{"guid": "2812ab4c-c1cd-4f6c-b07e-cabc473fff82:89441c4a-85d4-4221-b8e5-73d214e03121", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1", "spisova_znacka": "8Sa/50/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/50/2020 z 27. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2021, sp. zn. 8Sa/50/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1", "identifikacne_cislo": "1020200863", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2021-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky", "Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3", "nazov": "§ 191 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89441c4a-85d4-4221-b8e5-73d214e03121", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/50/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: T..
U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, Q. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 03. júna 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 30.
decembra 2019 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. júna 2020 v
spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX  X zo dňa 30.12.2019 z r u š u
j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Podľa oznámenia Finančného riaditeľstva SR  Banská Bystrica č. 656895/2019 zo dňa 03.12.2019,
bol žalobca v služobnom pomere colníka a  na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný mu od 01.01.2004
podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,  mu bola zhodnotená doba
služby v rozsahu 28 rokov a 122 dní,  odo dňa 01.09.1975 do 30.06.1998 a od 01.07.1998 do 31.12.2003.
Funkcia colníka nebola v rezortných zoznamoch zaradená v  I. ani v II. pracovnej kategórii. Žiadosťou
spísanou dňa 30.10.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.05.2017.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“)
prvostupňovým rozhodnutím č. 550 307 6304 0 zo dňa 30.12.2019 zamietla žiadosť žalobcu zo dňa
30.10.2019 o priznanie starobného dôchodku od 22.05.2017 podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“). Rozhodnutie odôvodnila tým, že poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ust.
§ 65 ods. 2 ZSP, v znení zák.č. 252/2012 Z.z.,  ust. § 65a ZSP a opatrenia č. 269/2016 Z.z. Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR je dôchodkový vek poistenca na rok 2017 upravený na vek 62 rokov
a 76 dní. Dôchodkový vek tak žalobca dosiahol dňa 22.05.2017.

3. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, Bratislava,  zn: 2363/2004-1304-2 zo dňa 26.06.2004
bol žalobcovi od 01.01.2004, podľa ust. § 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový
dôchodok. Podľa oznámenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica  č: 656895/2019 zo dňa
03.12.2019 mu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok  bola zhodnotená doba služby  v rozsahu 28



rokov a 122 dní, ktorá mu však pre nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená, nakoľko  služba
colníka nie je na účely dôchodkového zabezpečenia zaradená do I. resp. II. kategórie  funkcií a nie je
možné aplikovať ust. § 274 ZSP, ako v prípadoch  zníženia dôchodkového veku poistenca. Odôvodnenie
správnosti právneho posúdenia Sociálna poisťovňa oprela o ust. § 60 ods. 2 a ust. § 255 ods. 5 ZSP,
podľa ktorého doba služobného pomeru sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, ak bola
získaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

4. Na vznik nároku na starobný dôchodok bolo preto žalobcovi zhodnotené iba obdobie dôchodkového
poistenia získané počas  doby štúdia, ku dňu 22.05.2017, t.j.  ku dňu dosiahnutia dôchodkového
veku,  v  rozsahu 1 461 dní,  čo sú  4 roky  a 1 deň (jeho rozpis je v osobnom liste dôchodkového
poistenia, tvoriaceho prílohu rozhodnutia). Žalobca tak nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (15), preto  mu Sociálna
poisťovňa v prvostupňovom konaní jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietla.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2020  Generálny riaditeľ ako odvolací
orgán rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že ho  v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Poukázal na žalobcovu odvolaciu argumentáciu,  ktorou
žiadal, aby mu pre nárok na starobný dôchodok bolo zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia,
získané v oboch systémoch sociálneho poistenia, teda  vo všeobecnom aj v osobitnom,  a ktorý  mu
vytkol  aj nesprávne posúdenie nároku na starobný dôchodok, v rozpore s právnym názorom NS SR
v obdobných veciach, vysloveným napr. v rozsudku  sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa  15.04.2015,  sp.zn.
9So/159/2011, sp.zn.  9So/15/2016 zo dňa  28.02.2018, tiež v rozpore s čl. 39 Ústavy SR a aj s čl.
33 Dohovoru o invalidných, starobných a  pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej „Dohovor č.128“).
Ďalej zopakoval argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia, za  nesporné považoval, že žalobca
výkonom štátnej služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý  mu bol
priznaný od 01.01.2004  podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia, ku dňu 22.05.2017, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 4 roky  a 1 deň, čím  nezískal potrebný počet 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia,  a nesplnil tak (bez doby služby) jednu z podmienok nároku na starobný
dôchodok (§ 65 ods. 1 ZSP). Jeho  žiadosť o starobný dôchodok tak bola prvostupňovým rozhodnutím
zamietnutá správne.

6. Námietku žalobcu o nezhodnotení doby služobného pomeru colníka v rozsahu 28 rokov a 122 dní
pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia odvolací orgán označil
za  nedôvodnú, keďže:

· Táto doba služby mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok priznaný od 01.01.2004  podľa
zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

· Uvedené obdobie výkonu služby mu založilo nárok na výsluhový dôchodok, a preto nie je podľa
ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5  ZSP obdobím dôchodkového poistenia a nemožno ho hodnotiť na
nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zákon o sociálnom poistení
citovanými ustanoveniami vylúčil pre účely nároku na starobný dôchodok možnosť započítania tejto
doby služby získanej v  rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok do obdobia dôchodkového
poistenia.

· K rozsudkom NS SR, na  ktoré sa odvolával žalobca v odvolaní  uviedol, že právny názor  z  nich
vyplývajúci  doposiaľ nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR tak,  ako
je to tiež v prípade riešenom v rozsudku NS SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa  15.04.2015.  Z rozsudku NS
SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa  15.08.2012 vyplýva, že v  tomto prípade poistenec získal dobu služby
v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, ide teda o skutkovo
odlišnú vec, a  nemožno ju aplikovať na prípad žalobcu.

· Tiež  uviedol, že vo svojej praxi postupuje podľa ustálenej judikatúry NS SR a pri dôchodkových
nárokoch poistencov so zaradením doby služby do I. resp. II. kategórie funkcií im  zohľadňuje aj dobu



hodnotenú pre výsluhový dôchodok. Poukázal aj na ustálenú judikatúru NS SR, v zmysle ktorej  nároky
poistencov,  vyplývajúce so zaradenia doby služby do I. a II. kategórie sa musia podľa ust. § 274 ZSP
zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku  vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pretože v
sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalobca podľa  preukázaného skutkového stavu nemal
dobu služby colníka zaradenú do I., II. pracovnej kategórie resp. kategórie funkcií, a pri jej  hodnotení
nie je potom možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR a aplikovať čl. 33 Dohovoru č. 128.

· Prvostupňový orgán v prípade žalobcu postupoval rovnako ako u všetkých poistencov, ktorí nezískali
dobu služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii resp. kategórii funkcií a dobu služby im
nezhodnotil pre nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia.

7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 16.06.2020, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 03.06.2020, spolu s prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 30.12.2019, ich zrušenia, vrátenia veci  na nové konanie  a zaviazanie žalovanej  na náhradu trov
konania v plnej výške. Zamietnutie  žiadosti  o priznanie starobného dôchodku považoval za  porušenie
jeho   práv,  pretože obe zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku splnil, t.j. dosiahol
dôchodkový vek a  bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Žalovanej vytkol aj odmietnutie jeho
právnej argumentácie, v ktorej poukázal na judikatúru NS SR (napr. rozsudok sp.zn. 10So/59/2014
a sp.zn. 7So/138/2011) s tým, že v uvedených prípadoch ide o iný skutkový a právny stav (služba
zaradena v I./II. kategórii funkcií). Zdôraznil, že v týchto prípadoch  ide tiež o výsluhových dôchodcov
a  zaradenie služby v I. resp. II. kategórii funkcií  nie je rozhodujúce,  tzn. je nepodstatné,  či poistenec
splnil zákonné  podmienky  na  zníženie dôchodkového veku (§ 274 ZSP) k tomu, aby bol možný
postup podľa judikatúry NS SR, tak ako to nesprávne uviedol prvostupňový i odvolací orgán. Ustálená
judikatúra NS SR sa vzťahuje aj na neho ako výsluhového dôchodcu a žalovaná mu postupom podľa
judikatúry NS SR,   mala dobu služby colníka zaradenú do III.  kategórie funkcií  zhodnotiť do celkového
obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný  dôchodok zo všeobecného systému sociálneho
poistenia podľa ZSP a následne aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná mu však  do  celkovej
doby dôchodkového poistenia nezahrnula dobu služby colníka v rozsahu 28 rokov a 122 dní, zhodnotenú
pri priznaní výsluhového dôchodku. Ku dňu  22.05.2017, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal  celkovú
dobu poistenia v rozsahu 32 rokov a 123 dní  (28 rokov a 122 dní služby + 4 roky a 1 deň) a nie  iba 4
roky a  1 deň,  čo nedosiahlo  potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia,  tzn. v rozsahu
najmenej 15 rokov, čím  nemal splniť jednu zo zákonných podmienok nároku na starobný dôchodok (§
65 ods. 1 ZSP).

8. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie v rozpore s ust. § 65 ods. 1, 2 ZSP, keďže podľa
listinných dôkazov v administratívnom spise, preukázateľne  splnil obe zákonné podmienky na  nárok
na starobný dôchodok podľa ZSP, teda zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zdôraznil, že
celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná pri  výsluhových dôchodcoch rozdielne, tzn. inak u
tých,  ktorí majú službu zaradenú v I., II. pracovnej kategórii,  resp. kategórii funkcií, ktorým  dobu služby
Sociálna poisťovňa započítava do celkovej doby poistenia a  inak u tých, ktorí nemajú službu zaradenú do
zvýhodnených kategórií funkcií, tak ako je to v jeho prípade (služba colníka v III. kategórii), ktorým dobu
služby nehodnotí do celkovej doby poistenia, lebo ju nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia.
Takýto postup označil za  diskriminačný, ktorý nemožno odôvodniť poukazom na ust. § 60 ods. 2 a §
255 ods. 5 ZSP, z  dikcie ktorých nevyplýva, že nejde o obdobie dôchodkového poistenia, ani  poukazom
na ust. § 274 ZSP, ktoré upravuje zníženie dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. V tejto
súvislosti žalobca zdôraznil, že  v žiadosti o priznanie starobného dôchodku si neuplatňoval nárok na
starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku, tzn. s ohľadom na splnenie podmienok podľa ust.
§ 274 ZSP, ale žiadal o priznanie starobného dôchodku potom, čo dosiahol dôchodkový vek  podľa ust.
§ 65 ods. 1 ZSP.  Žalovanej vytkol, že  neberie do úvahy v judikatúre prezentovaný výklad NS SR k  ust.
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, týkajúci sa výsluhových dôchodcov a tiež  posúdenia a zhodnotenia ich
celkovej doby poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia a to u všetkých výsluhových dôchodcov
bez rozdielu, s poukazom na ust. § 274 ZSP pri zaradení ich služby do zvýhodnených pracovných
kategórií (funkcií I./II. kategórie).

9. Konštatoval tiež, že Sociálna poisťovňa nevychádzala,  resp. v jeho prípade rozhodla v rozpore s
právnym názorom NS SR, vyjadreným vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom vo viacerých rozsudkoch v
rovnakých skutkových a právnych veciach,  napr.  sp.zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 1So



127/2004 zo dňa 30.11.2015, sp.zn. 10So/18/2015 zo dňa  30.03.2016, sp.zn. 9So/187/2014 zo dňa
30.03.2016, sp.zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp.zn. 9So/136/2014 zo dňa  30.11.2016, sp.zn.
9So/46/2015 zo dňa   25.01.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa  23.02.2017, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa
28.06.2017, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa   28.06.2017, sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa   04.07.2017. Ďalej
poukázal na rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa  15.04.2015, v ktorom NS SR vyslovil právny názor
na záväznosť predchádzajúcej judikatúry. V jednom z novších rozsudkov,  sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa
29.10.2019, NS SR rovnako  zdôraznil nesprávnosť postupu Sociálnej  poisťovne a záväznosť judikatúry
NS SR, predchádzajúcej vydaniu tohto rozsudku, ktorá sa  vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov
bez rozdielu a je pre ňu záväzná. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že poberatelia výsluhových
dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia,  s
prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Tiež poukázal  na rozsudok sp.zn.
9So/15/2016 zo dňa  28.02.2018, v ktorom NS SR  uviedol: „Daná judikatúra nie je viazaná len na
prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií,  odôvodňujúce
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128,  dovŕšením dôchodkového veku podľa ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.“.

10. Do pozornosti dal aj judikatúru  Ústavného súdu  SR (napr. rozhodnutia I.ÚS 87/93, PL, ÚS 16/95
a II.ÚS 80/99),  v ktorej  konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na
určitú,  právne relevantnú otázku,  pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď,  teda
to, že obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom (napr. rozhodnutie II. ÚS
243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti
pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu, za diskriminačný možno
považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie IV, ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú
princípmi ústavnými, a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty
a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa
obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú),
ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom,  bez toho, aby sa argumentačne
vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1
ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy (napr. rozhodnutie  č. III. ÚS 192/06).

11. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok
ani to, či dosiahol dôchodkový vek, ale spornou je  celková doba dôchodkového poistenia, ktorú
žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou
praxou NS SR, ktorý rozsudkami  sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa
28.02.2018, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa  29.10.2019  jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním
tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen
pre súdy nižšieho stupňa ale aj pre žalovanú.  Poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší
odchod do starobného  dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o
ust. § 274 ZSP, ako spravila žalovaná, a z toho potom odvodila iný postup pri posudzovaní splnenia
druhej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok (15 rokov ODP) a vyvodila  nesprávny záver,
že celková doba je doba poistenia získaná v oboch systémoch sociálneho poistenia iba u výsluhových
dôchodcov zaradených do I. resp. II. kategórie funkcií. Rozhodnutia žalovanej  vo veci označil za
arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právny záver je v extrémnom rozpore s obsahom právnej praxe
a  právnymi predpismi, o ktoré svoje rozhodnutia opiera a v extrémnom nesúlade je aj jej interpretácia
právnych predpisov.

12. Tiež jej  vytkol, že sa síce odvoláva na  ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, že obdobie služobného
pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v zmysle týchto  ustanovení nie je
obdobím dôchodkového poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť. Tento
záver nie je správny,  z citovaných ustanovení ani nevyplýva, žalovaná  pri ich   aplikácii  neberie do
úvahy celé ich  znenie a judikatúrou NS SR ustálený výklad,  napr. v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011,
podľa ktorého „poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona
o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou
prípadov podľa § 60 ods. 2 ZSP, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby



služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti  upravujúcej nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania
týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii
poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im
ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia.“

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení  k žalobe  zo dňa 13.07.2020 žiadala  žalobu ako nedôvodnú,
podľa ust. § 190 SSP zamietnuť. Zopakovala závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a
konštatovala, že sa pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v napadnutom
rozhodnutí zo dňa  03.06.2020. Uviedla, že podľa preukázaného skutkového stavu žalobca v období od
01.09.1975 do 31.12.2003 vykonával štátnu službu colníka, zhodnotenú  mu pre nárok na výsluhový
dôchodok,  priznaný mu od 01.01.2004 (v rozsahu  28 rokov a 122 dní). Z dôvodu,  že získal obdobie
výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. a
v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP,  nebolo možné túto dobu zhodnotiť aj na nárok na
starobný dôchodok. K námietke žalobcu o nerešpektovaní rozhodovacej praxe súdov poznamenala,
že právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch NS SR nebol doposiaľ zovšeobecnený a nejde o
prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila
po určitú dobu. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS
SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu služby zaradenú do zvýhodnenej
I. resp. II. kategórie  funkcií a následne  sumu dôchodku určuje  aj v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č.128. Nakoľko však žalobca službu colníka nevykonával vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú
splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný podľa zovšeobecneného
právneho názoru NS SR.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203
ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby
v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2
SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov
konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.
Rozhodnutie žalovanej preto  podľa  ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s  ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden
z dôvodov podľa  ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť
a s takýmto postupom súdu dali súhlas aj účastníci konania. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.

15. Podľa § 2 ods. 1, 2  SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1, 2  SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

17. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s
obsahom pripojeného administratívneho spisu,  najmä s napadnutými rozhodnutiami, oznámením
údajov Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 03.12.2019 č. 656895/2019 na účely konania
o dôchodkovej dávke - priznanie výsluhového dôchodku od 01.01.2004,  podľa zák.č. 328/2002 Z.z., z



ktorého vyplýva, že na nárok na dávku výsluhového dôchodku mu bola   zhodnotená doba služobného
pomeru colníka od 01.09.1975 do 31.12.2003 v rozsahu 28 rokov a 122 dní,   ktorá  nebola zaradená v
rezortných zoznamoch v  I. ani v II. pracovnej kategórii. Oboznámil sa aj  s  príslušnou judikatúrou NS
SR, napr. rozhodnutiami uverejnenými  v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011,
Rč. 53/2011 (sp.zn. 9So 62/2009), sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaným  v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími  rozhodnutiami  NS SR sp.
zn.  10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 10So/59/2015 zo dňa 27.07.2016, sp.zn. 9So/154/2015 zo
dňa  28.06.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa  23.02.2017, sp.zn. 9So/46/2015 zo dňa  25.01.2017, sp.zn.
9So/15/2016 zo dňa  28.02.2018, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa   28.06.2017, sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa
04.07.2017,  sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa  29.10.2019 a sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti
s čl. 39 Ústavy SR.  Tiež sa oboznámil s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci, vychádzajúcimi  z
ustálenej rozhodovacej praxe NS SR ako napr. s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sd/13/2016
zo dňa  21.03.2016, s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Sd/45/2015 zo dňa  26.01.2016, s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 20Sd/224/2014 zo dňa  18.02.2015 a s judikatúrou
Ústavného súdu SR, napr.  rozhodnutím  ÚS SR I. ÚS 87/93, PL,ÚS 16/95 a ÚS SR II. ÚS 243/05.

18. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 30.10.2019, s uplatnením nároku dňa
30.10.2019, požiadal žalobca z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku o starobný dôchodok odo dňa
22.05.2017. V žiadosti uviedol, že od 01.01.2004 je poberateľom výsluhového dôchodku,  a dobu služby
zhodnotenú  pre výsluhový dôchodok má v období od 01.09.1975 do 31.12.2003,  teda  v rozsahu 28
rokov a 122 dní.

19. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa ZSP
zhodnotená,  resp. započítaná doba služobného pomeru colníka, v rozsahu 28 rokov a 122 dní (zaradená
v III. kategórii), ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový príspevok/dôchodok,  priznaný od 01.01.2004. Z
osobného listu dôchodkového poistenia, ako prílohy právoplatného prvostupňového rozhodnutia zo dňa
30.12.2019 vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu vylúčila,  resp. do celkovej doby dôchodkového poistenia
mu nezapočítala uvedenú dobu výkonu služby  a  nehodnotila ju pre nárok  starobného dôchodku.
Zhodnotila mu iba  dobu štúdia v rozsahu 1 461 dní, t.j. 4 roky a 1 deň, získanú vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia ku dňu 22.05.2017,  teda ku dňu  dosiahnutia  dôchodkového veku  62 rokov
a 76 dní,  podľa ust. § 65 ods. 2 a § 65a ZSP. Z dôvodu nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia
výkonu služby,  vrátane  vojenskej,  t.j. v rozsahu 28 rokov a 122 dní, žalobca potom nesplnil zákonnú
(druhú) podmienku pre nárok na starobný dôchodok  a to dobu  dôchodkového  poistenia  najmenej 15
rokov (§ 65 ods.1 ZSP).
Relevantné ust. ZSP a právne predpisy
20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov/ (ďalej len
\"policajt\"),profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len \"profesionálny
vojak\"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.

21. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
23. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z. je dôchodkový vek  62 rokov
veku poistenca, ak tento zákon v ods.4 až ods. 8,  § 65a a § 274 neustanovuje inak.

24. Podľa § 65a ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom
kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej
dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé
referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.



25. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,  získané do
31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

26. Podľa § 274  ods. 1 zákona 461/2003 Z.z.  v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR
bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol
platnosť 11. januára 1991),  ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

28. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe. V súvislosti s týmto  ústavným  právom súd poukazuje na rozsudok NS SR  sp.zn. 1So/2/2015
zo dňa 24.08.2016  v obdobnej  veci,  podľa ktorého  primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
29. Spornou medzi účastníkmi bola  otázka započítania resp. nezapočítania doby 28 rokov a 122 dní,
zhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na  nárok
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho  poistenia,   v zmysle ust. § 65 ods. 1 a
nasledujúcich  ustanovení  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

30. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho
súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú
ustálenú rozhodovaciu prax  a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.
Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca,  ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale
nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo
vdovecký dôchodok.

31. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta,  vojaka prípravnej služby a  tiež colníka) bolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS  a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011  vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok
môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku  krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,



starobných a pozostalostných dávkach, a  to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

32. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník.

33. Označovanie použiteľnosti  vyššie citovaných  rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou  len u
výsluhových dôchodcov so  službou  zaradenou  do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje  správny
súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou  judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových
dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do
zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo
výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu
na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich
práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení,  tzn. v oboch systémoch. NS
SR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018  vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii  funkcií v rozsahu,
ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom
systéme.“ „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo
II.  pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ Tiež  v rozsudku  sp.zn. 10So 59/2015 zo dňa 27.07.2016
uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad
rozsudok sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej
rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho
predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov
alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl.1
ods.1 Ústavy SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p.,  záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny
orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“

34. Pre posúdenie zhodnotenia resp. nezhodnotenia doby služby žalobcu do celkového obdobia
dôchodkového poistenia, tzn. aj pre nárok na starobný dôchodok  podľa ZSP, žalovaná  vzhľadom k tomu,
že funkcia colníka nebola zaradená v zvýhodnenej kategórii  funkcií (I., II.) a nie sú splnené podmienky
na zníženie dôchodkového veku žalobcu, nesprávne aplikovala  ust.  § 274 ods. 1 ZSP a následne  z
tejto okolnosti nesprávne vyvodila,  že to pri hodnotení doby služby colníka, zaradenej v III. pracovnej
kategórii, tvorí pre určenie sumy starobného dôchodku prekážku postupu podľa ustálenej judikatúry a
aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.  S poukazom na  ustálenú  judikatúru NS SR zdôraznila, že
nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa
ust. § 274 ZSP zachovať na nárok a určenie sumy starobného  dôchodku   vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Takáto vzájomná podmienenosť
výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií a zachovania nároku a na určenie sumy starobného dôchodku
nevyplýva z ust. § 274 ZSP, nie je obsiahnutá ani v inom  zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z
ustálenej judikatúry a rozhodnutí NS SR, ani tých na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala.

35. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení  v znení zák.č. 140/2015
Z.z., podľa ktorého  „nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa
zachovávajú,“ sa viaže k   ust. § 65 ods. 2 zák.  č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z.,
ktorý upravuje dôchodkový vek  poistenca na 62 rokov, ak tento zákon v ods. 4 až 8,  § 65a a §
274 neustanovuje inak. Podstatným je práve to inak, pretože ust. § 274 ZSP sa vzťahuje na úpravu
dôchodkového veku inak, teda na zníženie dôchodkového veku, vzhľadom na zachovanie nárokov
vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Táto úprava  neznamená takú
aplikáciu ako si ju vysvetlila  žalovaná, tzn. iné  posudzovanie  nároku a určenie sumy starobného
dôchodku u výsluhových dôchodcov, ktorí majú službu zaradenú v I. resp. II. kategórii funkcií a
ktorým sa  pre nárok na starobný  dôchodok zhodnocuje aj doba služby, pretože v sume výsluhového
dôchodku nemali tieto „nároky“ zhodnotené a ostatným výsluhovým dôchodcom dobu služby ako
obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný  dôchodok  podľa ZSP nezhodnocuje.

36. NS SR aj v jednom z novších rozsudkov, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, poukázal na
nesprávnosť postupu žalovanej a záväznosť judikatúry predchádzajúcej vydaniu  tohto rozsudku aj pre
ňu,  vzťahujúcej sa na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu. Z ustálenej judikatúry NS SR



(napr. sp. zn. 10So/59/2014) vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný
dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia,  s prihliadnutím na dobu dôchodkového
poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128. Tiež v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa  28.02.2018 NS SR vyslovil:
„Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu
služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej
vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia
dôchodkového veku,  podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“

37. Z ustálenej judikatúry NS SR teda vyplýva, že pre posúdenie nároku poistenca na starobný
dôchodok  a určenie jeho výšky je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a
zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z
osobitného systému sociálneho poistenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného
dôchodku  primerane k dobe dôchodkového poistenia,  získanej v osobitnom systéme dôchodkového
zabezpečenia, je potrebné takto určenú teoretickú sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods.
2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na
zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiaden vplyv  na zistenie celkového obdobia
dôchodkového poistenia poistenca. Žalobca v žiadosti o starobný dôchodok neuviedol nárok na zníženie
dôchodkového veku, žiadosť podal dňa 30.10.2019 po dovŕšení riadneho dôchodkového veku.

38. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia  ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a  § 274 zákona č.
461/2003 Z.z., z čoho vyplynula aj  nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia  nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa
zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny.
Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a nebol
im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu,“ nakoľko  žalobca nemá priznaný žiaden z druhov  invalidného dôchodku,
uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší
súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj
colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,
ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom
poistení a určenie jeho výšky.

39. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS  SR, na čo poukázal aj
žalobca, vyplýva, že pre  vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna
poisťovňa zhodnotiť žalobcovi celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového
poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej
doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku
nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku mala  podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá
by žalobcovi  patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu
bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu
potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú
by mu  vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom
systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania
výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej
dávky.
40. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na
starobný dôchodok a jeho výške podľa zákona o sociálnom poistení, absolútne vylúčila hodnotenie doby
jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie
za následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
podľa  čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky,  t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového



poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca,
ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia.

41. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok
a určenie jeho sumy  je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane
vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky  a až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

42. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala
správne a v súlade so zákonom a  ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný
dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho
poistenia,  t.j. 28 rokov a 122 dní štátnej služby colníka,  vrátane základnej  vojenskej služby. Týmto
postupom mu tak odňala jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového
poistenia (4 roky a 1 deň) vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.06.2020
vrátane prvostupňového zo dňa 30.12.2019 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie,
ktorý   opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na
starobný dôchodok  a   pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia, mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho
poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený
na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na  názore vyjadrenom v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo
dňa 15.08.2012 publikovanom  v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) v
ktorom NS uviedol:...“Odvolací súd dokonca zastáva názor, že vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil
podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal
by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať
výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať
navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme.“

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP  a úspešnému  žalobcovi
priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,  t.j. v rozsahu 100
%, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia,  ktoré po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej



veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 243/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/05 z 9. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-09", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "3be712b3-c5ae-4240-8fea-055859b07a0c:dd1e6487-e8b1-4dc8-a546-476033d35246", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1", "spisova_znacka": "7Sk/31/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200656.1"}, {"guid": "18bca61f-d87c-47d1-a0c0-813cc0346db9:1205951e-7975-4275-a867-79073c25a408", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1", "spisova_znacka": "9So/15/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1"}, {"guid": "78ffdf03-4dab-4ea0-a321-8712eaa3970b:9b9d3b35-638b-4ef6-9ebf-64335ca753b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200556.1", "spisova_znacka": "7So/19/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/19/2016 z 3. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200556.1"}, {"guid": "717ac0bd-cedc-4274-b268-c8f0de784582:4c2943b0-1ade-4e80-aa40-f79ec3edb66d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200557.1", "spisova_znacka": "7So/16/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/16/2016 z 27. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200557.1"}, {"guid": "8baf1347-56df-4eda-8cf4-9489d771d17c:903723ca-4b23-46a6-9df6-44e9bff10193", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200478.1", "spisova_znacka": "7So/58/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/58/2015 z 22. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200478.1"}, {"guid": "cf06a6de-28a0-4606-923d-f1a5aea5b4d6:1c992171-cc47-4014-8b7c-e79ea5a7a068", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014201183.1", "spisova_znacka": "9So/46/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/46/2015 z 24. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201183.1"}, {"guid": "2f8cf705-08d4-41fe-a3e5-c661eb301a88:5d4f2eec-d711-4923-a2bf-e3e890e1fffa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4014200358.1", "spisova_znacka": "9So/136/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/136/2014 z 29. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200358.1"}, {"guid": "019ee4e2-2718-4af2-a348-b3872ddfaee2:3fddd519-2e3d-4aa2-b778-51da2a32b247", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1", "spisova_znacka": "1So/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 z 23. 8. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1"}, {"guid": "4b5f9904-94e1-4b71-bee9-08f68d081483:91a7acd6-6e98-4c0c-bc50-741f47b76b51", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5015200207.1", "spisova_znacka": "10So/59/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2015 z 26. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-26", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5015200207.1"}, {"guid": "91520b15-0935-4697-95db-eeacb7e7aab0:6dc7e3c5-aaf7-4431-80a9-f93a9f98076c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200067.1", "spisova_znacka": "10So/18/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/18/2015 z 29. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200067.1"}, {"guid": "022c7e50-6f5f-42e1-903a-4019050a305b:413a72a4-be70-45a0-88f4-ca8d19a22b3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200887.1", "spisova_znacka": "9So/187/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/187/2014 z 29. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200887.1"}, {"guid": "c5348dd7-e734-4803-bc8b-8cb0ea4f4b7c:38f7c641-5087-4004-9373-e01e35c68421", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1", "spisova_znacka": "10So/59/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1"}, {"guid": "2812ab4c-c1cd-4f6c-b07e-cabc473fff82:cc5fa6ba-2f00-4aa6-ac03-a4725d565d30", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1", "spisova_znacka": "8Sa/50/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/50/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200863.1"}, {"guid": "c246c878-9e8e-4d85-b458-903547a30de5:54ffad88-fc04-4139-804d-f4e672c90b13", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2016200086.1", "spisova_znacka": "23Sd/13/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Sd/13/2016 z 19. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-07-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2016200086.1"}, {"guid": "9337df07-b26e-4fc1-b98b-349a6df4f897:d15de88f-2c1b-47cd-9e4f-ca50870acca3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1015200738.1", "spisova_znacka": "8Sd/45/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/45/2015 z 22. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-02-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015200738.1"}], "citovane_v": []}