Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/40/2021 z 19. 4. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. apríla 2021, sp. zn. 4Sa/40/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1021200467.1 Krajský súd Bratislava | 4Sa/40/2021 | ECLI:SK:KSBA:2021:1021200467.1 | 2021-04-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 229 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3d6e278-b5cf-4199-9eee-e26e623dfbee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1021200467.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/40/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200467
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200467.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu:
S. S., narodený dňa XX.X.XXXX, štátny príslušník A. kráľovstva, bez cestovného alebo iného dokladu
totožnosti, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného:
Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 30 798 841,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA12-33-013/2021-AV zo dňa 1.3.2021 o zaistení žalobcu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. lovaného, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA12-33-013/2021-AV
zo dňa 1.3.2021 (napadnuté rozhodnutie) o svojom zaistení a svojho bezodkladného prepustenia zo
zaistenia.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, dĺžka doby zaistenia podľa žalobcu nie je náležite odôvodnená, je
len predbežne ohraničená z dôvodu potreby výkonu bližšie nešpecifikovaných úkonov, potrebných na
prípravu akceptácie prevzatia žalobcu zodpovedným členským štátom a realizáciu jeho odovzdania,
čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Stanovená dĺžka doby zaistenia podľa žalobcu mala byť
odôvodnená konkrétnymi úkonmi, viažucimi sa na prípad žalobcu. Právne zdôvodnenie žaloby
vychádzalo najmä z rozhodnutí NS SR sp. zn. 10 Sza/4/2012 a sp. zn. 1Sza/4/2015, ako aj z rozhodnutia
tunajšieho súdu sp. zn. 4Sa/71/2018 zo dňa 12.09.2018. Záverom žalobca uviedol, že absencia
odôvodnenia dĺžky doby zaistenia predstavuje podľa neho podstatnú vadu rozhodnutia, ovplyvňujúca
jeho zákonnosť a napadnuté rozhodnutie tak predstavuje zásah do základných ľudských práv žalobcu,
najmä do slobody pohybu.
3. Podaním z neuvedeného dňa, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou
žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný
v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho
vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil, že stanovená doba zaistenia
je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v ktorom je implementovaná Smernica EP a R č.
2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu
štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území.
4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 1.3.2021 bol žalobca predvedený žalovaného. Ako
dôvod predvedenia je v Úradnom zázname z rovnakého dňa uvedené konanie vo veci AV. Bola vykonaná
lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných



poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná dňa 1.3.2021 zápisnica (so začiatkom o
10.50 hod.) o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo
veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do
Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o
azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine.
Žalobca ďalej uviedol, že sa na území SR nechce zdržiavať.
5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-33-008/2021-AV zo dňa 1.3.2021 žalovaný rozhodol o
administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
6. Podľa zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 1.3.2021 so začiatkom o 12.00 hod bolo žalobcovi
oznámené začatie konania o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, k čomu sa
žalobca nevyjadril a odmietol sa vyjadriť aj k veci samej.
7. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-33-013/2021-AV zo dňa 01.03.2021 žalovaný rozhodol o zaistení
žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 1.6.2021 podľa § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona
(napadnuté rozhodnutie).
8. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o
administratívnom vyhostení, pričom z vyjadrení žalobcu je nepochybné, že žalovaný nemohol
postupovať podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, pretože žalobca by takéto
povinnosti nevedel reálne splniť a zároveň, že žalobca nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia
pobytu na území SR. K dobe uloženého zaistenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
stanovená doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov, smerujúcich k vyhosteniu
žalobcu z územia SR, pričom žalovaný bude vykonávať úkony, smerujúce k zisteniu totožnosti žalobcu,
jeho štátnej príslušnosti a následného vyhostenia, zabezpečovať materiálne a personálne zabezpečenie
prepravy žalobcu.
Skutkové a právne závery správneho súdu
9. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny
a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77
ods. 1, ak
1. existuje riziko jeho úteku, alebo
2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho
vyhostenia,
b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje
značné riziko jeho úteku, alebo
d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo
má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

11. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny
môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený
počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas
zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom
potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej
krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,
alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,
môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba
predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak
ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania
rozhodnutia o zaistení.
12. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
13. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.



14. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa §
221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci
a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného
predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o
predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),

c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,

d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.
15. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne
relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného
žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie.
16. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby zaistenia, čo podľa
žalobcu spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí určil dobu zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov na tri mesiace na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Z napadnutého rozhodnutia
nepochybne vyplýva, aké úkony žalovaný hodlá počas určenej doby zaistenia žalobcu vykonávať- tieto
sú konkrétne uvedené na strane 3, prvý odsek napadnutého rozhodnutia. Je pravdou, že úkony, ktoré
musí žalovaný vykonať za účelom administratívneho vyhostenia žalobcu, nie sú špecifikované príliš
podobne, avšak toto bolo spôsobené tým, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k
jednoznačnému potvrdeniu identifikácie žalobcu a jeho štátnej príslušnosti. Až po takomto potvrdení
totožnosti žalobcu bude možné podrobnejšie vymedziť úkony, ktorých vykonanie je potrebné na
realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu.
18. Žalovaným určená doba zaistenia v napadnutom rozhodnutí neprekračuje základnú maximálnu dobu
zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.
19. Vymedzenie úkonov, ktoré je potrebné realizovať na účely administratívneho vyhostenia žalobcu,
je v napadnutom rozhodnutí dostatočne určité na účely odôvodnenia doby zaistenia v danom štádiu
konania.
20. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej časti nedostatočného odôvodnenia dĺžky doby
zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.
21. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva
na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok
definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení
môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho
zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky
predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/16/2016), čo sa však v danom
prípade žalobcovi nepodarilo.
22. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so
Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa
§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce
všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami
bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú
možnosť ako správnu žalobu podľa § 229 SSP zamietnuť.
23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa
na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443
SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.2
písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439
SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).