{"guid": "aee75225-f67b-4bff-b593-59cb5816056d:9866af2f-1ff0-4604-b453-c2148e503f14", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1015201146.2", "spisova_znacka": "BA-1S/152/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/152/2022 z 25. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. mája 2023, sp. zn. BA-1S/152/2022, ECLI:SK:KSBA:2023:1015201146.2", "identifikacne_cislo": "1015201146", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9866af2f-1ff0-4604-b453-c2148e503f14", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1015201146.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1015201146.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1015201146.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/152/2022\n1015201146\n25. 05. 2023\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2023:1015201146.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty\nJanákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci\nžalobcu: Z. Y., H.. XX.XX.XXXX, C.Á. XX/a, XXX XX K., zastúpený: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD.,\nTichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812\n72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p: KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015,\ntakto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nŽalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a preskúmavané rozhodnutia\n1. Dňa 29.12.2014 obdržalo Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách, odbor poriadkovej polície\nupovedomenie Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,\nodbor inšpekčnej služby - západ, že dňa 22.12.2014 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol\nobvinenie osobe: npor. Z.Š. Y., príslušník Policajného zboru od 15.10.1992 služobne zaradeného do\nfunkcie referent - špecialista na Obvodnom oddelení PZ Stupava za pokračovací zločin podielnictva\npodľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 23.05.2014\nv čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1, v smere na Ž. odkúpil a tak previedol na\nseba za účelom ďalšieho odpredaja a dosiahnutia zisku od Ing. Q. U. a Mgr. M. N. tyčový cín s označením\n815L1100000-G, bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením\nUVH031, s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg, spolu v hodnote XX.XXX,XX eur, za ktorý\nna mieste zaplatil X.XXX,- eur. Následne dňa 24.06.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV\nT. na diaľnici D1 v smere na Ž., odkúpil od tých istých osôb tyčový cín s označením 815L1100000-G bez\nobsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UVH031, s obsahom\nolova a striebra 0% o váhe 51,60 kg spolu v hodnote X.XXX,XX eur a 113,1 kg medi v hodnote približne\nXXX,-eur, za ktorý tovar spolu zaplatil X.XXX,-eur a napokon dňa 21.07.2014 v čase o 06.00 hod. na\nčerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín\ns označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený\ntyčový cín s označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote\nX.XXX,XX eur, za ktorý tovar pri tomto obchodnom stretnutí vyplatil hotovosť vo výške X.XXX,- eur,\ntakto na seba previedol uvedené kovy v hodnote približne XX.XXX,XX eur, pričom konal cielene a za\n\núčelom zisku, ktorý bol minimálne X.XXX,-eur a to napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode\nprevedeného tovaru na seba, ako veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou.\n2. Dňa 30.12.2014 prevzal žalobca upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného\npomeru č. ORPZ-MA-OPP-387/2014, ktorým bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci\nprepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.\nNa základe oznámenia OIS SKIS MV SR pod č. p.: ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zistil, že je dôvodné\npodozrenie, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť\na jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby, nakoľko bolo na neho vznesené obvinenie za pokračovací zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1\npísm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Protiprávneho konanie žalobcu spočívalo na tom skutkovom\nzáklade, že dňa 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 na čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere\nna Ž. nakúpil a tak na seba previedol za účelom ďalšieho predaja a dosiahnutia zisku od Ing. Q. U. a\nod Mgr. M. N. rôzne množstvo tyčového cínu a medi o celkovej hmotnosti 834,5 kg, za ktoré vyplatil pri\ntýchto obchodných stretnutiach XX.XXX,- eur, pričom konal cielene za účelom zisku, ktorý bol minimálne\nX.XXX,- eur a to i napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru na seba\nako veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. Lehotu na vyjadrenie stanovil do\n3 dní od prevzatia tohto upovedomenia.\n3. Dňa 02.01.2015 doručil žalobca Okresnému riaditeľstvu PZ v Malackách svoje vyjadrenie k začatiu\nkonania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, v ktorom uviedol, že proti vzneseniu obvinenia podal\nsťažnosť, keďže ho považuje za neopodstatnené, zmätočné, nepreskúmateľné, arbitrárne a nezákonné\n(č.l. 9 administratívneho spisu).\n4. Podaním zo dňa 07.01.2014 požiadal zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ OPP Okresného\nriaditeľstva PZ v Malackách o nahliadnutie do spisu v trestnej veci žalobcu (č.l. 10 administratívneho\nspisu), na ktorú žiadosť obdržal odpoveď dňa 15.01.2015 - vyrozumenie Ministerstva vnútra SR, sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ, v ktorom bolo\nuvedené, že nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu a vyhotovenie jeho kópií upravuje § 62 ods. 1 Trestný\nporiadok, z ktorého vyplýva, že priamy nadriadený nie je oprávnený nahliadať do vyšetrovacieho spisu a\nvyhotovovať si z neho kópie. Preto jeho žiadosti nebolo možné vyhovieť, avšak pre potreby personálneho\nkonania podal správu, v ktorej bol opísaný priebeh doterajšieho vyšetrovania a zo spisu vyšetrovateľa\nje zrejmé, že v priebehu vyšetrovania boli vyhotovené výstupu zo sledovania osoby Z. Y., ktoré boli\nrealizované podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Na základe žiadosti o poskytnutie záznamov a\nvyhotovenie ich doslovných prepisov ako dôkazu v trestnom konaní podľa § 7 ods. 2 zákona č. 166/2003\nZ.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) boli zabezpečené zvukové záznamy\ntelekomunikačnej prevádzky a jej prepisy mobilného telefónneho čísla, ktoré používal Z. Y., ktoré\nodpočúvanie bolo realizované ešte pred začatím trestného stíhania na základe rozhodnutia Krajského\nsúdu Bratislava č.p.: KSBA-V-391-1/2014/Ntt-6-168/2014 zo dňa 6.3.2014, č.p.: KSBA-V-391-5/2014/\nNtt-6-168/2014 zo dňa 3.6.2014 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kde príslušník PZ Z. Y. si mal ponechať\nodcudzený tovar, ktorý našiel u páchateľov trestnej činnosti a je v kontakte s osobami páchajúcimi\nmajetkovú trestnú činnosť. Následne pred začatím trestného stíhania bolo vykonávané odpočúvanie aj\ntelefónneho čísla Q. U. na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.p.: KSBA-V-537-l/2014/\nNtt-6-311/2014 zo dňa 09.06.2014, č.p.: KSBA-V-644-l/2014/Ntt-6-418/2014 zo dňa 24.07.2014. Po\nzačatí trestného stíhania bol vypočutý za poškodenú spoločnosť konateľ spoločnosti A. C., ktorý uviedol,\nže cín a meď, ktorý Z. Y. na seba previedol bol v hodnote približne XX.XXX,XX eur (nákupná cena).\nDo vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené záznamy a výstupy zo sledovania osoby Z. Y.. Po začatí\ntrestného stíhania bolo realizované odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného\ntelefónneho čísla, ktoré používal N. A.. Dňa 04.11.2014 vydal konateľ spoločnosti Medeko Cast, s. r. o.\nmenný zoznam dodávateľov kovového odpadu za obdobie od 01.05.2014 do 30.10.2014. Z dokladov\ntejto spoločnosti bolo zistené, že dňa 23.05.2014 je evidované v údajoch evidenčné číslo motorového\nvozidla Z. XXXCT (ktorého vlastníkom a držiteľom je od 12.12.2012 žalobca a jedná sa osobné motorové\nvozidlo Ford Mondeo). Týmto motorovým vozidlom dovezený kovový odpad spoločnosti Medeko Cast\ns. r. o. predali A. O., bytom K. a U. Z., bytom K.. Dňa 24.06.2014 bol odpredaný kovový odpad od\nosôb Q. B., bytom F. a Z. E., bytom T., pričom tento kovový odpad bol dovezený motorovým vozidlom,\nevidenčné číslo Z. XXXBG. Svedok Q. B. pri výpovedi uviedol, že nikdy nebol v S.Ž. C. a nikdy sa\n\nneviezol v motorovom vozidle Nissan Vanette a nepozná Z. E.. Dňa 21.07.2014 bol odpredaný kovový\nodpad uvedenej spoločnosti od osôb S. Z., bytom C., Ľ. N., bytom Q. a A. S., bytom N. S. Z., pričom tento\nbol dovezený motorovým vozidlo EČV C. XXXUA, zn. Škoda Fabia. K veci vypočutý svedok A.Á. S. a\nuviedol, že nikdy nebol v S. C. a ani tam neodovzdával žiadne kovy a nepozná S. Z. a Ľ.Í. N.. Lustráciou\nv evidencii obyvateľstva bolo zistené, že dňa 06.03.2014 žalobca lustroval Q. B. a S. Z.. Dňa 23.05.2014\nboli s vozidlom Z. Y. privezené do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. a predané kovy rovnakého druhu a\nhmotnosti, ako je zdokumentované odposluchmi. Z dôkazov zabezpečených odposluchmi jednoznačne\nvyplývalo, že Z. Y. dňa 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 zakúpil od Q. U. a M. N. cín s obsahom\nstriebra, olova a meď a tento previezol do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o., kde komunikoval s N. A.. Z\nvýpovedí obvinených Q. U. a M. N. vyplýva, že žalobca nemal od nich informácie odkiaľ kovy pochádzajú,\nale vzhľadom na to, že u cínu sa jednalo o nové, nepoužité tyče v pôvodnom obale s označením\nspoločnosti, ktorá ho vyrobila, Z. Y. musel vedieť, predpokladať, že sa jedná o odcudzené kovy, veď\nod dlhoročne slúžiaceho príslušníka PZ na obvodnom oddelení vedel, resp. bol uzrozumený s tým, že\nsa jedná o kovy kradnuté, vypovedalo jeho následné konanie po odkúpení kovov. Vyššie opísaným\nkonaním sa snažil utajiť pôvod kovov tak, aby neboli spájané s jeho osobou. Ak by nebol uzrozumený\ns tým, že kovy sú kradnuté, odovzdal, predal by kovy sám na svoje meno bez toho, aby sa snažil utajiť\nsvoje meno. Uzrozumeniu nasvedčuje aj A. obava zo zaistenia záznamov, problematické mená v týchto\nzáznamov, ktorým je práve Z. Y..\n5. V priebehu administratívneho konania boli vypočutí a spísané zápisnice o výsluchu osoby na zistenie\na objasnenie skutočného stavu veci:\n- ppráp. S. Š., (16.01.2015) - (č.l. 16 administratívneho spisu), ktorý v rámci výpovede uviedol, že žalobca\nho v minulosti (niekedy v lete 2014) požiadal, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy (aspoň 2 až 3\nosôb), ktoré bude predvádzať alebo zaisťovať. Povedal mu, že ak to bude možné, tak to pre neho urobí.\nNakoniec to však vyhodnotil tak, že takýto úkon urobiť nemôže, a preto to ani neurobil,\n- Ing. Q. U., (20.01.2015) - (č.l. 34 administratívneho spisu) uviedol, že sa so žalobcom poznajú asi\nrok a priznal sa, že kradol farebné kovy. Zo K. poznali osobu menom Z., ktorého keď zavreli, začali\nobchodovať so žalobcom. Svedok potvrdil, že sa so žalobcom stretli asi 3x, vždy na čerpacej stanici\nZamarovce, pričom pri týchto stretnutiach bol prítomný aj M. N.. Peniaze za kovy im vyplácal žalobca\npriamo do rúk. Kovy mu preložili do auta a ďalej sa nestarali. Žalobca sa ich nepýtal, odkiaľ sú kovy.\nNikdy sa s ním súkromne nerozprávali a žalobca ani nevedel ich mená - oslovoval ich „chalani“,\n- Mgr. M. N., (20.01.2015) - (č.l. 38 administratívneho spisu) - zhodne s výpoveďou Ing. Q. U.,\n- Q. B. - 21.01.2015 ( č. l. 43 administratívneho spisu) - žalobcu nepozná, nikdy žiadny kovový odpad\nako cín, olovo neodovzdával v spoločnosti Medeko Cast, spol. s r.o., Považská Bystrica, nikdy v takej\nspoločnosti nebol a nikdy nebol ani v meste S. C., Z. E. nepozná, nikdy sa neviezol na motorovom\nvozidle Nissan VANETTE s EČ Z.-XXXBD, nevie o aký druh motorového vozidla sa jedná a nie je mu\nznáme ani evidenčné číslo tohto vozidla, nevie si vysvetliť ako je možné, že v počítačovom systéme\nspoločnosti Medeko Cast, spol. s r.o., figuruje jeho meno a jeho občiansky preukaz, občiansky preukaz\nnikdy nikomu vedome nedal, nepožičal, nezaložil ako zálohu a ani si ho nikdy od neho nikto nepýtal,\nže by si ho potreboval prefotiť alebo niečo podobné. Občiansky preukaz, ktorým sa preukazoval v deň\nvýsluchu je jeho 2. občiansky preukaz, 1. občiansky preukaz mu bol policajtmi OO PZ Stupava odňatý\nz dôvodu jeho poškodenia asi 2 roky naspäť,\n- Z. U. - 21.01.2015 (č.l. 45 administratívneho spisu) - žalobcu nepozná vypovedal zhodne sa Q. B.,\ndodal, že svoj posledný občiansky preukaz stratil niekedy v decembri 2014 v meste K., od tej doby\nho nemá, jeho spôsob života je taký, že chodí vyberať kontajnery po meste, zbiera železný šrot medené alebo hliníkové káble, ktoré následne vypaľuje a odovzdáva do zberných surovín BARCAJ\nMestu Stupava,\n- A. O. - 21.01.2015 ( č. l. 46 administratívneho spisu ) - žalobcu pozná, nakoľko sú K., vie, že je\npolicajtom v K., v roku 2014 v S. C. nebol, kovový odpad ako cín, striebro alebo meď nikdy neodovzdal,\nv spoločnosti Medeko Cast, spol. s r.o., nikdy nebol, nevie si vysvetliť ako v tejto spoločnosti figuruje\njeho meno a jeho občiansky preukaz, nikdy nikomu vedome svoj občiansky preukaz nedal a ani si ho\nod neho nikto nikdy nepýtal okrem úradu napríklad banke. Občiansky preukaz po K. nenosí, nakoľko ho\nv minulosti veľakrát stratil, občiansky preukaz nosí, keď cestuje do C., kam chodieva autobusom alebo\nvlakom alebo občas žobrať.\n- A. C., (04.02.2015) - (č.l. 57 administratívneho spisu) - konateľ spoločnosti Bel Power Solutions s.r.o.\n(predchádzajúce obchodné meno Power One s.r.o., Dubnica nad Váhom) uviedol, že Ing. U. aj Mgr. M.\nN. v minulosti zamestnával v sklade spoločnosti. Okrem iného prichádzali do styku aj s tyčovým cínom\nbez obsahu železa a s rôznym obsahom striebra. Popísal, ako vyzerá tyčový cín, ktorý majú na sklade,\n\npričom poukázal na jeho nezameniteľnosť s produktom z inej spoločnosti. Uviedol, že menované fyzické\nosoby (Ing. U. a Mgr. N.) tieto tyče odcudzovali a spoločnosti vznikla škoda asi XX.XXX Eur,\n- N. A., Z. E., A. S., Ľ. N., E. Y. (manželka),\n- fotodokumentácia tyčového cínu od firmy Medeko Cast, s. r. o., Považská Bystrica- č.l. 59-64\nadministratívneho spisu (s úradným záznamom na č.l. 64 administratívneho spisu, že fotodokumentácia\nbola obstaraná so súhlasom A. C.Ž. - fotodokumentácia tyčových cínov poškodenej spoločnosti,\nktoré boli predmetom krádeží) - pozn. súdu: nejedná sa o fotodokumentáciu ukradnutých a následne\npredaných kovových tyčí, ale o ilustračné fotografie tyčí, ktoré boli kradnuté zo skladu poškodenej\nspoločnosti a následne obchodované\n6. Dňa 28.01.2015 bola spísaná so žalobcom Zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci\nprepustenia zo služobného pomeru (č.l. 50 administratívneho spisu) z ktorej vyplýva, že žalobca popieral\nspáchanie akéhokoľvek skutku kladeného mu za vinu, nedopustil sa žiadneho trestného činu. Nepopieral\nodkúpenie cínu od dvoch osôb na benzínovej pumpe v T., avšak nevedel kde pracujú, ani nezisťoval\nodkiaľ farebný kov - cín pochádzal. Tiež nevedel ich mená, kde pracujú a toto sa dozvedel až z uznesenia\nod vyšetrovateľa inšpekcie. Popieral, že by vedel, že cín pochádza z rozkrádania vo firme, kde títo\ndvaja pracovali, nakoľko nemal vedomosť, kde títo pracujú. Na výsluchu bola žalobcovi položená otázka:\n„či ste si uvedomil, že cín, ktorý ste odkúpil od týchto osôb bol v pôvodnom obale od výrobcu, čo ste\nurobil následne v tento deň s cínom, ako vysvetlíte, že v ten istý deň, keď prišlo ku kúpe cínu vašou\nosobou, bol tento cín odovzdaný v zberni farebných kovov v S. C., ako vysvetlíte, že kov odovzdávali\nosoby z vášho služobného obvodu, a že dňa 23.05.2014 osoby A. O. a Z. U. cín na vašom vozidle\nFord Mondeo?“ - na uvedenú otázku žalobca odpovedal v tom zmysle, že k uvedeným osobám sa\nv súčasnej dobe nevie vyjadriť, nakoľko doposiaľ nebol vypočutý vyšetrovateľom inšpekcie k jeho\nobvineniu a nie je oboznámený s dôkazmi v spisovom materiáli, na základe ktorých mu bolo vznesené\nobvinenie. Jeho advokát ho poučil, že v konaní o prepustení sa nemá vyjadrovať. Dodal, že odkúpenie\npredmetných kovov nemá žiaden súvis s výkonom jeho povolania a právomoci verejného činiteľa,\nnepodieľal sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, nepoužíval pri tom žiadnu právomoc, ktorá mu bola v\nrámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená, preto nemohol naplniť ani jeden zo štyroch inak\npovinných a kumulatívnych zákonom stanovených podmienok - znakov charakterizujúcich verejného\nčiniteľa.\n7. V administratívnom spise žalovaného sú zabezpečené dôkazy a to fotografie a zábery na firmu\nMedeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica, fotodokumentácia tyčového cínu zabaleného v originálnych\nškatuliach s nápisom Medeko Cast, s.r.o. a čiarovým kódom a fotodokumentácia tyčového cínu s\nodliatym nápisom Medeko a puncom.\n8. Zo stanoviska Odborového zväzu polície SR ZOČ 8/54 Malacky k zaujatiu stanoviska k návrhu\nna prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ vyplýva, že s prepustením žalobcu zo\nslužobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. nesúhlasia\nvzhľadom k tomu, že doteraz nebol disciplinárne potrestaný, nebol právoplatne odsúdený a jeho\nprotiprávne konanie, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie podľa § 209 ods. 1 TP nesúviselo s výkonom\njeho služby.\n9. Dňa 06.02.2015 bol priamym nadriadeným vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru\nv štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. žalobcu. Návrh\nodporučil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Malackách a riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.\nDňa 09.02.2015 obdržal priamy nadriadený vyjadrenie žalobcu k návrhu na jeho prepustenie zo\nslužobného pomeru, v ktorom žiadal nadriadeného, aby ho oboznámil s rozhodnutiami sudcu, ktorými\nbolo nariadené jeho tajné sledovanie a rovnako so všetkými výstupmi z použitia informačno - technických\nprostriedkov, na základe ktorých založil svoj návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru. V\nprípade, ak administratívny spis neobsahuje tie rozhodnutia sudcu o jeho tajnom sledovaní a všetky\nvýstupy z použitia informačno-technických prostriedkov realizovaných na ich základe žiadal, aby tieto\npodklady boli bez meškania zabezpečené do administratívneho spisu ako jeho súčasť, pretože jediným\na rozhodujúcim podkladom návrh na prepustenie jeho osoby zo služobného pomeru sú práve výstupy z\npoužitia informačno- technických prostriedkov bez ohľadu na ich druh, ku ktorým sa nemohol vyjadriť.\n10. Dňa 12.02.2015 vydal minister vnútra personálny rozkaz č. 28, ktorým bol žalobca prepustený podľa\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ. Menovaný v čase\n\nmimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž., najmenej\nv 3 prípadoch v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 odkúpil od Ing. Q. U. a Mgr. M. N. a tak\npreviedol na seba farebné kovy v celkovom množstve 408 kg tyčového cínu s označením 815L1100000G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4%, 313,4 kg tyčového cínu s označením UVH031 s obsahom\nolova a striebra 0% a 113,1 kg medi, v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur. Ing. Q. U. a Mgr. M. N. predtým\nodcudzili z pracoviska zo skladu spoločnosti Power one, s.r.o. Dubnica nad Váhom, pričom sa u cínu\njednalo o nové, nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach ako boli dodané spoločnosťou\nMedeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica, od ktorej spoločnosť Power one, s.r.o., Dubnica nakupovala.\nMenovaný následne uvedené odkúpené farebné kovy so ziskom odpredal do spoločnosti Medeko Cast,\ns.r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné\núdaje zistil neoprávnenou lustráciou v informačnom systéme MV SR, bez služobného dôvodu, alebo\niným nezisteným spôsobom. Menovaný ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého základnou\npovinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti, mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar\npochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale\nšlo o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko\nCast, s. r. o., Považská Bystrica, ktorá zabezpečovala ich dodávku pre spoločnosť Power one, s.r.o.,\nDubnica nad Váhom, odkiaľ boli odcudzené. Uvedený skutkový stav bol zdokumentovaný vlastným\nšetrením nadriadeného, ktorý ako dôkaz v zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. použil\nhlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR ČVS: SKIS-408/OISZ-V- 2014 zo dňa 22.12.2014, ako aj zaslané\nvyrozumenie od vyšetrovateľa zo dňa 15.01.2015, zápisnicu o výsluchu menovaného ako účastníka\nkonania s jeho vyjadreniami, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu\nveci: Ing. Q. U., Mgr. M. N., N. A., A. C., pprap. S. Š., E. Y.R., A. O., Z. U., Q. B., A. S., Ľ. N. a\nZ. E., fotodokumentácia cínu, fotokópie plánu služieb OO PZ Stupava, záznam o jeho odmenách a\ntrestoch, zhodnotenie jeho služobnej činnosti, stanovisko výboru ZO OZP č. 8/54 Malacky, súvisiace\núradné záznamy a záznamy. V rozhodnutí prvostupňový orgán opísal priebeh zisťovania skutočného\nstavu veci, ako aj stručný obsah zápisníc s uvedenými osobami a uviedol, že po dôslednom vyhodnotení\nuvedených dôkazov jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech\nalebo neprospech menovaného, dospel nadriadený k záveru, že tento svojím konaním s poukazom\nna ust. čl. 1 odsek 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2018 porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť\nzvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby, nakoľko konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na svoj prospech. Naplnil\ntým skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 73/1998 Z.z.. Nadriadený spracoval návrh na prepustenie zo služobného pomeru a vopred ho\npredložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý s ním vyslovil nesúhlas s poukázaním\nna doterajšiu bezúhonnosť, jeho protiprávne konanie nesúviselo s výkonom jeho služby. Toto stanovisko\nvšak nie je pre nadriadeného záväzné, ktorý dôvody prepustenia považuje za riadne preukázané. K\nnámietke menovaného o nedostatočne zistenom skutočnom stavu veci a žiadosti doložiť výstupy z\npoužitia informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní uviedol, že takéto výstupy v konaní\no prepustení využité nemohli byť a ani neboli, preto je táto požiadavka neopodstatnená. Nakoľko vo\nvyjadrení neuviedol také námietky, ktoré by bránili realizácii návrhu na prepustenie bol tento postúpený\nslužobnou cestou na realizáciu ministrovi vnútra SR.\n11. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že menovaný nebol čestný a\ndisciplinovaný, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykupoval tyčový cín\na meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával\npod menami osôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom systéme MV SR\nalebo iným nezisteným spôsobom, a ktoré predaj podľa ich výpovedí nerealizovali, ani sa pri ňom\nnezúčastňovali. Menovaný pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby,\noznačenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti\nodkúpenia ako skúsený príslušník PZ s dlhoročnou praxou mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú\nz protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto\nkovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel\nuviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie\npreukazov totožnosti osôb, ktoré by tento náhodou predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda\nnevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom\nzasiahol.\n\n12. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo\nohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a\npísm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Ponechanie menovaného v služobnom pomere by preto bolo na ujmu\ndôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmom na svedomitom plnení základných povinností\na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného\npríslušníka PZ k rešpektovaniu právnych prípisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá\nsa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako\nsa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.\n13. Proti personálnemu rozkazu č. 28/2016 zo dňa 12.02.2015 podal žalobca rozklad, ktorý bol doručený\nžalovanému dňa 02.03.2015.\n14. Žalovaný vydal dňa 13.05.2015 napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol a\nnapadnutý personálny rozkaz potvrdil. Žalovaný vyhodnotil v prvej časti svojho rozhodnutia priebeh\nprvostupňového konania, opísal dôvody podaného rozkladu a skonštatoval, že z obsahu zadováženého\nspisového materiálu je dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúce\ndôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, čo mu bolo preukázané\ndôkazmi obstarávanými zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., s ktorými sa\nmal možnosť oboznámiť. Na druhej strane žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v celom\nkonaní o jeho prepustení a tiež ani v podanom rozklade sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý\ndôkaz, s ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých\nbol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z..\n15. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že výsluchy osôb Ing. Q. U., Mgr. M. N., N. A., A. C., pprap. S. Š.,\nE. Y., A. O., Z. U., Q. B., A. S., Ľ.V. N. a Z. E. nemali žiadny význam pre zistenie skutkového stavu, na\nzáklade ktorého je založené napadnuté rozhodnutie, a že z vykonaného dokazovania sa jednoznačne\na nepochybne preukázalo, že nemá žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ odkúpený tovar pochádza. Podľa\nžalovaného práve tieto výsluchy objasnili skutkový stav, i keď priamo nepreukázali, či žalobca vedel\no pôvode kúpeného tovaru. Nepriamo však jednoznačne poukazujú na to, že mal a mohol vedieť, že\ntento tovar pochádza z nekalej činnosti vzhľadom na jeho charakter a situáciu, a že o tomto pôvode\nvedel vyplýva z jeho konania, keď tovar ďalej so ziskom odpredával pod menami osôb, ktoré sa predaja\nvôbec nezúčastnili ani o ňom nevedeli, pritom osobné údaje niektorých osôb si zistil neoprávnene sám\nv informačnom systéme MV SR a ďalšie sa pokúšal zabezpečiť si cestou kolegu, ktorého požiadal\no prefotenie dokladov totožnosti osôb predvedených v inej veci. Je nepochybné, že predmetný tovar\nodvolateľ nakupoval s tým, aby ho so ziskom predal, čo ani sám nepoprel. Pritom ako policajtovi je\nzakázané vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť (§ 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.).\n16. Žalovaný ďalej uviedol, že A. C., konateľ spoločnosti Bel Power Solutions, ktorá zamestnávala Q. U. a\nM. N. uviedol, že títo mali na starosti organizáciu skladového hospodárstva, vrátane prípravy materiálov\ndo výroby. Jedným z materiálov bol aj tyčový cín bez obsahu železa a s rôznym obsahom striebra,\nktorý bol dodaný zo spoločnosti Medeko, s.r.o. Považská Bystrica balený v papierových krabiciach\noznačených špecifickým kódom a každý kus tohto materiálu má svoje výrobné číslo vyrazené ako punc.\nNie je možné ho zameniť s iným produktom z inej firmy, pretože keď ho prevezú označia ho nálepkou\ns čiarovým kódom. Nakoľko menovaní odpredávali predmetný tyčový cín odvolateľovi. A. C. poskytol\nzhodný cín za účelom zhotovenia fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu v konaní o prepustení.\nPredmetná fotodokumentácia cínu v spise má len názorne zobraziť stav, v akom sa cín nachádzal v čase\njeho odpredaja žalobcom do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica. Nie je teda rozhodujúce\nv tomto konaní (personálne), či bol odpredaný cín zaistený.\n17. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou, že „hlásenia, vyrozumenia alebo úradné záznamy\nvyšetrovateľa PZ sú dôkazmi“. Žalovaný uviedol, že v konaní o prepustení policajta zo služobného\npomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci\na ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa § 238 ods. 2\nzákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania,\nodborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia, potvrdenia orgánov a organizácii, listiny, veci a\nohliadka. Príslušný nadriadený v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či\nod disciplinárneho konania alebo trestno-právneho konania vykonal v súlade s platnou právnou úpravou\n(§ 233 zákona č. 73/1998 Z.z.) dôsledné prešetrenie danej veci na ten účel si zabezpečil potrebné\n\ndôkazy. Je nepochybné, že dôkazy boli získané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona\na Trestného poriadku a preto boli použité v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v konaní o\nprepustení odvolateľa ako dôkaz.\n18. Žalovaný ďalej uviedol, že v návrhu na prepustenie, tak ako aj v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia bolo uvedené, že výbor ZO OZP Malacky č. 5/84 nesúhlasil s prepustením žalobcu, pričom v\nnávrhu a tiež v napadnutom rozhodnutí nie je rozhodujúce uviesť presnú citáciu príslušného odborového\nzväzu polície. Stanovisko príslušného odborového zväzu má iba odporúčací charakter a nie je preto pre\nnadriadeného záväzné.\n19. Žalovaný ďalej poukázal na výpoveď žalobcu ako účastníka konania zo dňa 28.01.2015, z ktorej\nvyplýva, cit.: „Môj advokát ma poučil, že sa v konaní o prepustení nemám k ničomu vyjadrovať,\nčiže teraz pri tomto výsluchu, nakoľko - ako som už uviedol - ani ja ani, môj advokát nie sme\noboznámení so spisovým materiálom vedeným proti mne na inšpekcii ministerstva vnútra. Len chcem\nuviesť, že odkúpenie predmetných kovov nemá žiadny súvis s výkonom môjho povolania a právomoci\nverejného činiteľa“, z ktorej vyplýva, že žalobca odmietnutie vypovedať podmienil oboznámením sa\ns rozhodnutiami sudcu, ktorý mal nariadiť sledovanie jeho osoby. Žiadny takýto dôkaz v konaní o\nprepustení využitý nebol, preto v tomto konaní nemohol byť s ním ani oboznámený. V napadnutom\nrozhodnutí sa tiež neuvádzalo, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný vyšetrovateľom OISZ ÚIS\nSKIS MV SR vo vyšetrovacom spise za využitia informačno-technických prostriedkov a sledovania.\n20. Skutkový stav v konaní o prepustení bol zistený nadriadeným a žalobca bol so všetkými podkladmi\npre toto konanie riadne oboznámený. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 192 ods. 2 písm. e/, §\n48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podmienky prepustenia žalobcu zo služobného pomeru boli splnené\na preskúmaním predmetnej veci nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie\nbolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci za súčasného dodržania\npríslušných ustanovení zákona, a preto neboli zistené žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.\nII.\nŽaloba\n21. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.07.2015 domáhal, aby správny súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2015, ako aj personálny rozkaz Ministra vnútra SR\nč. 28 zo dňa 12.02.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zastáva názor, že postup a rozhodnutia\n- výroky, ako aj odôvodnenie tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu nie sú\nv súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami\nteda sú nezákonné. Vydané rozhodnutia nie sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998\nZ.z., okrem iného aj preto, že neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Rozhodnutia\nsprávnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu\nje nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nedostatok\ndôvodov.\n22. Žalobca uviedol, že dňa 26.02.2015 proti personálnemu rozkazu č. 28 zo dňa 12.02.2015 podal\nrozklad, ktorý riadne zdôvodnil. Žalovaný uviedol, že uvedený skutkový stav bol údajne zdokumentovaný\nvlastným šetrením nadriadeného a z dôkazov, ktoré uviedol v rozhodnutí. Z vykonaných výsluchov, tak\nako aj priamo vyplýva z personálneho rozkazu sa nepodarilo zistiť skutočnosti preukazujúce tvrdenie\nsprávneho orgánu, o ktoré oprel svoje rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, naopak\nz vykonaného dokazovania sa nepochybne preukázalo, že nemal žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ\nodkúpený tovar pochádza. Uvedené priamo potvrdzujú vo svojich výpovediach najmä Ing. Q. U. a Mgr.\nM. N., ktorí opakovane vypovedali, že nemal vedomosť odkiaľ farebné kovy pochádzajú. Prvostupňový\norgán svoje rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru založil na svojvoľnom subjektívnom\na dôkazmi nepodloženom názore „menovaný ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého\nzákladnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti mal a mohol vedieť, že nakupuje\ntovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou“. Podľa jeho názoru prvostupňový\norgán založil svoje rozhodnutie na dohadoch a to o to viac, že prepustenie zo služobného pomeru je\nmimoriadnym zásahom do základných práv a slobôd žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie prvostupňového\norgánu „... nakoľko sa nemohlo jednať o odpad ale išlo o nové, nepoužité cínové tyče, zabalené v\npôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. orlove 255, Považská Bystrica...“\n\nZo spisového materiálu, ale ani z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe akého\nvykonaného dôkazu dospel správny orgán k uvedenému záveru, že tovar, ktorý mal údajne kúpiť a\nnásledne predať nebol nikdy nikým zaistený. Práve z dôkazov, na ktoré sa správny orgán odvoláva,\nnepochybne vyplýva, že žalobca nemal žiadnu vedomosť, odkiaľ farebné kovy pochádzajú.\n23. Z dôkazov, ktoré správny orgán zabezpečil, a na základe ktorých založil svoje rozhodnutie o jeho\nprepustení zo služobného pomeru, konkrétne - hlásenia odboru inšpekčnej služby západ ÚIS SKIS\nMV SR sp. zn. ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 22.12.2014, ako aj zaslané vyrozumenie od\nvyšetrovateľa PZ zo dňa 15.01.2015, podľa žalobcu tieto nemožno za žiadnych okolností považovať za\ndôkazy a to nielen preto, že nejde o meritórne rozhodnutie, ale primárne preto, že hlásenia, vyrozumenia\nalebo úradné záznamy spracované vyšetrovateľom PZ nemajú povahu dôkazu. Môžu mať nanajvýš\ninformatívny charakter o tom, že sa v danej veci vedie vyšetrovanie.\n24. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výbor ZO odborového zväzu polície Malacky\nč. 8/54 dňa 06.02.2015 bol prerokovaný a tento nemal k návrhu výhradu ani pripomienky, práve naopak\npríslušný odborový orgán vyslovil nesúhlasné stanovisko k jeho prepusteniu zo služobného pomeru.\nTaktiež nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu ohľadne tvrdenia, že bol poučený, že v konaní o\nprepustení sa nemá k ničomu vyjadrovať, aj toto tvrdenie považuje za nepravdivé, pretože advokátom bol\npoučený o tom, že pokiaľ mu nadriadený nepredloží rozhodnutia sudcu o použití informačno-technických\nprostriedkov, na základe ktorých mal byť odpočúvaný a výstupy z ich použitia, nemôže sa reálne a účinne\nvoči nim brániť.\n25. Administratívny spis vzťahujúci sa na konanie o prepustenie žalobcu zo služobného však neobsahuje\nani rozhodnutia sudcu, na základe ktorých bolo realizované jeho tajné sledovanie, bez ohľadu na jeho\ndruh a použitie a rovnako neobsahuje žiadne výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov\na sledovania osôb. Nadriadený mu tak uprel najzákladnejšie právo účastníka konania a to oboznámiť\nsa so všetkými dôkazmi, ktoré sú podkladom pre dané konanie. Je nepochybné, že z uznesenia\no vznesení obvinenia, ako i návrh na prepustenie zo služobného pomeru, rovnako i rozhodnutie o\nprepustení zo služobného pomeru, teda celé administratívne konanie, ktoré je separátne a nezávislé\nkonanie od trestného konania sú v skutočnosti založené na jednom dôkaze (výstupoch z použitia\ninformačno-technických prostriedkov), ku ktorému sa počas konania nemal možnosť vyjadriť, pretože\nnie sú obsahom administratívneho spisu a tým došlo k porušeniu čl. 36 písm. b/, 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSR. Z rovnakých dôvodov došlo aj k porušeniu čl. 6 ods. 1, 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane základných\nslobôd.\n26. Žalovaný svojvoľným vyhodnotením dôkazov, ktoré si zaobstaral, dospel k záveru, že žalobca svojím\nkonaním a s poukazom na článok I. odsek 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2008, porušil služobnú prísahu\na služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na\nujmu dôležitých záujmom štátnej služby, nakoľko mal konať úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody\nna svoj prospech. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa zvlášť hrubého porušenia\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti uvedenými v personálnom rozkaze o prepustení. Poukázal na\nto, že nesprávne žalovaný, ako aj prvostupňový orgán použil ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998\nZ.z., ktorý si vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok a to porušenie služobnej prísahy alebo\nslužobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na\nujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nijako neodôvodnil, že na základe čoho dospel k záveru, že\nporušenie povinnosti uvedenej v ust. § 48 ods. 3 písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. dosahuje\nintenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca má za to,\nže vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho postih je neprimerane prísny a jeho prepustenie zo služobného\npomeru nie je dôvodné. Žalobca namietal v žalobe, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného\npomeru bolo založené na nezákonných a neprípustných dôkazoch.\nII.\nVyjadrenie žalovaného\n27. Dňa 14.12.2015 obdržal správny súd vyjadrenie žalovaného, ktorý v ňom zrekapituloval priebeh\nkonania pred prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným a na záver dodal, že v napadnutom rozhodnutí\nsa neuvádza, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný vyšetrovateľom ÚIS MV SR vo vyšetrovacom\n\nspise za využitia informačno- technických prostriedkov a sledovania osôb. Skutkový stav v konaní o\nprepustení bol zistený nadriadeným najmä výsluchmi osôb a žalobca bol so všetkými podkladmi pre toto\nkonanie riadne oboznámený. Teda nebolo mu upreté žiadne právo účastníka konania. Ak v trestnom\nkonaní boli použité ITP, mal sa oboznámenia s nimi domáhať v tomto konaní. Nie je pravdou ani to,\nže sa nadriadený oboznámil s výstupmi využitia ITP v trestnom konaní, čím mala byť porušená zásada\nrovnosti zbraní. V spise je založená odpoveď vyšetrovateľa, v ktorej zamieta žiadosť nadriadeného o\nnazretie do vyšetrovacieho spisu a podáva nadriadenému správu (listy č. 11-15). Nebola teda porušená\nani Ústava SR a ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca totiž opomína\nskutočnosť, že protiprávne konal ako policajt, ktorý pred vznikom služobného pomeru zložil služobnú\nprísahu a teda jeho zodpovednosť za dodržiavania právnych predpisov je vyššia ako zodpovednosť\nostatných občanov. Zodpovedá tomu aj primerane vyššie finančné ohodnotenie za výkon služby. Nie\nje predsa možné, aby policajt po skončení výkonu služby si privyrábal bezdokladovým nakupovaním\ntovaru, u ktorého je zjavné, že nemôže byť legálne zadovážený, a jeho následným odpredajom za vyššiu\ncenu, aj to ešte pod menami osôb, ktoré sa ho nezúčastnili a ani o ňom nevedeli. Ich osobné údaje si\npritom na taký účel zadovážil neoprávnene.\n28. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci\npo riadnom zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to,\nči svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. V danom prípade prevážili dôkazy v neprospech\nžalobcu do takej miery, že jeho konanie bolo potrebné považovať za zvlášť hrubé porušenie služobnej\nprísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby. Nie je možné ponechať v služobnom pomere policajta, ktorý za účelom zisku odkupoval tovar,\no ktorom mal a mohol vedieť, že pochádza z nekalej činnosti iných osôb a následne ho so ziskom\nodpredal do spoločnosti, z ktorej bol pôvodne dodaný. Úlohou žalobcu ako policajta, keď už tvrdí, že\nnepoznal pôvod tovaru, bolo jeho pôvod zistiť, alebo aspoň oznámiť príslušnému útvaru PZ a nie ho\nsám odkúpiť a so ziskom odpredať. Jeho konanie bolo zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy. Bola\nteda splnená aj druhá podmienka prepustenia, teda že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo\nna ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko v záujme utajenia svojej nekalej činnosti využíval\ntotožnosť osôb, získanú nezákonným spôsobom.\n29. Žalovaný má za to, žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj napadnutý personálny rozkaz boli vydané\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a z dôvodov uvedených v žalobe navrhuje\nžalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.\nIII.\nRozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako\nkasačného súdu\n30. V preskúmavanej veci žalobcu už rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/171/2015-113\nzo dňa 05.06.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 5S/171/1015-146 zo dňa 17.01.2022 tak, že\nrozhodnutie žalovaného č.p.: KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 a personálny rozkaz Ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej\nsprávy na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške\n100%.\n31. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť.\n32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022\nrozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 5S/171/2015-113 zo dňa 05.06.2018 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší správny súd uviedol, že právny záver krajského súdu, že\nskutkové okolnosti veci - relevantné pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru - neboli orgánmi\nverejnej správy dostatočne zistené, sa javí ako predčasný. V novom konaní bude krajský súd v rámci\nprávneho posúdenia veci osobitne prihliadať na to, či vzhľadom na okolnosti súdenej veci nebolo\nmožné konanie žalobcu hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej\npovinnosti. Preukázanie porušenia, resp. porušenie služobnej disciplíny alebo porušenie služobnej\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.) je kvalitatívne iné\n\nprotiprávne konanie ako spáchanie trestného činu, a preto krajský súd v ďalšom konaní preskúma, či v\nadministratívnom konaní obstaranými dôkazmi preukázané konanie žalobcu - hoci mu v trestnom konaní\nnebolo preukázané, že mal vedomosť o nekalom pôvode tovaru, ktorý kupoval, a preto bol spod obžaloby\noslobodený - je možné považovať za porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti tak, ako\nto vyplýva z príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy. .....Krajský súd zameria najmä na vlastný\ntext služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie\nalebo porušenie sa žalobcovi kladie za vinu, pričom v administratívnom konaní vykonané dôkazy bude\nkonfrontovať vo vzťahu k týmto zisteniam sťažovateľa, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa tak,\nako sú tieto obsiahnuté v príslušných rozhodnutiach.\n33. Krajský súd v novom rozsudku detailne odôvodní, či časť ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z.z. „a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby“ v ustanovení: „e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a\njeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“ je autonómnou\nkumulatívnou podmienkou pre prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru alebo,\nči je predmetná časť právnej normy ďalšou konkretizáciou požiadavky, že sa musí jednať o zvlášť hrubý\nspôsob porušenia služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Ak krajský súd dospeje k záveru, že je\nto autonómna požiadavka, preskúma rozhodnutia orgánov verejnej správy, či splnenie tejto požiadavky\nz rozhodnutí dostatočne vyplýva, resp. či je dostatočne preukázaná.\n34. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom SR na Krajský súd v Bratislave bola vec zapísaná ďalej\nvedená pod spisovou značkou 1S/152/2022.\nVI.\nĎalšie vyjadrenia žalobcu po vrátení veci kasačný súdom krajskému súdu\n35. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.09.2022 požiadal Krajský súd v Bratislave o pripojenie\ncelého trestného spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 4T/4/2016, keďže administratívne\nkonanie sa začalo výlučne na podklade trestného konania a trestné konanie sa považuje ako jeden\ncelok ( prípravné konanie, konanie na súde 1. stupňa a konanie pred odvolacím súdom) a zrušujúci\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022 (poznámka\nsúdu, že žalobca mal zrejme na mysli Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a nie Najvyšší súd\nSlovenskej republiky) sa opiera výlučne o závery Okresného súdu Trenčín sp.zn. 4T/4/2016 a to dokonca\nzjavne selektívnym spôsobom nevšímajúc si pritom za právne závery Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.\n2To/23/2018.\n36. Žalobca ďalej dňa 23.10.2022 doručil súdu podanie označené ako námietky zásadného právneho\nvýznamu k rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa\n24.05.2022 a k právnej veci žalobcu ako celku, k podaniu priložil aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne\nč.k. 2To/23/2018-1102 zo dňa 05.06.2018. Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal najmä na skutočnosť,\nže správny súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o\ntom, kto ho spáchal. Správny súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty\nurčitého trestného činu. Dokonca páchateľ je povinný znášať následky už vyvrátenej prezumpcie neviny\naj navonok, a to navyše s nemožnosťou dokazovať opak (vyriešením tejto prejudiciálnej otázky trestným\nsúdom je správny súd v zásade bezvýhradne viazaný). Zdôraznil, že ak bolo právoplatne rozhodnuté,\nže skutok sa nestal, nemožno v trestnom konaní skúmať naplnenie obligatórnych znakov skutkových\npodstát trestných činov uvedených v osobitnej časti trestného zákona a rovnako nemožno skúmať\nporušenie príslušných ustanovení iných právnych predpisov (hmotnoprávnych či procesnoprávnych). Z\nlogiky veci a zo zdravého uvažovania vyplýva, že neexistujúci skutok (skutok sa nestal) nemôže naplniť\npojmové znaky zákonných dôvodov na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru. Bez právneho významu nie je ani fakt, na čo správny súd a ani kasačný súd v skorších\nrozhodnutiach neprihliadli, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby prokurátora z dôvodu podľa § 285\npísm. a/ Trestného poriadku. Ide o najpriaznivejší dôvod oslobodenia spod obžaloby (čo kasačný súd vo\nsvojom rozhodnutí vôbec nerozlišuje), pretože súdy v trestnom konaní právoplatne rozhodli, že skutok\nsa nestal. Z logiky veci vyplýva, že ak skutok, pre ktorý bol so žalobcom ukončený služobný pomer a\nktorý bol dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru bol vymedzený rovnako, ako skutok, pre\nktorý bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, v prípade oslobodenia spod obžaloby z dôvodu, že skutok\n\nsa nestal, nemohli byť administratívnom konaní naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods.\n1 písm. e/ zákona číslo 73/1998 Z.z..\nV.\nPrávne posúdenie veci\n37. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa\nust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491\nods. 1 SSP, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrenom v rozsudku\nsp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022 opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov\nuvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie\ndňa 18.05.2023 a dňa 25.05.2023 súd vo veci vyhlásil rozsudok.\n38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť\nna súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky).\n40. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n42. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade\ns právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd\npreskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje,\nči je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich\nprávach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad\ntýchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.\n43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa\ncíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého\norgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale\nbude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\n44. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n45. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá\nslužobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a\ndisciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť\na verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.\n46. Podľa § 47 zák. č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n\n47. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, f/, g/, h/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy,\nktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi\nriadne oboznámený, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby\ns osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný\nprospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré\nby mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú\ndisciplínu.\n48. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n49. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne\na musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\n50. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady.\n51. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n52. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n53. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n54. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi\npredpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania\nrozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,\npriezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené\núčastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej\nslužby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko\nneuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n55. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n56. Predmetnom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č.p.: KMOLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - personálny\nrozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015, ktorým bol žalobca prepustený zo\nstálej štátnej služby vo funkcii starší referent špecialista Obvodného oddelenia PZ zboru Stupava, odboru\nporiadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave,\nslužobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998\nZ.z..\n57. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom rozsah prieskumu bol\nstanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). V preskúmavanej veci\nnebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\n\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia (právo na súdnu a inú právnu ochranu). Je však len na ňom, ako toto svoje právo využije.\nSprávny súd poskytuje ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby\nv oblasti verejnej správy ako účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí\na postupov orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou\nzásadou, a teda je na žalobcovi, aby v žalobe určil rozsah a obsah prieskumu vykonaného správnym\nsúdom. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými\nv žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Preto nemá oprávnenie dôvody\nnezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého\nrozhodnutia a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody\nnezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia na daný prípad konkretizovať. To\nznamená, že všeobecne uplatnené námietky týkajúce sa nesprávne, resp. nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci, či vád v konaní, ktoré mohli mať vplyv\nna zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny\nprieskum zákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu verejnej správy.\n58. Z odôvodnenia preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia žalovaného, a to personálneho\nrozkazu č. 28 zo dňa 12.02.2015, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.\nprepustený zo služobného pomeru vyplýva, že:\n- žalobca služobnú povinnosť porušil zvlášť hrubým spôsobom tým, že, nebol čestný a disciplinovaný,\nkeď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykupoval tyčový cín a meď od osôb,\nktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával pod menami osôb,\nktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom systéme MV SR alebo iným nezisteným\nspôsobom, a ktoré predaj podľa ich výpovedí nerealizovali ani sa pri ňom nezúčastňovali. Žalobca pritom\nvzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom\na čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník PZ s\ndlhoročnou praxou mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou\nosobou. O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil\nsa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu\nsa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento\nnáhodou predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov\na majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol.\n- žalobca nedodržal služobnú disciplínu tým, že sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ,\nalebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3\npísm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z..\n- ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,\npredovšetkým záujmom na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní\nslužobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného príslušníka PZ k\nrešpektovaniu právnych prípisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá sa, že každý\npríslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako sa k tomu\nzaviazal v služobnej prísahe. Každý príslušník PZ má za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a pri\nsvojom povolaní a profesii má byť svojím chovaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Podľa\nzhodnotenia služobnej činnosti menovaný je dôsledný, služobné úlohy si plní zodpovedne, kvalitne, včas\na so záujmom, je samostatný. Podľa prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach\nbol 60 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené raz. Svedomité plnenie\nslužobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je však základnou povinnosťou\nkaždého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť konanie menovaného, nezlučiteľné s\npostavením a úlohami príslušníka PZ.\n59. Úlohou správneho súdu bolo v zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nvysloveného v rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022 vyhodnotiť dôkazy vykonané v\nadministratívnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a\ntakto ustálené skutkové zistenia komparovať s odôvodnením žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. s\nich výrokovou časťou, a či vzhľadom na okolnosti súdenej veci nie je možné konanie žalobcu hodnotiť\nako zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Kasačný súd ďalej uviedol,\n\nže ak je aj žalobca spod obžaloby za určitý skutok oslobodený (v trestno-právnej rovine), neznamená\nto, že to isté konanie nemôže predstavovať porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom a predstavovať tak základ pre prepustenie osoby zo služobného pomeru. V\nkontexte uvedeného sa preto správny súd zameral na vlastný text služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona\nč. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie alebo porušenie sa žalobcovi kladie za vinu\nza súčasnej konfrontácie vykonaných dôkazov v administratívnom konaní.\n60. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca namieta najmä skutkové okolnosti veci relevantné pre\nprepustenie žalobcu zo služobného pomeru a to, že by sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti\ntým, že by vedel, že tovar, ktorý kupoval od Ing. U. Mgr. N. aspoň 3x ročne na čerpacej stanici ÖMV T.,\nbol kradnutý. Skutočnosti, že tento tovar následne predával pod menami iných osôb, ktoré pri predaji\nneboli prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje mal zistiť neoprávnenom lustráciou v\ninformačnom systéme ministerstva vnútra alebo iným nezisteným spôsobom sa žalobca nevyjadril. Do\nzápisnice o výsluchu účastníka konania zo dňa 28.01.2015 sa vyjadril v tom zmysle, že k uvedeným\nosobám sa v súčasnej dobe nevie vyjadriť, nakoľko doposiaľ nebol vypočutý vyšetrovateľom inšpekcie\nk jeho obvineniu a nie je oboznámený s dôkazmi v spisovom materiáli, na základe ktorých mu bolo\nvznesené obvinenie. Jeho advokát ho poučil, že v konaní o prepustení sa nemá vyjadrovať. Namietal,\nže tieto skutkové okolnosti neboli orgánmi verejnej správy dostatočne zistené, dôvodiac rozsudkom\nOkresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/216 zo dňa 16.01.2016, ktorým bol žalobca oslobodený spod\nobžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15.01.2016, ktorý potvrdzuje, že žalobca\nnemal vedomosť o tom, že kupuje kradnutý tovar a tiež, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného\npomeru je závislé na výstupoch z použitých informačno-technických prostriedkov, ktorých zákonnosť\nspochybňuje a ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, pretože nie sú obsahom administratívneho\nspisu. Domnieva sa preto, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru bolo založené\nnezákonných a neprípustných dôkazoch.\n61. Správny súd konštatuje, že uvedený skutok bol v časti týkajúcej sa toho, že žalobca mal vedomosť\no tom, že kupuje kradnutý tovar, základom konania proti nemu jednak v trestnom konaní a jednak v\npersonálnom konaní. Jeho tvrdenia v trestnej rovine potvrdil aj Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.\n4T/4/216 zo dňa 16.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/23/2018-1102\nzo dňa 05.06.2018, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry\nTrenčín pre trestný čin zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pretože nebola\nrelevantne preukázaná vedomosť obžalovaného o tom, že kupuje odcudzený tovar. Avšak konanie o\nprepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č.\n73/1998 Z.z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia zo služobného\npomeru, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.. Nie je možné ho zamieňať\nso samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu. Je potrebné zdôrazniť, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale\nlen otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Preto\nnemožno v správnom súdnictve skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v\nkonaní pred slovenským trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe.\n62. Výsledok personálneho konania a teda naplnenie zákonných podmienok prepustenia nie je ani\nzávislé od výsledku trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nnemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Šetrenie nadriadeného v personálnom konaní bolo\nvykonané a dôkazy hodnotené podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., nie podľa zák. č. 301/2005 Z.z.\nTrestný poriadok, či podľa zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje\npravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti, ani váhu, či dôkaznú\nsilu, dôkazný význam a zároveň zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje ani potrebný rozsah dôkazov\nnevyhnutných k pravdivému zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. O prepustení\npolicajta rozhoduje príslušný nadriadený, v danom prípade minister vnútra SR. Tento hodnotí dôkazy\npodľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného uváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho\nprípadu, k jeho osobitostiam a charakteristickým črtám, čím sa bráni mechanickému postupu pri\nhodnotení dôkazov. Podľa zákona č. 73/1998 Z.z. vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom\npersonálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania.\n\n63. Úlohou správneho súdu pri posudzovaní toho, či bol žalobca prepustený zo služobného pomeru\nzákonne, a to v súlade s právnym názorom kasačného súdu uvedeného v rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022\nzo dňa 24.05.2022, nie je skúmať to, či žalobca mal vedomosť o tom, že ním kupované kovové tyče\nsú kradnuté, ale je potrebné skúmať, či okolnosti zistené a opísané v odôvodnení rozhodnutí orgánov\nverejnej správy - ako skutkový základ pre jeho prepustenie zo štátnej služby - predstavujú zvlášť hrubé\nporušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pre ktoré nie je možné žalobcu ponechať v\nštátnej službe a ak áno, či sú v tomto rozsahu aj riadne preukázané dôkazmi.\n64. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámením sa s obsahom súdneho a\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že vo veci žalobcu nadriadený v medziach zákona č. 73/1998\nZ.z. v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil\nintenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom, ako aj naplnenie podmienky, že\njeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a v súlade s\npríslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. aj rozhodol.\n65. Nič na uvedenom nemení, že Okresný súd Trenčín, žalobcu oslobodil pre skutok, ktorý je uvedený aj\nv napadnutom personálnom rozkaze, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.\nToto ešte neznamená, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako\nporušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (viď rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Sž/92/1998, 2Sžo/156/2008 uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 366/06-9, III. ÚS\n263/06, III. ÚS 345/05). V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a aj Ústavného súdu SR, v\nkonaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami\nTrestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Aj keď žalobca\nbol rozsudkom Okresného súdu Trenčín oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal\nskutok, pre ktorý bol stíhaný, a ktorý aj potvrdil Krajský súd v Trenčíne ( v odôvodnení, ktorého neboli\nuvedené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku Okresného\nsúdu Trenčín), toto ešte neznamená, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu\nvyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (viď\nrozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 5Sž/92/1998, 2Sžo/156/2008 uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS\n366/06-9, III. ÚS 263/06, III. ÚS 345/05). Podobný právny záver prijal aj Najvyšší správny súd SR\nako kasačný súd v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022: „Výsledok trestného\nkonania vedeného proti žalobcovi (a jeho právoplatné oslobodenie spod obžaloby za trestný čin\npodielnictva) nemusí bez ďalšieho a automaticky determinovať výsledok administratívneho konania (o\njeho prepustení zo služobného pomeru). Ak aj skutkové zistenia príslušných orgánov verejnej moci napr.\nnepostačujú na to, aby bola osoba uznaná vinnou z trestného činu (v rovine trestno-právnych dôkazných\nštandardov), neznamená to, že dôkazy obstarané v administratívnom konaní nemôžu postačovať napr.\nna prepustenie tejto osoby zo služobného pomeru.“\n66. Obdobnú konštatáciu obsahuje odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp.zn.\n18/22/2021 zo dňa 02.02.2022: „konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ je\nsamostatným konaním a postih za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné\nstotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Sžo/18/2013 zo dňa 16.04.2014, podľa ktorého: „konanie o služobnom\npomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo\nslužobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či žalobca bude uznaný\nvinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V konaní o prepustení zo služobného pomeru, i\nv zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, je postačujúce preukázanie porušenia služobnej prísahy\nalebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie príslušného policajta\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež je potrebné uviesť,\nže služobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. kompetentný v personálnych veciach konať\nsamostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Ani\nprípadný právoplatný oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, že policajt sa nedopustil porušenia\nslužobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna.\nAdministratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou\nprocesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní možno použiť\nako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného\nkonania.“\n\n67. V zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť\nzávažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať\nza právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám,\nktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu\npríslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu\nprávnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení\nporušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých\nhľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom\nkonkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného\nporušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie\nhodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na\nčas a situáciu (zabezpečovanie iných služobných povinností v súvislosti s voľbou prezidenta), za\nktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu\nporušenia konkrétnych povinností, na dôsledky... Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v\nprípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo\nzvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým\nokolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a ako správne uviedol žalobca, musí byť\nlogickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.\n68. Z administratívneho spisu vyplýva, že:\n- vlastným vypočutím Ing. U. a Mgr. N. v rámci administratívneho konania (t.j. nie použitím ich výpovedí\nz trestného konania) bolo preukázané že tieto osoby opakovane predali žalobcovi farebné kovy, a to na\nčerpacej stanici ÖMV T.\n- žalobca nechcel vedieť ich mená, ale oslovoval ich slovom „chalani“\n- žalobca im za dodaný farebný kov platil v hotovosti (pozn. kasačného súdu: zrejme sa tak dialo bez\ntoho, aby mu bol vydaný doklad o kúpe tohto tovar (čo nepochybne vyplýva z toho, že obaja svedkovia\nIng. U. a Mgr. N. sa priznali, že predmetné kovové tyče kradli)\n- tovar bol predávaný ďalej pod menami tretích osôb, pričom žalobca v minulosti (v lete 2014) požiadal\nsvojho kolegu o obstaranie fotografií občianskych preukazov osôb, ktoré by zaistil a pod. (výpoveď\nsvedka S. Š.P.), ktorý však tejto žiadosti žalobcu nakoniec nevyhovel\n- osoby, pod menami ktorých sa kovové tyče ďalej predávali, o tomto predaji nevedeli, resp. na ňom\nneparticipovali\n- z ilustračnej fotodokumentácie od poškodenej spoločnosti vyplýva, že tyče, ktoré Ing. U. a Mgr. N.\nkradli z poškodenej spoločnosti, boli takého balenia, resp. vyhotovenia, že to predmetné tyče robili\nnezameniteľnými s kovovými tyčami iných subjektov (pozn.: nejedná sa o fotodokumentáciu tyčí, ktoré\nkupoval priamo žalobca, ale o fotodokumentáciu identického druhu tovaru)\nVšetky tieto dôkazy sú pritom dôkazmi, ktoré boli obstarané v administratívnom konaní, nezávisle od\ndokazovania v trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti žalobcovi, čo nakoniec potvrdil aj kasačný súd\nv rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022.\n69. Podľa ustanovenia § 469 SSP je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, ak dôjde\nk zrušeniu napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5S/171/2015-113\nzo dňa 05.06.2018, a preto správny súd v ďalšej časti poukazuje na právny názor kasačného súdu\nvyslovený v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022.\n70. Ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. od orgánov verejnej správy vyžaduje,\naby tieto primárne preukázali, že príslušník Policajného zboru porušil služobnú prísahu alebo služobnú\ndisciplínu zvlášť hrubým spôsobom, čo je podstatne nižší dôkazný štandard ako je preukázanie\nvedomosti žalobcu o tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý. V konečnom dôsledku je nižší dôkazný\nštandard vyvolaný tým, že v predmetných konaniach (trestné konanie vs. konanie o prepustení zo\nslužobného pomeru) existujú rozdielne objekty dokazovania. Kým v trestnom konaní sa preukazuje\nspáchanie trestného činu podľa dôkazných štandardov vyžadovaných predpismi trestného práva, v\nprípade postupu podľa § 192 ods. 1 písm. e/zákona č. 73/1998 Z.z. je predmetom dokazovania nie\nspáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti zvlášť hrubým\nspôsobom. Diferenciáciu v uvedenom zmysle odôvodňuje aj to, že podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je\nspáchanie úmyselného trestného činu úplne nezávislým dôvodom pre prepustenie príslušníka PZ zo\nštátnej služby, a to podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona [ „(1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak f/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest\n\nodňatia slobody“]. Zjednodušene povedané, oslobodenie príslušníka PZ spod obžaloby neznamená, že\nkonanie, ktoré bolo predmetnom jeho stíhania, nemôže - za splnenia podmienky, že je riadne preukázané\n- byť dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru.\n71. Kasačný súd poukázal v tejto súvislosti aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín (sp.zn. 4T/4/2016),\nktorý je súčasťou súdneho spisu. Skutková veta uvedená v oslobodzujúcom rozsudku Okresného súdu\nTrenčín (sp.zn. 4T/4/2016) pritom znie nasledovne: „obvinený Z. Y. dňa 23.05.2014 v čase o 06.00\nhod. na čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. odkúpil za účelom ďalšieho odpredaja\na dosiahnutia zisku od obvineného Ing. Q. U. a od obvineného Mgr. M. N. tyčový cín s označením\n815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením\nUHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg spolu v hodnote XX.XXX,XX Eur, za ktorý\nna mieste zaplatil X.XXX,- Eur a následne 24.06.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV\nT. na diaľnici D1 v smere na Ž. odkúpil od týchto istých osôb tyčový cín s označením 815L 1100000G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UHV031s\nobsahom olova a striebra 0% o váhe 56,60 kg spolu v hodnote X.XXX,XX Eur a 113,1 kg medi v hodnote\nXXX,- Eur, za ktorý tovar spolu zaplatil X.XXX,- Eur a napokon dňa 21.07.2014 v čase o 06.00 hod. na\nčerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín\ns označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený\ntyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote\nX.XXX,XX Eur, za ktorý tovar zaplatil X.XXX Eur, takto na seba previedol uvedené kovy v hodnote\nXX.XXX,XX Eur napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako veci,\nktorá bola odcudzená obvinenými Ing. Q. U. a Mgr. M. N..“ (č. l. 105 súdneho spisu).\n72. V tom istom rozsudku (str. 5 rozsudku, č. l. 107 súdneho spisu) sa pritom uvádza, že „bolo\nnepochybne dokázané, že predmetný tovar obžalovaný Z. Y. opakovane tak, ako sa to uvádza v\nžalovanom skutku v inkriminovanom čase a na inkriminovaných miestach prevzal od t.č. odsúdených\nIng. Q. U. a Mgr. M. N., ktorí tento obaja predtým spoločným konaním odcudzili v poškodenej obchodnej\nspoločnosti, kde aj pracovali, čo ani sám obžalovaný v rámci uplatňovania svojich procesných oprávnení\nuž nespochybňoval na ostatnom hlavnom pojednávaní, resp. to potvrdil, na druhej strane však súčasne\nnebolo nezvratne, bez akýchkoľvek rozumových pochybností preukázané tvrdenie v žalovanom skutku,\nže obžalovaný Z. Y. tak urobil aj napriek tomu, že mal mať vedomosť o nelegálnom pôvode tohto tovaru.“\n73. Okresný súd Trenčín zároveň v odôvodnení predmetného trestného rozsudku uvádza, že dôkazom\ntoho, že žalobca mal vedomosť o pôvode tovaru nie je ani to, že následný predaj sa žalobca snažil\nrealizovať tak, aby nebol v každom prípade stotožnený, keďže tento postup mohol zvoliť aj z dôvodu „že\nby takáto jeho obchodná aktivita mohla byť v rozpore s obmedzeniami zdrojov svojich príjmov policajta\nv zmysle platného Zákona o Policajnom zbore.“ (str. 5 rozsudku, č. l. 107 súdneho spisu), t.j. javí sa, že\nnie je sporné ani to, že tento tovar žalobca predával pod menom tretích osôb.\n74. Podľa názoru kasačného súdu z doterajšieho dokazovania - či už v rámci administratívneho konania\no prepustení žalobcu zo služobného pomeru alebo z trestného konania v predmetnej veci - preto nie je\nsporné, že nákupy kovových tyčí žalobca uskutočňoval tak, ako je to uvedené vyššie (čo vyplýva nielen\nz dokazovania v administratívnom konaní, ale aj v trestnom konaní). Sporným je výklad a relevancia\ntýchto skutkových okolností pre účely administratívneho konania o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru.\n75. Kasačný súd ďalej konštatoval, že z administratívneho spisu vyplýva, že kovové tyče žalobca kupoval\nod neznámych osôb (resp. od osôb, ktorých mená ani nechcel vedieť), že tak robil aspoň 3x, že tak robil\nna čerpacej stanici ÖMV T., ako aj to, že tento tovar následne predával pod menami iných osôb (ktoré\nsa pokúšal - neúspešne - v rozpore so zákonom - získať aj od kolegu - S. Š.).\n76. Na základe preskúmania administratívneho spisu žalovaného správny súd konštatuje, že orgán\nverejnej správy v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov, ktoré zabezpečil zákonným spôsobom a\nvlastnou činnosťou a tieto potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom. V zmysle § 238\nods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možno zistiť skutočný\nstav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán všetky vykonané dôkazy, ktoré\nboli vymenované aj v napadnutom rozkaze následne v zmysle ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998\nZ.z. zhodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\n\nsúvislosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu (za súčasného zhodnotenia\nokolností podľa § 233 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.), pričom po ich vyhodnotení bolo správne konštatované\nprotiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo nezlučiteľné s postavením príslušníka Policajného zboru.\n77. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a\ndisciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť\na verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n78. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí okrem iného aj povinnosť (a)\nplniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; (f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu\ndôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v\nsúvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; (g) v štátnej službe i mimo\nštátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor\na (h) dodržiaval' služobnú disciplínu.\n79. V okolnostiach prípadu žalovaný orgán verejnej správy hodnotil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé\nporušenie služobnej prísahy, ktoré aj podľa názoru súdu, bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bolo\nkvalifikované ako trestný čin alebo nie, je v absolútnom rozpore s obsahom služobnej prísahy policajta.\n80. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, nebral do úvahy údaje z\npohľadu trestného práva, ale v rámci konania o prepustení boli zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnom\nčase preukázali skutočnosť, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú\nprísahu a služobnú povinnosť a súčasne jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu ohľadom\nnedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaným irelevantné, keď aj sám vo svojich vyjadreniach\na v žalobe nepopiera, že došlo ku konaniu, ktoré žalovaný vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy\na služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Bránil sa len tým, že nemal vedomosť o tom, že\ntovar, ktorý od neznámych ľudí kupoval je kradnutý. Nepoprel a ani žiadnym spôsobom nevyvrátil\ntvrdenie žalovaného, že odkúpený tovar - farebný kov odpredal do spoločnosti Medeko Cast, s r.o. pod\nmenami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli ( výpoveď týchto osôb je založená\nv administratívnom spise) a tiež, že požiadal svojho kolegu, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy,\naspoň 2 alebo 3, o čom svedčí výpoveď policajta S. Š. zo dňa 16.01.2015 (jeho výpovedi tiež súčasťou\nadministratívneho spisu). Žalobca na svoju obhajobu za tým účelom neprodukoval a ani nenavrhol\nvykonať žiaden dôkaz. Správny súd tiež konštatuje, že skutok, tak ako je popísaný v personálnom\nrozkaze, a ktorý zakladá dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. vyplýva zo zistení orgánu verejnej\nsprávy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a tiež aj s rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.\n4T/4/2016, na ktoré skutočnosti poukazuje aj kasačný súd v zrušujúcom rozsudku 4Stk/10/2022 zo dňa\n24.05.2022. Žalovaný vychádzal zo skutočností ním zistených vo vzťahu k riešeniu personálnej otázky,\nza stavu ktorého preskúmavané skutočnosti nemusia byť trestným činom. Vo vzťahu k uvedenému\nsúd neuznal dôvodnú ani námietku žalobcu, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru\nje založené na výstupoch z použitia informačno - technických prostriedkov, ku ktorým sa žalobca\nnemal možnosť vyjadriť počas konania, pretože nie sú obsahom administratívneho spisu. Súčasťou\nadministratívneho spisu je hlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR CVS: SKIS-408/O1SZ-V-2014 zo dňa\n22.12.2014, vyrozumenie od vyšetrovateľa zo dňa 15.01.2015, zápisnica o výsluchu žalobcu s jeho\nvyjadreniami; zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci Ing. Q. U., Mgr.\nM. N., N. A., A. C., ppráp. S. Š., E. Y., A. O., Z. U., Q. B., A.Á. S., Ľ. N. a Z. E.; fotodokumentácia\ncínu; fotokópia plánu služieb OO PZ Stupava; záznam o odmenách a trestoch žalobcu; zhodnotenie\njeho služobnej činnosti; stanovisko výboru ZO OZP č. 8/54 Malacky č. p.: OZ-3/BA-5/2015. Z uvedeného\nje zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nevychádzal z\nnezákonných a neprípustných dôkazov, výstup z použitia informačno-technických prostriedkov na ktoré\nžalobca poukazuje, nie sú obsahom administratívneho spisu a žalovaný pri rozhodovaní o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z nich ani nevychádzal, nakoľko skutkový\nstav veci bol riadne a dostatočne zistený jeho vlastným vykonaným dokazovaním.\n\n81. Podľa názoru súdu spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu zvyšuje skutočnosť, že nekonal\nv súlade s požiadavkami zákona, že policajt má byť disciplinovaný, čestný, statočný, aby svoje sily a\nschopnosti vynaložil na ochranu práv občanov, ich bezpečnosti a verejného poriadku. Zároveň žalobca\nako policajt zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka Policajného zboru\nuvedené v ust. § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zák. č. 73/1998 Z.z., nakoľko v čase mimo štátnej služby\nsa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\npretože ako príslušník Policajného zboru previedol na seba tovar-veci bez toho, aby sa zaujímal o to,\nkto mu túto vec predáva a rovnako aj o pôvod kupovanej nadobúdanej veci a žalobca následne tieto veci\npredával ďalej pod menom tretích osôb, ktoré o tom vôbec nevedeli a nevedeli ani o predávanom tovare.\nAko policajt mohol vedieť, že s účastníkmi tejto obchodnej transakcie sa mohol v budúcnosti stretnúť aj\npri výkone svojich služobných povinností v Policajnom zbore, a týmto spôsobom žalobca narušil vážnosť\nPolicajného zboru a dôveru v tento zbor.\n82. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka\nPolicajného zboru zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania a sám vedome konal v\nrozpore so zákonom. Aj podľa názoru súdu každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť\nza svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť vzorom, pretože je akousi „predĺženou rukou\nštátu“ a má dôsledne dodržiavať právne predpisy a plniť svoje povinnosti. K uvedenému pozri napr.\naj rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžo/73/2014. Preto ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo\nna ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných\npovinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru. Na\nzáklade uvedeného má správny súd za to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené dve zákonné\npodmienky, a to porušenie služobnej prísahy žalobcom ako príslušníkom Policajného zboru zvlášť\nhrubým spôsobom a porušenie služobnej povinnosti. Preto jeho ponechanie v služobnom pomere by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko príslušník Policajného zboru sa pri vzniku\nslužobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží\nna to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného\nživota a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi.\n83. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a\npripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k\nvýkonu služby v Policajnom zbore. Každý príslušník Policajného zboru, ktorý tieto vlastností nemá a\nprejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť Policajného zboru. Konanie, ktorého sa\nžalobca dopustil, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani vyššie uvedeným\nslužobným povinnostiam policajta.\n84. Správny súd taktiež poukazuje skutočnosť, že posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej\nprísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj otázky, či v nadväznosti na toto porušenie by bolo ponechanie\ndotknutého policajta v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je predmetom\nsprávneho uváženia žalovaného, pričom správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal\ndiskrečné oprávnenie orgánu verejnej správy. Na strane druhej, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 3Sžo/175/2015, odôvodnenie rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru\nmusí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Teda nemôže sa jednať\no akési paušalizované konanie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a že\nponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n85. Správny súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že žiadané kvality rozhodnutia, a to dôvody\nna prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v ňom uvedené, sú zrozumiteľné, dostatočne logické\na konkretizované vo vzťahu k zistenému konaniu žalobcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia skonštatoval, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol\nčestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený\nprospech opakovane vykupoval tyčový cín a meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom\npracovisku a tieto následne so ziskom predával pod menami osôb, ktorých osobne údaje zistil nelegálnou\nlustráciou v Informačnom systéme MV SR alebo iným nezisteným spôsobom, a ktoré predaj podľa ich\nvýpovedi nerealizovali ani sa pri ňom nezúčastnili. Žalobca pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho\npôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom ako aj vzhľadom\nna situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník Policajného zboru s dlhoročnou praxou mal\n\na mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. O takej jeho\nvedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť stoju\ntotožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného činu sa pokúsil získať\naj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento náhodou predviedol\nalebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných,\nale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal\nkonania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil\naj základné povinnosti policajta uvedene v § 48 ods. 3 písm. f/, g/ a h/ zákona, čím žalovaný poukázal\nna závažnosť zisteného konania. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru súdu tak nevykazuje znaky\nsvojvôle a dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení.\n86. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalobcu, že orgán verejnej správy vo veci jeho prepustenia\nzo služobného pomeru príslušníka PZ rozhodol nezákonne Žalobca nepredložil žiaden hodnoverný a\npresvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody jeho\nprepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. Naopak získané dôkazy žalovaným jednoznačne\npotvrdzujú žalobcove protiprávne konanie. Správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy\nzistil skutkový stav dostatočne a úplne a dôkazy boli získané zákonným spôsobom, sú relevantné a\nboli vyhodnotené objektívne a tvoria ucelený a hodnoverný celok preukazujúci, že žalobca sa dopustil\nprotiprávneho konania tak, ako to bolo v konaní zistené, pričom všetky tieto dôkazy boli hodnotené\njednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Ak teda žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, neznamená to, že sa konania v ňom uvedeného nedopustil. Správny súd dospel k záveru,\nže skutočnosti, ktoré zakladali zákonný dôvod orgánu verejnej správy na prepustenie žalobcu ako\npríslušníka policajného zboru zo služobného pomeru boli v konaní jednoznačne preukázané dôkazmi\nobsiahnutými v administratívnom spise a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka\nPZ bolo striktne vykonané na základe zákona č. 73/1998 Z.z. a v jeho medziach. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti, je v danom prípade podľa názoru správneho súdu odôvodnený záver, že orgán verejnej\nsprávy po dostatočnom zhodnotení dôkazov a na základe dôkladného posúdenia veci v súlade s\nprávnymi predpismi, dospel k záveru, že konanie žalobcu dosiahlo intenzitu zvlášť hrubého porušenia\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu\ndôležitých záujmov štátnej služby. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\n87. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby vyplynulo súdu, že správny orgán vec\nsprávne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že\nžalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a preto bol v zmysle ust. § 192\nods. 1 písm. e/ citovaného zákona prepustený zo služobného pomeru. Samotná skutočnosť, že žalobca\nsa s právnym názorom žalovaného nestotožnil, napáda v okolnostiach prípadu vecnú nesprávnosť,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosť i tohto názoru. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu žalovaným by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n88. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už\nopakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať\nlogickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát\nmusí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na\nskutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom\nvo výrokovej časti. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/3/2012).\n89. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III.\nÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013).\n90. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces\nzahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že\nna každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\n\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko\nz 29.05.1997, Recueil III/1997).\n91. Záverom správny súd uvádza, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.09.2022 žiadal, aby súd\npripojil spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/2016. Správny súd uvádza, že navrhnuté dokazovanie\nnevykonal, nakoľko nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z\nhľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum\nrozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov,\nktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.\n92. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd\ndospel k záveru, že orgány verejnej správy vykonali potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu\nv danej veci a vysporiadali sa so spornými skutkovými okolnosťami a teda v konaní bol riadne zistený\nskutkový stav veci, ktorý preukazoval, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil\nslužobnú prísahu a služobné povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo\nslužobného pomeru príslušníka PZ.\n93. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych\norgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto\nsúd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n94. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania\nje vecný úspech v konaní. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, no žiadne trovy konania mu nevznikli,\npreto mu ich súd podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal.\n95. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému\nžiadne trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\nŽalobcovi súd právo na náhradu trov konania (vrátane trov kasačného konania) nepriznal, keďže žalobca\nvo veci nemal úspech.\n96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nKrajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2164ee0-168d-4d9f-be3e-857043ab7b2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2164ee0-168d-4d9f-be3e-857043ab7b2a"}, {"guid": "ussr:57a080a5-9cbd-4417-81bd-a058661306f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 366/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 366/06 z 30. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-30", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57a080a5-9cbd-4417-81bd-a058661306f9"}, {"guid": "ussr:d6aa3603-928d-4fde-bb6b-3102b3f0e699", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6aa3603-928d-4fde-bb6b-3102b3f0e699"}, {"guid": "ussr:5a414daf-9ceb-4954-b579-83f3294df38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/05 z 7. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a414daf-9ceb-4954-b579-83f3294df38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "6161d87c-ff38-45c0-af35-75d764317f7d:2d73c1bd-b1b1-4c32-9a77-8e3a8dcfc40e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3", "spisova_znacka": "2To/23/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/23/2018 z 3. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-07-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3"}], "citovane_v": []}