Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/207/2019 z 18. 5. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. mája 2021, sp. zn. 2S/207/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1019201439.2 Krajský súd Bratislava | 2S/207/2019 | ECLI:SK:KSBA:2021:1019201439.2 | 2021-05-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a7dbd27-12c7-4352-8721-9ad1956bbcec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1019201439.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/207/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201439
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201439.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: BILLA,
s.r.o., so sídlom Bajkalská č. 19/A, 821 02 Bratislava IČO: 31 347 037, právne zastúpený spoločnosťou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., AK so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava IČO: 36 862 711, proti
žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12,
Bratislava, ďalší účastník: JAV - AKC, spoločnosť s ručením obmedzením, IČO: 18 048 994, Loger 1112,
925 84 Vlčany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7422/2019-420 zo dňa 15.08.2019
a rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sekcie kontroly a
obchodného dozoru, č. sp. 3722/2019-023, č. záznamu 18812/2019 zo dňa 17.04.2019, jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky č. 7422/2019-420 zo dňa 15.08.2019 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sekcie kontroly a obchodného dozoru, odbor správneho konania
pre obchodný dozor a vybavenie petícií a sťažností č. sp. 3722/2019-023, č. záznamu 18812/2019 zo
dňa 17.04.2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu

1. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutím č. 7422/2019-420
zo dňa 15.08.2019 podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku potvrdila prvostupňové rozhodnutie
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3722/2019-023 zo 17.04.2019
a zamietla rozklad žalobcu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
rozhodnutím č. 3722/2019-023 zo 17.04.2019 vyslovilo, že žalobca sa dopustil správneho deliktu
dohodnutia a uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 3 písm. a) a b)
a písm. d) zákona č. 362/2012 Z. z. v obchodnom vzťahu so spoločnosťou JAV - AKC, spoločnosť s
ručením obmedzeným, IČO: 18 048 994. Za tento správny delikt bola žalobcovi uložená podľa § 8 ods.
2 zákona č. 362/2012 Z. z. vo výške 1.300 €.

2. Rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že spoločnosť žalobcu dohodla v obchodnom
vzťahu so spoločnosťou JAV - AKC neprimeranú podmienku uvedenú v ustanovení § 4 ods. 3 zákona
č. 362/2012 Z. z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných



tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo
k peňažnému plneniu. Bolo preukázané dohodnuté peňažné plnenie za využitie distribučnej siete
odberateľa vykazujúce znaky podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 362/2012 Z. z., za peňažné
plnenie za obchodné aktivity spoločnosti žalobcu zamerané na podporu predaja potraviny spoločnosti
JAV-AKC vykazujúce znaky podľa § 4 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona a za peňažné plnenie
za umiestnenie potravín dodávaného spoločnosťou JAV-AKC na určitom mieste v maloobchodných
prevádzkach spoločnosti BILLA vykazujúce znaky podľa § 4 ods. 3 písm. d) citovaného zákona,.
Plnenia prevyšovali zákonom stanovenú hranicu 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané
jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu. Peňažné plnenie
za využitie distribučnej siete odberateľa a obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja
potraviny dodávateľa presiahli v období od 01.01.2015 do 31.12.2016 zákonom stanovenú hranicu o
4 % z ročných tržieb spoločnosti JAV-AKC a peňažné plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa
presiahli v období od 01.01.2017 do 31.12.2017 zákonom stanovenú hranicu o 3,12 % z ročných
tržieb spoločnosti JAV-AKC. Celkové tržby medzi spoločnosťou JAV-AKC a spoločnosťou BILLA v roku
2016 dosiahli sumu 149.465 € bez DPH. Výška 3 % z celkových ročných tržieb spoločnosti JAV-AKC
predstavuje sumu 4. 483,95 € bez DPH, t. j. táto suma predstavuje maximálnu výšku peňažného plnenia,
ktorú mohla spoločnosť BILLA započítať v súvislosti s ustanovením § 4 ods. 3 písm. a) až f) zákona
č. 362/2012 Z. z.

3. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu a pokiaľ ide o skutkové zistenia správneho orgánu prvého
stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonanej kontroly, tieto považoval za dostačujúce. Neprimeranou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z. z. je peňažné plnenie dodávateľa,
ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému
odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu. Spoločnosť BILLA vo väzbe
na naplnenie ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 362/2012 Z. z. namietala splnenie podmienky
ustanovenej v § 4 ods. 5 uvedeného zákona v obchodnom vzťahu medzi spoločnosťami BILLA a JAV
- AKC, v dôsledku čoho sa dohodnuté peňažné plnenie za využitie distribučnej siete spoločnosti BILLA
nezapočítava do limitu podľa ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona. Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona
č. 362/2012 Z. z.: Peňažné plnenie za využitie distribúcie odberateľa sa nepovažuje za neprimeranú
podmienku, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu v dohodnutom objeme a na
dohodnuté miesto. Článok III. bod 5 Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecné obchodné podmienky pre
potraviny z 1. decembra 2014 znie: Miestom dodania sú prevádzky odberateľa uvádzané v samostatných
objednávkach, pokiaľ odberateľ v objednávke alebo v inej písomnej forme neurčí inak. Dodávateľ berie
na vedomie, že prevádzky odberateľa sa nachádzajú v rámci celého územia Slovenskej republiky a
ich zoznam sa nachádza na webovej stránke odberateľa. Odberateľ môže ako miesto dodania určiť aj
akékoľvek miesto na území Slovenskej republiky, ktoré odberateľ používa na účely skladovania, najmä
centrálny sklad Sene c.... S poukazom na uvedené ministerka pôdohospodárstva mala zato, že na
zmluvný vzťah medzi spoločnosťami BILLA (žalobcom) a JAV - AKC sa ustanovenie § 4 ods. 5 zákona
č. 362/2012 Z. z. nevzťahuje.

4. Jednotlivé skutkové podstaty neprimeraných podmienok sa týkajú tak dohodnutia, ako aj konania
(uplatnenia). Ako príklad možno uviesť § 4 ods. 4 písm. b) zákona č. 362/2012 Z. z., kde sa za
neprimeranú podmienku považuje aj vykonávanie kontrol na náklady dodávateľa, teda nie dohodnutie,
ale za neprimeranú podmienku sa považuje konanie, ďalším príkladom je § 4 ods. 4 písm. n) zákona
č. 362/2012 Z. z., kde sa za neprimeranú podmienku považuje bezdôvodné neprevzatie vopred
dohodnutého objemu 5 potraviny umiestňovanej na trh a tiež ako príklad možno uviesť § 4 ods. 4 písm. w)
zákona č. 362/2012 Z. z., kde podľa tohto ustanovenia sa za neprimeranú podmienku výslovne považuje
aj uplatňovanie neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných
obchodných podmienok vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení, teda nie dohodnutie
neprimeranej podmienky. Ďalej ministerka pôdohospodárstva poukázala na Dôvodovú správu - Osobitná
časť k § 1 návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kde zákonodarca
uviedol, že účelom zákona je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach
uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi
potravín. Na základe vyššie uvedeného ministerka pôdohospodárstva dospela k zhodnému záveru, k
akému dospel aj prvostupňový správny orgán, že správnym deliktom, ktorého sa dopustí právnická
osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, je nie len samotné dohodnutie, ale aj následné uplatnenie /
konanie/ neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 362/2012 Z. z., v tomto prípade



prekročenie zákonom povolenej hranice 3 % z ročných tržieb dodávateľa o 3,31 % z ročných tržieb
spoločnosti JAV-AKC.

5. Pokiaľ ide o časť napadnutého rozhodnutia týkajúca sa výšky sankcie, ministerka pôdohospodárstva
s pokutou vo výške 1.300 € súhlasila, rovnako ako prvostupňový orgán, zohľadnila všetky zákonom
stanovené hľadiská, ako aj sadzbu (od 1.000 € do 300.000 €), určenú pre právnickú osobu alebo fyzickú
osobu - podnikateľa, ktorá sa správneho deliktu dopustí tým, že v obchodnom vzťahu uplatní vo svoj
prospech neprimeranú podmienku, uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 362/2012 Z. z. Podľa názoru
ministerky pôdohospodárstva takto určená pokuta bola primeraná identifikovanému porušeniu zákona č.
362/2012 Z. z. a plní represívny aj výchovný účel. Pokuta bola uložená v dolnej časti rozpätia zákonnej
sadzby a rovnako zohľadňuje rozsah a charakter identifikovaného porušenia zákona č. 362/2012 Z.
z. - naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) a b) a písm.
d) zákona č. 362/2012 Z. z. Takto určená pokuta nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí
ustanovených zákonom č. 362/2012 Z. z. Ministerka pôdohospodárstva v tejto súvislosti poukázala aj
na výchovnú a prevenčnú funkciu zákona č. 71/1976 Zb., ktorý v § 3 ods. 4 ukladá správnym orgánom
povinnosť viesť konanie tak, aby upevňovali dôveru v správnosť rozhodovania, aby vydané a prijaté
rozhodnutia boli presvedčivé a viedli fyzické i právnické osoby k dobrovoľnému plneniu ich povinností,
prípadne sa s týmito rozhodnutiami stotožnili. Tým sa docieli reálne naplnenie výchovnej a prevenčnej
funkcie vydaného rozhodnutia. Ministerka pôdohospodárstva vychádzala z presvedčenia, že spoločnosť
žalobcu si v plnej miere bude vedomá výšky uloženej pokuty za identifikované porušenie zákona č.
362/2012 Z. z. a zároveň v takejto výške uložená pokuta je pre spoločnosť žalobcu dostatočným
ponaučením a protiprávny stav napraví aj s ohľadom na deliktuálnu minulosť.

II. žaloba a námietky

6. V žalobe žalobca predovšetkým uviedol, že ako odberateľ na strane jednej a spoločnosť JAV - AKC
ako dodávateľ na strane druhej uzatvorili dňa 01.12. 2014 Rámcovú kúpnu zmluvu (RKZ) a všeobecné
obchodné podmienky pre potraviny, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok dodávateľa dodávať
odberateľovi na základe jeho samostatných písomných objednávok tovar v dohodnutom termíne,
množstve, kvalite, vyhotovení, sortimente a obale na dohodnuté miesto a na druhej strane záväzok
odberateľa uhrádzať za to dodávateľovi dohodnutú odmenu. Zmluvné strany postupovali podľa RKZ
v znení jej dodatku zo dňa 26. 12. 2015 aj počas kontrolovaného obdobia, t.j. v roku 2016. Žalobca
a spoločnosť JAV - AKC si pre kontrolované obdobie dohodli jednak peňažné plnenie za využitie
distribučnej siete odberateľa vo výške 6 % z mesačných čistých tržieb dodávateľa za potraviny dodané
žalobcovi v kalendárnom mesiaci a jednak peňažné plnenie za obchodné aktivity odberateľa zamerané
na podporu predaja potravín dodávateľa vo výške 1 % z mesačných čistých tržieb dodávateľa za
potraviny dodané v kalendárnom mesiaci. Žalovaný dospel k záveru, že tým došlo k naplneniu skutkovej
podstaty neprimeranej podmienky podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o neprimeraných podmienkach.

7. Dohodnuté peňažné plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa nemožno započítavať do plnenia
limitu uvedeného v ust. § 4 ods. 3 Zákona o neprimeraných podmienkach, nakoľko v posudzovanom
prípade boli splnené podmienky podľa ust. § 4 ods. 5 Zákona o neprimeraných podmienkach. Podľa čl.
III bodu 5 RKZ: „Miestom dodania sú prevádzky odberateľa uvádzané v samostatných objednávkach,
pokiaľ odberateľ v objednávke al ebo v inej písomnej forme neurčí inak. Dodávateľ berie na vedomie,
že prevádzky odberateľa sa nachádzajú v rámci celého územia Slovenskej republiky a ich zoznam
sa nachádza na webovej stránke odberateľa. Odberateľ môže ako miesto dodania určiť aj akékoľvek
miesto na území Slovenskej republiky, ktoré odberateľ používa na účely skladovania, najmä centrálny
sklad Senec, regionálny sklad Petrovany, mraziarenské distribučné centrum HOPI SK s.r.o., a v prípade
výrobkov vlastnej značky aj centrálny sklad Modletice (Česká republika), sklad HOPI (Česká republika).“
Podľa čl. IV bodu 4 RKZ: „Odberateľ oboznámil dodávateľa, že má v rámci územia Slovenskej republiky
vybudovanú distribučnú sieť. Dodávateľ môže vo vyhlásení, ktoré bude tvoriť prílohu č. 2 tejto zmluvy ako
jej neoddeliteľná súčasť, vyhlásiť, že má záujem o využitie danej distribučnej siete odberateľa vzhľadom
k tomu, že nemá / má možnosť dodať odberateľovi tovar v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto.
V prípade, že dodávateľ má záujem o využitie distribučnej siete odberateľa, zmluvné strany sa dohodli
na peňažnom plnení za využitie distribučnej siete odberateľa podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy, pričom
dodávateľ berie na vedomie, že peňažné plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa sa nezahŕňa



do peňažného plnenia, ktoré je uvedené v ust. § 4 ods. 3 ZoNP.“ Neoddeliteľnou súčasťou RKZ je aj
Príloha č. 2 k RKZ (vyhlásenie dodávateľa ohľadne využitia distribučnej siete odberateľa), podľa ktorej
spoločnosť JAV - AKC vyhlásila, že: „má záujem využívať distribučnú sieť odberateľa, nakoľko nemá
možnosť dodať odberateľovi potravinu v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto.“ Z RKZ, ktorej
integrálnou súčasťou je aj jej Príloha č. 2, je teda jednoznačne, určito a zrozumiteľne spoločnosťou JAV
- AKC deklarované, že spoločnosť JAV - AKC nedisponovala možnosťou dodávať žalobcovi potravinu
v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto, a preto mala záujem o odplatné využívanie distribučnej
siete odberateľa.

8. Táto skutočnosť konštituuje splnenie podmienok pre uplatnenie ust. § 4 ods. 5 Zákona o
neprimeraných podmienkach. Aj samotné ustanovenie čl. III bodu 5 RKZ v prvom rade predpokladá,
že miestom dodania sú prevádzky odberateľa. Citované ustanovenie síce pripúšťa možnosť v
objednávkach určiť ako miesto dodania iné miesto než sú maloobchodné prevádzky žalobcu, avšak
v posudzovanom prípade obchodného vzťahu medzi ním a spoločnosťou JAV - AKC sa tak nestalo,
pretože v objednávkach zadávaných žalobcom nebolo určené miesto dodania pre účely Zákona o
neprimeraných podmienkach, ale fakturačné miesto (miesto pre účely určenia dňa dodania potraviny).
Žalovaný formalisticky určil dohodu so spoločnosti JAV - AKC bez toho, aby mal tento výklad oporu
v skutočnom úmysle a obsahu prejavov vôle týchto zmluvných strán. Takýto prístup žalovaného je v
rozpore s kogentným ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „prejav vôle sa vykladá
podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej
musel byť známy." Ďalej podľa ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, „pri výklade vôle podľa odsekov
1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí
zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa
povaha vecí." Obe zmluvné strany si boli vedomé toho, že potraviny majú byť dodávané na miesto
dodania, ktorým boli jednotlivé maloobchodné prevádzky žalobcu. Hlavným predmetom činnosti žalobcu
je totiž maloobchodný predaj potravín, t.j. jeho primárnym cieľom je zabezpečiť čo najefektívnejšie a
najrýchlejšie dodanie potravín od výrobcu spotrebiteľovi. Je v jeho záujme, aby dodávatelia dodávali
potraviny priamo do jeho jednotlivých prevádzok. Spoločnosť JAV - AKC si však už v čase podpisu
RKZ bola vedomá, že dodávanie potravín na všetky filiálky by bolo pre ňu ekonomicky nerentabilné,
až likvidačné.

9. Zabezpečovanie distribúcie zo strany spoločnosti JAV - AKC alebo zo strany jej zmluvného prepravcu
na všetky maloobchodné prevádzky by nebolo pre spoločnosť JAV - AKC rentabilné - znamenalo by
zvýšenie nákladov do takej miery, že by obchodný vzťah so žalobcom za takýchto podmienok stratil pre
spoločnosť JAV - AKC opodstatnenie, pretože účelom podnikania v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka je dosahovanie zisku a nie vytváranie hospodárskej straty. Z účelu zákona vyplýva, že
nemožnosťou dodávateľa dodať odberateľovi potravinu v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto
sa nerozumie iba fyzická nemožnosť (dodávateľ nedisponuje vlastnými prepravnými kapacitami a
nevie využiť ani prepravné kapacity tretej strany), ale aj ekonomická nemožnosť (zabezpečenie
distribúcie tovaru je vzhľadom na náklady spojené s prevádzkou vlastných dopravných prostriedkov
alebo vzhľadom na náklady spojené s využitím služieb poskytovateľa logistických služieb, ekonomicky
nerentabilné). Obe zmluvné strany si boli vedomé skutočnosti, že z pohľadu utrpených nákladov
je veľký rozdiel dodávať potravinársky tovar na jedno miesto a dodávať potravinársky tovar na
143 (!) filiálok odberateľa. Zabezpečenie dopravy a distribúcie samostatne (v réžii dodávateľa) do
každej z maloobchodných prevádzok odberateľa v rámci celého územia Slovenskej republiky je
logisticky komplikované a náročné na presnosť v termínoch pri dodržiavaní kvality potravín a ďalších
povinností vyplývajúcich zo zmluvy. V prípade nevhodne zvolenej distribúcie (resp. použitia nevhodného
dopravného prostriedku) môže byť ohrozená bezpečnosť potravín, pričom za nedodržanie požiadaviek
na bezpečnosť potravín hrozia podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších právnych
predpisov pokuty až do výšky 5.000.000,- €. V súlade s čl. IV bodom 4 RKZ spoločnosť JAV - AKC v
prílohe č. 2 k RKZ vyhlásila, že má záujem využívať distribučnú sieť žalobcu, nakoľko nemá možnosť
dodať odberateľovi - žalobcovi, potravinu v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto.

10. Zabezpečovanie distribúcie zo strany spoločnosti JAV - AKC na všetky maloobchodné prevádzky
žalobcu by nebolo pre spoločnosť JAV - AKC ekonomicky únosné. Miestom dodania podľa ust. § 4
ods. 5 Zákona o neprimeraných podmienkach je každé miesto, na ktoré dodávateľ nemá ekonomicky
rentabilnú možnosť dodávať odberateľovi potravinu v dohodnutom objeme, pričom ekonomickú
rentabilitu dodania tovaru na jednotlivé miesta dodania pre jedného a toho istého odberateľa je potrebné



posudzovať súhrnne, z pohľadu celkových nákladov dodávateľa na dodanie tovaru tomuto konkrétnemu
odberateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca a spoločnosť JAV - AKC dohodli na
tom, že spoločnosť JAV - AKC bude využívať distribučnú sieť žalobcu za dohodnutú odplatu v zmysle
čl. IV bodu 4 RKZ. Žalobca tieto tvrdenia preukázal žalovanému prostredníctvom Čestného vyhlásenia
žalobcu a spoločnosti JAV - AKC. Podľa bodu 2 Čestného vyhlásenia: „Zmluvné strany potvrdzujú,
že počas rokovaní a pri podpise zmluvy odberateľ oboznámil dodávateľa, že od každého dodávateľa
vyžaduje flexibilitu pri dodávaní tovaru, t.j. aby dodávateľ bol schopný dodať potraviny na ktorékoľvek
miesto dodania - vo všeobecnosti odberateľ prijíma tovar vo svojich jednotlivých maloobchodných
prevádzkach, v ktorých realizuje predaj konečnému spotrebiteľovi. Táto flexibilita dodávateľa dodať
potraviny na ktorúkoľvek prevádzku odberateľa je pre odberateľa zásadnou podmienkou uzatvorenia
zmluvy (conditio sine qua non). Odberateľ na rokovaniach pred uzatvorením zmluvy ďalej dodávateľa
informoval, že len vo výnimočných prípadoch, napr. keď dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi
tovar v dohodnutom objeme do jeho jednotlivých maloobchodných prevádzok (miesta dodania),
prevezme odberateľ na seba na náklady dodávateľa (tzv. logistický bonus) povinnosti spojené s touto
distribúciou, a to tak, že potraviny prevezme v Centrálnom sklade v Senci na adrese Diaľničná 2,
Senec, Slovenská republika.“ Podľa bodu 3 Čestného vyhlásenia: „V rámci rokovaní a pri podpise
zmluvy dodávateľ súhlasil s tým, že keďže hlavným predmetom činnosti odberateľa je maloobchodný
predaj potravín (predaj konečnému spotrebiteľovi), dohodnutým miestom dodania potravín sú jednotlivé
maloobchodné prevádzky odberateľa. Dodávateľ však zároveň vyhlásil, že nemá možnosť dodať
odberateľovi tovar v dohodnutom objeme na dohodnuté miesto do jednotlivých prevádzok odberateľa, t.j.
nedisponuje dostatočnými distribučnými možnosťami.“ Podľa bodu 4 Čestného vyhlásenia: „Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti sa zmluvné strany v čase podpisu zmluvy dohodli, že odberateľ prevezme
potraviny v CS Senec a zabezpečí prepravu tovaru na jednotlivé miesta dodania podľa zmluvy (t.j.
na jednotlivé prevádzky odberateľa) na náklady dodávateľa vo forme logistického bonusu (peňažného
plnenia za využitie distribučnej siete odberateľa dohodnutého v prílohe č. 1 k zmluve).“ Z Čestného
vyhlásenia zároveň jasne vyplýva, že úmyslom žalobcu a spoločnosti JAV - AKC bolo, že v jednotlivých
objednávkach budú uvádzať CS Senec v záujme určenia momentu a miesta, v ktorom prechádza
vlastnícke právo a nebezpečenstvo škody na tovare z dodávateľa na odberateľa a lehoty splatnosti
kúpnej ceny za potraviny.

11. Tak žalobca ako aj spoločnosť JAV - AKC si boli vedomí úmyslu žalobcu na základe RKZ zabezpečiť
dodávky potravín do svojich maloobchodných prevádzok, nakoľko práve predaj potravín konečnému
spotrebiteľovi je hlavným predmetom podnikania žalobcu. Z ekonomického pohľadu je pre žalobcu
mimoriadne výhodné, ak je dodávateľ schopný dodávať tovar priamo na jednotlivé prevádzky, nakoľko
sú s tým spojené značné náklady ako aj riziko vzniku škody na tovare (napr. počas prepravy môže
dôjsť k narušeniu teplotného reťazca potravín a k ich znehodnoteniu). Uvedeného si bola vedomá aj
spoločnosť JAV - AKC, preto v prílohe č. 2 k RKZ explicitne a jednoznačne vyhlásila, že nemá možnosť
dodať odberateľovi tovar v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto, čím v súlade s ust. čl. IV bodom
4 RKZ požiadala žalobcu o odplatné zabezpečenie distribúcie tovaru do dohodnutého miesta dodania.
Dohodnutým miestom dodania potravín boli primárne a výlučne jednotlivé maloobchodné prevádzky
žalobcu. Nakoľko však Dodávateľ objektívne nedisponoval možnosťami dodávať potraviny do týchto
jednotlivých maloobchodných prevádzok, logicky bolo v nadväznosti na túto skutočnosť nevyhnutné
určiť miesto, v ktorom žalobca prevezme potraviny do svojej distribučnej siete. Určenie tohto miesta bolo
potrebné z hľadiska určenia momentu a miesta, v ktorom prechádza vlastnícke právo a nebezpečenstvo
škody na tovare z dodávateľa na odberateľa v zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. r) Zákona o neprimeraných
podmienkach ako aj v záujme dodržania maximálnej lehoty splatnosti kúpnej ceny za potraviny v súlade
s ust. § 3 ods. 2 Zákona o neprimeraných podmienkach.

12. Pre tieto účely sa žalobca a spoločnosť JAV - AKC dohodli, že v jednotlivých objednávkach
budú uvádzať Centrálny sklad v Senci na adrese Diaľničná 2, Senec ako „FAKTURAČNÉ MIESTO:
Miesto dodania:“. Skutočnosť, že dohodnutým miestom dodania boli jednotlivé maloobchodné prevádzky
odberateľa osobitne preukazuje aj vyjadrenie spoločnosti JAV - AKC k žiadosti o súčinnosť zo dňa 28.
12. 2017, v ktorom spoločnosť JAV - AKC uvádza: „Distribučnú sieť odberateľa využívame ako službu,
ktorá zabezpečuje rozvoz nášho tovaru z centrálneho skladu na jednotlivé filiálky spoločnosti BILLA .
Z dôvodu vysokých prepravných nákladov a vzhľadom k nízkemu množstvu objednaného tovaru na
jednotlivé filiálky, nie sme schopní vlastnou dopravou takýto druh distribúcie zabezpečiť jednotlivo.“
Z uvedeného vyjadrenia je evidentné, že dohodnutým miestom dodania sú jednotlivé maloobchodné
prevádzky žalobcu. Spoločnosť JAV - AKC potvrdzuje, že ňou dodávaný tovar mal byť dodaný na filiálky



žalobcu, ktoré predstavujú miesto dodania. Ďalej žalobca v odpovedi na žiadosť o doplnenie vyjadrenia
zo dňa 31. 1. 2018 v rámci vysvetlenia GLN čísla a pojmu „FAKTURAČNÉ MIESTO: Miesto dodania:“
uvádzal, že ide o „odberné miesto“, t.j. miesto odobratia/prevzatia tovaru do distribúcie odberateľa.
Tvrdenie žalovaného, že: „Fakturačným miestom v zmysle vyjadrenia Účastníka konania BILLA je
potrebné rozumieť miesto, kam boli faktúry za jednotlivé dodávky doručované.“ nie je založené ani na
skutkovom, ani právnom základe. Podľa ust. čl. V bodu 2 RKZ: „Podkladom pre vyhotovenie faktúry
je dodací list, potvrdený odberateľom. Daňová povinnosť pre dodávateľa vzniká dňom dodania tovaru.
Dodávateľ sa zaväzuje faktúru za dodaný tovaru vystaviť a odberateľovi doručiť najneskôr do 7 dní odo
dňa dodania tovaru. Faktúra sa zasiela na adresu sídla odberateľa. Odporúča sa, aby prílohou faktúry
bola kópia dodacieho listu potvrdená odberateľom. Kúpna cena za dodaný tovar sa platí bankovým
prevodom na účet dodávateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Ak bude faktúra obsahovať DPH, základ
dane a daň, musí byť vždy uvedená v eurách (mena EUR).“

13. Faktúry spoločnosti JAV - AKC vystavené na kúpnu cenu za dodané potraviny boli doručované na
adresu sídla žalobcu, t.j. na adresu Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava. Ak by žalobca a spoločnosť
JAV - AKC chceli zmeniť miesto na doručovanie faktúr, museli by uzatvoriť dodatok k RKZ, ktorým
by zmenili citované ustanovenie čl. V bodu 2 RKZ. Napriek tomu, že dodatkom č. 1 k RKZ bolo
citované ustanovenie menené, sídlo žalobcu zostalo naďalej určené ako miesto na doručovanie faktúr.
Terminológia „dodania tovaru“ uvádzaná v objednávkach je spätá so zákonom č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daňová povinnosť subjektu totiž úzko súvisí
s určením miesta zdaniteľného obchodu, čím dochádza aj k určeniu času dodania tovaru. Podľa
ust. § 19 ods. 1 Zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania
tovaru nájomcovi. “ Na to, aby bolo možné určiť deň dodania tovaru, bolo potrebné určiť miesto, na
ktoré musí byť tovar dodaný pre účely Zákona o DPH, t.j. miesto, kde žalobca fyzicky prevezme tovar
do svojej distribučnej siete. Aby bolo evidentné, že centrálny sklad v Senci je miestom pre určenie dňa
dodania tovaru použili v objednávkach formuláciu „FAKTURAČNÉ MIESTO: Miesto dodania: “. Zákon o
DPH však nie je možné interpretovať izolovane bez ohľadu na Zákon o neprimeraných podmienkach a
naopak. Nakoľko z ust. § 4 ods. 4 písm. r) Zákona o neprimeraných podmienkach nepriamo vyplýva, že
odberateľ potravín, v tomto prípade žalobca, nadobúda vlastnícke právo k tovaru dňom prevzatia tovaru,
v prípadoch, keď distribúciu tovaru do miesta dodania potravín zabezpečuje odberateľ, deň dodania
tovaru nastáva v deň, keď dodávateľ odovzdá odberateľovi tovar v dohodnutom mieste prevzatia tovaru
do distribučnej siete odberateľa - žalobcu.

14. Tým, že žalobca v objednávkach uviedol ako „FAKTURAČNÉ MIESTO: Miesto dodania:“ centrálny
sklad v Senci, v ktorom prebehlo prevzatie potravín odberateľom potvrdené a datované v dodacích
listoch, bolo možné určiť deň dodania tovaru pre účely Zákona o DPH, na čo je naviazaná povinnosť
vystaviť faktúru a určenie lehoty splatnosti kúpnej ceny za potraviny. Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona o
neprimeraných podmienkach ako aj prílohy č. 1 k RKZ bola splatnosť kúpnej ceny potravín určená ako
„30 dní odo dňa doručenia faktúry, najneskôr do 45 dní odo dňa dodania potraviny“. Konkretizáciou
miesta dodania (v zmysle miesta prevzatia) potraviny bolo možné určiť deň dodania potraviny aby
spoločnosť JAV - AKC mohla vystaviť faktúru na kúpnu cenu za potraviny a určiť splatnosť kúpnej
ceny. Ani Zákon o neprimeraných podmienkach, ani Zákon o DPH nepožaduje, aby zmluvné strany
dohodli miesto, v ktorom žalobca prevezme tovar do svojej distribučnej siete, priamo v RKZ. Ak by
sme vychádzali z interpretácie žalovaného, že v prípadoch, keď distribúciu tovaru do miesta dodania
potravín zabezpečuje odberateľ, teda v tomto prípade žalobca, nie je možné si pre účely určenia daňovej
povinnosti dohodnúť iné miesto dodania tovaru (t.j. že miestom dodania aj pre účely vzniku daňovej
povinnosti podľa Zákona o DPH sú maloobchodné prevádzky žalobcu) znamenalo by to, že až dodaním
potravín do maloobchodných prevádzok žalobcu by: spoločnosť JAV - AKC bola oprávnená vystaviť
faktúru na kúpnu cenu za potraviny, spoločnosť JAV - AKC znášala škody na tovare počas prepravy,
ktorú by zabezpečoval žalobca, začala plynúť maximálna lehota splatnosti 45 dní. Tento prístup by bol
výrazne v neprospech dodávateľa, spoločnosti JAV - AKC.



15. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, obsah Čestného vyhlásenia a vôľu žalobcu a spoločnosti
JAV - AKC je nepochybné, že žalobca ako aj spoločnosť JAV - AKC sa dohodli, že miesto uvádzané
v objednávkach žalobcom bude miestom, kde žalobca prevezme tovar do svojej distribučnej siete, aby
bolo možné určiť miesto a moment: v ktorom žalobca získa právo disponovať s tovarom v záujme
zabezpečenia jeho distribúcie do dohodnutého miesta dodania, v ktorom sa žalobca stane vlastníkom
tovaru v súlade s ust. § 4 ods. 4 písm. r) Zákona o neprimeraných podmienkach, v ktorom dôjde k vzniku
daňovej povinnosti a spoločnosť JAV - AKC bude oprávnená vystaviť faktúru na kúpnu cenu potravín
a od ktorého začne plynúť maximálna lehota splatnosti kúpnej ceny za potraviny. Žalovaný v Protokole
o vykonanej kontrole potvrdil, že dodacie listy boli prebraté v centrálnom sklade v Senci. Vystavovanie
dodacích listov súvisí práve s vyhotovovaním faktúr, nakoľko podľa ust. čl. V bodu 2 RKZ podkladom
pre vyhotovenie faktúry je dodací list potvrdený odberateľom. Údaje uvádzané v dodacom liste preto
preukazujú splnenie podmienky dodania tovaru pre účely určenia miesta a dňa dodania tovaru pre vznik
daňovej povinnosti podľa Zákona o DPH. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že podmienky pre
uplatnenie ust. § 4 ods. 5 Zákona o neprimeraných podmienkach v obchodnom vzťahu medzi Žalobcom
a spoločnosťou JAV - AKC splnené boli, v dôsledku čoho sa dohodnuté peňažné plnenie za využitie
distribučnej siete žalobcu nezapočítavalo do limitu podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o neprimeraných
podmienkach. Výklad žalovaného bol príliš formalistický, čl. III bod 5 RKZ vykladá bez súvislosti s čl.
IV bodom 4 RKZ a prílohou č. 2 k RKZ a nemá oporu v tom, čo bolo medzi žalobcom a spoločnosťou
JAV - AKC zamýšľané a dohodnuté.

16. Žalobca mal za to, že podmienky pre výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom
v posudzovanom prípade splnené neboli. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. nález Ústavného
súdu SR spis. zn.: III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008 alebo jeho nález z 1. 11. 2010 spis. zn.: III. ÚS
70/2010), vyplýva, že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom; viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Kým ust. § 4 ods. 2 až 4
Zákona o neprimeraných podmienkach definuje, čo je neprimeranou podmienkou, ust. § 8 ods. 1
Zákona o neprimeraných podmienkach jasne, zrozumiteľne a určito definuje, čo sa považuje za správny
delikt, a síce „dohodnutie“ neprimeranej podmienky. Žalobca podotýka, že ust. § 4 ods. 1 Zákona
o neprimeraných podmienkach zakazuje „dohodnutie“ neprimeranej podmienky. Obdobne aj ust. §
8 ods. 1 Zákona o neprimeraných podmienkach jasne, zrozumiteľne a určito definuje správny delikt
„dohodnutia“ neprimeranej podmienky vo svoj prospech. V prípade, ak mal zákonodarca záujem na
postihovaní osôb aj za uplatňovanie neprimeranej podmienky, mal tento záujem transformovať do
Zákona o neprimeraných podmienkach, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu
Slovenskej republiky, pričom uvádzame, že absencia takéhoto formálneho prameňa práva nemôže
pôsobiť na úkor Žalobcu. Žalobca poukazuje na to, že účelom Zákona o neprimeraných podmienkach
nebolo sankcionovanie uplatňovania neprimeranej podmienky.

17. Žalovaný totiž vypracoval návrh nového zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s
potravinami, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky ako zákon o neprimeraných
podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a publikovaný v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod č. 91/2019 Z. z, pričom do tohto zákona bolo explicitne doplnené, že
správnym deliktom je nielen dohodnutie neprimeranej podmienky, ale aj jej požadovanie a uplatňovanie,
čo je potvrdené aj dôvodovou správou k ust. § 1 zákona č. 91/2019 Z. z.: „Návrh zákona súčasne
ustanovuje podmienky deliktuálnej zodpovednosti účastníkov obchodných vzťahov za porušenie zákazu
požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku.“ Ďalej v dôvodovej správe k ust. § 3
ods. 2 zákona č. 91/2019 Z. z. Žalovaný explicitne priznával, že podľa Zákona o neprimeraných
podmienkach bolo možné sankcionovať len dohodnutie neprimeranej podmienky: „Návrh zákona v
odseku 1 zakazuje neprimerané podmienky, a to vo fáze požadovania (jednostranný úkon), dohodnutia
(dvojstranný úkon) alebo uplatňovania (jednostranný úkon). Týmto ustanovením sa výraznejšie precizuje
ochrana poskytovaná dodávateľsko-odberateľským vzťahom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.
z., ktoré dodávateľovi a odberateľovi zakazuje dohodnúť neprimeranú podmienku, avšak nepokrýva
štádium konania smerujúce k dohodnutiu neprimeranej podmienky, ani štádium realizácie neprimeranej
podmienky.“ Žalobca zároveň zastával právny názor, že prístup žalovaného umožňujúci správnemu
orgánu teleologickým výkladom direktívne rozširovať skutkovú podstatu správnych deliktov je v priamom



rozpore so zásadami trestania. V zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd publikovaného v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992
Zb. musí trestanie za správne delikty podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.
Obdobne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91) pre členské
štáty o správnych sankciách (je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií
poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené
záruky v trestnom konaní.

III. argumenty žalovaného

18. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že pokiaľ by bolo reálne vôľou
žalobcu určiť fakturačné miesto v objednávke, nepoukazoval by na miesto dodania potraviny. Dané
tvrdenie žalovaného deklaruje aj skutočnosť, že čl. III bod 5 Rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok pre potraviny zo dňa 01.12.2014 pripúšťa žalobcovi možnosť v objednávkach
určiť ako miesto dodania iné miesto, ako sú maloobchodné prevádzky. V posudzovanom prípade
obchodného vzťahu sa tak nestalo, keďže v objednávkach zadávaných žalobcom bolo určené miesto
dodania, ako aj fakturačné miesto centrálny sklad. Okrem iného poukazuje na skutočnosť, že zmluvné
strany si presne a zrozumiteľne zadefinovali v Rámcovej zmluve v spojení s Vyhlásením dodávateľa
zo dňa 01.12.2014 miesto, kam budú jednotlivé dodávky potravín spoločnosti JAV - AKC dodávané.
Je teda zrejmé, že ďalšia bližšia špecifikácia v samotných objednávkach nebola potrebná. Fakturačné
miesto: miesto dodania: 8589901509307 znamená, že dohodnutým miestom dodania potravín v
zmysle Rámcovej zmluvy vo väzbe na Vyhlásenie a rovnako aj fakturačným miestom bol centrálny
sklad. V kontexte s námietkou žalobcu, ktorou poukazuje na moment prechodu vlastníckeho práva a
nebezpečenstva škody na tovare žalovaný uvádzal, že ani v samotnej Rámcovej zmluve zmluvné strany
nemali zadefinovaný moment a miesto, v ktorom prechádza vlastnícke právo a nebezpečenstvo škody
na tovare z dodávateľa na odberateľa. Žalobcu žiadnym spôsobom nezaväzovala dohodnúť si iný termín
prechodu vlastníckeho práva, kedy sa stane odberateľ vlastníkom potraviny, ako je dátum jej prevzatia
odberateľom. Žalovaný v súvislosti s dojednaniami zmluvných strán iba určil skutočne dohodnuté miesto
dodania potravín, čo však v žiadnom smere neovplyvňuje dohodnutie momentu prechodu vlastníckeho
práva a prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

19. Žalobca účelovo dopĺňal do definície momentu prechodu vlastníckeho práva a nebezpečenstva
škody na tovaru aj „miesto prechodu vlastníckeho práva“, o ktorom sa však zákonodarca v ustanovení §
4 ods. 4 písm. r) zákona č. 362/2012 Z. z. nezmieňuje. V žiadnom prípade svojim právnym posúdením
skutkového stavu nenúti zmluvné strany dohodnúť si iný termín prechodu vlastníckeho práva, ako
je zadefinovaný v tomto ustanovení zákona. Žalovaný nevidel žiadne prepojenie medzi dodržaním
lehoty splatnosti v zmysle tohto ustanovenia a dohodnutým miestom dodania potraviny. Bez ohľadu
na skutočnosť, či je dohodnutým miesto dodania potravín centrálny sklad alebo jednotlivé prevádzky
žalobcu, vždy musí byť dodržaná zákonná 45 dňová lehota, ktorá plynie odo dňa dodania potraviny.
Je teda irelevantné, ktoré z uvedených miest si dohodne ako miesto dodania potraviny, keďže lehota
zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 Zákona č. 362/2012 Z. z. plynie odo dňa skutočného dodania
potraviny. Čestné vyhlásenie zo dňa 21.03.2018 ako dôkaz nevyhodnotil v prospech žalobcu z dôvodu,
že skutočnosti v ňom uvedené nemajú oporu v administratívnom spise. Objednávky v spojení s
Rámcovou zmluvou nepochybne preukazujú, že dohodnutým miestom dodania bol centrálny sklad.
Skutočnosť, či je prepravná spoločnosť schopná dodať potraviny v súlade s právnymi predpismi, nesúvisí
so správnymi deliktami, ktorých sa žalobca dopustil a ktoré boli žalovaným v rámci správneho konania
nepochybne preukázané. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazuje na daňovú povinnosť, ktorá mu
vzniká dňom dodania tovaru, na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. r) Zákona č. 362/2012 Z. z., formuláciu
fakturačného miesta a rovnako na dodacie listy, prostredníctvom ktorých bolo možné určiť deň dodania
tovaru pre účely zákona č. 222/2004 Z. z., na ktorý je naviazaná povinnosť vystaviť faktúru a určiť lehotu
splatnosti kúpnej ceny potraviny.

20. Argumentácia žalobcu je nejasná a zmätočná, keďže poukazuje na daňovú povinnosť, ktorá sa
netýka lehoty splatnosti zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 2 Zákona č. 362/2012 Z. z. Žalovaný nie je
oprávnený posudzovať vznik daňovej povinnosti v zmysle Zákona o DPH, ale je oprávnený a povinný
posudzovať zákonné lehoty na úhradu kúpnej ceny dodanej potraviny. Žalovaný poukázal na vyjadrenie
žalobcu, v ktorom uvádzal: „Ani zákon o neprimeraných podmienkach, ani zákon o DPH nepožaduje,



aby zmluvné strany dohodli miesto, v ktorom žalobca prevezme tovar do svojej distribučnej siete, priamo
v RKZ.“ Žalovaný v žiadnom svojom vyjadrení neuviedol, že by bolo povinnosťou zmluvných strán
dohodnúť si miesto dodania potravín, a to z dôvodu, že zákonná 45 dňová lehota nepožaduje takúto
podmienku. Napriek uvedenému si zmluvné strany takéto dojednanie v zmluvnej dokumentácii uplatnili.
Rozhodujúcim pre žalovaného však naďalej ostáva výlučne deň dodania potraviny bez ohľadu na miesto
dodania potravín. Skutočné miesto dodania potravín bolo relevantné pri posudzovaní ustanovenia §
4 ods. 3 písm. a) v spojení s ustanovením § 4 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z. z., a to z dôvodu, či
môže žalobca dohodnúť a uplatniť peňažné plnenie prevyšujúce 3 % z ročných tržieb dodávateľa.
Pri posúdení skutkového stavu a určenia skutočného miesta dodania potravín v súlade s Rámcovou
zmluvou a Vyhlásením žalovaný dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený dohodnúť a uplatniť peňažné
plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa spôsobom, aby všetky peňažné plnenia spadajúce pod
ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) až f) Zákona č. 362/2012 Z. z. kumulatívne nepresiahli 3 % z ročných
tržieb dodávateľa.

21. Rámcová zmluva, ktorá pokrývala kontrolované obdobie rok 2016, bola uzatvorená dňa 01.01.2015.
Z logických dôvodov je zrejmé, že žalovaný ani nemohol vychádzať z iných podkladov, ako je predmetná
zmluva, keďže neexistovala osobitná zmluvná dokumentácia platná výlučne pre kontrolovaného obdobie
roku 2016. Z uvedeného dôvodu je argumentácia žalobca účelová a neprípustná. Zistené skutočnosti
zo strany žalovaného odôvodnene viedli k tomu, aby obdobie dopustenia sa správneho deliktu určil
od 01.01.2015 do 31.12.2017, teda do ukončenia platnosti a účinnosti Rámcovej zmluvy. Pri presnom
určení momentu dopustenia sa správneho deliktu dohodnutia neprimeranej podmienky uvedenej v
ustanovení § 4 ods. 3 písm. a), b) Zákona č. 362/2012 Z. z. žalovaný musel obligatórne skúmať,
kedy došlo k uzatvoreniu a k ukončeniu Rámcovej zmluvy, ktorou sa dopustil tohto deliktu. Nie je
racionálne ani odôvodniteľné zo strany žalovaného, ak by na základe zistených skutkových okolností
explicitne nezadefinoval presné obdobie trvania správneho deliktu, iba by sa striktne zameral na rok
2016. Účelom zákona č. 362/2012 Z. z. je nepochybne postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie
neprimeraných podmienok a má za to, že v danom prípade sa vyžaduje uplatnenie výkladu „e ratione
legis“. Zákonodarca mal rozhodne v úmysle postihovať aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo
preukazuje aj dôvodová správa k zákonu č. 362/2012 Z. z., v ktorej je uvedené, že účelom zákona
je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných
obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. Žalovaný zároveň
apeloval na niektoré neprimerané podmienky, napr. ustanovenie § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012
Z. z. - požadovanie dodatočného peňažného alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny,
ustanovenie § 4 ods. 4 písm. k) zákona - okamžité vypovedanie zmluvy opakujúceho sa plnenia bez
výpovednej lehoty bez právneho dôvodu, ustanovenie § 4 ods. 4 písm. w) zákona - uplatňovanie
neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných podmienok vo
vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení a pod., z ktorých je zrejmé, že sú koncipované
spôsobom, ktoré vykazujú znaky komisívneho konania, resp. uplatňovania.

22. Zákonodarca mal rozhodne v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie
neprimeraných podmienok, čo preukazuje aj dôvodová správa k zákonu č. 362/2012 Z. z., v ktorej
je uvedené, že účelom zákona je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach
uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi
potravín. K takémuto výkladu a aplikácii zákona č. 362/2012 Z. z. žalovaný dospel aj na základe nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36, ktorý deklaruje,
že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a
to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu
a účelu zákona, ktorý potvrdzuje aj textácia citovanej dôvodovej správy k tomuto zákonu. V tejto
súvislosti žalovaný apeloval na niektoré neprimerané podmienky, napr. ustanovenie § 4 ods. 4 písm.
h) zákona č. 362/2012 Z. z. - požadovanie dodatočného peňažného alebo nepeňažného plnenia po
prevzatí potraviny, ustanovenie § 4 ods. 4 písm. k) zákona - okamžité vypovedanie zmluvy opakujúceho
sa plnenia bez výpovednej lehoty bez právneho dôvodu, ustanovenie § 4 ods. 4 písm. w) zákona
- uplatňovanie neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných
podmienok vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení a pod., z ktorých je zrejmé, že sú
koncipované spôsobom, ktoré vykazujú znaky komisívneho konania, resp. uplatňovania. Z dôvodovej
správy k zákonu č. 362/2012 Z. z. a Spoločnej správy výborov NR SR vyplýva, že návrh tohto zákona
bol predložený v dôsledku podnetov a poznatkov z praxe, ktoré preukázali, že vo vzťahoch medzi
odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku dochádza zo strany odberateľov dodávaných potravín



k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na vnútornom trhu, v dôsledku čoho tento zákon reaguje v
legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu.

23. Od platnosti a účinnosti zákona č. 362/2012 Z. z. žalovaný neustále apeloval vo svojich výkladových
stanoviskách, ako aj v rozhodnutiach, že správnym deliktom je nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie
neprimeraných podmienok. V tomto kontexte poukázal na samotný obsah jednotlivých skutkových
podstát neprimeraných podmienok, na dôvodovú správu k zákonu č. 362/2012 Z. z., v zmysle ktorých je
nepochybné, že aj uplatňovanie neprimeranej podmienky je správnym deliktom. V súvislosti s dôvodovou
správou k zákonu č. 91/2019 Z. z. žalovaný konštatoval, že takto koncipovaná argumentácia bola
zvolená z tohto dôvodu, aby bolo zrejmé, že aj keď v súvislosti so zákonom č. 362/2012 Z. z. vznikali
aplikačné problémy, nový zákon ich s určitosťou odstraňuje. Nesprávnu interpretáciu zákonodarca
odstránil spôsobom, že pristúpil k výslovnému pomenovaniu jednotlivých štádií realizácie neprimeranej
podmienky. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu je neopodstatnená. Všetky zásady správneho trestania
boli použité v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. V súvislosti so spáchaním správneho deliktu dohodnutia neprimeranej podmienky
vo svoj prospech skúmal miesto spáchania správneho deliktu, pričom zistil, že zmluvná dokumentácia
bola podpísaná zo strany žalobcu v Bratislave a zo strany spoločnosti JAV - AKC vo Vlčanoch. Keďže
sa správneho deliktu dopustil žalobca, je zrejmé, že miestom spáchania tohto deliktu môže byť výlučne
Bratislava.

24. Úlohou žalovaného v danom konaní nie je preukazovať predchádzajúce protiprávne konanie
žalobcu. Žalobca bol riadnym účastníkom konania v rámci týchto správnych konaní a sú mu všetky
okolnosti s danými konaniami zrejmé, pričom uložené pokuty za predchádzajúce správne delikty
aj uhradil. Okrem iného žalovaný poukazuje na webové sídlo ministerstva, na ktorom sa v zmysle
ustanovenia § 9 písm. c) Zákona č. 362/2012 Z. z. priebežne zverejňujú výroky právoplatných rozhodnutí
o uložení pokuty vydaných v správnych konaniach. Dôvodom, prečo žalovaný skúmal predchádzajúcu
deliktuálnu minulosť žalobcu je skutočnosť, že žalovaný je pri určení výšky pokuty povinný prihliadať na
všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Keďže sa žalobca v minulosti dopustil správnych deliktov,
uvedenú skutočnosť žalovaný pri uložení výšky pokuty v predmetnom správnom konaní vyhodnotil
ako priťažujúcu okolnosť. Žalovaný v predmetnom správnom konaní náležite zistil skutočný stav veci
a vykonal dokazovanie, v rámci ktorého boli použité ním určené dôkazné prostriedky. V rámci svojej
správnej úvahy vyhodnotil výsledky dokazovania jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom sa
vysporiadal so všetkými predloženými návrhmi účastníkov konania.

25. Záverom žalovaný dodal, že správny delikt, spáchaný žalobcom bol dostatočne špecifikovaný
a dostatočne preukázaný s ohľadom na skutkovú, miestnu a časovú súvislosť spáchania tohto
deliktu žalobcom, čo žalovaný preukázal v samotnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného o rozklade
č. 7422/2019-420 zo dňa 15.08.2019. Žalobca mal počas celého správneho konania dostatočný
priestor, okrem iného i možnosť nahliadať do administratívneho spisu žalovaného. O procesnom
postupe žalovaného ako i poskytnutiu priestoru pre jeho vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním
rozhodnutia žalovaného svedčí i samotný originál administratívnych spisov, ktoré súdu v prílohe tohto
vyjadrenia predkladáme. Žalovaný pri posudzovaní žalobcom predložených podkladov napadnutého
rozhodnutia postupoval v súlade tak s vnútroštátnym ako i medzinárodným právnym poriadkom, pričom
dodržal zákonom stanovený postup v správnom konaní, žalobcovi bol v rámci správneho konania
vytvorený a poskytnutý dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv, ním predloženými
námietkami sa dostatočne zaoberal a následne i riadne vysporiadal, a to tak, že tieto neboli spôsobilé
na to, aby žalovaný spochybnil správnosť vydaného rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na vyššie
uvedený skutkový a právny stav nepovažujeme námietky žalobcu za dostatočne dôvodné pre zrušenie
napadnutých rozhodnutí žalovaného, nakoľko považujeme rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ako i preskúmavané rozhodnutie žalovaného o rozklade za vecne správne a vydané v súlade
s platnou vnútroštátnou i medzinárodnou legislatívou. Závery prvostupňového, ako i druhostupňového
správneho orgánu zodpovedajú zásadám logického myslenia, pričom podklady predložené pre takýto
úsudok boli zistené úplne a riadnym, zákonom stanoveným procesným postupom. Žalovaný splnil
zákonné požiadavky vzťahujúce sa na správne konanie stanovené Správnym poriadkom, keďže nielen
paragrafovým znením poukázal na jednotlivé ustanovenia zákonov, resp. nielen ustálenými formuláciami
deklaroval, že sa riadil literou právnych predpisov, ale podrobne opísal a zdôvodnil všetky dôkazy
tvoriace podklad na vydanie rozhodnutia v tomto správnom konaní, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej



súvislosti. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie postupoval v intenciách platnej právnej úpravy a v
rozhodnutí odôvodnil, akými úvahami sa pri určení výšky pokuty riadil.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo
veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 19.05.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods.
4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že
ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

27. Podľa 2 písm. f) zákona č. 326/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou
aktivitou súbor obchodných činností účastníka obchodného vzťahu zameraných na dosiahnutie zisku
pri umiestňovaní potravín na trh, za ktorú sa považuje aj reklamná akcia a letáková akcia, vrátane
tlače a distribúcie, marketingová aktivita na podporu ďalšieho predaja potraviny, rozhlasová produkcia
v prevádzkarni.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom
a dodávateľom sa zakazuje.

29. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) až f) zákona č. 362/2012 Z. z., neprimeranou podmienkou je aj peňažné
plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny
dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za
a) využitie distribučnej siete odberateľa, b) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja
potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, c) obchodné aktivity odberateľa zamerané
na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa,
najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni
odberateľa, e) služby poskytované treťou osobou zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho
propagáciu,
f) dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením.

30. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z. z., peňažné plnenie za využitie distribúcie odberateľa sa
nepovažuje za neprimeranú podmienku, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu v
dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto.

31. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

34. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil



dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis.
zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov
v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou , ktorá v článku 142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach
rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu
preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny
poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá
v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom
žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby
musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež
poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli
rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je
dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

35. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa považovali za preukázané, že spoločnosť
žalobcu dohodla v obchodnom vzťahu so spoločnosťou JAV - AKC neprimeranú podmienku uvedenú
v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z. z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková
suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v
kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu. Ministerstvo malo ďalej za preukázané, že
dohodnuté peňažné plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa vykazujúce znaky podľa § 4 ods.
3 písm. a) zákona č. 362/2012 Z. z., za peňažné plnenie za obchodné aktivity spoločnosti žalobcu
zamerané na podporu predaja potraviny spoločnosti JAV-AKC vykazujúce znaky podľa § 4 ods. 3 písm.
b) uvedeného zákona a za peňažné plnenie za umiestnenie potravín dodávaného spoločnosťou JAV-
AKC na určitom mieste v maloobchodných prevádzkach žalobcu vykazujúce znaky podľa § 4 ods. 3
písm. d) citovaného zákona, prevyšovali zákonom stanovenú hranicu 3 % z ročných tržieb dodávateľa za
potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu.
Peňažné plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa a obchodné aktivity odberateľa zamerané
na podporu predaja potraviny dodávateľa presiahli v období od 1. januára 2015 do 31. decembra
2016 zákonom stanovenú hranicu o 4 % z ročných tržieb spoločnosti JAV-AKC a peňažné plnenie
za využitie distribučnej siete odberateľa presiahli v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017
zákonom stanovenú hranicu o 3,12 % z ročných tržieb spoločnosti JAV-AKC. Celkové tržby medzi
spoločnosťou JAV-AKC a spoločnosťou BILLA v roku 2016 dosiahli sumu 149.465 € bez DPH. Výška 3
% z celkových ročných tržieb spoločnosti JAV-AKC predstavuje sumu 483,95 € bez DPH, t. j. táto suma
predstavuje maximálnu výšku peňažného plnenia, ktorú mohla spoločnosť BILLA započítať v súvislosti s
ustanovením § 4 ods. 3 písm. a) až f) zákona č. 362/2012 Z. z. Ministerstvo v rámci skutkového zistenia
malo rovnako za preukázané, že došlo k uplatňovaniu pohľadávok za obchodné aktivity zamerané na
podporu predaja a umiestnenie potraviny na určitom mieste, ktoré boli fakturované v rámci činnosti
„obchodné aktivity".

36. Správny súd konštatuje, že účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či
došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu
je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie
zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci,
pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného.
U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide
o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania



správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je
vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na
základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie
zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je
preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo
dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

37. Cieľom prijatia zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných
vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, bolo presadzovanie opatrení, ktoré zamedzia zneužívaniu
ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a
podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranných výhodných obchodných
podmienok. Ustanovenie § 4 cit. zákona vymedzuje skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré
budú v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázané. Ide o taxatívny
výpočet.

38. Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že žalobca ako odberateľ a spoločnosť JAV -
AKC ako dodávateľ uzavreli dňa 01.12.2014 Rámcovú kúpnu zmluvu spolu so všeobecnými obchodnými
podmienkami pre potraviny. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi
tovar v stanovenom termíne, množstve a kvalite, vyhotovení, sortimente a obale na dohodnuté miesto
a záväzok odberateľa uhrádzať za dodaný tovar dohodnutú odmenu. K zmluve prijali strany dňa
26.12.2015 dodatok. Žalobca a spoločnosť JAV - AKC si pre kontrolované obdobie dohodli peňažné
plnenie za využitie distribučnej siete odberateľa a to vo výške 6 % z mesačných čistých tržieb dodávateľa
za potraviny dodané žalobcovi v kalendárnom mesiaci ako aj peňažné plnenie za obchodné aktivity
odberateľa zamerané na podporu predaja potravín dodávateľa vo výške 1% z mesačných čistých
tržieb dodávateľa za potraviny dodané žalobcovi v kalendárnom mesiaci. Podľa čl. III bodu 5 RKZ,
ako miesto dodania potravín boli designované jednotlivé maloobchodné prevádzky žalobcu, ktoré sa
nachádzajú na území SR. Súčasťou RKZ je Príloha č. 2, v zmysle ktorej spoločnosť JAV - AKC prejavila
vôľu „využívať distribučnú sieť odberateľa, nakoľko nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu v
dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto.“ Daný skutkový stav žalobca preukazoval aj doloženým
Čestným vyhlásením, kde v bode 3. dodávateľ súhlasil s tým, že keďže hlavným predmetom činnosti
odberateľa je maloobchodný predaj potravín (predaj konečnému spotrebiteľovi), dohodnutým miestom
dodania potravín sú jednotlivé maloobchodné prevádzky odberateľa. Dodávateľ zároveň vyhlásil, že
„nemá možnosť dodať odberateľovi tovar v dohodnutom objeme na dohodnuté miesto do jednotlivých
prevádzok odberateľa, t.j. nedisponuje dostatočnými distribučnými možnosťami.“ Tento stav žalobca
podložil logickým a relevantným argumentom, kedy pre ekonomické náklady nie je rentabilné dodávať
potravinársky tovar na počet 143 filiálok odberateľa a zabezpečenie dopravy a distribúcie individuálne
dodávateľom v rámci celého územia SR je logisticky komplikované a náročné na presnosť v termínoch,
pri dodržiavaní kvality potravín a ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Uvedenú situáciu reflektuje
aj zákon a práve ustanovenie § 4 ods. 5, kedy sa takto dohodnuté a prijaté peňažné plnenie (za využitie
distribúcie odberateľa) nepovažuje za neprijateľnú podmienku. Zo zisteného skutkového stavu rovnako
vyplývalo, že dodávateľ žalobcu nemal možnosť dodať žalobcovi potraviny v dohodnutom objeme na
dohodnuté miesta. Nedostatok distribučných možnosti pritom deklaroval sám dodávateľ žalobcu aj v
Čestnom vyhlásení. Zo zmluvnej dokumentácie, vyjadrenie spoločnosti JAV - AKC rovnako vyplýva, že
dohodnutým miestom dodania tovaru boli jednotlivé maloobchodné prevádzky žalobcu.

39. Správny súd prijal záver, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a to najmä vo vzťahu
k interpretácii a aplikácii ust. § 4 ods. 5 Zákona o neprimeraných podmienkach. Nebolo možné
prijať argumentáciu žalovaného v predmetnom spore, že objednávky v spojení s Rámcovou zmluvou
nepochybne preukazujú, že dohodnutým miestom dodania tovaru bol centrálny sklad. Uvedené by
mohlo mať istú relevanciu jedine v prípade, ak by neexistovali horeuvedené skutočnosti a ak by
spoločnosť JAV - AKC nedeklarovala, že mala záujem využívať distribučnú sieť odberateľa a to z dôvodu
nemožnosti dodávať tovar v dohodnutom objeme na jednotlivé filiálky. V takom prípade by neprichádzala
do úvahy aplikácia ustanovenia § 4 ods. 5 citovaného zákona. Rovnako správny súd nevidel protiprávnu
činnosť žalobcu tým, že v objednávkach bolo určené fakturačné miesto a miesto prevzatia tovaru do
distribučnej siete odberateľa. Konštrukcie, ktoré vytváral žalovaný o tom, či mali/resp nemali zmluvné
strany v samotnej Rámcovej zmluvy zadefinovaný moment a miesto prechodu vlastníckeho práva a
nebezpečenstva škody na tovare za irelevantné. Rovnako sem spadala aj úvaha to tom, či žalobcu
zaväzovalo, resp. nezaväzovalo dohodnúť iný termín prechodu vlastníckeho práva - tá bola tiež už



vzhľadom na uvedené skutočnosti bez právneho významu. Za kľúčový považoval správny súd tiež
výklad ust. čl. III bodu 5 RKZ a čl. IV bodu 4 RKZ a postupu podľa nich, kedy nebolo bez ďalších
relevantných dôkazov možné prijať záver o akomsi oktrojovaní centrálneho skladu ako dohodnutého
miesta dodania tovaru. Aj správny súd uvedené ustanovenia RKZ vykladal v tom zmysle, že miestom
dodania boli stanovené jednotlivé prevádzky odberateľa, ktoré sa nachádzajú na celom území SR. Práve
okolnosti, pri ktorých by odberateľ mohol určiť aj iné miesto na území SR boli definované v čl. IV bodu 4
RKZ. Konštatácia žalovaného, že objednávky spojené s Rámcovou zmluvou nepochybne preukazujú,
že dohodnutým miestom dodania tovaru bol centrálny sklad sa javí ako formalistický prístup bez opory v
dôkazoch, ktoré sú založené v administratívnom spise. Z dôvodu uvedených relevantných skutočností
bol tovar dodávaný do centrálneho skladu v Senci a v objednávkach žalobca uvádzal ako fakturačné
miesto dodania tovaru - centrálny sklad v Senci s tým, že faktúry boli doručované na adresu sídla
žalobcu. Tento postup preukázateľne a logicky nadväzuje na nevyhnutnosť určiť miesto, kde mal žalobca
prevziať tovar do vlastnej distribučnej siete. Podľa správneho súdu za nezákonnú nemožno považovať
situáciu, ak si dodávateľ a odberateľ potravín dohodnú plnenie za využitie distribučnej siete s miestom
prevzatia tovaru, ako bol v danom prípade sklad odberateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je tak
možné rozlišovať formálne dohodnuté miesta dodania tovaru, ktoré sú odlišné od miesta jeho prevzatia
do distribučnej siete.

40. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie
tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom
skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Jednou zo zásad administratívneho
trestania (podobne ako v trestnom konaní) je zásada nullum crimen, nulla poena sine lege (kde nieje
zákon, nie je zločin, žiadny trestný čin bez zákona). Inak povedané, ak zákon nejaký čin nepovažuje za
trestný čin (správny delikt), nemôže ísť o trestný čin (správny delikt). Aplikujúc na predmetnú situáciu
možno predmetnú zásadu definovať tak, že pokiaľ sa v texte právnej normy nevyskytuje opis určitého
konania, správny orgán nemôže existujúci text zákona doplniť o konanie, ktoré zákon neobsahuje.
Resp. ak nejaké konanie sa približuje k zákonom vymedzenej skutkovej podstate správneho deliktu, ale
nenapĺňa všetky jeho definované znaky, nie je možné taký skutok subsumovať pod skutkovú podstatu
správneho deliktu, ktorý sa orgánu verejnej správy javí ako najbližší a podobne opisujúci zákonom
zakázané konanie. Žalobca svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa §
4 ods. 3 písm. a) b) a písm. d) zákona č. 362/2012 Z. z. Týmto postupom v procese interpretácie
a aplikácie zákona žalovaný zvolil neprípustne extenzívny výklad v rozpore s ústavným imperatívom
právnej istoty, adresnosti a konkrétnosti právnych noriem. Správny súd opakuje, že v zmysle § 8
ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. sankcionovať možno výlučne len také konanie účastníka obchodného
vzťahu, ktorý neprimeranú podmienku v zmysle tohto zákona dohodne, nie iné konania. Ani žalovaného
argument o tom, že v súvislosti so zákonom č. 362/2012 Z. z. vznikali aplikačné problémy a tie nový
zákon č. 91/2019 Z. z. s určitosťou odstraňuje, nemohol súd akceptovať. Vzhľadom na absenciu
presného, jasného a špecifického zákonného ustanovenia nie je možné toto pričítať na ťarchu žalobcu
ako účastníka administratívneho konania s tým, že je potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius - pri
pochybnostiach miernejšie (napr. Nález ÚS SR I. ÚS 241/07, ktorý pri výklade verejného práva prikazuje
uplatniť túto zásadu). Sumarizujúc správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného o rozklade ako aj
jeho prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobuje ich
nezákonnosť a bolo dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci na ďalšie
konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy
v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom konaní bude
na zistený skutkový stav aj s ohľadom na odôvodnenie tohto rozsudku opätovne rozhodne v intenciách
právneho názoru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal
náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v
konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).



42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).