Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/49/2018 z 22. 6. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2021, sp. zn. 2S/49/2018, ECLI:SK:KSBA:2021:1018200424.4 Krajský súd Bratislava | 2S/49/2018 | ECLI:SK:KSBA:2021:1018200424.4 | 2021-06-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 54 ods. 1 písm. f) zákona č. 171/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdb32042-7ef2-4646-bd1b-790b0928b740 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1018200424.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/49/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200424
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200424.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ANPA &
partners, a.s., so sídlom Hálkova 1/A, 831 03 Bratislava IČO: 48 140 490, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava IČO: 47
232 471, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974
01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100191475/2018 zo dňa 22.01.2018 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102060626/2017 zo
dňa 28.09.2017, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100191475/2018 zo dňa 22.01.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.
102060626/2017 zo dňa 28.09.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím č.100191475/2018 zo dňa 22.01.2018 podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o
orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č.
479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102060626/2017
zo dňa 28.09.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20.000 € v zmysle § 54 ods. 1
písm. f) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to za porušenie ustanovenia § 3 ods. 3
zákona č. 171/2005 Z. z.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že Daňový úrad Bratislava na
základe predložených podkladov ohľadom Vedomostnej hry MOBILOS a zistených skutočností správne
skonštatoval, že Vedomostná hra MOBILOS vykazuje znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, kedy výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred
neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Pri vedomostnej hre MOBILOS ide o kombináciu



jednej otázky a náhodného výberu elektronického stieracieho žrebu, ku ktorému sa v prípade zotretia
troch rovnakých symbolov priradí aj ďalší prvok náhody, ktorým je žrebovanie. Z vyhodnotenia podielu
náhody vyplýva, že prevažuje prvok náhody, čím došlo k prevádzkovaniu hazardnej hry a to bez udelenej
alebo vydanej licencie. Predmetná Vedomostná hra „MOBILOS" bola určená pre smartfóny, respektíve
ju bolo možné hrať aj prostredníctvom počítača. Pri tejto hre bolo možné vyhrať buď priamu finančnú
sumu, alebo postup do žrebovania o 250,00 €. Samotná hra pozostáva z toho, že najskôr sa hráč
(po kliknutí na okienko s názvom „ZAHRAJ SI") dozvie otázku. Hráč má možnosť rozhodnúť sa, či si
elektronický stierači žreb následne zakúpi alebo nie. Hráč nie je nijak limitovaný ani časom, ani použitím
dostupných pomôcok pri zisťovaní správnej odpovede. Hráč má navyše možnosť, pri opakovanom
načítaní internetovej stránky, zabezpečiť si inú otázku, pokiaľ napríklad hráč nevedel (alebo aj vedel)
odpoveď na pôvodne ponúkanú otázku. Následne si hráč vyberie hodnotu žrebu, pričom hodnota žrebu
môže byť 0,50 € ; 1,00 €; 2,00 €; 3,00 €; 5,00 €. Po výbere žrebu určenej hodnoty si vyberie hráč
konkrétny žreb (s číslom žrebu). Hráč má možnosť vybrať si akýkoľvek elektronický žreb z danej emisie.
Po určení konkrétneho žrebu sa objaví v okienku ponuka „KÚPIŤ ŽREB". Po kliknutí na toto okienko sa
objaví ponuka „Pošli SMS (kombinácia písmen a číslic) na číslo 3366". Hráč spravidla prostredníctvom
SMS platby zaplatí kúpnu cenu vybraného elektronického žrebu. Hráč môže uhradiť kúpnu cenu žrebu
aj zo svojho hráčskeho konta, znížením jeho kreditu o príslušnú hodnotu kúpeného žrebu.

3. Ďalej po výbere a kúpe elektronického žrebu hráč elektronicky zotrie stieracie pole na tomto žrebe.
Elektronické stieranie žrebu sa vykoná počítačovou myšou na bežnom počítači, resp. na smartfóne
sa vykoná prechádzaním prsta na dotykovej obrazovke v zobrazenom stieračom poli. Hráč po zotretí
stieracieho poľa na elektronickom žrebe zistí nasledovné: Alternatíva A) : ak nájde tri rovnaké číselné
symboly, vyjadrujúce sumy v eurách, postupuje do vedomostnej časti hry ó okamžitú (finančnú) výhru. Ak
hráč správne odpovie na položenú vedomostnú otázku (z troch možností), získava okamžitú (finančnú)
výhru. Svoju výhru si môže hráč pripísať na bankový účet alebo na svoje hráčske konto. Alternatíva
B): ak nájde tri rovnaké symboly žrebovania, postupuje do vedomostnej časti y o postup do žrebovania
o finančnú cenu alebo vecnú cenu. Ak hráč správne odpovie na loženú vedomostnú otázku (z troch
možností), postupuje do žrebovania o finančnú cenu alebo vecnú cenu. Výšku finančnej ceny, obdobie,
za ktoré sa žrebuje, určenie predmetu vecnej ceny na dané obdobie žrebovania a čas a miesto
žrebovania sa vyhlasuje na internetovej stránke www.mobilos.sk . Žrebovanie
prebieha spravidla každý štvrtý pracovný deň týždňa nasledujúceho po kalendárnom týždni, v ktorom
hráči postúpili do žrebovania. Výherný žreb sa vyžrebuje z osudia, ktoré predstavuje elektronickú
databázu všetkých postupujúcich žrebov za dané obdobie. Na vyžrebovanie sa použije generátor
náhodných čísel. O výhre bude hráč bez zbytočného odkladu informovaný prednostne SMS-kou. Hráčovi
bude výhra pripísaná na jeho hráčske konto ako jeho kredit, alebo mu bude výhra vyplatená na
svoj bankový účet. Alternatíva C): ak nájde tri rovnaké číselné symboly, resp. ak nájde tri rovnaké
symboly žrebovania, postupuje do vedomostnej časti hry o okamžitú (finančnú) výhru, resp. o postup
do žrebovania o finančnú cenu alebo vecnú cenu. Ak hráč nesprávne odpovie na položenú vedomostnú
otázku (z troch možností), nezískava ani okamžitú (finančnú) výhru, ani nepostupuje do žrebovania o
finančnú cenu alebo vecnú cenu a v hre končí.

4. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, hazardné hry sú hry, v ktorých
hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred
určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody, alebo od vopred
neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje
výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť
v rozpore s pravidlami hazardnej hry. V zmysle § 3 ods. 4 písm. e) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných
hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa za hazardné hry
nepovažujú kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností,
ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností.
Vedomostná hra MOBILOS nemôže byť zaradená medzi kvízy, nakoľko vyžaduje odpoveď len na jednu
otázku a nie odpovede na viac otázok. Po prečítaní si otázky, sa nevyžaduje bezprostredná odpoveď
a tým preukázanie vedomostí alebo zručností, ale hráč sa rozhodne, či si zakúpi žreb, alebo nie. Ak
si ho zakúpi, objaví sa mu okienko -POŠLI SMS" a kúpnu cenu žrebu zaplatí prostredníctvom sms
platby, alebo sa mu odpočíta cena vybratého žrebu z hráčskeho konta. Zaplatením vkladu do hry je
splnená jedna zo podmienok hazardnej hry v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona. Daňovým
úradom Bratislava a ani odvolacím orgánom nebola spochybnená Expertíza Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline týkajúcej sa Vedomostnej hry MOBILOS. Zadávateľ požiadal predmetný ústav



o zodpovedanie na otázku „Či je výsledok Vedomostnej hry MOBILOS určovaný v prevažnej miere
na základe preukázania vedomosti.“ Z matematicko-analytického hľadiska bolo na predmetnú otázku
i zodpovedané. Výsledky expertízy však nemôžu byť považované za kľúčový dôkaz, nakoľko podľa
zákona č. 171/2005 Z. z o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení je definícia
hazardnej hry taxatívne vymedzená v § 3. Vedomostnú hru MOBILOS treba posudzovať vždy súčasne
so všetkými možnými alternatívami. Alternatíva B) nastala vždy vtedy, keď bol vyžrebovaný výherca
sumy 250 €. Výsledok závisí prevažne od náhody, kedy prvá náhoda je v prípade zotretia stieracieho
poľa s uvedením informácie (tri rovnaké symboly „žrebovanie o 250,00 €"), potím nasleduje vedomostný
prvok „vedomostná otázka", po jej správnom zodpovedaní sa zaradí hráč do žrebovania a následne
nastane druhá náhoda, kedy je vyžrebovaný výherca sumy 250,00 €.

5. Daňový úrad Bratislava začal konanie až po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 171/2005
Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
(Upovedomenie o začatí správneho konania bolo doručené dozorovanému subjektu dňa 02,08.2017).
Dozorovanému subjektu bola uložená sankcia v spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia,
nakoľko išlo o prvé porušenie ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na povahu, závažnosť,
spôsob, mieru zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností. Rozpätie pokuty v zmysle
prechodných ustanovení § 58m ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v žnem neskorších predpisov je od 16.000 € do 100.000 € a v zmysle novely zákona
účinného od 01.01.2017 je rozpätie pokuty od 1.000 € do 500.000 €. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom
k tomu, že Daňový úrad Bratislava stanovil pokutu v spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, je
námietka k danej veci neopodstatnená. ako je zrejmé z preverených skutočností ako aj z predloženého
spisového materiálu Daňový úrad Bratislava, oddelenie dozoru nad hazardnými hrami vykonal v
dňoch 15.04.2016, 20.05.2016 dozor u dozorovaného subjektu za prítomnosti zástupcu spoločnosti
pána Mateja Holocsyho (člen predstavenstva, prítomný dňa 15.04.2016 ) a zástupcu Advokátskej
kancelárie RELEVANS s.r.o., Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. zastupuje dozorovaný subjekt
ANPA & partners, a. s. na základe plnomocenstva. Pri výkone dozoru sa zamestnanci Daňového úradu
Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami preukázali služobnými preukazmi oprávňujúcimi na
vykonanie dozoru, z ktorých si zástupcovia Advokátskej kancelárie RELEVANS s.r.o. odpísali potrebné
údaje. Zároveň si zamestnanci Daňového úradu Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami
od konateľa dozorovaného subjektu ANPA & partners, a. s. vyžiadali k nahliadnutiu preukaz totožnosti
a zástupca Advokátskej kancelárie RELEVANS s.r.o. sa preukázal preukazom advokáta a odovzdal
zamestnancom Daňového úradu Bratislava vizitku.
6. Oddelenie dozoru nad hazardnými hrami Daňového úradu Bratislava nevykonávalo podľa v danom
čase účinnej právnej normy vyhľadávaciu činnosť v zmysle § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 171/2005
Z.z. a ani v zmysle § 22 Správneho poriadku. V zmysle § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 171/2005 Z.z.
o hazardných hrách účinnom v danom období vykonáva] orgán dozoru podľa uvedeného ustanovenia
dozor, z ktorého bola následne vypracovaná Správa o výsledku dozoru zo dňa 20.10.2016, a ktorá
bola odovzdaná Advokátskej kancelárii RELEVANS s.r.o. dňa 21.10.2016 na základe substitučného
plnomocenstva zo dňa 18.10.2016 s možnosťou vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote najneskôr
do desiatich dní od doručenia správy v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/2005
Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo
aj dozorovaný subjekt vykonal podaním zo dňa 28.10.2016. Odvolací orgán sa nestotožnil s námietkou
odvolávajúceho, že orgán dozoru pri výkone dozoru konal s osobami, ktoré pri výkone dozoru neboli
identifikované. Zamestnanci Daňového úradu Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami od
konateľa dozorovaného subjektu ANPA & partners, a. s. vyžiadali k nahliadnutiu preukaz totožnosti a
zástupca Advokátskej kancelárie RELEVANS s.r.o. sa preukázal preukazom advokáta a odovzdal pri
predmetnom zamestnancom Daňového úradu Bratislava pracovnú vizitku k prípadnej komunikácii.

7. Predmetom dozoru bolo preverenie dodržiavania, prípadne porušenia ustanovenia § 3 ods. 3
zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov spoločnosťou ANPA & partners, a. s., na internetovej stránke www.mobilos.sk
. Zákonom č. 171/2005 Z.z. nebola časovo vymedzená dĺžka trvania dozoru.
V zmysle § 15 cit. zákona bol dozor ukončený v deň prerokovania správy s dozorovaným subjektom.
Dozor nemohol byť ukončený dňa 15.04.2016, nakoľko sa zamestnanci Daňového úradu Bratislava len
oboznamovali s vedomostnou hrou MOBILOS a následne po preštudovaní všetkých podkladov žiadali
dňa 07.06.2016 od dozorovaného subjektu ešte ďalšie dokumenty k doplneniu (certifikát ku generátoru



žrebov, databázy hráčskych kont, evidenciu vkladov a výhier, databázu otázok a nosič (CD) výherných
žrebov). Správa o výsledku dozoru č. 104144185/2016, vypracovaná dňa 20.10.2016 bola odovzdaná
advokátskej kancelárii RELEVANS, s.r.o. dňa 21.10.2016 na základe substitučného plnomocenstva zo
dňa 18.10.2016. Splnomocnenec bol v potrebnom rozsahu oboznámený s výsledkom dozoru, pri ktorom
mal možnosť hneď sa vyjadriť ku skutočnostiam uvedených v správe o výsledku dozoru, ale túto možnosť
nevyužil. Dozorovaný subjekt sa k predmetnej správe o výsledku dozoru mohol vyjadriť v zákonom
stanovenej lehote najneskôr do desiatich dní od doručenia správy v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1
písm. c) cit. zákona, čo aj vykonal podaním zo dňa 28.10.2016. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle cit.
zákona bol dodržaný § 11 ods. 2 písm. c), d), e) a f), zároveň bol dodržaný § 13 ods. 1 písm. c).

II. žaloba a námietky

8. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že vedomostná hra MOBILOS prinášala kombináciu vedomostnej
hry s prvkom elektronických stieracich žrebov. Princíp hry bol postavený na kombinácii elektronického
stieracieho žrebu určujúceho, o čo súťažiaci hrá, a samotnej hry spočívajúcej v preukázaní vedomostí,
a to zodpovedaním položenej vedomostnej otázky. Graficky možno znázorniť priebeh Vedomostnej hry
MOBILOS nasledovne:

Vedomostná hra MOBILOS teda pozostávala z vedomostnej a nevedomostnej časti, pričom výsledok
Vedomostnej hry MOBILOS, t.j. či hráč vyhrá alebo nevyhrá, podmieňoval vždy samotný hráč svojou
odpoveďou na vedomostnú otázku.
9. Žalobca v konaní o uložení sankcie namietal, že vedomostná hra MOBILOS nie je hazardnou
hrou v zmysle Zákona o hazardných hrách. Jej prevádzkovaním bez udelenej alebo vydanej licencie
preto nemohol spáchať správny delikt, za ktorý mu bola uložená pokuta. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí stotožnil s názorom prvostupňového orgánu o Vedomostnej hre MOBILOS keď uviedol, že na
základe predložených podkladov a zistených skutočností prvostupňový orgán správne skonštatoval, že
Vedomostná hra MOBILOS vykazuje znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 Zákona o hazardných hrách,
kedy výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho
výsledku určitej okolnosti alebo udalosti; z vyhodnotenia podielu náhody vyplýva, že prevažuje prvok
náhody, čím došlo k prevádzkovaniu hazardnej hry bez udelenej alebo vydanej licencie; Vedomostná
hra MOBILOS nemôže byť zaradená medzi kvízy (nehazardné hry), nakoľko vyžaduje odpoveď len na
jednu otázku a nie odpovede na viac otázok. Výsledok Vedomostnej hry MOBILOS závisí prevažne od
náhody, kedy prvá náhoda je v prípade zotretia stieracieho žrebu, potom nasleduje vedomostný prvok
„vedomostná otázka" a po jej správnom zodpovedaní sa zaradí hráč do žrebovania a nastane druhá
náhoda - kedy je vyžrebovaný výherca sumy 250 €. Tieto právne závery žalovaného sú nesprávne.
Vedomostná hra MOBILOS nie je hazardnou hrou, keďže nespĺňa základné definičné znaky hazardnej
hry (jej pozitívneho vymedzenia) podľa Zákona o hazardných hrách. Pokiaľ by žalovaný riadne aplikoval
dotknuté ustanovenia Zákona o hazardných hrách, riadne vykonal predložené dôkazy a vec správne
právne posúdil, musel by dospieť k rovnakému záveru, aký uvádza žalobca. Žalobca totiž pri výkone
Dozoru a aj v konaní o uložení sankcie bezpochyby preukázal, že Vedomostná hra MOBILOS je
postavená na iných hraničných kritériách ako tých, ktoré sú podľa Zákona o hazardných hrách určujúce
pre hazardnú hru.

10. Keďže uloženie pokuty má svoj právny základ v údajnom porušení Zákona o hazardných hrách,
žalobca v tejto časti poukázal na vymedzenie hazardnej hry podľa Zákona o hazardných hrách. Jej
vymedzenie je totiž nevyhnutné pre správne posúdenie, či Vedomostná hra MOBILOS je alebo nie je
hazardnou hrou a či jej prevádzkovaním mohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Hazardné hry
upravuje § 3 Zákona o hazardných hrách pozitívnym aj negatívnym vymedzením hazardných hier.
[Pozitívne vymedzenie hazardnej hry] Podľa § 3 ods. 1 Zákona o hazardných hrách účinného v čase
výkonu dozoru platilo, že: „Hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5
neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní herným plánom vopred určené podmienky. Výsledok
hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej
okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie
byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami
hazardnej hry. “ V lotérii pokladničných dokladov nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu. Platby
uskutočnené na účely získania plnení od prevádzkovateľa lotérie pokladničných dokladov sa nepovažujú



za vklad. [Negatívne vymedzenie hazardnej hry] Podľa § 3 ods. 4 písm. e) Zákona o hazardných
hrách účinného v čase výkonu dozoru platilo, že: „Za hazardné hry sa nepovažujú kvízy spočívajúce
v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v
prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti."

11. Dôvodová správa k Zákonu o hazardných hrách účinnému v čase výkonu Dozoru vo vzťahu k
zneniu ustanovenia § 3 uvádza: „Na účely zákona sa za hazardné hry považujú všetky hry, v ktorých
dobrovoľne zúčastnená fyzická osoba, ak existujú alebo nastanú stanovené podmienky, je oprávnená
získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach. Hraničný výsledok hazardnej hry (výhra alebo prehra)
závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od dopredu neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo
udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje hraničný výsledok hazardnej hry (žrebovanie,
športové súťaženie, dostih, pretek, hracie zariadenie a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a
nesmie byť nikým ovplyvnený. [...] Toto ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie hazardných
hier. Ide o hry, ktoré by mohli do určitej miery splniť pojmové náležitosti hazardných hier, avšak v kontexte
ich nie je potrebné takto posudzovať a podriadiť režimu podľa zákona o hazardných hrách." Zo Zákona
o hazardných hrách a dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že hraničné kritérium pre určenie, či ide
alebo nejde o hazardnú hru, je kritérium výsledku, ktoré je dané: pri pozitívnom vymedzení hazardnej
hry - kritériom náhody alebo iným vopred neznámym výsledkom určitej okolnosti alebo udalosti; pri
negatívnom vymedzení hazardnej hry - kritériom vedomosti alebo zručnosti hráča. V hre sa teda môžu
vyskytovať kritériá náhody aj kritériá vedomostí alebo zručností, kritériá náhody dokonca môžu počtom
prevyšovať nad kritériami vedomostí alebo zručností a nemusí pritom ísť o hazardnú hru. Hraničné
kritérium pre odlíšenie hazardnej hry od nehazardnej hry je totiž kritérium výsledku. Jedine to určuje, či
daná hra je alebo nie je hazardná.

12. Môže nastať situácia (a Zákon o hazardných hrách ju pripúšťa), kedy v určitej hre výrazne
pomerovo prevažujú prvky náhody nad prvkami vedomostí/zručností, a nejde pritom o hazardnú hru,
pretože pre výsledok hry budú určujúce prvky vedomostí/zručností. Takúto situáciu Žalobca modeluje
na nasledovnom príklade:
Krok č. 1: Hráč si v hre najskôr vyžrebuje, či bude hrať sám alebo so spoluhráčom (prvok náhody -
žrebovanie)
Krok č. 2: Hráč (spoluhráči) si následne vyžrebuje/ú, či bude/ú hrať o peňažné výhry alebo o vecné ceny
(prvok náhody - žrebovanie)
Krok č. 3: Hráč (spoluhráči) si ďalej vyžrebuje/ú, o akú výšku peňažnej výhry bude/ú hrať resp o aký
druh vecnej výhry bude/ú hrať (prvok náhody - žrebovanie)
Krok č. 4: Hráč (spoluhráči) zodpovedá/jú na položenú vedomostnú otázku (prvok vedomostí/zručnosti)
Vyhodnotenie: Pomer prvkov náhody k prvkom vedomostí/zručností je 3:1. Podľa právneho názoru
žalovaného by malo ísť o hazardnú hru. Pre určenie výsledku hry sú však prvky náhody irelevantné.
Determinantom, či hráč (spoluhráči) vyhrá/ajú alebo nevyhrá/ajú to, čo si vyžreboval/i, je zodpovedanie
položenej vedomostnej otázky. Ak vedomostnú otázku hráč (spoluhráči) zodpovedá/jú správne, vyhráva/
jú. Ak vedomostnú otázku hráč (spoluhráči) zodpovedá/jú nesprávne, nevyhráva/jú. Modelovaná hra
nie je hazardnou hrou v zmysle Zákona o hazardných hrách, pretože výsledok hry závisí v prevažnej
miere od preukázania vedomostí/zručností hráča (spoluhráčov) a nie od toho, čo si hráč (spoluhráči) v
hre vyžreboval/li. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by v hre kritériá náhody počtom prevyšovali kritériá
vedomostí alebo zručností, ale kritériá vedomostí alebo zručností majú zásadný vplyv na výsledok hry
(hraničné kritérium), nemôže ísť o hazardnú hru. Takto je potrebné posudzovať aj Vedomostnú hru
MOBILOS.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný postavil svoju právnu kvalifikáciu
Vedomostnej hry MOBILOS ako hry hazardnej práve na pomerovaní prvkov náhody a prvkov vedomostí
a zručností. Zákonná regulácia hazardu však nie je postavená na takomto aritmetickom sčítaní prvkov
(prvok náhody plus prvok náhody mínus prvok vedomostí/zručnosti) a ich následnom pomerovaní
(pomer 2:1 v prospech prvkov hazardu). Pokiaľ teda žalovaný (ako aj prvostupňový orgán) vyhodnotil,
že vedomostná hra MOBILOS je hazardnou hrou, „pretože z vyhodnotenia podielu náhody vyplýva,
že prevažuje prvok náhody, čím došlo k prevádzkovaniu hazardnej hry bez udelenej alebo vydanej
licencie", je takýto názor zásadne nesprávny. Základným kritériom pre určenie, či určitá hra je alebo nie je
hazardnou hrou, je kritérium výsledku. Z pohľadu Zákona o hazardných hrách je preto nepodstatné, aký
je pomer prvkov náhody a prvkov vedomostí/zručností, teda či v danej hre prevažujú prvky náhody nad
prvkami vedomostí/zručností. Zákonná regulácia hazardu je totiž postavená výlučne na determinante



výsledku, teda či výsledok hry je výlučne alebo v prevažnej miere založený na prvkoch náhody (hazardná
hra) alebo prevažne na prvkoch vedomostí/zručnosti (nehazardná hra). Žalobca pri výkone dozoru ako
aj v konaní o uložení sankcie predložil expertízu posúdenia Vedomostnej hry MOBILOS vypracovanú
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Z Expertízy vyplýva, že Ústav súdneho
inžinierstva vykonal matematickú analýzu Vedomostnej hry MOBILOS za účelom zodpovedania otázky,
či „je výsledok hry MOBILOS určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomosti", teda,
z pohľadu Zákona o hazardných hrách, či Vedomostná hra MOBILOS je alebo nie je hazardnou
hrou. Ústav súdneho inžinierstva v záveroch Expertízy jednoznačne uviedol, že „z uvedeného hľadiska
(matematicko-analytického) je výsledok hry [Vedomostnej hry MOBILOS] ovplyvňovaný najmä veličinou
M (vedomostná úloha). Toto konštatovanie je vztiahnuté k matematicko-analytickému pohľadu závislosti
veličiny M (vedomostná úloha) na výsledok hry V. Nevzťahuje sa na pravdepodobnostný odhad na
danú úlohu." Expertíza, v spojení s logickým a teleologickým výkladom Zákona o hazardných hrách,
ako ho žalobca prezentoval v tejto žalobe (a ako bol prezentovaný pri výkone dozoru a v konaní o
uložení sankcie) jednoznačne preukazuje, že Vedomostná hra MOBILOS nie je a nikdy ani nebola
hazardnou hrou v zmysle Zákona o hazardných hrách. Výsledok vedomostnej hry MOBILOS je totiž
ovplyvňovaný najmä (v prevažnej miere podľa Zákona o hazardných hrách) preukázaním vedomostí
hráča, a to odpoveďou na položenú vedomostnú otázku. Je preto bezpochyby vylúčené, aby výsledok
Vedomostnej hry MOBILOS bol závislý výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho
výsledku určitej okolnosti alebo udalosti.

14. Z logického a teleologického výkladu dotknutých ustanovení Zákona o hazardných hrách vyplýva,
že hraničným kritériom pre odlíšenie hazardnej hry od nehazardnej hry je kritérium výsledku; pri
Vedomostnej hre MOBILOS je kritérium výsledku založené najmä na preukázaní hráčových vedomostí,
čo je jednoznačne preukázané aj závermi Expertízy; právne závery žalovaného (a prvostupňového
orgánu) o potrebe pomenovania prvkov náhody k prvkom vedomostí (zručností) sú zásadne nesprávne
a nemajú žiadnu oporu v ustanoveniach Zákona o hazardných hrách. Žalovaný (a prvostupňový orgán)
neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by potvrdzoval závery o správnosti pomerovania prvkov
náhody a prvkov vedomostí/zručností pri aplikácii Zákona o hazardných hrách. Žalovaný (a prvostupňový
orgán) neuviedol žiaden relevantný právny argument a nepoukázal ani na žiaden dôkaz, ktorý by
vyvracal závery Expertízy a závery logického a teleologického výkladu Zákona o hazardných hrách
súvisiace s výsledkom Vedomostnej hry MOBILOS. Právne závery žalovaného (a prvostupňového
orgánu) o výsledku Vedomostnej hry MOBILOS sú nesprávne a nezákonné. Žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, svoje právne závery v Napadnutom rozhodnutí odôvodnil
nedostatočne a v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

15. Dozor nebol v zmysle Zákona o hazardných hrách nikdy ukončený, pretože prvostupňový orgán
správu so žalobcom neprerokoval. Konanie o uložení sankcie sa preto nemohlo ani začať. Žalovaný sa v
napadnutom rozhodnutí s námietkou neukončenia dozoru (a teda nemožnosti začatia konania o uložení
sankcie) nevysporiadal a poukázal len na to, že žalobca mal zákonnú možnosť vyjadriť sa k správe a
túto možnosť aj využil. Tieto právne závery žalovaného sú však nesprávne. Oprávnenie žalobcu ako
dozorovaného subjektu vyjadriť sa k správe totiž nemožno zamieňať s povinnosťou prvostupňového
orgánu správu s dozorovaným subjektom prerokovať. Podľa § 15 Zákona o hazardných hrách účinného
v čase výkonu Dozoru platilo, že: „Dozor je ukončený v deň prerokovania správy s dozorovaným
subjektom." Správa bola odovzdaná zástupcovi žalobcu, ktorý sa v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) Zákona
o hazardných hrách účinného v čase výkonu dozoru k správe vyjadril. Po doručení vyjadrenia k správe
však prvostupňový orgán neinicioval žiadny úkon na splnenie si zákonnej povinnosti ukončiť výkon
dozoru prerokovaním správy. Účelom prerokovania správy pritom malo byť vzájomné vyjasnenie si
rozporov - skutočností uvádzaných v správe so skutočnosťami a námietkami uvedenými vo vyjadrení k
správe. Práve pri prerokovaní správy mal prvostupňový orgán (aby sa jeho postup mohol aspoň v tomto
kroku hodnotiť ako zákonný) žalobcovi vysvetliť a právne odôvodniť, prečo a na základe akých dôkazov
dospel k úsudkom a záverom uvedeným v správe a zároveň, ako reagoval a z akého dôvodu neprihliadal
na argumenty a dôkazy (predložené žalobcom) tvoriace súčasť spisu. Nič také sa však nestalo. Výkon
dozoru preto nebol do dňa podania tejto žaloby v zmysle Zákona o hazardných hrách riadne ukončený.
Z uvedeného vyplýva, že konanie o uložení sankcie ani nemohlo začať. Rozhodnutia, ako aj uloženie
pokuty, sú preto nezákonné.
16. Žalobca v konaní o uložení sankcie opakovane namietal, že v tomto konaní konajú a rozhodujú
zamestnanci prvostupňového orgánu (PhDr. Kováčová a Ing. Kaštiak), ktorí vykonávali úkony Dozoru
a vypracovali nezákonnú Správu s nesprávnym záverom o Vedomostnej hre MOBILOS. Tieto osoby



preto mali byť z konania o uložení sankcie ex lege vylúčené. Pokiaľ k vylúčeniu týchto osôb ex lege
nedošlo, žalobca zdôrazňoval, že tieto osoby musia byť z konania o uložení sankcie vylúčené na
podklade žalobcových námietok predpojatosti. [Právne závery žalovaného a prvostupňového orgánu
k vylúčeniu predpojatých osôb] Žalovaný a ani prvostupňový orgán PhDr. Kováčovú a Ing. Kaštiaka z
konania o uložení sankcie ex lege nevylúčili. Námietka predpojatosti PhDr. Kováčovej bola žalovaným
a aj prvostupňovým orgánom hodnotená ako nedôvodná, pričom o nevylúčení tohto zamestnanca
Prvostupňového orgánu bolo právoplatne rozhodnuté až po právoplatnosti Napadnutého rozhodnutia.
O námietke predpojatosti Ing. Kaštiaka nebolo ku dňu podania tejto Žaloby rozhodnuté vôbec. K
vylúčeniu PhDr. Kováčovej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že PhDr. Kováčová sa na vydaní
rozhodnutia prvostupňového orgánu nemala nijako podieľať a ani nezasahovala do procesu vydania
tohto rozhodnutia, a teda nemohla zmariť riadne a včas uplatnenú námietku zaujatosti. Podľa názoru
žalovaného má z postupu prvostupňového orgánu vyplývať, že PhDr. Kováčová nevykonávala žiadne
úkony nad rámec zákonného imperatívu. Tieto právne závery žalovaného sú nesprávne.

17. Konanie o uložení sankcie bolo postihnuté takou vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť
rozhodnutí. Žalovaný a aj prvostupňový orgán boli povinní najskôr rozhodnúť o námietkach predpojatosti
zamestnancov prvostupňového orgánu (PhDr. Kováčová, Ing. Kaštiak) a až následne rozhodovať o
uložení pokuty. Inými slovami, Žalovaný a ani prvostupňový orgán neboli oprávnení právoplatne uložiť
pokutu skôr, ako by rozhodli o námietkach predpojatosti. Rozhodovanie o predpojatosti zamestnancov
správneho orgánu ex post - po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - odporuje riadnemu a
spravodlivému výkonu verejnej moci v právnom štáte. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže je zrejmé,
že pomer PhDr. Kováčovej a Ing. Kaštiaka k veci v zmysle § 9 ods. 1 Správneho poriadku je
daný automaticky tým, že vykonávali úkony dozoru, výsledkom ktorého bolo vypracovanie správy s
konštatovaním, že Žalobca porušil zákon, keď prevádzkoval hazardnú hru bez udelenej alebo vydanej
licencie. PhDr. Kováčová a aj Ing. Kaštiak mali byť z konania o uložení sankcie ex lege, najneskôr však na
námietku zaujatosti, vylúčení. Žalovaný a prvostupňový orgán žalobcovi právoplatne uložili pokutu pred
tým, ako rozhodli o námietkach predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu (čo je nezákonné
a nesprávne); sú postup žalovaného a prvostupňového orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutí, ako
aj rozhodnutia, nezákonné.

18. Uloženie pokuty pri aplikácii ustanovenia § 56 ods. 1 písm. k) Zákona o hazardných hrách účinného
v čase vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu, je v rozpore s princípmi správneho trestania.
Prvostupňový orgán začal konanie o uložení sankcie po nadobudnutí účinnosti novely Zákona o
hazardných hrách (Upovedomenie zo dňa 02.08.2017). Žalobcovi bola uložená sankcia v spodnej
hranici zákonom stanoveného rozpätia, nakoľko išlo o prvé porušenie Zákona o hazardných hrách, a
to s prihliadnutím na povahu, závažnosť, spôsob, mieru zavinenia, dĺžku trvania a následky porušenia.
Uloženie pokuty bolo v intenciách rozpätia pokuty podľa prechodných ustanovení Zákona o hazardných
hrách (podľa § 58m ods. 3 je rozpätie pokuty od 16.000 € do 100.000 €) a v zmysle novely Zákona
o hazardných hrách účinnej od 01.01.2017 (rozpätie pokuty je od 15.000 € do 500.000 €). Uložená
pokuta je v rozpore s princípmi správneho trestania, ktoré boli žalovaný a aj prvostupňový orgán povinní
aplikovať. V zmysle štrasburskej judikatúry je postihovanie za správne delikty podriadené rovnakému
režimu, ako trestanie za trestné činy. K tomu sa priklonila aj ustálená judikatúra najvyšších domácich
súdnych autorít, podľa ktorej sa na konania o priestupkoch a iných správnych deliktoch primerane
aplikujú zásady trestného konania. Pri ukladaní sankcií v rámci správneho trestania preto platí, že
zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu sa posudzuje a sankcia sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol správny delikt spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním správneho deliktu a vydaním
rozhodnutia nadobudnú účinnosť viaceré zákony, zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu sa
posudzuje a sankcia sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

19. Prvostupňový orgán vykonával Dozor (ktorý do dnešného dňa nie je ukončený) v roku 2016. Výkon
Dozoru prvostupňový orgán zavŕšil vydaním Správy (zo dňa 20.10.2016), v ktorej konštatoval porušenie
Zákona o hazardných hrách. Pri aplikácii princípov správneho trestania teda mohla byť žalobcovi uložená
Pokuta výlučne podľa ustanovení Zákona o hazardných hrách účinných do 31.12.2016 (v čase údajného
spáchania správneho deliktu); alebo (ii) podľa ustanovení Zákona o hazardných hrách, ktoré nadobudli
účinnosť neskôr (po údajnom spáchaní správneho deliktu), a to len v prípade, ak by aplikácia neskôr
účinných ustanovení Zákona o hazardných hrách bola pre Žalobcu priaznivejšia. Podľa Zákona o
hazardných hrách v znení účinnom do 31.12.2016 platilo, že: „Orgány dozoru uložia dozorovanému
subjektu podľa § 12 písm. d) pokutu od 16 000 eur do 100 000 eur, ak prevádzkuje hazardnú hru bez



licencie podľa tohto zákona." Podľa Zákona o hazardných hrách v znení účinnom od 01.01.2017 platí,
že: „Orgán dozoru uloží za správny delikt pokutu [...] k) od 15 000 eur do 500 000 eur právnickej osobe,
ktorá je dozorovaným subjektom podľa § 12 písm. b), d), g), i) a j) za prevádzkovanie hazardnej hry
alebo za podieľanie sa na prevádzkovaní hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia
podľa tohto zákona." Napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta pri aplikácii ustanovenia
§ 56 ods. 1 písm. k) Zákona o hazardných hrách v znení účinnom od 01.01.2017 (v čase vydania
rozhodnutia prvostupňového orgánu). Žalobcovi teda bola uložená pokuta pri aplikácii ustanovenia
Zákona o hazardných hrách, ktoré nebolo v čase údajného spáchania správneho deliktu účinné. V
zmysle princípov správneho trestania je uloženie sankcie podľa neskoršie účinného zákona možné len
v prípade, ak je aplikácia neskoršie účinného zákona pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšia.

20. Žalovaný postupoval nezákonne, ak pri ukladaní pokuty aplikoval prechodné ustanovenia - § 58m
ods. 3 Zákona o hazardných hrách. Ustanovenie § 58m ods. 3 Zákona o hazardných hrách sa totiž
aplikuje výlučne na konania o uložení sankcie začaté do 31.12.2016, pričom konanie o uložení sankcie
bolo začaté až v roku 2017 (Upovedomenie zo dňa 26.07.2017). Aj z tohto dôvodu sú rozhodnutia
nezákonné. Žalobca opakovane namietal, že postup prvostupňového orgánu pri výkone Dozoru, ktorý je
podkladom pre konanie o uložení sankcie, je nezákonný keďže (najmä): zamestnanci Prvostupňového
orgánu sa pri výkone Dozoru riadne nepreukázali služobnými preukazmi. Pri výkone Dozoru sa
zamestnanci Prvostupňového orgánu preukázali služobnými preukazmi až vtedy, ako boli zástupcom
Žalobcu vyzvaní, aby preukázali svoje oprávnenie vykonať Dozor. Zamestnanci prvostupňového
orgánu teda nekonali iniciatívne a spôsobom určeným príslušnými právnymi predpismi, podľa ktorých
boli povinní ihneď (logicky pred začatím osobného výkonu Dozoru) a bez vyzvania preukázať sa
oprávnením na výkon Dozoru. Až do času preukázania služobnými preukazmi teda zamestnanci
Prvostupňového orgánu udržiavali nezákonný stav, kedy žalobca nevedel, či osoby, ktoré o sebe tvrdili,
že prišli vykonať Dozor, boli skutočne zamestnancami prvostupňového orgánu oprávnenými Dozor
vykonať. Prvostupňový orgán nevyhotovil zápisnice z vyhľadávacej činnosti, hoci súčasťou Dozoru
bola aj vyhľadávacia činnosť. Zamestnanci prvostupňového orgánu uskutočňovali pri výkone Dozoru
vyhľadávaciu činnosť; nikdy však nevyhotovili zápisnice z vyhľadávacej činnosti, Zo správy vyplýva,
že zamestnanci prvostupňového orgánu v dňoch 15.04.2016 a 20.05.2016 vykonávali v sídle žalobcu
Dozor. Na otázku Žalobcu zamestnanci prvostupňového orgánu popreli, že by vykonávali Dozor, avšak
uviedli, že vykonávajú vyhľadávaciu činnosť, teda zisťovanie. Ak zamestnanci prvostupňového orgánu
vykonávali vyhľadávaciu činnosť (v rámci Dozoru), podľa § 11 ods. 2 písm. g) Zákona o hazardných hrách
v znení účinnom v čase výkonu Dozoru boli povinní postupovať nasledovne: „[...] v prípade vyhľadávacej
činnosti spísať zápisnicu, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v písmene d) okrem podpisov
štatutárnych zástupcov, prípadne poverených zamestnancov dozorovaného subjektu." Zamestnanci
prvostupňového orgánu nikdy žiadne zápisnice z vyhľadávacej činnosti nevyhotovili. Žalobca žiadal o
zápisnice ústne na stretnutiach (pri výkone Dozoru) v dňoch 15.04.2016 a 20.05.2016, ako aj písomne
listom zo dňa 30.05.2016. Do dňa podania tejto žaloby však neboli žalobcovi predložené žiadne
zápisnice (z vyhľadávacej činnosti), čím došlo k hrubému zásahu do práv a právom chránených záujmov
žalobcu.

21. Štatutár žalobcu sa zúčastnil len časti stretnutia dňa 15.04.2016, pričom po zvyšnú časť
stretnutia dňa 15.04.2016 a na stretnutí dňa 20.05.2016 nebola jeho účasť zo strany zamestnancov
prvostupňového orgánu vyžadovaná, pretože im poskytovali súčinnosť za žalobcu iné osoby.
Zamestnanci prvostupňového orgánu teda vykonávali Dozor s osobami, ktoré (s výnimkou
splnomocneného zástupcu žalobcu - Mgr. Pavla Mattoša, advokáta) neboli oprávnené žalobcu pri
výkone Dozoru zastupovať a ani vykonávať úkony v jeho mene. Postup zamestnancov prvostupňového
orgánu bol preto nezákonný. Prvostupňový orgán neskúmal svoju právomoc vykonávať dozorovú
a vyhľadávaciu činnosť a spôsobil prieťahy v konaní; Povinnosťou prvostupňového orgánu a jeho
zamestnancov pri výkone Dozoru bolo aj bez návrhu skúmať svoju právomoc vo veci konať. Žalobca
už dňa 15.04.2016, teda pri prvom úkone pri výkone Dozoru, predložil prvostupňovému orgánu právnu
analýzu Vedomostnej hry MOBILOS, demonštroval závery Expertízy a zodpovedal na všetky otázky
zamestnancov prvostupňového orgánu súvisiace s vedomostnou hrou MOBILOS, jej nastavením a
fungovaním. Z predložených dôkazných prostriedkov a vysvetlení žalobcu vyplýval jednoznačný záver,
že Vedomostná hra MOBILOS nie je hazardnou hrou v zmysle Zákona o hazardných hrách.

22. Akýkoľvek výkon Dozoru preto mal byť, pri riadnom uplatňovaní právomoci prvostupňového orgánu,
ukončený prvým úkonom Dozoru (teda dňa 15.04.2016). Okrem konania s nedostatkom právomoci



sa prvostupňový orgán dopustil aj hrubých prieťahov v konaní. Výkon Dozoru totiž po vypracovanie
Správy trval viac ako pol roka. Keďže vedomostná hra MOBILOS nikdy nebola hazardnou hrou v zmysle
Zákona o hazardných hrách, skutkovo, ale aj právne, bolo možné celú záležitosť uzavrieť už pri prvom
úkone Dozoru (teda dňa 15.04.2016). Prvostupňový orgán žalobcu riadne neoboznámil s výsledkom
Dozoru a odňal mu možnosť vyjadriť sa k výsledkom Dozoru; Podľa § 11 ods. 2 písm. c) Zákona o
hazardných hrách účinného v čase vykonávania Dozoru platilo, že: „Zamestnanci orgánu dozoru sú
pri výkone dozoru povinní v potrebnom rozsahu oboznámiť dozorovaný subjekt s výsledkom dozoru
a vyžiadať od neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam. Povinnosť zamestnancov prvostupňového
orgánu pri výkone Dozoru v potrebnom rozsahu oboznámiť žalobcu s výsledkom Dozoru a vyžiadať od
neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, mala byť splnená ešte pred vypracovaním Správy (opatrenia
prvostupňového orgánu, ktorým sa Dozor končí). Právo žalobcu vyjadriť sa k Správe je až ďalším
samostatným právom upraveným v § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o hazardných hrách účinného v čase
vykonávania Dozoru a nemožno ho zamieňať s právom vyjadriť ku všetkým skutočnostiam súvisiacim s
výkonom Dozoru (vyššie citovaný § 11 ods. 2 písm. c) a § 13 ods. 1 písm. b) Zákona o hazardných hrách
účinného v čase vykonávania Dozoru). Pretože zamestnanci prvostupňového orgánu nikdy nespísali
zápisnice z vyhľadávacej činnosti (z výkonu Dozoru) zo dňa 15.04.2016 a dňa 20.05.2016, Žalobca
nemal možnosť vyjadriť sa v priebehu Dozoru k všetkým zisteným skutočnostiam z predmetných dní
výkonu Dozoru

23. Štatutár žalobcu sa zúčastnil len časti stretnutia dňa 15.04.2016, pričom po zvyšnú časť
stretnutia dňa 15.04.2016 a na stretnutí dňa 20.05.2016 nebola jeho účasť zo strany zamestnancov
prvostupňového orgánu vyžadovaná, pretože im poskytovali súčinnosť za žalobcu iné osoby.
Zamestnanci prvostupňového orgánu teda vykonávali Dozor s osobami, ktoré (s výnimkou
splnomocneného zástupcu Žalobcu - Mgr. Pavla Mattoša, advokáta) neboli oprávnené Žalobcu pri
výkone Dozoru zastupovať a ani vykonávať úkony v mene žalobcu.
Postup zamestnancov prvostupňového orgánu bol preto nezákonný. Prvostupňový orgán neskúmal
svoju právomoc vykonávať dozorovú a vyhľadávaciu činnosť a spôsobil prieťahy v konaní; Povinnosťou
prvostupňového orgánu a jeho zamestnancov pri výkone Dozoru bolo aj bez návrhu skúmať svoju
právomoc vo veci konať. Žalobca už dňa 15.04.2016, teda pri prvom úkone pri výkone Dozoru, predložil
prvostupňovému orgánu právnu analýzu Vedomostnej hry MOBILOS, demonštroval závery Expertízy
a zodpovedal na všetky otázky zamestnancov prvostupňového orgánu súvisiace s vedomostnou hrou
MOBILOS, jej nastavením a fungovaním. Z predložených dôkazných prostriedkov a vysvetlení Žalobcu
vyplýval jednoznačný záver, že Vedomostná hra MOBILOS nie je hazardnou hrou v zmysle Zákona
o hazardných hrách. Akýkoľvek výkon Dozoru preto mal byť, pri riadnom uplatňovaní právomoci
prvostupňového orgánu, ukončený prvým úkonom Dozoru (teda dňa 15.04.2016). Okrem konania s
nedostatkom právomoci sa prvostupňový orgán dopustil aj hrubých prieťahov v konaní. Výkon Dozoru
totiž po vypracovanie Správy trval viac ako pol roka. Keďže Vedomostná hra MOBILOS nikdy nebola
hazardnou hrou v zmysle Zákona o hazardných hrách, skutkovo, ale aj právne, bolo možné celú
záležitosť uzavrieť už pri prvom úkone Dozoru (teda dňa 15.04.2016).

24. Prvostupňový orgán žalobcu riadne neoboznámil s výsledkom Dozoru a odňal mu možnosť vyjadriť
sa k výsledkom Dozoru; Podľa § 11 ods. 2 písm. c) Zákona o hazardných hrách účinného v čase
vykonávania Dozoru platilo, že: „Zamestnanci orgánu dozoru [zamestnanci Prvostupňového orgánu] sú
pri výkone dozoru povinní v potrebnom rozsahu oboznámiť dozorovaný subjekt s výsledkom dozoru
a vyžiadať od neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam. Povinnosť zamestnancov Prvostupňového
orgánu pri výkone Dozoru v potrebnom rozsahu oboznámiť žalobcu s výsledkom Dozoru a vyžiadať od
neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, mala byť splnená ešte pred vypracovaním Správy (opatrenia
Prvostupňového orgánu, ktorým sa Dozor končí). Právo Žalobcu vyjadriť sa k Správe je až ďalším
samostatným právom upraveným v § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o hazardných hrách účinného v čase
vykonávania Dozoru a nemožno ho zamieňať s právom vyjadriť ku všetkým skutočnostiam súvisiacim s
výkonom Dozoru (vyššie citovaný § 11 ods. 2 písm. c) a § 13 ods. 1 písm. b) Zákona o hazardných hrách
účinného v čase vykonávania Dozoru). Pretože zamestnanci Prvostupňového orgánu nikdy nespísali
zápisnice z vyhľadávacej činnosti (z výkonu Dozoru) zo dňa 15.04.2016 a dňa 20.05.2016, Žalobca
nemal možnosť vyjadriť sa v priebehu Dozoru k všetkým zisteným skutočnostiam z predmetných dní
výkonu Dozoru.

25. Žalobca ako dozorovaný subjekt mal počas Dozoru práva výslovne uvedené v § 13 ods. 1 Zákona o
hazardných hrách, ako aj všetky práva podľa Zákona o kontrole v štátnej správe, ktorý upravuje základné



pravidlá kontrolnej činnosti. Zamestnanci prvostupňového orgánu vôbec nezohľadňovali jeho práva
podľa Zákona o hazardných hrách a Zákona o kontrole v štátnej správe (spísať zápisnicu z vyhľadávacej
činnosti, umožniť vyjadriť sa v priebehu Dozoru ku všetkým zisteným skutočnostiam a pod.), ktorým
korešpondujú povinnosti orgánu kontroly. Zamestnanci prvostupňového orgánu nevyhotovili zápisnice z
vyhľadávacej činnosti a do dňa 30.09.2016 Žalobcovi neumožnili nahliadnuť do spisu napriek tomu, že
žalobca už listom zo dňa 30.05.2016 požiadal o poskytnutie spisu k nahliadnutiu, čím došlo k porušeniu
práv žalobcu oboznámiť sa so všetkými kontrolnými zisteniami a vyjadriť sa ku všetkým zisteným
skutočnostiam. [Právne závery žalovaného k namietaným nedostatkom Dozoru] Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí k týmto námietkam žalobcu uviedol, že v postupe prvostupňového orgánu neboli zistené
žiadne procesné pochybenia, nakoľko zamestnanci Prvostupňového orgánu: sa pri výkone Dozoru
riadne preukázali služobnými preukazmi; neboli pri výkone Dozoru povinní vyhotoviť zápisnicu, keďže
nevykonávali vyhľadávaciu činnosť, ale dozor nad prevádzkovaním hazardných hier; riadne zisťovali
totožnosť osôb prítomných pri výkone Dozoru; riadne preskúmali právomoc vykonať Dozor a pri výkone
Dozoru nespôsobili prieťahy v konaní (pretože výkon Dozoru nie je časovo ohraničený); a o výsledkoch
Dozoru žalobcu riadne oboznámili a umožnili mu vyjadriť sa k Správe. Tieto tvrdenia žalovaného a jeho
právne závery sú nesprávne.

III. argumenty žalovaného

26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca vo vyjadrení k začatiu
správneho konania vo veci uloženia sankcie zo dňa 17,8.2017, vzniesol námietku zaujatostí voči
osobe PhDr. Darine Kováčovej a žiadal o jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v konaní o
uložení sankcie. Svoju námietku odôvodnil tým, že neexistuje žiadna garancia, aby PhDr. Kováčova
nebola zaťažená názorom z výkonu dozoru a tým pri uložení sankcie nepostupovala objektívne,
nestranne, odborne a spravodlivo. Daňový úrad Bratislava v rozhodnutí o pokute zo dňa 28.09.2017
č. 102060626/2017 uviedol, že predmetná námietka voči zaujatosti PhDr. Kováčovej bude predmetom
osobitného konania v zmysle Správneho poriadku. Dňa 21.11.2017 Daňový úrad Bratislava vydaj
rozhodnutie č. 102420969/2017 o nevylúčení PhDr, Dariny Kováčovej z vykonávania úkonov v správnom
konaní. Z uvedeného vyplynulo, že Daňový úrad Bratislava de facto ani de iure nezmaril dozorovanému
subjektu, námietku voči zaujatosti PhDr. Kováčovej, nakoľko dozorovaným subjektom označená osoba
sa na vydaní predmetného sa vydanie rozhodnutia o uložení pokuty nepodieľala. Označená osoba po
dobu rozhodovania v osobitnom konaní o vylúčení resp. nevylúčení zo správneho konania nezasahovala
do procesu vydania rozhodnutia o pokute č. 102060626/2017 zo dňa 28.09.2017. Rozhodnutie o pokute
vydal Daňový' Bratislava. Z postupu Daňového úradu Bratislava vyplýva, že predpojatá osoba nevyla
žiadne úkony nad rámec zákonného imperatívu. Daňový úrad Bratislava oprávnene neprerušil konanie
o uložení sankcie vzhľadom na skutočnosť, že správna žaloba sa netýkala predbežnej otázky v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ale týkala sa hlavne žalobnej legitimácie, definície
hazardnej hry podľa Zákona o hazardných hrách.

27. Daňový úrad Bratislava na základe predložených podkladov ohľadom vedomostnej hry MOBILOS
a zistených skutočností správne skonštatoval, že vedomostná hra MOBILOS vykazuje znaky hazardnej
hry podľa § 3 ods. 1 Zákona o hazardných hrách, kedy výsledok hazardnej hry závisí výlučne
alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti.
Pri Vedomostnej hre MOBILOS ide o kombináciu jednej otázky a náhodného výberu elektronického
stieracieho žrebu, ku ktorému sa v prípade zotretia troch rovnakých symbolov priradí aj ďalší prvok
náhody, ktorým je žrebovanie. Z vyhodnotenia podielu náhody vyplýva, že prevažuje prvok náhody, čím
došlo k prevádzkovaniu hazardnej hry a to bez udelenej alebo vydanej licencie. Predmetná „Vedomostná
hra MOBILOS" bola určená pre smartfóny, respektíve ju bolo možné hrať aj prostredníctvom počítača.
Pri tejto hre bolo možné vyhrať buď priamu finančnú sumu, alebo postup do žrebovania o 250,00 €,
pričom samotná hra pozostáva z toho, že najprv sa hráč (po kliknutí na okienko s názvom „ZAHRAJ SI")
dozvie otázku. Hráč má možnosť rozhodnúť sa, či si elektronický stierači žreb následne zakúpi alebo
nie. Hráč nie je nijak limitovaný ani časom ani použitím dostupných pomôcok pri zisťovaní správnej
odpovede. Hráč má navyše možnosť, pri znovu načítaní internetovej stránky, zabezpečiť si inú otázku,
pokiaľ napríklad hráč nevedel (alebo aj vedel) odpoveď na pôvodne ponúkanú otázku. Následne si hráč
vyberie hodnotu žrebu pričom hodnota žrebu môže byť 0,50 € ; 1,00 €; 2,00 €; 3,00 €; 5,00 €. Po výbere
žrebu určenej hodnoty si vyberie hráč konkrétny žreb (s číslom žrebu). Hráč má možnosť vybrať si
akýkoľvek elektronický žreb z danej emisie. Po určení konkrétneho žrebu sa objaví v okienku ponuka
„KÚPIŤ ŽREB". Po kliknutí na toto okienko sa objaví ponuka „Pošli SMS (kombinácia písmen a číslic) na



číslo 3366". Hráč spravidla prostredníctvom SMS platby zaplatí kúpnu cenu vybraného elektronického
žrebu. Hráč môže uhradiť kúpnu cenu žrebu aj zo svojho hráčskeho konta, znížením jeho kreditu o
príslušnú hodnotu kúpeného žrebu.

28. Po výbere a kúpe elektronického žrebu hráč elektronicky zotrie stieracie pole na tomto žrebe.
Elektronické stieranie žrebu sa vykoná počítačovou myšou na bežnom počítači resp. na smartfóne
sa vykoná prechádzaním prsta na dotykovej obrazovke v zobrazenom stieračom poli. Hráč po zotretí
stieracieho poľa na elektronickom žrebe zistil nasledovné: Alternatíva A) : ak nájde tri rovnaké číselné
symboly, vyjadrujúce sumy v eurách, postupuje do vedomostnej časti hry o okamžitú (finančnú) výhru. Ak
hráč správne odpovie na položenú vedomostnú otázku (z troch možností), získava okamžitú (finančnú)
výhru. Svoju výhru si môže hráč pripísať na bankový účet alebo na svoje hráčske konto. Alternatíva B) :
ak nájde tri rovnaké symboly žrebovania, postupuje do vedomostnej časti hry o postup do žrebovania
o finančnú cenu alebo vecnú cenu. Ak hráč správne odpovie na položenú vedomostnú otázku (z
troch možností), postupuje do žrebovania o finančnú cenu alebo vecnú cenu. Výšku finančnej ceny,
obdobie, za ktoré sa žrebuje, určenie predmetu vecnej ceny na dané obdobie žrebovania a čas a miesto
žrebovania sa vyhlasuje na internetovej stránke www.mobilos.sk . Žrebovanie
prebieha spravidla každý štvrtý pracovný deň týždňa nasledujúceho po kalendárnom týždni, v ktorom
hráči postúpili do žrebovania. Výherný žreb sa vyžrebuje z osudia, ktoré predstavuje elektronickú
databázu všetkých postupujúcich žrebov za dané obdobie. Na vyžrebovanie sa použije generátor
náhodných čísel. O výhre bude hráč bez zbytočného odkladu informovaný prednostne SMS-kou. Hráčovi
bude výhra pripísaná na jeho hráčske konto ako jeho kredit, alebo mu bude výhra vyplatená na
svoj bankový účet. Alternatíva C): ak nájde tri rovnaké číselné symboly resp. ak nájde tri rovnaké
symboly žrebovania, postupuje do vedomostnej časti hry o okamžitú (finančnú) výhru resp. o postup do
žrebovania o finančnú cenu alebo vecnú cenu. Ak hráč nesprávne odpovie na položenú vedomostnú
otázku (z troch možností), nezískava ani okamžitú (finančnú) výhru, ani nepostupuje do žrebovania o
finančnú cenu alebo vecnú cenu a v hre končí.

29. V zmysle § 3 ods. 1 Zákona o hazardných hrách v znení neskorších predpisov hazardné hry sú
hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní
vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody, alebo od
vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá
určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a
nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. V zmysle § 3 ods. 4 písm. e) zákona č. 171/2005
Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa
za hazardné hry nepovažujú kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí
a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo
zručností. Vedomostná hra MOBILOS nemôže byť zaradená medzi kvízy, nakoľko vyžaduje odpoveď
len na jednu otázku a nie odpovede na viac otázok. Po prečítaní si otázky, sa nevyžaduje bezprostredná
odpoveď a tým preukázanie vedomostí alebo zručností, ale hráč sa rozhodne, či si zakúpi žreb, alebo
nie. Ak si ho zakúpi, objaví sa mu okienko „POŠLI SMS” a kúpnu cenu žrebu zaplatí prostredníctvom
sms platby, alebo sa mu odpočíta kúpna cena vybratého žrebu z hráčskeho konta. Zaplatením vkladu
hry je splnená jedna zo základných podmienok hazardnej hry v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisov.
Daňovým úradom Bratislava a ani žalovaným nebola spodní Expertíza Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline týkajúcej sa Vedomostnej hry MOBILOS. Zadávateľ požiadal predmetný
ústav o zodpovedanie na otázku, či výsledok hry MOBILOS určovaný v prevažnej miere na základe
preukázania vedu Z matematicko-analytického hľadiska bolo na predmetnú otázku i zodpovedané.
Expertízy však nemôžu byť považované za kľúčový dôkaz, nakoľko podľa z 171/2005 Z.z. o hazardných
hrách je definícia hazardnej hry taxatívne vymedzená v § 3. Hru MOBILOS treba posudzovať vždy
súčasne so všetkými možnými aktívami. Alternatíva B) nastala vždy vtedy, keď bol vyžrebovaný výherca
sumy 250,00 € Výsledok závisí prevažne od náhody, kedy prvá náhoda je v prípade zotretia stieracieho
žrebu i s uvedením informácie (tri rovnaké symboly „žrebovanie o 250,00 € "), potom sleduje vedomostný
prvok „vedomostná otázka", po jej správnom zodpovedaní sa zaradí do žrebovania a následne nastane
druhá náhoda, kedy je vyžrebovaný výherca sumy 250 €.

30. Daňový úrad Bratislava začal konanie až po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 171/2005
Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
(Upovedomenie o začatí správneho konania bolo doručené dozorovanému subjektu dňa 02.08.2017).



Žalovanému bola uložená sankcia v spodnej hranici stanoveného rozpätia, nakoľko išlo o prvé porušenie
ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na povahu, závažnosť, spôsob, mieru zavinenia, dĺžky
trvania a následkov porušenia povinností. Rozpätie pokuty v zmysle prechodných ustanovení §
58m ods. 3 Zákona o hazardných hrách je od 16.000 € do 100.000 € a v zmysle novely zákona
účinného od 01.01.2017 je rozpätie pokuty od 15.000 € do 500.000 €, Z uvedeného vyplýva, že
vzhľadom k tomu, že Daňový úrad Bratislava stanovil pokutu v spodnej hranici stanoveného rozpätia,
je námietka k danej veci neopodstatnená. Žalobca v podanom odvolaní i v podanej žalobe namietal,
že zamestnanci Daňového úradu Bratislava sa pri výkone údajného dozoru nepreukázali služobnými
preukazmi. Tak ako je zrejmé z preverených skutočností ako aj z predloženého spisového materiálu
- Daňový úrad Bratislava, oddelenie dozoru nad hazardnými hrami vykonal v dňoch 15.04.2016,
20.05.2016 dozor u dozorovaného subjektu za prítomnosti zástupcu spoločnosti pána Mateja Holocsyho
(člen predstavenstva, prítomný dňa 15.04.2016) a zástupcu advokátskej spoločnosti Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., (splnomocnenec, prítomný 15.04.2016, 20.05.2016). Pri výkone dozoru
sa zamestnanci Daňového úradu Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami preukázali
služobnými preukazmi oprávňujúcimi na vykonanie dozoru, z ktorých si zástupcovia Advokátskej
kancelárie RELEVANS s.r.o. odpísali potrebné údaje. Zároveň si zamestnanci Daňového úradu
Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami od konateľa dozorovaného subjektu ANPA &
partners, a. s. vyžiadali k nahliadnutiu preukaz totožnosti a zástupca Advokátskej kancelárie RELEVANS
s.r.o. sa preukázal preukazom advokáta a odovzdal zamestnancom Daňového úradu Bratislava vizitku.

31. Oddelenie dozoru nad hazardnými hrami Daňového úradu Bratislava nevykonávalo podľa v danom
čase účinnej právnej normy vyhľadávaciu činnosť v zmysle § 11 ods. 2 písm. g) Zákona o hazardných
hrách a ani v zmysle § 22 Správneho poriadku. V zmysle § 10 ods. 4 písm. a) Zákona o hazardných
hrách účinnom v danom období vykonával orgán dozoru dozor podľa uvedeného ustanovenia, z ktorého
bola následne vypracovaná Správa o výsledku dozoru zo dňa 20.10.2016, a ktorá bola odovzdaná
Advokátskej kancelárii RELEVANS s.r.o. dňa 21.10.2016 na základe substitučného plnomocenstva zo
dňa 18.10.2016 s možnosťou vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote najneskôr do desiatich dní od
doručenia správy v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) cit. zákona, čo aj dozorovaný subjekt
učinil podaním zo dňa 28.10.2016. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou, že orgán dozoru pri výkone
dozoru konal s osobami, ktoré pri výkone dozoru nebolí neidentifikované. Zamestnanci Daňového
úradu Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami od konateľa dozorovaného subjektu ANPA &
partners, a. s. vyžiadali k nahliadnutiu preukaz totožnosti a zástupca Advokátskej kancelárie RELEVANS
s.r.o. sa preukázal preukazom advokáta a odovzdal pri predmetnom zamestnancom Daňového úradu
Bratislava pracovnú vizitku k prípadnej komunikácii.

32. Daňový úrad Bratislava podľa § 1 ods. 2 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a podľa § 5 ods. 3 písm. j)
zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku a podľa §
10 ods. 4 písm. a) Zákona o hazardných hrách vykonal dozor nad dodržiavaním zákona o hazardných
hrách a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencií udelenej
alebo vydanej podľa citovaného zákona. Predmetom dozoru bolo preverenie dodržiavania prípadne
porušenia ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spoločnosťou ANPA & partners, a. s., na
internetovej stránke www.mobilos.sk . Zákonom o hazardných hrách nebola
časovo vymedzená dĺžka trvania dozoru, V zmysle § 15 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných
hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol dozor ukončený v
deň prerokovania správy s dozorovaným subjektom. Dozor nemohol byť ukončený dňa 15,04.2016,
nakoľko sa zamestnanci Daňového úradu Bratislava len oboznamovali s Vedomostnou hrou MOBILOS
a následne po preštudovaní všetkých podkladov žiadali dňa 07.06.2016 od dozorovaného subjektu ešte
ďalšie dokumenty k doplneniu (Certifikát ku generátoru žrebov, Databáz u hráčskych kont, Evidenciu
vkladov a výhier. Databázu otázok a Nosič (CD) výherných žrebov).

33. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že orgán dozoru neoboznámil dozorovaný subjekt
s výsledkom výkonu údajného dozoru. Správa o výsledku dozoru č. 104144185/2016, vypracovaná
dňa 20.10.2016, bola odovzdaná Advokátskej kancelárii RELEVANS s.r.o. dňa 21.10.2016 na
základe substitučného plnomocenstva zo dňa 18.10.2016. Správu o výsledku dozoru osobne prevzal



splnomocnenec Mgr. Pavol Mattoš, advokát. Splnomocnenec bol v potrebnom rozsahu oboznámený
s výsledkom dozoru, pri ktorom mal možnosť hneď sa vyjadriť ku skutočnostiam uvedených v správe
o výsledku dozoru, avšak túto možnosť nevyužil. Žalobca sa k predmetnej správe o výsledku dozoru
mohol vyjadriť v zákonom stanovenej lehote najneskôr do desiatich dní od doručenia správy v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o hazardných hrách, čo aj učinil podaním zo dňa 28.10.2016.
Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol dodržaný § 11 ods. 2 písm. c), d), e) a f), zároveň
bol dodržaný § 13 ods. 1 písm. c).

34. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 171/2005 Z. z. dňa 15.4.2016 a 20.5.2016 zamestnanci
Daňového úradu Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami sa pri výkone dozoru v sídle
spoločnosti žalobcu ANPA & partners, a. s., preukázali služobnými preukazmi oprávňujúcimi na
vykonanie dozoru. Pri dozoroch boli prítomní zástupca spoločnosti ANPA & partners, a. s. pán Matej
Holocsy (člen predstavenstva, prítomný 15.04.2016) a advokátska spoločnosť Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o. (splnomocnenec, prítomný 15.04.2016 a 20.05.2016). Oddelenie dozoru nad
hazardnými hrami Daňového úradu Bratislava v uvedenom prípade nevykonávalo vyhľadávaciu činnosť
ani v zmysle interného riadiaceho aktu Finančného riaditeľstva SR č. 43/2015, (ktorý nie je pre verejnosť
prístupný), a ani v zmysle Správneho poriadku, ale vykonávalo dozor. V zmysle § 11 ods. 2 písm.
d) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola
vypracovaná správa o výsledku dozoru. Daňový úrad Bratislava, oddelenie dozoru nad hazardnými
hrami vykonal v dňoch 15.04.2016, 20.05.2016 dozor u dozorovaného subjektu ANPA & partners,
a. s. za prítomnosti zástupcu spoločnosti pána Mateja Holocsyho (člen predstavenstva, prítomný
15.04.2016) a advokátskej spoločnosti Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., (splnomocnenec,
prítomný 15.04.2016, 20.05.2016). Advokátska spoločnosť Advokátska kancelária RELEVANS s. r.
o., zastupuje dozorovaný subjekt ANPA & partners, a. s. na základe plnomocenstva. Pri výkone
dozoru sa zamestnanci Daňového úradu Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami preukázali
služobnými preukazmi oprávňujúcimi na vykonanie dozoru, z ktorých si zástupcovia Advokátskej
kancelárie RELEVANS s.r.o. odpísali potrebné údaje. Zároveň si zamestnanci Daňového úradu
Bratislava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami od konateľa spoločnosti! ANPA & partners, a. s.
vyžiadali k nahliadnutiu preukaz totožnosti a zástupca Advokátskej kancelárie RELEVANS s.r.o. sa
preukázal preukazom advokáta a odovzdal zamestnancom Daňového úradu Bratislava vizitku.

35. Daňový úrad Bratislava podľa § 1 ods. 2 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a podľa § 5 ods. 3 písm. j) zákona č.
479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 171/2005
Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákona o hazardných hrách a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov a podmienok určených v licencii udelenej alebo vydanej podľa citovaného zákona. Predmetom
dozoru bolo preverenie porušenia § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spoločnosťou ANPA & partners, a. s.,
Hálkova 1/A, 831 03 Bratislava, ICO 481040490, DIČ 2120090918 (ďalej len ANPA & partners, a. s.) na
internetovej stránke www.mobilos.sk . Dozorom vykonaným Daňovým úradom
Bratislava v dňoch 15.04.2016, 20.05.2016 bolo zistené, že na internetovej stránke www.mobilos.sk
 sa prevádzkuje Vedomostná hra MOBILOS. Na základe zistených skutočností
a zadovážených podkladov bola vypracovaná Správa o výsledku dozoru č. 104144185/2016 zo dňa
20.10.2016. Správa o výsledku dozoru č. 104144185/2016 bola vypracovaná dňa 20.10.2016 nakoľko
po výkone dozoru (15.04.2016 a 20.05.2016) prebiehala so spoločnosťou ANPA & partners, a. s. ešte
aj komunikácia prostredníctvom posty, kde boli požadované ešte iné údaje a dokumenty k Vedomostnej
hre MOBILOS. Následne po zaslaní požadovaných údajov a dokumentov boli vyhodnocované závery k
zisteným skutočnostiam a vypracovaná správa o výsledku dozoru.

36. Správa o výsledku dozoru č. 104144185/2016, vypracovaná dňa 20.10.2016, bola odovzdaná
Advokátskej kancelárii RELEVANS s. r. o. dňa 21.10.2016. Dozorovaný subjekt sa k predmetnej správe
o výsledku dozoru mohol vyjadriť v zákonom stanovenej lehote najneskôr 10 dní od doručenia v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/2005 Z. z., čo aj učinil listom zo dňa 28.10.2016. Daňový
úrad Bratislava podľa § 1 ods. 2 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,



poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a podľa § 5 ods. 3 písm. j) zákona č. 479/2009 Z. z.
o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov a podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákona o hazardných hrách a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených
v licencii udelenej alebo vydanej podľa citovaného zákona. Oddelenie dozoru nad hazardnými hrami
Daňového úradu Bratislava v uvedenom prípade nevykonávalo vyhľadávaciu činnosť ani v zmysle
interného riadiaceho aktu Finančného riaditeľstva SR č. 43/2015, (ktorý nie je pre verejnosť prístupný), a
ani v zmysle Správneho poriadku, ak vykonávalo dozor. V zmysle § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 171/2005
Z. z. o hazardných hrách bola vypracovaná správa o výsledku dozoru. Správa o výsledku dozoru č.
104144185/2016, vypracovaná dňa 20.10.2016, bola odovzdám Advokátskej kancelárii RELEVANS s.
r. o. dňa 21.10.2016. Dozorovaný subjekt sa k predmetnej správe o výsledku dozoru mohol vyjadriť v
zákonom stanovenej lehoty najneskôr 10 dní od doručenia v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c)
zákona č. 171/2005 Z. z. Z. z., čo aj učinil listom zo dňa 28.10.2016.

.

IV. pojednávanie

37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 23.06.2021 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil

V. Relevantné právne predpisy

38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016, účelom tohto zákona je
vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných
hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier
a účasti na nich.

40. Podľa 3 ods. 1 cit. zákona, hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a
ods. 5 neustanovuje inak,
môže získať výhru, ak splní herným plánom vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí
výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti.
Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy
a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.

41. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej
alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom hazardné hry
podľa § 3 ods. 2 písm. b) ,
d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na



ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5
písm. d) .

42. Podľa § 3 ods. 4 písm. e) cit. zákona, za hazardné hry sa nepovažujú kvízy spočívajúce v
odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v
prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti.

43. Podľa § 54 ods. 1 písm. f) cit. zákona v znení účinnom od 01.01.2017, ak orgán dozoru pri
výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a
iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných
hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto
zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného
herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným
rozhodnutím orgánu dozoru, uloží mu pokutu za správny delikt.

44. Podľa § 56 ods. 1 cit. zákona v znení účinného do 31.12.2016, orgány dozoru
uložia dozorovanému subjektu podľa § 12 písm. d) pokutu od 16.000 € do 100.000 €, ak prevádzkuje hazardnú hru bez
licencie podľa tohto zákona.

45. Podľa § 56 ods. 1 písm. k) cit. zákona v znení účinného od 01.01.2017, orgán dozoru uloží za
správny delikt pokutu od 15.000 € do 500.000 € právnickej osobe, ktorá je dozorovaným subjektom
podľa § 12 písm. b) ,
d) , g) , i) a j) za prevádzkovanie hazardnej hry alebo za podieľanie sa na
prevádzkovaní hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona.

46. Podľa § 58m ods. 3 cit. zákona, konania o uložení sankcií začaté do 31. decembra 2016 sa dokončia
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2016.

47. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

48. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si
výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom
aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť
nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným
postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

49. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

50. Cieľom Zákona o hazardných hrách je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu
verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie
rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. Z dôvodovej správy k
zákonu č. 171/2005 Z . z. vyplýva, že „v oblasti hazardných hier existujú dostatočne silné dôvody
verejného záujmu (ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, obmedzovanie
dopytu po hazardných hrách, financovanie verejnoprospešných činností, atď.), ktoré odôvodňujú,
aby z hľadiska organizovania hier, výšky stávok a rozdeľovania zisku, ktorý prinášajú, mali členské



štáty Európskej únie dostatok nezávislých právomocí na svojom území k stanoveniu požiadaviek na
ochranu hazardných hráčov a spoločenského poriadku. V takýchto podmienkach musia zhodnotiť nielen
nevyhnutnosť regulovať aktivity v hazardných hrách, ale určité druhy hier (napr. pyramídové hry alebo
reťazové listy, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky) musia tiež zakazovať, za
predpokladu, že regulačné opatrenia nie sú diskriminujúce. Regulácia hazardných hier, ochrana občanov
a verejnej morálky pred nepriaznivými účinkami stávok a hier je súčasťou štátnej politiky na Slovensku,
rovnako ako vo všetkých krajinách sveta. Štát realizuje svoju politiku sústavou legislatívnych opatrení,
ktorými usmerňuje tento úsek a sústavou dozorných orgánov, ktorými zabezpečuje dodržiavanie a
presadzovanie ustanovených právnych opatrení“.

51. Správny súd ďalej konštatuje, že účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť,
či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu
je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie
zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci,
pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného.
U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide
o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania
správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je
vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na
základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie
zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či
je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz
alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Ustanovenie § 54 Zákona o hazardných hrách upravuje
kompetenciu orgánov dozoru v prípade zistenia, že dozorované subjekty porušili svoje povinnosti podľa
zákona, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa príslušnej licencie, povinnosti podľa herného
plánu, povinnosti podľa pravidiel hazardných hier alebo nesplnili povinnosti im uložené právoplatným
rozhodnutím orgánu dozoru, mohli za podmienok stanovených zákonom uložiť dozorovaným subjektom,
ktoré porušili svoje povinnosti sankcie uvedené v zákone prípadne ich zaviazať na iné konanie v zmysle
zákona. Vymedzenie sankcií zahŕňa sankcie finančného a nefinančného charakteru a pokuty v prípade
priestupkov a správnych deliktov. Daňový úradu Bratislava rozhodnutím č. 102060626/2017 zo dňa
28.09.2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000 € v zmysle § 54 ods. 1 písm. f) zákona č. 171/2005
Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa
§ 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a to za porušenie ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.
z. Žalovaný rozhodnutím č.100191475/2018 zo dňa 22.01.2018 podľa zákona č. 333/2011 Z.z., zákona
č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a § 59 ods. 2
Správneho poriadku potvrdil označené prvostupňové rozhodnutie

52. Správny súd v tejto časti odôvodnenia ozrejmí dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí. V prvom
rade Správny súdny poriadok v ustanovení § 195 SSP písm. d) uvádza, že správny súd nie je vo
veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania
trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho
trestania. V § 34 Trestného zákona sa kladie dôraz najmä na zásadu zákonnosti (nulla poena sine
lege), v zmysle ktorej možno tresty ukladať len na základe zákona. Preto len zákon môže ustanoviť druh
trestu a podmienky jeho ukladania. Podstatné ďalej je, že časová pôsobnosť Trestného zákona upravuje
zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný
čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada vylúčenia retroaktivity (spätnej
pôsobnosti), ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa
je však povinné (čl. 50 ods. 6 posledná veta Ústavy SR). Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší. Uvedené znamená, že správny súd nemohol akceptovať spôsob aplikácie
práva zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, kedy bola žalobcovi uložená
pokuta pri aplikácii ustanovenia § 56 ods. 1 písm. k) Zákona o hazardných hrách v znení účinnom
od 01.01.2017. Daňový úrad Bratislava vykonal dozor v dňoch 15.04.2016 a 20.05.2016. Žalobcovi
teda bola uložená pokuta pri aplikácii ustanovenia Zákona o hazardných hrách, ktoré nebolo v čase



spáchania správneho deliktu účinné. Zákon o hazardných hrách v znení účinnom do 31.12.2016
umožňoval uložiť žalobcovi pokutu v rozpätí od 16.000 € do 100.000 € a Zákon o hazardných hrách v
znení účinnom od 01.01.2017 (v čase vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu) umožňoval uložiť
žalobcovi pokutu prísnejšiu, a to v rozpätí od 15.000 € až do 500.000 €. Túto skutočnosť pritom dôvodne
namietal aj sám žalobca s tým, že žalovaný (ako aj prvostupňový orgán) uložili sankciu v rozpore s
princípmi správneho trestania, keď žalobcovi uložili pokutu podľa neskôr účinného ustanovenia § 56
ods. 1 Zákona o hazardných hrách s prísnejšou sadzbou, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Táto opodstatnená námietka žalobcu predstavovala už sama o sebe primárny dôvod na zrušenie
napadnutých rozhodnutí a argument žalovaného, že sankcia bola uložená v dolnej sadzbe - neobstojí.

53. Ďalšia relevantná námietka žalobcu sa týkala sporu o interpretáciu ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 171/2005 Z. z., v zmysle ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a
ods. 5 neustanovuje inak,
môže získať výhru, ak splní herným plánom vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí
výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti.
Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy
a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Žalobca namietal,
že
vedomostná hra MOBILOS nie je hazardnou hrou, keďže nespĺňa základné definičné znaky hazardnej
hry (jej pozitívneho vymedzenia) podľa Zákona o hazardných hrách. Podľa žalobcu je vedomostná hra
MOBILOS postavená na iných hraničných kritériách ako tých, ktoré sú podľa Zákona o hazardných hrách
určujúce pre hazardnú hru. Ďalej sa žalobca odvolával na znenie ust. § 3 ods. 4 písm. e) Zákona o
hazardných hrách účinného v čase výkonu dozoru a znenie Dôvodovej správy vzťahujúcej sa na § 3
ods. 1 cit. zákona s tým, že „hraničný výsledok hazardnej hry (výhra alebo prehra) závisí výlučne alebo
prevažne od náhody alebo od dopredu neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Zo Zákona
o hazardných hrách a dôvodovej správy podľa žalobcu jednoznačne vyplývalo, že „hraničné kritérium pre
určenie, či ide alebo nejde o hazardnú hru, je kritérium výsledku, ktoré je dané: pri pozitívnom vymedzení
hazardnej hry - kritériom náhody alebo iným vopred neznámym výsledkom určitej okolnosti alebo
udalosti; pri negatívnom vymedzení hazardnej hry - kritériom vedomosti alebo zručnosti hráča. V hre
sa teda môžu vyskytovať kritériá náhody aj kritériá vedomostí alebo zručností, kritériá náhody dokonca
môžu počtom prevyšovať nad kritériami vedomostí alebo zručností a nemusí pritom ísť o hazardnú hru.
Hraničné kritérium pre odlíšenie hazardnej hry od nehazardnej hry je totiž kritérium výsledku. Jedine to
určuje, či daná hra je alebo nie je hazardná“. Naproti uvedenému žalovaný prijal záver, že vedomostná
hra MOBILOS vykazuje znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 Zákona o hazardných hrách, kedy výsledok
hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej
okolnosti alebo udalosti. Pri Vedomostnej hre MOBILOS ide podľa žalovaného o kombináciu jednej
otázky a náhodného výberu elektronického stieracieho žrebu, ku ktorému sa v prípade zotretia troch
rovnakých symbolov priradí aj ďalší prvok náhody, ktorým je žrebovanie. Z vyhodnotenia podielu náhody
vyplýva, že prevažuje prvok náhody, čím došlo k prevádzkovaniu hazardnej hry a to bez udelenej
alebo vydanej licencie. Interpretácia žalovaného orgánu verejnej správy spočívala v pomerovaní prvkov
náhody a prvkov vedomostí a zručností.

54. Správny súd pri právnom posúdení tohto sporu nepovažoval za rozhodujúce, ktorý z dvoch
predkladaných výkladov zákonného ustanovenia je správny, ale skutočnosť, že žalobca dôvodne
namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. V prvostupňovom
rozhodnutí Daňového úradu Bratislava absentujú akékoľvek úvahy správneho orgánu týkajúce sa
interpretácie sporného ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o hazardných hrách, ktoré by účastníkovi
administratívneho konania presvedčivo vysvetlili, prečo prijal správny orgán práve tento interpretačný
záver, s ktorým sa bez ďalšieho stotožnil aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí pri analýze troch
variantoch hry. Ďalej je potrebné dodať, že ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona o hazardných hrách v
pôvodnom znení - nie zrejme precízne upravovalo zámer zákonodarcu pri legálnej definícii hazardnej
hry a aj správny súd musel konštatovať, že znenie pripúšťa rôzne výklady. Aj z uvedeného dôvodu
zákonodarca pristúpil k novelizácii zákona a k detailnejšej špecifikácii hazardnej hry tak, aby sa naplnil
účel právneho predpisu. Vzhľadom na pôvodne znenie zákonnej definície, ako aj Dôvodovej správy k
zákonu si žalobca ako účastník konania nachádzal priestor vlastných možností orientácie sa v tomto
legálnom rámci. Naviac pôvodné znenie sporného ustanovenia § 3 ods. 1 pripúšťalo aj iný výklad -
približujúci sa k legálnej definícii hazardnej hry po novelizácii cit. zákona. Uvedený nedostatok z hľadiska
kvality legislatívy nemôže priťažovať účastníkovi konania a pri posudzovaní predmetnej veci je potrebné



aplikovať zásadu in dubio mitius - pri pochybnostiach miernejšie (napr. Nález ÚS SR I. ÚS 241/07, ktorý
pri výklade verejného práva prikazuje uplatniť túto zásadu). Podstatné však podľa správneho súdu je,
že žalovaný mal pri vlastnej interpretácii sporného ustanovenia riadne zdôvodniť, prečo bezvýhradne
prijal jeho prezentovaný výklad sporného ustanovenia spriemerovaním podielu prvkov náhody a prvkov
vedomostí a zručností. Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd
dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože
a priori povinnosťou správneho orgánu bolo náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Je preto nevyhnutné, že aby sa žalovaný správny orgán náležite vyhodnotil
dôkazný materiál a uviedol presvedčivé dôvody rozhodnutia vo veci. Správny súd v danej súvislosti
uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá
tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej
rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí
riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené
požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na
základe ktorých bolo vydané.

55. Ďalšie žalobcove námietky nepovažoval správny súd za relevantné z hľadiska posudzovania
zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Tieto námietky boli procesného charakteru a týkali sa postupu
správnych orgánov - ohľadne prerušenia konania o uložení sankcie a vylúčenia namietaných osôb
z prejednávania administratívnej veci. S predmetnými námietkami sa žalovaný riadne vysporiadal v
napadnutom rozhodnutí. Za nezákonný nebolo v žiadnom prípade možné vyhodnotiť postup správny
orgánov pri posudzovaní návrhu žalobcu na prerušenie administratívneho konania podľa § 29 ods. 1
Správneho poriadku, kedy žalobca na správnom súde žalobou napadol Správu ako podklad pre začatie
správneho konania o uložení sankcie. Žalovaný uvedenú procesnú situáciu správne vyhodnotil tak, že
nešlo o predbežnú otázku podľa § 40 ods. 1 a 2. Správneho poriadku s tým, že posúdenie otázky,
či žalobca spáchal správny delikt vyplývalo priamo z jeho kompetencie ako orgánu verejnej správy.
Správne konanie je nevyhnutné chápať ako celok s tým, že namietané osoby po dobu rozhodovania v
osobitnom konaní o vylúčení resp. nevylúčení zo správneho konania nezasahovali do procesu vydania
rozhodnutia o pokute. Neobstáli ani ostatné námietky žalobcu týkajúce sa postupu pri výkone dozoru
(napr. neoboznámenie so Správou, služobné preukazy atď.) a s týmito sa žalovaný riadne vysporiadal
v napadnutom rozhodnutí.

56. Sumarizujúc správny súd uvádza, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo spôsobuje
ich nezákonnosť a bolo dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP a vrátenie
veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v
súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom
konaní bude na zistený skutkový stav aj s ohľadom na odôvodnenie tohto rozsudku opätovne rozhodne
v intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).