Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/23/2020 z 18. 1. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. januára 2021, sp. zn. 8Co/23/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1318202104.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/23/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1318202104.1 | 2021-01-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 297 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc528ecb-c229-49d4-80dc-9026890dd979 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1318202104.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/23/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202104
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318202104.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: Remedium legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, proti žalovanej: R. P. (U. L.), M. XX.XX.XXXX, A. Q. L., Q. F. XX, L., o zaplatenie 250,47
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.
septembra 2019, č.k. 61C/43/2018-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 118,12
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,14 eur od 10.09.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,19 eur od 10.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 24,95 eur od 11.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29,75 eur od 10.07.2015
do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9,09 eur od 10.04.2015 do zaplatenia, a to všetko v
lehote do 90. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo o zvyšku sa žalobu zamietol a žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky podľa §
297 písm. b) C.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide o spotrebiteľský spor
a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Zistil, že dňa 05.10.2010 právny predchodca
žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení jej dodatku zo dňa 21.05.2015. Predmetom
zmluvy bola aktivácia telefónnej SIM karty s programom služieb Relax 60
za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,81 eur s DPH. Predmetom dodatku zo dňa 21.05.2015
bola aktivácia služieb Happy XL volania NAJ SIM. Na základe uvedeného zmluvného vzťahu právny
predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavil žalovanej faktúry číslo 7507473791,
7504571503, 7601667556, 7506506791, 7505531567, 7502645401, ktoré žalovaná ani na základe
upomienok neuhradila. Na základe predmetných faktúr boli žalovanej fakturované mesačné poplatky,
poplatky za prerušenie a obmedzenie služby - neplatenie, upomienky oneskorenej platby, zmluvná
pokuta a administratívny poplatok - dodatok bez bližšej konkretizácie tohto poplatku. Ďalej zistil, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 v znení jej dodatku číslo 1 zo dňa
11.09.2017 postúpil na žalobcu právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. pohľadávku vzniknutú zo zmluvného vzťahu so žalovanou v zmysle faktúr číslo 7507473791,
7504571503, 7506506791, 7505531567, 7502645401, ktorých uhradenie je predmetom tohto sporu s
výnimkou faktúry číslo 7601667556 splatnej dňa 09.03.2016, na základe ktorej bola fakturovaná zmluvná
pokuta v sume 132,35 eur. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 52 ods.
1, ods.2, ods.3, § 53 ods.1, ods.5, § 517, § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 5 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a), d), § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o



elektronických komunikáciách a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., sa na základe zmluvného vzťahu so
žalovanou v znení dodatku k zmluve zo dňa 21.05.2015, zaviazal žalovanej poskytovať elektronické
komunikačné služby, za poskytovanie ktorých sa žalovaná zaviazala platiť úhradu v zmysle cenníka
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a ktoré žalovaná neuhradila. Preto vyhovel žalobe v časti nároku
na zaplatenie žalovanej sumy titulom poplatkov za poskytovanie elektronických komunikačných služieb
a riadne fakturovaných v sume 118,12 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to v
časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 132,35 eur fakturovanej na základe faktúry číslo
7601667556 splatnej dňa 09.03.2016. Žalobca ani len nepreukázal postúpenie tejto pohľadávky z
právneho predchodcu žalobcu. V časti tejto sumy teda ani nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, keďže
nepreukázal postúpenie pohľadávky v uvedenej výške 132,35 eur žalovanej titulom zmluvnej pokuty.
Pokiaľ ide o žalovanú zmluvnú pokutu, túto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. 17C/23/2010-65 z 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 29.06.2011 sp. zn. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom súdy opakovane poukazujú na neplatnosť neprijateľných
podmienok zo spotrebiteľských zmlúv. Keďže odplatu za poskytnuté elektronické služby bola žalovaná
povinná zaplatiť až na základe faktúr, teda až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, pričom
žalobca poplatky fakturoval za služby poskytované v zmysle dodatku k zmluve o pripojení z roku 2015
za program služieb Happy XL volania NAJ SIM a žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením
dotknutých faktúr až po dátume ich splatnosti v roku 2015, priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dátume splatnosti príslušnej faktúry a vo zvyšnej časti žalobného návrhu týkajúceho sa
úrokov z omeškania uplatnených žalobcom žalobu zamietol. Vzhľadom na žiadosť žalovanej o plnenie
celej žalovanej sumy 250,47 eur v splátkach po 50 eur a súhlasné vyjadrenie žalobcu a vzhľadom na len
čiastočne priznanú výšku žalovanej sumy, zohľadňujúc dôvody žalovanej o nemožnosti plnenia dlžnej
sumy v celku, rozhodol podľa § 232 ods. 3 C.s.p. tak, že určil dlhšiu lehotu na plnenie rozsudku.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (o zaplatenie 132,35 eur s
prísl.), podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Argumentoval, že z dôvodu, že nebolo vo veci nariadené pojednávanie,
nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k otázke, ktorú súd vyhodnotil ako spornú. Nakoľko však konajúci súd
považoval uplatnenie zmluvnej pokuty za sporné, mal nariadiť vo veci pojednávanie, čo však neurobil,
čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle § 297 písm. b) C.s.p. ak súd nenariadil
pojednávanie, znemožnil mu tým uskutočňovať svoje procesné práva (procesný útok), nakoľko mal
za to, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. V tejto súvislosti zdôraznil, že
žalovaný sa vo veci žiadnym spôsobom nevyjadril, a teda bol v konaní ako strana sporu pasívnym.
Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej
strany a nakoľko žalovaný predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nijakým spôsobom nerozporoval,
mal za to, že je nutné túto skutočnosť považovať za nespornú. V prípade, ak prvoinštančný súd
vyhodnotil otázku ohľadom zmluvnej pokuty ako spornú, mal obligatórnu povinnosť v zmysle § 297 písm.
b) C.sp. (a contrario) nariadiť vo veci pojednávanie. Jeho právny predchodca a žalovaný si dohodli
zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný
v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Záväzok účastníka riadne a včas
platiť cenu za poskytovanie služieb bol definovaný v bode 1 písm. b) dodatku. Žalovaný sa dostal do
omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj
z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté
protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný
uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani nepreukázal. Súd však toto porušenie
zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje
požiadavku ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka. Naopak, súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu
predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu
s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške
dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a
pod. Spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie



zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k
tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná
suma zmluvnej pokuty pre prípad porušenia. Obsah dodatku bol dodávateľom vopred pripravený, čo
však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej
podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný na obsahu dohody alebo
zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Samotná dohoda o zmluvnej pokute neobsahuje prekvapivé
alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie. Výkladom individuálneho dojednania zmluvných
podmienok v zmysle prvostupňového súdu by potom nebolo možné individuálne dojednať akúkoľvek
zmluvu so spotrebiteľom. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou
škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu
a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny
práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť
poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli
žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve,
resp. v dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu
a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť
návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda
zrejmé, že právny predchodca určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého
zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich
povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval
počas trvania záväzkového vzťahu. Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške
132,35 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých
bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené),
avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná
pokuta bola vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený
v dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby
do prerušenia poskytovania služieb. Základ zmluvnej pokuty bol uvedený v tabuľke č. 1 dodatku ako
počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného
typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa
dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv
na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a ho zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie
132,35 eur, alternatívne ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (týkajúcej sa zaplatenia
zmluvnej pokuty) a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

4. V preskúmavanej veci zostal predmetom odvolacieho konania žalobcom uplatňovaný nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 132,35 eur dojednanej v zmluve o pripojení v súvislosti
s poskytnutím služieb za zľavnenú cenu pre prípad porušenia zmluvného záväzku doby viazanosti 24
mesiacov. Súd prvej inštancie zamietol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v
sume 132,35 eur fakturovanej na základe faktúry číslo 7601667556 splatnej dňa 09.03.2016, z dôvodu,
že žalobca nepreukázal postúpenie tejto pohľadávky z právneho predchodcu. Nemal preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože nepreukázal postúpenie pohľadávky vo výške 132,35 eur. Navyše
považoval žalovanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Prešov č.k. 17C/23/2010-65 z 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 29.06.2011 sp. zn. 2Co/137/2010, ktorým bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom súdy opakovane poukazujú na neplatnosť
neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv.

5. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 297 písm. b) C.s.p. bez nariadenia
pojednávania, keď považoval skutkové tvrdenia strán za nesporné a mal za to, že išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia. Žalobca však v podanom odvolaní dôvodne vytýka konajúcemu
súdu, že nepostupoval správne, pretože na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania nedodržal
zákonné predpoklady.



6. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť
využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada
rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať
strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne
neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám; za
rovnakých procesných podmienok; umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie
súdu realizáciou ich procesných práv a v nadväznosti na uvedenú zásadu konajúci súd
zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu oboch strán a túto následne premietne do záverov
pre svoje konečné rozhodnutie.

7. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ súd overuje pravdivosť (právne významných) skutkových tvrdení
strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané skutkové tvrdenia preukázala na základe vykonaných
dôkazov, rieši tak skutkové otázky a výsledkom tejto hodnotiacej činnosti súdu sú jednotlivé skutkové
zistenia (poznatky) a z nich vyvodené skutkové závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver prijatý
súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemožno považovať za právne posúdenie.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery tak, že
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd tak subsumuje vykonaným dokazovaním
ustálený skutkový stav pod hypotézu (skutkovú podstatu) konkrétnej právnej normy, aby mohol dospieť
k právnemu záveru, či a komu prizná právo, alebo uloží povinnosť.

8. Pokiaľ v danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal
postúpenie pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil konajúci súd k zisťovaniu
pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu na základe ním predložených dôkazov a následne výsledky
hodnotenia týchto dôkazov (v ich vzájomnej súvislosti) premietol do skutkového záveru o tom, že žalobca
nepreukázal postúpenie žalovanej pohľadávky. Za tejto procesnej situácie, t.j. keď súd zisťoval na
základe (listinných) dôkazov skutkový stav, t.j. pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých
v žalobe, nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože jeho právne posúdenie
veci už nevychádzalo zo skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutkových tvrdení strán, ale
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania. Z uvedeného potom vyplýva,
že pokiaľ rozhodnutie vo veci samej založil na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom ním v žalobe tvrdených rozhodujúcich skutočností, nevychádzali tak právne závery súdu o
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z nesporných skutkových tvrdení, a preto nemohol rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

9. Pokiaľ sú vo veci splnené zákonné predpoklady podľa § 151 C.s.p., nie je súd povinný bezvýhradne
si osvojiť nesporné skutkové tvrdenia strán, ale môže mať; v intenciách § 186 ods. 2 C.s.p.; dôvodné
pochybnosti o pravdivosti zhodných (nesporných) tvrdení strán. V tomto prípade sa týkali pochybnosti
konajúceho súdu tvrdenia žalobcu o postúpení pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty vzhľadom na
to, že nebolo podložené relevantným dôkazom na jeho preukázanie. V prípade ak považoval súd prvej
inštancie postúpenie pohľadávky za nepreukázané (teda za sporné), nemohol vo veci rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania (skutkový stav už totiž nebol nesporný) a nemohol žalobu bez pojednávania
zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena, ale mal na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie,
na ktorom mal oboznámiť strany postupom podľa § 181 ods. 2 C.s.p. o tom, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za (ne)sporné a poskytnúť im tak možnosť vyjadriť sa, aby bola zachovaná požiadavka
kontradiktórnosti konania; a ďalej by už bolo na zvážení konajúceho súdu, či postupom podľa § 181 ods.
4 C.s.p. stranám ešte poskytne dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia, či označiť alebo predložiť dôkazy (predložiť dôkaz o postúpení pohľadávky na
zaplatenie zmluvnej pokuty).

10. Pokiaľ v danom prípade súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty aj z dôvodu posúdenia dojednanej zmluvnej podmienky ako neplatnej, mohol z tohto dôvodu
žalobu zamietnuť bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm. b/ C.s.p.) len za súčasného dodržania
podmienky kontradiktórnosti konania, ktorá by bola za tejto situácie (keď žalovaná neprijateľnosť
zmluvnej podmienky nenamietala) zachovaná buď doručením výzvy stranám, aby sa k ex offo
preskúmavanej zmluvnej podmienke z hľadiska neprijateľnosti vyjadrili, alebo bolo potrebné nariadiť
pojednávanie a túto skutočnosť oznámiť stranám v rámci predbežného právneho posúdenia veci.



11. Potreba zachovania princípu kontradiktórnosti v spotrebiteľských sporoch pri skúmaní neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti konajúcim súdom vyplýva aj z
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorý vo svojom rozsudku z 21. februára 2013 vo
veci C 472/11, konštatoval, že: "Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol
vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne,
aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti
zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej
podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili
spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy." V tomto rozhodnutí
ESD; s odkazom na body 50, 54, 55, 56 rozsudku z 2.decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C 89/08;
poukázal na to, že zásada kontradiktórnosti je súčasťou práva na obhajobu a zaväzuje súd dodržiavať
ju predovšetkým vtedy, keď rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo, ako aj na to, že
zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť
sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa
právo účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom
ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Na splnenie požiadaviek spojených s právom
na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť
kontradiktórne sa vyjadriť tak ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce
pre výsledok konania, pričom (aj) možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere takisto zodpovedá
povinnosti vnútroštátneho súdu, vziať prípadne do úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je
vedomý toho, že nekalá podmienka nie je záväzná, nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie,
čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou (súd totiž nemusí podľa
smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ, po tom, čo bol upozornený súdom,
nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky). Závery vyplývajúce z
uvedeného rozhodnutia si osvojil aj Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013.

12. Požiadavka na dôslednom zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého
rozhodnutia, ktoré súd založí na právnych záveroch vyvodených z jeho povinnosti ex offo posúdiť
neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo na neaplikovaní právnej domnienky o nespornosti skutkových
tvrdení. Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne
sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia či predložiť nové dôkazy, ktoré
sa z jej hľadiska nejavili ako významné, dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti
práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to,
že v odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie
už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových
dôkazov (§ 366 C.s.p.).

13. Pre ďalšie konanie súdu prvej inštancie v danej veci z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej
inštancie posúdi, či možno skutkové tvrdenia strán považovať za nesporné podľa § 151 C.s.p. Len
v prípade, ak skutkové tvrdenia strán budú nesporné, bude môcť o žalobe rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, kedy (na nesporné tvrdenia) nevykonáva dokazovanie (§ 188 C.s.p.) a zoberie za základ
zisteného skutkového stavu nesporné tvrdenia strán, ktoré považuje za preukázané (§ 215 C.s.p.) bez
toho, aby posudzoval ich existenciu a pravdivosť na základe predložených dôkazov.

14. V prípade ak bude mať súd prvej inštancie o nespornosti (pravdivosti) skutkových tvrdení žalobcu
dôvodné pochybnosti a neosvojí si ich ako podklad pre ustálenie skutkového stavu (§ 186 ods. 2 C.s.p.);
pretože skutkové tvrdenia nebudú vyplývať z dôkazov predložených žalobcom súdu na ich preukázanie
(§ 132 ods. 3 C.s.p.); musí vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom oboznámi strany postupom podľa
§ 181 ods. 2 C.s.p. o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za (ne)sporné a umožní im vyjadriť sa, aby
bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania.

15. V prípade ak súd prvej inštancie bude považovať skutkové tvrdenia strán za nesporné, ale
vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.), ex offo pristúpi k
preskúmavaniu, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, môže rozhodnúť
vo veci bez nariadenia pojednávania až po tom, ako umožní stranám vyjadriť sa k tým zmluvným
podmienkam k preskúmavaniu neprijateľnosti ktorých pristúpi i bez námietky žalovanej, prípadne



nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom poskytne svoje predbežné právne posúdenie. S ohľadom
na dosiahnutie predvídateľnosti rozhodnutia aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 26. apríla
2016, sp.zn. 4Cdo 337/2015 vyslovil potrebu umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

16. V danej veci súd prvej inštancie pochybil, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za
stavu, keď nevychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán, a ani neumožnil žalobcovi vyjadriť
sa k preskúmavaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Týmto nesprávnym postupom uprel (reálne
nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť; z hľadiska meritórneho výsledku
konania; k relevantným skutkovým tvrdeniam, o pravdivosti ktorých nadobudol dôvodnú pochybnosť,
resp. k preskúmavaniu neprijateľnosti pre spor relevantnej zmluvnej podmienky, a zmaril tak
možnosť aktívnej účasti žalobcu v konaní, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Tým, že žalobca
nedostal príležitosť reagovať na danú procesnú situáciu s cieľom ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu,
bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces (fair process). Vydaniu rozhodnutia súdu musí
predchádzať zákonné konanie, t.j. taký procesný postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa ochrany svojich práv na nestrannom súde a v konaní
pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom a integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov.

17. Nad rámec uvedeného odvolací súd zistil, že (len) odkazom na rozsudok Okresného súdu Prešov
č.k. 17C/23/2010-65 z 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
z 29.06.2011 sp. zn. 2Co/137/2010, nemožno považovať v danej veci dojednanú zmluvnú pokutu
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože zmluvná podmienka, ktorá bola vyhlásená uvedeným
rozhodnutím za neplatnú, nie je totožná so zmluvnou podmienkou, ktorá je predmetom tohto konania;
navyše v uvedenom rozhodnutí bolo dodávateľovi vytknuté, že zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané,
zaväzovali žalovanú počas celej doby viazanosti (24 mesiacov), a to aj vtedy, ak si účastník zmluvy
plnil svoju povinnosť platiť úhradu za služby až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, kedy
mal stále povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške (v tomto smere žalobca nerozlišoval medzi
prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak
stane na začiatku doby viazanosti; v oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej
pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné).

18. V danej veci zmluvnú pokutu z hľadiska neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné posúdiť
so zreteľom na jej primeranosť ako sankcie za porušenie zmluvných povinností. Smerodajné v tomto
smere bude posúdenie, či z hľadiska času dodávateľ zohľadňuje, v akom čase pred uplynutím doby
viazanosti spotrebiteľ nezaplatí cenu riadne a včas. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto zistiť,
či žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške, teda so zohľadnením počtu dní, ktoré
uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bola žalovaná ešte pripojená (resp.
poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti
riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnila. Pokiaľ bola zmluvná pokuta vyjadrená
degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znížil o čiastku zodpovedajúcu
počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku
zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku
zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry
za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené), nemožno dospieť k záveru
o jej neprimeranosti; na rozdiel od prípadu, ak by bola žalovaná v prípade porušenia zmluvy zaviazaná
na zaplatenie zmluvnej pokuty rovnakou sumou počas celej doby viazanosti. V prípade,
ak jej výška zohľadňuje intenzitu porušenia povinností, keď žalovaná nie je povinná zaplatiť rovnakú
výšku zmluvnej pokuty v prípade omeškania s úhradou krátko pred ukončením doby viazanosti, tak takto
dojednaná zmluvná pokuta nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán a
predstavuje primeranú sankciu. S ohľadom na uvedené je potrebné v konaní ustáliť, či podmienky, za
ktorých dohodol dodávateľ zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, nepoškodzujú spotrebiteľa.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutý; vrátane výroku o náhrade trov konania; zrušil podľa §
389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.



2 C.s.p.); odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere a po ich odstránení opätovne
posúdi opodstatnenosť zostávajúceho nároku žalobcu z hľadiska relevantnej právnej úpravy
a argumentácie žalobcu a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným,
zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až
n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).