{"guid": "a20ef874-c9e5-4be8-bcd0-6729eadfa10e:5fdb41f3-0a60-4996-9977-f23fd54f127d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3", "spisova_znacka": "15Co/58/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/58/2019 z 30. 3. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2020, sp. zn. 15Co/58/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3", "identifikacne_cislo": "1516215028", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zlatica Vysocká", "sudca_id": 1557, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zlatica-vysocka-1557", "datum_vydania": "2020-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-15.odsek-7.pismeno-c", "nazov": "§ 15 ods. 7 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-15.odsek-7.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-16.odsek-7.pismeno-c", "nazov": "§ 16 ods. 7 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/#paragraf-16.odsek-7.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/442", "nazov": "zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2002/442#paragraf-15", "/SK/ZZ/2002/442#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fdb41f3-0a60-4996-9977-f23fd54f127d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, Bratislava, Prešovská č. 48, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., IČO: 36 858 731, Bratislava, Révova č. 7, za ktorú koná
JUDr. Ján Slovák, proti žalovanej: E.. U. P. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom L., A. č. XX, o
zaplatenie sumy 130,58 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V. zo dňa 28. marca 2018, č.k. 39 Csp 102/2016-124, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 28. marca 2018, č.k.                                        39
Csp 102/2016-124,  p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi  p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo 28.3.2018, č.k. 39 Csp 102/2016-124, I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 130,58 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
130,58 € od 9.7.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu
č. A. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, L., R.: R., VS: XXXX; II žalobcovi priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 20.10.2016,
ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 130,58 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 130,58 € od 9.7.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel
so žalovanou dňa 10.5.2016 zmluvu č. J XXX o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o
dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd v zmysle § 15 ods. 7 písm. b/ a § 16 ods. 7 písm. b/
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pričom súčasťou zmluvy
boli Všeobecné obchodné podmienky vydané dňa 1.7.2014. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie
dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Adresa odberného
miesta bola L., F. ulica, S Žalovaná sa v zmluve zaviazala uhrádzať mu platby za dodávku pitnej vody
z verejného vodovodu na základe ním vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby. Cena za dodávky
vody bola stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Kontrolou odberných miest v
informačnom systéme zistil na základe podnetu zo dňa 23.5.2016, a to že na odbernom mieste eviduje
neoprávnený odber na verejný vodovod. Oznámil žalovanej listom zo dňa 23.5.2016 „Neoprávnené
napojenie na verejný vodovod“, že na základe preverenia splnenia technických podmienok pripojenia
na verejný vodovod zo dňa 10.5.2016, na odbernom mieste bolo zistené napojenie na verejný vodovod
osobou, ktorá nebola ním poverená na napojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod. Takéto
napojenie v zmysle zákona o vodovodoch a kanalizáciách a technických podmienok pripojenia v
podmienkach žalobcu sa kvalifikuje ako neoprávnené a z uvedeného dôvodu jej bol stanovený poplatok



za zistenie neoprávneného napojenia na verejný vodovod v zmysle jeho Cenníka v sume 130,58 €,
faktúrou č. XXXXXXXX, ktorú žalovaná neuhradila.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu
žalobcu, výsluchom žalovanej, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako odberateľ
uzatvorili dňa 10.5.2016 zmluvu č. J o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a dodávke
pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd podľa § 15 ods. 7 písm. b/ a § 16 ods. 7 písm. b/ zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorej predmetom bol záväzok
žalobcu ako dodávateľa, vykonať pre žalovanú ako odberateľa pripojenie vodovodnej prípojky/montáž
vodomeru na verejný vodovod po splnení podmienok stanovených vo vyjadrení žalobcu a záväzok
žalobcu ako dodávateľa v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta zriadeného
v súlade s predchádzajúcim odsekom pre účely domácnosti, dodávku pitnej vody z verejného vodovodu
a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Žalovaná sa v zmluve zaviazala uhradiť platbu za pripojenie
vodovodnej prípojky/montáže vodomeru do 14 dní od vystavenia faktúry žalobcom ako dodávateľom
a platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd podľa zmluvy a platných Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaná, v zastúpení, nečitateľný
podpis, uzatvárala zmluvu ako vlastník nehnuteľnosti. Podľa čl. III. ods. 4. zmluvy „Cena za pripojenie
vodovodnej prípojky/montáž vodomeru je stanovená podľa platného cenníka BVS, a.s., pre uvedené
obdobie“. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvy,
t.j. dňom 10.5.2016. V čl. VI. ods. 9. je uvedené: „Právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia
všeobecne záväznými právnymi predpismi SR“. Listom zo dňa 23.5.2016 žalobca oznámil žalovanej
zistenie neoprávneného napojenia na verejný vodovod, na základe preverenia splnenia technických
podmienok pripojenia na verejný vodovod zo dňa 10.5.2016 na odbernom mieste L., F. ulica-S a stanovil
poplatok za zistenie neoprávneného napojenia v zmysle cenníka spoločnosti. Výkony a služby súvisiace
so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou
kanalizáciou, platné od 1.10.2014, bod 3.4 Poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na VV/VK,
poplatok za zistenie neoprávneného odberu vody z VV a poplatok za zistenie neoprávneného vypúšťania
odpadových vôd do VK ods. 3.4.1.-Poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na VV-3.4.1.1 Fyzické
osoby (nepodnikatelia)-prípojka-130,58 €; žalovaná poplatok neuznala. Faktúrou zo dňa 24.6.2016,
VS: 16832030, splatnou dňa 8.7.2016 žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 130,58 € ako poplatok za
neoprávnené napojenie na verejný vodovod v zmysle Cenníka BVS, žalovaná faktúru neuhradila. Podľa
Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných
od 1.7.2014, Čl. III. „Všeobecné dodacie podmienky“, ods. 6-„Pripojenie na verejný vodovod a verejnú
kanalizáciu, ako aj na odpojenie z verejného vodovodu a verejnej kanalizácie vykonáva dodávateľ alebo
ním písomne poverená osoba, a to pod dohľadom odborne spôsobilej osoby dodávateľa.“ Podľa Čl. IV.
„Dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd“ ods. 1.-Dodávka vody, kvalitou, množstvom a tlakom
je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa dodávateľ a odberateľ v
zmluve nedohodnú inak. Neoddeliteľnou súčasťou Všeobecných obchodných podmienok sú aj platné
cenníky. Žalovaná uviedla, že zmluvu so žalobcom neuzavrela, na zmluve nie je jej podpis. Predložila
zmluvu o dielo zo dňa 23.11.2015, č. XX/XX/XXXX, ktorú uzavrela ako objednávateľ so spoločnosťou
RAPID-IS, s.r.o., IČO: 35 738 511 ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bolo vybudovanie prípojok na
inžinierske siete (vodovodná prípojka DN25, vodomerná šachta podľa predpisov BVS, kanalizačná
prípojka PVC DNI50, kanalizačná revízna šachta DN300, elektrická prípojka NN podľa vyjadrenia/
povolenia ZSE), ako aj všetky inžinierske činnosti, vrátane všetkých povolení potrebných k realizácii
predmetu zmluvy a projektovej dokumentácie. Zhotoviteľ nebol splnomocnený žalobcom na pripojenie
vodovodnej prípojky na verejný vodovod. Zmluvu zo dňa 10.5.2016 uzatváral zhotoviteľ, resp. externý
pracovník zhotoviteľa za žalovanú v rámci zhotovenia diela v jej neprítomnosti. Svedok A.. E. D.,
štatutárny zástupca zhotoviteľa tvrdil, že spoločnosť je odborne spôsobilá na vybudovanie inžinierskych
sietí. Všetky povoľovacie konania súvisiace s vybudovaním prípojok na inžinierske siete spoločnosti
vybavovala externá pracovníčka H. Y.. Žalobca má svojich obvodných technikov, ktorí posudzujú
technické podmienky možnosti napojenia sa. Spoločnosť vybudovala prípojku, došlo k napojeniu,
bola vybudovaná vodomerná šachta, montáž vodomeru už nerobila. Nepamätal si či z ich strany
došlo aj k napojeniu na verejný vodovod. Rúry, vodomernú šachtu zrealizovali, vrátane zaasfaltovania
komunikácie, čo bolo podmienkou povolenia rozkopávok. Z výsluchu svedka J.. Y. D. zistil, že je
zamestnancom žalobcu. V predmetnej veci sa jednalo o neoprávnené napojenie na verejný vodovod,
ktorá skutočnosť bola zistená technickou kontrolou, ktorú vykonával on osobne. Pri kontrole zistil, že
napojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod bolo už zrealizované. Neoprávnenosť napojenia je



v tom, že napojenie na verejný vodovod nesmú napájať neoprávnené osoby. Postup je taký, že žiadateľ
o pripojenie na verejný vodovod podá žiadosť o pripojenie. V čase podania žiadosti musí mať žiadateľ
vybudovanú vodomernú šachtu a verejný vodovod musí byť odkrytý. Po dohode so žiadateľom sa vykoná
kontrola na mieste a v prípade splnenia všetkých technických podmienok je so žiadateľom podpísaná
zmluva o dodávke pitnej vody. Z kontroly bol vyhotovený záznam zo dňa 10.5.2016, v ktorom je uvedené,
že pripojenie je zrealizované. Kým bolo zrealizované a kedy nevedel, verejný vodovod bol už zakrytý
s osadeným prípojkovým uzáverom. Žalovaná do spisu nezaložila protokol o odovzdaní a prevzatí
diela. Rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-E. č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.5.2016
bola žalovanej vyrubená daň za užívanie verejného priestranstva (rozkopanie miestnej komunikácie od
9.4.2016 do 14.4.2016), ktorým bolo preukázané obdobie realizácie vodovodnej prípojky. Dňa 11.3.2016
požiadala o preverenie technických podmienok pripojenia na verejný vodovod, žiadosť podpisovala
osobne, pričom svojim podpisom súhlasila s tým, že okrem iného berie na vedomie, že je povinná byť
prítomná pri kontrole technických podmienok pripojenia po dohodnutí termínu obhliadky s dodávateľom,
že montáž vodomeru môže byť realizovaná jedine súčasne s montážou navŕtavacieho pásu na verejný
vodovod vykonanou pracovníkmi určenými BVS, a.s. Žalovaná ďalej tvrdila, že ide o priestupkovú vec a
v prípade, že by súd dospel k záveru, že sa jedná o súkromnoprávnu sankciu, v zmluve zo dňa 10.5.2016
zmluvná pokuta nie je dojednaná, takže nie je zrejmé o akú sankciu sa jedná a jej výška je sporná. Cenník
žalobcu nie je v súlade so zákonom a zistenie neoprávneného napojenia nie je poskytnutím služby.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, § 15 ods. 7, § 22
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
§ 33, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dôvodil dôvodnosťou podanej žaloby. Uviedol, že na
základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že okamihom podania žiadosti o preverenie
technických podmienok pripojenia na verejný vodovod zo dňa 11.3.2016, ktorú žalovaná osobne
podpisovala pred uzavretím zmluvy o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a dodávke
pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd dňa 10.5.2016 (v zastúpení neznámou osobou), právny
vzťah strán sporu svojou povahou spadá do oblasti súkromného práva, t.j. nadobudol vzťah medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako žiadateľom o preverenie podmienok pripojenia na verejný
vodovod súkromnoprávny charakter, z dôvodu ktorého je možné prípadné nároky z neho uplatňovať
na všeobecnom súde, tak ako to urobil žalobca podaním žaloby v zmysle príslušných ustanovení
Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že v žiadosti žalovaná vzala na vedomie, že montáž
vodomeru môže byť realizovaná jedine súčasne s montážou navŕtavacieho pásu na verejný vodovod
vykonanou pracovníkmi určenými žalobcom. Dňa 10.5.2016 bol vypracovaný záznam technického
pracovníka žalobcu a určený termín realizácie montáže vodomeru na deň 18.5.2016, súčasne bola
žiadateľovi (zástupcovi) predložená k podpisu zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových
vôd. V zmysle § 22  ods. 1 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z.-Všeobecné podmienky pripojenia sa
na verejný vodovod, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len
na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa                    §
(pravdepodobne § 4, poznámka odvolacieho súdu) ods. 3. Nič na tejto veci nemení skutočnosť, že
žalovaná spochybnila, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy s dodávateľom, resp. že osobne zmluvu
nepodpisovala a nikoho nesplnomocnila na podpísanie zmluvy o pripojení a dodávke vody z verejného
vodovodu, nakoľko by sa jednalo o pripojenie bez písomnej zmluvy, t.j. neoprávnený odber vody z VV, za
ktorý v prípade jeho zistenia, je v Cenníku stanovený poplatok pod 3.4.2.1 pre fyzické osoby rovnako ako
pri neoprávnenom napojení v sume 130,58 €. Žalovaná zmluvou o dielo poverila vybudovaním prípojok
k inžinierskym sieťam spoločnosť, ktorá prípojky vybudovala. Za pripojenie sa k verejnému vodovodu
zodpovedá majiteľ vodovodnej prípojky, resp. vlastník nehnuteľnosti. V prípade, že spoločnosť, ktorá
vybudovala prípojky k inžinierskym sieťam/zhotoviteľ a vodovodnú prípojku na verejný vodovod pripojila,
zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobila žalovanej. K tvrdeniu žalovanej, že zmluva so žalobcom je
neplatná, konštatoval, že zhotoviteľ postupoval v rámci zmluvy o dielo a svojim konaním, uzavretím
zmluvy s dodávateľom, prekročil oprávnenie zastupovať žalovanú. Na druhej strane žalovaná podpísala
žiadosť o preverenie technických podmienok pripojenia na verejný vodovod s dodávateľom/žalobcom,
vzala na vedomie podmienky napojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod a bez zbytočného
odkladu potom ako sa o uzavretí zmluvy dozvedela, nenamietala neplatnosť zmluvy, montáž vodomeru
a dodávku vody z verejného vodovodu, čím došlo k schváleniu prekročenia oprávnenia vyplývajúceho
zo zmluvy o dielo, na takýto úkon sa potom hľadí ako na úkon platný od začiatku (ex tunc), kedy
bol zhotoviteľom urobený. Dodal, že správne delikty sú v zákone upravené v ustanovení § 39 a nasl.
zákona č. 442/2002 Z.z. a týkajú sa predovšetkým vlastníkov a prevádzkovateľov verejných vodovodov
a kanalizácii.



3.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z
omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade so zákonom vo výške 5,05 % ročne z istiny od 9.7.2016, t.j.
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.
3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, ods. 2 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že neboli splnené procesné
podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm.  a/, f/, h/ C.s.p.). Vytkla súdu prvej inštancie, že neprihliadol  na skutočnosť, že
súčasťou výzvy žalobcu, ktorou ju vyzval na zaplatenie žalovanej sumy, a ktorou jej oznámil neoprávnené
napojenie na verejný vodovod, bola aj dohoda o uznaní dlhu, ktorú bolo potrebné podpísať a v jednom
exemplári poslať žalobcovi, čo v nej ako spotrebiteľovi vyvolalo povinnosť takýto úkon realizovať.
Uznaním dlhu sa spotrebiteľ dostáva do zjavne nevýhodnej situácie. Nestotožnila sa s tvrdením
prvoinštančného súdu uvedeným v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že ako odberateľ
uzavrela so žalobcom ako dodávateľom zmluvu č. J o pripojení vodovodnej prípojky dňa 10.5.2016,
pretože túto zmluvu nepodpísala, ani žiadnu osobu nesplnomocnila na jej podpísanie. Z vykonaného
dokazovanie nie je zrejmé kto túto zmluvu podpísal, nevedel to ani svedok J.. D., pričom uvádzal,
že táto osoba mala splnomocnenie. Bez vykonania dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že
zmluvu podpísal zhotoviteľ, resp. ním poverený pracovník, ale dôkaz o tomto sa v spise nenachádza.
V konaní namietala, že v čase preverovania technických podmienok nebola prítomná, ani žalobcom
upovedomená, hoci tento vo výpovedi tvrdil, že preverovanie technických podmienok sa realizuje za
prítomnosti žiadateľa. Poukázala na to, že v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku je uvedené
zavádzajúce tvrdenie, že osobne podpísala žiadosť o preverenie technických podmienok, a na tomto
základe prvoinštančný súd vyvodil záver, že okamihom podania tejto žiadosti právny vzťah spadá do
súkromnoprávnej roviny. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal nadprácu žalobcu, ktorý svoj nárok
odvodzoval až od zmluvy uzavretej dňa 10.5.2016, keď účinky zmluvy mohli nastať až jej podpisom a
nároky z nej vyplývajúce spadať do roviny súkromnoprávnej. Podpis na žiadosti nie je jej. Prvoinštančný
súd jej vytkol, že podpisom uvedenej žiadosti zobrala na vedomie, že je povinná byť pri kontrole,
opomenul však, že práve žalobca si nesplnil svoju povinnosť a nevyzval ju, resp. neoznámil termín
vykonania kontroly. Tvrdenie svedka, ktorý je zamestnancom žalobcu nebolo preukázané, ani vykonané
v naznačenom smere dokazovanie, pričom dôkazné bremeno leží na tej strane, ktorá niečo tvrdí. Nikdy
sa nevyjadrila tak, že zmluvu o pripojení uzatváral zhotoviteľ, resp. externý pracovník zhotoviteľa v
rámci zhotovenia diela v jej neprítomnosti. Na pojednávaní konanom dňa 9.2.2018 sa snažila dopátrať
v rámci výsluchu svedka D. kto zmluvu podpísal, tento tvrdil, že osoba, ktorá sa preukázala plnou
mocou, ale aj napriek tomu, že počas jeho výpovede bol prítomný v pojednávacej miestnosti svedok
A.. D., tohto neoznačil ako osobu, ktorá zmluvu na základe plnej moci podpísala. O existencii zmluvy a
podpise sa dozvedela až na základe elektronickej žiadosti zaslanej žalobcovi pod druhom pojednávaní,
pretože ňou do tej doby nedisponovala. Žalobca jej nezaslal na základe zmluvy preddavkové platby.
Ďalej uviedla, že ak súd prvej inštancie posudzoval vzťah ako súkromnoprávny, mal najskôr skúmať,
či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, keď cenník výkonov a služieb obsahuje sankciu a nie
odplatu za reálny výkon, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.9.2017.
Súkromnoprávna sankcia môže byť dohodnutá iba v zmluve vo forme zmluvnej pokuty, nie v cenníku
výkonov a služieb, ide o skryté administratívne trestanie, na čo nemá žalobca zákonné zmocnenie. Súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a uveril iba svedkovi D., zamestnancovi žalobcu, iný dôkaz
o tom, že vodovodná prípojka bola pripojená neexistuje. Prvoinštančný súd vrátil fotodokumentáciu
predloženú žalobcom až po opakovaných výzvach s tým, že nie je z nej zrejmé, či sa jedná o prípojku,
resp. fotodokumentáciu z miesta jej  nehnuteľnosti, nebolo uvedené, že bola vyhotovená v rámci
technickej kontroly. Nikdy netvrdila, že prípojka bola zrealizovaná, dozvedela sa o tom z výzvy na
zaplatenie poplatku. Jednoznačne preukázala, že k neoprávnenému odberu nemohlo prísť, pretože
stavebné práce sa začali realizovať dňa 31.5.2016, v čase preverovania to bola holá nehnuteľnosť,
ani samotný žalobca nezaložil svoj nárok na neoprávnenom odbere, ale neoprávnenom napojení. V
takom prípade má nárok na náhradu škody, ktorú musí vyčísliť. Argumentácia prvoinštančného súdu o
prípadnej možnosti posúdenia porušenia povinnosti ako neoprávnený odber nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, ani v uplatnenom nároku žalobcu. Dodala, že svedok D. uviedol, že najskôr sa preverujú
technické podmienky pripojenia a potom sa pristupuje k podpisu zmluvy, tzn. priznal retroaktívne účinky



zmluvy o pripojení vodovodnej prípojky (nepodpísanej vlastníkom). Nárok a „poplatok“-sankcia boli
uplatnené na základe zmluvy, ktorej účinky nastali až po zistení porušenia povinnosti, pričom zmluvná
pokuta z dôvodu porušenia povinnosti, dojednaná nebola, žalobca má zo zákona nárok na náhradu
škody. Cenník výkonov a služieb tvorí iba prílohu zmluvy a nemôže obchádzať povinnosť dojednať
zmluvnú pokutu. Stále ide o nepreukázané tvrdenie žalobcu, keď nie je vylúčené, že pripojenie mohol
aj sám zrealizovať. Jediným dôkazom je tvrdenie zamestnanca žalobcu. V tomto smere priznanie
nároku na základe takto zistenej a preukázanej dôkaznej situácie je arbitrárne. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia a podľa ustálenej judikatúry v takom prípade musí niesť dôsledky
spočívajúce v nepriaznivom rozhodnutí. Poukázala na nový procesný kódex, v ktorom tiež platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Viaceré tvrdenia súdu sa v spise nenachádzajú, napadnuté rozhodnutie
nesie výrazné prvky arbitrárnosti, pričom k jej tvrdeniam a argumentácii nezaujal žiadne stanovisko a
nevyhodnotil ňou predložené dôkazy a tvrdenia. Zotrvala na svojich prednesoch a argumentácii, že v
konkrétnom prípade neboli splnené procesné podmienky a súd nemal právomoc konať, keď právomoc
nemohla byť založená na žiadosti, ale až zmluvy o pripojení. Poukázala na ustanovenia zákona o
verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý definuje iba pojem neoprávnený odber. Žalobca preto
nemohol vystaviť faktúru, nevyčíslil škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla a tak neuniesol
dôkazné bremeno. Zákonodarca s neuzavretím zmluvy na odber vody neumožnil žalobcovi ukladať
pokuty, ktoré sú de facto sankciou za neoprávnené napojenie. Žalobca musí rešpektovať platnú právnu
úpravu  a konať len v medziach zákona. Faktúru žalobca vystavil na základe simulovaného právneho
úkonu, poplatok za neoprávnené napojenie nie je spojený s poskytovaním žiadnej služby, ide iba
o maskované administratívne trestanie, na ktoré nemá zákonné zmocnenie. Až po právoplatnom
prejednaní priestupku by vznikol titul, ale ako vzťah verejnoprávny. Žalobcom určené povinnosti
spočívajúce v poplatku za zistenie neoprávneného napojenia na verejný vodovod podľa jeho Cenníka
nemajú oporu v platnej zákonnej úprave a preto sú protiprávne. Tým, že žalobca vystavil faktúru bez
právneho dôvodu, v súlade s § 161 ods. 1 C.s.p. ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorú
nemožno odstrániť, z dôvodu ktorého mal prvoinštančný súd konanie zastaviť. Záverom uviedla, že jej
nie je zrejmé aké prekročenie plnomocenstva mal súd prvej inštancie na mysli (bod 20. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia). Skutočnosť, že realizátor diela podpísal zmluvu nebola dokazovaná, ani
preukázaná zo strany žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ku ktorému právnemu
záveru strohá citácia ustanovenia § 33 Občianskeho zákonníka patrí. Žalovaná doplnila odvolací návrh
na výzvu súdu (uznesenie zo dňa 14.1.2019, č.k. 39 Csp 102/2016-160) a odvolaciemu súdu navrhla
konanie zastaviť, alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich písomných podaní a
ústnych vyjadrení, pričom má za to, že názor vyslovený prvoinštančným súdom je správny a zákonný.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Nesúhlasil s odvolaním, ktorým žalovaná len odďaľuje splnenie povinnosti, ktorá
jej bola napadnutým rozsudkom uložená. V priebehu konania sa vyčerpávajúco k predmetnej právnej
veci vyjadril, zotrváva na tom, že žalovaná porušila svoju povinnosť, nakoľko bola napojená na verejný
vodovod inou osobou ako ním, resp. osobou ním určenou. Konanie a správanie žalovanej považuje v
celom rozsahu za účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti, pretože v priebehu konania
bolo jasne preukázané, že žalovaná bola neoprávnene napojená verejný vodovod. Zopakoval, že osoba,
ktorú poverila žalovaná na napojenie na verejný vodovod, nebola osobou spôsobilou na zrealizovanie
takéhoto úkonu, pričom takýto úkon môže zrealizovať v zmysle zákona len on alebo osoba ním poverená.
Postup, ktorý zvolil (vyvodenie súkromnoprávnej zodpovednosti v podobe sankcie-vystavenia faktúry
za neoprávnené napojenie na verejný vodovod) je len dôsledkom nezákonného konania žalovanej,
jeho postup je absolútne správny a v súlade so zákonom. Záverom dodal, že nevystavuje faktúry za
neoprávnené napojenie svojvoľne, iba v dôsledku toho, že mnohokrát dochádza k obdobným prípadom
ako je tento a jemu v dôsledku takéhoto správania vznikajú zvýšené náklady, nakoľko v takýchto
prípadoch musí vykonať preventívny odber a analýzu vody, vyhodnotiť či nedošlo ku kontaminácii vody
v danom verejnom vodovode. V danom prípade len vyvodzuje súkromnoprávne dôsledky za porušenie
povinnosti zo strany žalovanej. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  ako
vecne správny potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania konania.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu zopakovala, že žalobca svoj nárok
neodôvodňuje od zmluvy, ale zo žiadosti o preverenie technických podmienok, pričom v prípade
porušenia povinnosti ide o kompetenciu okresného úradu. Žalobca bez toho, aby bolo preukázané,
že prípojku realizoval dodávateľ na základe zmluvy o dielo, uvedenú skutočnosť tvrdí ako nespornú.



Citovanie ustanovení právneho predpisu nedáva odpoveď na moment vzniku obligačných účinkov
zmluvy, ktorú nepodpísala, pričom žalobca porušil svoju povinnosť, keď ju neprizval na preverenie
technických podmienok a zmluvu dal bez splnomocnenia podpísať doteraz nestotožnenej osobe.
Žalobca vo svojom vyjadrení už nepoukazuje na zmluvu a cenník výkonov a služieb, ale svoj
nárok odvodzuje postupne rôznymi skutočnosťami, neoprávnený odber, neoprávnené napojenie, na
základe uzavretej zmluvy, teraz na základe žiadosti. Poplatok označil ako súkromnoprávnu sankciu na
pojednávaní, vo vyjadrení ide o tzv. „preventívnu náhradu škody“, pretože musí vykonať preventívny
odber vody za účelom preverenia, či nedošlo k jej kontaminácii. Túto skutočnosť ale na pojednávaní
netvrdil, nevyčíslil škodu spočívajúcu v analýze vzorky a nepredložil akýkoľvek doklad o sume, ktorú
uhradil. Uvedené však zakladá iný právny základ na uplatnenie nároku a tak je zrejmé, že žalobca si je
sám vedomý neoprávnenosti vyberaného poplatku.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                      [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods.
3, § 385  ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3
C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení.  Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku.
Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.
V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2
C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

11. Žalovaná svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnila aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t.j.,
že neboli splnené procesné podmienky, a to právomoc súdu, ktorá nemohla byť založená na základe
žiadosti, ale až zmluvy o pripojení. S týmto odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožnil, pretože
pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z akého
právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok. Nárok ako predmet súdneho konania je vo
všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje žalobca svoj nárok
a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je úlohou
súdu („iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení,
ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem, je jeho
povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či je
v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia; nakoniec žalobca nie je povinný uplatnený nárok
kvalifikovať po právnej stráne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.3.2009,
sp.zn.      3 Cdo 81/2007). V danej veci sa žalobca žalobou domáha zaplatenia žalovanej sumy, ktoré
mu vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi ním a žalovanou dňa 10.5.2016, č. J podľa § 15 ods. 7 písm.
b/, § 16 ods. 7 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien
a doplnkov, t.j. domáha sa splnenia povinnosti (§ 137 písm. a/ C.s.p.). Nejde teda o verejnoprávny vzťah
ako sa mylne domnieva žalovaná (o priestupkové konanie), ale o súkromnoprávny vzťah medzi stranami
sporu, na prejednanie ktorého je daná právomoc súdu. Uvedený odvolací dôvod nepredstavuje procesné
vady uvedené v § 380 ods. 2 C.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, na ktoré by musel



odvolací súd prihliadnuť, tak ako je uvedené v bode 9. odôvodnenia tohto rozsudku. Prvoinštančný súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne zdôvodnil prečo považuje vzťah medzi stranami sporu
spadajúci do oblasti súkromného práva, s čím sa odvolací súd stotožnil.

12. Žalovaná neprodukovala vo svojom odvolaní žiadne dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky
doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci a preto je záver súdu prvej inštancie o
zodpovednosti žalovanej ako vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnené pripojenie vodovodnej prípojky
na verejný vodovod  podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., správny. Prvoinštančný súd  riadne
vyhodnotil, že v danom prípade žalovaná podpísaním žiadosti o preverenie technických podmienok
pripojenia na verejný vodovod žalobcom (zo dňa 11.3.2016, č.l. 92 spisu), vzala na vedomie podmienky
napojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná uvedenú
žiadosť podpísala osobne, pričom v tejto žiadosti je uvedené, že montáž vodomeru môže byť realizovaná
jedine súčasne s montážou navŕtacieho pásu na verejný vodovod vykonanou pracovníkmi určenými
žalobcom. Žalovaná ako objednávateľ dňa 23.11.2015 uzavrela so spoločnosťou RAPID-IS, s.r.o., IČO:
35 738 511, Bratislava, Lombardiniho č. 17 ako zhotoviteľom, zmluvu o dielo č. XX/XX/XXXX, ktorej
predmetom bolo, okrem iného, vybudovanie prípojok na inžinierske siete v obci Bratislava, mestská
časť E., katastrálne územie E., k pozemku registra „C“ parcela č. XXX/XXX a všetky inžinierske siete
vrátane všetkých povolení potrebných k realizácii predmetu zmluvy a projektová dokumentácia, pričom
sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať dielo v súlade so stavebným povolením, príslušnými technickými
normami, predpismi, projektom stavby a požiadavkami objednávateľa stavby (čl. II. zmluvy, č.l. 67
spisu). Zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru zo dňa 10.5.2016, č. J nepodpísala
osobne žalovaná (č.l. 4 spisu), ale v zmluve o dielo sa dohodla so zhotoviteľom, že tento pre ňu
ako objednávateľa vybuduje prípojky na inžinierske siete vrátane všetkých povolení potrebných k
realizácii predmetu zmluvy. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej uvedené v odvolaní, že o zmluve o
pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru zo dňa 10.5.2016 a podpise nemala vedomosť, že
žiadnu osobu nesplnomocnila na jej podpis, pretože zhotoviteľ mal od nej oprávnenie na zabezpečenie
všetkých povolení potrebných k realizácii predmetu zmluvy o dielo a projektovej dokumentácie a tak ako
správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tým, že bez zbytočného
odkladu potom ako sa dozvedela o uzavretí zmluvy, nenamietala jej neplatnosť, montáž vodomeru
a dodávku vody z verejného vodovou, schválila prekročenie oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy o
dielo, pričom sa na takýto úkon hľadí ako na úkon platný od začiatku, kedy bol zhotoviteľom urobený.
Odvolací súd dodáva, že z konania splnomocnenca vznikajú právne účinky  priamo splnomocniteľovi.
Nie však každým jeho konaním je splnomocniteľ viazaný, najmä ak došlo k prekročeniu rozsahu
plnomocenstva. Zákon dáva v takom prípade splnomocniteľovi na zváženie, či chce byť viazaný aj
takýmto konaním splnomocnenca. Právnym úkonom, ktorý urobil splnomocnenec prekročením rozsahu
plnomocenstva, nie je splnomocniteľ bez všetkého viazaný. Napriek tomu však môže takýto právny úkon
„zachrániť“ s právnymi účinkami pre seba, ak prekročenie plnomocenstva dodatočne schváli (ratihabitio);
neoznámi tretej osobe, s ktorou konal splnomocnenec, svoj nesúhlas s konaním splnomocnenca.
Prekročenie, resp. nedodržanie rozsahu zastupovacieho oprávnenia nemá vplyv na platnosť právneho
úkonu urobeného zástupcom (splnomocnencom). V prípade, ak zhotoviteľ splnomocnil nejakú osobu
na uzavretie zmluvy o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru, táto skutočnosť má vplyv iba na
vzťah zhotoviteľa diela a jeho objednávateľa, teda žalovanej, ktorá v prípade, ak jej konaním zhotoviteľa
vznikla nejaká škoda, má právo domáhať sa náhrady škody od zhotoviteľa.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovanej uvedenými  v odvolaní, že zákon č. 442/2002 Z.z.
definuje iba pojem neoprávnený odber, žalobca jej nevystavil faktúru z titulu neoprávneného odberu, ani
nevyčíslil škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla, takže neuniesol dôkazné bremeno, pretože
v zmluve o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru je jasne definovaný jej predmet a účel jej
použitia (Čl. I.), cena, spôsob úhrady vyúčtovacej faktúry a faktúry za opakované dodanie tovaru a
služby (Čl. III.), ako aj postup v prípade neplnenia povinností zo strany odberateľa, t.j. žalovanej (Čl.
VI., bod 4.), pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca
vystavil faktúru žalovanej na sumu 130,58 € za neoprávnené napojenie na verejný vodovod na jej
odbernom mieste, nie za neoprávnený odber, podľa platného Cenníka, a nie z titulu náhrady škody,
ktorá mu vznikla. Odvolací súd poukazuje na to, že neoprávnené napojenie znamená neoprávnené
napojenie na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, ktorých prevádzkovateľom, resp. vlastníkom
je žalobca, realizované inou ako oprávnenou osobou poverenou žalobcom. Podľa zákona č. 442/2002
Z.z. sa žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu môže pripojiť na verejný
vodovod alebo verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzavretej s vlastníkom, resp.



prevádzkovateľom verejného vodovodu. V predmetnej veci bolo preukázané, že medzi stranami sporu
bola uzavretá zmluva o pripojení vodovodnej prípojky z dôvodov uvedených v bode 11. odôvodnenia
tohto rozsudku, pričom ak sa žalovaná domnieva, že z jej strany k podpisu zmluvy neprišlo, mala na
preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto
jej tvrdenia. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore
unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní
a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia
a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany
sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie
je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,
ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva základných slobôd  zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne
pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia
byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky
neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné
kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne
v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh
týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné
a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

14. Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalovanej v odvolaní, že prvoinštančný súd
neprihliadol na ňu ako spotrebiteľa a ochraňoval monopolného dodávateľa, pretože v danom prípade,
aj keď ide o spotrebiteľský, nemohla byť žalovanej poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi z dôvodu,
že z jej strany došlo k porušeniu zmluvy, ktorú uzavrela so žalobcom, v tej časti, v ktorej sa dohodli,
že žalobca pre žalovanú vykoná pripojenie vodovodnej prípojky/montáž vodomeru na verejný vodovod
po splnení podmienok stanovených vo vyjadrení žalobcu, keďže toto pripojenie nevykonal žalobca.
Porušenie zmluvnej (i zákonnej) povinnosti nemôže požívať ochranu.

15. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa  ustanovení § 191 C.s.p.  dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany.
Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo
výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,
§ 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.
Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä
základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a  presvedčivo odôvodnil;  z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti  a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.



Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov
nemajú  za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do  práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.

16. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

17. Odvolací súd  napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. i vo výroku o náhrade trov
konania, keď žalovaná podala odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie vo vzťahu k
výroku o trovách vôbec nezdôvodnila, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal. Odvolací
súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,                  § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393                ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,               z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody)               a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                         a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39Csp/102/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "a20ef874-c9e5-4be8-bcd0-6729eadfa10e:87633063-dd96-4b7c-a2fe-e6bb2b03d735", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3", "spisova_znacka": "15Co/58/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/58/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1516215028.3"}, {"guid": "2880fe56-36bc-4fde-8d8c-3154d463fff1:6b8bbd6d-1b49-45f4-86cc-e7e5f6698f7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Csp/102/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 39Csp/102/2016 z 6. 2. 2018", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2880fe56-36bc-4fde-8d8c-3154d463fff1:6b8bbd6d-1b49-45f4-86cc-e7e5f6698f7e"}], "citovane_v": []}