Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/85/2018 z 17. 3. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2021, sp. zn. 6S/85/2018, ECLI:SK:KSBA:2021:1018200805.1 Krajský súd Bratislava | 6S/85/2018 | ECLI:SK:KSBA:2021:1018200805.1 | 2021-03-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bfe28f6-f291-4f59-a34a-ab022b5b8897 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1018200805.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/85/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200805
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200805.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Z.Ž. O., bytom Š. XXX, XXX XX
Š., právne zastúpený: A/K/K/L advokáti s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, konajúca
prostredníctvom Mgr. Petra Lukášeka, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz,
o.z., so sídlom Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, IČO: 00 687 308, právne zastúpený: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, konajúca prostredníctvom
JUDr. Dávida Soukeníka, LLM, konateľa a advokáta, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Odvolacej komisie žalovaného číslo OK/2/2018 zo dňa 06.03.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p o s t u p u j e v e c Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie ako
civilnému súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 28.05.2018 doručená žaloba žalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Odvolacej komisie žalovaného číslo OK/2/2018
zo dňa 06.03.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zastavené konanie o odvolaní
žalobcu proti Uzneseniu Volebnej komisie žalovaného číslo VK/1/2018 zo dňa 02.02.2018 o výsledku
voľby člena výkonného výboru žalovaného, zástupcu hráčov.

2. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca je členom žalovaného, ktorý je národným športovým zväzom
v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o športe“) a zároveň aj občianskym združením. Žalobca v žalobe namietal výsledok
a priebeh voľby člena výkonného výboru žalovaného zo dňa 02.02.2018, konkrétne, že nedošlo
k vykonaniu druhého kola voľby, v čom videl zásah do svojho základného pasívneho volebného
práva ako kandidáta na funkciu člena výkonného výboru žalovaného, pričom namietal rozpor tohto
postupu s internými predpismi žalovaného týkajúcich sa vykonania volieb, ako aj posúdenie platnosti
kandidatúry žalovaného Odvolacou komisiou žalovaného a tiež rozporu interných predpisov žalovaného
s kogentnými ustanoveniami zákona o športe.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.08.2018 namietal, že nie je daná právomoc
správneho súdu prejednať a rozhodnúť vec a na konanie nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nakoľko rozhodovanie v rámci konania volieb
do orgánov žalovaného nie je rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
v oblasti verejnej správy, rovnako oblasť športu ako celok nemožno považovať za oblasť verejnej
správy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Nds/15/2012 zo dňa 10.07.2012, v zmysle ktorého „je rozhodujúce, že združenie ako právnická
osoba vzniklo podľa zákona č. 83/1990 Zb. a že žalovaným je orgán tohto združenia... veci, týkajúce sa
organizačných otázok orgánov záujmovej samosprávy nemožno považovať za prenesený výkon štátnej
správy. Pôsobnosť súdov v správnom súdnictve preto nie je daná.“ Žalovaný ďalej namietal aj celkovú
právomoc súdov preskúmavať žalobu, pričom poukázal na zásadu zdržanlivosti súdneho prieskumu



rozhodnutí občianskych združení vyplývajúcu z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 23/2016 zo dňa 14.01.2016, ako aj na derogáciu ustanovenia § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o
združovaní občanov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“), rovnako na vypustenie § 391 ods. 3 z
pôvodne navrhovaného znenia SSP v legislatívnom procese.

4. Podľa § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi
uvedenými v odsekoch 2 až 12.

5. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa
právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec
sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

6. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,
h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.

7. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

8. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym
súdom viazaný.

9. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

11. Podľa § 52 ods. 1-2 zákona o športe, športová organizácia vykonáva v súlade
s jej predpismi pôsobnosť na riešenie sporov podľa odseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou.
(2) Orgány na riešenie sporov sú oprávnené
a) rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej
príslušnosťou,
b) ukladať sankcie a opatrenia za porušenie pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutí orgánov
športovej organizácie,
c) preskúmavať rozhodnutia orgánov športových organizácií s jej príslušnosťou,



d) preskúmavať súlad predpisov športových organizácií s jej príslušnosťou s jej zakladajúcim
dokumentom v časti, ktorá je pre tieto športové organizácie záväzná.

12. V zmysle ustanovení SSP správny súd poukazuje na to, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
V prípade, ak správny súd dospeje k názoru, že vec do právomoci správneho súdu nepatrí, správny
súd bude postupovať podľa § 18 ods. 2 SSP. V takom prípade v zmysle princípu zákazu odopretia
spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní podľa čl. 4 CSP.

13. Správny súd reflektuje skutočnosť, že postavenie žalovaného ako národného športového
zväzu a zároveň občianskeho združenia je hybridné, pričom podľa povahy rozhodovania sporov
orgánmi športovej organizácie je možné rozlíšiť, či vec patrí do všeobecného súdnictva alebo do
správneho súdnictva. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zákon o športe vytvára predpoklady pre
rozhodovanie sporov orgánmi športovej organizácie (ustanovenie § 52 zákona o športe), športovými
rozhodcami (ustanovenie § 53 zákona o športe) a disciplinárnymi orgánmi (ustanovenie § 54 zákona
o športe). Súdny prieskum rozhodnutí disciplinárnych orgánov národných športových zväzov patrí,
v zmysle judikatúry Najvyššieho súd Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Asan/15/2019 zo dňa 30.06.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Asan/25/2018 zo dňa 10.09.2019), do správneho súdnictva. Naopak, rozhodovanie sporov orgánom
na riešenie sporov zriadeným v zmysle ustanovenia § 52 zákona o športe (komory, senáty, komisie alebo
akokoľvek nazvané orgány a pod.), patrí do právomoci civilného súdnictva. „Ak rozhodoval o právach a
právom chránených záujmoch orgán v zmysle ustanovenia § 52 ZOŠ, právna ochrana člena združenia
voči tomuto rozhodnutiu hovorí o nutnosti využitia žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku.
Ustanovenie § 137 síce napríklad uvádza, čo možno žalobou v zmysle Civilného sporového poriadku v
rozsahu žiadostí o poskytnutie petitórnej ochrany od súdu požadovať, avšak tento nie taxatívny výpočet
nevylučuje prejednávanie žalôb s inými petitórnymi návrhmi. Člen združenia sa teda v tomto prípade
obráti na civilný súd a spor bude prejednaný v zmysle Civilného sporového poriadku, pričom člen
bude využívať žalobu v zmysle ustanovenia § 131 a nasl. CSP“ (J. Čolák: Procesnoprávne súvislosti
delenej právomoci súdov a limity združovacieho práva - interdisciplinarita zodpovednosti zákonodarcu
za riešenie sporov na Slovensku IN: Košické dni súkromného práva II Recenzovaný zborník vedeckých
prác. Košice, UPJŠ 2018, s. 573).

14. Správny súd teda pri posudzovaní otázky, či napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím podliehajúcim
prieskumu súdu v správnom súdnictve, skúmal, či ide o rozhodnutie vydané niektorým z orgánov
v oblasti verejnej správy. V prejednanom prípade sa jedná o prieskum rozhodnutia orgánom na
riešenie sporov zriadeným v zmysle ustanovenia § 52 zákona o športe. Povaha rozhodnutia odvolacej
komisie pri prieskume volieb interného riadiaceho orgánu je súkromnoprávna, jej obsahom je vlastná
autonómna správa združenia. Rovnako právne postavenie Odvolacej komisie žalovaného, ktorý je
národným športovým zväzom, resp. Volebnej komisie žalovaného pri rozhodovaní o volebných veciach
do funkcie člena Výkonného výboru žalovaného, je odlišné od postavenia orgánu verejnej správy podľa
ustanovenia § 4 SSP.

15. Z podanej žaloby správny súd zistil, že žalobca je členom žalovaného, ktorý je občianskym
združením, ktoré je zapísané v Evidencii občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Je zrejmé, že žalobca žaluje občianske združenie v súvislosti s výsledkom volieb do orgánu združenia,
výkonného výboru žalovaného. Rozhodnutie žalovaného o nezvolení žalobcu za člena výkonného
výboru žalovaného je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach toho ktorého člena, nejedná sa
však o rozhodnutie v oblasti verejnej správy, nakoľko vzťah občianskeho združenia a jeho člena je
vzťahom súkromnoprávnym a potom nespadá do oblasti verejnej správy. Rozhodnutia žalovaného ako
občianskeho združenia nie sú realizáciou výkonu verejnej moci, ani nesledujú žiadny verejný cieľ alebo
záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis a vlastnú, vnútornú správu združenia. Žalobca v
žalobe namietal zásah do pasívneho volebného práva, avšak volebné právo v zmysle Ústavy SR,
resp. medzinárodných dokumentov je viazané na správu verejných vecí. Uchádzanie sa o členstvo v
orgáne súkromnoprávnej inštitúcie, aj keď prostredníctvom volieb, nie je výkonom volebného práva, ale
uplatňovaním analogického práva v rámci združovacieho práva. Z uvedeného vyplýva, že predmetom
konania je otázka týkajúca sa kreovania (voľby) orgánu združenia, teda sa jedná o otázku vnútorných
pomerov združenia. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Nds/15/2012
zo dňa 10.07.2012, konanie a rozhodovanie o organizačných otázkach orgánov záujmovej samosprávy



nemožno považovať za prenesený výkon štátnej správy, pôsobnosť súdov na ich preskúmanie v
správnom súdnictve preto nie je daná. To, že žaloba člena združenia proti konečnému rozhodnutiu
niektorého z orgánov združenia, patrí do právomoci civilného súdnictva, vyplýva aj z rozsudku sp. zn.
3Obdo/27/2008 zo dňa 26.11.2009.

16. Správny súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného, že predmet konania nepatrí vôbec do právomoci
súdov (ani do civilného súdnictva). Tu je na mieste otázka, či možno akceptovať, že rozhodnutie
žalovaného nie je v zmysle princípu zdržanlivosti a autonómie združenia súdmi preskúmateľné, alebo
preváži princíp zákazu odmietnutia spravodlivosti.

17. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Nds/15/2012 zo dňa 10.07.2012,
ako aj z rozsudku sp. zn. 3Obdo/27/2008 zo dňa 26.11.2009, vyplýva, že žaloba proti rozhodnutiu
niektorého z orgánov združenia, patrí do právomoci civilného súdnictva, teda nie je vylúčená možnosť
súdneho prieskumu týchto rozhodnutí. Požiadavka uprednostnenia súdneho prieskumu pri preskúmaní
rozhodnutí športových organizácii podľa § 52 zákona o športe, o ktorého prieskum sa nepochybne jedná
aj tomto prípade, aj pri rešpektovaní zmeny právnej úpravy účinnej od roku 2016, vyplýva aj z právnej
doktríny (J. Čolák: Procesnoprávne súvislosti delenej právomoci súdov a limity združovacieho práva -
interdisciplinarita zodpovednosti zákonodarcu za riešenie sporov na Slovensku..., s. 573).

18. Zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, bolo zrušené ustanovenie § 15 zákona o združovaní občanov, v zmysle ktorého,
ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa
stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa,
keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho
preskúmanie. Rovnako nebolo prijaté navrhované ustanovenie § 391 ods. 3 SSP, ktorého obsahom
bola súdna ochrana člena združenia, konkrétne, že žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že
rozhodnutie orgánu združenia je nezákonné alebo odporujúce stanovám. Z absencie špeciálneho
ustanovenia týkajúceho sa súdnej ochrany člena združenia v platnej právnej úprave možno historickým
výkladom odvodiť úmysel zákonodarcu obmedziť, limitovať súdny prieskum rozhodnutí združenia s
výnimkou, ak sa nejedná o dostatočne intenzívny zásah zo strany združenia do základných práv člena
združenia, ako vyplýva z príslušného uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Rovnako
z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 23/2016 zo dňa 14.01.2016 vyplýva
zásada zdržanlivosti pri súdnom prieskume rozhodnutí občianskych združení s ohľadom na združovaciu
slobodu a autonómiu občianskych združení. „Zo súdneho prieskumu však nesmú byť vylúčené tie
rozhodnutia orgánov združení, ktoré zasiahli do práv členov združenia s takou intenzitou, ktorá vyžaduje
zásah súdu (ako orgánu štátu). Pritom vždy medzi najzávažnejšie zásahy do práv člena združenia
budú patriť rozhodnutia orgánov združenia, ktorými sa členstvo člena v združení proti jeho vôli zrušuje,
či rozhodnutia ukladajúce členovi sankcie.“ Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj
z judikatúry českých súdov (napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 28Cdo/2304/2011 zo dňa
14.09.2011) pri otázke právomoci súdov rozhodovať o zásahu do práv člena združenia, je nevyhnutné
posúdiť intenzitu zásahu do základných práv.

19. Z argumentov uvedených v predošlom odseku tohto uznesenia, vyplýva potreba posúdenia miery,
akou bolo zasiahnuté do práv žalobcu zo strany žalovaného, teda, či sa jedná o dostatočne intenzívne
obmedzenie základného práva žalobcu, ktorý by odôvodňoval limitáciu základného práva žalovaného
v podobe súdneho prieskumu jeho rozhodnutia. Pri obmedzovaní základných práv treba dbať ohľad
na ich podstatu a zmysel podľa článku 13 ods. 4 Ústavy SR. Na jednej strane stojí združovacie právo
žalobcu, konkrétne jeho súčasť, možnosť podieľať sa na správe združenia, ktorého je členom. Na strane
žalovaného je daná rovnako súčasť jeho združovacieho práva, a to právo autonómne rozhodovať o
svojich interných pomeroch. V tomto prípade obmedzenie práv žalobcu zo strany žalovaného nebolo tak
zásadné, že by bolo dotknuté samotné jadro (podstata a zmysel) združovacieho práva žalobcu, nejedná
sa o zásah uvedený medzi najzávažnejšími zásahmi demonštratívne uvedenými v uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 23/2016 zo dňa 14.01.2016. Hoci v tomto prípade nebolo
žalobcovo základné právo absolútne popreté, nešlo o disciplinárny trest, vylúčenie žalobcu zo druženia
ani zrušenie funkcie v orgáne združenia, nejedná sa ani o zásah nepatrný, či marginálny, ktorý by súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia vylučoval. Na druhej strane, ani súdnym prieskumom rozhodnutia
žalovaného či prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia, tak, ako to žalobcal žiada v žalobnom



návrhu, nedôjde k takému zásahu do základných práv žalovaného, ktoré by poprelo podstatu a zmysel
združovacieho práva žalovaného, ani sa nejedná o zanedbateľný zásah do práv žalobcu. Na základe
uvedeného je správny súd presvedčený, že nemožno súdny prieskum predmetnej veci vylúčiť len z
dôvodu zásady autonómie združenia. V tomto prípade sú prípadné zásahy do rovnakého, združovacieho
práva na stane oboch účastníkov konania podobnej, strednej intenzity (menšej ako vysokej, zásadnej
a vyššej ako nepatrnej, nízkej), preto je potrebné rešpektovať princíp rovnosti oboch subjektov, ako
žalobcu, tak aj žalovaného.

20. Správny súd konštatuje, že nemôže právne normy interpretovať izolovane a je povinný rešpektovať
požiadavku ústavne súladného výkladu zákonov. Z uvedeného dôvodu správny súd zohľadnil ústavnú
(čl 46 ods. 1 Ústavy SR), ako aj zákonnú (čl. 4 CSP) požiadavku zákazu odopretia spravodlivosti
(denegatio iustitiae) teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť len z dôvodu, že chýba
výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd
bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej
ochrany (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31.03.2014). V zmysle
uvedeného interpretačného pravidla, správny súd pri zvážení okolností uvedených v odsekoch 15-18
tohto uznesenia, uprednostnil výklad v prospech súdneho prieskumu možného obmedzenia základných
práv žalobcu rozhodnutím, resp. postupom žalovaného, preto správny súd rozhodol o postúpení veci
vecne a miestne príslušnému všeobecnému súdu žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

21. Nakoľko nie je možný postup podľa SSP, správny súd v zmysle § 18 ods. 2 SSP postúpil vec
okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému, ktorý bude v tejto veci rozhodovať prostredníctvom
zákonného sudcu rozhodujúcim v občianskoprávnych veciach.

22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).