Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoR/11/2020 z 16. 3. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. marca 2021, sp. zn. 3CoR/11/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1517217641.1 Krajský súd Bratislava | 3CoR/11/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1517217641.1 | 2021-03-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea81384c-f64c-43d6-8c41-bb37ca12ecc1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1517217641.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoR/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217641
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1517217641.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: F.. S. E., K.., J.. XX.XX.XXXX,
H. X. XXX, XXX XX H. X., práv. zast. AK Balara, s.r.o., advokátska kancelária, Košická 56, 821
08 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: CRN1, zzpo v likvidácii Miletičova 550/1, 821 08
Bratislava, IČO: 50 892 525, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca
3, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.
23Cr/62/2017-189 zo dňa 26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cr/62/2017-189 zo dňa 26.11
2019 vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. z r u š u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa
9.10.2017 ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom v rozhodcovskom konaní vedenom pod spisovou
značkou RD/202/2017. Vo výroku II. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného dňa
9.10.2017 ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom v rozhodcovskom konaní vedenom pod spisovou
značkou RD/202/2017 do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.12.2017
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/202/2017 zo dňa 9.10.2017, vydaného ad hoc
rozhodcom rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243,
951 025 Hruboňovo, IČO: 45 741 905 a odkladu jeho vykonateľnosti , ktorý mu bol doručený dňa
13.10.2017. Podľa žalobcu priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ust. zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní /ďalej len „ZoRK“/, žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu
a o rozhodcovskom konaní / § 40 ods. 1 písm. a/ bod 2 ZoRK, žalobca so žalovaným nikdy neuzatvoril
rozhodcovskú zmluvu / § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 ZoRK/. Rozhodca porušil rovnosť účastníkov konania,
keď písomnosti adresované žalobcovi zasielal zásielkami do vlastných rúk s obmedzením odbernej
lehoty na 5 dní, pričom žalovanému zasielal rovnaké písomnosti bez uvedeného obmedzenia. O
rozhodcovskom uznesení vyzývajúcom žalobcu na zaslanie žalobnej odpovede sa žalobca dozvedel až
po tom, ako mu rozhodca po skončení rozhodcovského konania na základe žiadosti doručil fotokópiu
celého spisu z rozhodcovského konania. Tiež uviedol, že rozhodca ustálil svoju právomoc rozhodnúť v
rozhodcovskom konaní z rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach
spoločnosti KOLEX, s.r.o., Janka Kráľa 27, 949 01 Nitra, /ďalej len VOP/. V článku XV. VOP s názvom



Rozhodcovská zmluva sa uvádza, že „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody
voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú riešené (predložené) ad hoc rozhodcom
Ing. Milošom Valachom alebo u ROYAL DEVELOPMENT spol. s.r.o. (ustanovenej vybranej právnickej
osoby) podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu.“ Žalobca nikdy neuzatvoril
žiadnu zmluvu so spoločnosťou KOLEX, s.r.o., rozhodca v rozhodcovskom konaní porušil rovnosť
účastníkov rozhodcovského konania, čím žalobcovi znemožnil prevziať výzvu na zaslanie žalobnej
odpovede a znemožnil mu zaslať žalobnú odpoveď rozhodcovi. Žalobca bol v období od 3.11.2006 do
16.1.2014 konateľom spoločnosti M2 TRANSPORT, s.r.o. Májová ulica 1319, 022 01 Čadca, IČO: 36
693 936 ( od 17.1.2014 pod obchodným menom DASKALO, s.r.o.. Spoločnosť DASKALO s.r.o. počas
obdobia, kým bol žalobca jej konateľom, neuzatvorila žiadnu písomnú zmluvu so spoločnosťou KOLEX,
s.r.o., ktorá by obsahovala odkaz na VOP spoločnosti KOLEX, s.r.o.. Spoločnosť DASKALO, s.r.o. počas
obdobia, kým bol žalobca jej konateľom, neuzatvorila žiadnu zmluvu so žalovaným. Poukázal na VOP
čl. XIV, z ktorého vyplýva zákaz postúpenia pohľadávok spoločnosti KOLEX, s.r.o. bez súhlasu druhej
zmluvnej strany, čím sa rozhodca nezaoberal.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v súlade s ust. § 40 ods. 4 ZoRK došlo k procesnej preklúzii práva
čokoľvek namietať voči rozhodcovskému rozsudku, keďže žalobca v rozhodcovskom konaní nepodal
právne spôsobilú žalobnú odpoveď, čo spôsobuje podľa § 21 ods. 2 v nadväznosti na § 4 ods. 7 ZoRK
procesný vznik rozhodcovskej zmluvy, tzv. tacitný vznik rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalovaného
žalobca v súdnom konaní na kauzálnom súde nemôže podľa § 40 ods. 4 ZoRK už nič namietať
voči rozhodcovskému konaniu, lebo nepodal v rozhodcovskom konaní právne spôsobilú žalobnú
odpoveď, resp. nepodal žiadnu žalobnú odpoveď. Základná rozhodcovská zmluva medzi pôvodným
dlžníkom spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o. a pôvodným veriteľom spoločnosťou KOLEX, s.r.o. bola
uzatvorená podľa § 4 ods. 3 písm. a) a § 4 ods. 4 ZoRK v rozsahu čl. XV. VOP: „Všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu,
vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka
budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom,
podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu (zákona 244/2002 Z. z § 6 ods. 1
a 3, § 8 ods. 1). Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre
strany záväzné a nemenné.“ Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla priamo
podľa § 3 ods. 2 ZoRK ako iná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje
rozhodcovská zmluva. Žalobca, ako bývalý konateľ spoločnosti dlžníka M2 TRANSPORT, s.r.o. plne
zodpovedá za následky - náhradu škody svojim veriteľom podľa § 135 a ods. 5 Obchodného zákonníka.
K doručovaniu rozhodcovským súdom žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo riadne doručené oznámenie o
začatí rozhodcovského konania, aj samotný rozhodcovský rozsudok v súlade s § 25 a §51 ZoRK. Každý
subjekt je povinný na adrese trvalého bydliska alebo v sídle spoločnosti preberať si poštové zásielky a
to pod stratou procesných práv z dôvodu vzniku fikcie doručenia. Preskúmanie úložnej doby poštovej
zásielky v konfrontácii princípu doručovania zakotveného v § 25 s primeraným použitím § 51 ods. 3 ZoRK
v spojení s § 2 a § 105 až 116 CSP nemá žiadnu oporu v zákone, keďže úložná doba úradnej zásielky
nie je stanovená v žiadnej slovenskej právnej norme. Nakoľko žiaden právny predpis neukladá žiadnu
konkrétnu povinnosť dĺžky "úložnej doby" poštovej zásielky, nemôže byť takáto otázka predmetom
dokazovania ani v predmetnom konaní. Fikcia doručenia oznámenia o začatí rozhodcovského konania
nastala dňa 14.9.2017 vrátením nedoručenej zásielky. Tvrdenie žalobcu o porušení rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania s tým, že 5- dňová úložná doba nedoručenej zásielky má byť dôvodom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku preto nie je správne.

4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 7, § 40 ods.
1 písm. a/, b/, § 17 ZoRK. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že v rozhodcovskom
konaní bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania. Z výpovede rozhodcu Ing. Valalcha,
ako i zo spisu sp. zn. RD/202/2017 vyplýva, že rozhodca v pozícii odosielateľa zásielok skrátil
úložnú dobu výlučne pre žalobcu, čím porušil rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania.
Učinil tak v prípade doručenia rozhodcovského uznesenia, ktorým oznamuje začatie rozhodcovského
konania a vyzýva k žalobnej odpovedi a v prípade doručovania rozsudku. V samotnom uznesení zo
dňa 4.9.2017 je poznámka o doručení „na vedomie“ právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. K. G.Q.
a adresátovi Ing. S. E., PhD. Rozhodcovským uznesením zo dňa 4.9.2017 ad hoc rozhodca oznamuje,
že na základe prijatia funkcie rozhodcu a na základe prijatej žaloby začal rozhodcovské konanie. Z
písomnosti adresovanej JUDr. G. vyplýva deň doručenia zásielky 7.9.2017 a prevzatie zásielky do



vlastných rúk dňa 8.9.2017. Na zásielke nie je identifikovaná písomnosť tvoriaca obsah zásielky a ani
poznámka „Uložiť ....dní“, naproti tomu na zásielke určenej adresátovi Ing. E. je úložná doba skrátená
odosielateľom na 5 dní. Rovnaký postup je zvolený i pri doručovaní rozsudku do vlastných rúk, žalobcovi
je opätovne skrátená úložná doba na 5 dní a právnemu zástupcovi žalovaného ponechaná lehota
vyplývajúca z poštového poriadku, bez zásahov a úprav odosielateľom. Konajúci súd považoval tento
zásah za vážne porušenie ust. § 17 ZoRK, čím bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK. Súd tiež uviedol, že rozhodca Ing. Miloš Valach v bol v
napadnutom rozhodcovskom konaní ustanovený vybranou právnickou osobou v súlade s ust. § 6
ods. 3 ZoRK a to ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o.. Vzhľadom ku skutočnosti, že zákon umožňuje
ustanovenie rozhodcu zmluvnými stranami vybranou právnickou osobou, súd konštatoval, že v konaní
nebola preukázaná akceptácia VOP spoločnosti KOLEX s.r.o. spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o.,
čím nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, dohode strán na vybranej právnickej osobe a žalobca
tým preukázal naplnenie taxatívneho dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeného v
ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod. 1 ZoRK. O odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do
právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd rozhodol v súlade s ust. §
40 ods. 3 ZoRK.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedol, že procesné rozhodnutie - odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku môže súd urobiť uznesením, voči ktorému by bolo možné zo
strany žalovaného podať odvolanie. Toto ale súd prvej inštancie neurobil, čím porušil procesné práva
žalovaného a porušil vzájomnú rovnosť účastníkov súdneho konania - odoprel žalovanému možnosť
podať samostatné odvolanie voči nesprávnemu odkladu rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ust.
§ 40 ods. 4, § 17a, § 18 ods. 4, § 21 ods. 2 ZoRK a uviedol, že nepodaním žalobnej odpovede
vznikla medzi žalobcom a žalovaným rozhodcovská zmluva aj podľa § 21 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 7
ZoRK tacitným spôsobom. Súd prvej inštancie mal preto žalobu žalobcu zamietnuť. Preto je irelevantné
zo strany súdu prvej inštancie tvrdiť, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá rozhodcovská
zmluva, nakoľko takéto tvrdenie súdu je v priamom rozpore s § 40 ods. 4 aj s § 17a Zo RK. Tiež je
irelevantné tvrdiť zo strany súdu prvej inštancie, že „skrátením poštovej odbernej lehoty na 5 pracovných
dní u žalobcu mohlo prísť k narušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. „Odberná poštová
lehota“ nie je procesný predpis, ktorý by bol obsiahnutý v § 25 ZoRK, ani nie je obsiahnutá v CSP. Preto
takýto dôvod je zo strany súdu prvej inštancie neexistujúci. Rozhodcovský súd nie je orgán verejnej moci
ale je to súkromný orgán. Preto je pri doručovaní zásielok v rozhodcovskom konaní potrebné aplikovať
aj ust. § 45 ods. 1 Obč. zák.

6. Žalovaný v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k dôvodom zrušenia
rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie nesprávne a v zásadnom rozpore so ZoRK tiež spojil
dva rôzne dôvody, pre ktoré je možné zrušiť rozhodcovský rozsudok, avšak uvedené dva dôvody aj v
kontexte konkrétnej dôkaznej situácie v rozhodcovskom konaní nemôžu byť aplikované súčasne/ § 17
a § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 ZoRK/. Upozornil na princíp procesného postupu súdu, ktorý nastane po
zrušení rozhodcovského rozsudku /podľa § 43 ods. 1 ZoRK/ a pre jeho neoddeliteľnosť od výrokovej časti
súdneho rozhodnutia. Rozhodcovské konanie sa totiž nekončí „zrušením“ rozhodcovského rozsudku,
ale až skončením súdneho konania resp. rozhodcovského konania podľa postupu uvedeného v § 43
ZoRK. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal so vznikom rozhodcovskej
zmluvy resp. právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní tzv. tacitným spôsobom a to
nepodaním takejto námietky zo strany žalobcu pri prvom úkone vo veci samej.

7. K právomoci rozhodcovského súdu žalovaný zdôraznil že, táto vyplýva z § 3 ods. 2 ZoRK ako
iná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý platí rozhodcovská zmluva. Predmetom
rozhodcovského konania sp. zn. RD/202/2017 bola náhrada škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka voči štatutárovi spoločnosti dlžníka v situácii, kedy si veriteľ nedokáže vymôcť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. Žalobca osobne vystavil Objednávku, ktorou si od spoločnosti
Kolex, s.r.o. objednal prenajatie stavebného stroja. Žalobca osobne podpísal Zmluvu o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí č. 1203/2012 z 12.11.2012, kde potvrdil, že „Prenájom sa uskutočňuje podľa
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.“ Tieto podmienky boli k zmluve priložené,
čo žalobca potvrdil svojím podpisom. V týchto VOP je v článku XV. uvedená rozhodcovská doložka.
Rozhodcovská zmluva medzi spoločnosťou Kolex, s.r.o. a spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o.,
kde bol žalobca konateľom, bola uzatvorená vo vzájomnej písomnej komunikácii strán prejavom vôle



žalobcu, ktorý spočíval v tom, že ten nevzniesol voči takémuto riešenie vzájomných sporov žiadnu
námietku. Prejav vôle žalobcu pri uzatvorení rozhodcovskej zmluvy je nepochybný. Žalobca voči tomu,
aby bol spor predložený na rozhodcovský súd nič nenamietal. Žalovaný poukázal na ust. § 273 ods.
1 Obch. zák., podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo boli k návrhu priložené. V tejto
súvislosti dal do pozornosti ust. § 4 ods. 4 ZoRK podľa ktorého „odkaz v zmluve alebo v písomnej
komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú
rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou
zmluvy.“ Týmto dokumentom sú Všeobecné obchodné podmienky - VOP spoločnosti Kolex, s.r.o. s
rozhodcovskou doložkou, ktoré si žalobca osobne prevzal spolu so Zmluvou o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí dňa 12.11.2012, a voči ktorej žalobca nevzniesol v reálnom čase žiadnu námietku. Z
vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobu zamieta, a zároveň prizná žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nikdy neuzatvoril ako fyzická osoba žiadnu zmluvu
so spoločnosťou KOLEX, s.r.o.. Nikdy ako fyzická osoba so spoločnosťou KOLEX, s. r. o. nekomunikoval
a VOP tejto spoločnosti ho nemôžu zaväzovať, pretože nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nájme, nie
je ani právnym nástupcom žiadnej zo zmluvných strán Zmluvy o nájme, nebola na neho ani prevedená
žiadna pohľadávka alebo záväzok niektorého z účastníkov Zmluvy o nájme. Rozhodca Ing. Valach sa
snaží svojvoľným skracovaním úložnej doby zásielok zasielaných žalovaným v rozhodcovskom
konaní dosiahnuť stav, kedy sa žalovaní v rozhodcovskom konaní nedozvedia o konaní vedenom
voči nim. Túto skutočnosť vykladá ako pasivitu žalovaného zakladajúcu jeho právomoc konať voči
žalovanému. A aby k popretiu tvrdení žalobcov v rozhodcovskom konaní nedošlo, rozhodca svojvoľne
skracuje úložné doby zásielok oznamujúcich žalovaným, že samotné rozhodcovské konanie prebieha.
Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu
trov odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich skutkových
aj právnych tvrdeniach. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2019-59 zo
dňa 19.11.2019, kde Ústavný súd potvrdil právomoc rozhodcovského súdu konať voči štatutárovi
spoločnosti dlžníka podľa § 3 ods. 2ZoRK o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obch. zák.. Odkázal
aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/5/2019 zo dňa 16.10.2019, ktorý potvrdil,
že rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody
podľa § 135a ods. 5 Obch. zák.

10. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení taktiež zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a
argumentoch.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli
Krajského súdu v Bratislave dňa 9.3.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku vo výroku
I. nie je možné vyhovieť. Vo výroku II. je rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné v tejto časti zrušiť.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody , pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.



15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne
správne. Súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na
opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom
veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

17. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca sa žalobou proti žalovanému
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom,
rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, so sídlom Suľany. Súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania ustálil, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, čím bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.
1 písm. a) bod 4 ZoRK. Zároveň v odôvodnení uviedol, že v konaní nebola preukázaná akceptácia VOP
spoločnosti KOLEX s.r.o. spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o., čím nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, dohode strán na vybranej právnickej osobe a žalobca tým preukázal naplnenie taxatívneho
dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeného v ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 ZoRK.

18. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 3 ods. 2 ZoRK v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

20. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014, nedodržanie písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom
najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

23. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK v platnom znení
(1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby
účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie



rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

24. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

25. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

26. Podľa § 43 ods. 1 ZoRK ,ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

27. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák. ,časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo boli k návrhu priložené.

28. Odvolací súd vo vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy vychádzal zo znenia ZoRK účinného
v čase uzavretia zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci, t.j. znenie účinné od 1.7.2009 do
31.12.2014. Žalovaný odvodzoval právomoc rozhodcovského súdu zo VOP článok XV /rozhodcovská
doložka/ spoločnosti KOLEX, s.r.o.. Žalobca ako konateľ spoločnosti M2 TRANSPORT s.r.o. namietal,
že nikdy neuzatvoril žiadnu zmluvu ako fyzická osoba so spoločnosťou KOLEX, s.r.o. Je potrebné
zdôrazniť, že úprava rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je striktná a bez možnosti extenzívneho
výkladu. Odvolací súd zdôrazňuje, že formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto
prípade dodržaná nebola. Žalovaný v konaní nepreukázal uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o. a spoločnosťou KOLEX, s.r.o., resp. že rozhodcovská zmluva bola
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymienených listoch,
že bola dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Žalovaný nepreukázal
podpísanie VOP zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP
neboli ani len technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP
nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a
súhlasia s VOP. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010, kde Najvyšší
súd judikoval neplatnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, ktoré neboli stranami podpísané.
Platná inkorporácia VOP je podmienená tým, že VOP sú k návrhu zmluvy priložené, alebo stranám
známe. Táto skutočnosť však v konaní nebola preukázaná. V nadväznosti na vyššie uvedené je možné
konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že VOP spoločnosti KOLEX, s.r.o. boli k návrhu zmluvy
priložené alebo stranám známe a že vôľa strán smerovala k ich inkorporácii a teda že sa mali stať
súčasťou zmluvy.

29. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu rozhodovať spor na základe prijatej žaloby, nakoľko v konaní nebolo preukázané
uzatvorenie platnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd ďalšími odvolacími
dôvodmi odvolateľa nezaoberal, nakoľko sú vo vzťahu k neplatnej rozhodcovskej doložke irelevantné a
chýba základný predpoklad pre ich posudzovanie a to platná rozhodcovská zmluva. Preto odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil /§
40 ods. 1 písm. a/ bod 1 ZoRK/. S poukazom na ust. § 43 ods. 1 ZoRK bude súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia pokračovať v konaní s tými istými sporovými stranami, ktoré boli označené
a v rozsahu, ktorý bol uvedený v návrhu na začatie rozhodcovského konania.

30. Súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 40 ods. 3 ZoRK
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Svoje rozhodnutie však náležite a riadne neodôvodnil. Vzhľadom k tomu, že
odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský



rozsudok, výrok II. napadnutého rozhodnutia o odklade vykonateľnosti je bez právneho významu. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa § 389
ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

31. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého nepodaním žalobnej odpovede zo
strany žalobcu vznikla medzi žalobcom a žalovaným rozhodcovská zmluva aj podľa § 21 ods. 2 v spojení
s § 4 ods. 7 ZoRK tacitným spôsobom. K tomuto žalovaným tvrdenému vzniku rozhodcovskej zmluvy
aj procesným tzv. tacitným spôsobom ,odvolací súd uvádza, že v čase kedy malo dôjsť k uzatvoreniu
rozhodcovskej zmluvy /12.11.2012 /platil ZoRK, ktorý v ust. § 4 takýto spôsob uzatvorenia písomnej
rozhodcovskej zmluvy neupravoval.

32. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky,
ktoré nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ústavný súd podľa
konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).