričom prístup žalobcu k veciam tykajúcim sa životného prostredia bol mu zabezpečený, ako aj v prípade\nsúvisiacich konaní podľa osobitných právnych predpisov.\n60. Záverom žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáhal účasti v konaní\naž v roku 2016, keď rozhodnutie o určení prieskumného územia bolo vydané už v roku 2006 a žalobca\naž doteraz zákonnosť rozhodnutia o určení prieskumného územia nijakým spôsobom nespochybňoval.\nŽalovaný poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie o predĺžení doby určenej na prieskumné územie\nsamo osebe nevytvára žiadne nové právne skutočnosti vo vzťahu k obyvateľom obcí, obciam, vlastníkom\nnehnuteľností a i.\n61. Ministerstvo akceptuje a zároveň spolupracuje s mnohými občianskymi združeniami, avšak takéto\nkonanie, ktorým sa žalobca domáha účasti do konania bez poukázania na konkrétne dotknuté záujmy\nna ochrane životného prostredia, ktoré by mohli byť konaním a rozhodnutím ministerstva dotknuté,\npovažuje ministerstvo za účelové. Skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, založeným na\nochranu životného prostredia, ešte samo o sebe nezakladá možnosť účasti v akomkoľvek konaní len\nza predpokladu, že žalobca vo všeobecnej rovine poukáže na to, že určitým konaním dôjde k ohrozeniu\nživotného prostredia.\n62. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 1 Afs 107/2004 zo dňa 10. novembra 2005, v zmysle ktorého: „Nejvyšší správni soud podotýká, že\ninštitút zákazu zneužití subjektivních práv (k ničím neodúvodnéné újmé jiného či k ničím neoduvodnéné\nújmé společnosti, tj. konec koncu jejích členú) predstavuje materiálni korektiv formálního pojímaní práva,\nprostŕednictvím néhož se do právního rádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenež je ze své\npovahy obecný, nemuže pojmové pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho\núčinnosti nastat. V dusledku toho se muže pŕihodit, že určité chování formálne vzato - ve skutečnosti\novšem pouze zdánlivé, jak bylo vyloženo výše odpovídá právni norme (či lépe fečeno: dikci právního\npredpisu), avšak je zároveň pociťováno jako zjevné nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními\nhodnotami a s rozumným uspoŕádáním společenských vztahu pusobíjiným újmu. Takové chování má\npotom povahu nikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití.“\n63. Bez ohľadu na rok vydania tohto súdneho rozhodnutia je uvedené rozhodnutie stále relevantné,\nnajmä vo vzťahu ku skutočnosti, ak ktokoľvek svojím konaním zneužíva právo vo svoj prospech bez\nkonkrétneho špecifikovania porušovania jeho subjektívnych práv len so všeobecnou konštatáciou, že\nsú dotknuté jeho práva, ako napr. občianskeho združenia založeného za účelom ochrany životného\nprostredia.\n64. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že návrh na zmenu a predĺženie prieskumného územia neobsahoval\nako svoju obligatórnu súčasť písomné poverenie pre člena skupiny držiteľov, žalovaný uviedol:\n65. V zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona: „Prieskumné územie na ložiskový geologický\nprieskum na ropu a horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov\nna účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia možno určiť aj skupine\nobjednávateľov, ktorí spoločne financujú geologické práce na určenom prieskumnom území. Skupinu\nobjednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorý je členom skupiny objednávateľov, na základe\npísomného poverenia.“\n66. V zmysle § 24 ods. 12 geologického zákona: „Písomné poverenie podľa odseku 9 (pozn. chybný\nodkaz v zákone - správny odkaz na ods. 10) a prieskumný podiel podľa odseku 10 (pozn. chybný odkaz v\nzákone - správny odkaz na ods. 11) sú súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia a rozhodnutia\no určení prieskumného územia.“\n67. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že písomné poverenie pre povereného zástupcu skupiny\nobjednávateľov je súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia. V danom prípade išlo o konanie\ntýkajúce sa zmeny a predĺženia už určeného prieskumného územia. Ust. § 23 geologického zákona\nneupravuje povinnosť držiteľov prieskumného územia predložiť pri zmene alebo predĺžení platnosti doby\n\nprieskumného územia pre ropu a horľavý zemný plyn nové písomné poverenie pre povereného zástupcu\noprávneného konať za skupinu objednávateľov.\n68. Ministerstvo rozhodnutím č. 9949/2010, 998/2010-9.3 zo dňa 22.02.2010 rozhodlo o súhlase so\nzmluvným prevodom prieskumného podielu na prieskumnom území z držiteľa prieskumného územia:\nRadusa Oil & Gas s.r.o., Bratislava, (prieskumný podiel 50 %) na Aurelian Oil & Gas Slovakia\ns.r.o., Bratislava, (prieskumný podiel 50 %). Právoplatnosťou tohto rozhodnutia tvoria skupinu\ndržiteľov prieskumného územia nasledovné spoločnosti: Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o. (prieskumný\npodiel 50%), Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S. A., organizačná zložka Bratislava\n(prieskumný podiel 25%) a JKX Ondava V., organizačná zložka (prieskumný podiel 25%).\n69. Súčasťou návrhu na udelenie súhlasu so zmluvným prevodom prieskumného podielu bola\nministerstvu predložená zmluva o prevode prieskumného podielu medzi Radusa Oil & Gas s. r. o., na\nAurelian Oil & Gas Slovakia, s. r. o., zo dňa 03.02.2010 vrátane písomných poverení vo vzťahu k určeniu\npovereného zástupcu oprávneného konať za skupinu objednávateľov, a to:\n- určenie povereného zástupcu - spol. Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o. súhlasí, že bude konať ako\npoverený zástupca a zastupovať všetkých držiteľov prieskumného územia, datované dňa 03.02.2010,\n- určenie povereného zástupcu - spol. JKX Slovakia B. V., organizačná zložka súhlasí, aby spol. Aurelian\nOil & Gas Slovakia s.r.o. konala ako poverený zástupca a zastupovala všetkých držiteľov prieskumného\núzemia, datované dňa 03.02.2010,\n- určenie povereného zástupcu - spol. Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A.,\norganizačná zložka Bratislava súhlasí, aby spol. Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o. konala ako poverený\nzástupca a zastupovala všetkých držiteľov prieskumného územia, datované dňa 09.02.2010.\n70. Vyššie označené písomné poverenia sú udelené na dobu neurčitú, z ktorých jednoznačne vyplýva, že\nskupina držiteľov Aurelian Oil & Gas Slovakia s.r.o., Societatea Nationala de Gaze Naturale ,.ROMGAZ“\nS.A., organizačná zložka Bratislava a JKX Slovakia B. V., organizačná zložka určila za svojho\npovereného zástupcu spol. Aurelian Gas and Oil Slovakia, s. r. o., bez časového obmedzenia.\nSpoločnosť Aurelian Oil & Gas Slovakia s. r. o., je držiteľom geologického oprávnenia v zmysle § 5 ods.\n1 geologického zákona. Zástupcom s odbornou spôsobilosťou je Ing. U. X., PhD. Zároveň je potrebné\nuviesť, že dňom 29.04.2014 došlo k zmene názvu obchodnej spol. Aurelian Oil & Gas Slovakia s. r. o.,\na to z Aurelian Oil & Gas Slovakia s. r. o., na Alpine Oil and Gas, s. r. o. Spoločnosť Aurelian Oil &\nGas Slovakia s. r. o., po zmene názvu spoločnosť Alpine Oil and Gas, s. r. o., sa stala členom skupiny\nobjednávateľom v zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona.\n71. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Ing. U. X., PhD., nie je povereným zástupcom držiteľov\nprieskumného územia spochybňujúc pri tom plnú moc označenú ako „POWER OF ATTORNEY“ zo dňa\n12.05.2016 a zo dňa 11.04.2016, žalovaný uviedol:\n72. Žalobcom napádané plné moci, nie sú právnymi úkonmi, prostredníctvom ktorých si skupina\ndržiteľov prieskumného územia určuje povereného zástupcu podľa § 24 ods. 10 geologického zákona.\nPovereným zástupcom je spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o.\n73. Plnou mocou zo dňa 11.04.2016 splnomocňujú organizačné zložky JKX Ondava, B. V., organizačná\nzložka, JKX Slovakia, B. V., organizačná zložka a JKX Carpathian, B. V. organizačná zložka, tak ako\nvyplýva z podpisovej doložky plnej moci, Ing. U. X., PhD. na uskutočňovanie všetkých právnych a\nfaktických krokov, a to pripraviť a podať príslušnú žiadosť, poskytovať informácie a uskutočňovať všetky\nďalšie vyžadované úkony vo vzťahu k ministerstvu alebo k jeho zložkám, aby sa efektívne dosiahlo\nzmenšenie a predĺženie doby platnosti prieskumných území Svidník, Medzilaborce a Snina v uvádzanom\nrozsahu.\n74. Plnou mocou zo dňa 12.05.2016 splnomocňuje spol. Societatea Nationala de Gaze Naturale\n„ROMGAZ“ S. A., organizačná zložka Bratislava, tak ako vyplýva z podpisovej doložky plnej moci, Ing.\nU. X., PhD. na uskutočňovanie všetkých právnych a faktických krokov, a to pripraviť a podať príslušnú\nžiadosť, poskytovať informácie a uskutočňovať všetky ďalšie vyžadované úkony vo vzťahu k ministerstvu\nalebo k jeho zložkám, aby sa efektívne dosiahlo zmenšenie a predĺženie doby platnosti prieskumných\núzemí Svidník, Medzilaborce a Snina v uvádzanom rozsahu.\n\n75. Skutočnosť, že plná moc bola udelená po podaní návrhu žiadosti o zmenu a predĺženie doby platnosti\nprieskumných území Svidník, nemala za následok neplatnosť takto podaného návrhu, nakoľko tento\nnedostatok bol odstránený predložením udelenej plnej moci, a správny orgán (ministerstvo) rozhodlo o\núplnom návrhu na zmenu a predĺženie doby platnosti prieskumného územia.\n76. K námietke žalobcu vo vzťahu k zákonu č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o štátnom jazyku“) žalovaný uviedol nasledovné:\n77. V zmysle § 3 ods. 4 zákona o štátnom jazyku: „Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku\ns orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny\njazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, neustanovuje inak. Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci\npožiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom\npodľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinsky jazyk.\nOrgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku\nzákladnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými\norgánmi Českej republiky.“\n78. Listiny označené ako „Power of attorney“ sú vyhotovené v anglickom jazyku s uvedením českého\nprekladu priamo v texte tejto listiny, t. j. v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti\nštátneho jazyka, ktorý je možné v zmysle citovaného zákona používať v úradnom styku. Z uvedeného\ndôvodu považoval žalovaný túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\n79. JKX Slovakia B. V., organizačná zložka je organizačnou zložkou zahraničnej osoby JKX Slovakia B.\nV. so sídlom Schiphol Boulevard, Toren F, 7e verdieping 283, Schiphol 1118Bh, Holandské kráľovstvo.\nJKX Ondava B. V., organizačná zložka je organizačnou zložkou zahraničnej osoby JKX Ondava B. V. so\nsídlom Schiphol Boulevard 283, Toren F, 7e verdieping, Schiphol 1118Bh, Holandské kráľovstvo. JKX\nCarpathian B. V., organizačná zložka je organizačnou zložkou zahraničnej osoby JKX Carpathian B. V.\nso sídlom Boulevard 283, Toren F, 7e verdieping 283, Schiphol 1118Bh, Holandské kráľovstvo.\n80. Žalovaný nerozporuje tvrdenie žalobcu o tom, že spol. JKX Ondava B. V., organizačná zložka a JKX\nCarpathian B. V., organizačná zložka nie sú organizačnými zložkami zahraničnej osoby JKX Slovakia B.\nV. V danom prípade je však potrebné uviesť, že plná moc označená ako „Power of attorney“ datovaná\n11.04.2016 je podpísaná oprávnenou osobou za všetky tri organizačné zložky, a to JKX Ondava B. V.,\norganizačná zložka, JKX Carpathian B. V., JKX Slovakia B. V., organizačná zložka (z výpisu z OR SR\nvyplýva, že za organizačnú zložku koná vedúci organizačnej zložky, ktorý je pri všetkých 3 organizačných\nzložkách totožná osoba).\n81. Ministerstvo preto nemalo pochybnosť o oprávnenosti Ing. U. X., PhD. zastupovať držiteľov\nprieskumného územia Svidník v rozsahu stanovenom vo vyššie zmieňovaných plných mociach\n(žalovaný opakovane upozorňuje, že nejde o povereného zástupcu skupiny objednávateľov podľa § 24\nods. 10 geologického zákona).\n82. Vo vzťahu k námietke žalobcu, a síce, že podľa výpisu z obchodného registra predmetom činnosti\nspol. Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S. A., organizačná zložka je kúpa tovaru\nna účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti\n(veľkoobchod), žalovaný uviedol nasledovné:\n83. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) geologického zákona: „Geologické práce je oprávnený vykonávať\nzhotoviteľ geologických prác, a to fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá má geologické\noprávnenie,... .“\n84. V zmysle § 5 ods. 4 písm. e) geologického zákona: „Žiadosť právnickej osoby o geologické\noprávnenie obsahuje mená a priezviská a čísla preukazov o odbornej spôsobilosti osôb uvedených v\n§ 9 ods. 1.“\n85. V zmysle § 9 ods. 1 písm. c) geologického zákona: „Odbornú spôsobilosť na vykonávanie\ngeologických prác (ďalej len \"odborná spôsobilosť\") musí mať fyzická osoba, ktorá riadi, koordinuje a\n\nrieši geologickú úlohu (ďalej len \"zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy\"), (ďalej len \"odborne spôsobilá\nosoba\"),... .“\n86. V zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona: „Prieskumné územie na ložiskový geologický\nprieskum na ropu a horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov\nna účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia možno určiť aj skupine\nobjednávateľov, ktorí spoločne financujú geologické práce na určenom prieskumnom území. Skupinu\nobjednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorý je členom skupiny objednávateľov, na základe\npísomného poverenia.“\n87. Držiteľ prieskumného územia je objednávateľom v zmysle geologického zákona (§ 22 ods. 1), pričom\ndržiteľom prieskumného územia môže byť fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba. Geologický\nzákon ďalej neustanovuje ďalšie podmienky vo vzťahu k držiteľovi prieskumného územia, ustanovuje\nlen , kto je oprávnený vykonávať geologické práce, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných\nustanovení zhotoviteľ geologických prác. Zhotoviteľom môže byť fyzická osoba - podnikateľ a právnická\nosoba, ktorá má geologické oprávnenie. V prípade žiadosti právnickej osoby o geologické oprávnenie,\nje povinnou náležitosťou žiadosti aj mená a priezviská a čísla preukazov o odbornej spôsobilosti osôb\nuvedených v § 9 ods. 1.\n88. Z uvedeného vyplýva, že držiteľ prieskumného územia nemusí byť zároveň aj držiteľom geologického\noprávnenia, držiteľ prieskumného územia je subjektom, ktorý financuje geologické práce na určenom\nprieskumnom území. V danom prípade je držiteľom geologického oprávnenia aj jeden z držiteľov\nprieskumného územia Medzilaborce, a to spoločnosť Alpine Oil and Gas, s. r. o., a osobou odborne\nspôsobilou podľa § 9 geologického zákona je Ing. U. X., PhD. Z uvedeného vyplýva, že držiteľ\nprieskumného územia nemusí mať geologické oprávnenie, držiteľ prieskumného územia je subjektom,\nktorý financuje geologické práce na určenom prieskumnom území.\n89. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), žalovaný zdôraznil, že status držiteľ prieskumného územia bez geologického oprávnenia - nie je činnosťou, ktorú možno označiť\nza podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Na podklade uvedeného preto žalovaný považoval tieto\nnámietky žalobcu za nedôvodné.\n90. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol nasledovné:\nŽalobca primárne vychádzal z ust. § 24 geologického zákona a svoj argument opieral prednostne\no gramatický výklad príslušných zákonných ustanovení, pričom v rámci svojho výkladu nezvažoval\nďalšie logické a legislatívne súvislosti, najmä opomínal teleologický výklad príslušných zákonných\nustanovení. Režim prieskumných území na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu na ropu,\nhorľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého\nukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia je čiastočne odlišný od režimu ostatných\nprieskumných území, pričom uvedená skutočnosť vyplynula najmä zo Smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice\nRady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES,\n2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 a Smernice Európskeho parlamentu a Rady\n94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu\nuhľovodíkov. Príslušné ustanovenia geologického zákona preto treba vykladať predovšetkým v kontexte\nkomunitárnych cieľov a regulácií vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych\nodchýlok, tak ako ich zákonodarca upravil v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej\npozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr\na podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia a\nveľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto\nprieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.\n91. Ropa a horľavý zemný plyn sú taktiež považované v rámci Európskej únie za vysoko strategické\nsuroviny, z čoho vyplýva potreba riadneho a dostatočného prieskumu ložísk týchto surovín v rámci\nčlenských štátov Európskej únie. Z obsahu smernice 94/22/ES nevyplýva, či a ako často majú byť\nprieskumné územia predlžované, či môžu byť zmenené a pod., uvedené skutočnosti sú predmetom\nprávnej úpravy vnútroštátneho práva podľa vôle každého členského štátu. Z čl. 4 písm. b) smernice\n\n94/22/ES taktiež nevyplýva koľkokrát a akým spôsobom má byť predlžované prieskumné územie na ropu\na horľavý zemný plyn z hľadiska realizácie geologického prieskumu, ale že túto dobu je možné predĺžiť,\npokiaľ nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s povolením.\nZnenie ust. § 22 ods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b) Smernice 94/22/ES.\n92. Žalovaný podotkol, že ani zo samotného gramatického znenia príslušných zákonných ustanovení,\nt. j. z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, nevyplýva, že držiteľ prieskumného územia je oprávnený\npožiadať len o jedno predĺženie doby platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn.\nSúčasné platné a účinné znenie ust. § 24 ods. 8 geologického zákona je možné interpretovať aj tak,\nže ministerstvo je oprávnené opakovane predĺžiť (čiže viac krát ako predpokladá ust. § 22 ods. 1\ngeologického zákona) dobu platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn, pokiaľ je\nto nevyhnutné na zabezpečenie činnosti realizovaných v rámci takéhoto prieskumného územia. Je\npotrebné taktiež upozorniť na skutočnosť, že prieskumné územie Medzilaborce - ropa a horľavý zemný\nplyn bolo určené v roku 2006 za platnosti a účinnosti zákona č. 313/1999 Z. z., ktorý problematiku\nurčovania prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn osobitne neupravoval. Ak by držiteľ\nprieskumného územia podal v súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného územia na ropu a horľavý\nzemný plyn, je oprávnený si určiť akúkoľvek lehotu (napr. 20 rokov) v súlade s dikciou ust. § 24 ods.\n8 geologického zákona.\n93. Pokiaľ teda ministerstvo rozhodovalo tak, že určilo držiteľovi prieskumného územia na celkovú dobu\n15 rokov, ako na dobu nevyhnutnú na realizáciu prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom mala spočívať\nnezákonnosť postupu ministerstva v danej veci. Samotná skutočnosť, že ministerstvo postupovalo v\ndanej veci obdobne ako v prípadoch „bežných“ prieskumných území neporušilo žiadny všeobecne\nzáväzný právny predpis.\n94. Z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona vyplýva, že na toto ustanovenie sa nevzťahuje jedine\nustanovenie § 22 ods. 2 geologického zákona, tzn., že ostatné ustanovenia, t. j. napr. ust. § 22 a\n§ 23 geologického zákona vo vzťahu k ust. § 24 ods. 8 geologického zákona je možné subsidiárne\naplikovať. Žalovaný preto zastával názor, že prvostupňový správny orgán postupoval zákonne, keď\nprieskumné územie určené podľa ustanovení dovtedajšieho geologického zákona (zákona č. 313/1999\nZ. z.) posudzoval ako štandardné prieskumné územie. Zároveň z ust. § 43 geologického zákona\nnevyplýva, ako majú byť v novom právnom režime posudzované prieskumné územia na ropu a horľavý\nzemný plyn určené podľa staršieho právneho predpisu (zákona č. 313/1999 Z. z.).\n95. Žalovaný podotkol, že v čase podania návrhu na určenie prieskumného územia Medzilaborce držiteľ\nprieskumného územia nemal inú možnosť ako požiadať o určenie prieskumného územia v medziach ust.\n§ 20 a § 21 zákona č. 313/1999 Z. z. na štyri roky s vedomím, že táto doba je z hľadiska zamýšľaných\ngeologických prác nepostačujúca. Zároveň žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že „druhé“ predĺženie\ndoby platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn (podľa § 24 ods. 8 geologického\nzákona) v intenciách argumentácie žalobcu sa týka „dokončenia“ geologických prác a nie poskytnutia\nštandardného a dostatočného času na vykonanie zamýšľaných geologických prác v súlade s účelom a\ncieľmi geologického zákona.\n96. V rozpore so zákonom by bol teda taký postup ministerstva, v dôsledku ktorého by predĺžilo dobu\nplatnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn iba raz, t. j. na celkovú dobu platnosti\nprieskumného územia kratšiu ako je 10 rokov v zmysle § 22 ods. 1 geologického zákona.\n97. Žalobca vnímal ako negatívny právny stav samotnú existenciu prieskumného územia Svidník - ropa\na horľavý zemný plyn bez ohľadu na dobu, na akú bolo toto prieskumné územie určené. Nie je zrejmé a\nzrozumiteľné ochranu akého verejného záujmu by žalobca dosiahol, ak by bolo toto prieskumné územie\nzrušené a držiteľ prieskumného územia by požiadal o určenie nového prieskumného územia, napr. na\ndobu 15 rokov, resp. ak by ministerstvo predĺžilo dobu platnosti prieskumného územia v roku 2010\nnie o štyri, ale napr. o desať, pätnásť alebo dvadsať rokov v súlade s cieľmi úpravy ust. § 24 ods. 8\ngeologického zákona.\n98. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že tvrdenia uvádzané v tejto časti\nžaloby boli obsahom podnetu Lesoochranárskeho združenia VLK, občianske združenie na podanie\nprotestu prokurátora zo dňa 03.08.2016 (predmetný podnet sa týkal rozhodnutí ministerstva o určení\n\nprieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn vo vzťahu k prieskumným územiam Svidník, Snina\na Medzilaborce). Generálna prokuratúra SR, netrestný odbor listom č. VI/1 Gd 367/16/1000-10 zo\ndňa 15.11.2016 oznámila ministerstvu, že nezistila zákonné podmienky pre vykonanie opatrení voči\nnamietaným rozhodnutiam ministerstva a príslušný prokurátor podnet odložil.\n99. S námietkou o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci sa žalovaný nestotožnil a zdôraznil,\nže rozhodnutie o určení prieskumného územia vydané príslušným správnym orgánom nezbavuje\ndržiteľa prieskumného územia dodržiavať ustanovenia osobitných právnych predpisov vrátane právnych\npredpisov na úseku ochrany životného prostredia, t. i. žiadať si povolenia v závislosti, napr. od povahy\nnavrhovanej činnosti či povahy dotknutého územia. Uviedol, že zabezpečenie záujmov chránených\nosobitnými predpismi spadá do kompetencie rôznych orgánov štátnej a verejnej správy (napr. na\núseku ochrany prírody, lesného hospodárstva), okrem toho je možný stret aj so záujmami spoločností\nzabezpečujúcich služby občanom v rámci svojej podnikateľskej činnosti (SPP, a. s., VVS, a. s. a i).\n100. V súlade s vyššie uvedeným je aj postup, resp. konania iných príslušných orgánov na rôznych\núsekoch výkonu štátnej správy, t. j. tie, ktoré nie sú v kompetencii žalovaného.\n101. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o\nživotné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-POOSZP1-2016/016037-006/SJ zo dňa 19.04.2016. Z citovaného vyjadrenia vyplýva, že: „Okresný úrad\nv sídle kraja konštatuje, že vydaním rozhodnutia o predĺžení doby platnosti PÚ Svidník do roku 2026\npodľa osobitného predpisu nebudú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, a preto voči jeho vydaniu\nnemá námietky.“\n102. Žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť, že nie je oprávnený suplovať, spochybňovať, ani meniť\nakýmkoľvek spôsobom činnosť príslušných kompetentných orgánov, napr. na úseku ochrany životného\nprostredia. Rozhodnutie ministerstvo o určení prieskumného územia, resp. o predĺžení doby platnosti\nurčeného prieskumného územia nezbavuje držiteľa prieskumného územia (resp. skupinu držiteľov\nprieskumného územia) dodržiavať osobitné právne predpisy a postupovať v súlade s nimi. Ministerstvo\nv konaní o určení prieskumného územia, resp. o predĺžení doby platnosti určeného prieskumného\núzemia nerozhoduje o právnych skutočnostiach, o ktorých sú kompetentné rozhodovať iné orgány\nštátnej správy. V danej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca je oprávnený zúčastniť sa iných konaní v\npostavení účastníka konania na rôznych úsekoch výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov.\n103. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu v spojení s podstatným porušením\nustanovení o konaní sa žalovaný nestotožnil a uviedol, že žalobcom namietaná skutočnosť sa netýka\nprieskumného územia Svidník, nakoľko k. ú. Krivá Oľka sa nachádza v okrese Medzilaborce. List\nstarostu obce Oľka nemožno považovať za odôvodnený podnet podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V\nuvedenom liste absentuje akýkoľvek odkaz na zákon č. 24/2006 Z. z. Z uvedeného listu ani nie je zrejmé,\nčo má byť predmetom posúdenia. Starosta obce Oľka žiadal o posúdenie činnosti štátneho podniku\nLesy SR, š. p. a spoločnosti Alpine Oil and Gas, s. r. o., takéto označenie činností je však neurčité a\nnezrozumiteľné.\n104. Nemožno, tak ako sa mylne domnieval žalobca, akúkoľvek žiadosť na posúdenie vyhodnotiť ako\nposúdenie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca v žalobe cituje ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z.,\npričom zavádzajúco konštatoval, že podnet starostu obce Oľka bol nepochybne podnetom podľa § 19\nods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. Z uvedeného listu táto skutočnosť však vôbec nebola zrejmá a určitá. V\nzmysle § 19 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., konanie o podnete sa začne len na základe odôvodneného\npísomného podnetu a preto nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Správneho\nporiadku z dôvodu konania o predbežnej otázke tak ako to zavádzajúco tvrdil žalobca.\n105. Doplňujúcim písomným vyjadrením zo dňa 09.07.2018 žalovaný poukázal na nové skutočnosti,\nktoré nastali po jeho vyjadrení a zotrval na svojom postoji a žiadal žalobu zamietnuť.\nIV. Vyjadrenie spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o.\n\n106. Účastník konania, spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.02.2017 a\nžiadal ju zamietnuť. S poukazom na § 23 ods. 9 veta prvá geologického zákona mal za to, že žalobca nie\nje účastníkom predmetného administratívneho konania, keďže geologický zákon upravuje účastníctvo\nv konaní odlišne od Správneho poriadku.\n107. Námietky neplatnosti poverenia neho, resp. pre Ing. U. X., PhD., boli podľa neho bez právneho\nvýznamu. Poverenie ako poverenému zástupcovi v zmysle § 24 ods. 10 geologického zákona bolo\nostatnými dvomi držiteľmi prieskumného územia udelené jemu a nie Ing. X., ktorý bol jeho konateľom a\nnie povereným zástupcom. Poverenie bolo udelené v slovenskom jazyku v roku 2010.\n108. Poukázal na to, že v zmysle § 25 ods. 4 geologického zákona nemusí mať spoločnosť (jej\norganizačná zložka) ako držiteľ prieskumného územia zapísaný žiaden špecifický predmet činnosti v\nobchodnom registri. Zároveň uviedol, že spol. Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S. A.,\norganizačná zložka, nevykonáva na území SR geologický prieskum, v tejto oblasti nepodniká a je iba\ndržiteľom prieskumného územia.\n109. Mal za to, že z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona nevyplýva, že by dobu platnosti prieskumného\núzemia bolo možné predĺžiť iba raz. Takýto výklad tohto ustanovenia by v podmienkach vykonávania\ngeologického prieskumu ložísk ropy a zemného plynu prakticky znamenal znemožnenie úspešného\nukončenia takéhoto prieskumu. Trvať na takomto formalistickom výklade vyššie uvedeného ustanovenia\nby znamenalo popretie zmyslu prieskumnej činnosti vyhľadávania ložísk ropy a plynu a bolo by v rozpore\nso zmyslom geologického zákona.\n110. K námietke nevykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie uviedol, že súhlasí so\nzávermi OÚ Prešov, podľa ktorého hodnotenie všetkých plánovaných činností vykonávať netreba, keďže\nsamotné predĺženie doby platnosti prieskumného územia nemôže mať vplyv na záujmy ochrany prírody\na krajiny.\n111. K námietke - podnet starostu Obce Krivá Oľka zo dňa 04.03.2016 uviedol, že sa podľa neho\nnejednalo o podnet na určenie, či ním uskutočňovaná navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu podľa\n§ 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.\nV. Právne predpisy a posúdenie veci\n112. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11\nods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná.\n113. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n114. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n115. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n116. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\n\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n117. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby\nmajú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n118. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n119. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá, druhá Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä\npodania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\n120. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo\nnavrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej\nohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby\nsa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť\njeho doplnenie.\n121. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n122. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n123. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej\nsprávy ako aj nimi vydaných preskúmavaných rozhodnutí v rozsahu vznesených žalobných námietok.\n124. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj\nzákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho\norgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nV zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n125. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci\nrozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného\nzákladného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.\n126. V prejednávanej veci správny súd mal povinnosť preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného označeného ako list, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a tiež aj zákonnosť postupu\n\nkonajúcich orgánov verejnej správy v predmetnom administratívnom konaní. V tejto súvislosti správny\nsúd musel posúdiť, či predmetné napadnuté rozhodnutie - list žalovaného zo dňa 29.09.2016 je\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu a tiež to, či žalobca je aktívne legitimovaným subjektom\nna podanie predmetnej správnej žaloby. Správny súd uvádza, že otázka možnosti súdneho prieskumu\nneformálnych písomností (listov) vydaných vecne a miestne príslušnými orgánmi verejnej správy, v rámci\nich kompetencií je v zmysle ustálenej judikatúry súdmi SR (najvyšší súd, ústavný súd) vyriešená v\nprospech možnosti súdneho prieskumu takýchto správnych aktov a potom aj neformálny list orgánu\nverejnej správy, pokiaľ bol vydaný príslušným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, v\nktorom bol tento orgán kompetentný konať je treba pokladať za rozhodnutie orgánu verejnej správy\npodliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle príslušných ustanovení SSP. Tak tomu je aj v danej veci a\npotom je potrebné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie - list žalovaného je spôsobilým predmetom na\nsúdny prieskum.\n127. Otázku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby správny súd posúdil s odkazom\nna súdne rozhodnutie špecifikované v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom bola posudzované\npostavenie žalobcu ako účastníka v danom administratívnom konaní a bolo právoplatne rozhodnuté o\ntom, že vylúčenie žalobcu z účastníctva v predmetnom administratívnom konaní žalovaným nebolo v\nsúlade so zákonom, pričom bolo konštatované, že žalobca mal byť riadnym účastníkom v prebiehajúcom\nadministratívnom konaní o predĺženie doby platnosti a zmeny (zmenšenie) prieskumného územia\nSvidník. Preto je treba žalobcu pokladať za osobu aktívne legitimovanú na podanie predmetnej správnej\nžaloby.\n128. Zároveň v tejto súvislosti je treba poukázať na skutočnosť, že žalobca v danom administratívnom\nkonaní nemal priznané postavenie riadneho účastníka tohto konania, čo reálne privodilo obmedzenie\njeho práv v tomto konaní, keďže sa s ním ako účastníkom konania nekonalo, hoci sa konať\nmalo. Táto skutočnosť predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy (prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným), ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia. Keďže na žalobcu nebolo vzhliadané ako na účastníka administratívneho\nkonania došlo k porušeniu viacerých ustanovení Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 23 ods. 1, § 33 ods. 1,\n2) a žalobca objektívne nemal možnosť riadne v konaní uplatňovať svoje zákonné práva, ktoré by mu ako\núčastníkovi konania patrili. Túto skutočnosť správny súd vyhodnotil ako vadu v konaní žalovaného, resp.\nprvostupňového orgánu verejnej správy, a to aj napriek tomu, že na žalobcom v konaní podaný rozklad\nvoči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu reagoval žalovaný napadnutým rozhodnutím - listom, v\nktorom odpovedal na žalobcom v podanom rozklade vznesené námietky. Pochybenie orgánov verejnej\nsprávy v dôsledku neumožnenia uplatňovať práva žalobcovi ako riadnemu účastníkovi administratívneho\nkonania boli takého charakteru, že spôsobili nezákonnosť priebehu administratívneho konania vo vzťahu\nk žalobcovi. Správny súd poukazuje na to, že v súlade s § 41 ods. 1 geologického zákona boli konajúce\norgány verejnej správy v predmetnom administratívnom konaní povinné postupovať v zmysle ustanovení\nSprávneho poriadku.\n129. V súvislosti s posúdením napadnutého rozhodnutia - listu žalovaného správny súd uvádza, že\npo jeho preskúmaní musí konštatovať, že tento neobsahuje dôsledné odôvodnenie a v dostatočnom\nrozsahu nereaguje na všetky žalobcom vznesené relevantné námietky v ním podanom rozklade a\npreto je ho potrebné považovať ako nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný a arbitrárny. Správny\nsúd napadnuté rozhodnutie takto vyhodnotil, a to aj napriek tomu, že žalovaný v ňom síce reaguje na\nviaceré žalobcove námietky v podanom rozklade, avšak celkom zrejme nie v takom rozsahu a kvalite,\nktorú si správne rozhodnutie vyžaduje, aby ho bolo možné označiť za riadne odôvodnené, t. j. za\nzákonné. V rozhodnutí vydanom v novom administratívnom konaní po vrátení veci správnym súdom,\nbude povinnosťou žalovaného, resp. aj prvostupňového orgánu reagovať na všetky v konaní vznesené\nrelevantné námietky žalobcu a dať na ne vo svojich rozhodnutiach logické odpovede.\n130. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré správny súd vyhodnotil obe preskúmavané rozhodnutia za\nnezákonné nemohol zodpovedne zaujať stanovisko a posúdiť ostatné v žalobe namietané skutočnosti\n(nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci), ktoré by bolo možné\nzodpovedne posúdiť až po riadnom odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí a tiež po tom, čo bude\numožnené žalobcovi vystupovať v administratívnom konaní ako jeho plnohodnotný účastník.\n\n131. Správny súd po vyhodnotení priebehu administratívneho konania uvádza, že žalobou napadnuté\nrozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je treba považovať za nezrozumiteľné pre nedostatok\ndôvodov, čo je dôvodom na ich zrušenie, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zároveň v administratívnom\nkonaní došlo k takému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia. (§191 ods. 1 písm. g/ SSP) a rozhodol o vrátení veci\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní budú orgány verejnej správy\npostupovať v súdom naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).\n132. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi\npriznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Účastníkovi konania správny\nsúd právo na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP nepriznal, žiadne mu nevznikli a ani si neuplatnil.\n133. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti\nneplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}