{"guid": "b0d3bbd6-bdcd-481e-9892-8df44041185d:f10da91b-58b9-4403-95fb-56957f05a646", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1315209574.1", "spisova_znacka": "16Co/245/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/245/2019 z 25. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2021, sp. zn. 16Co/245/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1315209574.1", "identifikacne_cislo": "1315209574", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Lisá", "sudca_id": 1289, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-lisa-1289", "datum_vydania": "2021-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/102-2014/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/102-2014/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/102-2014/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-6", "nazov": "§ 2 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/102/#paragraf-2.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/102-2014/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 455/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/455-1991/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2014/102#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/455#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f10da91b-58b9-4403-95fb-56957f05a646", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1315209574.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1315209574.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1315209574.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/245/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209574
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1315209574.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: B.. M. K., nar. XX.X.XXXX, K. XX,
K., proti žalovanému: O. O., Q.. Z. XXX/XX, R.Á. W., T.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátkou JUDr.
Ivetou Balalovou, Ružová dolina 10, Bratislava, o zaplatenie 1.300 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/338/2015-143, zo dňa 14.3.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v časti nároku žalobcu
na zaplatenie istiny 1.114,40 eura  p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti napadnutého zamietajúceho výroku týkajúceho sa
nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.300 eur od 25.3.2015
do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e  a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
185,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v zostávajúcej časti žalobu zamietol; žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou
súdu dňa 29.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.300 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 25.3.2015 do zaplatenia dôvodiac tým, že žalobca
ako objednávateľ uzatvoril dňa 29.11.2014 ústnu zmluvu o vykonaní maliarskych prác na kompletnú
úpravu stien, príprava podkladu, stierka, náter k bytu na K. F. XX Z. K.. Podľa žalobcu zmluva naplnila
definičné znaky zmluvy o poskytnutí služby podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona číslo 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca vyplatil žalovanému dňa 5.12.2014 zálohové platby vo výške 800
eur a dňa 18.12.2014 vo výške 500 eur. Žalovaný začal s prácami dňa 4.12.2014. Na žiadosť žalobcu
o vysvetlenie, z akého dôvodu pri kontrole vykonaných prác dňa 11.12.2014 nebolo v byte takmer nič
dokončené, žalovaný uviedol, že termín dokončenia nebol dohodnutý. Snahou o zamedzenie sporu bol
ústne dojednaný nový termín do konca roka, do 31.12.2014, ktorý bol žalovaným ústne potvrdený pri
preberaní druhej zálohovej platby dňa 18.12.2014. Dňa 29.12.2014 žalobca vykonal kontrolu postupu
prác, keď sa o 15.00 hod. v byte žalovaný nenachádzal, dňa 1.1.2015 zistil, že žalovaný od 29.12.2014
nevykonal v byte žiadne práce, zbalil si svoje pracovné veci a ukončil prácu bez toho, aby túto
skutočnosť žalobcovi oznámil. Žalobca reklamáciou zo dňa 9.1.2015 reklamoval vady diela, dožadoval
sa dokončenia diela s alternatívou vyplatenia primeranej zľavy 490 eur a odstránenia vád. Pretože
žalovaný nevybavil reklamáciu, práce na byte neboli dokončené a dojednaná cena bola žalobcom
uhradená, listom zo dňa 5.3.2015 žalobca odstúpil od zmluvy v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. b)
a ods. 3 zákona číslo 102/2014 Z. z. Žalovaný listom zo dňa 23.3.2015 poprel reklamáciu vád, podľa neho
boli práce riadne prevedené a zároveň poprel uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca je presvedčený,



že listinnými dôkazmi riadne preukázal, že bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o poskytnutí služby,
uzatvorená mimo prevádzkových priestorov predávajúceho za súčasnej prítomnosti predávajúceho a
spotrebiteľa a žalobcom bolo preukázané jej následné platné zrušenie odstúpením od zmluvy na základe
zákonného dôvodu. Preto vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi všetky platby, ktoré od neho
prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, bez zbytočného odkladu, najneskôr do štrnástich dní
odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol,
že právna argumentácia žalobcu spočíva v tom, že na základe preukázaného uzatvorenia spotrebiteľskej
zmluvy a zmluvy o poskytnutí služby, uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho za
súčasnej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa a jej následné platné zrušenie odstúpením od
zmluvy na základe zákonného dôvodu realizovaného žalobcom, oprávňuje v nadväznosti na citované
ustanovenie § 9 ods. 1 a 10 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov; na vrátenie všetkých platieb, ktoré
žalovaný od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou najneskôr do štrnástich dní odo dňa
doručenia oznámenia odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie túto právnu argumentáciu považoval za
irelevantnú, keď zdôraznil, že strany sporu neuzavreli žiadnu písomnú zmluvu. Reklamácia, ako nazval
list doručený žalovanému, neobsahoval žiadne výtky vád maliarskych prác v predmetnom byte. Preto
nemožno hovoriť o reklamácii v zmysle Občianskeho zákonníka a túto skutočnosť vo svojej odpovedi
na reklamáciu žalobcu uviedol vo svojej odpovedi aj žalovaný. Ak žalobca odstúpil od zmluvy s využitím
citovaných ustanovení zákona číslo 102/2014 Z. z. domnievajúc sa, že mu na tomto základe bude
žalovaný povinný vrátiť všetky dovtedy obdržané zálohové platby za vykonané práce, nebol tento postup
žalobcu správny a ani súdom nemôže byť akceptovaný. Súd prvej inštancie neposudzoval listy zaslané
žalobcom žalovanému ako reklamáciu, keď jeho podania obsahovo nespĺňajú náležitosti reklamácie,
žalovaný investoval peniaze určené ako zálohové platby od žalobcu do nákupu materiálu a v byte
strávil svojou prácou hodiny objektívne uvedené v odbornom posúdení, ktoré súdu predložil. Ak žalobca
namieta, že žalovaný zadal znalcovi návrh na odborné vyjadrenie jednostranne, súd prvej inštancie
musel konštatovať, že žalobca žiadnym relevantným odborným posúdením o opaku záverov žalovaným
predloženého odborného posúdenia nepresvedčil a ani nepredložil žiadny iný dôkaz, ktorý by ako
prostriedok procesného útoku bolo možné konfrontovať s procesnou obranou žalovaného.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posudzoval zmluvu ústne uzavretú medzi
žalobcom a žalovaným ako zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Po odstúpení žalobcu od tejto zmluvy podľa ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je
objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ
nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady; čo je v prípade maliarskych
prác v byte žalobcu objektívne nesporné. Žalobca ako objednávateľ prác od zmluvy odstúpil, pretože
dielo nebolo vykonané v lehote do 31.12.2014, ktorú si žalobca stanovil. V takomto prípade však
na strane žalobcu ako objednávateľa vzniká nielen právo od zmluvy z dôvodu nedodržania lehoty
na vykonanie diela odstúpiť, ale aj povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na práce už
vykonané a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. V danom prípade bola hodnota  vykonaných prác
a použitý materiál špecifikovaná v sume 1.114,40 eura vyplývajúcej zo záverov odborného posúdenia
predloženého žalovaným súdu ako dôkaz, prostriedok procesnej obrany. Z dôvodu absencie dôkazov
predložených žalobcom, keď tvrdenie, že so závermi odborného vyjadrenia nesúhlasí a nepovažuje
ich za relevantné, súd prvej inštancie hodnotil ako neúčinné popretie postupom uvedeným v ods. 15
odôvodnenia rozsudku podľa tam citovaného § 151 ods. 1 C. s. p.

4. Vykonaným dokazovaním, vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná len v rozdiele medzi výškou žalobcom poskytnutej zálohy
1.300 eur a závermi odborného posúdenia hodnoty prác a použitého materiálu v sume 1.114,40 eura,
t. j. 185,60 eura, na zaplatenie ktorej v zmysle § § 3 ods. 2 písm. b), ods. 8, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, §
10 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z., § 642 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/195 Z. z. zaviazal žalovaného a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. a trovy konania
priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu v časti 86 % podľa § 255 ods. 1 C. s. p., pričom o ich výške
bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.



5. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietajúcom výroku zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení
a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že svoj nárok odôvodnil
tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o poskytnutí služby, ktorá
bola uzatvorená mimo prevádzkových priestorov predávajúceho za súčasnej prítomnosti predávajúceho
a spotrebiteľa. Na takto platne uzatvorenú zmluvu sa podľa názoru žalobcu vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a zároveň ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov a ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktoré sú voči Občianskemu zákonníku v postavení lex specialis. Podľa § 7 ods. 3 zákona č.
102/2014 Z. z. od ústne uzatvorenej zmluvy platne odstúpil a s odkazom na § 9 ods. 1 a § 10 ods. 6
zákona č. 102/2014 Z. z. žiadal vrátiť všetky platby, ktoré od neho žalovaný prijal. Napadnutý rozsudok,
proti ktorému odvolanie smeruje, v bodoch 10 až 14 cituje dotknuté ustanovenia zákona č. 102/2014
Z. z., ale v ďalšej časti nevysvetľuje, z akého dôvodu neboli tieto ustanovenia pre daný prípad súdom
prvej inštancie uznané.

6. V bode 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje, že „ak žalobca
odstúpil od zmluvy s využitím citovaných ustanovení zákona číslo 102/2014 Z. z., domnievajúc sa, že mu
na tomto základe bude žalovaný povinný vrátiť všetky dovtedy obdržané zálohové platby za vykonané
práce, nebol tento postup žalobcu správny a ani súdom nemôže byť akceptovaný. Súd neposudzoval
listy zaslané žalobcom žalovanému ako reklamáciu, keď jeho podania obsahovo nespĺňajú náležitosti
reklamácie,...“ Súd prvej inštancie s odkazom na zákon č. 102/2014 Z. z. neuznáva opodstatnenosť
reklamácie. Žalobca poukazuje na fakt, že proces reklamácie je upravený zákonom č. 250/2007 Z. z.,
ale žalobca odstupoval podľa zákona č. 102/2014 Z. z. Tento zákon nevyžaduje pre možnosť odstúpenia
predošlú riadnu reklamáciu vád. Preto žalobca nerozumie tejto argumentácii súdu.

7. V bode 21 súd prvej inštancie dôvodí, že zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným posudzoval
ako zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca nepopiera, že
na zmluvu sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu - Občianskeho zákonníka. Má ale za to, že na
právny vzťah je nevyhnutné aplikovať tiež ustanovenia špeciálnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
a to zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku
nezmienil, na základe akých právnych úvah sa riadil, keď považoval aplikáciu predpisov na ochranu
spotrebiteľa za vylúčenú. Žalobca zmluvu nezrušil odstúpením podľa Občianskeho zákonníka, ani podľa
zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobca odstúpil listom zo dňa 5.3.2015 s priamym odkazom na vyššie citované
ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z.

8. K súdom ústne podanej argumentácii na pojednávaní zo dňa 14.3.2019, ktorá sa nenachádza v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že uznaním argumentácie žalobcu o povinnosti žalovaného
vrátiť všetky prijaté platby bez nároku na odmenu za už vykonanú prácu, by došlo zo strany súdu
k uznaniu bezdôvodného obohatenia udáva, že podstatou bezdôvodného obohatenia je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobca svoj nárok odôvodňuje dôvodom uznaným
zákonom č. 102/2014 Z. z. pre danú situáciu, t. j. pre situáciu, kedy je spotrebiteľ predávajúcim oklamaný
a keď sú jeho dôkazné možnosti oslabené nesplnením si zákonných povinností predávajúceho.

9. V prípade, ak by si predávajúci riadne splnil zákonné informačné povinnosti, spotrebiteľ by bol povinný
uhradiť cenu skutočne poskytnutého plnenia podľa § 10 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z. z., a teda zákon
ani v rámci osobitných predpisov nezabúda na povinnosti spotrebiteľa a povinnosť nahradiť náklady
za vykonanú časť práce. Porovnaním § 10 ods. 5 a § 10 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z., zákon
jednoznačne a exaktne v šiestom odseku ustanovil pre nepoctivých predajcov absolútnu stratu nároku
náhrady za poskytnuté plnenie v prípade nesplnenia si informačných povinností predajcom. Navyše,
dôkazné bremeno o splnení si týchto povinností bolo zákonom prenesené na predajcu.

10. Na základe uvedeného sa domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým,
že absolútne a bez odôvodnenia vylúčil aplikáciu zákonov vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa -
zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z. Navyše bez odôvodnenia zamietol žalobu aj v časti
žiadaných úrokov z omeškania.



11. Mal za to, že z priložených dôkazov bolo preukázané uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy o
poskytnutí služby, uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho za súčasnej prítomnosti
predávajúceho a spotrebiteľa a jej následné platné zrušenie odstúpením od zmluvy na základe
zákonného dôvodu, s odkazom na § 9 ods. 1 a § 10 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z. Zároveň má za to,
že má nárok aj na úroky z omeškania podľa bodu 18 a 19 odôvodnenia rozsudku.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca stále argumentuje tým, že podľa neho
bola uzatvorená medzi účastníkmi konania spotrebiteľská zmluva a táto bola uzatvorená mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho, pričom súdu preukázal, že maliarske a natieračské práce
vykonával vždy mimo sídla prevádzky, ktoré mal na domácej adrese. To však nebolo sídlo jeho prevádzky
v takom zmysle, že na tomto mieste prevádzkoval svoju živnosť. Pokiaľ chcel vykonávať činnosti na
základe živnostenského oprávnenia, tak podmienkou aby mu bolo živnostenské oprávnenie vydané,
je uviesť sídlo prevádzky. Žalovaný však nikdy nemal prevádzku svojej živnosti. Vždy, keď vykonával
činnosti v zmysle živnostenského oprávnenia, tak išiel ku klientovi, aby videl, kde bude práce vykonávať,
zistil stav veci a vedel klientovi povedať, aké práce, za čo a kedy vykoná. To sa stalo aj v prípade žalobcu.
Sám žalobca uviedol, že sa so žalovaným dohodli v jeho byte, kde mu ukázal, aké práce od žalovaného
chce vykonať, dal mu zálohu na vykonávanie prác a tiež mu dal kľúče od bytu. Žalovaný práce vykonával
a postupne, ako sa záloha vyčerpala, tak požiadal žalobcu o ďalšiu zálohu. Žalobca mu ďalšie zálohy
vyplatil. Poukázal na to, že žalobca po celý čas tvrdil, že práce, ktoré vykonal boli vykonané riadne a
že bol s nimi spokojný.

13. Tak ako súd prvej inštancie, tak aj žalovaný tvrdia, že pri uzatváraní zmluvy o dielo oboznámil
žalovaný žalobcu so všetkými informáciami, tak ako ich uvádza § 3 zákona č. 102/2014 Z. z. i keď
žalobca tvrdí, že tieto informácie mu neboli poskytnuté. No sám tvrdil, že ako pri uzatváraní zmluvy o
dielo, tak aj pri ďalšej komunikácii, mu vždy žalovaný povedal, čo urobil a čo ešte musí urobiť a na
čo potrebuje ďalšiu zálohu. Žalobca bol s prácami spokojný a zaplatil žalovanému aj ďalšie zálohy.
Žalobca má právnické vzdelanie a pritom, keď uzatváral zmluvu o dielo so žalovaným, tak ju neuzatvoril
písomne, kde by mal ako práce, tak sumu, ako aj čas priamo uvedené. Z následného konania žalobcu
vyplýva iba účelové konanie, keď žalobca použil zákony o ochrane spotrebiteľa, aby mohol odstúpiť
od ústnej zmluvy a najmä, vymôcť od žalovaného všetky finančné prostriedky, ktoré dal žalovanému.
Pritom žalobca dobre vedel, že žalovaný urobil v jeho byte kus práce, keď tam bol zabudovaný materiál
a tiež samozrejme práca žalovaného.

14. Žalovaný vykonával svoju činnosť v zmysle živnostenského oprávnenia. Remeselné práce, ktoré
žalovaný vykonával a vykonáva, robil vždy v zmysle zmluvy o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka
alebo ak ich vykonával pre spoločnosti, tak v zmysle Obchodného zákonníka. Na tieto remeselné
práce sa nemôžu vzťahovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Dal si vypracovať odborný posudok
súdnym znalcom na ohodnotenie prác, ktoré vykonal u žalobcu. Táto hodnota prác aj bola súdom
oprávnene uznaná a zvyšok sumy, ktorú obdržal žalovaný, bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi.
Hodnota vykonaných prác sa dala zistiť iba znaleckým ohodnotením a z toho dôvodu nebol ani žalovaný
v omeškaní so zaplatením rozdielu medzi obdržanou zálohou a hodnotou vykonaných prác. Z toho
dôvodu je aj žalovaný presvedčený, že súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania z tejto sumy. Okrem
toho žalobca sa neodvolal proti prvému výroku rozsudku, kde bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi časť
obdržanej sumy a to v časti, kde nepriznal súd žalobcovi úrok z omeškania.

15. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného vrátiť iba tú časť zálohy,
ktorá nebola pokrytá odborným posudkom súdneho znalca. Taktiež súd prvej inštancie správne rozhodol
o výške náhrady trov konania. Z týchto dôvodov žalovaný žiada, aby odvolací súd potvrdil prvostupňový
rozsudok v celom rozsahu ako správny.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a
contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku, v časti ktorou súd prvej inštancie
zamietol žalobu v sume 1.114,40 eura vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. v tejto



časti potvrdil. V časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úroku z omeškania, dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Rozsudok verejne vyhlásil 26.10.2021 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 102/2014
Z. z.“) zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim
a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov
diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím
webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z. zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom
a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je
prevádzkovým priestorom predávajúceho,
b) na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým
priestorom predávajúceho,
c) uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste,
ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo
d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

19. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z. zmluvou, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa na účely
tohto zákona rozumie akákoľvek zmluva,
a) na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda vec za odplatu, najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo, alebo
b) ktorej predmetom je predaj tovaru aj poskytnutie služby.

20. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z. prevádzkovými priestormi sa na účely tohto zákona rozumie
prevádzkareň, alebo iný priestor, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo
povolanie. Na účely tohto zákona sa za prevádzkareň nepovažujú prevádzkové priestory využívané
predávajúcimi a organizátormi predajných akcií na organizovanie a uskutočňovanie jednorazových
predajných a prezentačných obchodných aktivít.

21. Podstatným pre vyriešenie sporu v prejednávanej veci bolo zodpovedanie otázky, či žalobca a
žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 102/2014 Z. z., teda či v prejednávanej
veci došlo k uzatvoreniu zmluvy na diaľku, resp. či zmluva bola uzavretá mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že nemá prevádzkáreň v zmysle cit. zákona,
pričom súd prvej inštancie na vec zákon č. 102/2014 Z. z. neaplikoval a nárok žalobcu posúdil podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca naopak mal za to, že súd prvej inštancie mal na vec
aplikovať zákon č. zákona č. 102/2014 Z. z. a priznať mu uplatnený nárok v celom  rozsahu.

22. V nadväznosti na správne zodpovedanie uvedenej otázky je potrebné poukázať predovšetkým na
účel zákona č. 102/2014 Z. z. vyplývajúci z dôvodovej správy k tomuto zákonu, ktorým  je ochrana
spotrebiteľa, ak spotrebiteľ nemá totožné možnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke
predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený
riziku, že skutočná identita obchodníka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť
aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť. Za
zmluvu na diaľku sa naopak nepovažuje zmluva, pri ktorej došlo k osobnej interakcii predávajúceho a
spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, pričom zmluva samotná bola uzavretá použitím
prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez súčasnej prítomnosti oboch strán. Spotrebiteľ v takomto
prípade nie je vystavený opísaným rizikám, preto nie je dôvod na zvýšenú ochranu. Zákon  t a x a t í
v n e  vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za
zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných
náležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto
zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne
cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na
to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie.



23. Základným predpokladom pre aplikáciu zákona č. 102/2014 Z. z. je zistenie, či žalovaný má
prevádzkový priestor v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z.; ak áno, či došlo k uzatvoreniu zmluvy mimo
priestorov, ktoré zákon označuje za prevádzkové. Zmluvou uzatvorenou mimo prevádzkových priestorov
podľa zákona č. 102/2014 Z. z. sa totižto rozumie zmluva uzatvorená mimo priestorov, ktoré sú na účely
cit. zákona považované za prevádzkové priestory. Zákon č. 102/2014 Z. z. v § 2 ods. 6 obsahuje tzv.
legálnu definíciu „prevádzkového priestoru“ a to jednak pozitívnym vymedzením tohto pojmu a jednak
jeho negatívnym vymedzením.

24. V zmysle pozitívneho vymedzenia sa prevádzkovými priestormi na účely zákona č. 102/2014 Z. z.
rozumie prevádzkareň podľa § 17 zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní. Prevádzkarňou
podľa § 17 zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní ktorou sa rozumie priestor, v ktorom
sa prevádzkuje živnosť (nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti najmä a) priestor určený
na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa, b) stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá,
garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel, c) miesto podnikania
fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby, d) výstavné priestory a vzorkové predajne, e) priestor na prijímanie
zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie, f) predajné miesto, zriadené, určené alebo slúžiace
na účely vykonávania podnikateľskej činnosti, umožňujúce uzatvorenie zmluvy bez súčasnej fyzickej
prítomnosti zmluvných strán; prevádzkarňou nie je ani technické a technologické zariadenie určené na
prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti najmä a) stánky, pulty a prenosné
predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie
podľa osobitného predpisu, b) zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy; ľudovou
technickou zábavou sa na účely tohto zákona rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek,
zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, c) vozidlá cestnej
motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti, d) pojazdné predajne,
e) zariadenia na poskytovanie reklamy, f) predajné automaty).

25. V zmysle pozitívneho vymedzenia sa prevádzkovými priestormi na účely zákona č. 102/2014
Z. z. rozumie aj iný priestor, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo
povolanie. V zmysle uvedeného sa za prevádzkové priestory považujú aj obchodné priestory, v
ktorých obchodník vykonáva svoju činnosť len sezónne, napríklad počas turistickej sezóny v lyžiarskom
stredisku. Stánky na trhoch a veľtrhoch sa považujú za prevádzkové priestory predávajúceho, len ak
spĺňajú vyššie uvedenú podmienku, t. j. že predávajúci týmto spôsobom trvalo alebo zvyčajne realizuje
svoju podnikateľskú činnosť. Toto kritérium však nebude splnené napríklad vtedy, ak sa veľtrh alebo
obdobná akcia realizuje príležitostne, za účelom výstavy či propagácie tovarov a služieb, a to aj v
prípade, ak na ňom dochádza k ponuke a predaju tovarov a služieb spotrebiteľom.

26. V zmysle negatívneho vymedzenia sa na účely zákona č. 102/2014 Z. z. za prevádzkareň nepovažujú
prevádzkové priestory využívané predávajúcimi a organizátormi predajných akcií na organizovanie a
uskutočňovanie jednorazových predajných a prezentačných obchodných aktivít. Z uvedeného potom
vyplýva, že za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov sa za každých okolností považuje aj
zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

27. Prevádzkové priestory v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. sú teda priestory, v ktorých podnikateľ
(obchodník) vykonáva (poskytuje, realizuje) svoju podnikateľskú činnosť; v prípade poskytovania služieb
ide napr. o priestor, kde je kozmetický salón, kaderníctvo, predajňa, poradňa a pod. Prevádzkovým
priestorom v zmysle zákona č. 102/2004 Z. z. pritom nie je miesto, ktoré je ako miesto podnikania
zapísané v živnostenskom registri, čo explicitne vyplýva zo znenia § 17 písm. c) živnostenského
zákona, na ktorý odkazuje § 2 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z. V okolnostiach prejednávanej veci to
potom znamená, že žalovaný pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spočívajúcej v poskytovaní služieb
- maliarskych a natieračských prác, svoju podnikateľskú činnosť vzhľadom na povahu vykonávanej
činnosti (poskytovanej služby) vykonáva v priestoroch konkrétnych fyzických alebo právnických osôb, a
toto konkrétne miesto, konkrétnej zákazky je potom aj miestom vykonávania jeho podnikateľskej činnosti.
Pokiaľ potom žalovaný uviedol, že sa so žalobcom stretli v byte na K. XX, Z. K., kde sa dohodli na
vymaľovaní bytu s tým, že žalovaný zabezpečí aj materiál a rovnako žalobca uviedol, že k uzatvoreniu
zmluvy došlo na základe obhliadky v byte na K. XX, ktorý mal žalovaný vymaľovať a žalovaný stanovil
cenu 1.700 eur s čím súhlasil, došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorá nepodlieha režimu zmluvy
uzavretej na diaľku, resp. zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov podľa zákona č. 102/2014



Z. z. V danom prípade účastníci zmluvy konali štandardným postupom, v zmysle bežných zvyklostí,
pričom miesto, kde žalovaný vykonával svoju podnikateľskú činnosť (poskytoval žalobcovi svoje služby)
bolo to konkrétne miesto, konkrétnej zákazky (tu byt na K. XX, Z. K.), kde pri spoločnom stretnutí
došlo aj k uzavretiu zmluvy. Hodno zdôrazniť, že v danom prípade ani nevyvstáva potreba zvýšenej
ochrany spotrebiteľa, ktorá je účelom zákona č. 102/2014 Z. z. a ktorá je daná tým, že spotrebiteľ sa
ocitá v situáciách, kedy nemá totožné možnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke
predávajúceho; nemá napr. možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru alebo poskytovanej služby
a je vystavený riziku, že skutočná identita obchodníka môže byť iná, ako prezentovaná.

28. Ak potom súd prvej inštancie na prejednávanú vec pri posudzovaní dôvodnosti nároku uplatneného
žalobcom neaplikoval zákon č. 102/2014 Z. z. a vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, bolo jeho právne posúdenie správne.

29. Na uvedenom základe skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, neboli ďalej spôsobilé
zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa
zaplatenia 1.114,40 eura; odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej
časti, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

30. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa absencie dôvodov v časti, ktorou súd prvej
inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 1.300 eur od 25.3.2015 do zaplatenia, odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu
prvej inštancie v tejto napadnutej časti dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Účelom opravného
prostriedku a v súvislosti s jeho uplatnením aj účelom odvolacieho konania je zákonom predpísaným
spôsobom dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu prvej inštancie. V odvolacom
konaní je odvolací súd limitovaný v možnostiach zasahovať do rozsudku súdu prvej inštancie, pričom
tieto limity vyplývajú z podstaty neúplného apelačného systému, ktorý sa v riadnom opravnom konaní
uplatňuje v sporových veciach. Vzhľadom na absenciu základných náležitostí rozhodnutia, neprichádza
do úvahy, aby odvolací súd dopĺňal dôvody takéhoto rozhodnutia, nakoľko úlohou odvolacieho súdu
je prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na nedostatky odôvodnenia v tejto
časti napadnutého rozsudku, ktoré úplne absentujú, odvolaciemu súdu vôbec neumožňujú preskúmať
jeho vecnú správnosť, nie je možné tento nedostatok napraviť ani v odvolacom konaní, a z tohto dôvodu
sú splnené predpoklady na zrušenie napadnutého rozsudku podľa 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. v časti
zamietajúcej nárok žalobcu na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.300
eur od 25.3.2015 do zaplatenia.

31. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní spor v uvedenom rozsahu opätovne prejedná a rozhodne; na
základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie (vo vzťahu k nároku
žalobcu na úrok z omeškania a k okamihu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania), ktoré bude vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o
skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.
s. p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

32. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/338/2015", "guid": "c9cb0ac4-fac9-4875-b2d1-4cd1fe3aeb62:75eb3c6a-c581-45b9-98c5-8ec5bae64807", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}