Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/14/2021 z 13. 9. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. septembra 2021, sp. zn. 16CoCsp/14/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1320210228.1 Krajský súd Bratislava | 16CoCsp/14/2021 | ECLI:SK:KSBA:2021:1320210228.1 | 2021-09-13 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bcc7a6b-7cdb-49a8-9c2d-47255ed02845 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1320210228.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/14/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320210228
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320210228.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: Z. D., nar. XX.X.XXXX, Ď. XX,
C., zastúpená GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému:
Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III č. k. 63Csp/71/2020-38, zo dňa 17.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým nariadil neodkladné
opatrenie, potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA14/000121 zo dňa 14.1.2014, prostredníctvom
speňaženia predmetu financovania - motorového vozidla značky Volvo XC90, 2.4. D5, N. I. podľa
Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. alebo akýmkoľvek iným
spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a s tým, že o nároku na náhradu
trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 eur na účet Okresného súdu
Bratislava III, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že žalobou, doručenou
súdu 15.12.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že je výlučnou vlastníčkou osobného
motorového vozidla značky Volvo XC90, 2.4 D5, N. I. a náhrady trov konania. Súčasťou žaloby bol
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.
SUA14/000121 zo dňa 14.1.2014, prostredníctvom speňaženia predmetu financovania - motorového
vozidla značky Volvo XC90, 2.4 D5, N. I. podľa Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po
oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňou predloženými listinnými
dôkazmi (odsek 5 napadnutého uznesenia) dospel k záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný, pretože právny vzťah oboch strán vyžaduje bezodkladnú úpravu. Zastával názor,
že žalobkyňa na základe svojich skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov osvedčila
opodstatnenosť nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana a to, že žalovaný doručil
žalobkyni oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva zo zmluvy a žiadal ju o odovzdanie
motorového vozidla, čím by dosiahol uspokojenie pohľadávky za situácie, kedy je potrebné vyriešiť
spornú otázku možného premlčania výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný



z titulu uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu mieni
toto svoje právo vykonať tým, že chce vozidlo speňažiť, a tým uspokojiť svoju pohľadávku, preto bol súd
prvej inštancie toho názoru, že treba upraviť pomery neodkladným opatrením.

3. Z návrhu a listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú tú skutočnosť, že
P.. M. D. ako kupujúci a spoločnosť DAREX SK s.r.o. ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa
14.1.2014, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla značky Volvo XC 90 za dohodnutú
kúpnu cenu 10.000 eur. Následne P.. M. D. ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili úverovú zmluvu
č. SUA14/000121 zo dňa 14.1.2014, obsahom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo
výške 9.000 eur za účelom financovania terénneho automobilu značky Volvo XC90 Diesel 2.4 D5 s tým,
že medzi stranami boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 416,36 eura s dátumom prvej mesačnej
splátky 10.2.2014 a úhradou nasledujúcich splátok do 10. dňa v mesiaci. Za účelom zabezpečenia
splnenia záväzku dlžníka z úverovej zmluvy bola dňa 14.1.2014 medzi P.. M. D. a žalovaným uzatvorená
aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA14/000121, na základe ktorej došlo k
dočasnému prevodu vlastníckeho práva k uvedenému osobnému motorovému vozidlu na žalovaného
ako veriteľa. Obsahom zmluvy je ustanovenie, že na jednotlivé spôsoby výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva a na záväzkové vzťahy neupravené týmto bodom sa aplikujú ustanovenia hlavy 6.
Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť tejto zmluvy. V zmysle § 2 a 4 hlavy 6. Úverových podmienok, sa spoločnosť a klient v súlade
s ustanovením § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka podpisom v zabezpečovacej zmluve výslovne
dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania sa dočasne a bezplatne prevádza z klienta na
spoločnosť, a to s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia všetkých záväzkov klienta, vzniknutých
na základe alebo v súvislosti s úverovými podmienkami. Klient a spoločnosť sa dohodli, že ak je klient po
dobu dlhšie ako 30 dní v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho záväzku podľa
úverovej zmluvy alebo týchto úverových podmienok alebo ak bude splnená ktorákoľvek z podmienok
uvedených v § 2 a § 3 hlavy 7 týchto úverových podmienok, je spoločnosť oprávnená doručiť klientovi
oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva spolu s písomnou výzvou k okamžitému
odovzdaniu predmetu financovania a OEV, a to aspoň 30 dní pred vlastným začatím výkonu tohto práva,
t. j. speňažením. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 3D/180/205, Dnot 32/2015, zo dňa 8.9.2015,
sa jediným dedičom po P.. D. stala žalobkyňa, na základe čoho mal súd prvej inštancie osvedčenú
existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Výzvou zo dňa 26.10.2015 žalobkyňa vyzvala
žalovaného na stanovenie termínu vzájomného rokovania a dňa 27.9.2020 ho opätovne vyzvala o
súčinnosť. Reakciou žalovaného bolo doručenie oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho práva
zo zmluvy SUA14/000121 a výzva na odovzdanie motorového vozidla zo dňa 3.12.2020.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo
žalobkyne ohrozené, a to tým, že žalovaný preukázateľne mieni pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva, keďže predmet zabezpečenia chce speňažiť, čo už žalobkyni oznámil.
K výkonu zabezpečovacieho prevodu práva pritom žalovaný pristúpil na podklade zmluvy, hoci podľa
vyjadrenia žalobkyne právo na plnenie z úverovej zmluvy (čo v oznámení deklaroval aj žalovaný)
sa premlčalo. Rovnako tak žalobkyňa namieta aj premlčanie výkonu zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva, ktorý výkon mohol žalovaný uskutočniť po prvý raz dňa 11.8.2015, keďže k prvému
dňu omeškania s platbou splátok sa P.. D. dostal dňa 11.6.2015. Žalovaný tak podľa vyjadrenia žalobkyne
mohol doručiť oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva aspoň 30 dní pred začatím
vlastného výkonu tohto práva po prvýkrát dňa 11.7.2015, k čomu nepristúpil.

5. Žalobkyňa zamýšľanému výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k osobnému
motorovému vozidlu nedokáže bez zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia
zamedziť, preto súd prvej inštancie považuje nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčeného
skutkového stavu ako odôvodnené. Do práv žalovaného sa pritom neprimerane nezasiahne, nakoľko
žalovanému sa znemožní len dočasne nepristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto mu podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d) C. s. p.
vyhovel s tým, že jeho opodstatnenosť je daná až do okamihu právoplatného skončenia konania vo veci
samej. O trovách konania nerozhodol, keďže rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia počas
konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ale procesným rozhodnutím (§ 262 ods. 1 C. s. p.).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom



súd prvej inštancie návrhu vyhovel, zaviazal v súlade s § 2 ods. 2 cit. zákona na zaplatenie súdneho
poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur žalovaného.

6. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, podal žalovaný odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť. Uviedol, že medzi manželom žalobkyne a žalovaným bola dňa 14.1.2014 uzatvorená
úverová zmluva č. SUA14/000121, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 9.000 eur na
kúpu motorového vozidla značky Volvo XC90, 2.4 D5, N. I.. Manžel žalobkyne hradil splátky na základe
úverovej zmluvy do dňa 10.6.2015 v súhrnnej výške 7.078,12 eura. Z dôvodu jeho úmrtia sa na základe
osvedčenia o dedičstve zo dňa 8.9.2015 stala jediným dedičom všetkých aktív a pasív jeho manželka -
v tomto konaní žalobkyňa, ktorá napriek vedomosti o dlhu voči žalovanému neuhradila žiadnu splátku,
takže do dnešného dňa nie je doplatená ani samotná istina poskytnutého úveru. Spolu s úverovou
zmluvou č. SUA 14/000121 bola uzatvorená v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka aj zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá v bode 2.2. špecifikovala predmet zabezpečenia
tak, že „Veriteľ a dlžník sa dohodli, že za účelom zabezpečenia splatenia a) všetkých pohľadávok veriteľa
vzniknutých voči dlžníkovi na základe alebo v súvislosti s ÚZ... prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a
bezodplatne svoje vlastnícke práva k Predmetu financovania na veriteľa a veriteľ predmet financovania
do svojho vlastníctva prijíma.“

7. Poukázal na to, že zákon v ustanovení § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka neupravuje žiadny iný
spôsob zániku zabezpečovacieho prevodu práva ako je uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, k čomu
v prípade úverovej zmluvy č. SUA14/000121 do dnešného dňa nedošlo. Žalobkyňa odo dňa vydania
osvedčenia o dedičstve t. j. 8.9.2015 disponovala informáciou o výške dlhu voči žalovanému. Napriek
tomu úmyselne žiadne splátky neuhrádzala, preto bol názoru, že na danú vec je potrebné aplikovať 10
ročnú premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa vedela, že
dlh existuje, komu ho má plniť, v akej výške a napriek tomu vedome a dobrovoľne nehradila nič, čím sa
úmyselne obohacovala a naďalej obohacuje na úkor žalovaného.

8. Námietka premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalobkyňa, predstavuje obranu dlžníka voči
uplatnenému nároku veriteľa v žalobe na plnenie, z čoho vyplýva, že obligačný dlžník môže
vzniesť námietku premlčania voči zabezpečenej pohľadávke len vtedy, ak ju veriteľ uplatní súdnou
cestou, k čomu v danom prípade nedošlo (viď komentár Civilný sporový poriadok, Števček -
Ficová - Baricová - Mesiarkinová - Bajánková - Tomašovič). Žalobkyňa sa v konaní vo veci samej
domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z titulu, že pohľadávka žalovaného, ktorá
je zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva je premlčaná. Kogentná právna úprava však
neumožňuje vyhovieť takémuto žalobnému návrhu, nakoľko premlčanie zabezpečenej pohľadávky
neznamená zánik zabezpečovacieho prevodu práva a preto nie je splnená rozväzovacia podmienka, na
základe ktorej by sa mohla stať vlastníkom motorového vozidla žalobkyňa.

9. Zastával názor, že v prípade zabezpečovacieho prevodu práva je nevyhnutné aplikovať podľa § 553
Občianskeho zákonníka analógiou rovnaký postup, ako je v prípade záložného práva podľa ustanovenia
§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

10. V danom prípade teda vôbec nejde o potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu, na základe čoho sa neodkladné opatrenie vydalo. Žalobkyňa si je od vydania osvedčenia o
dedičstve vedomá svojho dlhu voči žalovanému a rovnako skutočnosti, že tento dlh bol zabezpečený
zabezpečovacím prevodom práva s rozväzovacou podmienkou doplatenia úverovej zmluvy. Žalovaný
nepristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva skôr z dôvodu taktnosti a proklientského prístupu
voči žalobkyni, ktorá sa ocitla v ťažkej životnej situácií. Je však vrcholne nedôvodným a špekulatívnym,
aby sa žalobkyňa vyhýbala svojej povinnosti platiť dlh a suplovala to žalobným návrhom a tiež návrhom
na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré však nemajú žiadny zákonný ani skutkový podklad. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že, že vydaním neodkladného opatrenia je poškodený
opäť výlučne on, nakoľko dlh ktorý má voči nemu žalobkyňa nebude môcť napriek zákonnému
zabezpečovaciemu inštitútu uspokojovať.



11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že žalovaný sa už úvodom odvolania pokúša nabudiť negatívny
dojem smerom k žalobkyni prostredníctvom tvrdení, ako úmyselne ignorovala úhradu splátok v zmysle
úverovej zmluvy č. SUA 14/000121 (ďalej len „úverová zmluva“) s cieľom vyhnúť sa splneniu záväzku z
nej plynúceho. Vyjadrenie žalovaného považuje za zbytočne zavádzajúce, nakoľko už z podanej žaloby
a jej príloh je zrejmé, že osvedčenie o dedičstve bolo po smrti pána P.. M. D. vydané dňa 8.9.2015 a hneď
nasledujúci mesiac podaním zo dňa 26.10.2015, napriek neľahkej životnej situácii, vyzvala žalovaného
na stanovenie termínu vzájomného rokovania, v rámci ktorého by vzniknutú situáciu spoločne vyriešili.

12. Ako už vyplýva z podanej žaloby, k spätnej väzbe na výzvu žalobkyne zo strany žalovaného
počas niekoľkých rokov vôbec nedošlo. Následne, v nadväznosti na pretrvávajúci záujem žalobkyne
vysporiadať vzniknutú situáciu, táto opätovne žalovanému adresovala žiadosť o súčinnosť zo dňa
27.9.2020, v rámci ktorej konštatovala premlčanie nárokov plynúcich nielen z úverovej zmluvy ale
aj zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA14/000121 a vyzvala žalovaného
na poskytnutie spätnej väzby. Nakoľko žalobkyňa spätnú väzbu od žalovaného neobdržala ani vo
vzťahu k opätovnej výzve, t. j. žiadosti o súčinnosť, oslovila žalovaného prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Reakciou na vôľu žalobkyne vyriešiť vzniknutú situáciu bolo oznámenie žalovaného
o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo zmluvy č. SUA14/000121 a výzva k odovzdaniu
motorového vozidla zo dňa 3.12.2020. Je zrejmé, že žalovaný sa pokúša odvádzať pozornosť od
skutočnosti, že sám po smrti pána P.. D. a doručení výzvy žalobkyne vzniknutú situáciu neriešil, resp.
opomenul riešiť, v dôsledku čoho došlo k uplynutiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov nielen z
úverovej zmluvy, ale aj zmluvy o zabezpečovacom prevode.

13. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka neexistuje
žiadny iný zákonný spôsob zániku zabezpečovacieho prevodu práva ako je uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky, a z uvedeného dôvodu neexistenciu nároku na výkon zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva k predmetu financovania odmieta, nakoľko toto sa zakladá na nesprávnej právnej
úvahe. Nesúhlasila so záverom, že jediným spôsobom zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva je jeho splnenie, a to odvolávajúc sa na ustanovenie § 151md Občianskeho zákonníka, ktoré
obsahuje výpočet spôsobov zániku záložného práva a ktorého aplikácia sa primerane použije aj vo
vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva. Deklarovaný záver žalovaného by mal navyše za
následok neobmedzené využívanie predmetného inštitútu, ktorý by podľa žalovaného zjavne nemal
podliehať premlčaniu, keďže by mohol zaniknúť jedine splnením.

14. Žalovaný v podanom odvolaní voči neodkladnému opatreniu ďalej poukázal na ustanovenie §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje objektívnu premlčaciu dobu pri bezdôvodnom
obohatení, avšak nie je zrejmá jeho motivácia; žalovaný sa pravdepodobne pokúša odvádzať pozornosť
od skutočného skutkového a právneho stavu veci prostredníctvom citovania nesúvisiacich ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko v podanej žalobe (ako aj v zaslanej žiadosti o súčinnosť) konštatovala
(o. i.) premlčanie nároku na výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu
financovania; tiež opakovane poukazuje na účelový výklad ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ktoré sa analogicky uplatňuje aj na inštitút zabezpečovacieho prevodu práva) zo strany
žalovaného. Hoci predmetné ustanovenie uvádza, že záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná, nie je tomu
tak absolútne. Odborná literatúra k otázke premlčania záložného práva (a teda aj zabezpečovacieho
prevodu práva) zastáva explicitné stanovisko podľa ktorého „Z ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka (podľa ktorého ak nie je zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená, môže sa záložný
veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná)
nevyplýva, že by sa záložné právo nemohlo premlčať. Premlčacia doba záložného práva je 3 ročná a
plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať do prvýkrát (t. j. odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu).“ Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax, pričom poukázala na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 6Co 256/2018, v ktorom sa uvádza: „Z
uvedeného vyplýva, že premlčanie záložného práva (ako práva majetkového) nie je vyňaté z premlčania,
a pokiaľ sa toto týkalo nehnuteľností, záložné právo sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote od kedy
ho bolo možné vykonať po prvý raz (t. j. od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje).“ Z citovaného
možno jasne usúdiť, že hoci sa možno premlčanej pohľadávky domáhať prostredníctvom uspokojenia
zo zálohu neznamená to, že samotný inštitút záložného práva nepodlieha premlčaniu (rovnako ako
v režime inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva). Žalovaný úplne odignoroval citovanú odbornú



literatúru ako aj citovaný nález Ústavného súdu SR, z ktorého explicitne vyplýva, že záložné právo
podlieha premlčaniu, nakoľko ide o majetkové právo, ktorého premlčanie nie je vylúčené.

15. Upriamila pozornosť na podanú žalobu, kde uviedla, že pán P.. D. uhradil poslednú splátku dňa
10.5.2015, prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 10.6.2015, v zmysle ustanovenia §
4 hlavy 6 Úverových podmienok žalovaný disponoval možnosťou doručiť oznámenie o začatí výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva po prvýkrát dňa 11.7.2015 a vlastné začatie výkonu predmetného
práva žalovaným sa mohlo po prvý raz vykonať dňa 11.8.2015. S prihliadnutím na trojročnú premlčaciu
dobu niet pochýb o tom, že žalovanému sa nárok na výkon zabezpečovacieho prevodu práva k predmetu
financovania premlčal dňa 11.8.2018. Citovanie ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa dĺžky
premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia v odvolaní voči neodkladnému opatreniu preto
nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko rozhodujúcou okolnosťou v predmetnom prípade je premlčanie
nároku na výkon zabezpečovacieho prevodu práva podľa všeobecnej premlčacej doby.

16. Zároveň mala za to, že v podanej žalobe dostatočne preukázala, že hoci premlčaním práva na
plnenie z úverovej zmluvy vznikla naturálna obligácia, uvedené nemožno aplikovať aj vo vzťahu k
zabezpečovaciemu inštitútu. Poukázala na nie ojedinelý prípad, kedy sa subjekty dovolávajú určenia
neexistencie platne zriadeného záložného práva (a teda analogicky aj zabezpečovacieho prevodu práva
ako zabezpečovacieho inštitútu) v dôsledku jeho premlčania. Rozhodovacia prax totiž ustálila, že pri
premlčaní záložného práva je možné sa úspešne domáhať cestou súdu určenia jeho neexistencie.
Poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2010, sp. zn. 21Cdo/2185/2009,
podľa ktorého „Ak preukáže záložca, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (ešte len) po uplynutí stanovenej doby, a ak
sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané)
záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva
a že premlčané záložné právo ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká a je len
oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo. Pokiaľ sa záložca dovolal (dôvodne) premlčania
záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného
speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že
záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného
práva a priznáva súdnu ochranu prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu
premlčaného práva, hoci - ako vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka -
premlčané právo nemožno priznať.“ Významovo totožne sa vo svojom rozsudku zo dňa 20.2.2020, sp.
zn. 41Co/80/2019 vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici.

17. Odvolávajúc sa na citované rozsudky a primeranú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúcich inštitút záložného práva mala za to, že v predmetnom prípade týkajúcom sa premlčania
nároku na výkon zabezpečovacieho prevodu práva ako ďalšieho zo zabezpečovacích inštitútov je
na mieste prejudiciálne konštatovať neexistenciu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k
predmetu financovania a určiť, že vlastnícke právo k predmetu financovania svedčí žalobkyni. Nakoľko
bolo vzhľadom na doručené oznámenie zrejmé, že žalovaný mienil pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania aj napriek skutočnosti, že sa nároky z úverovej
zmluvy ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode premlčali, zotrváva na svojej podanej argumentácii,
že naliehavým právnym záujmom v predmetnej veci disponuje, pričom jej prioritou bolo a je ochrániť
svoje nároky, resp. jej svedčiace vlastníckeho právo k predmetu financovania. Zároveň je názoru, že
potreba nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci bola opodstatnená, nakoľko vykonanie
neoprávneného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania by mohlo mať
za následok nezvratný zásah do jej práv, čo determinuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako
to predpokladá ustanovenie § 325 ods. 1 C. s. p.

18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom
výroku správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).



19. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no
je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

23. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.
j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že
z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia
má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich
navrhované neodkladné opatrenie.

24. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že medzi stranami existuje právny vzťah,
ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Zastával názor, že žalobkyňa na základe skutkových tvrdení
a predložených listinných dôkazov osvedčila opodstatnenosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana, pretože žalovaný preukázateľne mieni pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva, keďže predmet zabezpečenia chce speňažiť, čo už žalobkyni oznámil,
čím by dosiahol uspokojenie pohľadávky za situácie, kedy je potrebné vyriešiť spornú otázku možného
premlčania. K výkonu zabezpečovacieho prevodu práva pritom žalovaný pristúpil na podklade zmluvy,
hoci podľa vyjadrenia žalobkyne právo na plnenie z úverovej zmluvy (čo v oznámení deklaroval aj
žalovaný) sa premlčalo. Rovnako tak žalobkyňa namieta aj premlčanie výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva, ktorý výkon mohol žalovaný uskutočniť po prvý raz dňa 11.8.2015, keďže k
prvému dňu omeškania s platbou splátok sa P.. D. dostal dňa 11.6.2015. Žalovaný tak podľa žalobkyne
mohol doručiť oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva aspoň 30 dní pred začatím
vlastného výkonu tohto práva po prvýkrát dňa 11.7.2015, k čomu nepristúpil.

25. Žalovaný svoju odvolaciu argumentáciu rámcoval do vyslovenia nesúhlasu
s názorom súdu prvej inštancie založeným na tom, že žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia z dôvodu premlčania nároku na zaplatenie pohľadávky žalovaného, keď
namietal, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z
titulu, že pohľadávka žalovaného, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva je premlčaná,
pričom poukázal na to, že kogentná právna úprava neumožňuje vyhovieť takémuto žalobnému návrhu z
dôvodu, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky neznamená zánik zabezpečovacieho prevodu práva a



preto nie je splnená rozväzovacia podmienka, na základe ktorej by sa mohla stať vlastníkom motorového
vozidla žalobkyňa.

26. Žalovaný však svojou odvolacou argumentáciou žiadnym spôsobom nereaguje na závery súdu prvej
inštancie, ktorý potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami mal za osvedčenú aj tým, že
žalobkyňa namietala premlčanie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Odvolací súd pripomína, že
podľa § 380 C. s. p. je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale
aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy
vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe,
ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je
neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej
inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie
vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu
z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je
zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj v odvolacom konaní.
Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby
strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

27. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť právny záver, že dôvody podaného odvolania žalovaného
nevyvrátili právny záver súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami,
ktoré mal súd prvej inštancie osvedčené tým, že žalovaný mienil pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva, ktorého premlčanie žalobkyňa namietala, keď tieto závery žiadnym spôsobom
nespochybnil. Na uvedenom základe odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé
svojou odvolacou argumentáciou privodiť zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti; odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).