{"guid": "034be372-086b-4771-9a30-ac876164c482:9be08986-e845-418d-be9a-e29cbf4caf83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/9/2020 z 24. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2021, sp. zn. 16CoCsp/9/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1", "identifikacne_cislo": "1618202364", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Lisá", "sudca_id": 1289, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-lisa-1289", "datum_vydania": "2021-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9be08986-e845-418d-be9a-e29cbf4caf83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/9/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202364
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. J., nar. X.X.XXXX, E. B. XXX, o zaplatenie
1.748,95 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.
32Csp/175/2018-65, zo dňa 17.10.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 32Csp/175/2018-105,
zo dňa 5.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom
zamietajúcom výroku mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 17,90 % ročne
z istiny 1.748,95 eura od 20.7.2018 do zaplatenia, najneskôr do 17.6.2024, a vo zvyšnej časti ho
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.859,55 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.858,52 eura od 20.7.2018 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 32Csp/175/2018-105, zo dňa
5.12.2019, uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 1,92 eura, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, pričom žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania spojených
s vydaním dopĺňacieho rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.8.2018 domáhal voči žalovanej
zaplatenia istiny 1.748,95 eura spolu s nezaplatenými úrokmi v sume 109,57 eura, úrokom z omeškania
vo výške 1,03 eura, poplatkami za poistenie vo výške 1,92 eura, úrokom 17,90 % ročne z nezaplatenej
istiny od 20.7.2018 do zaplatenia, a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny, a nezaplatených zmluvných úrokov od 20.7.2018 do zaplatenia; na tom skutkovom základe,
že 7.7.2015 uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. 225910, na základe ktorej poskytol žalovanej
peňažné prostriedky vo výške 2.100 eur. Tvrdil, že žalovaná po vyčerpaní úveru porušila zmluvné
povinnosti, a preto ju listom z 19.7.2018 vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru, pričom
ku dňu zosplatnenia predstavovala jeho pohľadávka sumu 1.921,47 eura a bola tvorená nezaplatenou
istinou vo výške 1.748,95 eura, úrokmi 109,57 eura, úrokmi z omeškania 1,03 eura, poplatkami za
poistenie 1,92 eura a poplatkami 60 eur, ktoré si však žalobou neuplatnil. Žalobca si ďalej žalobou uplatnil
právo na zaplatenie úrokov z poskytnutej sumy istiny až do jej zaplatenia v zmluvne dohodnutej výške
17,90 % ročne.



3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 225910 (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
vo forme pôžičky v sume 2.100 eur. Zistil, že žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 108
mesačných splátkach vo výške 39,20 eura; úroková sadzba bola 17,90 % ročne, RPMN 20,87 %, a
priemerná RPMN 16,33 %.

4. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Objasnil, že zároveň Zmluvu podriadil aj pod právny
režim zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, pričom žalovaná má s
poukazom na § 2 písm. a) uvedeného zákona postavenie spotrebiteľa, a žalobca má s poukazom na § 2
písm. b) tohto zákona postavenie veriteľa. Súd prvej inštancie skonštatoval, že Zmluvu podrobil súdnej
kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok jej uzavretia v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., a žiadne pochybenie nezistil. Dospel k záveru, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.; má písomnú
formu a obsahuje i osobitné náležitosti stanovené predmetným zákonom.

5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu ustálil, že žalobca úver zosplatnil dňa 19.7.2018
po tom, ako bola žalovaná v omeškaní so splátkami úveru a k splateniu dlžného zostatku bola žalobcom
vyzvaná v lehote do 21.5.2018. Z textu výzvy zo dňa 16.5.2018 vyvodil, že žalobca žalovanú vyzýval na
plnenie povinností a upozornil ju na uplatnenie svojho práva v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Na uvedenom základe mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je v časti istiny 1.748,95 eura
dôvodná.

5.1. Poznamenal, že nárok žalobcu je dôvodný aj v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške
109,57 eura, pretože mal za preukázané, že žalovaná na úrokoch do dňa zosplatnenia bola uvedenú
sumu dlžná, a žalovaná tento nárok žalobcu ani nesporovala; a rovnako tak nesporovaným bol aj dlh
na poistnom vo výške 1,92 eura.

5.2. Pokiaľ sa jedná o zmluvný úrok 17,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od
20.7.2018 do zaplatenia, súd prvej inštancie zistil, že strany si dojednali zmluvný úrok 17,90 % ako
fixný do doby splatnosti úveru. Pripomenul, že žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k
zosplatneniu celého úveru. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského
úveru, vyslovil názor, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Dôvodil s
poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, zo dňa 18.9.2012, v zmysle
ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba
úroky z omeškania. Súd prvej inštancie podčiarkol, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov
len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania; v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Vyslovil názor, že splácanie úveru v splátkach na
strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia
a spláca, a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok; stav výhody splátok je obvyklý
a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí. Zdôraznil, že iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru, t. j. nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Podotkol, že
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa
ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, a s týmto
stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy, pričom
naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom
lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Uzavrel, že ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje



aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa
neprijateľne odchylná od zákona, čo takúto zmluvnú podmienku robí podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatnou.

5.3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného
dlhu, a preto mal za dôvodný aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne z 1.858,52 eura, čo je suma
istiny a zmluvných úrokov z úveru, počítané od 20.7.2018 (deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej
splatnosti) do zaplatenia.

5.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na vyčíslené úroky z omeškania vo výške 1,03
eura, ktoré si žalobca vyčíslil do dňa zosplatnenia je dôvodný, pretože žalovaná bola preukázateľne v
omeškaní s plnením jej peňažného dlhu.

6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1,
ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 565, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 2 písm. a) až
písm. aa), § 11 ods. 1 písm. a) až písm. e) zákona
č. 129/2010 Z. z., uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.859,55 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.858,52 eura od 20.7.2018 do zaplatenia, sumu 1,92 eura,
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., pričom
pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní vychádzal len z uplatnenej istiny, a keďže
táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, súd prvej inštancie mu priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanej; o trovách konania súvisiacich s vydaním dopĺňacieho rozsudku rozhodol s
poukazom na princíp hospodárnosti a žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania.

7. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovanú na úhradu dlžnej sumy
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca zastával názor, že má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po
ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. S poukazom na § 497, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka zdôraznil, že dlžník je povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Dôvodil, že aj v nadväznosti na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., je spotrebiteľ povinný
uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho
splatenia; a zdôraznil, že ak zákon
č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky
až do dňa splatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po
zosplatnení aj veriteľ. Vyjadril presvedčenie, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka a ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka. Podčiarkol, že iný výklad by musel byť odôvodnený priamo príslušnými zákonnými
ustanoveniami (ktoré však neexistujú) alebo nepriamo - extenzívnym výkladom existujúcich zákonných
ustanovení, ktorý však nebol predložený. Žalobca sa domnieval, že výklad prezentovaný súdom prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku znamená, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka
sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia
úroku na úroveň zákonného úroku z omeškania. Dal do pozornosti, že reštriktívne ustanovenie vo vzťahu
k nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení neobsahuje žiadny právny predpis, pričom ak by bolo
úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal meniť a
dopĺňať Občiansky zákonník obsahoval pod č. 5. ustanovenie, ktorým sa navrhovalo doplniť do § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vetu: „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len
do uplatnenia práva podľa § 565.“ Žalobca zároveň zdôraznil, že táto navrhovaná zmena však nebola
nikdy legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z. z., ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto a ani
obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje.

8. Žalobca upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 113/2018, zo dňa
30.7.2019, z ktorého vyplýva právny záver, že veriteľ má nárok na zmluvný (obchodný) úrok z úveru
bez ohľadu na zosplatnenie dlhu, a to aj popri nároku na úrok z omeškania, pričom tento nárok



trvá až do úplného splatenia poskytnutých finančných prostriedkov dlžníkom. Citujúc z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zo súdnej praxe pod č. 55/1996, žalobca uviedol, že úroky
vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru; ak pre prípad omeškania s
vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za
dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. Žalobca v tejto súvislosti podporne argumentoval aj
odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/108/2017, zo dňa 29.5.2018, sp. zn.
8Co/138/2017, zo dňa 27.3.2018, sp. zn. 8Co/206/2018, zo dňa 27.11.2018; na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/12/2017, zo dňa 31.1.2017; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43Co/23/2017, zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 43Co/7/2018, zo dňa 31.5.2018, sp. zn. 43Co/21/2018,
zo dňa 27.9.2018, a ďalšie.

9. Pokiaľ sa jedná o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, na ktoré odkázal súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že má ísť o rozhodnutie v obdobnej
právnej veci, t. j. v otázke nároku veriteľa na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení dlhu; žalobca
namietal, že Ústavný súd SR nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,
či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Dôvodil, že skutkové a právne závery všeobecného súdu
môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,
a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00, sp. zn. I. ÚS 82/04). Žalobca uzavrel, že Ústavný súd SR tak
v žiadnom prípade nevyjadril právny názor ohľadne nároku veriteľa, ktorý by akýmkoľvek spôsobom
podporoval stanovisko súdu prvej inštancie prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil 25.5.2021 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 225910 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver vo forme pôžičky v sume 2.100 eur; žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 108
mesačných splátkach vo výške 39,20 eura; úroková sadzba bola 17,90 % ročne, RPMN vo výške
20,87 %, a priemerná RPMN vo výške 16,33 %. Tiež nebolo sporným, že na predmetný právny vzťah
spotrebiteľskej úverovej zmluvy sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
zákon č. 129/2010 Z. z.

12. V dôsledku odvolania žalobcu bolo rozhodujúcou otázkou posúdenie, či súd prvej inštancie zaujal
správny právny názor vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne z
dlžnej istiny od 20.7.2018 do zaplatenia, ktorý žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že v spotrebiteľských
vzťahoch je možné priznať úroky len do splatnosti úveru, pretože po splatnosti úveru nastupuje režim
sankčných úrokov z omeškania a v prípade požadovania úroku z omeškania spolu s úrokom z úveru
by došlo ku kumulácii negatívneho postihu dlžníka ako spotrebiteľa. Konajúci súd pritom uviedol, že ak
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom.

13. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia vychádzajúce z názoru, že
úroky z úveru patria veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu, ale aj rozhodnutia vychádzajúce z názoru,
že povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po
splatnosti pohľadávky až do vrátenia úveru.

14. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.



15. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a
stanoviská publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993, ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v
ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ
neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili,
prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali.

16. Otázku existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení
úveru riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.6.2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020,
publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
č. 5, ročník 2021, v ktorom vychádzal z toho, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a ani zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov
úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný
zákonník a ani Občiansky zákonník nemodifikuje trvanie záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade
omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. S poukazom na
ustanovenia § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, ako aj § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.
dospel Najvyšší súd k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok
z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

17. Podľa citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak dlžník disponuje peňažnými
prostriedkami a porušil zmluvné povinnosti, nemôže z takého porušenia profitovať, nakoľko zmluvné
úroky sú pravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút, ktorý slúži na ochranu
veriteľa, pričom podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné
prostriedky a patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka platiť veriteľovi dohodnutú odmenu
zostáva nedotknutý a aplikuje sa po dobu, na ktorú bol v zmluve dohodnutý, nakoľko dohodnuté úroky
majú zmluvný základ. Keďže dlžníkovi zostáva záväzok platiť rovnaký úrok ako v čase jeho dojednania,
veriteľovi potom patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu
dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

18. K vyššie uvedenému je potrebné uviesť, že pre spotrebiteľa by bolo nevýhodné, aby platil úroky z
neuhradenej istiny až do jej zaplatenia. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa dostal s plnením splátok úveru
do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do
úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za
poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté
obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, tak, aby dlžník
presne vedel koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, ktorým by
sa dlžník - spotrebiteľ zaviazal platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, by spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a porušovalo by ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Vychádzajúc z judikovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, že v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi v pozícií veriteľa treba
priznať i zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne z dlžnej istiny 1.748,95 eura od 20.7.2018 do zaplatenia,
najneskôr však do 17.6.2024, ako dátumu konečnej splatnosti úveru v zmysle úverovej zmluvy; na
uvedenom základe preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý zamietajúci výrok rozsudku
súdu prvej inštancie tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 17,90 % ročne z
nezaplatenej istiny 1.748,95 eura od 20.7.2018 do zaplatenia, najneskôr do 17.6.2024 a vo zvyšnej časti
(t. j. v časti zamietajúceho výroku o zaplatenie úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.748,95 eura
od 18.6.2024 až do zaplatenia) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32Csp/175/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/04 z 29. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-29", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "034be372-086b-4771-9a30-ac876164c482:d0809e57-f546-40c8-8cb7-1857d25f2ed5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/9/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1618202364.1"}, {"guid": "d603b5d9-33a1-4daf-bdff-d005ebe75741:9cfe327a-8d15-4737-b130-a0477520accf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4410206466.4", "spisova_znacka": "8Co/206/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/206/2018 z 24. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-24", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4410206466.4"}, {"guid": "8773442c-4e8e-4887-bd0a-6bb6bd1c44ab:4f87681f-1b83-4252-92ba-7742592fd8ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6717206750.1", "spisova_znacka": "43Co/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/21/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6717206750.1"}, {"guid": "8a59a73b-84e8-4720-9083-ee8c4ab32d41:76dff7bd-c450-4634-8869-7608a80a837c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6117228278.1", "spisova_znacka": "43Co/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/7/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6117228278.1"}, {"guid": "38fbd15f-02f5-41be-afd9-42ffd59c5f6c:1f165752-be58-48cf-9b93-fade0c3f4329", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614204754.1", "spisova_znacka": "3Co/108/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/108/2017 z 28. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-28", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614204754.1"}, {"guid": "5d59dc1b-a825-4611-b3c5-286f092ac876:109ef239-5295-40aa-aa76-91774ad2adf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1", "spisova_znacka": "8Co/138/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/138/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1"}, {"guid": "a2250cb1-65de-4a1f-a46e-2b9131c5c126:4c130096-cf11-415f-9eba-f2c8d101793b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1", "spisova_znacka": "43Co/23/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/23/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 411, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1"}, {"guid": "951f98d4-6fc6-4b5e-9d22-ab2864119f53:b5bd7f90-3040-4f6d-9270-9a5718f07f3c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1", "spisova_znacka": "11Co/12/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/12/2017 z 13. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-13", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1"}, {"guid": "a5f212e4-3c23-4a8a-aa21-4f366739e91c:53c6e2b6-9659-4cf0-a4b0-e7a3f36f36fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Csp/175/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 32Csp/175/2018 z 3. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a5f212e4-3c23-4a8a-aa21-4f366739e91c:53c6e2b6-9659-4cf0-a4b0-e7a3f36f36fa"}], "citovane_v": []}