Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/11/2021 z 24. 3. 2021
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2021, sp. zn. 4Cob/11/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1220206882.1
Krajský súd Bratislava | 4Cob/11/2021 | ECLI:SK:KSBA:2021:1220206882.1 | 2021-03-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b45dd64-e190-40e4-ba44-f71653a5249f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1220206882.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/11/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206882
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220206882.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): ARÉNA
Pezinok s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 656 003, proti odporcovi (žalovanému): ABC
Food Machinery spol. s r.o., Nerudova 51, 821 04 Bratislava, IČO: 31 346 871, práv. zast. JUDr. Dagmar
Farkašová, advokát, Štúrova 11, 811 02 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/198/2020-20 zo dňa 04.01.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/198/2020-20 zo dňa
04.01.2021   p o t v r d z u j e .

Odporca má proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh navrhovateľa (žalobcu) na nariadenie
neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2,
§ 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). Druhým výrokom  odporcovi (žalovanému) súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal s odkazom na ust. § 255 ids. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ doručil súdu dňa 07.12.2020 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s prístupovými kódmi do riadiaceho systému technológie chladenia V. XxXXX, nachádzajúcej
sa na zimnom štadióne ARÉNA Pezinok na adrese: Rozálka 7, Pezinok a aplikačným programom k
technológii chladenia v elektronickej podobe písaným cez R. R. V. J. Y., a to vrátane ich prevodu,
scudzenia alebo akéhokoľvek iného zaťaženia v prospech tretej osoby. Zároveň sa domáhal od odporcu
dočasného vydania úplného administrátorského prístupu do riadiaceho systému technológie chladenia
V. XxXXX nachádzajúcej sa na zimnom štadióne ARÉNA Pezinok, úplného aplikačného programu v
elektronickej podobe písaného cez R. R.K. V. J. Y. v plnej nešifrovanej/neuzamknutej verzii a kompletnú
schému strojovne, t.j. strojnotechnologický projekt do úschovy, a to do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom a prevádzkovateľom zimného štadióna ARÉNA
Pezinok. Na zabezpečenie plynulej prevádzky zimného štadióna využíva technológiu chladenia pod
marketingovým názvom V. XxXXX, ktorej dodávateľom pre územie Slovenskej republiky je žalovaný.
Dodávateľom diela na základe Zmluvy o dielo zo dňa 04.08.2016 bola spoločnosť XENEX s.r.o., Pri
Rajčianke 8913/25, Žilina, IČO: 36 416 291, pričom subdodávateľom pre dodanie a inštaláciu bol
odporca. Odporca uzatvoril s navrhovateľom Servisnú zmluvu č. XXXX/X zo dňa 22.05.2018, na základe



ktorej navrhovateľ zabezpečoval komplexný servis celej technológie chladenia, vrátane diaľkového
dohľadu ako ochrany pred prípadnými poruchami. Odporcovi boli ponechané všetky prístupové kódy
k chladeniu. Servisné práce a diaľkový dohľad neboli vykonávané podľa zmluvy, preto navrhovateľ
listom zo dňa 21.10.2020 od servisnej zmluvy odstúpil. Odporca bol povinný poskytnúť súčinnosť
pri vyporiadaní vzťahov zo servisnej zmluvy. Navrhovateľ odporcu vyzval listom, aby do 23.10.2020
odovzdal k technológii chladiaceho zimného štadiónu ARÉNA Pezinok, úplný administrátorský prístup
do riadiaceho systému, úplný aplikačný program v elektronickej podobe písaný cez R. R. V. J.
Y. v plnej nešifrovanej/neuzamknutej verzii, kompletnú schému strojovne, t.j. strojnotechnologický
projekt, nastavenie pre mikroti router. Konateľ odporcu oznámil telefonicky, že požadované dokumenty
neodovzdá. Nakoľko technológia chladenia je navrhnutá tak, že prístup k jej ovládaniu, nastaveniu,
servisovaniu je možný len s úplným administrátorským prístupom a dokumentmi vyššie uvedenými,
navrhovateľ nemôže zariadenie kontrolovať, ovládať, nastaviť ani adekvátne vypnúť. Rovnako nevie
zabezpečiť bezpečnosť, ani zabrániť úniku rôznych nebezpečných látok. Nakoľko v súčasnosti vykazujú
zariadenie chybové hlášky o úniku amoniaku, má za to, že sú dôvodné obavy z nebezpečenstva na
živote, zdraví a majetku osôb nachádzajúcich sa v blízkosti štadióna. Dňa 02.12.2020 podal navrhovateľ
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu všeobecného ohrozenia. Potrebu neodkladného opatrenia navrhovateľ videl v tom, že v
zariadeniach sa nachádza veľké množstvo nebezpečných látok (120 kg amoniaku) a v prípade, že príde
k poruche, dôjde k vážnemu ohrozeniu na ľudských životoch, zdraví  a majetku.

Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súd prvej inštancie zastáva názor, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia. Navrhovateľ nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na strane navrhovateľa. Súd konštatoval, že medzi sporovými
stranami existoval záväzkový vzťah založený Servisnou zmluvou č. XXXX/X zo dňa 22.05.2018, v ktorej
sa odporca zaviazal zabezpečiť pre odporcu servisnú starostlivosť spočívajúcu v pravidelnej údržbe
zariadení chladenia, vykonávať nad zariadením chladenia diaľkový dohľad a poskytovať objednávateľovi
poradenstvo spočívajúce v spracovaní plánov a harmonogramov služieb, opráv, prehliadok a skúšok
strojov. Nakoľko zo strany odporcu malo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností, navrhovateľ listom zo
dňa 21.10.2020 odstúpil od zmluvy. Súd mal za to, že navrhovateľ tak vykonal v súlade so zmluvou,
nakoľko v čl. VI bod 6.4 bolo zmluvnými stranami dohodnuté odstúpenie od zmluvy. Navrhovateľ v
odstúpení uviedol, že si zabezpečí plnenie servisných povinností prostredníctvom inej spoločnosti a
odporcovi dá k náhrade vzniknuté náklady. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by bola exekúcia ohrozená
alebo by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Zmluvný vzťah medzi stranami
zanikol v súlade so zmluvou, a to odstúpením od zmluvy. Zmluva však neobsahovala ustanovenia, ktoré
by upravovali povinnosť odporcu vydať dokumenty k chladiacemu systému. Z formulácie odstúpenia
od zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ odporcovi uviedol, že si zabezpečí vykonanie niektorých činností
inou spoločnosťou. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že navrhovateľ má možnosť obrátiť sa
na inú spoločnosť prevádzkujúcu servis chladiacich zariadení, a to bez potreby vydania dokladov k
chladiacemu systému od odporcu. Súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby sa odporca zdržal
akéhokoľvek nakladania s prístupovými kódmi, nijakým spôsobom však neosvedčil skutočnosť, že by
odporca vykonával úkony, ktoré by smerovali k prevodu, scudzeniu alebo akémukoľvek inému zaťaženiu
uvedených kódov. Navrhovateľ neosvedčil skutočnosť, že odporca má povinnosť vydať predmetné
doklady, takáto povinnosť v servisnej zmluve nie je obsiahnutá. Navrhovateľ sám v odstúpení od zmluvy
uviedol, že si činnosť servisu zabezpečí prostredníctvom inej spoločnosti, preto sa nemôže odvolávať
na možný vznik škody na zdraví a majetku. Je povinnosťou navrhovateľa počínať si tak, aby k uvedeným
škodám neprišlo, a to tak, že zabezpečí servis prostredníctvom iného subjektu. Navrhovateľ odstúpil
od zmluvy bez toho, aby mal zabezpečenú adekvátnu náhradu na servis chladiaceho zariadenia. Ak
aj odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo servisnej zmluvy ohľadom poskytovania servisu,
tak súd nemal osvedčené, že by porušil povinnosti, ktoré by mu vyplývali z ukončenia zmluvného
vzťahu. Taktiež nie je osvedčené, že by odporca akýmkoľvek spôsobom nakladal s prístupovými kódmi.
Pokiaľ išlo o trestné oznámenie, súd v konaní o neodkladnom opatrení nemôže posudzovať, či došlo
k spáchaniu trestného činu. O ďalšom priebehu trestného konania nemal súd vedomosť. Preto podané
trestné oznámenie nemá vplyv na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení.



Navrhovateľ neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď
nepreukázal existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť
pomery strán sporu alebo skutočnosti, že by exekúcia bola ohrozená.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto
súd návrh na nariadenie neodkladného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovi
žiadne trovy konania nevznikli a v danom štádiu konania ani vzniknúť nemohli.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý ho
odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal bod 21. uznesenia, s ktorým sa nestotožnil, pretože zastával názor,
že navrhovateľ preukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov samotným tvrdením, ako
aj fotografiou chybovej hlášky úniku amoniaku. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplýva už zo
samotnej skutočnosti, že zo zariadení uniká amoniak. Amoniak je v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok
klasifikovaný ako nebezpečná látka. Únik takého množstva amoniaku (120 kg) už sám o sebe
predstavuje nebezpečenstvo, ktoré môže mať fatálne následky.
Namietal záver súdu, že zmluva neobsahovala ustanovenia, ktoré by upravovali povinnosť odporcu
vydať nejaké dokumenty k chladiacemu systému, podľa § 351 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník, (ďalej len „ObZ“) platí, že „strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá
strana, toto plnenie vráti.“ Navrhovateľ mal za to, že ak pri uzatváraní servisnej zmluvy odovzdal
odporcovi prístup do vlastného chladiaceho systému, pri odstúpení od zmluvy je mu odporca povinný
toto plnenie vrátiť. Aj napriek tomu, že nebolo preukázané faktické odovzdanie prístupu odporcu, jeho
existencia vyplýva z domnienky, že ak by takémuto odovzdaniu nedošlo, sám odporca by prístup k
technológii nemal.
Poukázal na bod 22. uznesenia, s ktorým sa rovnako nestotožnil, pretože už samotné ohrozenie života,
zdravia a majetku pri úniku nebezpečných látok, bez pochýb, je existenciou skutočností, ktoré by
odôvodňovali bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z opačného pohľadu to znamená, že ak nedôjde
k odovzdaniu prístupu k chladiacemu systému ihneď, resp. v blízkej budúcnosti, takmer s istotu sa dá
povedať, že k nejakej menšej alebo väčšej havárii dôjde.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že uloží odporcovi povinnosti zdržať sa akéhokoľvek nakladania s prístupovými kódmi do riadiaceho
systému technológie chladenia V. XxXXX, nachádzajúcej sa na zimnom štadióne ARÉNA Pezinok na
adrese: Rozálka 7, 902 01 Pezinok a aplikačným programom k technológii chladenia v elektronickej
podobe písaným cez R. R. V. J. Y., a to vrátane ich prevodu, scudzenia alebo akéhokoľvek iného
zaťaženia v prospech tretej osoby, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne
uložil odporcovi povinnosť dočasne vydať navrhovateľovi:
a) úplný administrátorský prístup do riadiaceho systému technológie chladenia V. XxXXX, nachádzajúcej
sa na zimnom štadióne ARÉNA Pezinok na adrese: Rozálka 7, 902 01 Pezinok;
b) úplný aplikačný program v elektronickej podobe písaný cez R. R. V. J. Y. v plnej nešifrovanej/
neuzamknutej verzii;
c) kompletnú schému strojovne, t.j. strojnotechnický projekt do úschovy, a to do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej v lehote 10 dní odo dňa  právoplatnosti tohto uznesenia.

4. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že považuje rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a náležite skutkovo opodstatnené.
Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nič neosvedčil,
dokonca účelovo zavádzal, aby sa dostal k plneniu a službám odporcu, za ktoré neposkytoval odporcovi
odplatu, v súvislosti s čím sa aj odporca musel v súdnom konaní domáhať ochrany svojich práv a
legitímnych nárokov. Zastával názor, že v kontexte celého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ snažil, a to bez primeranej odplaty, dostať k softwaru, ktorý si odporca vytvoril sám, ktorý
je jeho duševným vlastníctvom a za žiadnych okolností jeho prevod, resp. nakladanie s ním, nebolo
súčasťou a obsahom servisnej zmluvy. Tvrdil, že každá servisná firma si pre servis týchto zariadení
vytvára vlastný software a následne aj vlastný  servisný kód. Zdôraznil, že zariadenie je plne funkčné a
ovládateľné aj bez servisného kódu. V kontexte obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a abstrahovaním obsahu zmluvy je zrejmé, že aplikačný program v elektronickej podobe písaný cez



Siemens softwarom V. J. Y. v plnej nešifrovanej neuzamknutej verzii nebol predmetom zmluvy, a už
vôbec nie v rozsahu jeho prevodu na navrhovateľa. Program vytvorený navrhovateľom pre servis
jednotlivých zákaziek je jeho duševným vlastníctvom.
Záverom navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k.
58Cb/198/2020-20 a priznal odporcovi nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 100
%.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34  CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom
súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania navrhovateľa a vyjadrením odporcu odvolací súd dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a
právnym posúdením veci súdom.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11.  Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Po oboznámení sa s odvolaním navrhovateľa a k nemu doloženými listinami dospel odvolací
súd k záveru, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie neboli osvedčené
stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. hodnoverné opísanie skutočností
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným
neodkladným opatrením a uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy.
Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu
medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia
navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny
stav.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto



zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí
byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné
dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia  navrhovateľa v danom právnom
vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného
nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred
jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú
celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je
súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či
sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je  v tomto konaní
povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba
do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho
oprávnených záujmov.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v posudzovanom prípade nedostatočným spôsobom
osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne
osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou
navrhovateľa, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosť, že odporca má povinnosť vydať
predmetné doklady, pretože takáto povinnosť v servisnej zmluve nie je obsiahnutá.

19. Ohrozenie života, zdravia a majetku osôb pri úniku nebezpečných látok je bez pochýb existenciou
skutočností, ktoré by odôvodňovali bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Súd prvej inštancie však
správne skonštatoval, že  sám navrhovateľ v odstúpení od zmluvy uviedol, že si činnosť servisu



zabezpečí prostredníctvom inej spoločnosti, a preto sa nemôže odvolávať na možný vznik škody na
zdraví a majetku. Je povinnosťou navrhovateľa si počínať tak, aby k uvedeným škodám neprišlo,
a to tak, že zabezpečí servis prostredníctvom iného subjektu. V konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nesie dôkazné bremeno hodnoverného osvedčenia skutočností navrhovateľ pri podaní
návrhu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že  ak nedôjde k odovzdaniu prístupu k chladiacemu
systému ihneď, resp. v blízkej budúcnosti, takmer s istotou sa dá povedať, že k nejakej či už menšej alebo
väčšej havárii dôjde. Tieto tvrdenia však žiadnym spôsobom neosvedčil. Ohrozenie nároku navrhovateľa
(žalobcu) či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ (žalobca) ho musí vždy
osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie
ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

20. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, ktorý uviedol, že navrhovateľ sa snažil  dostať k
softwaru, ktorý je jeho duševným vlastníctvom a ktorého prevod ani nakladanie s ním nebolo súčasťou
a obsahom servisnej zmluvy dojednanej stranami. Konanie navrhovateľa vzbudzuje dojem, že si nevie
zabezpečiť riadny výkon servisných činností od inej spoločnosti, a preto sa snaží získať duševné
vlastníctvo od pôvodnej spoločnosti poskytujúcej servis bez hodnoverného osvedčenia skutočností
dôležitých pre  vydanie rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia.

21. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie
v rozsahu vyžadovanom v meritórnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená,
že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.:
6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012).
Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.  (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012).
Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.:
4Cob/26/2017, zo dňa 10.05.2017).

22. Odvolací súd, na základe vyššie uvedených skutočností, zodpovedajúcich stavu v čase vydania
odvolaním napadnutého uznesenia, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, vyhodnotil navrhovateľom
podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, pretože  ako súd prvej inštancie
správne vo svojom rozhodnutí v bode 22. skonštatoval, navrhovateľ neosvedčil predpoklady na
nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázal existenciu skutočností, ktoré
by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že sa v
zásade stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, preto odkazuje na jeho odôvodnenie.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou odporca,
má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O jej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

25. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).