Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/40/2020 z 4. 10. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. októbra 2021, sp. zn. 11CoP/40/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1517210209.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/40/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1517210209.1 | 2021-10-04 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd962916-9742-4508-a2a6-3eeb1cd5b9c5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1517210209.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/40/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517210209
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1517210209.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanka Podmajerská, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H.
R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X.. J. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XX, D., toho času bývajúca na adrese: N. XXA, P. Z., zastúpená: JUDr.
Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47232757 a otec - N. P. N., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan J., trvale bytom XX E. W. NW, P., J., zastúpený: JUDr. Katalin Némethová,
advokátka, so sídlom Nám. sv. Imricha 21, Štúrovo, IČO: 42212561, o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 20P/238/2017-331 zo dňa 26.09.2019, v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/238/2017-463, zo dňa 17.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k.
20P/238/2017-463, zo dňa 17.08.2021, sa v napadnutej časti vo výroku II., III a V. m e n í tak, že

Otec je povinný platiť výživné na maloletého H. R. N., nar. XX.XX.XXXX, v sume XXX eur mesačne
od 23.06.2017 do 31.08.2021 a v sume XXX eur mesačne od 01.09.2021, vždy do 15. dňa v každom
mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 23.06.2017 do 30.09.2021, v celkovej sume 10.935,30 eur súd povoľuje
otcovi zaplatiť dvomi splátkami tak, že prvú splátku vo výške 5.467,65 eur zaplatí ku dňu 31.12.2021 a
druhú splátku vo výške 5.467,65 eur zaplatí ku dňu 31.03.2022, a to vždy k rukám matky, pod stratou
výhody splátok.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/238/2017-463, zo dňa 17.08.2021, I. zveril maloletého H. R.
N., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, II. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého H. R. v sume 200 eur mesačne
vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 23.06.2017. III. Zročné výživné
za obdobie od 23.06.2017 do 30.09.2019, v celkovej sume 484,94 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám
matky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. IV. Styk otca s maloletým H. R. neupravil. V. Vo
zvyšku zamietol návrh matky. VI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.



Opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/238/2017-463, zo dňa 17.08.2021, opravil
v záhlaví a výroku rozsudku dátum narodenia maloletého.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 , § 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods.
1, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozhodnutím P. of Y.´s
D. of O. zo dňa 15.11.2016, sp. zn. 4801 -159243, bolo manželstvo rodičov rozvedené a nakoľko matka
žije s dieťaťom od jeho narodenia v SR, o úprave pomerov manželov k maloletému H. na čas po rozvode
tento súd nerozhodol, pričom rodičia sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu sa
nedohodli. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky prihliadol na súhlas
otca a kolízneho opatrovníka a skutočnosť, že pri zabezpečení starostlivosti matky o dieťa neboli zistené
nedostatky. Na zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku oprávnil matku berúc do
úvahy akceptáciu otca a kolízneho opatrovníka a fakt, že otec žije v J., na výchove maloletého sa
nepodieľa a od roku 2016 s ním nie je v kontakte. Pri určení výšky výživného na maloletého prihliadol na
jeho odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča, na ktorého výživu je dieťa
odkázané. Na základe vykonaného dokazovania zaviazal otca výživným na maloletého H. R. v sume
200 eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 23.06.2017, považujúc takto určenú výšku výživného
za primeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj pomerom zisteným na strane rodičov.
U otca vzal do úvahy jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, dĺžku praxe, produktívny vek 50 rokov,
miesto jeho bydliska, ako aj skutočnosť, že jeho zdravotný stav vyžaduje trvale odčerpávanie finančných
prostriedkov na lieky a zdravotnícke pomôcky /reuma, okuliare/, i keď z predložených dokladov nemal
preukázané, že otec zo zdravotného hľadiska nie je schopný pracovať, a že mu zdravotný stav sťažuje
uplatnenie sa v pracovnom procese. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané ani to, že zdravotný
stav matky vyžaduje trvale zvýšené náklady. K zdravotnému stavu maloletého poukázal na vyjadrenie
matky, ktorá až v máji 2019 signalizovala jeho zvýšenú chorobnosť a zároveň vzal v úvahu častú
chorobnosť maloletého v súčasnom období vyžadujúcu si zvýšené náklady na lieky a liečivá. Pri určení
výšky výživného zohľadnil bežné náklady maloletého súvisiace so zabezpečením výživy, ošatenia
a ďalších základných potrieb, keď aktuálne (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) navštevoval
štátne predškolské zariadenie a nestrádal v žiadnom smere. Prihliadol na matke vyplácaný príspevok na
starostlivosť počas absolvovania predškolskej dochádzky maloletého v súkromnom zariadení, ktorý slúži
na úhradu takýchto nákladov. Na finančne nákladnú krúžkovú činnosť maloletého neprihliadol z dôvodu,
že ich výšku matka nepreukázala, pričom tieto aktivity maloletému zvolila sama bez súhlasu otca bez
ohľadu na jej snahu dopriať synovi to najlepšie. Nezohľadnil deklarované výdavky na opatrovateľku,
keďže matka nepreukázala skutočnú potrebu opatrovateľky a s tým súvisiace poplatky a súčasne vzal
do úvahy potvrdenie materskej školy preukazujúce, že maloletého zo zariadenia vyzdvihuje len matka
a jej matka. Mal za to, že z čestného prehlásenia S. J. nevyplýva rozsah jej starostlivosti o maloletého,
ani skutočnosť, že jej matka za opatrovanie dieťaťa platí odmenu a v akej výške. Napriek tomu, že
náklady dieťaťa sa menili podľa toho, ktoré zariadenie navštevoval, otca zaviazal výživným v jednotnej
sume 200 eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 23.06.2017. Pri rozhodovaní zohľadnil, že matka
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj skutočnosť,
že otec nad rámec ním uhrádzaného výživného iným spôsobom potreby syna nezabezpečuje (napr.
úhrady za krúžky, kurzy a pod.). Skutočnosť, že matka previedla vlastnícke právo k jej bytu a spláca
hypotekárny úver na nehnuteľnosti, ktoré nie sú v jej vlastníctve, vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine. Mal za to, že matka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala predaj bytu a
úhrady úveru, iba výpisom z jej účtu, kde je poukazovaná suma 400 eur na meno Q. Z. (jej sestru), ktorá
čestným prehlásením zo dňa 10.05.2019 potvrdila, že v roku 2018 čerpala hypotekárny úver za účelom
výstavby nehnuteľnosti stojacej na parcele č. 16000/110, kat. úz. P. Z., ktorá je vo vlastníctve ich matky
S. Z., ktorý spláca v splátkach po 400 eur mesačne matka maloletého. Uzavrel, že z uvedeného vyplýva,
že matka spláca úver na nehnuteľnosť, ktorá nie je v jej vlastníctve, a túto skutočnosť vyhodnotil ako
vzdanie sa majetkového prospechu. S poukazom na ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, nevychádzal pri
rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa z pomerov, v akých žili rodičia počas trvania ich manželstva,
keď obaja zhodne tvrdili, že ich životná úroveň bola vysoká, cestovali na luxusné dovolenky, otec mal
zbierku hodín a pod., ale vychádzal z aktuálnych pomerov, ktoré v konaní zistil. Vzal v úvahu, že matka
nerozporovala tvrdenie otca o tom, že mu nevrátila finančné prostriedky, ktoré jej požičal na kúpu auta,
že mu nevrátila hodinky zn. Rolex, fotoaparát a diamantový prsteň. Neprihliadal na predložené dôkazy
- články a výstrižky z tlače, ale pri rozhodovaní vychádzal z preukázaných skutočností. Zročné výživné
za obdobie od 23.06.2017 do 26.09.2019, vyčíslil v sume 484,94 eur /23 mesiacov a 8 dní x 200 eur =
4.653,33 eur/, a do zročného výživného započítal otcom poukázané platby výživného vo výške 2.033,33



eur. O podmienkach splatnosti zročného výživného rozhodol podľa § 232 CSP. Styk otca s maloletým
neupravil, nakoľko rodičia striktnú úpravu styku nežiadali. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a IV. (vo výživnom, zročnom výživnom a
zamietajúcej časti vo zvyšku) podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Mala
za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým, ale aj právnym
zisteniam a záverom. Namietala pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý nepostupoval v súlade so
zákonom a nesplnil si povinnosť zisťovať skutočný stav veci. Mala za to, že súd sa bezdôvodne
zameral na podrobné zisťovanie jej pomerov a pri skúmaní pomerov na strane otca vychádzal len z
jeho tvrdení a nedostatočných dôkazov. Poprela, že by sa vzdala majetkového prospechu, pretože v
čase nadobudnutia nehnuteľnosti bola s otcom dieťaťa v rozvodom konaní, logicky nemala záujem,
aby nehnuteľnosť nadobudol aj otec, preto jej pomohli rodinní príslušníci, jej matka, ktorá nadobudla
nehnuteľnosť a sestra, ktorá čerpala hypotéku a túto jej splácala. V tom čase nemala možnosť
požiadať o poskytnutie hypotéky, keďže zmenila zamestnanie a podmienkou banky bola dĺžka trvania
jej pracovného pomeru aspoň šesť mesiacov. V súčasnosti je úver prepísaný na ňu a prebieha aj
prevod nehnuteľnosti na jej osobu. Predaj bytu a kúpu druhej nehnuteľnosti vysvetlila, pričom jej
zámerom bolo zabezpečiť bývanie pre maloletého a pre seba. Namietala, že súd nesprávne vyhodnotil
jej situáciu a ak mal pochybnosti, mohol si zadovážiť ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazy, keďže
konanie je mimosporovým. Namietala, že súd sa nezaoberal niekoľkonásobne vyššími výdavkami otca
v porovnaní s ním preukázanými príjmami, pričom logicky musí mať aj iný zdroj príjmu. Mala za to, že
súd nevzal do úvahy vzdelanie otca, jeho skúsenosti, možnosti a schopnosti, keď otec má inžiniersky
titul, pracuje v stavebníctve, využíva svoje vzdelanie, je vyučený automechanik a podľa jej informácií
sa okrem stavebnej činnosti venuje aj oprave áut, z čoho má ďalší príjem, čo však nevie preukázať
a ktorú skutočnosť má zisťovať súd. Podľa jej mienky, otec nepreukázal, že jeho majetkové pomery
mu neumožňujú platiť výživné v ňou navrhovanej výške. Vyslovila názor, že ak otec platí hypotekárny
úver, nič mu nebráni uskromniť sa a zabezpečiť si lacnejšie bývanie. Namietala, že súd v tomto
smere mohol dožiadať aj zahraničné orgány, aby zistil skutočný stav majetkových pomerov otca a
neuspokojil sa len s jeho tvrdeniami. Spochybnila závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k hodnoteniu
zdravotného stavu otca, keď sa uspokojil len s tvrdeniami otca a vychádzal len z predložených žiadaniek
a sprievodiek k lekárovi, ktoré nie sú posudkom ani lekárskou správou svedčiacou o jeho zníženej
pracovnej schopnosti. V súvislosti s posúdením pomerov otca poukázala na rozhodnutia R 27/1970,
R 26/1980, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoP0/38/2015. Mala za to, že otec ju
vykreslil negatívne, osočujúco, čo malo vplyv na rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti poznamenala, že
súd sa zaoberal nesúvisiacimi údajnými nárokmi otca voči nej z titulu údajne nevrátených predmetov,
ako hodinky zn. Rolex, fotoaparát, diamantový prsteň, ku ktorým tvrdeniam sa vyjadrila a vyvrátila
ich. Zdôraznila, že fotoaparát nepoužívala, hodinky zn. Rolex nikdy nevlastnila, iné predmety boli
darom, pričom otec ex post mení právny režim zmluvy. Otec sa snažil odvrátiť pozornosť súdu, riešením
vzájomných darov, čo však nie je predmetom konania. Namietala, že súd neprihliadal na zhoršujúci sa
zdravotný stav maloletého H. R., pričom od začiatku konania deklarovala náklady na lieky a lekársku
starostlivosť (platby u lekárov), otec bol informovaný o tom, že maloletý má respiračné ochorenie (zápal
priedušnice, bronchopneumónia, akútna obštrukčná bronchitída s hospitalizáciou (správa K.. D.) a po
hospitalizácii v júli 2019, je v sledovaní na pneumologickej ambulancii s podozrením na rozvíjajúcu sa
astmu. Zároveň prekonal silný zápal pľúc, má ploché nohy, nosí ortopedické vložky a topánky. Pokiaľ
ide o aktivity maloletého, tieto sa mu snaží zabezpečiť, aby podporila jeho vývin. Poukázala na právo
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča a preto nesúhlasila s úvahou súdu o tom, že pokiaľ matka
nemá súhlas otca na krúžky, nemusí sa podieľať na ich nákladov. Poukázala na ust. § 35 Zákona o
rodine, podľa ktorého na výber krúžkov a mimoškolskej činnosti dieťaťa nie je potrebný súhlas druhého
rodiča. Zdôraznila, že krúžky sú v prospech dieťaťa a matka z nich nemá žiaden prospech, preto
neexistuje legitímny dôvod na to, postihovať dieťa za to, že sa chce zúčastniť mimoškolských aktivít,
pokiaľ absentuje súhlas druhého rodiča a navyše otec s ňou odmieta komunikovať. Nesúhlasila s
vyhodnotením platieb za opatrovateľku pre maloletého s poukazom na predložené čestné prehlásenie
Jany J., ktorá jej v prípade potreby pomáha. Skutočnosť, že maloletého vyzdvihuje z materskej školy
aj stará matka neznamená, že jej môže vždy vypomáhať, pretože má svoje aktivity. Zdôraznila, že nie
je možné, aby rodič, ktorý sa sám stará o maloleté dieťa 4 ročné, ktoré je často choré, vykonával
popri tom prácu na plný úväzok Dala do pozornosti, že o maloletého sa stará najlepšie ako vie, a popri
tom supluje finančne aj povinnosť otca. Namietala nesprávny výpočet zročného výživného, ktorý je v



rozpore s bodom 14 rozsudku a ktorý vychádzal z nesprávneho výpočtu 23 mesiacov a 8 dní, keď mal
vychádzať z 27 mesiacov a 8 dní.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť ako správny, riadne odôvodnený a vychádzajúci z
dostatočne zisteného skutočného stavu veci. Uviedol, že napriek tomu, že navrhoval určiť na maloletého
nižšie výživné, vzhľadom na jeho finančnú situáciu a ďalšiu vyživovaciu povinnosť, odvolanie voči
rozsudku nepodal. Poukázal na to, že žije skromne, stará o syna C., ktorý je v stredoškolskom veku,
nenavštevuje žiadne luxusné aktivity ani dovolenky a na rozdiel od maloletého H. R. má nižšiu životnú
úroveň. Zdôraznil, že predložené lekárske potvrdenia preukazujú jeho zdravotný stav a vyžiadanie
lekárskej správy by mu navýšilo náklady (poplatok 240 CAD a preklad listín). Nikdy netvrdil, že by bol
zdravotne postihnutý, ale musí dodržiavať pokyny lekára, ktoré nemôže, vzhľadom na vek a zdravotný
stav, ignorovať (nemôže pracovať denne 12 hodín a vykonávať ťažkú prácu po dlhší čas). Býva v
podpriemernom dome, jeho zárobok je nízky, žije z úverov, má málo zákaziek, preukázal stav jeho účtu,
ktorý je v mínuse, pretože je nútený využívať pôžičku z kreditného účtu, ktorý bude musieť vyrovnať.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami preto kompenzuje práve pôžičkou z banky. Poprel, že by vykonával
prácu automechanika, na čo už nemá adekvátne skúsenosti ani potrebné náradie, má len legálne
príjmy, nakoľko práca načierno je v J. veľmi sankcionovaná. Poukázal na to, že pri zhoršujúcej sa
hospodárskej situácii došlo k zrušeniu sociálnych výhod, ktoré mal jeho syn C., keď napr. mu musel
hradiť plnú sumu za cestovné. Zdôraznil, že matka žije v rodinnom dome, má novšie vozidlo ako on,
ktorý je pracovne odkázaný na zákazky, je vo veku 51 rokov, trpí chorobami chrbtice a ruky, v mieste, kde
býva je vysoká nezamestnanosť, má dlhy a ak by súd zvýšil výživné, nedokáže ho splácať. Nesúhlasil
s tvrdením o jeho ukončenom vysokoškolskom vzdelaní (inžiniersky titul). Uviedol, že vzhľadom na ním
vyslovené pochybnosti o otcovstve k maloletému H. R., vznikla medzi rodičmi hádka v roku 2016 a od
toho času syna nevidel. Matka mu neposiela fotografie maloletého, ani informácie o ňom a zamedzila mu
možnosť za maloletým pricestovať na Slovensko. K hnuteľným veciam (hodinkám zn. Rolex) uviedol,
že bez ohľadu na titul ich nadobudnutia, matka mala možnosť použiť finančné prostriedky z nich na
vykrytie svojich výdavkov. Dal do pozornosti, že matka pri nadobudnutí nehnuteľnosti využívala taktiku,
aby nezískala nehnuteľnosť za trvania manželstva. Spochybnil zdravotné problémy maloletého a výšku
nákladov na neho, keďže tieto hradí poisťovňa. Mal za to, že ak má maloletý zdravotné problémy,
tieto môžu vzniknúť aj zo zanedbania nedostatočnej starostlivosti o neho matkou. Nesúhlasil s určením
výpočtu zameškaného výživného z matkou uplatnenej sumy vo výške 500 eur mesačne.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich vyjadreniach vo vzťahu k jej preukázaným
príjmom a pomerom a príjmom otca a čerpaniu jeho pôžičiek. Poukázala na to, že otec nejaví o
maloletého záujem, naposledy ho videl v roku 2016, nekontaktuje ho, spochybňuje otcovstvo k nemu,
avšak v minulosti platil výživné 800 eur mesačne. Maloletého vychováva sama, vie mu zabezpečiť
náležitú starostlivosť a program, ktorý potrebuje pre zmysluplné využitie voľného času. Uviedla, že otec
nemal nikdy záujem ani svojho staršieho syna viesť k športovým alebo voľnočasovým aktivitám. Maloletý
H. R. trpí od roku 2018 respiračnými ochoreniami, má diagnostikovú bronchiálnu astmu. Na odporúčanie
lekárov navštevuje materskú školu len počas dopoludnia, má náročnú udržiavaciu liečbu na podpora
imunity, užíva lieky, ktoré sú len v malej alebo žiadne miere hradené poisťovňou (Wobenzym, Imunor,
Physiomer). Určenú výšku výživného považovala za poddimenzovanú.

6. Otec v podaní zo dňa 30.01.2020 namietal, že matka svoje výdavky riadne nepreukázala, napr.
platby za ortopedickú obuv maloletého, za opatrovateľku. Tvrdenia matky považoval za zavádzajúce,
nepravdivé a osočujúce. Uviedol, že ako fyzická osoba zodpovedá aj za jeho podnikanie vo vzťahu k
zadĺženiu a finančným problémom podnikania, čo má dopad aj na jeho súkromný život. Poukázal na to,
že vycestovanie za maloletým je pre neho finančne náročné, nakoľko okrem cestovných nákladov musí
hradiť aj ubytovanie, stravu a zabezpečiť starostlivosť o syna v J.. Mal snahu sa s matkou dohodnúť
na výživnom, čo však odmietla. Na Vianoce 2019 sa pokúsil s matkou nadviazať kontakt, poslal jej
sms správu, na ktorú nereagovala. Súdom určené výživné považoval za neprimerane vysoké k jeho
majetkovým pomerom. Uviedol, že je schopný platiť výživné na maloletého vo výške 75 eur mesačne.

7. V súlade s ust. § 384 a § 385 CSP odvolací súd vo veci doplnil dokazovanie a nariadil pojednávanie.
Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach. Uviedla, že otec maloletého
nevidel od roku 2016, nekontaktoval ho, ani ho neobdaroval. Maloletý prejavil záujem otca vidieť, preto
ho dvakrát kontaktovali, otec však nereagoval a cez sms správu jej napísal, že nemá záujem. K nákladom



vyčísleným na maloletého uviedla, že údaj týkajúci sa bývania (suma 200 eur mesačne) sa vzťahuje na
pomernú časť hypotéky. V súvislosti so službou opatrovateľky uviedla, že túto pre maloletého využívala
najmä v období, keď navštevoval predškolské zariadenie, pričom platba za opatrovateľku sa pohybovala
podľa pobytu dní maloletého v zariadení, zhruba išlo o 300 eur mesačne. K položke 80 eur za cestovné
uviedla, že túto vypočítala pomerne vo vzťahu k nákladom dieťaťa, ide o prepravu za lekármi, na
víkendové pobyty a krúžkové aktivity, napr. na kone cestoval do miesta vzdialeného 50 km. Maloletý
nastúpil na základnú školu, mesačné výdavky na jeho potreby predstavujú poplatky v škole za anglický
program 110 eur, školský klub 18 eur, strava v škole 21 eur a 10 eur réžia, hra na gitaru v ZUŠ 70
eur polročne, platby za učebnice a pomôcky 99 eur, poplatok za box (dvakrát do týždňa) vo výške 6
eur na hodinu, a poplatok za futbal 20 eur. Uviedla, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie otec zaplatil
výživné na maloletého v celkovej výške 2.461,37 eur. Právny zástupca matky pred odvolacím súdom
zdôraznil, že starostlivosť o maloletého v celej miere zabezpečuje výhradne matka. Pre posúdenie
potrieb maloletého dieťaťa a výšky výživného a jeho určenie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 6CoP/4/2016, zo dňa 23.02.2016, rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2011,
č. IV ÚS 481/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/556/2014. Mal za to, že otec ani
predloženou lekárskou správou nepreukázal svoj zhoršený zdravotný stav. Namietal, že súd nesprávne
vyhodnotil zdravotný stav maloletého, ktorý bol v konaní preukázaný, ako aj náklady vynakladané na
jeho zdravotnú starostlivosť. K výberu krúžkových aktivít poukázal na ich prospešnosť pre zdravý vývin
dieťaťa dávajúc do pozornosti, že aj otec financoval nákladné krúžky maloletého C. (hokej, plávanie a
futbal). Otcom predkladaný doklad o čerpaní študentskej pôžičky jeho syna C. považoval za zavádzajúci,
nakoľko nejde o výdavok otca, ale záväzok žiadateľa, jeho syna C., ktorý ho bude splácať.

8. Odvolací súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a súčasne súhlasil, aby súd pojednával len v prítomnosti jeho
právnej zástupkyne. Na pojednávaní pred odvolacím súdom právna zástupkyňa otca navrhla určiť
výživné na maloletého vo výške 70 eur mesačne, alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie. Poukázala na svoju situáciu na strane otca, zvýšenie nákladov na zabezpečenie potrieb
jeho plnoletého syna C. nástupom na vysokoškolské štúdium, ktorých výšku zatiaľ nevie špecifikovať.
Mala za to, že otec preukázal svoj zdravotný stav, je vo veku 53 rokov, má problém zmeniť zamestnanie.
Otec sa s maloletým nemal možnosť stretávať z dôvodu nedobrej komunikácie medzi rodičmi. S matkou
zosumarizovanými platbami výživného od rozhodnutia súdu prvej inštancie vyslovila súhlas. Zdôraznila,
že otec žije naďalej sám so synom v rodinnom dome, za ktorý spláca úver, okrem predloženého príjmu
nemá žiadny iný príjem, ani nepoberá žiadne iné príspevky štátu, mimo štátnej podpory vyplatenej v
roku 2020 z titulu pandemickej situácie.

9. Kolízna opatrovníčka považovala určenú výšku výživného za primeranú a navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na výlučný výkon matky v starostlivosti o maloletého s tým, že na
strane otca sú možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletého v určenej výške.

10. Podaním zo dňa 14.09.2021, otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne poukázal
na predložené doklady svedčiace o jeho výdavkoch a skutočnosti, že nemá dostatok finančných
prostriedkov na platenie výživného. Uviedol, že v roku 2019 nemal výplatu, ale obdržal vyplatené
dividendy vo výške 49.750 CSD krátené na sumu 43.260 CAD za rok (po prepočte na menu euro 2.469
eur mesačne). V roku 2020 bol nútený požiadať o štátnu pomoc v sume 12.000 CAD a k tomu dividendy
zo zisku, jeho čistý príjem podľa daňového priznania činil 43.000 CAD vrátane štátnej podpory (t.j. 2.292
eur mesačne). Iný príjem nemá. Uviedol, že výživné platil jednorazovo vo vyšších sumách, vzhľadom
na to, aby pri prevodoch nemal vysoké náklady. Je vlastníkom osobného vozidla zn. Nissan, rok výroby
2005, s ktorým má taktiež náklady na jeho údržbu. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, bolesti
v rukách, potreba fyzioterapie, aplikovanie injekcií a kúpa dioptrických okuliarov. Doložil lekársku správu
vyhotovenú K.. H. X. dňa 13.8.2021, z ktorej vyplýva, že pacient má bolesti lakťov, absolvoval podávanie
kortizónových injekcií s odporúčaním vykonávania menej ťažkej fyzickej práce. Uviedol, že v súvislosti
so zavedením uhlíkovej dane sa mu postupne tiež zvyšujú náklady. Ďalšie výdavky má otec na bývanie,
t.j. odvoz odpadu, vodné/stočné, elektriku, daň z nehnuteľnosti (spolu 3.144 CAD ročne). Náklady mu
vznikli aj s opravou strechy vo výške 1.457,08 CAD, výmenu plynového sporáku a chladničky. Podaním
zo dňa 22.09.2021 otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zdôraznil, že jeho syn C. je
plnoletý, býva s ním po dobu 7 rokov, na základe svojho rozhodnutia, pretože nemal záujem pokračovať
v rodičmi dohodnutej striedavej starostlivosti. Starostlivosť o C. zabezpečuje výlučne on, syn nastúpi na
univerzitu, bude povinný hradiť študijné poplatky, avšak nemá príjem. Vzhľadom k tomu, že so synom



sú vo finančne znevýhodnenej situácii C. požiadal o pôžičku na štúdium, ktorej výška sa bude meniť v
závislosti od výšky školného. Poukázal na to, že svoje náklady znižuje, zmenil poskytovateľa telefónnych
a internetových služieb, bežné náklady týkajúce sa domácnosti a stravy tiež redukuje, avšak C. absolvuje
výuku dištančnou formou, trávi čas doma preto sa mu náklady na stravovanie zvýšili. Neočakávane
výdavky hradí prostredníctvom pôžičky poskytovanej bankou spôsobom čerpania účtu do mínusu, ktoré
dlhy musí splatiť. K podaniu pripojil doklady o výške poplatku za štúdium pre C., platbu za internet,
telefón, pokladničné bločky o nákupoch potravín, sumarizáciu nákladov a príjmov, z ktorej vyplýva,
že jeho mesačné náklady predstavujú 3.559 CAD (hypotéka 1.659,62 CAD, daň z nehnuteľnosti 3.145
CAD/ročne, mesačné platby za bývanie hradí vo výške 406 CAD, telefón /2 ks spolu 103 CAD, výdavky
na C. ošatenie 83 CAD mesačne a cestovné 79 CAD).

11. Z matkou predložených dokladov v odvolacom konaní bolo preukázané, že jej priemerný mesačný
netto príjem v období od júla 2018 do decembra 2018 činil 1.660 eur, v roku 2019 činil 1.833 eur, v roku
2020 1.872 eur a od januára do augusta 2021 dosahoval 2.049 eur. Jej výdavky predstavujú náklady na
bývanie, splátka hypotéky vo výške 410,17 eur, je vlastníčkou podielu v 1 rodinného domu a ornej pôdy
v P. Z. (LV č. XXXX). Náklady na maloletého vyčíslila v sume 1.092 eur mesačne (hypotekárny úver 200
eur, bývanie 95,50 eur, strava 200 eur, hygiena 20 eur, oblečenie a obuv 50 eur, zdravotná starostlivosť
50 eur, cestovné 80 eur, poplatky v škole za anglický program 110 eur, strava v škole 34 eur, krúžok box
48 eur, ZUŠ výtvarný krúžok 18 eur, tábory, dovolenky, aktivity a škola v prírode spolu 134 eur, knihy,
kaderník 30 eur a divadlo kino 20 eur). Maloletý navštevuje od 01.09.2021 základnú školu (potvrdenie o
návšteve školy), matka mu uhrádza okrem školských poplatkov a krúžkových aktivít, denné letné tábory
v sume 92 eur, 125 eur, 135 eur (v roku 2021), poplatky za ošetrenie u stomatológa, poplatky za
dovolenkové pobyty v Chorvátsku a J., za letné aktivity. Z predložených dokladov o úhrade výživného
zo strany otca vyplýva, že za obdobie vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie zaplatil celkovú sumu
2.461,37 eur (apríl 2021 v sume 1.700 eur, december 2019 v sume 300 eur, november 2019 v sume
101,37 eur, október 2019 v sume 200 eur a 80 eur a september 2019 v sume 80 eur). Z lekárskej správy
vyhotovenej MUDr. E. Z., ortopédom z X.X.XXXX a MUDr. U. W., N.. z 9.6.2021 je zrejmé, že maloletý
má predpísanú ortopedickú obuv, bola mu diagnostikovaná astma bronchiale, alergická rinitída a je mu
odporúčané pokračovať v liečbe (užívanie predpísaných liekov).

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s nariadením odvolacieho
pojednávania (§ 384 a § 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči napadnutým výrokom
rozsudku o výživnom a zročnom výživnom je čiastočne dôvodné.

13. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie
výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne
prihliadol na strane maloletého na jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové
a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, avšak odvolací súd
dospel k záveru o potrebe doplniť dokazovanie (o absenciu časti príjmu matky a aktuálne doklady o
príjmoch rodičov, ich pomeroch a nákladoch maloletého v súvislosti s novou skutočnosťou, ku ktorej
došlo v priebehu odvolacieho konania a zmeny pomerov na strane maloletého spočívajúcej v jeho
nástupe na povinnú školskú dochádzku. Po doplnení dokazovania, sa odvolací dospel nestotožnil s
výškou výživného určenou súdom prvej inštancie považujúc ju za neprimeranú.

14. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju



vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a
reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými
potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné,
napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda
súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

15. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého H. R., matka v konaní vyčíslila náklady, ktoré
jej vznikajú v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletého. Je potrebné zdôrazniť, že pod
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých bežných potrieb,
teda aj bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, náklady na zdravotnú starostlivosť a pod.
Na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a doplneného v odvolacom konaní
je možné ustáliť, že mesačné náklady na maloletého do 31.08.2021 (v čase návštevy predškolského
zariadenia) predstavovali bežné náklady na stravu vo výške 120 eur, bývanie 80 eur, ošatenie 50
eur, hygiena 20 eur, ktorých výšku považoval odvolací súd za primeranú veku maloletého berúc do
všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosť ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom
veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické.
Pokiaľ ide o matkou vyčíslený náklad na bývanie maloletého v sume 200 eur predstavujúci polovicu
splátky hypotéky, daný náklad nemožno započítať do výdavkov maloletého, keďže ide o výdavok matky.
Ďalšími nákladmi maloletého sú platby v MŠ v sume 50 a strava v MŠ 30 eur a poplatky za krúžky,
ktoré odvolací súd uznal v celkovej výške 40 eur. Odvolací súd súhlasí s názorom matky, že k výberu
krúžkových aktivít dieťaťa nie je potrebné nahradenie súhlasu otca (§ 35 Zákona o rodine), avšak
v prípade, ak matka zvolí dieťaťu záujmové aktivity za nadštandardné poplatky, vrátane cestovného
vynakladaného na krúžky (dochádzanie do Trenčína), tieto náklady musí znášať sama, nakoľko ide
o neprimerané výdavky. Skutočnosť, že športové aktivity sú pre maloletého prospešné odvolací súd
nespochybňuje, avšak aktivity dieťaťa vo veku 3 až 5 rokov je možné zabezpečiť aj inou formou,
finančne menej nákladnou. V konaní bolo preukázané lekárskymi správami, že maloletý má zdravotné
problémy, ktoré navyšujú náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb v priemere mesačne
predstavujú na sumu 40 eur. Vzhľadom k tomu, že starostlivosť o maloletého je výlučne na matke,
na ktorú skutočnosť odvolací súd prihliadal, bolo potrebné v tomto prípade vziať v úvahu aj cestovné
náklady v sume 15 eur a čiastočne aj dovolenkové pobyty a účasť v letných táboroch vo výške 40
eur (v priemere), keďže matka je odkázaná zabezpečiť maloletému program, pretože otec styk s ním
absolútne nerealizuje. Nástupom dieťaťa do základnej školy odvolací súd ustálil mesačné náklady
maloletého nasledovne: strava 140 eur, bývanie 100 eur, ošatenie 50 eur, hygiena 20 eur, zdravotná
starostlivosť 50 eur, poplatky za krúžky 60 eur, ŠKD 18 eur, strava v škole 38 a réžia 10 eur,
školské potreby a pomôcky 25 eur, dovolenky, tábory a víkendový program 60 eur, cestovné 15 eur.
Za nadštandardný a neodôvodnený náklad považoval odvolací súd výdavok za anglický program v
sume 110 eur mesačne, ktorý matka maloletému zabezpečila na základe svojho rozhodnutia. Celková
výška nákladov na maloletého teda predstavovala v čase predškolskej dochádzky 480 eur mesačne
a počas návštevy základnej školy sumu cca eur 580 mesačne. Vo vzťahu k posúdeniu nákladov
maloletého v súkromnom predškolskom zariadení a skutočnosti, že matka poberala príspevok, ktorý
slúžil na túto platbu maloletého sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Rovnako
súhlasí s hodnotením výdavkov matky vynakladaných na zabezpečenie opatrovateľky pre maloletého.
Pri určení výšky výživného je nevyhnutné prihliadať, okrem odôvodnených potrieb maloletého, aj na
príjmy, výdavky, majetkové pomery a schopnosti a možnosti oboch rodičov. Odvolací súd konštatuje, že
v konaní (pred súdom prvej inštancie a po doplnení dokazovania v odvolacom konaní) bol preukázaný
príjem matky, ktorý sa pohyboval v spornom období, t.j. od roku 2018 do roku 2021 v sume 1.660 eur
do 2.050 eur. Tiež bolo preukázané, že matka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú obýva a ktorá ju
zaťažuje splátkou úveru mesačne vo výške cca 400 eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ
matka v priebehu konania na súde prvej inštancie vysvetľovala svoje kroky spočívajúce v kúpe danej
nehnuteľnosti za pomoci svojej matky a sestry, jej tvrdenia potvrdzujú i aktuálnu zmenu vlastníkov na
nehnuteľnosti, ktorá vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. 5157. Zo strany otca bolo preukázané, že
je rozvedený, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť aktuálne už k plnoletému študujúcemu synovi C.,
ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, príjmy otca dosahujú mesačne po prepočte na menu euro sumu
v roku 2018 2.831 eur (28.632 CAD/rok), v roku 2019 2.469 eur (43.260 CAD/rok), v roku 2020 2.292
eur (43.000 CAD) (vrátane vyplatenej podpory štátom), je vlastníkom rodinného domu, ktorý obýva,
a osobného motorového vozidla. Treba konštatovať, že obaja rodičia majú náklady na zabezpečenie



bývania a obaja splácajú úvery čerpané na kúpu nehnuteľnosti. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania
odvolací súd zohľadnil námietky matky týkajúce sa výšky splátok hypotéky realizovanej otcom v sume
2.200 CAD mesačne, t.j. 1.409 eur (po prepočte meny na jednotku euro - podľa kurzu NBS) a stotožňuje
sa s názorom, že v prípade, ak otec má možnosť splácať úver v danej výške, možno uzavrieť, že v jeho
možnostiach je platiť vyššie výživné. Je potrebné dať do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodiča
k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť, má prednosť pred všetkými výdavkami a otec
si musí zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby v prvom rade uspokojil potreby svojho maloletého dieťaťa,
naviac, ak v živote dieťaťa jeho prítomnosť absentuje. Bez ohľadu na životnú úroveň osoby žijúcej v J.
v porovnaní so životnou úrovňou (cenami bežných tovarov, nákladmi na bývanie a život) na Slovensku,
odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného na maloletého určená súdom prvej inštancie nie je
primeraná a postačujúca. V súvislosti s otcom preukázanou výškou jeho príjmu a vyčísleným nákladom
na jeho potreby, domácnosť a potreby syna C., odvolací súd konštatuje, že nepomer príjmov a výdavkov
otca je zjavný. Pokiaľ otec tvrdí, že na úhrady využíva bankou ponúkané možnosti prečerpania úverov,
odvolací súd na daný jeho argument neprihliadal z dôvodu, že prečerpanie úverového rámca si reguluje
otec sám a v prípade, ak má možnosť platiť ním prezentované náklady, je v jeho možnostiach prispievať
aj na maloletého H. R. vyšším výživným. Vo vzťahu k matkou namietaným nadštandardným pomerom
a vyššou životnou úrovňou otca sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri
rozhodovaní o výživnom vychádzal výhradne z pomerov a príjmov rodičov v čase aktuálneho stavu s
tým, že nadštandardná životná úroveň otca nebola v konaní preukázaná. Tiež súhlasí s názorom, že o
výške výživného nemožno rozhodovať na základe článkov a výstrižkov z tlače. Odvolací súd sa stotožnil
s námietkou matky súvisiacou s nesprávnymi závermi súdu prvej inštancie pri hodnotení zdravotného
stavu otca. Po doplnení dokazovania v odvolacom konaní konštatuje, že otec má síce zdravotné
problémy, avšak tieto nie sú takéhoto charakteru, aby ho obmedzovali vo výkone práce. Otec lekárskou
správou K.. H. X., dňa 13.8.2021, preukázal svoj zdravotný stav (problémy s lakťom) a podstúpenie
liečby (aplikácie injekcií a potreba fyzioterapie), avšak táto skutočnosť nie je dôvodom pre určenie
nižšieho výživného, keď nepredložil žiaden doklad svedčiaci o nemožnosti vykonávať prácu, resp. doklad
o príspevkoch štátu titulom zdravotného obmedzenia. Odvolací súd uzatvára, že na strane otca sú
možnosti a schopnosti dosahovať príjem, z ktorého bude hradiť určené výživné, pretože zdravotné
problémy otca nedosahujú takú intenzitu, ktorá by ho obmedzovala vo výkone práce. Odvolací súd
musel zohľadniť i ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému a aktuálne plnoletému študujúcemu
dieťaťu, pričom však súčasne poukazuje na povinnosť aj druhého rodiča platiť výživné na toto dieťa,
ktorú si otec mal možnosť uplatniť v súdnom konaní (výživné na C.). Nemožno však zohľadniť študentskú
pôžičku čerpanú plnoletým C., pretože táto zaťaží do budúcna plnoletého a nie otca. Vyhodnotiac
pomery na strane otca, najmä berúc do úvahy nepomer príjmov a výdavkov, jeho úverové zaťaženie,
resp. nastavenie neúmernej výšky mesačných splátok, odvolací súd po ustálení nákladov maloletého
na odôvodnené potreby, vyhodnotení pomerov, príjmov oboch rodičov a schopností a možností otca
prihliadajúc na výlučný výkon osobnej starostlivosti o maloletého matkou a vek dieťaťa dospel k záveru,
že výška výživného na maloletého za obdobie od podania návrhu do 31.8.2021, sumou 300 eur mesačne
a od 01.09.2021 sumou 350 eur mesačne, je primeraná. Vo zvyšku považoval odvolací súd návrh matky
na určenie výživného v sume 500 eur za nezodpovedajúci odôvodneným potrebám maloletého tak, ako
ich ustálil vyššie a k pomerom na strane otca. Na záver odvolací udáva udáva, že námietky matky vo
vzťahu k nedostatočne vykonanému dokazovanie vyhodnotil ako nedôvodne s poukazom na doplnenie
dokazovania v odvolacom konaní a predložené listinné dôkazy otcom. V konaní bolo oboma rodičmi
potvrdené, že otec je vlastníkom rodinného domu, na kúpu ktorého čerpal úver, doklady o nákladoch
na bývanie a doklad o vlastníctve motorového vozidla doložil. Vo vzťahu k príjmom otca treba uviesť, že
tieto boli riadne preukázané predloženými dokladmi (daňové priznanie k dani z príjmov za ten ktorý rok),
pričom otec prehlásil, že iný príjem nemá (okrem štátnej dotácie v roku 2020, ktorú platbu preukázal).
Na tvrdenie matky o výkone opravárenskej činnosti vozidiel zo strany otca odvolací súd neprihliadal ako
na nepreukázané a súčasne konštatuje, že vzhľadom na podané daňové priznanie otca obsahujúceho
jeho celkové príjmy, považoval za neúčelné a nehospodárne vykonanie dokazovania prostredníctvom
dožiadaných úradov v cudzine.

16. K otcom prednesenému návrhu v odvolacom konaní na určenie výživného na maloletého na sumu
75 eur mesačne považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že navrhované výživné je neprimerané a
nezodpovedajúce veku a potrebám maloletého a schopnostiam a možnostiam otca, keď suma 75 eur
nepokrýva ani len základné potreby maloletého (strava, bývanie, ošatenie). Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku. Napokon treba zdôrazniť, že otec rozsudok súdu
prvej inštancie odvolaním ani nenapadol.



17. Odvolací súd prihliadal na námietky matky o nesprávnom výpočte zročného výživného a vzhľadom
k tomu, že zmenil výšku výživného na maloleté dieťa, konštatuje, že vznikla potreba prehodnotenia aj
výšky zročného výživného a jeho prepočítania ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. posledného
dňa predchádzajúce mesiaca s prihliadnutím na splatnosť výživného. Zročné výživné predstavuje
výživné za obdobie od 23.06.2017 do 31.08.2021, vo výške 300 eur mesačne x 50 mesiacov (spolu
15.000 eur) a alikvótna časť výživného za jún 2017 vo výške 80 eur (10 eur x 8 dní) , t.j. spolu 15.080
eur, z ktorej sumy je potrebné odpočítať zaplatené výživné vo výške 2.033,33 eur (odsúhlasené rodičmi v
konaní pred súdom prvej inštancie) a zaplatené výživné vo výške 2.461,37 eur (za obdobie od vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu, odsúhlasené oboma rodičmi a matkou
preukázané v odvolacom konaní), výsledná suma činí 10.585,30 eur, ku ktorej odvolací súd pripočítal
výživné určené za mesiac september 2021 vo výške 350 eur. Celková výška zročného výživného teda
predstavuje sumu 10.935,30 eur. Odvolací súd uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné dvomi
splátkami ku dňu 31.12.2021 a ku dňu 31.03.2021, sumami po 5.467,65 eur aplikujúc ust. § 232 ods.
3, 4 CSP zohľadniac spotrebný charakter výživného a na strane otca jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť
a samotnú výšku zročného výživného.

18. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s
poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i pomerov a možností na strane otca a pomerov na
strane matky, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a zročnom výživnom podľa § 388
CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom
prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa.
Zároveň podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý výrok rozsudku, ktorým zamietol návrh matky vo
zvyšku ako správny z vyššie uvedených dôvodov.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).