Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/197/2018 z 28. 6. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júna 2021, sp. zn. 14Co/197/2018, ECLI:SK:KSBA:2021:1317216870.2 Krajský súd Bratislava | 14Co/197/2018 | ECLI:SK:KSBA:2021:1317216870.2 | 2021-06-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4130c12a-5516-4723-9af4-d588aa90d9a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1317216870.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/197/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317216870.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej v právnej veci žalobkyne Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Červenková, s.r.o., IČO: 50 582 429, so sídlom v Bratislave, Nevädzova 6B, proti žalovanej
M. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., Q. XXX/XX, o zaplatenie 427,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 26. apríla 2018, č. k. 16C 130/2017-78, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 26. apríla 2018, č. k. 16C
130/2017-78 potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. apríla 2018, č. k. 16C
130/2017-78 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 387,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 90,52 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 40,13 eur od 08.06.2016 do zaplatenia,
zo sumy 40,13 eur od 09.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 40,13 eur od 09.08.2016 do zaplatenia, zo
sumy 40,13 eur od 08.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 40,13 eur od 11.10.2016 do zaplatenia, zo sumy
40,13 eur od 08.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 40,13 eur od 09.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 15,60
eur od 14.04.2017 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 40,- eur.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako právnická osoba - podnikateľ,
podnikajúca v oblasti prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácii, dodala pitnú vodu a odviedla
odpadovú vodu z odberného miesta 900 41 C. XXX s označením I ktorého vlastníkom
je žalovaná, na základe čoho žalobkyňa vystavila žalovanej faktúry:
- č. XXXXXXXXX na sumu 40,13 eur z titulu vodného a stočného za obdobie od 20.04.2016 do
19.05.2016;
- č. XXXXXXXXX na sumu 40,13 eur z titulu vodného a stočného za obdobie od 20.05.2016 do
19.06.2016;
- č. XXXXXXXXX na sumu 40,13 eur z titulu vodného a stočného za obdobie od 20.06.2016 do
19.07.2016;
- č. XXXXXXXXXX na sumu 40,13 eur z titulu vodného a stočného za obdobie od 20.07.2016 do
19.08.2016;
- č. XXXXXXXXX na sumu 40,13 eur z titulu vodného a stočného za obdobie od 20.08.2016 do
19.09.2016;



- č. XXXXXXXXX na sumu 40,13 eur z titulu vodného a stočného za obdobie od 20.09.2016 do
XX.XX.XXXX a
- č. 316683180 na sumu 40,13 eur z titulu vodného a stočného za obdobie od 20.10.2016 do 19.11.2016,
pričom každou faktúrou žalobkyňa účtovala len predpokladané množstvo dodanej vody a odvedenej
odpadovej vody v množstve 18 m3 s tým, že spolu s každou faktúrou zaslala žalovanej aj upomienku
na úhradu zmluvnej pokuty v sume 5,- eur, v celkovej sume 40,- eur.

3. Žalobkyňa dňa 30.11.2016 vykonala výmenu vodomeru na odbernom mieste vo vlastníctve žalovanej
z dôvodu, že žalovaná neplatila za dodávky pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd, na základe čoho
žalobkyňa vystavila žalovanej faktúru č. XXXXXXXX, ktorou ju vyzvala na zaplatenie sumy 90,52 eur,
pozostávajúcej z poplatku za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia, pričom následne
faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 17.03.2017 vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 15,60 eur
za dodanie vody v období od 18.02.2017 do 17.03.2017 spolu s upomienkou na úhradu zmluvnej pokuty
v sume 5,- eur.

4. Žalobkyňa listom zo dňa 16.03.2017 vyzvala žalovanú ako vlastníčku odberného miesta na
uzatvorenie zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1, § 488, § 489, § 490, § 491 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. b), §
4 ods. 3, § 17 ods. 3 písm. c), § 18 ods. 3 písm. c), § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 , § 24 ods. 2, 4, § 25 ods.
1 písm. a), § 25 ods. 2, § 25 ods. 3 písm. a), § 25 ods. 4, § 28 ods. 3, § 28 ods. 6, 8, 9, 10 zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“), § 1
vyhlášky č. 397/2003 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o
spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných
číslach spotreby vody (ďalej len „vyhláška č. 397/2003 Z.z.“), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na vznik práva žalobkyne ako prevádzkovateľa verejného
vodovodu a kanalizácie na úhradu dodávky pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody podľa § 17 ods.
3 písm. c) a § 18 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. je potrebné, aby žalobkyňa mala uzatvorenú
zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadovej vody s odberateľom podľa § 22 ods. 1
a 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., na základe ktorej dodáva odberateľovi pitnú vodu alebo odvádza
odpadovú vodu, pričom záväzok dodania pitnej vody je splnený vtokom vody z verejného vodovodu do
vodovodnej prípojky podľa § 24 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. a záväzok odvádzania odpadovej vody je
splnený vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie podľa
§ 24 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z., čím súčasne vznikne žalobkyni právo na vodné a stočné (§ 28
ods. 5 a 8 zákona č. 442/2002 Z.z.) a povinnosť odberateľa za tento odber a odvádzanie zaplatiť (§
28 ods. 3 a 6 zákona č. 422/2002 Z.z.). Druhým zákonom predpokladaným spôsobom pre vznik práva
žalobkyne na vodné a stočné je naplnenie skutkových podstát neoprávneného odberu vody podľa § 25
ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd podľa § 25 ods. 3 zákona
č. 442/2002 Z. z..

7. V danom prípade mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, čo vyplývalo aj
zo samotnej výzvy žalobkyne zo dňa 16.03.2017, ktorou vyzvala žalovanú na uzatvorenie takejto
zmluvy, na základe čoho nemohol súd konštatovať, že by žalobkyni vzniklo právo na uplatnené vodné
a stočné vyššie načrtnutým prvým spôsobom. Zároveň z jednotlivých faktúr vystavených žalobkyňou
nevyplývalo, že by žalobkyňa účtovala žalovanej skutočné množstvo dodanej pitnej vody a odvodenej
odpadovej vody. Z faktúr vyplývalo len predpokladané množstvo dodanej pitnej vody a
odvedenej odpadovej vody, na základe čoho nemohol súd konštatovať, že aj napriek neuzatvoreniu
zmluvy, žalobkyňa skutočne dodala žalovanej pitnú vodu a odviedla odpadovú vodu, čím by jej vznikol
nárok na vodné a stočné vo forme náhrady škody z dôvodu neuzatvorenia zmluvy podľa § 25 ods. písm.
a) a 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z..



8. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
záväzkového vzťahu medzi ňou a žalovanou vzniknutého z titulu uzatvorenej zmluvy o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadu alebo náhrady škody pre neoprávnený odber pitnej vody a odvádzanie
odpadovej vody, a rovnako tiež ani skutočné dodanie pitnej vody a odvedenie odpadovej vody z
odberného miesta žalovanej, na základe čoho súd považoval žalobkyňou uplatnené nároky na vodné
a stočné za nedôvodné.

9. Tým, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na vznik vodného a stočného, nemohla
žalovanej vzniknúť povinnosť žalobkyni vodné a stočné uhradiť, a teda sa s takouto povinnosťou
nemohla žalovaná dostať ani do omeškania, na základe čoho nebol splnený predpoklad pre účtovanie
poplatku za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia žalovanej, čím súd poplatok v sume
90,52 eur vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXX považoval za nedôvodný.

10. Súčasťou žalovaného nároku bol aj nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyňou vystavené faktúry riadne a včas, na základe čoho, keďže sa
žalovaná dostala do omeškania s úhradou ôsmych faktúr, si žalobkyňa uplatnila nárok na zmluvnú
pokutu v celkovej sume 40,- eur (5,- eur za jednu omeškanú faktúru) s tým, že tento nárok mal vyplývať zo
všeobecných obchodných podmienok, ktoré však žalobkyňou neboli ako listinný dôkaz súdu predložené,
na základe čoho súd nemohol konštatovať, že žalobkyni skutočne vznikol nárok na zaplatenie zmluvných
pokút plne v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda že dohoda o zmluvnej
pokute mala písomnú formu. Navyše predpokladom uplatnenia všeobecných obchodných podmienok
bolo uzatvorenie zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadovej vody, ktorá na tieto všeobecné
obchodné podmienky odkazovala, pričom táto uzatvorená nebola.

11. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd pri svojom rozhodovaní
nezohľadnil skutočnosť, že prílohou faktúry č.XXXXXXXX na sumu 90,52 eur so splatnosťou 16.12.2016,
vystavenej z dôvodu prerušenia dodávky pitnej vody pre neplatenie zo strany žalovanej, bol i montážny
list zo dňa 30.11.2016 v ktorom sa vyslovene uvádza v kolónke posledná faktúra stav 274 m2 a stav
pri demontácii 363 m2. K žalobe bola okrem ďalšieho predložená fotografia vodomeru, na ktorom je
dostatočným spôsobom preukázaný stav pri demontácii 363 m2, ktorý bol zohľadnený vyúčtovacou
faktúrou. Žalobkyňa teda dostatočne preukázala skutočné dodanie pitnej vody a odvedenie odpadovej
vody a vyúčtovacia faktúra bola vystavená na základe preukázaného odpočtu vodomeru. Nakoľko
žalovaná (hoci bez uzavretej Zmluvy) odoberala pitnú vodu a odvádzala odpadovú vodu, t.j. využívala
verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobkyne bez poskytnutého protiplnenia, žalobkyni tým
spôsobila škodu.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2021. O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny
a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

16. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že podľa § 25 ods.
1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez
uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.



17. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu,
je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

18. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do
verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore
s takouto zmluvou.

19. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej
kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

20. V danej veci išlo o prípad tzv. neoprávneného odberu vody a neoprávneného vypúšťania
odpadových vôd žalovanou, ktorá nemala so žalobkyňou uzavretú riadnu zmluvu o dodávke vody a
o odvádzaní odpadových vôd, a to napriek tomu, že bola k jej uzavretiu žalobkyňou vyzývaná. Právny
vzťah medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym, a to bez ohľadu, či bola/
nebola medzi nimi uzatvorená zmluva, a tento vzťah je primárne regulovaný zákonom o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, pretože Občiansky zákonník je lex generalis pre
celú súkromnoprávnu sféru vôbec, ktorý upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb (§ 1
ods. 2 Občianskeho zákonníka), vzťah medzi stranami je vzťahom majetkovým (predmetom je peňažné
plnenie z titulu náhrady škody) a v tomto vzťahu majú tieto subjekty navzájom rovné postavenie (§ 2
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnosť sa prejavuje v nemožnosti nanútiť druhej strane povinnosť
jednostranným úkonom, a zároveň v nemožnosti autoritatívneho vynútenia splnenia povinnosti druhého
účastníka bez toho, aby sa príp. oprávnený účastník obrátil na príslušný orgán (napr. súd) so žiadosťou
o poskytnutie ochrany jeho tvrdeného ohrozeného alebo porušeného práva, v konaní pred ktorým
majú obaja účastníci rovné postavenie. Pre koncepciu jednotlivých inštitútov (vrátane inštitútu náhrady
škody), ktoré sú prípadne čiastočne upravené aj v osobitných predpisoch (vrátane aj zákona o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách), platí, že sa subsidiárne použijú príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Nevylučuje to ani povaha zákona o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách ako verejnoprávneho predpisu.

21. Inštitút náhrady škody je pritom všeobecne postavený na princípe zodpovednosti za škodu
spôsobenú porušením povinnosti aspoň z nedbanlivosti podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka,
teda tzv. subjektívnej zodpovednosti. Pokiaľ nie je možné dospieť k záveru o
tom, že by v danom prípade malo ísť o osobitný typ zodpovednosti za škodu, pôjde o všeobecnú
zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorá je vybudovaná na princípe
subjektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za zavinenie, teda aspoň za nedbanlivosť, ktorá sa
prezumuje (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pri ktorej má zodpovedný subjekt možnosť sa spod
zodpovednosti vyviniť. Občiansky zákonník upravuje aj osobitné typy zodpovednosti za škodu (§ 420a
a nasl. Občianskeho zákonníka), kde sa uplatňuje princíp subjektívnej aj objektívnej zodpovednosti (pri
objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie alebo bez tejto možnosti). Vo všetkých prípadoch však
prichádza do úvahy aj aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení poškodeného a § 450
Občianskeho zákonníka, ktoré súdu priznáva moderačné oprávnenie z dôvodov hodných osobitného
zreteľa náhradu škody znížiť.

22. Vo svetle týchto predbežných úvah je potrebné preskúmať inštitút zodpovednosti za neoprávnený
odber a neoprávnené odvádzanie vôd podľa § 25 zákona o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách. Z jednotlivých skutkových podstát opísaných v § 25 ods. 1, 3 zákona o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách vyplýva, že v podstate vo všetkých prípadoch možno vystopovať
nejaké porušenie alebo opomenutie na strane odberateľa - predovšetkým ide o prípad neuzatvorenia
zmluvy [písm. a)]. Vo všetkých týchto prípadoch teda odberateľ porušuje svoje povinnosti, resp. je
si vedomý okolností, pre ktoré je jeho odber pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody neoprávnené,
prečo je spravodlivé od neho požadovať náhradu škody. V jeho prípade ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa za neoprávnený odber. Cieľom zakotvenia objektívnej zodpovednosti odberateľa za
neoprávnený odber je stabilita a ochrana distribučnej sústavy, čo je legitímny cieľ. Na jeho dosiahnutie
je zakotvená objektívna zodpovednosť, ktorá motivuje odberateľa k tomu, aby neuskutočňoval
neoprávnený odber, resp. aby uzavrel riadnu zmluvu s dodávateľom vody. Aby vôbec došlo k
vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady: musí dôjsť k
existencii neoprávneného odberu pitnej vody (odvádzaniu odpadovej vody), musí vzniknúť škoda na



strane dodávateľa a musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom
škody. Preukazovanie týchto skutočností zaťažuje dodávateľa, pričom zároveň musí mať odberateľ
možnosť tieto skutočnosti vyvracať (najmä preukazovať, že k neoprávnenému odberu nedošlo),
resp. preukazovať alebo podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo.

23. Pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom pitnej vody (odvádzaniu odpadovej vody)
platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda (§ 25 ods. 2, 4 zákona č.
442/2002 Z. z.); škoda určená s odkazom na ustanovenie § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Podľa uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára
2018 „uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody,
keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“. Výška škody nemôže byť akousi
nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený
odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku
poškodeného, a túto preto treba zisťovať. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody môžu slúžiť
napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky,
poznatky z prípadného trestného konania a pod.. Zároveň od vypočítanej výšky
škody je nutné odpočítať prípadné platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období
neoprávneného odberu.

24. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že aj vyčíslenie výšky škody vyžaduje najskôr preukázanie toho,
že škoda vôbec vznikla. Z § 25 ods. 2, 4 zákona o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách vyplýva, že odberateľ je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi
verejného vodovodu - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej
škody. Právna teória a súdna prax za skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu
vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď
došlo k škodnej udalosti. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do
predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.

25. Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu
nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou
vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.

26. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala
vznik skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom pitnej vody (a
neoprávneným odvádzaním vody) žalovanou, keď z jednotlivých faktúr vystavených a predložených
žalobkyňou nevyplývalo, že by žalobkyňa účtovala žalovanej skutočné množstvo dodanej pitnej vody
a odvodenej odpadovej vody. Z faktúr vyplývalo len predpokladané množstvo dodanej pitnej vody a
odvedenej odpadovej vody, na základe čoho nemohol súd konštatovať, že žalobkyňa skutočne dodala
žalovanej pitnú vodu a odviedla odpadovú vodu. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje pričom
dodáva, že žalobkyňa v konaní preukázala iba to, že so žalovanou nemala uzavretú platnú Zmluvu o
dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, a teda, že zo strany žalovanej tak mohlo odchádzať
k tzv. neoprávnenému odberu a neoprávnenému odvádzaniu vôd podľa § 25 ods. 1, 3 písm. a/ zákona
č. 442/2002 Z. z.. Na to, aby bolo možné skutočne konštatovať, že k neoprávnenému odberu skutočne
aj došlo a že tým žalobkyni vznikla škoda (§ 25 ods. 2, 4 cit. zákona) sa vyžadovalo zo strany
žalobkyne súčasné preukázanie toho, že žalovaná vodu bez uzavretej zmluvy aj skutočne odoberala,
resp. že žalovaná bez uzavretej zmluvy skutočne vypúšťala odpadovú vodu. Tieto skutočnosti bola
žalobkyňa povinná preukázať napr. nameranou spotrebou vody, teda údajmi na vodomere o spotrebe
vody (keďže tento namontovaný v mieste odberu bol). Tak ako konštatoval vo svojom rozhodnutí
súd prvej inštancie, z jednotlivých faktúr predložených žalobkyňou (ako dôkaz v konaní) vyplývalo
len predpokladané množstvo dodanej pitnej vody a odvedenej odpadovej vody (18 m3 mesačne),
teda nie jej skutočné odobraté množstvo v žalovanom období (máj až december 2016), pričom tieto
faktúry mali povahu iba tzv. preddavkových faktúr, s ktorými mala byť následne spojená povinnosť
ročného vyúčtovania po ukončení zúčtovacieho obdobia. Preddavkové faktúry však môžu slúžiť iba v
prípadoch, kedy existuje medzi dodávateľom a odoberateľom vody riadny zmluvný vzťah (nevzťahuje
sa teda na prípady neoprávneného odberu z dôvodu neuzavretej Zmluvy). Preto údaje z nich, nie
sú pre preukázanie vzniku skutočnej škody použiteľné - navyše z nich údaje o spotrebe vody vôbec



ani nevyplývajú (preddavkové faktúry vychádzajú z predpokladaného odberu vody a predpokladaného
odvádzania odpadových vôd, neuvádzajú sa v nich však skutočné hodnoty). Ak potom žalobkyňa
mala na odbernom mieste nainštalované riadne meradlo (vodomer), bolo na nej, aby údajmi z neho
preukazovala vznik škody a jej výšku (k čomu však nedošlo). Ani montážny list takýmto dôkazom nebol,
keďže v ňom uvedené údaje sa týkali iba pôvodného vodomeru, ktorý bol osadený na odbernom mieste
ešte v októbri 2014, avšak žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody až za obdobie máj
- december 2016 a teda bola povinná preukázať, že práve v tomto období jej vznikla neoprávneným
odberom škoda (teda, že žalovaná skutočne v tomto období odoberala pitnú vodu a odvádzala odpadovú
vodu bez uzavretej zmluvy). Údaj o poslednom fakturovanom stave pôvodného vodomeru (274 m3)
nevedno kedy k nemu došlo a hoci stav pôvodného vodomera k 30.11.2016 bol 363 m3, žalobkyňa
nepredložila žiaden dôkaz, že tento rozdiel (274 m3 - 363 m3 = 89 m3) nastal práve v žalovanom období
(máj - december 2016), keďže žalobkyňa neuviedla a nepreukázala, k akému obdobiu sa nameraný
údaj o poslednom fakturovanom stave pôvodného vodomeru (274 m3) vzťahoval. Nebolo možné preto
vylúčiť, že tento rozdiel (spotreba 89 m3 vody), resp. údaj 363 m3 mohol nastať ešte pred obdobím, za
ktoré si žalobkyňa svoj nárok uplatnila (t.j. ešte pred májom 2016 - napr. v období od októbra 2014 do
mája 2016). Z týchto dôvodov bol i odvolací súd názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala nielen
výšku škody, ktorá jej mala vzniknúť neoprávneným odberom, ale nepreukázala ani jej samotný vznik
(nepreukázala skutočný odber a odvádzanie vody v žalovanom období). Rovnaké závery možno potom
použiť i na „neoprávnený“ odber vody za obdobie február - marec 2017, vyúčtovaný v sume 15,60
eur (pri predpokladanej spotrebe 7m3). Ani v tomto prípade samotný odber (a teda ani vznik škody)
preukázaný nebol.

27. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala samotný neoprávnený odber (kedy nepostačovalo preukázať iba
skutočnosť, že medzi stranami nebola uzavretá zmluva, ale bolo potrebné preukázať i samotný odber
a odvádzanie vody bez uzavretej zmluvy v žalovanom období máj - december 2016) odvolací súd bol
zároveň zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobkyni nevznikol ani nárok na zaplatenie sumy
90,52 eur, pozostávajúcej z poplatku za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia. Podľa §
32 ods. 1 písm. l/, m/ zákona č. 442/2002 Z. z., prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku
vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie pri preukázaní
neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd (písm. l/), v
prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti (písm. m/).
V týchto prípadoch potom náklady s tým spojené hradí odberateľ alebo producent (§ 32 ods. 8). Ako už
bolo uvedené, predpokladom pre takýto postup prevádzkovateľa sa vyžadovalo, aby bol neoprávnený
odber preukázaný (písm. l/) - čo nebolo (viď vyššie), resp. nezaplatenie vodného a stočného po dobu
dlhšiu ako 30 dní (písm. m/ - uvedené sa však vzťahovalo len na prípady riadne uzavretej zmluvy o
dodávke - čo takisto splnené nebolo, keďže vodné a stočné nie je škodou vzniknutou neoprávneným
odberom).

28. Napokon odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyni nevznikol ani nárok
na zmluvnú pokutu, a to nielen z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku
(viď bod 10 tohto rozsudku), ale už len z toho dôvodu, že zmluvná pokuta musí byť pod sankciou
neplatnosti, dojednaná v písomnej forme (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko v danej veci
nebola uzavretá samotná Zmluva o dodávke a odvádzaní vody (v ktorej by zmluvná pokuta mohla byť
upravená), medzi stranami nebola v písomnej forme uzavretá ani dohoda o zmluvnej pokute. Nárok z
neplatnej dohody o zmluvnej pokute, nemohol potom súd priznať.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správy, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože jej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s
ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).