{"guid": "cae994a2-e2d8-4564-8b83-0f1406e3b3c1:f3b36e16-9a1c-48b2-9232-8b638af0db56", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1017201607.1", "spisova_znacka": "1S/231/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/231/2017 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. apríla 2021, sp. zn. 1S/231/2017, ECLI:SK:KSBA:2021:1017201607.1", "identifikacne_cislo": "1017201607", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Víznerová", "sudca_id": 1320, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-viznerova-1320", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/131", "nazov": "zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3b36e16-9a1c-48b2-9232-8b638af0db56", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1017201607.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1017201607.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1017201607.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/231/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201607
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201607.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a
členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, v právnej veci žalobcu: W.. F. G.,
M. M. K. X, XXX XX Z., zastúpený: Mgr. Igor Vaňo, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01
Bratislava, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo nám. 6, 814
99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora Univerzity Komenského v Bratislave č.
VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia

1. Žalobca dňa 15.06.2015 doručil Univerzite Komenského, Právnickej fakulte prihlášku na
vysokoškolské štúdium, doktorandské - 3. stupeň, v študijnom programe trestné právo, študijný odbor
- trestné právo, forma štúdia denná, metóda štúdia prezenčná, téma dizertačnej práce: subsidiarita
trestnej represie, školiteľ Doc. R. W..

2. Dňa 30.06.2015 sa žalobca zúčastnil prijímacieho pohovoru. Z prijímacieho konania na doktorandský
študijný program (celkový pre študijný odbor - denná forma) bol vypracovaný členmi komisie dňa
30.06.2015 protokol, podľa ktorého sa prijímacieho konania zúčastnilo 13 uchádzačov. Celková úroveň
uchádzačov bola členmi komisie zhodnotená tak, že uchádzači preukázali rôznu úroveň vedomostí
z odboru Trestné právo, schopností vedecky sa ďalej rozvíjať, prevažná väčšina z nich dosiahla
priemer. Po zhodnotení kvality prezentácií projektu dizertačných prác, úrovne odpovedí na položené
otázky, jazykových znalostí a ostatných aktivít podľa prijímacej komisie uspelo na prijímacom konaní
13 uchádzačov. Komisia navrhla prijať uchádzačov na základe poradia úspešnosti uchádzačov, ktoré
zostavila po zvážení všetkých kritérií a výsledkov osobných pohovorov. Žalobca sa umiestnil na 3. mieste
v poradí návrhu komisie na prijatie úspešných uchádzačov.

3. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského rozhodnutím č. OVDŠ4611/2015 C V/1 zo dňa
08.07.2015 rozhodol podľa § 58 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) o neprijatí žalobcu na denné
doktorandské štúdium na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty v akademickom roku
2015/2016 v študijnom programe Trestné právo, v študijnom odbore 3.4.7. Trestné právo (ďalej len



prvostupňové rozhodnutie). Rozhodnutie odôvodnil tým, že prijatí boli uchádzači, ktorí sa umiestnili
na prvom a druhom mieste a ktorí prezentáciou svojich vedomostí, schopností, právnych zručností
a vedeckých nápadov, ktoré zamýšľajú realizovať vo svojej dizertačnej práci, presvedčili prijímaciu
komisiu, že momentálne sú vhodnejšími uchádzačmi na štúdium doktorandského študijného programu
trestné právo. Žalobcu, ktorý sa umiestnil na 3. mieste nebolo možné prijať kvôli obmedzenej kapacite
doktorandských miest v dennej forme štúdia jednak vzhľadom na obmedzené možnosti Právnickej
fakulty UK poskytnúť daný študijný program pre väčšie množstvo uchádzačov, najmä zabezpečenie
študijných predmetov učiteľmi s dostatočnou časovou kapacitou pre individuálny prístup a jednak
z dôvodu finančnej situácie fakulty, ktorá nie je schopná financovať väčšie množstvo interných
doktorandov.

4. Žalobca žiadosťou doručenou Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa
23.07.2015 požiadal o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia dekana o jeho neprijatí na štúdium
doktorandského študijného programu. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že:
- Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave ho uviedla do omylu, keď v pozvánke na
prijímaciu skúšku uviedla nepravdivé skutočnosti ohľadom obsahovej náplne prijímacej skúšky v
dôsledku čoho sa na prijímaciu skúšku pripravil obsahovo odlišne, a to v rozsahu vedomostí potrebných
na vykonanie štátnej skúšky z predmetov Trestné právo hmotné a Trestné právo procesné, a teda aj
na úkor kvalitnejšie prípravy prezentácie projektu dizertačnej práce. Prijímacia skúška sa však týkala
výlučne prezentácie projektu dizertačnej práce,
- fakulta nesmie vypísať vyšší počet tém dizertačných prác, ako jej dovoľujú kapacitné možnosti,
- prijímacia komisia pochybila, keď nevzala do úvahy niekoľko písomností priložených k jeho prihláške
na štúdium doktorandského študijného programu, odignorovala jeho študijné úspechy, mimoštudijné
aktivity či publikačné činnosti a poradie určila len na základe kvality projektu dizertačnej práce.
Keďže sa umiestnil na 3. mieste v poradí má zato, že pochybenia prijímacej komisie má priamy vplyv
na rozhodnutie dekana o jeho neprijatí, čo vzbudzuje otázku, či prijatí uchádzači boli vo všetkých týchto
oblastiach lepší ako on.

5. Toto prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené žalovanou rozhodnutím č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa
18.08.2015, avšak rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 255/15-45 zo dňa 28.02.2017 bolo
rozhodnutie žalovaného na základe žalobcovej žaloby zrušené pre nepreskúmateľnosť a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie.

6. Žalovaný následne opätovne preskúmal prvostupňové rozhodnutie a po vyjadrení dekana Právnickej
fakulty Univerzity Komenského rozhodol rozhodnutím č. VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017 tak, že
prvostupňové rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UK č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 zo dňa 08.07.2015
o neprijatí žalobcu na denné doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej
fakulte, potvrdil a žiadosť žalobcu o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia zamietol.

II.
Žaloba

7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2017 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie dekana Právnickej fakulty č. OVDŠ4611/2015 C V/1 zo
dňa 08.07.2015 o jeho neprijatí na denné doktorandské štúdium na Univerzitu Komenského v Bratislave,
Právnickej fakulty v akademickom roku 2015/2016 v študijnom programe Trestné právo v študijnom
odbore 3.4.7. Trestné právo.

8. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je v zjavnom
rozpore so zákonom o vysokých školách a tiež v rozpore s vnútorným predpisom UK č. 6/2009. Je
názoru, že z ustanovenia § 54 ods. 5 zák. o vysokých školách a čl. 2 ods. 1 a 6 vnútorného predpisu
UK č. 6/2009 vyplýva, že fakulta vypíše témy dizertačných prác, o ktoré sa je možné reálne uchádzať,
a teda uchádzač má možnosť úspechu. V prijímacom konaní vo vzťahu ku konkrétnej vypísanej téme
je teda predpoklad, že na doktorandský študijný program bude prijatých minimálne toľko uchádzačov,
koľko fakulta zverejnila tém dizertačných prác. Až v prípade, ak boli na jednu tému prihlásení viacerí
uchádzači a charakter témy by vylučoval, aby ju riešili viacerí uchádzači, určilo by sa ich poradie podľa
úspešnosti prijímacej skúšky. Z predmetných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že fakulta nesmie



vypísať vyšší počet tém dizertačných prác, ako jej dovoľujú kapacitné možnosti a musí už v procese
vypisovania tém zvážiť, koľko uchádzačov je schopná prijať a prispôsobiť tomu vypísaný počet tém, a
nie vypísať 17 tém a následne svojvoľne neprijať uchádzača, ktorý sa v prijímacom konaní umiestnil
pre vypísanú tému na prvom mieste. Takýto prístup je v zrejmom rozpore s ustanovením § 54 ods. 5
zákona o vysokých školách.

9. Poukázal, že fakulta pred prijímacím konaním na svojej webovej stránke zverejnila pre doktorandský
študijný odbor Trestné právo v dennej forme celkom 17 tém dizertačných prác, pričom prijala len
2 uchádzačov, ktorí sa uchádzali o témy z odboru trestné právo. Žalobca, ktorý sa najúspešnejšie
zo všetkých uchádzačov uchádzal o dizertačnú tému: „Subsidiarita trestno-právnej represie“, na
doktorandské štúdium nebol prijatý s odôvodnením, že sa podľa posúdenia komisie umiestnil na 3 mieste
zo 14 - tich uchádzačov. Neprijatie najúspešnejšieho uchádzača na riadne vypísanú tému dizertačnej
práce je však v príkrom rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o vysokých školách ako aj
vnútorného predpisu.

10. Podľa žalobcu z ustanovenia § 55 ods. 1 zák. o vysokých školách vyplýva, že každý má právo
študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium
podľa § 56 zákona o vysokých školách a ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený
študijný program podľa § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách. Keďže žalobca bol najúspešnejší
uchádzač o tému Subsidiarita trestnoprávnej represie je nepochybné, že splnil tak základné podmienky
prijatia na štúdium podľa ustanovenia § 56, zák. o vysokých školách, ako aj ďalšie podmienky prijatia
na doktorandské štúdium podľa ust. § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách. Právny názor žalovaného,
že: „najúspešnejší uchádzač o vypísanú tému nemá právny nárok na prijatie na doktorandské štúdium“
je podľa žalobcu v zjavnom rozpore s ustanovením § 55 ods. 1 zák. o vysokých školách.

11. Žalobca taktiež namietal argumentáciu žalovaného, že „argumentácia žalobcu je účelová a
neudržateľná“ z dôvodu, že v dokumente - „kritériá prijímania prijímacieho konania na akademický rok
2015/2016 - Doktorandské štúdium ....., sa uvádzalo, že predpokladaný počet prijatých uchádzačov
je 15 a to na 6 študijných odborov, a teda sa dá ťažko očakávať, že úmyslom Právnickej fakulty UK
bolo prijať len na študijný odbor trestné právo toľko uchádzačov, koľko  bolo vypísaných tém, keď na
všetkých 6 odborov sa malo prijať dokopy najviac 15 uchádzačov“. Podľa žalobcu však názor žalovaného
nevychádza zo žiadneho dokumentu zverejneného pred prijímacím konaním, že fakulta plánuje prijať
na doktorandské štúdium iba dvoch uchádzačov uchádzajúcich sa o dizertačné témy z odboru trestné
právo.

12. Dôvod, prečo práve žalobca nebol prijatý na doktorandské štúdium napadnuté rozhodnutie
neobsahuje a obsahovať ani nemôže, pretože žalobca ani nebol porovnávaný a hodnotený s ostatnými
prijatými 13-timi uchádzačmi o doktorandské štúdium tou istou komisiou. Ak však boli uchádzači o témy
z rôznych odborov preskúšavaní rôznymi skúšobnými komisiami, nemohli byť naplnené ustanovenia čl.
2 vnútorného predpisu, pretože rôzne komisie by nemohli objektívne porovnať všetkých uchádzačov
o doktorandské štúdium, vyhodnotiť výsledok prijímacej skúšky týchto uchádzačov, spísať o výsledku
prijímacej skúšky zápisnicu a predložiť dekanovi návrh na prijatie úspešných uchádzačov dekanovi.

13. Žalobca ďalej namieta arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa posúdenia komisie sa žalobca
umiestnil na 3. mieste zo 14-tich uchádzačov. Komisia pri celkovom zhodnotení všetkých uchádzačov
pri prihliadnutí na obsah ich dokumentácie a pri zhodnotení kvality ich projektov dizertačnej práce a
ich prezentácie, ako aj osobného pohovoru, vyhodnotila dvoch uchádzačov v danom čase ako súhrnne
lepšie pripravených. Napadnuté rozhodnutie však neobsahuje dôvody o lepšej pripravenosti týchto
dvoch uchádzačov a taktiež nie je v ňom uvedené z akých dôvodov bolo pred žalobcom uprednostnených
ďalších 13 uchádzačov. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu boli na doktorandské
štúdium prijatí iba 2 uchádzači o dizertačnej témy z odboru trestné právo a prečo boli pred žalobcom
uprednostnení uchádzači z iných odborov a tieto skutočnosti nemajú ani oporu v administra-tívnom
spise.

14. S poukazom na vyššie uvedené žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za arbitrárne,
pretože je nedostatočne odôvodnené a skutkový stav v ňom uvedený nemá podklad v administratívnom
spise a preto navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňový rozhodnutím zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.



III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.02.2018 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.  K
žalobným dôvodov uvedeným v žalobe odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Dodal, že žalobca
dezinpretuje ustanovenie § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách, ktoré nemožno vnímať a interpretovať
izolovane od čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého právo na bezplatné vzdelanie
na vysokých školách nie je nelimitované, ale zaručuje sa v závislosti od schopnosti občana a možnosti
spoločnosti. Žalobca opomína ust. § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, podľa ktorého vysoká škola
určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu; ak splní podmienky prijatia
na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu
mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.

16. Žalobca nerozlišuje medzi dvoma rozhodovacími procesmi a to:
a/ určovaním počtu študentov, ktorí majú byť prijatí na určitý študijný program a prijímacím konaním na
štúdium, ktorý proces determinuje, koľko študentov bude na určitý študijný program prijatých,
b/ určovanie počtu študentov, ktorí majú byť prijatí na určitý študijný program. Je to  proces, ktorý určuje,
ktorí uchádzači budú v rámci tohto počtu prijatí a nie je súčasťou prijímacieho konania, ani výroku
rozhodnutia vydávaného v prijímacom konaní.
Žalobca sa nemôže domáhať preskúmania úpravy počtu prijímaných študentov v zmysle ust. § 55
ods. 7 zák. o vysokých školách, pretože o týchto otázkach sa nerozhoduje v prijímacom konaní. V
tomto konaní správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v prijímacom konaní, a nie
opatrenie vysokej školy, ktorým bol určený počet študentov, ktorí majú byť prijatí na štúdium daného
študijného programu. Žalobca ani neuviedol v rámci svojich žalobných bodov žiadne argumenty, pre
ktoré by malo byť určenie počtu prijímaných študentov podľa § 55 ods. 7 ZoVŠ nezákonné. Ide o otázku
diskrecionálneho oprávnenia vysokej školy, pri ktorom vysoká škola musí zohľadňovať komplikované
vecné otázky, ako napríklad objem disponibilných finančných prostriedkov na finančné zabezpečenie
štúdia a ide zároveň o otázky samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy (§ 6 ods. 1 písm. b)
zákona o vysokých školách).

17. Poukázal, že žalobca dezintepretuje a snaží sa súdu podsunúť úvahy, či bol alebo nebol a či
mal alebo nemal byť porovnávaný aj uchádzačmi o prijatie na iné doktorandské študijné programy
(„Žalobca ani nebol porovnávaný s ostatnými prijatými 13 uchádzačmi o doktorandské štúdium a ani
s nimi nebol hodnotený tou istou komisiou“). Žalobca si tu opäť zamieňa dve veci: určovanie počtu
prijímaných študentov a rozhodovanie v prijímacom konaní. Prv než dekan individuálnym správnym
aktom rozhodne o prijatí alebo neprijatí na štúdium určitého študijného programu, musí byť v zmysle § 55
ods. 7 ZoVŠ určený počet prijatých študentov. Ak sa v odôvodnení žalobcom napadnutého rozhodnutia
uvádza, že počet prijímaných študentov na jednotlivé doktorandské študijné programy môže variovať,
referuje sa tým na rozhodovací proces podľa § 55 ods. 7 ZoVŠ (určovanie počtu prijímaných študentov)
a nie na rozhodovací proces v prijímacom konaní. V prípade doktorandského štúdia na PraF UK
ide o viacero doktorandských študijných programov. Nie je teda za zohľadnenia odbornej profilácie
možné ani vhodné, aby sa konanie uskutočňovalo pre všetky študijné programy pred jedinou prijímacou
komisiou. Neexistuje dôvod, pre ktorý by mali byť uchádzači o prijatie na rôzne doktorandské študijné
programy „porovnávaní“, pokiaľ ide o schopnosti na štúdium, medzi sebou navzájom, keďže pointa je
práve v tom, že sú prijímaní na rôzne študijné programy. Preto je irelevantná aj výhrada žalobcu, že
napadnuté rozhodnutie sa „ani len náznakom nezaoberá tým, z akých dôvodov bolo pred žalobcom
uprednostnených ďalších 13 uchádzačov“, keďže nimi žalobca zjavne má na mysli uchádzačov, ktorí boli
prijatí na štúdium iných doktorandských študijných programov. Nešlo o uchádzačov, ktorí by „súťažili“
so žalobcom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa tieto študijné programy spomínajú len (aj to
len v hypotetickej rovine) v kontexte určovania počtu prijatých študentov, nie v rovine rozhodovania v
prijímacom konaní. Taktiež nie je povinnosťou vysokej školy v odôvodnení rozhodnutia o prijatí či neprijatí
uvádzať odôvodnenie počtu prijímaných študentov, keďže o počte prijímaných študentov sa nerozhoduje
v prijímacom konaní. V odôvodnení rozhodnutia vydaného v prijímacom konaní sa treba vysporiadať so
splnením podmienok na štúdium zo strany uchádzača, prípadne sa vysporiadať s mierou preukázaných
schopností na štúdium v relácii s mierou schopností na štúdium ostatných uchádzačov o prijatie na ten



istý študijný program. To žalovaný orgán verejnej správy, ako i orgán verejnej správy prvého stupňa,
spravili.

18. Podľa žalovaného neobstojí ani argumentácia žalobcu, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nemajú oporu v administratívnom spise. Administratívny spis je vedený v
každom konkrétnom prijímacom konaní vo veci každého uchádzača samostatne. Nie je dôvod, a nie je
napokon ani možné, aby v spise každého konkrétneho uchádzača boli zároveň aj všetky listiny tvoriace
spis iných uchádzačov, aj keď na ten istý študijný program. Porovnanie uchádzačov je zabezpečené
súbornou zápisnicou z prijímacieho konania a tým, že dekan fakulty pri svojom rozhodovaní disponuje
všetkými spismi.

19. Žalobu s poukazom na vyššie uvedené považuje žalovaný za nedôvodnú, a preto navrhol, aby ju
správny súd zamietol.

IV.
Replika žalobcu

20. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 27.02.2018 zotrval na všetkých dôvodoch
uvedených v žalobe a žiadal jej vyhovieť.

V.
Právne posúdenie veci

21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, §
13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia
pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137
ods. 4 SSP.

22. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo
veci O. F. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k
záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky,
ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a
hospodárnosti konania [rozsudok V.-A. F.S. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45,
§ 27; rozsudok F. V. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s.
168, § 46; rozsudok M.-E. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom
sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre
spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. Preto aj v
tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach
a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe  žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.



26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

27. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

29. Podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy SR, občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a
stredných školách, podľa schopností občana a možnosti aj na vysokých školách.

30. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o vysokých školách, do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej
školy patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium
a rozhodovanie v prijímacom konaní.

31. Podľa § 54 ods. 1 zákona o vysokých školách, doktorandský študijný program ako študijný
program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom
stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý
je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo
samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného
programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

32. Podľa § 54 ods. 5 zákona o vysokých školách, pred začatím prijímacieho konania na doktorandské
štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy
dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných
tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa
študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí
mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.

33. Podľa § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách, každý má právo študovať na vysokej škole zvolený
študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené
vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode
podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

34. Podľa § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, vysoká škola určuje počet prijímaných študentov
na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší
počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium
podľa podmienok určených vysokou školou.

35. Podľa § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program
uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie
podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami
a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber
uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na
štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12.

36. Podľa § 57 ods. 3 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program
uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená



ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje
prijímaciu skúšku vždy.

37. Podľa § 57 ods. 5 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný
program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku,
ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný
program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva
mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium,
podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania
schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania
jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a
hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo
fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného
programu.

38. Podľa § 58 ods. 1 veta prvá zákona o vysokých školách, prijímacie konanie je proces umožňujúci
uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom
zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole.

39. Podľa § 58 ods. 10 zákona o vysokých školách, na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa
vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.

40. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 6/2009, dekan vypíše
najmenej 2 mesiace pred termínom podávania prihlášok na doktorandské štúdium témy dizertačných
prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať; ak ide o tému vypísanú externou
vzdelávacou inštitúciou, uvedie aj názov tejto inštitúcie. Pri každej vypísanej téme sa uvádza názov
študijného programu, meno školiteľa, forma štúdia (denné, externé), lehota na podávanie prihlášok a
dátum prijímacieho konania. Témy dizertačných prác spolu s uvedenými náležitosťami sa zverejňujú na
úradnej výveske fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.

41. Podľa čl. 2 ods. 6 Smernice rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 6/2009, prijímacia komisia
hodnotí výsledok prijímacej skúšky na neverejnom zasadaní. Ak boli na jednu tému prihlásení viacerí
uchádzači a charakter témy vylučuje, aby ju riešili viacerí uchádzači, určí ich poradie podľa úspešnosti
prijímacej skúšky. Pri určení poradia prihliada aj na rozsah a kvalitu odbornej publikačnej činnosti
alebo umeleckej činnosti uchádzača a na výsledky jeho inej odbornej alebo umeleckej činnosti (napr.
výsledky v súťažiach študentských vedeckých a odborných prác alebo na prehliadkach umeleckých prác
študentov a pod.).

42. Podľa čl. 2 ods. 7 veta prvá a druhá Smernice rektora Univerzity Komenského v Bratislave č.
6/2009, o výsledku prijímacej skúšky sa vyhotoví zápisnica. Komisia predloží návrh na prijatie úspešného
uchádzača dekanovi.

43. Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie dekana
Právnickej fakulty č. OVDŠ4611/2015 C V/1 zo dňa 08.07.2015, ktorým dekan Právnickej fakulty
Univerzity Komenského rozhodol o neprijatí žalobcu na denné doktorandské štúdium na Univerzitu
Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty v akademickom roku 2015/2016 v študijnom programe
Trestné právo, v študijnom odbore 3.4.7. Trestné právo.

44. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho rozporu
s ust. § 54 ods. 5 zák. o vysokých školách a čl. 2 ods. 1 a 6 smernice rektora UK č. 6/2009, keď
fakulta vypísala vyšší počet tém dizertačných prác, o ktoré sa je možné reálne uchádzať a v tomto
prípade uchádzač nemá možnosť reálneho úspechu v prijímacom konaní vo vzťahu ku konkrétnej
vypísanej téme, keďže na doktorandský študijný program nemôže byť prijatých toľko uchádzačov, koľko
fakulta zverejnila tém dizertačných prác. Žalobca sa najúspešnejšie zo všetkých uchádzačov uchádzal o
dizertačnú tému: „Subsidiarita trestno-právnej represie“ a na doktorandské štúdium napriek tomu nebol
prijatý s odôvodnením, že sa umiestnil na 3 mieste zo 14-tich uchádzačov. Žalobca ďalej namietal,



že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, pretože je nedostatočne odôvodnené a skutkový stav v ňom
uvedený nemá podklad v administratívnom spise.

45. Súd má za potrebné uviesť, že žalobca v žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia
prakticky uvádzal len tri dôvody, pre ktoré žiadal žalovaného zrušiť prvostupňové rozhodnutie, a to:
- Právnická fakulta UK v Bratislave ho uviedla do omylu, keď v pozvánke na prijímaciu skúšku uviedla
nepravdivé skutočnosti ohľadom obsahovej náplne prijímacej skúšky, ktorá sa však týkala výlučne
prezentácie projektu dizertačnej práce,
- fakulta nesmie vypísať vyšší počet tém dizertačných prác, ako jej dovoľujú kapacitné možnosti,
- pochybenie prijímacej komisie, keď určila poradie uchádzačov len na základe kvality projektu
dizertačnej práce.

46. Podľa názoru súdu sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dôkladne, jasne a zrozumiteľne
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v jeho žiadosti o preskúmanie prvostupňového
rozhodnutia, čím rešpektoval aj právny názor vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5S/255/15-45
z 28.02.2017.

47. V podanej žalobe žalobca svoje námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného rozšíril
o ďalšie námietky, s ktorými sa žalovaný vysporiadať ani nemohol, keďže nemal o nich vedomosť.
Napriek tomu, že sa jedná o skutkovo odlišné námietky žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného súd
uvádza, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že v prijímacom konaní, ktorého sa zúčastnil i žalobca,
počet uchádzačov o štúdium prevyšoval počet vytvorených doktorandských miest. Podľa protokolu
z prijímacieho konania na doktorandský študijný program pre študijný odbor trestné právo - denná
forma, zo dňa 30.06.2015, sa prijímacieho konania zúčastnilo 13 uchádzačov. Komisia hodnotila kvalitu
prezentácii projektu dizertačných prác, úroveň odpovedí na položené otázky, jazykové znalosti a ostatné
aktivity, pričom zhodnotila celkovú úroveň uchádzačov, ktorí preukázali rôznu úroveň vedomostí z odboru
Trestné právo, schopností vedecky sa ďalej rozvíjať. Na prijímacom konaní uspelo 13 uchádzačov
a podľa poradia úspešnosti uchádzačov zostaveného komisiou, sa žalobca nachádzal na 3. mieste
v poradí úspešnosti. Na denné doktorandské štúdium v odbore trestné právo boli prijatí prví dvaja
uchádzači, ktorí podľa prijímacej komisie preukázali najvyššiu mieru schopností. Je logické, že v prípade
väčšieho počtu záujemcov o doktorandské štúdium je nevyhnutné ich ohodnotenie, aby mohlo byť
dodržané ustanovenie § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, a teda aby v prípade, ak splní podmienky
prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, čo nastalo i v preskúmavanom prípade,
prijatí boli tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium.

48. Podľa názoru súdu žalovaný logickým spôsobom zdôvodnil, že žalobca splnil podmienky na prijatie
na doktorandské štúdium, avšak na základe hodnotenia, ktoré vyplýva z poradia úspešnosti zostaveného
prijímacou komisiou boli prijatí tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností a dosiahli vo
výberovom konaní lepšie výsledky ako žalobca a umiestnili sa vo vyššom poradí. Dekan tak rozhodol
práve na základe poradia uchádzačov zostavených prijímacou komisiou v zmysle zákona o vysokých
školách, keďže v danom odbore mohli byť prijatí prví dvaja uchádzači.

49. Spochybňovať odborný úsudok komisie, ktorá overovala schopnosti uchádzačov o štúdium, ktorý je
vyjadrený v protokole z prijímacieho konania, zostavením poradia úspešnosti uchádzačov a s uvedením
ich mien je síce právne možné, ale odborne je úsudok členov komisie nespochybniteľný. Zostavenie
poradia úspešnosti uchádzačov je výhradným právom výberovej komisie a má odporúčací charakter pre
dekana fakulty. Rozhodovanie komisie je vždy založené aj na subjektívnom posúdení kvality prezentácie
projektu dizertačnej práce, úrovne odpovede na položené otázky, jazykových znalostí, ostatných  aktivít,
vedomostí a skúseností uchádzača na základe osobného pohovoru. Je to najlepší prostriedok posúdenia
vedomostnej úrovne uchádzača. Dlhoročné skúsenosti a kompetencie vysokoškolského pedagóga
nie je možné spochybňovať zo strany uchádzača, pretože len on vie objektívne zhodnotiť úroveň
predkladaného projektu a miery schopností na úspešné absolvovanie tretieho stupňa vysokoškolského
štúdia s ostatnými uchádzačmi, a teda vyhodnotiť uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností
na štúdium (§ 57 ods. 1 zákona o vysokých školách). K uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžo/18/2016 z 27.07.2016. S poukazom na uvedené súd neuznal
dôvodnou námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného sa nezaoberá ani tým, z akých dôvodov boli
pred žalobcom uprednostnení dvaja uchádzači, keďže poradie uchádzačov zostavila prijímacia komisia
po zhodnotení kvality prezentácií projektu dizertačných prác, úrovne odpovedí na položené otázky,



jazykových znalostí a ostatných aktivít a po zvážení všetkých kritérií a výsledkov osobných pohovorov,
čo nepochybne vyplýva z predloženého administratívneho spisu.

50. Z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona o vysokých školách vyplýva, že do samosprávnej
pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, ktoré
závisí od rôznych podmienok, napr. v súvislosti s finančnými prostriedkami, kapacitnými a odbornými
možnosťami fakulty, atď. Ďalšou samosprávnou pôsobnosťou verejnej vysokej školy je určovanie
podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní.

51. Tak ako žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, proces určovania počtu študentov, ktorí by mali
byť prijatí na určitý študijný program nesúvisí s prijímacím konaním na štúdium, pretože sú to dva
samostatné rozhodovacie procesy. Rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí uchádzača na štúdium je
výsledkom uskutočneného prijímacieho konania pred prijímacou komisiou, ktorá zostavuje poradie
úspešnosti uchádzačov v prijímacom konaní.

52. Zákon o vysokých školách jasne upravuje prijímacie konanie, ktoré je definované v ust. § 58. Pri
dodržaní základného rámca uvedeného v § 58 zákona o vysokých školách proces prijímacieho konania
uskutoční každá vysoká škola podľa vlastných zásad, čo vyplýva i z vnútorného predpisu, smernice
rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 6/2009, ktorá jej úplným znením vnútorného predpisu
č. 2/2008 smernica rektora UK Organizácia doktorandského štúdia na UK v Bratislave. Čl. 2 tohto
vnútorného predpisu č. 6/2009 podrobnejšie upravuje prijímacie konanie na doktorandské štúdium oproti
zákonu o vysokých školách.

53. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o vysokých školách a vnútorného predpisu č. 6/2009 teda
vyplýva, že účelom prijímacieho konania je preveriť všeobecnú orientáciu uchádzača v odbore alebo
problematike dotýkajúcej sa zvolenej témy dizertačnej práce, výsledky v tejto odbornej a inej činnosti a
splnenie ďalších podmienok požadovaných príslušnou fakultou a to z dôvodu vyhodnotenia uchádzačov
o doktorandské štúdium, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium.

54. V zmysle § 54 ods. 5 pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká
škola alebo fakulta témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať.
Žalobca sa odvolával na ust. § 57 ods. 5  zák. vysokých školách, v zmysle ktorého má vysoká škola alebo
fakulta najneskôr 2 mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok zverejniť informáciu
o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu. V kontexte tohto
ustanovenia žalobca namietal, že fakulta nesmie vypísať vyšší počet dizertačných prác ako jej dovoľujú
kapacitné možnosti a už v tomto štádiu musí zvážiť koľko uchádzačov je schopná prijať a prispôsobiť
tomu aj počet vypísaných tém dizertačných prác v danom odbore.

55. Podľa názoru súdu právny názor, ktorý zastáva žalobca je nesprávny a nemá oporu v zákone.
Fakulta musí zverejniť väčší počet tém dizertačných prác oproti počtu plánovaných miest, ktoré plánuje
obsadiť uchádzačmi, aby bol umožnený čo najlepší výber z viacerých kandidátov a tým dosiahnutý
cieľ výberového, resp. prijímacieho konania, t.j. aby bol prijatý najúspešnejší uchádzač, ktorý preukáže
najvyššiu mieru schopností na štúdium v danom študijnom programe/študijnom odbore. Zverejnenie
väčšieho počtu tém dizertačných prác oproti počtu plánovaných miest je vhodné i z dôvodu variability,
pretože na niektoré zverejnené témy dizertačných prác sa nemusí prihlásiť žiaden uchádzač. V situácii,
ktorú predostrel žalobca, že žalovaný mal vypísať len 2 témy dizertačných prác a nie 17, keď kapacitné
možnosti boli len dvaja doktorandi, by mohlo dôjsť aj k situácii, že na dané vypísané témy dizertačných
prác by sa neprihlásil žiaden uchádzač, a teda by sa neobsadili ani tieto 2 miesta a došlo by k zmareniu
prijímacieho konania.

56. Ani výklad ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách žalobcom podľa názoru súdu
nie je správny. Podľa žalobcu tým, že splnil podmienky prijatia na štúdium podľa ust. § 56 zákona o
vysokých školách, ako aj ďalšie podmienky prijatia na doktorandské štúdium podľa § 57 ods. 1 zákona
o vysokých školách, vzniklo mu právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program v zmysle
ust. § 55 ods. 1 citovaného zákona. Súd k uvedenému poznamenáva, že právo študovať na vysokej
škole zvolený študijný program po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 55 ods. 1 zákona o
vysokých školách ešte nezakladá absolútne právo žalobcu na jeho prijatie na doktorandské štúdium, a
teda študovať na vysokej škole vo zvolenom študijnom programe. Ust. § 55 ods. 1 zákona o vysokých



školách, tak ako správne uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe, treba vykladať v spojitosti s čl. 42 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého právo na bezplatné vzdelanie na vysokých školách nie
je nelimitované, ale zaručuje sa v závislosti od schopnosti občana a možnosti spoločnosti, t.j. vysokej
školy. Taktiež ust. § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách, treba vykladať v spojitosti s ust. § 55 ods.
7 citovaného zákona, podľa ktorého, ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší
počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium
podľa podmienok určených vysokou školou. Právnická fakulta UK v súlade s ust. v § 6 ods. 1 písm.
b)  ako aj § 55 ods. 7 veta prvá zákona o vysokých školách, určila počet prijímaných uchádzačov o
štúdium daného študijného programu. I z ust. § 57 ods. 1 vyplýva, že má ísť o výber uchádzačov, ktorí
prejavili najvyššiu mieru schopností na štúdium a nie o povinnosť prijať všetkých úspešných uchádzačov
prijímacieho konania, a teda je možné konštatovať, že na prijatie hoci úspešného uchádzača, no nie
najúspešnejšieho, nie je právny nárok.

57. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dôvod, prečo žalobca nebol prijatý
na doktorandské štúdium. Súd nemôže ani túto námietku žalobcu uznať dôvodnou, nakoľko tak, ako
je vyššie uvedené, dekan fakulty rozhoduje o prijatí úspešného uchádzača na doktorandské štúdium
na základe hodnotenia prijímacej komisie, a keďže bolo viacej uchádzačov ako bolo možné prijať na
doktorandské štúdium, prijímacia komisia zostavila i poradie úspešnosti uchádzačov, ktoré žalovaný
rešpektoval a rozhodol v súlade s odporučením prijímacej komisie.

58. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav zistený žalovaným nemá podklad v administratívnom spise,
pretože dôvody prečo dvaja uchádzači boli úspešnejší ako žalobca nemá oporu v administratívnom
spise a žalobca nemal možnosť si overiť z administratívneho spisu najmä, keď žalovaný tvrdil, že prijatý
uchádzač preukázal údajne lepšiu znalosť cudzieho jazyku ako žalobca. Ani tejto námietke žalobcu nie je
možné prisvedčiť, nakoľko podkladom preskúmavaného rozhodnutia bol protokol z prijímacieho konania
na doktorandský študijný program - celkový pre študijný odbor - denná forma, ale aj individuálny, podľa
ktorého prijímacia komisia vyhodnotila predpoklady žalobcu na doktorandské štúdium so zreteľom na
zodpovedané otázky a ostatné aktivity tak, že uchádzač preukázal nadštandardný prehľad o základných
problémoch zvolenej témy ako i schopnosť komunikovať v anglickom jazyku. Išlo o individuálne
hodnotenie žalobcu, ktorý bol v prijímacom konaní úspešný, avšak podľa celkového hodnotenia
zúčastnených 13 uchádzačov sa žalobca umiestnil na 3. mieste v poradí  návrhu komisie na prijatie, ktorý
je súčasťou administratívneho spisu, pričom hodnotenie žalobcu prislúcha výlučne odbornej prijímacej
komisii (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžo/18/2016 z 27.07.2016). Hodnotenie ostatných
uchádzačov je súčasťou administratívneho spisu každého uchádzača o doktorandské štúdium, ktorý
sa zúčastnil prijímacieho konania a porovnanie uchádzačov je zabezpečené súbornou zápisnicou z
prijímacieho konania a tým, že dekan fakulty pri svojom rozhodovaní disponuje všetkými spismi.

59. Podľa názoru súdu sa žalovaný v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými
v jeho žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, čím rešpektoval aj právny názor vyslovený
v zrušujúcom rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5S/255/15-45 z 28.02.2017. Taktiež  sa vysporiadal so
všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z
obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil. Žalovaný ako príslušný orgán verejnej
správy postupoval (vzhľadom na rámec vymedzených námietok v žalobe) pri vydaní napadnutého
rozhodnutia nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Správny súd vychádzajúc
z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné  zastúpenie   advokátom  v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}