{"guid": "88f25976-fdd8-4ed7-91ac-c45ed4508b87:6dc8b878-2874-42f8-ac8a-c4a746e1ce59", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1", "spisova_znacka": "8Co/262/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/262/2019 z 29. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2020, sp. zn. 8Co/262/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1", "identifikacne_cislo": "1616206369", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2020-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-5", "nazov": "§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dc8b878-2874-42f8-ac8a-c4a746e1ce59", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/262/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206369
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: J. R., T.. XX.XX.XXXX, H. C. X,
H., o zaplatenie sumy 1384,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 26. júna 2019, č.k. 27Csp/46/2016 - 464, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .
Žalovanej  náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť  zaplatiť žalobcovi sumu
1384,40 Eur, v  prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa  § 708 ods. 1,
2, § 709 ods.1, § 710, § 711 ods.1, § 497, § 502 ods.1   Obchodného zákonníka v spojení s  § 3 ods.
1, § 52 ods.1, ods.2, ods.3, ods.4, § 53 ods.1, § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka a  § 1 ods. 1,
ods.2, ods.5, § 2 písm. e), § 10 ods.1  zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.  Konštatoval
že žalobca si               k pohľadávke, ktorá vznikla pri nepovolenom prečerpaní, teda k zosplatnenej istine,
uplatnil úrok v sadzbe 28 % ročne zo sumy 1384,40 Eur od 10.06.2016 do zaplatenia. Tento nárok však
žalobca neuplatnil dôvodne a preto  žalobu v tejto časti zamietol. Svoj nárok odvodzoval od všeobecných
obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca účet žalovanej uzatvoril ku dňu 09.06.2016. Z
uvedeného možno konštatovať, že žalobca tým určil splatnosť dlhu - nepovoleného prečerpania. Ak teda
žalobca požaduje od žalovanej úroky z úveru odo dňa 10.06.2016 je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti
úveru. Bol toho názoru, že takto určený úrok žalobcovi nepatrí.  V tejto súvislosti  poukázal  na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co 347/2017 zo dňa 14.02.2018, v ktorom krajský súd konštatoval,
že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a zákona
č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj                 v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli
by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne
(podľa povahy zmluvnej úpravy, subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).
Ďalej mal za to, že žalobca  ani nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku uplatneného za
nepovolené prečerpanie vo výške 28%, nepreukázal jeho dojednanie priamo                 v spotrebiteľskej
zmluve, ale ani v dokumentoch, na ktoré sa odvoláva. V konaní sa odvolal na všeobecné obchodné
podmienky a predložil úrokové sadzby produktov účinné od 1.7.2016 a úrokové sadzby produktov účinné



od 01.09.2015, z ktorých však nevyplýva aký bol úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. Pokiaľ by aj
vyplýval, listina nazvaná úrokové sadzby produktov nie je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a je
nepochybné, že nebola so žalovanou ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná. Tak dôležitý údaj, akým
je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní nemôže byť považovaný za náležite, platne dojednaný
za stavu, kedy by nebol uvedený priamo v zmluve, ale by ho dodávateľ v neprehľadnej zväčša malým
písmom písanej forme skryl popri iných dojednaniach, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú pozornosť. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v
právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Dospel tiež k záveru, že
žalobcom požadovaný úrok 28% ročne zo sumy nepovoleného prečerpania je zároveň vo výške zjavne
neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky
klienta na jeho bežnom účte sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka
požaduje                  v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne.
Žalobca tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyselnosť a neskúsenosť. Možno
teda uzatvoriť, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený              v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaná
ako spotrebiteľ nebola v zložitej finančnej situácií, nedostala by sa do nepovoleného prečerpania a
nezaviazala by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. (obdobne uviedol
taktiež Krajský súd                        v Bratislave v odôvodnení rozsudku sp.zn. 9Co 92/2017 zo
dňa 14.12.2017). Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v
situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri
peňažnej pôžičke \"uspokojí\", bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni \"zhodnotiť\"
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve                z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto
situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím                         k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené
konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 26.04.2012, sp. zn.                    5 Cdo/26/2011. Z
uvedených dôvodov žalobu v časti uplatneného úroku vo výške 28% ročne zo sumy 1384,40 Eur od
10.06.2016 do zaplatenia zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust.  § 255 ods. 1,2 C.s.p.
2.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd nesprávne posúdil nárok na úrok 28 %
ročne ako úrok po zosplatnení úveru, keď daný nárok si uplatnil titulom  prekročenia, ktoré upravuje
zákon číslo 129/ 2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov a samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok
na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí
ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/ 2010 Z.z.,  naopak,
podľa                 § 18 ods. 1 postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivosť médiu
o úrokovej sadzbe. Poukázal na to, že zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na
web stránke a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb
na webovom sídle a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona                o
spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby                    v
zmluve o účte, a preto jej zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Uviedol, že  náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou
úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich
môže byť obsiahnuté aj v obchodných  podmienkach alebo     v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky/sadzobník a výveska úrokových sadzieb sú súčasťou
zmluvy. Výška úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená vo výveske úrokových sadzieb.
Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou svojím podpisom na zmluve potvrdil,
teda sa preukázateľne oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na viacero súdnych rozhodnutí. Opakovane poukazoval na to,
že dokumenty, na ktoré odkazuje zmluva sú zverejnené na web stránke banky v aktuálnom  znení,
na každom obchodnom mieste - pobočke banky v aktuálnom znení a o každej zmene dokumentácie



je klient banky informovaný bankou aj vo výpise z účtu ako aj prostredníctvom internetbankingu a vo
výpise z účtu je okrem toho uvedená aj úroková sadzba prečerpania. Poukázal na bod 3.4, 3.8 a 3.12
všeobecných obchodných podmienok                 a na to, že s oprávnením banky požadovať úroky za
prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník tak v § 18 ods. 1 aj zákon o spotrebiteľských úveroch.
Úrok z prekročenej čiastky  nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie
prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. V danom prípade sa nejedná
o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom a nakoľko sa opiera                    o právnu
úpravu, nie je daná ani jej neprijateľnosť. Ohľadne výšky úroku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5 Cdo  26/2011 z 26. apríla 2012 podľa, ktorého neprimeranou a preto odporujúcu dobrým
mravom  je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. V
danom  prípade súd považoval za výšku úrokov, ktorá podstatne presahovala obvyklú takú, ktorá takmer
štvornásobne až                  5,5l násobne presahoval obvyklú úrokovú mieru, čo v danom prípade výška
úrokov 28 % nepresahuje.
3.  Odvolací súd  preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej)  časti a v
medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.  a contrario v spojení      s  § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie                   (§ 383 C.s.p.) dospel   k
záveru, že odvolanie žalobcu nie  je   dôvodné.
4.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným                 a
stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so
svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31) a že                     v záujme
zabezpečenia úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe
úveru pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní (ods. 32).
5.  Informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch  uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre
spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto informácií sa  spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný
podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ/veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie , v ktorom
sa nachádza spotrebiteľ voči dodávateľovi, pokiaľ ide                   o úroveň informovanosti, môže
mať spotrebiteľ ťažkosti pri správnom vyhodnotení následkov niektorých zmluvných podmienok napriek
tomu, že boli sformulované z jazykového hľadiska jasne.
6.  Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky by sa preto nemalo obmedzovať na jej
čisto formulačný aspekt. Jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa musí posudzovať podľa toho,
či zaručuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých bude schopný posúdiť výhody a nevýhody
uzavretia danej zmluvy a riziká, ktoré mu z toho hrozia. Spotrebiteľ musí nielen pochopiť obsah zmluvnej
podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré s ňou súvisia.
7.  Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a základných podmienok jeho budúceho plnenia  musia
byť preto vyjadrené v písomnej forme a prehľadne, jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ
mohol zvážiť,  na základe ich posúdenia, či zmluvu uzavrie                    a v záujme úplnej transparentnosti
musia byť   poskytnuté informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutie
založené na dobrej informovanosti.
8.  Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 8Cdo 114/2017 z 6.marca 2019 v bode 26 okrem iného
konštatoval, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť
formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný
na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho
vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej,  zložitej  formulovanej a malým
písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých
predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať
právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013). Súd prvej inštancie ako aj odvolací
súd preto správne prihliadli na to, či zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Cenníka, ktorý je
súčasťou formulárových spotrebiteľských zmlúv.
9.  V súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné tiež poukázať na to, že článok  18 ods.1  smernice
upravuje \"Prekročenie\" tak, že ak  v prípade zmluvy o otvorení bežného účtu existuje možnosť, že sa
spotrebiteľovi umožní prekročenie, obsahuje táto zmluva aj informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm.
e). Veriteľ v každom prípade poskytuje tieto informácie pravidelne písomne alebo na inom trvalom nosiči.
V §  2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, je
prekročenie definované ako  automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi



disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.  Podľa § 1 ods. 5 cit. zákona, na spotrebiteľský
úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a §
23, § 25 až 27. Podľa §  18 ods. 1 cit. zák., ak ide                    o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch                            z
omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
10.  V preskúmavanej veci nebolo v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 1.8.2007 medzi stranami dohodnuté povolené prečerpanie                      v zmysle § 710 Obchodného
zákonníka. Z bodu 3.12 VOP vyplýva, že v danom prípade žalobca umožnil žalovanej, ktorá mala u neho
zriadený účet,  disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jej peňažných
prostriedkov na tomto účte,                   a žalovaná sa zaviazala toto nepovolené prečerpanie bez
zbytočného odkladu vyrovnať                      a zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe
úrokovej sadzby \"Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu\". V danom prípade nepovoleného prečerpania
tak išlo                        o prekročenie v zmysle § 2 písm. f) a § 18 ZoSÚ, na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 5
ZoSÚ vzťahujú  ustanovenia  § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, § 25 až                      27.
Žalobca sa tak domáha zaplatenia úroku vo výške 28% ročne ako odplaty z nepovoleného prečerpania
účtu s odkazom na VOP a Vývesku úrokových sadzieb.
11.  V súvislosti so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa smernica kladie dôraz na
vysoký stupeň informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú,        a  vyžaduje preto od
dodávateľa (veriteľa) zrozumiteľným a stručným spôsobom informovať spotrebiteľa a v záujme úplnej
transparentnosti mu poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred uzavretím zmluvy ako aj pri jej
uzavieraní. Umožnenie nepovoleného prečerpania nad rámec aktuálneho zostatku na účte predstavuje
určitú formu úveru, keďže majiteľ účtu môže nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec vlastných
prostriedkov, ktoré má na účte, a veriteľovi ich poskytnutím vzniká nárok na odplatu vo forme úroku.
12.  Článok 18 smernice v bode 1 ukladá dodávateľovi/veriteľovi; v prípade umožnenia prekročenia;
povinnosť uviesť v zmluve o otvorení bežného účtu aj informáciu uvedenú                   v článku 6 ods. 1 písm.
e), ktorou je úroková sadzba úveru. Odvolací súd zastáva názor, že                v danom prípade sa síce stali
VOP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte, keď žalovaná sa s nimi vopred oboznámila, čo
potvrdila svojím podpisom, avšak spôsob, akým bol v nich upravený úrok z nepovoleného prečerpania s
následným odkazom  na Vývesku úrokových sadzieb, nezodpovedá požiadavkám kladenými smernicou
na splnenie si povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o tak závažnej podmienke akou je výška
odplaty v podobe úrokovej sadzby, v dôsledku čoho nebol naplnený účel sledovaný smernicou                      a
zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej
znalosti veci, musia   mu byť poskytnuté jasné, zrozumiteľné  a stručné informácie   aj o zásadných
podmienkach, za ktorých mu  dodávateľ  umožňuje v rámci bežného účtu nepovolené prečerpanie,
vrátane nákladov s tým spojených. Z tohto hľadiska predstavujú VOP pre priemerného spotrebiteľa
na porozumenie rozsiahly a náročný text vopred naformulovaný žalobcom, bez možnosti spotrebiteľa
zmeniť jeho obsah. Odkazom na VOP, jeho bod 3.12, nemohla žalovaná spoľahlivo poznať rozsah svojho
záväzku z nepovoleného prečerpania, a takýto spôsob  vyjadrenia záväzku, ktorý s ňou nebol dohodnutý
individuálne           a nebol dostatočne určitým spôsobom vyjadrený,  nemohol spôsobiť vznik platného
záväzku žalovanej na zaplatenie požadovaného úroku ako na to správne poukázal súd prvej inštancie.
Pokiaľ spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa pred uzatvorením zmluvy so zmluvnou podmienkou,
má to ten dôsledok, že takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5                Obč. zák.  v spojení
s § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák.).
13.  K obdobnému záveru dospel Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 9Co/92/2017, v
ktorej v bode 13 rozsudku vyslovil, že zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu (Prima
banka Slovensko, a.s. - poznámka odvolacieho súdu), podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby \"Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu\", je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo
výške 28 % ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie kogentného
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania
je upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú



úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný
sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že sankčný úrok vo výške 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku
a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účet sú bankou
úročené len minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok
vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Z údajov zverejňovaných Národnou bankou
Slovenska na jej internetovom sídle vyplýva, že suma prečerpania bežného účtu bola v mesiac marec
2013, kedy došlo k uzatvoreniu účtu žalovaného, priemerne úročená sadzbou 13,66 % ročne. Žalobca
požaduje úrok viac než dvojnásobne vyšší. Hoci v tomto prípade ide o  prečerpanie nepovolené, takto
veľký rozdiel nie je ničím odôvodnený. Žalobca tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho
ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Možno teda uzavrieť, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie
bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené
predpokladať, že pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do
nepovoleného prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných
peňazí. Obdobné závery zaujal Krajský súd v Bratislave aj v rozhodnutí sp.zn. 9Co 70/2019. Na
netransparentnosť VOP poukázal Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp.zn.               9Co
149/2018, v ktorom konštatoval, že zahrnutie ustanovenia ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok z
nepovoleného prečerpania v tak značne  vysokej výške (28%) do všeobecných obchodných podmienok
sa nedá hodnotiť inak ako snaha ukryť pred spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie,
ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny dopad na jeho finančnú situáciu.
14.  Vo veci vedenej pod sp. zn. 5Co/271/2018 Krajský súd v Bratislave ohľadne nepriznania
požadovaného  28%-ného úroku z nepovoleného prečerpania dospel k záveru, že ročný úrok dosahujúci
úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch (13 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi. Vychádzajúc
z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku v miere 28 % za
dohodu, ktorá je                      v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu                 v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa       28. 09. 2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 08.
2014, sp. zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn.
17Co/313/2010) . Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom prípade predstavuje
sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom plnení za stavu,
že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou sankciou, a
to zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné,
nemožno ho ďalej ani moderovať.
15.  Pokiaľ ide o výšku uplatňovaného úroku,  odvolací súd  odkazuje na zákonu zodpovedajúce a
presvedčivé odôvodnenie   rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom bola táto otázka posudzovaná
v súlade  s konštantnou rozhodovacou praxou    prezentovanou vyššie uvedenými rozhodnutiami
krajského súdu, závery ktorých si osvojil aj odvolací súd so zreteľom na  požiadavku, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní                      v rovnakých podmienkach dala rovnaká
odpoveď, teda že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože v
opačnom prípade dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri
zabezpečovaní jednoty rozhodovania.
16.  Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru
súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatňovaného úroku z dôvodu, že
nebol platne dojednaný. Odvolací súd  preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti  potvrdil ako vecne správny podľa  § 387    ods. 1  C.s.p.
16.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s  255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej
vznikol  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej
žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR    z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018
uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk           NS   a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).



17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                 (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Csp/46/2016", "guid": "1f700d41-0bd7-4396-92fd-d9aab0cc7c23:bee6e1b2-08d1-47e2-8c88-84e21916963e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d00ac865-573a-4d0d-b50c-b69d430b6e38:d0d87b3d-a56d-435a-a90e-1401c3882a85", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5415200659.1", "spisova_znacka": "8Cdo/114/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/114/2017 z 5. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-05", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5415200659.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "88f25976-fdd8-4ed7-91ac-c45ed4508b87:98453a39-e325-4fd6-9325-a46633a65275", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1", "spisova_znacka": "8Co/262/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/262/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1"}, {"guid": "8e417820-3f7e-4071-b39c-23428ddd8d82:f8f62034-477d-4a8f-9067-f3db5fd6b92b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7816206452.2", "spisova_znacka": "9Co/70/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/70/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7816206452.2"}, {"guid": "fb4128bc-6226-4484-9dd4-ae7802ad884f:396588a8-ba17-4867-babb-2e44d9c17f8d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2", "spisova_znacka": "9Co/149/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/149/2018 z 11. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-06-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2"}, {"guid": "215b8b7e-c5ab-4571-9ced-9c5b1bf944e2:5057f49a-5b47-4604-9199-cc76df5acf25", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1615203241.1", "spisova_znacka": "7Co/347/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/347/2017 z 13. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1615203241.1"}, {"guid": "e5f6fd78-42b8-4438-9f85-62f349b324ff:6782a159-12c7-4d6f-bac0-60a7a30cd3d6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4213206978.3", "spisova_znacka": "9Co/92/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/92/2017 z 14. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4213206978.3"}, {"guid": "5dcb6718-d25a-4803-b746-d97eae395c24:fe2aa160-edf1-4cee-bed1-0ff4aa192f8c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112241972.1", "spisova_znacka": "10Co/325/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/325/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112241972.1"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}, {"guid": "7e30db7e-6444-4813-bf72-5ea85992a45e:9383b065-9ee9-4c1a-9bf1-bde39a243d93", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Csp/46/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. 27Csp/46/2016 z 3. 10. 2016", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2016-10-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7e30db7e-6444-4813-bf72-5ea85992a45e:9383b065-9ee9-4c1a-9bf1-bde39a243d93"}], "citovane_v": []}