Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/33/2021 z 19. 5. 2021
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. mája 2021, sp. zn. 4Cob/33/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1121200633.1
Krajský súd Bratislava | 4Cob/33/2021 | ECLI:SK:KSBA:2021:1121200633.1 | 2021-05-19 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/534026d0-f19b-49cf-a608-5ebb8bc38341
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1121200633.1
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/33/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121200633
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1121200633.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o.,
Potočná 8204/19, 831 06 Bratislava, IČO: 36 705 691, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému:
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený:
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I, č.k. 39Cb/13/2021-71 zo dňa 12.02.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 39Cb/13/2021-71 zo dňa
12.02.2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia doručený súdu dňa 22.01.2021 v celom rozsahu zamietol a II. výrokom rozhodol, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2021
domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na LV č.
XXXX pre katastrálne územie S., ktorou je pozemok - parcela registra X. pare. č. XXX/X - F. B. D. XXXX
I., na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XX/XXXXXX/A/XXX zo dňa
11.9.2018 v znení jej neskorších dodatkov, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/l 45/2020.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 324 ods. 1,2,3 § 325 ods. 1, ods. 2
písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. -
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listinných dôkazov mal súd
osvedčené, že žalobca v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom postavení veriteľa uzavreli
dňa 11.09.2018 Zmluvu o úvere č. XXX/XX/XXXXXX, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán
o tom, že na základe zmluvy o úvere a po splnení podmienok dohodnutých v čl. II zmluvy o úvere
veriteľ poskytne dlžníkovi strednodobý úver vo výške 1.990.000,- EUR, ktorý sa dlžník zaviazal použiť
na dohodnutý účel v zmysle čl. I bod 2 zmluvy o úvere. V zmysle čl. VIII ods. 1 zmluvy o úvere sa veriteľ
zaviazal zriadiť pre dlžníka účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v mene EUR, a to za účelom
pripísania finančných prostriedkov z nenávratného finančného príspevku podľa Zmluvy o poskytnutí
NFP za účelom splácania úverovej pohľadávky. Návratnosť úverovej pohľadávky bola v zmysle čl.
VII zmluvy o úvere zabezpečená, okrem iného, záložným právom k nehnuteľnosti v zmysle Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XX/XXXXXX/A/XXX. Súd mal osvedčené, že dňa
10.12.2018 boli na účet žalobcu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pripísané peňažné prostriedky
vo výške 2.269.648,45 EUR, z ktorých peňažné prostriedky vo výške 2.269.000,00 EUR žalobca dňa
10.12.2018 previedol na účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený u žalovaného. Listom zo
dňa 25.03.2020 žalovaný žalobcovi oznámil podstatné porušenie zmluvných podmienok zo zmluvy o
úvere. Súd mal osvedčené, že žalovaný listami zo dňa 09.04.2020 vyzval žalobcu a V.. Z. G. a V..
I. G. na splatenie úverovej pohľadávky vo výške 1.989.570,81 EUR zo Zmluvy o úvere č. XXX/XX/
XXXXXX. Listom zo dňa 08.06.2020 žalovaný žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného práva, a
to k nehnuteľnosti v bezpodielovom vlastníctve záložcov zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre katastrálne územie S., ktorou je
pozemok - parcela registra X., pare. č. XXX/X - F. B. D. XXXX I.. Listom zo dňa 29.10.2020 adresovaným
dražobníkovi - spoločnosti U9, a.s. podali záložcovia námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a
žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom.
Žalobca hrozbu vzniku ujmy na svojej strane videl vo výkone záložného práva počas trvania súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/l45/2020, keďže o výšku výťažku
zo speňaženia zálohu sa zníži úverová pohľadávka, a teda speňažením zálohu pod jeho obvyklú trhovú
cenu bude žalobca poškodený. Súd však konštatoval, že žalobca v konaní neosvedčil, že je daná
reálna a trvajúca hrozba speňaženia zálohu pod jeho všeobecnú hodnotu, a tým hrozba poškodenia
žalobcu ako dlžníka zo zmluvy o úvere. Ako mal súd osvedčené z listinných dôkazov, záložcovia
listom zo dňa 29.10.2020 vzniesli u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a zároveň
žiadali o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods.
5 zákona č. 257/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Žalobca však v konaní nijako neosvedčil a ani netvrdil, že aj
novým znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom na základe žiadosti vlastníkov predmetu
dražby v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, by prípadne cena predmetu dražby
bola stanovená pod jeho všeobecnú hodnotu v mieste a čase konania dražby. Vyslovil názor, že
žalobca neosvedčil, že v rámci procesu ohodnotenia predmetu dražby v zmysle ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách bola konečným znaleckým posudkom určená taká všeobecná hodnota zálohu,
ktorá odôvodňuje obavu zo vzniku ujmy na strane žalobcu vo vzťahu k poníženiu úverovej pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Keďže zo strany žalobcu nebol tvrdený ani listinnými dôkazmi osvedčený
prípadný ďalší postup dražobníka po vznesení námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadosti
o vyhotovenie znaleckého posudku záložcami, súd mal za to, že potreba nariadenia neodkladného
opatrenia v navrhovanom znení sa vo vzťahu k prípadnej ujme na strane žalobcu nejaví ako bezodkladná
a navrhované neodkladné opatrenie v rámci úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným možno
vyhodnotiť ako predčasné. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 10 zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID- 19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, v
zmysle ktorého je dražobník v čase do 28. februára 2021 povinný upustiť od vykonania dražby.
Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a potrebe uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej
dražbe z dôvodu, aby sa tak predišlo neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva záložcov počas
prebiehajúceho súdneho konania súd konštatoval, že v danom prípade sa jedná o ujmu, ktorá prípadne
hrozí tretím osobám - záložcom, teda V.. G. a V.. G. ako vlastníkom predmetu dražby a nie žalobcovi.
Súd poukázal na to, že neodkladné opatrenie môže byť spravidla opodstatnené, ak hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy na strane žalobcu ako subjektu, ktorý sa ochrany vo forme nariadenia
neodkladného opatrenia domáha, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie právnej pozície žalobcu do takej miery, že sa mu viac neoplatí
uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Odvolávajúc sa na uvedené mal súd za to, že takéto okolnosti
v konaní osvedčené neboli, teda nebolo osvedčené, že žalobcovi výkonom zmluvne dojednaného
záložného práva zo strany žalovaného hrozí alebo vzniká ujma, ani že by výkon záložného práva bol
realizovaný v rozpore so zákonom a dohodou zmluvných strán. S poukazom na uvedené dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na to, že žalovaný bol v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v plnom
rozsahu, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ale nakoľko žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Zdôraznil, že ním požadované neodkladné opatrenie primárne založil na tom, že napriek tomu, že
povinná sa domáhala uspokojenia úverovej pohľadávky z jednotlivých prostriedkov jej zabezpečenia,
táto zároveň iniciovala súdne konania, v ktorom sa taktiež domáha jej zaplatenia od žalobcu v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/145/2020 v právnej veci o
zaplatenie 1.976.427,49 Eur s prísl. (ďalej len „súdne konanie“). Poukázal na to, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zdôvodňuje tým, že v prípade, ak by povinná dosiahla uspokojenie úverovej
pohľadávky na základe niektorého z prostriedkov jej zabezpečenia (mimo výkonu záložného práva k
zálohu) a to ešte počas prebiehajúceho súdneho konania, došlo by k zásadnej zmene tak skutkového
ako aj právneho stavu, nie je vylúčené, že ak v súdnom konaní dôjde k zamietnutiu žaloby povinnej,
prípadne k určeniu, že nárok povinnej voči žalobcovi neexistuje, tak nebude možné navrátenie do
pôvodného stavu, ak počas trvania súdneho konania dôjde k uspokojeniu nároku povinnej z úverovej
pohľadávky z jednotlivých prostriedkov zabezpečenia vrátane výkonu záložného práva k zálohu na
dobrovoľnej dražbe. Považoval preto za dôvodné zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja
zálohu na dobrovoľnej dražbe, aby sa tak predišlo neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva
záložcov, ktorým hrozí strata vlastníckeho práva k zálohu, keď udelením príklopu na dražbe by vlastnícke
právo k zálohu nadobudla tretia osoba. Výkonom záložného práva k zálohu počas trvania súdneho
konania hrozí ujma tiež žalobcovi, keďže o výšku výťažku zo speňaženia zálohu sa poníži úverová
pohľadávka a preto speňažením zálohu za cenu pod jeho obvyklú a trhovú cenu bude poškodený
tiež žalobca. Nestotožnil sa s názorom súdu, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že záloh
povinná speňaží pod jeho všeobecnú hodnotu. Poukázal aj na to, že ako je zrejmé z obsahu samotných
námietok proti ohodnoteniu predmetu, v ich rámci bola namietaná výška znalcom stanoveného odhadu
všeobecnej hodnoty pozemku v znaleckom posudku vo výške 238.000,-EUR, ktorú je možné považovať
za neprimerane nízku. Súčasne poukázal na porovnateľné pozemky v danom mieste a čase, ktorých
jednotková cena v danej lokalite Dúbravka je podľa verejne dostupných údajov zverejnených na internete
realitnými kanceláriami. Na základe uvedeného sa tak možno domnievať, že v prípade predaja zálohu
na dobrovoľnej dražbe za cenu stanovenú uvedeným znaleckým posudkom, by zrejme išlo o speňaženie
zálohu pod jeho všeobecnú hodnotu.
Ku konštatácii súdu, že samotnú dražbu ako aj úkony s ňou spojené nie je možné realizovať do
28.02.2021 žalobca uviedol, že existuje vysoké riziko pravdepodobnosti, že po tomto dátume bude
možné naďalej pokračovať vo všetkých úkonoch smerujúcich k dobrovoľnej dražbe zálohu.
Vyslovil presvedčenie, že ním tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami za účelom poskytnutia ochrany práv žalobcovi. Zároveň uviedol, že
nariadením neodkladného opatrenia by nedošlo k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi
stranami sporu, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre povinnú ako finančnú inštitúciu
s neporovnateľným finančným zázemím a krytím sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty
majetkových hodnôt žalobcu.
Záverom žalobca vyslovil názor, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil, na základe akých
skutočností dospel k záveru konštatovanému v uznesení. Mal za to, že uznesenie bolo nedostatočne
odôvodnené vo vzťahu k jeho argumentom, ktorými sa snažil osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov. Vzhľadom na to, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky
možno nepochybne zaradiť najmä právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vždy vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejaví ako spravodlivé. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 388
CSP napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení, alternatívne,
aby odvolací súd uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č.k. 39Cb/13/2021-71 zo dňa 12.2.2021 a k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí
s tvrdeniami žalobcu a zároveň sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym a skutkovým posúdením v danej
veci obsiahnutom v odvolaním napadnutom uznesení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil ako vecne a právne správne. Žalovaný považoval návrh žalobcu na vydanie neodkladného
opatrenia, ako aj jeho odvolanie za účelové a nedôvodné. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa v
zmysle Zmluvy o úvere č. XXX/XX/XXXXXX zaviazal použiť žalovaným poskytnuté úverové prostriedky
na financovanie Projektu - obstaranie nových technologických zariadení umožňujúcich zvýšiť kapacitné,
sortimentné a expedičné možnosti v prevádzke C. Y.. Za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru
uzatvorili dňa 11.09.2018 žalovaný ako záložný veriteľ a V.. Z. G., T..: XX.XX.XXXX, H.: C. XXX/X,
XXX XX U. a V.. I. G., T..: XX.XX.XXXX, H.: C. XXX/X, XXX XX U., ako záložcovia Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XX/XXXXXX/A/XXX v znení jej neskorších dodatkov (ďalej aj
len ako „záložná zmluva"). V nadväznosti na skutočnosť, že žalobca v dohodnutom dátume splatnosti
úver nesplatil, postupoval žalovaný štandardným spôsobom, keď bol dotknutý úverový prípad presunutý
na odbor žalovaného zodpovedajúci za vymáhanie nesplatených úverových pohľadávok. Žalovaný dňa
9.4.2020 vyzval žalobcu a ručiteľov úveru V.. Z. G. a V.. I. G. na splatenie celého úveru, ktorý sa stal v
zmysle zmluvy o úvere splatným v celom rozsahu dňa 31.03.2020.
Keďže v termíne dohodnutom úverovej zmluve k 31.3.2020 nedošlo k splateniu úveru žalobcom, bol
žalovaný nútený domáhať sa svojho práva na splatenie úveru jemu dostupnými prostriedkami, medzi
iným aj prostredníctvom začatia realizácie záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach. Žalovaný
poukázal na to, že dobrovoľná dražba ako jeden zo spôsobov realizácie záložného práva predstavuje
riadny a zákonný spôsob uspokojenia veriteľa, pričom vyslovil názor, že žalobca ani v pôvodnom
návrhu a ani v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok nevyhnutných na vydanie
neodkladného opatrenia súdom, t.j. najmä naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov, či akúkoľvek
bezprostrednú ujmu a nebola tiež preukázaná nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Uviedol, že výkonom dobrovoľnej dražby nedochádza (v prípade jej teoretického rozporu so všeobecne
záväznými právnymi predpismi) k nezvratnej situácií, keďže zákon č. 527/2002 Z.z. dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Zákon o DD“) na takéto situácie
pamätá a vlastníkom nehnuteľností je dostupná možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby ako
prostriedok ochrany vlastníkov nehnuteľností v danej veci, pričom prípadnou realizáciou predmetného
záložného práva nedôjde ani k bezprostrednému zásahu do práva vlastníkov nehnuteľnosti na obydlie,
keďže využitie daných nehnuteľností podľa informácii žalovaného na takýto účel nie je možné. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie 31Cob/41/2017 Krajského súdu v Trnave.
Dal do pozornosti, že prvoinštančný súd správne v uznesení poukázal na to, že žalobca nie je vlastníkom
nehnuteľností a v spojení s výkonom záložného práva žalovaným na nehnuteľnosti teda nemôže dôjsť, a
to ani teoreticky k zásahu do práv a právom chráneným záujmov žalobcu ako nevlastníka nehnuteľností,
keďže žalobca a vlastníci nehnuteľností sú rôzne subjekty. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcovi
výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam, hrozí alebo vzniká akákoľvek ujma, ktorá by teoreticky
odôvodňovala nariadenie navrhovaného neodkladného oparenia.
Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia má byť vždy výhradne mimoriadne výnimočným
ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho
nenariadením nastať nezvratný stav, čo však neodkladné opatrenie navrhované žalobcom ako správne
uviedol súd prvej inštancie v uznesení, nespĺňa.
Vo vzťahu k samotnému meritu veci, považoval žalovaný za potrebné uviesť, že nárok žalovaného voči
žalobcovi z úverovej zmluvy, zabezpečený mimo iného aj záložným právom na nehnuteľnosti, stále trvá,
nedošlo k jeho splneniu, a preto aj v nadväznosti na ust. § 151l a nasledujúcich Občianskeho zákonníku
považuje výkon záložného práva na nehnuteľnosti žalovaným za plne legitímny, keďže vlastníci daných
nehnuteľností museli už pri uzavretí danej zmluvy o zriadení záložného práva počítať aj s alternatívou,
že k takémuto výkonu záložného práva v budúcnosti môže dôjsť, a boli s takouto možnosťou pri uzavretí
tejto zmluvy jednoznačne uzrozumení.
S ohľadom na doterajší postup žalobcu, jeho neochotu splatiť úver a celkový prístup k jeho zmluvným
záväzkom voči žalovanému, mal za to, že aj v prípade podania návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia ide najmä o vytváranie ďalších obštrukcií majúcich za cieľ znemožnenie uspokojenia
pohľadávok žalovaného z nesplateného úveru voči žalobcovi.
S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd v súlade s ut. § 387 CSP potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisu a s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
15. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnou
podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu.
Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu
úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je
ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
16. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
17. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Hodnoverné
osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia v
následnom konaní o žalobe, je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní
povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi (žalobcovi), ale aj odporcovi (žalovanému), ktorý môže
byť ohrozené iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie
ochrany jeho oprávnených záujmov.
18. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
19. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia
zákonného dôvodu, t. j. taký stav právny (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje
takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia
sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto
rozhodnúť.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či rozsah do práv dotknutej strany
je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.
primeranosti zásahu).
Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia.
Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho
musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca požadoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach.
Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko bol toho
názoru, že nebolo osvedčené, že žalobcovi výkonom zmluvne dojednaného záložného práva zo strany
žalovaného hrozí alebo vzniká ujma, ani že by výkon záložného práva bol realizovaný v rozpore so
zákonom a dohodou zmluvných strán. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalobca neosvedčil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel
k záveru, že v tejto veci nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia.
Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní uviedol, že považuje za
dôvodné zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe, aby sa
tak predišlo neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva záložcov, ktorým hrozí strata vlastníckeho
práva k zálohu, keď udelením príklopu na dražbe by vlastnícke právo k zálohu nadobudla tretia osoba.
Zároveň namietol, že výkonom záložného práva k zálohu počas trvania súdneho konania hrozí ujma
tiež žalobcovi, keďže o výšku výťažku zo speňaženia zálohu sa poníži úverová pohľadávka a preto
speňažením zálohu za cenu pod jeho obvyklú a trhovú cenu bude poškodený tiež žalobca.
Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
neosvedčil, že je daná reálna a trvajúca hrozba speňaženia zálohu pod jeho všeobecnú hodnotu, a tým
hrozba poškodenia žalobcu ako dlžníka zo zmluvy o úvere a v celom rozsahu odkazuje na bod 21.
napadnutého uznesenia, v ktorom súd svoj názor odôvodnil.
Súd prvej inštancie sa v bode 22. odôvodnenia taktiež podrobne zaoberal posúdením ďalšieho dôvodu
navrhovaného žalobcom na nariadenie neodkladného opatrenia, potreby zdržať sa výkonu záložného
práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe z dôvodu, aby sa tak predišlo neprimeranému
zásahu do vlastníckeho práva záložcov počas prebiehajúceho súdneho konania. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu, ako aj s názorom žalovaného, že v danom prípade sa jedná o ujmu, ktorá
prípadne hrozí tretím osobám - záložcom, teda V.. G. a V.. G. ako vlastníkom predmetu dražby a
nie žalobcovi. Keďže v termíne dohodnutom úverovej zmluve k 31.3.2020 nedošlo k splateniu úveru
žalobcom, bol žalovaný oprávnený domáhať sa svojho práva na splatenie úveru jemu dostupnými
prostriedkami, medzi iným aj prostredníctvom začatia realizácie záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnostiach. Odvolací súd zhodne so žalovaným dodáva, že dobrovoľná dražba ako jeden zo
spôsobov realizácie záložného práva predstavuje riadny a zákonný spôsob uspokojenia veriteľa, pričom
výkonom dobrovoľnej dražby nedochádza (v prípade jej teoretického rozporu so všeobecne záväznými
právnymi predpismi) k nezvratnej situácii, keďže vlastníci nehnuteľností majú možnosť podania žaloby
o neplatnosť dražby ako prostriedok ochrany v súlade Zákonom o DD. Je zrejmé, že vlastníci daných
nehnuteľností museli už pri uzavretí danej zmluvy o zriadení záložného práva počítať aj s alternatívou,
že k takémuto výkonu záložného práva v budúcnosti môže dôjsť, a boli s takouto možnosťou pri
uzavretí tejto zmluvy jednoznačne uzrozumení. Odvolací súd dodáva, že uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva dáva záložnému veriteľovi možnosť speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej
dražby, čo žalovaný urobil.
Podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o DD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa ust. § 21 ods. 3 osoba, ktorá podala na súde žalobu
podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia Zákona o DD a záložný dlžník si
myslí, že bol dotknutý na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Záložný
dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku
speňaženého zálohu aj podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak preukáže naliehavý
právny záujem.
22. Odvolací súd argument žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia by nedošlo k
neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu, pretože následky plynúce z
neodkladného opatrenia pre povinnú ako finančnú inštitúciu s neporovnateľným finančným zázemím a
krytím sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty majetkových hodnôt žalobcu, bez preukázania
splnenia podmienok nevyhnutných na vydanie neodkladného opatrenia súdom, t.j. najmä naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov, či akúkoľvek bezprostrednú ujmu a nutnosť dočasnej úpravy
pomerov strán sporu, posúdil ako bezdôvodný.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo osvedčené, že žalobcovi výkonom
zmluvne dojednaného záložného práva zo strany žalovaného hrozí alebo vzniká ujma, ani že by výkon
záložného práva bol realizovaný v rozpore so zákonom a dohodou zmluvných strán a žalobca tak
neosvedčil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.
23. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil, resp.
neodôvodnil na základe akých skutočností dospel ku záveru konštatovanému v uznesení, ktoré
považoval za nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k jeho argumentom, ktorými sa snažil osvedčiť
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
24. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými
a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne
odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a taktiež
aké ustanovenia právnych predpisov na prejednávanú vec aplikoval. Za neopodstatnenú odvolací súd
považoval námietku žalobcu, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uvedenú námietka žalobca bližšie nekonkretizoval, neuviedol, ktoré konkrétne
ustanovenia podľa jeho názoru súd aplikoval nesprávne a rovnako neuviedol, ktoré ustanovenia
právnych predpisov mal podľa neho súd na prejednávanú vec aplikovať. Podľa názoru odvolacieho súdu
odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.
25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
26. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru
zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre vydanie ním
navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku,
ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia a neosvedčil ani obavu
z ohrozenia výkonom záložného práva, nebolo ani osvedčené, že by zo strany žalovaného došlo k
porušeniu práva, preto nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle petitu žalobcu. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako vecne správne potvrdil.
27. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).