Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/32/2020 z 20. 4. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. apríla 2021, sp. zn. 8Sa/32/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1020200676.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/32/2020 | ECLI:SK:KSBA:2021:1020200676.1 | 2021-04-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Dôchodky, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1320dac1-c83d-4255-9663-b628386498f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200676.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/32/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200676
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200676.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: R.
X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, X. XXX/XX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 27. apríla 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.
decembra 2019 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. apríla 2020
v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2019 z r u š
u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. V služobnom pomere ako colník, vrátane základnej vojenskej služby, odpracoval žalobca 36 rokov a
56 dní a túto dobu mal odo dňa 01.09.2001 zhodnotenú pre priznaný výsluhový príspevok, považovaný
od 01.07.2002, podľa zák.č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, za výsluhový
dôchodok. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 643179/2019 zo dňa
25.11.2019 mal pre výsluhový príspevok zhodnotenú dobu od 01.10.1963 do 30.09.1965 (ZVS) a v colnej
správe od 06.07.1967 do 31.08.2001. Funkcia colníka nebola v rezortných zoznamoch zaradená v I.
ani v II. pracovnej kategórii. Žiadosťou spísanou dňa 25.11.2019 si uplatnil nárok na starobný dôchodok
od 20.08.2005.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 25.11.2019 o
priznanie starobného dôchodku od 20.08.2005, podľa ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej aj „ZSP“). Rozhodnutie odôvodnila tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ust. § 65 ods. 3
ZSP mužovi, ktorý v období od 01.01.2004 do 31.12.2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek
určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov. Dôchodkový
vek žalobca dosiahol dňa 20.08.2005. Od 01.09.2001 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa
zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, od 01.07.2002 považovaný podľa ust. § 124 ods. 7
zák.č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok. Pre vznik nároku na výsluhový príspevok/dôchodok mu
bola zhodnotená základná vojenská služba od 01.10.1963 do 30.09.1965 a služba v colnej správe
od 06.07.1967 do 31.08.2001. Sociálna poisťovňa poukázala tiež na ust. § 255 ods. 5 ZSP, podľa
ktorého sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, ak bola získaná



v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. To znamená, že
ak bola žalobcovi uvedená doba služobného pomeru zhodnotená na nárok na výsluhový príspevok/
dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nehodnotí.
K 20.08.2005, kedy dosiahol dôchodkový vek, mu bolo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia, získané v rozsahu 1 723 dní, t.j. 4 roky a 263 dní.
Rozpis tohto obdobia je v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu prvostupňového
rozhodnutia.

3. Žalobca tak nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok (10), preto mu Sociálna poisťovňa žiadosť o starobný dôchodok
zamietla.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2020, Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne ako odvolací orgán, odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie žalovanej potvrdil. Poukázal na žiadosť žalobcu uvedenú v odvolaní, aby mu pre nárok na
starobný dôchodok bolo zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, získané v oboch systémoch
sociálneho poistenia, teda vo všeobecnom aj v osobitnom, a aj na jeho námietku, že nerešpektoval čl.
33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor č.128“),
nakoľko mu z celkovej doby poistenia odpočítal dobu, ktorá bola mu zhodnotená pre účely výsluhového
dôchodku. Zopakoval odvolaciu argumentáciu žalobcu, v ktorej poukázal na rozsudky NS SR sp.zn.
7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 7So/28/2015 zo dňa
23.02.2017 a sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, potvrdzujúce jeho právny názor, že skutkové a
právne závery žalovanej v obdobných veciach sú v rozpore s čl. 39 Ústavy SR a aj s čl. 33 Dohovoru
č. 128. Zdôraznil, že spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému
sociálneho poistenia, lebo dosiahol dôchodkový vek a najmenej 15 rokov bol dôchodkovo poistený, na
základe čoho žiadal prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní zrušiť.

5. Generálny riaditeľ tiež zopakoval argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia a za nesporné
považoval, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového
poistenia, výkonom štátnej služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok, ktorý
mu bol priznaný od 01.09.2001 podľa zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, považovaný
od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok podľa ust. § 124 ods. 7 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobca ku
dňu 20.08.2005, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal 1 723 dní, čo sú 4 roky a 263 dní obdobia
dôchodkového poistenia podľa ust. § 60 ods. 6 ZSP a vzhľadom k tomu, že nezískal potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia, t.j. v rozsahu najmenej 10 rokov, nesplnil jednu z podmienok
nároku na starobný dôchodok (§ 65 ods. 1 ZSP). Z toho dôvodu bola podľa odvolacieho orgánu jeho
žiadosť o starobný dôchodok napadnutým prvostupňovým rozhodnutím zamietnutá správne.

6. Námietku žalobcu o nehodnotení mu doby služobného pomeru colníka a základnej vojenskej služby
v rozsahu 36 rokov a 56 dní pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia označil Generálny riaditeľ za nedôvodnú, keďže:

· Táto doba bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový príspevok priznaný od 01.09.2001 podľa
zák.č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok podľa
ust. § 124 ods. 7 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

· S poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, odôvodnil svoj postup konštatovaním, že
uvedené založilo žalobcovi nárok na výsluhový príspevok/dôchodok, a preto podľa cit. ustanovení ZSP
nie je obdobím dôchodkového poistenia a nemožno ho hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo
všeobecného systému sociálneho poistenia. ZSP tak cit. ustanoveniami, pre účely nároku na starobný
dôchodok vylúčil možnosť započítania obdobia služby získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok, do obdobia dôchodkového poistenia.

· K rozsudkom NS SR, ktorými argumentoval žalobca, uviedol, že právny názor v nich uvedený doposiaľ
nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR a zovšeobecnený teda nebol



ani právny názor vyjadrený v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014. V prípade riešenom v rozsudku NS SR
sp.zn. 7So/138/2011, poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok
na znížený dôchodkový vek, nejde teda o skutkovo obdobnú vec.

· Vo svojej aplikačnej praxi postupuje podľa ustálenej judikatúry NS SR pri dôchodkových nárokoch
poistencov so zaradením doby služby do I. resp. II. kategórie funkcií a zohľadňuje im aj túto dobu
hodnotenú pre výsluhový dôchodok.

· Žalobcovi nebola podľa preukázaného skutkového stavu doba služby colníka a vojenskej základnej
služby zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, a preto nie je možné
pri hodnotení jeho doby služby postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať čl. 33 Dohovoru č.
128. Prvostupňový orgán v jeho prípade postupoval rovnako ako u poistencov, ktorí nezískali dobu
zamestnania alebo služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.

· Na základe uvedeného uzavrel, že postup prvostupňového správneho orgánu pri posúdení nároku
žalobcu na starobný dôchodok považuje za správny, v súlade s právnymi predpismi a ust. § 196 ods.
7 ZSP.

Žaloba

7. Dňa 05.05.2020 doručil žalobca tunajšiemu správnemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.04.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
30.12.2019, ktorými tým, že zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku aj napriek tomu,
že splnil obidve zákonné podmienky pre jeho priznanie, t.j. dosiahol dôchodkový vek a bol nepretržite
poistený viac ako 10 rokov, porušila jeho základné práva.
Žalovanej vytkol, že mu do celkovej doby dôchodkového poistenia nezahrnula dobu služby colníka
vrátane základnej vojenskej služby v rozsahu 36 rokov a 56 dní, hodnotenú mu pri priznaní výsluhového
príspevku/dôchodku a zdôraznil, že ku dňu 20.08.2005, kedy dosiahol dôchodkový vek 60 rokov a 9
kalendárnych mesiacov, dosiahol celkovú dobu poistenia 40 rokov a 319 dní (36 rokov a 56 dní služby
+ 4 roky a 263 dní) a zistenie celkového obdobia dôchodkového poistenia žalovanou iba v rozsahu 4
roky a 263 dní je nesprávne. Namietol nesprávne právne posúdenie v rozpore s ust. § 65 ods. 1 a
2 ZSP, keďže podľa listinných dôkazov v administratívnom spise má na nárok na starobný dôchodok
preukázané splnenie oboch zákonných podmienok a konštatoval, že celková doba poistenia nemôže
byť posudzovaná u výsluhových dôchodcoch odlišne, tzn. inak u tých, ktorí majú výkon služby zaradený
v I., II. pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií a ktorým Sociálna poisťovňa túto dobu započítava ako
obdobie dôchodkového poistenia a inak u nezaradených do týchto zvýhodnených kategórií funkcií (tak
ako je to v jeho prípade - má III. kategóriu), ktorým dobu služby, lebo nie je obdobím dôchodkového
poistenia (§ 60, § 255 ZSP), nezapočítava do celkovej doby pre nárok (výšku) na starobný dôchodok.
Takýto postup je diskriminačný a nie je možné ho odôvodniť poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods.
5 ZSP, z dikcie ktorých nevyplýva, že nejde o obdobie dôchodkového poistenia, ani poukazom na ust. §
274 ZSP. Z jeho dikcie vyplýva, že upravuje zníženie dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.
V tejto súvislosti poukázal na to, že si v žiadosti o priznanie starobného dôchodku neuplatňoval zníženie
dôchodkového veku s ohľadom na splnenie podmienok podľa ust. § 274 ZSP, ale vzhľadom k dosiahnutiu
dôchodkového veku podľa ust. § 65 ods. 1 a 3 ZSP, žiadal o priznanie starobného dôchodku.

8. Namietal, že Sociálna poisťovňa nevychádzala, resp. v jeho prípade rozhodla v rozpore s právnym
názorom NS SR, vyjadreným vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom vo viacerých rozsudkoch v rovnakých
skutkových a právnych veciach, napr. sp.zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 1So 127/2004
zo dňa 30.11.2015, sp.zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016,
sp.zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp.zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp.zn. 9So/46/2015
zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017,
sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017. Ďalej poukázal na
rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, v ktorom NS SR vyslovil právny názor na záväznosť
predchádzajúcej judikatúry. V jednom z novších rozsudkov, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019,
NS SR rovnako zdôraznil nesprávnosť postupu Sociálnej poisťovne a záväznosť judikatúry NS SR,
predchádzajúcej vydaniu tohto rozsudku, ktorá sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez
rozdielu a je pre ňu záväzná. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že poberatelia výsluhových
dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s



prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Tiež poukázal na rozsudok sp.zn.
9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom NS SR uviedol: „Daná judikatúra nie je viazaná len na
prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, odôvodňujúce
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128, dovŕšením dôchodkového veku podľa ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.“.

9. Do pozornosti dal aj judikatúru Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia I.ÚS 87/93, PL, ÚS 16/95
a II.ÚS 80/99) , v ktorej konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na
určitú, právne relevantnú otázku, pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda
to, že obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom (napr. rozhodnutie II. ÚS
243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti
pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu, za diskriminačný možno
považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie IV, ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú
princípmi ústavnými, a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty
a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa
obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú),
ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne
vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1
ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06).

10. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok
ani to, či dosiahol dôchodkový vek, ale spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú
žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou
praxou NS SR, ktorý rozsudkami sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa
28.02.2018, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním
tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen
pre súdy nižšieho stupňa ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší
odchod do starobného dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o ust.
§ 274 ZSP, ako spravila žalovaná, a z toho potom odvodila iný postup pri posudzovaní splnenia druhej
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok (10 rokov ODP) a vyvodila nesprávny záver, že
celková doba je doba poistenia získaná v oboch systémoch sociálneho poistenia iba u výsluhových
dôchodcov zaradených do I. resp. II. kategórie funkcií. Rozhodnutia žalovanej vo veci označil za
arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právny záver je v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o
ktoré žalovaná svoje rozhodnutie opiera a v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe je aj jej
interpretácia právnych predpisov.

11. Tiež jej vytkol, že sa síce odvoláva na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, že obdobie služobného
pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v zmysle týchto ustanovení nie je
obdobím dôchodkového poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť. Tento
záver nie je správny, z citovaných ustanovení ani nevyplýva, žalovaná pri ich aplikácii neberie do
úvahy celé ich znenie a judikatúrou NS SR ustálený výklad, napr. v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011,
podľa ktorého „poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona
o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou
prípadov podľa § 60 ods. 2 ZSP, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby
služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania
týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii
poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo
im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky, alebo odníma výhody, poskytované poistencom v
osobitnom systéme sociálneho poistenia.“

12. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 191 ods.1 písm. c/ v
spojení s ods. 3 písm. a/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 27.04.2020 spolu s prvostupňovým



rozhodnutím zo dňa 30.12.2019, vec vrátil na nové konanie a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania
v plnej výške.

13. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.05.2020 žiadala žalovaná žalobu ako nedôvodnú
podľa ust. § 190 SSP zamietnuť. Zopakovala závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia
a konštatovala totožnosť žalobných a odvolacích námietok žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Poznamenala, že podľa preukázaného skutkového stavu žalobca vykonával štátnu službu colníka,
vrátane základnej vojenskej služby, v rozsahu 36 rokov a 56 dní, zhodnotenú pre nárok na výsluhový
príspevok/dôchodok. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby nie
je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok
vo všeobecnom systéme, čo je v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, keďže táto doba
služby, vrátane vojenskej, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. K námietke žalobcu o
nerešpektovaní rozhodovacej praxe súdov uviedla, že právny názor uvedený v citovaných rozsudkoch
NS SR nebol doposiaľ zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR v skutkovo
i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Pri posudzovaní jeho nároku na
starobný dôchodok možno postupovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR len podľa účinnej právnej úpravy.
Predmetné rozhodnutia označila za zákonné a správne.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203
ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby
v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2
SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov
konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.
Rozhodnutie žalovanej preto podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden
z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť a
s takýmto postupom súdu dali súhlas aj účastníci konania. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.

15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

17. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného
riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 25.11.2019 č. 643179/2019 o dobe trvania služobného pomeru
žalobcu vrátane základnej vojenskej služby, ktorú vykonával od 01.10.1963 do 30.09.1965 a služby v
colnej správe od 06.07.1967 do 31.08.2001. Žalobcovi bol podľa zák.č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe
colníkov, odo dňa 01.09.2001 priznaný výsluhový príspevok, podľa ust. § 124 ods.7 zák.č. 328/2002 Z.z.
považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok a pre vznik nároku na výsluhový príspevok/dôchodok
mu bola zhodnotená uvedená doba trvania služobného pomeru (36 rokov a 56 dní). Oboznámil sa
aj s príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, Rč. 53/2011 (sp.zn. 9So 62/2009), sp. zn.7So/138/2011 zo dňa
15.08.2012 publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013)
a ďalšími rozhodnutiami NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 10So/59/2015 zo dňa



27.07.2016, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn.
9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa
28.06.2017, sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019. Tiež sa
oboznámil s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci, vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej
praxe NS SR ako napr. s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sd/13/2016 zo dňa 21.03.2016, s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Sd/45/2015 zo dňa 26.01.2016, s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 20Sd/224/2014 zo dňa 18.02.2015 a s judikatúrou Ústavného súdu SR,
napr. rozhodnutím ÚS SR I. ÚS 87/93, PL,ÚS 16/95 a ÚS SR II. ÚS 243/05.

18. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 25.11.2019, s uplatnením nároku
dňa 25.11.2019, požiadal žalobca z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku o starobný dôchodok odo
dňa 20.08.2005. V žiadosti uviedol, že od 01.09.2001 je poberateľom výsluhového dôchodku, podľa
potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, vykonával štátnu službu colníka, ktorá vrátane
základnej vojenskej služby trvala do 31.08.2001, teda v rozsahu 36 rokov a 56 dní.

19. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa ZSP
zhodnotená, resp. započítaná doba služobného pomeru colníka, vrátane základnej vojenskej služby v
rozsahu celkovej doby 36 rokov a 56 dní (zaradená v III. kategórii), ktorá mu bola zhodnotená pre
výsluhový príspevok/dôchodok, priznaný od 01.09.2001. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ako
prílohy právoplatného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 30.12.2019 vyplýva, že Sociálna poisťovňa
mu vylúčila, resp. do celkovej doby dôchodkového poistenia mu nezapočítala uvedenú dobu výkonu
služby, vrátane služby vojenskej a nehodnotila ju pre nárok starobného dôchodku. Zhodnotila iba
obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 4 rokov a 263 dní, získané vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia ku dňu 20.08.2005, t.j. kedy podľa ust. § 65 ods. 3 ZSP dosiahol dôchodkový
vek 60 rokov a 9 kalendárnych mesiacov. Z dôvodu nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia
výkonu služby, vrátane vojenskej, t.j. v rozsahu 36 rokov a 56 dní, žalobca potom nesplnil zákonnú
(druhú) podmienku pre nárok na starobný dôchodok a to dobu dôchodkového poistenia najmenej 10
rokov (§ 65 ods. 1 ZSP).
Relevantné ust. ZSP a právne predpisy

20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len
"policajt"),profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny
vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.

21. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

23. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31.
decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta v
roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov.

24. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do
31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.



25. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR
bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol
platnosť 11. januára 1991), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

27. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015
zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

28. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 36 rokov a 56 dní,
zhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok
na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. § 65 ods. 1 a
nasledujúcich ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

29. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu
relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.

30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj
osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených
zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu,
ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje
nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

31. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok
môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

32. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník.

33. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u
výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny



súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových
dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do
zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo
výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu
na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich
práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS
SR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,
ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom
systéme.“ „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I.
alebo II. pracovnej kategórii / kategórii funkcií/.“ „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“

34. NS SR v rozsudku sp.zn. 10So 59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej
republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008
zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale
aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je
zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality
jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl.1 ods.1 Ústavy SR,
analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre
konajúci krajský súd.“

35. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného
dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť
výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na
zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je
obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré
žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok
a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky,
ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného
dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového
zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom
nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím
dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na
starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie
základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, a preto
je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového
poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods.1 ZSP, je preto jej postup
s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP nedôvodný a nesprávny.

36. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č.
461/2003 Z.z.; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa
zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny.
Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a nebol
im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku,
uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší
súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj
colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,



ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom
poistení a určenie jeho výšky.

37. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj
žalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna
poisťovňa zhodnotiť žalobcovi celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového
poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej
doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku
nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá
by žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu
bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu
potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú
by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom
systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania
výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej
dávky.
38. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na
starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby
jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie
za následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového
poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca,
ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia.

39. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok
a určenie jeho sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane
vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

40. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala
správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný
dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, t.j. 36 rokov a 56 dní štátnej služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby. Týmto
postupom mu tak odňala jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového
poistenia (4 roky a 263 dní) vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 27.04.2020
vrátane prvostupňového zo dňa 30.12.2019 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie,
ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na
starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia, mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho
poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený
na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na názore vyjadrenom v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo
dňa 15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013), v
ktorom NS uviedol:...“Odvolací súd dokonca zastáva názor, že vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil
podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal
by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať
výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať
navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme.“

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100



%, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).