Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/49/2020 z 12. 4. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. apríla 2021, sp. zn. 11CoP/49/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1114227588.5 Krajský súd Bratislava | 11CoP/49/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1114227588.5 | 2021-04-12 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3734b2c-8efe-44f7-b10f-3043614ec0a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1114227588.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/49/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114227588
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1114227588.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Evy Mészárosovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
U. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - H.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX O., zastúpený AK NIKU & partners, s.r.o., JUDr. Annou Niku, so sídlom Prokopa
Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008 a matka - X.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom V.
XX, XXX XX O., zastúpená X.. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX O., za účasti Úradu
komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie
výživného, na odvolanie matky a odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
13P/206/2015-1372, zo dňa 30.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. Z.,
nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 400 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne počnúc
dňom 01.12.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné na maloletú U. Z., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.12.2018 do 13.04.2021 nevzniklo.
Vo zvyšku sa návrh matky zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/178/2013-68, zo dňa 05.02.2014, v časti
o výživnom na maloletú U. Z..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 13P/206/2015-1372, zo dňa 30.09.2019, zamietol návrh matky
na zvýšenie výživného na maloletú U. Z., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 28.04.2015 do 31.08.2018,
otcovi uložil povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletú zo sumy 400 eur mesačne sumou
600 eur mesačne, počínajúc dňom 01.09.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné
výživné na maloletú U. za dobu od 01.09.2018 do 30.09.2019 v sume 2.600 eur zaviazal otca zaplatiť k
rukám matky do troch dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu
BA I, č.k. 1P/178/2013-68 zo dňa 05.02.2014 v časti o výživnom na maloletú Améliu a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1
a 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
návrhu matky. Mal preukázané, že v období od 28.04.2015 do 31.08.2018 na strane maloletej a oboch
rodičov nenastala podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného zo 400 eur mesačne
na sumu 730 eur mesačne v období od 28.04.2015 do 31.08.2016 a od 01.09.2016 do 31.08.2018
na sumu 1.100 eur mesačne. Prihliadol na skutočnosť, že otec po rozviazaní pracovného pomeru u
posledného zamestnávateľa bol riadne evidovaný na úrade práce a následne sa zamestnal na pracovnú
pozíciu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by otec



disponoval nadštandardným hnuteľným, resp. nehnuteľným majetkom. Navrhované zvýšenie výživného
za dané obdobie považoval za nezodpovedajúce zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca v
tom čase, ani reálnym štandardným výdavkom na maloletú vo veku dieťaťa 4-7 rokov. Výživné vo
výške 400 eur mesačne vyhodnotil ako dostatočné a zodpovedajúce na pokrytie reálnych štandardných
výdavkov maloletej berúc do úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky, jej zárobkové schopnosti a výplaty
rodinných prídavkov na dieťa. Zdôraznil, že výdavky maloletej musia korešpondovať s možnosťami
a schopnosťami rodičov. Za obdobie od 01.09.2018 ustálil zmenu pomerov u maloletej nástupom
do 1. ročníka základnej školy a výživné zvýšil na sumu 600 eur mesačne považujúc uvedenú výšku
za dôvodnú na zabezpečenie riadnych, pravidelných, reálnych a štandardných mesačných výdavkov
maloletej, jej ďalšej riadnej výživy a výdavkov v jej veku a zodpovedajúcu zárobkovým možnostiam
otca a jeho schopnostiam. Konštatoval, že v konaní neboli preukázané také zárobkové schopnosti a
možnosti otca, ktoré by mu umožňovali od 01.09.2018 prispievať na výdavky maloletej sumou po
2.200 eur mesačne. K matkou vyčísleným a predloženým dokladom o výdavkoch na stravu maloletej,
ktorá trpí viacerými druhmi alergii, celiakiou, histamínovou intoleranciou, alergiou na kravské mlieko,
atopickou dermatitídou, uviedol, že prevažnú mieru stravy predstavujú nakupované sladkosti a zákusky
v Rakúsku, pričom vzal v úvahu vyjadrenie matky, že maloletej nechutia potraviny, na ktoré sociálna
poisťovňa prispieva a niektoré prepláca. Poukázal na to, že pravidelné mesačné výdavky maloletej by
mali zodpovedať jej reálnym nákladom na bývanie (s matkou býva v prenajatom 4-izbovom byte), stravu
v škole aj doma, na kultúrne a športové vyžitie, zábavu, lieky, hygienu, oblečenie, obuv a pod. Zohľadnil
námietky otca, ktorými spochybňoval matkou vynakladané náklady na stravu a hygienu maloletej
mesačne v období od 28.04.2015 do 31.08.2018 v sume 580 eur, na oblečenie a obuv vo výške 300 eur,
na voľnočasové aktivity vo výške 640 eur a námietky k vyčísleným mesačným výdavkom maloletej, ktoré
nezodpovedajú reálnym nákladom na dieťa vo veku 5-7 rokov v sumách za prvé obdobie 1.579,88 eur,
za druhé obdobie 3.009,40 eur, za tretie obdobie 5.461,90 eur, ktoré matka s otcom neodkomunikovala a
nežiadala jeho súhlas. Prihliadol na výhrady otca vo vzťahu k výchove maloletej, ktorá pri stretnutí s ním
v auguste 2019 žiadala o kúpu notebooku a po odmietnutí kúpy ukončila stretnutie. Mal za zrejmé, že
maloletá nie je vychovávaná a vedená k láske k otcovi, ktorý nemá priestor na rozvíjanie si vzájomného
citového vzťahu s ňou. Súd prvej inštancie konštatoval, že v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho
vývoja maloletej je prehodnotenie jej výdavkov (vrátane stravy) matkou. Súčasne prihliadol na vyjadrenie
Komisára pre deti. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2018 do 30.09.2019 ustálil v sume 2.600 eur
(13 mesiacov x 200 eur), ktorú uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní odo dňa vykonateľnosti
rozhodnutia v súlade s ust. § 232 ods.3 CSP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu vyhovieť v celom rozsahu.
Namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považovala na nedostatočne odôvodnený, nerešpektujúci právny
názor odvolacieho súdu, ktorý mu uložil za povinnosť porovnať príjmy a pomery rodičov a ich
životnú úroveň. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti považovala za
strohé a nedostatočné, z ktorého nevyplýva, že by súd prihliadol na zhoršenie zdravotného stavu
maloletej. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vykazuje nedostatky v posúdení zmeny pomerov
na strane maloletej, vo vyhodnotení možností a schopností otca, jeho nezodpovedného správania,
životnej úrovne, nadštandardných záujmov, problematiky predaja bytu a nakladania s prostriedkami
z hypotekárneho úveru. Zdôraznila, že v priebehu konania menila uplatnený nárok na zvýšenie
výživného za obdobie od 28.04.2015 do 31.8.2016, od 01.09.2016 do 31.08.2018 a od 01.09.2018,
v závislosti od zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá od roku 2016 navštevovala materskú
škôlku. Náklady maloletej vrátane výdavkov súvisiacich so zhoršením jej zdravotného stavu riadne
vyčíslila a preukázala aj lekárskymi správami (diagnostikovanie celoživotného ochorenia celiakia,
histamínová intolerancia, viaceré alergie, atopická dermatitída a poškodenia zubného chrupu). V
dôsledku ochorení má maloletá špeciálne stravovanie s dôrazom na čerstvé potraviny, dodržiavanie
bezlepkovej a bezlaktózovej diéty, užívanie vitamínov a výživových doplnkov, absolvovanie doplnkovej
liečby, pravidelné podrobovanie sa zvýšenému lekárskemu dohľadu. Zdôraznila, že otec napriek jeho
súhlasu s poskytovaním nadštandardnej zdravotnej starostlivosti maloletej a úhradou nákladov na
lekársku starostlivosť (email zo dňa 02.07.2014), tieto príspevky nerealizuje a o zdravotný stav maloletej
sa nezaujíma. Poukázala na zmenu pomerov maloletej v zadefinovaných troch etapách, jej nástupom
do materskej školy, predškolskej prípravy a na základnú školu. Súdu prvej inštancie vytkla, že pri



zvýšení výživného zohľadnil len nástup maloletej na povinnú školskú dochádzku, nevzal v úvahu typ
školského zariadenia, ktoré navštevuje, výšku poplatku za školné 1.500 eur mesačne, súhlas otca s
výberom školy a vo vzťahu k týmto nákladom nerovnomerne zaťažil jedného z rodičov. Uviedla, že otec
súhlasil s výberom súkromného školského zariadenia pre maloletú zameraného na výučbu anglického
jazyka, obaja rodičia absolvovali prípravné stretnutia pred jej nástupom do Súkromnej materskej školy
D. H. W., pričom materská škôlka a škola, ktorú aktuálne maloletá navštevuje, predstavuje rovnaký
typ školského zariadenia s rovnakým systémom prístupu a výučby. Ak by otec nesúhlasil s výberom
školy, mal možnosť sa domáhať zmeny súdnou cestou podľa ust. § 36 Zákona o rodine. Skutočnosť,
že otec využíval služby školy, považovala za prejav jeho konkludentného súhlasu vo vzťahu ku
škole. Poukázala na nadštandardnú životnú úroveň otca, ktorý dobrovoľne ukončil pracovný pomer
v spoločnosti MH P., s.r.o., kde dosahoval nadštandardný príjem, stal sa nezamestnaným a neskôr
sa zamestnal na pozícii neprimeranej jeho schopnostiam v spoločnosti B. A. W. a.s.. Zdôraznila, že
otec býva v najlukratívnejšej časti Bratislavy v moderne a novo zariadenej nehnuteľnosti, venuje sa
nákladným koníčkom (poľovníctvo, cyklistika, lyžovanie, jachtárstvo), nosí drahé oblečenie a doplnky.
Považovala za potrebné prihliadnuť aj na účel predaja bytu otca nachádzajúceho sa na Q. ul. v O.,
ktorý predal svojim rodičom pod cenu. Podľa jej vedomosti, otec použil väčšinu finančných prostriedkov
z úveru na zhodnotenie nehnuteľnosti jeho rodičov, čím si zabezpečil pohodlný život. Mala za to, že
v konaní je dôvodný postup podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vzhľadom na nespoluprácu otca,
nepreukázanie majetkových pomerov, nepredloženie požadovaných dokladov, výpisov z účtu, výpisov z
úverového účtu a neobjasnenie svojej životnej úrovne. Za rozporný s princípmi rovnosti strán a zaujatosti
voči jej osobe považovala postup súdu, keď neprihliadal na jej tvrdenia a ňou predložené dôkazy v
konaní, do odôvodnenia rozhodnutia vložil kritiku jej starostlivosti o maloletú, odlišným spôsobom
pristupoval k otcovi, bez doplnenia dokazovania prijal nesprávne právne názory k životnej úrovni otca
a výživné na maloletú zvýšil len v sume pokrývajúcej 11% z jej priemerných mesačných výdavkov.
Namietala, že súd neposúdil jej návrh na tvorbu úspor uvedený v odvolaní voči rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 17.05.2018 a nesprávne vyčíslil výšku zročného výživného na maloletú od 01.09.2018
(nástup na základnú školu od septembra 2017). Žiadala, aby odvolací súd doplnil dokazovanie podľa §
390 CSP v rozsahu špecifikovanom v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/297/2018-1033,
zo dňa 30.01.2019 a rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu. Doplnila, že v dôsledku organizačných
zmien uskutočnených v Policajnom zbore bola dňom 01.10.2019 prevedená na Okresné riaditeľstvo
PZ v Bratislave II a preradená zo siedmej do štvrtej platovej triedy so základným platom 646 eur.
Uviedla, že uhrádzanie nákladov maloletej jej aj pri vyššom funkčnom plate spôsobovalo zadlžovanie
sa, pričom otec si neplní vyživovaciu povinnosť v zmysle rozhodnutia súdu, neuhradil ani zročné výživné
a s maloletou sa nestretáva.
4. Proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil výživné na maloletú, určil zročné
výživné a zmenil pôvodný rozsudok v časti o výživnom podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej
právnej zástupkyne. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh
matky zamietnuť. Namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého nevyplýva porovnanie zmeny pomerov na strane
maloletej čo do výšky výživného a odôvodnenosti jej výdavkov deklarovaných matkou od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom. Súdu vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázal na príjmy rodičov, výdavky na maloletú v čase posledného
rozhodnutia o výživnom a jej odkázanosť v tom čase na starostlivosť oboch rodičov a opatrovateľky
(pracovné vyťaženie rodičov). Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké
výdavky považoval za dôvodné pre zmenu pomerov od 01.09.2018 v súvislosti s nástupom maloletej
na základnú školu, nevysporiadal sa s rozhodnutím matky o výbere školského zariadenia a jeho
nesúhlasom s výberom školy, kde ročný poplatok činí 15.244 eur. Keďže maloletá navštevovala aj
predškolský ročník v O. H. W. s porovnateľným školným nie je zrejmé, ako jej nástup do základnej
školy spôsobil zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného na 600 eur mesačne. Namietal, že
súd prvej inštancie sa nezaoberal odôvodnenými nákladmi na maloletú, neustálil výšku pravidelných
výdavkov, neuviedol prečo suma 600 eur pokrýva náklady na potreby maloletej. Vyslovil názor, že
s výnimkou školného sa pomery maloletej nezmenili, zmenil sa charakter jej potrieb, pričom už v
predchádzajúcom konaní o výživnom matka deklarovala zvýšené výdavky na stravu maloletej nákupom
bio potravín. Matkou vyčíslené náklady považoval za vysoko prekračujúce rámec odôvodnených potrieb
maloletej, prekračujúce príjem oboch rodičov, nekorešpondujúce s realitou a nevýchovné. Ak sa matka
rozhodla nastaviť životnú úroveň maloletej nad životnú úroveň rodičov, je na jej úvahe znášať výdavky
preukazujúce odôvodnené potreby maloletej. Namietal, že súd pri rozhodnutí vychádzal z nesprávne



zisteného skutočného stavu veci, keď v odôvodnení rozsudku udáva jeho príjem za rok 2019 vo výške
1.693 eur, pričom tento činil za obdobie 10 mesiacov v priemere 1.482,53 eur. Poukázal na to, že v
roku 2018 nedosahoval ani príjem, z ktorého vychádzal súd pri poslednom rozhodnutí o výživnom, až v
roku 2019 sa k danému príjmu priblížil. Zvýšenú výšku výživného považoval za nezodpovedajúcu jeho
schopnostiam a možnostiam, neprimeranú jeho príjmu, predstavujúcu v roku 2019 40% z čistého príjmu
a v roku 2018 43%. Podľa jeho názoru, pôvodne určená výška výživného na maloletú v sume 400 eur
prevyšovala rámec rozhodovacej praxe súdov SR, s čím sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Za
nekorektné považoval určenie splatnosti zročného výživného do troch dní od vykonateľnosti rozsudku,
pretože na jeho uhradenie, vzhľadom na príjem (nedisponuje žiadnymi úsporami) a výšku zvýšeného
výživného, sa musel zaťažiť úverom a túto povinnosť si splnil. Zvýšením jeho aktuálnych výdavkov
nedokáže pokrývať žiadne mimoriadne náklady súvisiace s jeho zhoršeným zdravotným stavom a so
zabezpečením styku s maloletou, ak mu matka umožní sa s ňou stretnúť.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 04.03.2020 považoval argumentáciu matky za absurdnú,
založenú na nepravdivom a demagogickom hodnotení ním preukázaných listinných dôkazov a v
niektorých častiach si odporujúcu. Mal za to, že tvrdenia matky o absolvovaní prípravného stretnutia
v materskej škole D. H. W. (v roku 2014) a z toho vyplývajúci jeho súhlas s návštevou škôlky O. H.
W. sú špekulatívne s poukazom na potvrdenie O. H. W. z 01.10.2014, z ktorého vyplýva, že na
základe rozhodnutia rodičov maloletá do tejto škôlky nenastúpila. Poprel, že by sa s matkou na výbere
škôlky dohodli, keďže preferoval štátnu škôlku. Nerozumie argumentácii matky o rovnocennom type
školského zariadenia, nakoľko maloletá v roku 2014 nenavštevovala D. H. W.. Podľa jeho názoru
matka nepreukázala z čoho hradí školské poplatky, resp. z čoho spláca (údajný) úver, pričom pred
súdom tvrdila, že školné budú hradiť jej rodičia. Podľa jeho názoru, matka v konaní preukázala,
že rodičia nemajú takú vysokú životnú úroveň ani príjmy, aby si mohli dovoliť financovať tak vysoké
školné. Konanie matky, ktorá bez jeho súhlasu prihlásila maloletú do súkromného školského zariadenia,
považoval za nezodpovedne. Nesúhlasil s výkladom ust. § 36 Zákona o rodine, keďže povinnosťou
matky bolo pred nástupom maloletej do súkromnej základnej školy, vzhľadom na jeho nesúhlas,
požiadať o nahradenie súhlasu otca s návštevou tohto školského zariadenia. Prijatie maloletej do
zariadenia nemohol ovplyvniť, preto matka za tejto situácie nemôže dôvodiť zvýšenie výživného na
maloletú vysokými nákladmi na školné. Uviedol, že z argumentácie matky o nadštandardných výdavkoch
maloletej, ktorá zároveň informuje o znížení jej prímu od 01.10.2019 vyplýva, že nie je schopná
zabezpečiť náklady maloletej v nastavenej výške a uvedené vzbudzuje domnienky o nepreukázaní
ďalšieho príjmu matky alebo prezentovanie jej nedostatočnej kompetencie nastavovaním štandardu
maloletej vysoko nad úroveň rodičov. Vyslovil názor, že zníženie príjmu matky neodôvodňuje zvýšenie
výživného v zmysle jej tvrdení, ale k zreálneniu životnej úrovne maloletej. Matka nepreukázala tvrdenia
o vysokých priemerných mesačných výdavkoch na maloletú, ktoré vo viacerých položkách prezentovala
nadhodnotené. Vyjadrenia o neuhradení zročného výživného považoval za osočujúce s poukazom na
predložený dôkaz. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach.
6. Podaním zo dňa 08.04.2020 matka poukázala na predložený doklad potvrdzujúci zníženie jej príjmu
zaradením do nižšej platovej triedy a v súvislosti s opatreniami prijatými s COVID-19. Pripomenula, že
maloletá je držiteľkou preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby a jej ochorenie si vyžaduje extrémne
zvýšené náklady na liečbu. Podaním zo dňa 04.05.2020 zdôraznila účelovosť predaja bytu otcom v
roku 2015 pod cenu s prihliadnutím na pripojený inzerát o predaji v identickej lokalite. Nesúhlasila s
argumentom otca o zaťažení bytu vecným bremenom v prospech starej matky, ktorá je vlastníčkou bytu
nachádzajúceho sa v O., kde býva aj otec maloletej, pričom v dome na Q. ul. vlastní dva byty aj sestra
otca. Nesúhlasila s tvrdením o nízkej životnej úrovni otca, keďže disponuje viacerými majetkami, napr.
relevantnými zmluvami a dohodami s rodičmi, prípadne jeho sestrou, ktorými má zabezpečené aktíva
aj keď nefiguruje na listoch vlastníctva. V súvislosti so schopnosťami, možnosťami a predpokladmi otca
poukázala na pracovné ponuky umožňujúce mu dosahovať príjem 4.000 eur mesačne. Spochybnila
prehlásenie starej matky zo strany otca o poskytnutí pôžičiek v čase jeho nezamestnanosti a za
otázne vyhodnotila z akých prostriedkov hradil výživné a výdavky v období nezamestnanosti a ako
spotreboval získanú kúpnu cenu za byt. Mala za to, že konanie otca je obchádzaním povinnosti riadne
plniť výživné, čím poškodzuje záujem a potreby maloletej. Navrhla doplniť dokazovanie na odvolacom
súde vypočutím rodičov otca a jeho sestry k okolnostiam kúpy bytu zo dňa 27.01.2015, ich bytových
pomerov a predložením všetkých zmlúv, ktorými robili právne úkony so svojimi deťmi, vypočuť otca k
životnej úrovni, vykonať dokazovanie k pracovným možnostiam a zohľadniť jeho nezáujem o maloletú.
Podaním zo dňa 19.03.2021 poukázala na zvýšenie mesačných nákladov na zdravotnú starostlivosť o
maloletú v období od roku 2018 a 2019 a v súvislosti s pandémiou SARS COV-2, kúpou dezinfekčných



a hygienických potrieb maloletej, nákladov na pravidelnú výučbu nemeckého jazyka a dodržiavanie
diétneho stravovacieho režimu a užívanie výživových doplnkov.
7. Odvolací súd postupom podľa § 384 a § 385 CSP vo veci nariadil pojednávanie a doplnil dokazovanie.
Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach. Vyslovila názor, že otec
zatajuje účty, nepreukázal za akým účelom čerpal úvery, do spisu doložil len výpisy z účtu za tri mesiace
v roku 2015 a svoje aktíva poskytuje rodičom. Uviedla, že otec platí na maloletú výživné 600 eur
mesačne, nad rámec výživného neprispieva, zročné výživné doplatil, s dcérou sa dva roky nestretáva a
nejaví o ňu záujem. V súvislosti s ochorením a liečebnými nákladmi maloletej sa vyjadrila, že poisťovňa
jej neprepláca liečbu a nemá nárok ani na príspevky štátu z dôvodu, že jej príjem prevyšuje sumu 600 eur
mesačne. Splnomocnená zástupkyňa matky zdôraznila, že otec sa o výchovu a starostlivosť o maloletú
absolútne nezaujíma. Jej zdravotný stav je vážny a nemožno spochybňovať zvýšené náklady na ňu.
8. Otec vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že nevlastní žiaden majetok, nespláca
leasing, zamestnávateľa nezmenil, pracovná pozícia zodpovedá jeho dosiahnutému vysokoškolskému
vzdelaniu, naďalej býva v časti rodinného domu (postavený jeho otcom a starým otcom), ktorý je vo
vlastníctve jeho rodičov. Náklady na bývanie a stravu vyčíslil sumou 145 eur a 250 eur mesačne, pričom
vzhľadom na diagnostikované ochorenia histamínová intolerancia a celiakia (identické s ochoreniami
dcéry) a dodržiavanie diéty, využíva zľavy na potraviny vo výške 80% na základe lekárskych predpisov.
Ďalšie výdavky má na oblečenie, hygienu a opravy zariadení domácnosti. Zotrval na vyjadreniach
týkajúcich sa predaja bytu na Q. ul. v O. (rok 2015), ku ktorému kroku pristúpil z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov, keďže bol nezamestnaný a musel splácať úver. Byt o rozlohe 75 m2, v ktorom
bývala jeho stará matka na základe dohody o výmene bytov (umožnenie mu bývať s rodinou vo väčšom
byte), predal rodičom. Hypotéku čerpanú vo výške 70.000 eur použil na rekonštrukciu bytu na Q. ul. a
B. ul. v O. a úver po predaji bytu splatil. Poukázal na to, že na zabezpečenie bežných potrieb čerpal
bezúčelové úvery v rôznych výškach, má vedený účet len v Tatrabanke, v minulosti mal účet i v ČSOB
na základe podmienky banky pri poskytnutí úveru. Nesúhlasil s tvrdeniami o jeho vyššej životnej úrovni,
keďže cyklistike a poľovníctvu sa nevenuje 10 rokov (predlžuje si povolenie ročným poplatkom vo výške
25 eur). Naposledy bol na dovolenke na jachte, za cenu prenájmu lode za cenu 2.000 eur pri počte osem
osôb a jeho podiel uhradili kamaráti. Potvrdil, že má osvedčenie o absolvovaní kurzu o podvojnom
účtovníctve, avšak získaný certifikát zostal u matky. Právna zástupkyňa otca pred odvolacím súdom
poukázala na záujem otca v minulosti realizovať striedavú starostlivosť o maloletú a konanie matky,
ktorým bol z role rodiča vytlačený. Dôvodom nestretávania sa otca s maloletou boli výhrady matky,
že jej spôsobuje stres, avšak na stretnutie je pripravený, ak mu to bude umožnené. Zdravotný stav
maloletej a jej problémy nespochybnila, avšak matkou predložené doklady o nákladoch na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti považovala za neprimerane vysoké a nepreukazujúce, že by bola odkázaná
na vyšetrenia u lekárov v Rakúsku a na výživové doplnky v sumách uvádzaných matkou, pričom z
predložených dokladov nevyplýva účel užívania liekov a niektoré faktúry sú vystavené na meno pani
B.. Nesporovala platby za súkromné zariadenie Pro Care, čeľustného ortopéda a za stravu v škole,
avšak nesúhlasila s výdavkami na krémy na liečbu atopickej dermatitídy, ktoré predpisuje lekárka.
Vo vzťahu k školským poplatkom dala do pozornosti záväzok starých rodičov zo strany matky, tieto
hradiť. Za premrštené a nepreukázané považovala výdavky na krúžkové aktivity maloletej a výuku
nemeckého jazyka. Nesúhlasila s argumentom o vysokej životnej úrovni otca, keďže životnú úroveň
maloletej nastavuje matka.
9. Kolízny opatrovník zotrval na písomnom vyjadrení adresovanom súdu dňa 17.07.2019. Zástupkyňa
Komisára pre deti sa pridržiaval svojho písomného stanoviska a výšku výživného ponechala na úvahu
súdu, pričom navrhla prihliadať na dokladované náklady na maloletú súvisiace s jej zdravotným stavom.
10. V odvolacom konaní účastníci doložili doklady o svojich príjmoch, výdavkoch a pomeroch a o
nákladoch maloletej. Z matkou predložených dokladov vyplýva, že maloletá má ochorenie doživotná
autoimunitná porucha, celiakia, histamínová intolerancia, atopická dermatitída, potravinové alergie
(vrátane inhalačných a atopických prejavov alergie), brušný diskomfort, je odporúčané jej podávať
stravu v bio kvalite, bezlepkové potraviny a iné formy doplnkovej liečby, napr. akupunktúra s tým,
že dietoterapia maloletej je náročná po každej stránke a prevyšuje štandard oproti zdravým deťom
(potvrdenie Imunoalergologickej ambulancie MUDr. P. D. zo dňa 09.03.2021). Matka hradí maloletej
poplatok za služby v súkromnom zariadení Pro Care vo výške 299 eur ročne, za ošetrenie chrupu
zaplatila v období od novembra 2018 do december 2020 sumu 924 eur a u čelustného ortopéda od
októbra 2019 do novembra 2020 sumu 320,17 eur. Mesačné náklady v roku 2020 a 2021 za bezlepkové
potraviny vyčíslila sumou 1.382 eur, za výživové doplnky, ochranné pomôcky, lieky a hygienu 583
eur, za prázdninové pobyty, školské pomôcky, hračky, oblečenie spolu 879 eur. Za krúžok tanečnej za
november až december 2019 a január 2020 zaplatila 248 eur, tenis 700 eur (december 2020 - faktúra),



prenájom kurtu 306 eur (marec 2021), za výuku nemeckého jazyka (december 2020) 3x po 10 hod. á 15
eur, za október až december 2020) spolu 450 eur, za január až marec 2021 450 eur (faktúry), poplatok
za školné za rok 2019/2020 a 2020/2021 v sume 32.169 eur. Z potvrdenia o transakcii Tatrabanky, a.s.
vyplýva, že otec zaplatil dňa 26.11.2019 zročné výživné vo výške 2.600 eur. Priemerný mesačný príjem
matky činil od septembra do decembra 2019 sumu 1.612 eur a od januára 2020 do februára 2021
sumu 1.024 eur. Ako je zrejmé z výpisu LV č. XXX matka na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2019
nadobudla do podielového spoluvlastníctva v 1/2 nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v O. W. Q. - Y. dom
V G.h XX. Z listinných dôkazov predložených otcom je zrejmé, že dosahoval priemerný mesačný netto
príjem v období od januára do decembra 2019 vo výške 1.466 eur, od januára 2020 do januára 2021 vo
výške 1.706,75 eur, jeho náklady na bývanie predstavujú 145,80 eur mesačne (prehlásenie vlastníka
bytu na B. XX H.. H. Z.). V roku 2018 čerpal v Tatrabanke, a.s. zmluvy o spotrebiteľskom a bezúčelovom
úvere vo výškach 2.600 eur a 500 eur, v roku 2019 čerpal bezúčelové úvery v celkovej výške 13.600
eur. Dňa 24.10.2012 uzavrel Zmluvu o hypotekárnom úveru č. XXXXXX na čerpanie úveru vo výške
70.000 eur, ktorý dňom 17.03.2015 splatil (potvrdenie ČSOB).
11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa §
65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené a odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
12. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom, č.k 13P/206/2015-819, zo dňa 23.04.2018 zastavil konanie o
zverenie maloletej U. Z., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zároveň
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/181/2013-68, zo dňa 05.02.2014, v časti o úprave
styku otca s maloletou U., nar. XX.XX.XXXX tak, že otca oprávnil stretávať sa s maloletou každý párny
víkend v mesiaci, vždy v sobotu od 14.30 hod. do 18.30 hod. v prítomnosti matky s určením miesta
odovzdania a prevzatia maloletej v mieste bydliska matky. Zamietol návrh otca na zníženie výživného
na maloletú a zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú. Rodičom nariadil výchovné
opatrenie podrobením sa odbornému poradenstvu u psychológa na Úrade práce v Bratislave, v rozsahu
10 hodín za účelom zlepšenia rodičovských zručností a vzájomnej komunikácie o maloletej. Úradu
práce v Bratislave uložil povinnosť podať súdu správu o výsledku odborného poradenstva do 30. dní
po ukončení terapie rodičov. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 11CoP/297/2018-1033 zo dňa
30.01.2019 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v časti, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie
výživného na maloletú a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom ďalšieho konania
je konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú.
13. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkami oboch rodičov o porušení ich práv ako účastníka
konania na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď
matka naviac vytýkala súdu prvej inštancie, že sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu
(rozhodnutie č.k. 11CoP/297/2018-1033, zo dňa 30.01.2019) a nevykonal ňou navrhnuté dôkazy.
Po preskúmaní spisu odvolací súd s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je konanie vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa a s poukazom na ust. § 390 písm. a/, b/ CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo už raz zrušené) postupoval v zmysle ust. § 384 a § 385 CSP a § 68 CMP. Zároveň vzal
v úvahu matkou prezentované a preukázané nové skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej
inštancie (§ 63 CMP), t.j. rozhodnutie o pracovnom preradení a avizované zníženie príjmu. Námietky
matky týkajúce sa nedostatočne vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a nevyhovenia
jej návrhom na doplnenie dokazovania, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože zo zápisnice z
pojednávania konaného dňa 30.09.2019 (č.l. 1356) vyplýva, že účastníci konania sa pred vyhlásením
rozsudku vyjadrili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k výhradám v časti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie síce nie je podrobné, avšak z jeho podstaty vyplýva akými úvahami sa súd riadil a na ktoré
dôkazy prihliadal pri rozhodovaní. Je však potrebné akceptovať námietku oboch rodičov vo vzťahu k
absencii dôvodov o ustálení výšky odôvodnených potrieb maloletej a posúdeniu pomerov otca vo vzťahu
k predaju jeho bytu a investícií týkajúcich sa hypotekárneho úveru (námietka matky). Daná skutočnosť
však po doplnení dokazovania odvolacím súdom a zmene napadnutého rozsudku nezakladá dôvod pre
postup podľa § 388 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože v odvolacom konaní boli tieto nedostatky napravené.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že námietky o porušení práva matky a
otca na spravodlivý proces sú nedôvodné. Rovnako nebolo možné zohľadniť ani námietky matky o
tom, že súd nerozhodoval o návrhu na tvorbu úspor, ktorý bol obsahom ňou podaného odvolania zo
dňa 17.05.2018 proti rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 28 CMP a
výnimku z neho, keďže nie je povinnosťou súdu v mimosporovom konaní rozhodovať o pripustení zmeny
návrhu, v prípade ak sa konanie môže začať bez návrhu, pričom konanie o výživnom na maloleté dieťa je



takýmto konaním (§ 27 CMP). Treba konštatovať, že matka v pôvodnom odvolacom návrhu v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k 13P/206/2015-819 zo dňa 23.04.2018 žiadala o tvorbu úspor na
maloletú, pričom po vrátení spisu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie zmenila
návrh tak, že zvýšenie výživného na maloletú žiadala v troch etapách za obdobie od 28.04.2015 do
31.8.2016 na sumu 730 eur mesačne, od 01.09.2016 do 31.08.2018 na sumu 1.100 eur mesačne a od
01.09.2018 na sumu 2.200 eur mesačne, pričom v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie
sa nedomáhala tvorby úspor. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal zo zmeneného
návrhu matky predneseného na pojednávaní dňa 20.05.2019, teda po zrušení rozsudku súdu prvej
inštancie odvolacím súdom. Pokiaľ matka namietala nesprávne vyčíslenie výšky zročného výživného v
napadnutom rozhodnutí odvolací súd, vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, vyhodnotil
danú námietku ako nedôvodnú.
14. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a doplnení dokazovania (§ 384 a §
385 CSP) dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym
skutkovým záverom pri ustálení počiatku zvýšenia výživného na maloletú a v samotnej zvýšenej výške
výživného.
15. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so
skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. O zmenu pomerov môže ísť na
strane niektorého z rodičov (napr. strata alebo získanie podstatne výhodnejšjeho zamestnania, závažné
ochorenie, a pod.), ako aj na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým
od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote a pod. Odôvodnené potreby
dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, ale sú ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Pri zmene
pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky
výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich
pomermi v čase poslednej úpravy. Súd porovnáva zmenu potrieb dieťaťa najmä vo vzťahu k primeranosti
určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na zdravotný stav, vek, schopnosť starať sa
o seba a zohľadňuje aj pravidelné náhodné výdavky dieťaťa súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a
voľnočasové aktivity. Pri povinných osobách porovnáva a preukazuje ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu, alebo aj možnosti dosahovať, čo
najvyšší príjem, posudzuje celkovú životnú úroveň rodičov aj s prihliadnutím na mieru ich osobnej
starostlivosti o dieťa. Majetkové pomery treba vyhodnotiť komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok
povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
16. Pokiaľ ide o porovnanie zmeny pomerov na strane maloletej, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že od poslednej úpravy výživného do podania návrhu matky na zvýšenie výživného (28.04.2015)
uplynula dobu 14 mesiacov. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/181/2013-68
zo dňa 05.02.2014 v tom čase súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá bola zdravá, od septembra
mala nastúpiť do predškolského zariadenia (poplatok činil 730 eur), náklady na zabezpečenie jej potrieb
matka vyčíslila na stravu 300 eur mesačne (biopotraviny), oblečenie 150 až 400 eur, voľný čas 80 eur,
vzdelávanie 30 eur a poplatok za opatrovateľku. Treba konštatovať, že už v uvedenom období nastavená
výška výživného na maloleté dieťa vo veku troch rokov dosahovala nadštandardnú úroveň, pričom súd
akceptoval dohodu rodičov. V danom konaní matka žiadala o zvýšenie výživného na maloletú v troch
etapách a to: za obdobie od 28.04.2015 do 31.8.2016 na sumu 730 eur mesačne, od 01.09.2016 do
31.08.2018 na sumu 1.100 eur mesačne a od 01.09.2018 na sumu 2.200 eur mesačne. Pokiaľ ide o prvé
dve etapy, t.j. od 28.04.2015 do 31.08.2018, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že za dané obdobie matka nepreukázala takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného. Je pravdou, že súd prvej inštancie pochybil, keď zvýšenie výživného
určil od 01.09.2018 dôvodiac nástupom maloletej na základnú školu, ku ktorej skutočnosti došlo dňom
01.09.2017, avšak bez ohľadu na nástup maloletej na povinnú školskú dochádzku, odvolací súd dospel
k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane maloletej, ktorú je potrebné premietnuť do zvýšenia
výživného, je diagnostika jej zdravotného stavu (histamínová intolerancia, celiakia) a s tým súvisiace
zvýšené náklady na stravu a zdravotnú starostlivosť, ktorú skutočnosť matka preukázala správou lekárky
MUDr. P. D. z 05.12.2018.
17. V prípade matkou navrhovaného zvýšenia výživného na maloletú za obdobie od 28.04.2015 do
30.11.2018 odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná taká zmena
pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorá by bola dôvodom pre zvýšenie výživného na maloletú v



tak krátkom časovom úseku (14 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o výživnom) s prihliadnutím na
pôvodne určenú výšku výživného (400 eur), ktorá pokrývala významný podiel jej odôvodnených potrieb,
teda školské náklady aj výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou (atopická dermatitída a alergie).
Za obdobie od 28.04.2015 do 31.08.2016 matka vyčíslila celkové náklady na maloletú v sume 1.579
eur mesačne (poplatky za škôlku 539 eur, poplatok Pro care 16,60 eur, lieky a výživové doplnky cca 147
eur /vrátane odborných konzultácíí a vyšetrení/, zdravotný pobyt pri mori 54 eur, životná poistka 3,70 eur,
školné vrátane obedov a registračného poplatku 570 eur, oblečenie a obuv 125 eur, hračky 83 eur) a za
obdobie od 01.09.2016 do 31.08.2018 v celkovej výške 3.009,90 eur mesačne (za školu a stravu v škole
+ registračný poplatok vo výške 1977 eur, stravu nad rámec bežnej 67 eur, strava a hygiena 580 eur,
poplatok Pro Care 25 eur + lieky a výživové doplnky 100 eur, zdravotné pobyty na horách a pri mori 200
eur, hračky 52 eur, oblečenie a obuv vo výške 300 eur a voľnočasové aktivity 640 eur vrátane tanečnej,
klavíra, tenisu, výuky jazyka). V prvom rade sa odvolací súd zaoberal matkou preukázanými výdavkami
súvisiacimi s úhradou poplatkov za školné v súkromnej základnej škole (vo výške 1.977 eur mesačne
od 01.09.2017), ktorá tvorí podstatnú nákladovú položku. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania
sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentom matky o súhlase otca s výberom školy majúc za
preukázané z obsahu spisu (z emailovej komunikácie rodičov), že otec nielenže nesúhlasil s prihlásením
maloletej do súkromného predškolského zariadenia, ale súhlas nevyslovil ani s absolvovaním povinnej
školskej dochádzky v Súkromnej základnej škole O. H. W., pričom ním uvádzané dôvody vzťahujúce
sa k neprimeraným finančným nákladom spojeným so vzdelávaním maloletej možno považovať za
prirodzené a logické. Napokon samotná matka pred odvolacím súdom potvrdila, že súhlas otca s
prihlásením maloletej do Súkromnej základnej školy O. H. W. si odvodila zo skutočnosti, že uvedené
otec nenamietal. Je potrebné uviesť, že výber školského zariadenia pre maloleté dieťa je právom oboch
rodičov a v prípade, ak otec nesúhlasil s výberom danej školy a matka prihlásila maloletú do súkromnej
školy s nadštandardnými finančnými nárokmi, k týmto nákladom nemožno oca zaviazať. Ani argumenty
matky o práve otca domáhať sa súdnou cestou nahradenia súhlasu k prihláseniu maloletej do danej
školy, teda rozhodovanie o nezhode rodičov (ust. § 36 Zákona o rodine), nemožno zohľadniť, pretože
aktívne legitimovanou na podanie takéhoto návrhu je matka, ktorá sa o maloletú stará a ktorá výber školy
a prihlásenie na školskú dochádzku realizovala výlučne na základe svojho rozhodnutia. Z uvedených
dôvodov odvolací súd vychádzal pri ustálení nákladov maloletej na školu bežnou sumou vo výške 50 eur
mesačne. Položku liečebných nákladov na maloletú, poplatku v súkromnom zdravotníckom zariadení
Pro Care (súhlas otca bol daný) a vyčíslené výdavky na liečbu kožného ochorenia odvolací súd
akceptoval s výnimkou platieb za vyšetrenia v zahraničí, ktorých nutnosť nebola v konaní preukázaná,
vzhľadom na poskytovanú zdravotnú starostlivosť maloletej na Slovensku. Treba však zdôrazniť, že
do decembra 2018 matka nepreukázala zvýšenie nákladov na stravu a liečbu súvisiacu s ochorením
histamínová intolerancia, bezlepková diéta, celiakia. Odvolací súd preto ustálil náklady na odôvodnené
potreby maloletej zodpovedajúce jej veku, do decembra 2018 vo výške 530 eur mesačne (bývanie
125 eur, strava 150 eur, lieky a výživové doplnky 80 eur, poplatky v škôlke a škole 50 eur, oblečenie
80 eur, hygiena 20 eur, poplatok v Pro Care 25 eur, bez započítania výdavkov na krúžkové aktivity,
ktoré akceptoval vo výške 50 eur mesačne z dôvodov uvedených nižšie). Odvolací súd zdôrazňuje,
že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie potrieb týkajúcich
sa bývania (pomerná časť nákladov), stravovania, zdravotnej starostlivosti, poplatkov za návštevu
školského zariadenia a aktivít maloletej. Nie je povinnosťou rodiča predkladať všetky pokladničné bločky
o nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádza z poznatkov o všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím na
vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu, ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb.
Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nárast potrieb maloletej je nesporný, keď v danom
prípade zhoršenie jej zdravotného stavu (od decembra 2018) je dôvodom zakladajúcim zmenu pomerov,
ktorú treba vo výživnom zohľadniť.
18. Pokiaľ ide o náklady na maloletú od decembra 2018 tieto matka vyčíslila v sume 5.468,90 eur
mesačne (poplatky v škole vrátane obedov 1.794 eur, strava mimo bežnej 330 eur, Pro Care, lieky
a výživové doplnky 628 eur, zdravotné pobyty na horách a pri mori 441 eur, nákup hračiek 153
eur, klavír, tenis, výuka nemeckého jazyka 158 eur, oblečenie a obuv po 329 eur) a v odvolacom
konaní vyčíslila opakované pravidelné platby sumou 1.553,40 eur mesačne (Pro Care 24,90 eur,
dentálna starostlivosť 38,50 eur, čelustný ortopéd 26 eur, tanečná 124 eur, poplatky za školu 1.340 a
za bezlepkové potraviny v roku 2020 a 2021: 1.382 eur, výživové doplnky, ochranné pomôcky, lieky
a hygienu 583 eur, prázdninové pobyty, hračky, školské pomôcky, oblečenie 879 eur /spolu 2.844
eur/). V súvislosti so školskými poplatkami odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode
17 tohto rozhodnutia obsahujúce posúdenie súhlasu, resp. nesúhlasu otca s prihlásením maloletej do
súkromnej základnej školy, na základe ktorých náklad za školu uznal v bežnej výške porovnateľnej



s výdavkami žiakov I. stupňa základnej školy sumou 50 eur mesačne. Za dôvod zvýšenia výživného
na maloletú vyhodnotil zmenu spočívajúcu v zhoršení jej zdravotného stavu a s tým súvisiacimi
nákladmi predstavujúcimi zabezpečenie čerstvej špeciálnej stravy, vitamínov a výživových doplnkov s
prihliadnutím na charakter ochorenia (histamínová intolerancia, celiakia, bezlepková diéta). Odvolací
súd nespochybňuje, že starostlivosť o dieťa s diagnostikou daných ochorení je časovo i finančne
náročnejšia v porovnaní so zdravými deťmi, ktorá skutočnosť vyplýva i z lekárskych správ MUDr.
P. D. (nutnosť dodržiavať diétne opatrenia, podpornú vitamínovú a imunostimulačnú liečbu). Náklady
na zabezpečenie špeciálneho stravovacieho režimu maloletej, ktorý je súčasťou liečby, preto boli
ustálené sumou 330 eur mesačne (vrátane platieb za obedy v škole). Nemožno však ponechať bez
povšimnutia skutočnosť, že rovnako otec, ktorý má identické ochorenie, svoje náklady na stravu
vyčíslil sumou 250 eur mesačne využívajúc poskytované zľavy na nákup špeciálnych potravín na
základe lekárskeho predpisu. Ak matka pred odvolacím súdom tvrdila, že maloletá nemá nárok na
preplatenie liečebných nákladov zdravotnou poisťovňou, uvedené nemožno akceptovať, keďže si sama
protirečila vo vyjadrení pred súdom prvej inštancie (zápisnica z pojednávania zo dňa 30.09.2019), v
rámci ktorého uviedla, že nevyužíva možnosť preplatenia liečebných nákladov poisťovňou z dôvodu,
že maloletej potraviny nakupované na Slovensku nechutia, preto nakupuje v Rakúsku. Pokiaľ ide o
zápočet platieb realizovaných za vyšetrenia v Rakúsku, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené
v bode 17 tohto rozsudku. Odvolací súd ustálil náklady na odôvodnené potreby maloletej v tomto
spornom období vo výške 850 eur mesačne, ktoré pozostávajú z mesačnej platby za stravu vo výške
330 eur, ďalšie liečebné náklady 220 eur (vrátane stomatológa a Pro Care), bývanie 125 eur, škola
50 eur, hygiena 20 eur, oblečenie 80 eur, krúžky 25 eur. Výdavky na zabezpečenie potrieb maloletej
vyčíslené matkou na oblečenie, obuv, voľnočasové aktivity, nákup hračiek vyhodnotil odvolací súd ako
neprimerane vysoké, výrazne nadštandardné a nezodpovedajúce veku a potrebám maloletej, pričom
pri ustálení ich výšky vychádzal zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Rovnako
za neprimerané vyhodnotil vyčíslené mesačné náklady na pobyty na horách a pri mori (441 eur).
Odvolací súd nespochybňuje, že pobyt v prímorskom a horskom prostredí je zdraviu prospešný,
avšak vyslovuje názor, že pokiaľ sa matka rozhodla absolvovať tieto pobyty v luxusných hotelových
zariadeniach, ako vyplýva z predložených dokladov (hotel H. na Q. za cenu 4.536 eur alebo pobyt
v Taliansku za cenu 5.908 eur), nemožno ich zahrnúť do nevyhnutných nákladov maloletej, keďže
ide opäť o nadštandardné položky. Pokiaľ ide o platby za krúžkové, voľnočasové aktivity maloletej a
finančne nákladnú mimoškolskú činnosť (matkou vyčíslené 640 eur mesačne) odvolací súd udáva, že
zo spisu nevyplýva, že by matka konzultovala s otcom prihlásenie maloletej na tieto aktivity a že by
výdavky akceptoval. Náklady súvisiace so športovou činnosťou maloletej nie sú bežné a pokiaľ sa na
nich matka s otcom, vzhľadom na ním dosahovaný príjem vopred nedohodla, odvolací súd ich mohol
priznať iba v primeranom rozsahu zodpovedajúcom bežnej záujmovej činnosti dieťaťa vo veku maloletej,
u ktorej nejde o výkonnú aktívnu športovú činnosť s potrebou rozvíjania jej talentu a nadania za účelom
dosiahnutia ďalších športových úspechov na úkor výrazného obmedzenia rodičov, ale ide o záľubu
(záujmovú aktivitu). V tejto súvislosti je treba uviesť, že voľnočasové aktivity a nadštandard dieťaťa
sa odvíja od životnej úrovne jej rodičov, pričom v danom konaní nebolo preukázané, že by na strane
otca bola taká životná úroveň, ktorá by dovoľovala poskytovať maloletej úhradu za oblečenie, hračky,
krúžky a voľnočasové aktivity vo výškach vyčíslených matkou. Obsah spisu tvorí síce množstvo matkou
predkladaných dokladov (pokladničných bločkov z nákupov), z ktorých však nevyplýva, že by všetky
zrealizované položky slúžili výhradne po potreby maloletej. Z dokladov je zároveň zrejmé, že niektoré
úhrady realizovala stará matka zo strany matky, ktorú skutočnosť, t.j. príspevky zo strany starých rodičov,
matka v konaní potvrdila. Odvolací súd nespochybňuje, že matka vynakladá maximálne úsilie, aby svojej
dcére zabezpečila všetko potrebné a poskytla jej nadštandard (ak má takéto možnosti a podporu zo
strany svojich rodičov), avšak s prihliadnutím na vyčíslené náklady matkou až do výšky cca 5.000 eur
mesačne, sa odvolací súd musí stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená suma je nereálna
a vysoko nadhodnotená. Po komplexnom posúdení veci odvolací súd uzatvára, že náklady maloletej
v porovnaní s obdobím v čase určenia výživného vzrástli počnúc dňom 01.12.2018, najmä s ohľadom
na zabezpečenie jej zdravotnej starostlivosti, v ktorej významnú položku predstavuje diétny stravovací
režim a užívanie výživových doplnkov. Uvedené navýšenie nákladov na odôvodnené potreby maloletej,
ako boli ustálené odvolacím súdom, je potrebné premietnuť do zvýšenia výživného.
19. Porovnaním pomerov na strane otca odvolací súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol otec nezamestnaný, poberal podporu a jeho
príjem sa od poslednej úpravy výživného znížil (v rokoch 2016 až 2019 sa pohyboval v rozpätí od 932
eur do 1.482 eur netto), pričom v roku 2020 došlo k jeho čiastočnému navýšeniu (vrátane odmeny),
avšak daná okolnosť s prihliadnutím na zvýšenú výšku výživného na maloletú a jej odôvodnené potreby



nemá vplyv na vyhovenie návrhu matky v celom rozsahu. Výhrady matky k dobrovoľnému vzdaniu sa
príjmu otca ukončením pracovného pomeru v spoločnosti MH H. II, s.r.o., kde dosahoval vyšší príjem v
priemere mesačne 1.671 eur, pričom v novembri 2014 mu bolo vyplatené odstupné vo výške 5.243,57
eur, odvolací súd akceptoval. Uvedená okolnosť rovnako nie je dôvodom pre zmenu rozhodnutia
zvýšením výživného na maloletú na sumu navrhovanú matkou v každej z etáp, keďže nejde o markantný
rozdiel v príjmoch otca a pôvodne určená výška výživného na maloletú (vek tri roky) poskytovala určitý
nadštandard, keď pri nákladoch na dieťa 530 eur mesačne (od podania návrhu do decembra 2018 ako je
ustálené v bode 18 tohto rozsudku) platil otec výživné 400 eur mesačne. V tomto smere je potrebné dať
do pozornosti, že k skončeniu pracovného pomeru otca so zamestnávateľom došlo riadne na základe
dohody strán zo dňa 12.11.2014, ktorú skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu otca na
zníženie výživného na maloletú, ktorý zamietol (rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 13P/206/2015-819
zo dňa 23.04.2018). Skúmajúc majetkové pomery otca odvolací súd mal preukázané, že nevlastní
nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Je však potrebné konštatovať, že otec bol vlastníkom
bytu (o rozlohe 75m2) nachádzajúceho sa na Q. ul. č. 7 v O., ktorý na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
27.01.2015 predal svojim rodičom za kúpnu cenu vo výške 70.000 eur. Predaj bytu rodičom objasnil
pred odvolacím súdom jednak okolnosťami užívania a výmeny bytov na Q. a B. ul. v rámci rodiny z
dôvodu poskytnutia väčšieho bytu jemu s rodinou a užívania jedného z bytov jeho starou matkou. S
týmto tvrdením otca korešponduje aj zápis na LV č. XXXX zo dňa 12.06.2016, ktorým bolo zriadené
vecné bremeno s právom doživotného bývania a užívania bytu v prospech MUDr. Q. Z. a H.. J. S..
Matka tvrdenia otca o výmene bytov žiadnym spôsobom nespochybnila, pričom podporne aj z výpisu
z LV č. XXXX vyplýva jej bydlisko na adrese B. XX v O. (nehnuteľnosť otcových rodičov). Nutnosť
predaja bytu otec odôvodnil nemožnosťou plniť si záväzok voči banke (splátky hypotekárneho úveru 330
eur mesačne) v čase nezamestnanosti a predaj bytu, prijatie kúpnej ceny a splatenie čerpaného úveru
riadne v konaní preukázal (kúpna zmluva, výpisy z účtu a potvrdenie ČSOB o ukončení splácania úveru
z 17.03.2015). Skutočnosť, že investoval finančné prostriedky z hypotéky do rekonštrukcie uvedených
dvoch nehnuteľností, odvolací súd nevyhodnotil v neprospech otca, pretože tieto obýval. Zaoberajúc sa
námietkami k predaju bytu odvolací súd dospel k záveru, že konanie otca nemožno pripisovať na jeho
ťarchu, keďže je prirodzené, že uprednostnil predaj bytu svojim rodičom, ktorí ho finančne a materiálne
podporovali a podporujú a poskytli mu bývanie za nízke mesačné náklady (prehlásenie o užívaní bytu z
16.03.2016). Vyhodnotiac dané okolností odvolací súd uzatvára, že konanie otca súvisiace s predajom
bytu rodičom nemá vplyv na rozhodnutie o zvýšení výživného na maloletú. Treba dodať, že úverové
zaťaženie otca by pravdepodobne ovplyvnilo platenie výživného, nakoľko je zjavné, že v roku 2015 a
2016 si požičiaval finančné prostriedky od svojej matky v celkovej výške 6.362 eur (prehlásenie H..
U. Z. z 14.05.2019). Nebolo možné prihliadať ani na ďalšie námietky matky o nezodpovednom konaní
otca, čerpaní pôžičiek a ukončení jeho pracovných aktivít pred a bezprostredne po rozvode manželstva,
ktoré konanie nevykazovalo znaky účelovosti, pretože ani jeden z rodičov nemohol predpokladať, že v
budúcnosti dôjde medzi nimi k tak výraznému narušeniu vzťahov, ktoré ovplyvní aj výkon starostlivosti
o maloletú, na ktorom sa dokázali pôvodne dohodnúť (uzavretá rodičovská dohoda), pričom otec sa v
minulosti podieľal na zabezpečení starostlivosti a potrieb maloletej a mal záujem o striedavú osobnú
starostlivosť. K argumentom matky o nadštandardnej životnej úrovni otca odvolací súd udáva, že pre
určenie výšky výživného má výpovednú hodnotu zistenie potenciálnej životnej úrovne rodiča, ktorá
je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia
jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy
je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Práve pri posudzovaní otázky, čo
je potrebné zahrnúť do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne
rodičov a dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec žije sám v časti domu svojich rodičov,
hradí mesačne náklady na bývanie vo výške 145 eur, stravu 250 eur, hygienu 20 eur, lieky 30 eur,
oblečenie 50 eur a ďalšie výdavky na bežný život. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec venoval
nákladným koníčkom, absolvoval luxusné dovolenky a viedol nadštandardný spôsob života, ktorý by
odzrkadľoval jeho vysokú životnú úroveň. Otec tiež vysvetlil pobyty na horách, ktoré trávi na chate svojich
rodičov nachádzajúcej sa v Y. R. (LV č. XXX). Pokiaľ matka namieta, že otec býva v rodinnom dome v
najlukratívnejšej časti Bratislavy, odvolací súd zdôrazňuje, že ide o nehnuteľnosť rodičov otca, pričom
obýva len jej časť. Napokon ani zo správy kolízneho opatrovníka z 20.04.2018 nevyplýva hodnotenie
bytových pomerov otca ako nadštandardné. V prípade, ak matka poukazuje na majetkové a finančné
zabezpečenie rodičov a sestry otca odvolací súd udáva, že predmetom konania o zvýšenie výživného
na maloletú nie je skúmanie majetkových pomerov starých rodičov, ale rodičov maloletej U. (ust. § 62 a
nasl. Zákona o rodine). Pokiaľ starí rodičia či už zo strany matky alebo otca poskytnú maloletej dary a iné
finančné plnenia, ide o prejav ich vôle a ochoty pomôcť, pričom je vecou starých rodičov ako nakladajú



so svojim majetkom. Ani námietky matky o schopnostiach a možnostiach otca dosahovať vyšší
príjem nie sú dôvodné, keďže otec je riadne zamestnaný na pozícii zodpovedajúcej jeho vzdelaniu a s
primeraným zárobkom. Tvrdenia matky „o majetkoch otca nadobudnutých, napr. zmluvami a dohodami
s rodičmi a sestrou, bez jeho figurovania na listoch vlastníctva“ neboli v konaní preukázané. V danom
prípade, vzhľadom na skutočnosť, že otec preukázal svoje príjmy a pomery, nie je dôvod ani na postup
podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
20. Pri vyhodnotení pomerov na strane matky odvolací súd konštatuje, že jej príjem za obdobie od
poslednej úpravy výživného na maloletú do roku 2019 sa postupne zvyšoval v rozpätí od 1.107 eur na
1.587 eur mesačne netto, v roku 2020 a 2021 došlo k zníženiu na sumu cca 1.050 eur mesačne (čo
však tiež predstavuje navýšenie o cca 200 eur oproti roku 2014). Zároveň však z dokladu Tatrabanky,
a.s. zo dňa 09.03.2021 vyplýva potvrdenie priemerného mesačného príjmu matky jej zamestnávateľom
vo výške 1.430,35 eur netto (za posledných 12 mesiacov). Je nesporné, že na strane matky došlo
ku zmene majetkových pomerov, keď v minulosti vlastnila podiel (v 1) na nehnuteľnosti - rodinný dom
nachádzajúci sa na I. ul.č. XX v O. (nadobudnutý darom od rodičov), a ktorá zmenila vlastníka (iná tretia
osoba) na základe Kúpnej zmluvy z 16.06.2019. Na druhej strane matka v priebehu konania nadobudla
spolu s rodičmi Kúpnou zmluvou z 10.06.2019 podiel v 1 na nehnuteľnosti, rodinný dom nachádzajúci sa
v O., W. Q., V G.h XX (LV č. XXX). V konaní bolo preukázané, že náklady matky na bývanie činia 250
eur mesačne, keď na základe nájomnej zmluvy užíva 4-izbový byt, ktorého vlastníkom je spoločnosť H.
s.r.o. (Vyhlásenie spol. H. s.,r.o., zastúpenej konateľom JUDr. V. B.). Jej bežné výdavky tvoria aj splátky
spotrebiteľského a bezúčelového úveru čerpané vo výške 15.000 eur (Zmluva z 4.7.2017) a 22.000
eur (Zmluva z 23.3.2018).
21. Vo vzťahu k odvolaniu podanému otcom odvolací súd akceptoval námietky o neúmerne navýšených
nákladoch maloletej a výhrady voči predloženým dokladom o výdavkoch, z ktorých nevyplýva potreba
ich vynakladať v takom rozsahu. Pokiaľ ide o otcom predložené doklady o čerpaných pôžičkách, na tieto
odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že výška výživného určená sumou 500 eur mesačne zohľadňuje
náklady na odôvodnené potreby maloletej a výšku príjmov oboch rodičov za celé obdobie. Za daných
okolností nemožno akceptovať odvolací návrh otca, ktorým žiadal návrh matky na zvýšenie výživného
zamietnuť v celom rozsahu.
22. Zaoberajúc sa vecou komplexne aj s prihliadnutím na pôvodne určenú výšku výživného na maloletú,
odvolací súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného, avšak
na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, po ustálení nákladov na odôvodnené potreby maloletej
a obdobia, kedy došlo ku zmene pomerov na strane dieťaťa a zvýšeniu výdavkov (zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti), berúc do úvahy vek maloletej, po vyhodnotení príjmov, pomerov rodičov a ich
životnej úrovne, zohľadňujúc výkon osobnej starostlivosti o maloletú matkou, považoval za primerané
zvýšenie výživného na 500 eur mesačne (ust. § 62 a § 78 Zákona o rodine), pričom návrh matky vo
zvyšku vyhodnotil ako nedôvodný a nezodpovedajúci reálnym nákladom maloletej.
23. Keďže otec v zmysle napadnutého rozsudku uhradil zročné výživné na maloletú vo výške 2600 eur a
od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie prispieval na výživu maloletej výživným 600 eur mesačne,
odvolací súd ustálil, že zročné výživné za obdobie od 01.12.2018 do 13.04.2021 nevzniklo. Vzhľadom
na realizované platby výživného a s poukazom na ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine sa spotrebované
výživné nevracia.
24. Odvolací súd nevyhovel návrhom matky na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní (výsluchom
rodičov a sestry otca, zisťovaním účtov otca vo všetkých bankách, zaoberaním sa jeho úvermi a pôžička
aj za minulé obdobie) považujúc ich za neúčelné a nehospodárne, pretože výsledky vykonaného
dokazovanie postačujú pre rozhodnutie vo veci. V prípade výsluchu rodinných príslušníkov zo strany
otca je potrebné konštatovať, že spôsob nakladania s majetkom, ktorého sú vlastníkmi, je výlučne ich
vecou a rozhodnutím (či už ide o predaj alebo darovanie nehnuteľného alebo hnuteľného majetku). K
vedeným účtom otca a jeho životnej úrovni odvolací súd dokazovanie doplnil, keď zistil, že otec má
vedený len účet v Tatrabanke, a.s., pričom vo vzťahu k účtu vedenému v ČSOB uviedol, že tento bol
zriadený len v súvislosti s čerpaním hypotekárneho úveru ako podmienka banky a preukázal zrušenie
tohto účtu potvrdením ČSOB z 22.06.2015. Čerpanie úverov otec v konaní riadne preukázal a daná
otázka nebola spornou. Pokiaľ matka poukazuje na úvery z roku 2010 až 2012, dané obdobie bolo
hodnotené v predchádzajúcom konaní.
25. V súvislosti s matkou podaným odvolacím návrhom, ktorým žiadala otca zaviazať k tvorbe úspor
odvolací súd udáva, že uvedený nárok nebol predmetom konania na súde prvej inštancie a v tomto
smere odkazuje na bod 13 odôvodnenia tohto rozhodnutia. S prihliadnutím na ust. § 64 CMP a odvolací
návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na tvorbu úspor maloletej, odvolací súd s poukazom
na dôvody uvedené v bode 19 tohto rozsudku posudzujúce pomery a životnú úroveň otca konštatuje, že



daný návrh matky nespĺňa kritériá ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, pretože v konaní nebolo preukázané,
že by majetkové pomery otca mu dovoľovali tvoriť úspory maloletej.
26. Odvolací súd považuje za potrebné apelovať na rodičov, aby sa odosobnili od vzájomných konfliktov
a svojej dcére, ktorá má zdravotné problémy, vytvorili pokojné prostredie pre jej zdravý rast a psychický
a fyzický vývin. Nie je v záujme maloletej, aby vyrastala len s jedným z rodičov, pretože dieťa potrebuje
lásku a podporu nielen od matky, ale aj od otca. Zo spisu vyplýva, že maloletá mala vytvorený citový
vzťah k otcovi a v dôsledku nezvládnutia rodičovského konfliktu vyrastá po dobu troch rokov bez druhého
rodiča. Za účelom obnovenia vzťahu maloletej s otcom by rodičia mali využiť odborné poradenstvo a
naučiť sa korektne komunikovať tak, aby U. nepociťovala ujmu a mala možnosť stretávať sa aj s otcom.
Bez ohľadu na to, ktorý z rodičov a akou mierou prispel k odcudzeniu maloletej s otcom, je potrebné v
jej záujme vzťahy v rodine napraviť. Realizáciou styku otca s maloletou sa vytvorí priestor aj otcovi na
poskytovanie iných plnení, či vecných darov svojej dcére, na trávenie spoločného času, absolvovanie
výletov a pobytov, čím sa odbremení matka, ktorá aktuálne zabezpečuje starostlivosť o maloletú sama
za pomoci rodičov. Samozrejme, postupné obnovovanie vzťahu potrebuje čas, trpezlivosť a vhodný a
aktívny prístup zo strany matky aj otca, ktorí budú mať v prvom rade pochopenie pre svoje dieťa.
27. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov X : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).