Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/53/2020 z 27. 4. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2021, sp. zn. 8Sa/53/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1020200903.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/53/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1020200903.1 | 2021-04-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Dôchodky, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 4 SSP, § 191 ods. 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/170f3ca7-2a7f-41ce-80d3-e286b6abea9f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200903.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/53/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200903
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200903.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: E.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. pri J. č. XXX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 12. júna 2020 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2020
v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. februára 2020 z
r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žiadosťou spísanou dňa 21.01.2020 si žalobca uplatnil nárok na starobný dôchodok, o priznanie
ktorého požiadal od 21.01.2017. Štátnu službu príslušníka Policajného zboru, príslušníka ZOOŽ a
Železničnej polície, pre priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2003 zhodnotenú podľa zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vykonával v rozsahu 27 rokov a 276
dní. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-178-29/2014-VZ zo dňa 21.05.2014, mal
pre výsluhový dôchodok zhodnotenú dobu náhradnej vojenskej služby od 03.04.1975 do 27.08.1975,
dobu trvania služobného pomeru v ZNB a rehabilitácie od 01.09.1975 do 31.12.1987, od 01.01.1988
do 31.03.1991 zaradenej v I. kategórii funkcií, dobu v ZOOŽ od 01.04.1991 do 28.05.1992 a dobu
príslušníka Železničnej polície zaradenú v III. kategórie funkcií od 29.05.1992 do 31.12.2002.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.02.2020 Sociálna poisťovňa - ústredie
(ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 21.01.2020
o priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 60, § 65, § 255 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej aj „ZSP“) a ust. § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutie
odôvodnila nárokom poistenca na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov veku podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 ZSP. Tiež ust. § 274 zák. č. 461/2003
Z.z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
zachovávajú. Poukázala na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., podľa ktorého občan má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol
zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10
rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený
z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov



v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/ alebo e/ 60 rokov. Podľa ust. § 174 ods. 1
zák. č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie,
prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v
uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov
v službe I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58
rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8
rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie
funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a/ prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174
ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že
zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

3. Sociálna poisťovňa tiež poukázala na skutočnosť, že žalobcovi bol od 01.01.2003 podľa zák.č.
328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok a pre vznik nároku na tento dôchodok mu bola zhodnotená
doba 27 rokov a 276 dní, z toho 15 rokov a 363 dní v I. kategórii funkcií. Táto doba však podľa ust. § 174
ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. netrvala k 31.12.1999, preto mu nárok na starobný dôchodok v zníženom
dôchodkovom veku nevznikol. Dôchodkový vek 62 rokov dosiahol dňa 09.11.2016, k tomuto dňu získal
3 514 dní, t.j. 9 rokov a 229 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“), rozpis ktorého je
v osobnom liste dôchodkového poistenia, priloženom k rozhodnutiu (ďalej aj „OLDP“). Nezapočítanie
doby výkonu náhradnej vojenskej služby a doby služobného pomeru policajta, spolu v rozsahu 27
rokov a 276 dní, podporila poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP a doplnila, že žalobca
ani k 21.01.2017 (podľa žiadosti priznanie SD) nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov pre nárok na starobný dôchodok, čo bol dôvod na zamietnutie
jeho žiadosti o starobný dôchodok.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2020 Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne (ďalej aj „odvolací orgán“), odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie žalovanej potvrdil. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že spĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok aj zo všeobecného systému sociálneho poistenia, lebo dosiahol dôchodkový vek
62 rokov a najmenej 15 rokov bol dôchodkovo poistený, tiež na jeho žiadosť akcentovanú v
odvolaní, aby mu pre nárok na starobný dôchodok bola zhodnotená aj doba výkonu služby policajta,
vrátane vojenskej služby, teda doba, ktorá mu bola zhodnotená pre účely nároku na výsluhový
dôchodok, čo nevylučuje jej zhodnotenie aj pre účely starobného dôchodku a čo podporil
odkazom na rozsudky NS SR sp.zn. 9So/138/2011, sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 9So/74/2014, sp.zn.
5Sžo/195/2010 a ďalšie, súvisiace nálezy Ústavného súdu SR a nutnosť aplikácie čl. 33 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor č. 128“). Ďalej
zopakoval argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia, za nespornú považoval skutočnosť, že žalobca
získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, výkonom služby
príslušníka železničnej polície v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol
priznaný podľa zák.č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, od 01.01.2003. K
09.11.2016, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
3 514 dní, čo je podľa ust. § 60 ods. 10 ZSP 9 rokov a 229 dní obdobia dôchodkového poistenia a
teda vzhľadom k tomu, že nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, t.j. v rozsahu
najmenej 15 rokov, nesplnil tak (bez doby služby) jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok.

5. Námietku žalobcu o nehodnotení doby jeho služobného pomeru príslušníka policajného zboru
(železničnej polície, ZNB) a náhradnej vojenskej služby v rozsahu 27 rokov a 276 dní pre nárok
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, označil odvolací orgán za
dôvodnú, keďže:



· táto doba služby príslušníka železničnej polície, vrátane vojenskej služby bola žalobcovi zhodnotená
podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na nárok na výsluhový
dôchodok a nebola zaradená do I. resp. II. kategórie funkcií a teda ust. § 274 ZSP sa naňho nevzťahuje,

· obdobie dôchodkového poistenia, ktoré založilo žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok, nie je podľa
ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP obdobím dôchodkového poistenia a nemožno ho hodnotiť duplicitne
aj na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia,

· právny názor vyjadrený v rozsudkoch NS SR, na ktoré sa odvolal žalobca, nebol doposiaľ
zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR a naviac v rozsudkoch sp.zn.
10So/59/2014 a sp.zn. 7So/138/2011 bola riešená situácia, keď dobu služby poistenec získal v I.
kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek a teda nejde o skutkovo
obdobnú vec,

· inak Sociálna poisťovňa rozhodla o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného
pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých ju NS SR zaviazal rozhodnúť podľa právneho
názoru v konkrétnom právoplatnom rozsudku,

· pri dôchodkových nárokoch poistencov so zaradením doby služby do I. resp. II. kategórie funkcií
postupuje podľa ustálenej judikatúry NS SR a zohľadňuje aj túto dobu hodnotenú pre výsluhový
dôchodok, žalobca však dobu služby príslušníka železničnej polície, vrátane vojenskej služby, nemal
zaradenú do I. resp. II. kategórie funkcií,

· žalobca nepredložil relevantné dôkazy a nevzniesol dôvodné námietky, ktorými by spochybnil
správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a spochybnil tak zákonnosť postupu
Sociálnej poisťovne, postup ktorej pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok označil za správny,
v súlade s právnymi predpismi a ust. § 196 ods. 7 ZSP a odvolanie žalobcu za nedôvodné.

Žaloba

6. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 25.06.2020 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 12.06.2020, spolu s prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 20.02.2020, poznamenal, že týmito rozhodnutiami bolo porušené jeho právo na priznanie
starobného dôchodku, keďže jeho žiadosť o jeho priznanie bola zamietnutá aj napriek tomu, že
splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62
rokov a poistený bol nepretržite viac ako 15 rokov. Skonštatoval, že Sociálna poisťovňa odôvodnila
zamietnutie jeho žiadosti tým, že nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia, odmietla aj
jeho právnu argumentáciu podopretú judikatúrou NS SR (napr. rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 a sp.zn.
7So/138/2011) s tým, že je viazaná na iný skutkový a právny stav, na prípady poistencov, s dobou služby
zaradenou do I. resp. II. kategórie funkcií, čo nie je jeho prípad. Zdôraznil, že žalovaná mu do celkovej
doby dôchodkového poistenia nezahrnula dobu služby príslušníka železničnej polície, vrátane náhradnej
vojenskej služby v rozsahu 27 rokov a 276 dní, hodnotenú mu pri priznaní výsluhového dôchodku,
pričom ku dňu 09.11.2016, kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov má celkovú dobu poistenia 37
rokov a 140 dní (27 rokov a 276 dní služby + 9 rokov a 229 dní) a Sociálnou poisťovňou určené celkové
obdobie dôchodkového poistenia má iba v rozsahu 9 rokov a 229 dní, čo je nesprávne právne posúdené,
v rozpore s ust. § 65 ods. 1, 2 ZSP, keďže podľa listinných dôkazov založených v administratívnom
spise má preukázané splnenie oboch zákonných podmienok na nárok na starobný dôchodok. Žalovanej
vytkol, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov rozdielne, inak
u tých ktorí majú výkon služby zaradený v I. resp. II. kategórii funkcií, ktorým túto dobu započítava
a inak u nezaradených do týchto zvýhodnených kategórií funkcií, ktorým dobu služby do celkového
obdobia dôchodkového poistenia pre nárok a výšku starobného dôchodku nezapočítava. Takýto postup
je diskriminačný a nie je možné ho odôvodniť poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, z dikcie
ktorých nevyplýva, že nejde o obdobie dôchodkového poistenia, ani poukazom na ust. § 274 ZSP, z
ktorého vyplýva, že upravuje zníženie dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. V tejto súvislosti
zdôraznil, že v žiadosti o priznanie starobného dôchodku si neuplatňoval zníženie dôchodkového veku
s ohľadom na splnenie podmienok podľa ust. § 274 ZSP, ale žiadal o priznanie starobného dôchodku,
nakoľko dosiahol dôchodkový vek 62 rokov podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP.



7. Žalovanej tiež vytkol, že nevychádzala, resp. v jeho prípade rozhodla v rozpore s právnym názorom NS
SR, vysloveným u výsluhových dôchodcov vo viacerých rozsudkoch v rovnakých skutkových a právnych
veciach, napr.: sp.zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 1So 127/2014 zo dňa 30.11.2015,
sp.zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 1So/15/2015
zo dňa 18.11.2016, sp.zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp.zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017,
sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/16/2016
zo dňa 28.06.2017 a sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017. Tiež jej vytkol, že neberie do úvahy
rozsudky sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp.zn. 7K/31/2018 zo dňa 29.10.2019, ktoré v
celom rozsahu vyvracajú jej argumentáciu, a z ktorých vyplýva, že nielen súdy, ale aj správne orgány sú
judikatúrou viazané a že judikatúra NS SR sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov a vyplýva
z nej, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného
systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, z ktorého je zrejmý právny názor:
„Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby)
v I., II. kategórii funkcií, odôvodňujúce zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti
nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa
ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.“

8. V nadväznosti na svoju argumentáciu upriamil pozornosť aj na judikatúru Ústavného súdu SR,
v ktorej konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne
relevantnú otázku, pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia
ÚS SR I.ÚS 87/93, PL,ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým
spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza
aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty
rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý
rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne
odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV, ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými, a
preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho
uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad
rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú
alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa
argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty
v zmysle čl. 1 ods.1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06).

9. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok
ani to, či dosiahol dôchodkový vek, spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná
posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR,
ktorý rozsudkami sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018,
sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto
rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre
súdy nižšieho stupňa ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší
odchod do starobného dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o ust.
§ 274 ZSP, ako to v napadnutom rozhodnutí spravila žalovaná a z toho potom odvodila iný postup
pri posudzovaní splnenia druhej podmienky (15 rokov ODP) pre vznik nároku na starobný dôchodok,
tzn. vyvodila nesprávny záver, že celková doba (ODP) je získaná doba poistenia v oboch systémoch
sociálneho poistenia, čo sa však týka iba výsluhových dôchodcov zaradených do I. resp. II. kategórie
funkcií. Rozhodnutia žalovanej vo veci označil za arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právny záver je v
extrémnom rozpore s právnymi predpismi, ktorými podložila svoje rozhodnutie, rovnako aj interpretácia
právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Záver založený na ust. §
60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok v zmysle cit. ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre
nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť, nie je správny, keďže neberie do úvahy celé znenie
cit. ustanovenia a ani jeho judikatúrou NS SR podložený právny výklad. Z uvedených dôvodov žiadal
rozhodnutie žalovanej zo dňa 12.06.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.02.2020,



podľa ust. § 191 ods.1 písm. c/ v spojení s ods. 3 písm. a/ SSP zrušiť, vec vrátiť na nové konanie a
priznať mu náhradu trov konania v plnej výške.

10. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020 žiadala Sociálna poisťovňa žalobu
ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietnuť, zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a konštatovala, že žalobné námietky žalobcu sú v zásade totožné s námietkami v odvolaní
podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa preukázaného skutkového stavu mal žalobca
službu príslušníka železničnej polície, vrátane náhradnej vojenskej služby, zhodnotenú pre nárok na
výsluhový dôchodok (v rozsahu 27 rokov a 276 dní). Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy
dosiahnuté počas doby služby nie je podľa právnych predpisov o sociálnom poistení možné hodnotiť na
nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme, čo je v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods.
5 ZSP, keďže sa táto doba služby, vrátane vojenskej služby, nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia. K námietke žalobcu o nerešpektovaní rozhodovacej praxe súdov uviedla, že právny názor
uvedený v predmetných rozsudkoch NS SR doposiaľ nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú
rozhodovaciu prax NS SR v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú
dobu. Do pozornosti súdu dala do spisu založené rozsudky NS SR, v ktorých rozhodol aj inak.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203
ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby
v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2
SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov
konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.
Rozhodnutie žalovanej preto podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden
z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť
a s takýmto postupom súdu dali súhlas aj účastníci konania. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.

12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

14. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami, s oznámením údajov na účely
konania o dôchodkovej dávke č. SPOU-OSZ-178-29/2014-VZ Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho
zabezpečenia Bratislava zo dňa 21.05.2014, podľa ktorého bol žalobcovi od 01.01.2003 podľa zák.č.
328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok, na ktorý mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v
rozsahu 27 rokov a 276 dní a služba zaradená v I. kategórii funkcií bola ukončená dňa 31.03.1991.

15. Oboznámil sa aj s príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, Rč. 53/2011 (sp.zn. 9So 62/2009), sp.
zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.
6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015,
sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 1So/59/2012 zo



dňa 13.08.2013, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017, sp.zn.
7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019. Tiež sa oboznámil s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci,
vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR ako napr. s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 23Sd/13/2016 zo dňa 21.03.2016, s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Sd/45/2015
zo dňa 26.01.2016, s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 20Sd/224/2014 zo dňa
18.02.2015 a s judikatúrou Ústavného súdu SR, napr. rozhodnutím ÚS SR I. ÚS 87/93, PL,ÚS 16/95
a ÚS SR II. ÚS 243/05.

16. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 21.01.2020 požiadal o dávku
starobného dôchodku odo dňa 21.01.2017 s uplatnením nároku dňa 21.01.2020 z dôvodu dosiahnutia
dôchodkového veku 62 rokov. Uviedol, že vykonával aj štátnu službu policajta a podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra SR, jeho služba trvala v rozsahu 27 rokov a 276 dní. Výkon služby v I. kategórii
funkcií ukončil dňa 31.03.1991, preto mu nárok na zníženie dôchodkového veku podľa ust. § 274 ZSP a
§ 21, § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. nevznikol, keďže služobný pomer v I. kategórii funkcií mu netrval
k 31.12.1999. Žalobca si nárok na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku v žiadosti ani
neuplatňoval.

17. Správny súd zistil, že pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa ZSP mu nebola zhodnotená,
resp. započítaná doba služobného pomeru policajta, vrátane náhradnej vojenskej služby v rozsahu
celkovej doby 27 rokov a 276 dní (do 31.03.1991 zaradená v I., inak v III. kategórii), ktorá mu
bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný od 01.01.2003. Z osobného listu dôchodkového
poistenia, ako prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.02.2020 vyplýva, že Sociálna poisťovňa
vylúčila, resp. žalobcovi do celkovej doby dôchodkového poistenia nezapočítala uvedenú dobu výkonu
služby vrátane vojenskej a nehodnotila ju pre nárok starobného dôchodku, zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 9 rokov a 229 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia ku dňu 09.11.2016, t.j. kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov. Z dôvodu nezapočítania
obdobia dôchodkového poistenia počas výkonu služby, vrátane vojenskej, tzn. v rozsahu 27 rokov a
276 dní, tak žalobca nesplnil druhú zákonnú podmienku pre nárok na starobný dôchodok a to, aby bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov (§ 65 ods. 1 ZSP).

Relevantné ust. ZSP a právne predpisy:

18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov/ (ďalej len
"policajt"),profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny
vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.

19. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
21. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z. je dôchodkový vek 62 rokov
veku poistenca, ak tento zákon v ods.4 až ods. 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

22. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do
31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.



23. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

24. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení
predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa zákona č.
100/1988 Zb.

25. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platný a účinný do 31.12.2003),
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie
funkcií sa zachovávajú.

26. Žalobca vykonával štátnu službu ako príslušník Policajného zboru (ZNB, železničnej polície) vrátane
vojenskej služby, zaradenú do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., od
03.04.1975 do 31.03.1991, t.j. v rozsahu 15 rokov a 363 dní. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v
týchto prípadoch hodnotí, ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm., b/ až h/.

27. Podľa § 174 ods. 1, písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1.januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59
rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne
7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v §
14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

28. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999.

29. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR
bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol
platnosť 11. januára 1991), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

30. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015
zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

31. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania doby 27 rokov a 276 dní, zhodnotenej žalobcovi
pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný
dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle ust. § 65 ods. 1 a nasl. zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

32. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu
relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.

33. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia,



ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale
nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo
vdovecký dôchodok.

34. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta, vojaka prípravnej služby a tiež colníka) bolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok
môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

35. Pod pojmom „policajt“ sa podľa ust. § 1 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. rozumie príslušník Policajného
zboru, žalobca bol príslušníkom ZNB a železničnej polície.

36. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u
výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny
súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových
dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do
zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo
výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu
na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich
práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS
SR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,
ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom
systéme.“ „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo
II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy
policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.“

37. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust.
§ 274 ZSP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) s nárokom na zníženie dôchodkového veku, so
započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom
ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí
poukázala. Pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho výšky je potrebné
zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol
a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá
po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového
poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu
starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia
dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória)
nemá žiadnu súvislosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia poistenca.

38. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné
vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je
nesprávne a nezákonné a takým je aj postup žalovanej, odôvodňujúcej svoje rozhodnutie odkazom na



ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP, pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového
poistenia, hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok, podľa § 65 ods. 1 ZSP.

39. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č.
461/2003 Z.z., z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa
zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny.
Žalovaná totiž opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a
nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu,“ pričom žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku,
uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší
súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj
colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,
ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom
poistení a určenie jeho výšky.

40. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj žalobca,
vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mu mala Sociálna poisťovňa
zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo
všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového
poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú
výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v
osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie
dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového
zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu
starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre
účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu potom vznikol vo výške zistenej
rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade,
že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku,
ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa
určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky.
41. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na
starobný dôchodok a jeho výšku podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby
jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie
za následok, že mu nebolo zachované ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového
poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca,
ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia.

42. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a
určenie jeho sumy, je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby získané a hodnotené
pre účely priznania výsluhovej dávky, vrátane vymeriavacích základov, a až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku možno jeho sumu podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 krátiť najviac o sumu
výsluhovej dávky.

43. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne,
ak žalobcovi pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčila obdobie dôchodkového poistenia získané
v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 27 rokov a 276 dní štátnej služby, vrátane náhradnej
vojenskej služby. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.06.2020, vrátane prvostupňového zo dňa
20.02.2020, tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bol dôvod na ich zrušenie a
vrátenie veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi a zistí
celkovú dobu dôchodkového poistenia pre účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a zohľadní mu
celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Žalovaná



bude vychádzať z právneho názoru súdu v tomto rozhodnutí, ktorý je v súlade s právnym názorom NS
SR v prezentovanej judikatúre, z ktorej správny súd pri preskúmavaní tejto veci vychádzal.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100
%, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).