{"guid": "7cb95a05-6878-4c39-9f31-83f48b3f2905:53e86ae2-d090-43ea-8084-fd91ec7b7620", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1", "spisova_znacka": "11CoP/159/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/159/2020 z 14. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. júla 2020, sp. zn. 11CoP/159/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1", "identifikacne_cislo": "1420200408", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2020-07-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53e86ae2-d090-43ea-8084-fd91ec7b7620", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/159/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200408
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr.
Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. F. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 4,
XXX XX C., zastúpená JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, so sídlom 29. augusta 5, Bratislava a otec
- Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX C., zastúpený Mgr. Ivanou Polivkovou, advokátkou, so
sídlom: Kláštorská 9, 821 05 Bratislava, IČO: 50 325 621, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/22/2020-39, zo dňa
31.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa    p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25P/22/2020-39 zo dňa 31.03.2020 nariadil neodkladné  opatrenie,
ktorým zveril dočasne maloletú T. F. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otca oprávnil
stretávať sa s maloletou T. F. E., nar. XX.XX.XXXX v prítomnosti matky každý párny týždeň v utorok a
vo štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00
hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa určil bydlisko matky. Vo zvyšku návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Matka uložil povinnosť maloletú na styk riadne
pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods.
1 prvá veta Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1 Zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).  Po oboznámení sa s návrhom
matky, jeho prílohami a so spisom vedeným na tamojšom súde pod sp. zn. 13P/108/2019 dospel k
záveru o potrebe nevyhnutnej úpravy pomerov v rodine z dôvodu, že rodičia sa o otázke styku otca s
maloletým dieťaťom nedokážu dohodnúť. Konštatoval, že napriek tomu, že matka otcovi v stretávaní sa
s maloletou nebráni, z predloženej komunikácie rodičov je zrejmý ich napätý vzťah, v ktorom je potrebné
ustáliť pravidlá, aby rodičia rešpektovali tieto v záujme zabezpečenia istoty a stability v živote maloletej.
Považoval za súladné s najlepším záujmom dieťaťa, upraviť styk s otcom za prítomnosti matky z dôvodu,
aby si maloletá zvykla v pre ňu bezpečnom prostredí aj na otca a postupne tak, aby matka nemusela
byť na týchto stretnutiach prítomná.   Poukázal na to, že v záujme maloletej je najmä to, aby nemusela
byť svedkom rodičovských nezhôd, pretože je prirodzené, že sa jej priamo dotýkajú a poškodzujú najmä
jej psychické zdravie. Konštatoval, že bez toho, aby sa rodičia začali správať s úctou jeden k druhému,
maloletá nemôže vyrastať v zdravom prostredí. Zdôraznil, že obidvaja rodičia musia začať pracovať na
vzájomnej komunikácii a odstrániť prekážku v rozvíjaní ich vzťahu. Maloletú dočasne zveril do osobnej
starostlivosti matky, na ktorú je od narodenia  zvyknutá. Styk otca s maloletou určil v nevyhnutnom



rozsahu v zmysle návrhu matky. Mal za samozrejmé, že je na dohode rodičov, aby vyhľadali odbornú
pomoc, pokúsili sa odstrániť pôvod všetkých ich nezhôd a snažili sa opäť komunikovať na slušnej úrovni,
bez provokácií a nevhodného urážania, predovšetkým v prítomnosti maloletej. Zdôraznil, že len týmto
spôsobom môže maloletá prijať od rodičov vzor správania, ktorý priaznivo ovplyvní jej budúci vývoj a
zaradenie sa do spoločnosti. Vo zvyšku návrh matky zamietol z dôvodu, že otec výživné na maloletú
uhrádza. Poukázal na to, že o najvhodnejšej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
bude rozhodovať v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/108/2019, kde vykoná náležité dokazovanie.
Daným rozhodnutím poskytol ochranu rodičovským právam a právam maloletej len v nevyhnutnom
rozsahu, nakoľko ide o neodkladné opatrenie, kde nie je priestor na rozsiahlejšie dokazovanie.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd ho oprávni stretávať sa s maloletou T.
F., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.30 hod. do l8.30 hod., každý nepárny
týždeň v pondelok, stredu a piatok od 15.30 do 18.30 hod. s určením miesta prevzatia maloletej v
predškolskom zariadení a  odovzdania v mieste bydliska matky a každú párnu sobotu  od 09.00 do 18.00
hod. s určením miesta preberania a odovzdania dieťaťa v mieste bydliska matky.  Matke žiadal uložiť
povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a v prípade, ak styk nebude môcť byť realizovaný, poskytnúť
mu náhradný termín styku. Namietal nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať vplyv na výrok rozhodnutia, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Vyslovil názor, že
rozhodnutie súdu vychádza výlučne z matkou tvrdených, nepodložených a vyfabulovaných  skutočností.
Uviedol, že z dôvodu  vzájomných nezhôd ukončili od roku 2016 spolužitie s matkou,  o maloletú sa však
staral, zaujímal sa o ňu, venoval sa jej, zabezpečoval jej program aj v neprítomnosti matky, prispel  na
detskú výbavu. V júli 2019 matka začala od neho požadovať neprimerane vysoké výživné na maloletú
vo výške takmer 700 eur mesačne, bez ohľadu na ním poskytované platby výživného, uspokojovanie
jej nevyhnutných potrieb, úhrady jej ďalších nákladov (nákup hračiek, bicykla, voľnočasových aktivity
a pod.). Zo strany dobrovoľne nezamestnanej matky išlo o účelovú snahu zabezpečiť si finančný
komfort. Odmietnutím platiť požadované výživné, mu matka začala brániť v starostlivosti o maloletú,
zamedzovať kontakt s ňou, realizácia styku prebiehala na jej ľubovôli, s inštrukciami, zásahmi do styku,
s jeho okliešťovaním, bez možnosti byť s maloletou osamote, pričom matka negatívne ovplyvňovala
maloletú vo vzťahu k nemu a dohodnuté termíny bezdôvodne rušila a direktívne určovala miesto a
spôsob ich realizácie. Za neprípustný, neprijateľný a manipulovateľný považoval postoj matky, ktorý
sa odrazil aj vo vzťahu k maloletej, ktorá ho odmietala  objať a odmietla mu dať pusu a na otázku
prečo sa tak vyjadruje uviedla, že maminka jej to povedala. Poprel  tvrdenia o údajnom vyhrážaní
sa matke, agresivite a negatívnom vplyve jeho konania na maloletú. Snažil sa  o dohodu o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletej, avšak matka žiaden návrh neakceptovala a styk maloletej
s ním podmieňovala jeho záväzkom o úhrade neprimeraného výživného. Uviedol, že matka ne neho
podala účelovo niekoľko nedôvodných trestných oznámení, ktoré zneužíva ako podklad pre súdne
rozhodnutie, pričom voči jeho osobe nebolo vedené žiadne trestné konanie a  trestné oznámenie zo dňa
31.10.2019 bolo odmietnuté. Vzhľadom na  matkou iniciované účelovo podávané trestné oznámenia na
jeho osobu, začatie súdnych konaní, nutnosti  vypovedať na polícii a podávať  písomné  vyjadrenia,
vyslovil úvahu, či ide o konanie zdravého dospelého jedinca s poukazom na názor odborníkov z odboru
psychológie, podľa ktorých  v prípade matky ide o typickú násilnú stratégiu slúžiacu na vyčerpávanie
protivníka, rezignáciou od bežných postupov a štandardov. Mal za to, že konanie matky má dopad na
maloletú, ktorá prežíva  neúmerný stres, čo môže  vnímať ako týranie alebo zneužívanie. Odmietol
tvrdenia, že po incidente zo dňa 31.10.2019 sa ho začala maloletá báť a odmietala ho a že matka
bola nútená vyhľadať odbornú pomoc a maloletej  dokonca predpísať antidepresíva. Spochybnil správu
z psychologického vyšetrenia Neziskovej organizácie Centrum pre rodinu - E., ambulancie psychiatra
MUDr. U. C. z dôvodu, že o vyšetrení nemal vedomosť, nemohol sa ho zúčastniť, informácie a
anamnéza dieťaťa je vyhotovená výlučne na základe tvrdení matky, pričom uvedený psychiater je
zamestnancom DFP v Bratislave, na pracovisku,  kde prednostkou príbuzná matky. Zdôraznil, že matka
ho neinformovala o údajnom zlom psychickom stave maloletej, o jej údajných sebapoškodzovacích
sklonoch, ani o potrebe navštíviť detského psychiatra. O tomto sa dozvedel  po nahliadnutí do spisu,
preto kontaktoval riaditeľku súkromného predškolského zariadenia Centrum D., s.r.o., ktoré maloletá
navštevuje, za účelom informovania sa o zdravotnom stave dcéry a dostal odpoveď, že dieťa nemá
žiadne sebapoškodzovacie sklony a je riadne socializované. Mal za to, že zo strany matky nebol
preukázaný údajný zlý psychický stav maloletej v dôsledku jeho konania. Zdôraznil, že matka mu



neumožňuje plnohodnotne tráviť čas s maloletou, starať sa o ňu, podieľať na jej výchove, pričom
potrebuje v živote obidvoch rodičov. Dal do pozornosti čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o
právach dieťaťa a ustálenú súdnu prax, zaoberajúcu sa záujmom dieťaťa vo vzťahu ku kontaktu s oboma
rodičmi. Namietal, že matka neosvedčila jeho neschopnosť  zabezpečiť starostlivosť o maloletú, keď
iba všeobecne nemôže spochybňovať jeho spôsobilosť  ako plnohodnotného rodiča. Je prirodzené, že
maloletá v útlom veku 3,5 roka je naviazaná  primárne na matku, avšak jej aktuálny vek  nie je prekážkou
budovania a upevňovania si vzťahu aj s otcom, na ktorý majú právo. Súdom určený rozsah styku
považoval za nezodpovedajúci a rozporný s aktuálnymi potrebami a záujmom maloletej. Vyslovil názor,
že  matka  si uzurpuje právo na kontakt s maloletou, bezdôvodne obmedzuje jeho rodičovské práva
a zneužíva rodičovské práva a povinnosti na úkor maloletej vo svoj prospech. O maloletú sa dokáže
postarať, v jeho domácnosti má zabezpečené všetky potreby, vzťah k nemu má stabilný s  vytvorenou
citovou väzbou sýtenou pozitívnymi emóciami. Je presvedčený,  že maloletá potrebuje pravidelný,
priamy fyzický kontakt aj s ním, keďže je dobrým rodičom a má záujem sa ňu postarať, v opačnom
prípade nemá možnosť realizovať výchovu maloletej. Navrhovaná úprava styku „za prítomnosti matky“
predstavuje výrazný zásah do jeho rodičovských práv a povinností a vzhľadom na postoj a vzťah matky
k jeho osobe je práve jej prítomnosť na stretnutiach nežiaduca. Určený rozsah styku v trvaní štyri hodiny
v párnom týždni a tri hodiny v nepárnom týždni za prítomnosti matky, nie je spôsobilý na zabezpečenie
práva na rovnaký a plnohodnotný styk s rodičom, s ktorým maloleté dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
Uviedol, že je v záujme maloletej, poskytnúť im  priestor na upevňovanie citových väzieb bez výrazného
negatívneho vplývania matky, naviac za situácie, kedy  je medzi rodičmi napätý vzťah a animozita. Za
pochybenie súdu prvej inštancie považoval nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, keď maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky a táto
jej zabezpečuje sústavnú starostlivosť o ňu.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasila s
tvrdeniami  uvedenými v odvolaní. Poukázala na  to, že od vydania napadnutého rozhodnutia, ju otec
neprestal  denne atakovať veľkým množstvom sms, hlasových správ a telefonických hovorov, ktoré sa
naposledy týkali aj T., zväčša šlo o vulgárne nadávanie alebo o odprosovanie a vyznávanie jej lásky.
Správanie otca vyústilo do jej prenasledovania, pričom  dňa 05.06.2020 pri návšteve autoservisu, za
účelom kontroly jej motorového vozidla, sa našlo vo vozidle magneticky upevnené sledovacie zariadenie.
Na základe uvedeného podala dňa 08.06.2020 trestné oznámenie, dňa 09.06.2020 OR PZ, OO PZ -
Dúbravka vydalo uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona. a dňa 17.06.2020 uznesenie o vznesení obvinenia voči
osobe: Z. O., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) písm. c) ods.
2 písm. a) Trestného zákona. Uviedla, že dňa 18.06.2020 bol otec zadržaný príslušníkmi policajného
zboru a dňa 19.06.2020 bol podaný podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby pre dôvodnú
obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Dala do pozornosti pripojené zápisnice o trestnom
oznámení, o výsluchu svedka a rozhodnutia OR PZ Dúbravka. Skutočnosť, že  otec bol zadržaný od
18.06.2020 do 20.06.2020, podľa jej názoru, osvedčuje  pravdivosť  ňou uvedených tvrdení o  správaní
a osobe otca, ktorý  bol už v mladosti  trestne stíhaný a právoplatne odsúdený. V dôsledku konania
otca, ktorý  sa prezentuje jeho kontaktmi, tým, že všetko si dokáže vybaviť a  ňou podnikané kroky
sú  zbytočné, pociťuje z neho strach a má obavu, že  jej chce ublížiť a s maloletou   opustiť hranice
Slovenskej republiky, nakoľko od nej žiadal rodný list maloletej za účelom vystavenia jej cestovného
pasu. Jej hlavnou prioritou je  najlepší záujem maloletej, ktorú otec využíva ako nástroj a pomstu, pretože
odmietla obnovenie partnerského vzťahu. Zdôraznila, že otec nikdy nežil v spoločnej domácnosti s
maloletou, nepozná jej návyky, dennú rutinu, nepripúšťa, že zdravotný stav maloletej si vyžaduje zvýšenú
opateru a starostlivosť, nepociťuje strach pri hrách maloletej, ktorá má znížený pud sebazáchovy,
čo je sprievodným javom pri deťoch trpiacich diagnózou ADHD. Na základe odporúčania psychiatra
vyhľadala v súčasnosti odborníkov pre maloletú, nakoľko jej správanie a zlý psychický stav môže byť
spôsobený aj týmto ochorením. Otec napriek  vedomosti o  poruchách správania maloletej sa nesnaží
získavať informácie o jej diagnóze, ale spochybňuje každého lekára, ktorého navštívila. Poprela, že by
otca neinformovala o psychickom stave maloletej a potrebe návštevy detského psychiatra, pričom otec
odmietol podpísať správu od detského psychológa. O zdravotný stav T. sa nezaujímal a zavádzal súd aj
s vyjadrením o kontaktovaní  riaditeľky predškolského zariadenia Centrum D., s.r.o.. Otec nevie pracovať
s maloletou, vzhľadom na jej psychické zdravie a diagnostikovanú poruchu správania,  odmieta sa učiť
ako treba  s ňou zaobchádzať, v jej prítomnosti sa vyjadruje vulgárne, vystavuje ju  stresujúcim situáciám,
čo je pre ňu  neprípustné a v rozpore s jej záujmom. Otec si neuvedomuje následky svojho správania
na maloletej, ktoré je  sprevádzané výbuchmi hnevu, krikom a urážaním matky. Jeho  správanie  má za



následok nepriaznivý psychický vývoj maloletej, keď po incidente zo dňa 27.01.2020 sa jej zdravotný
a psychický stav zhoršil, otca sa bála, nechcela k nemu ísť, ani keď ju navštevoval v škôlke, začala
sa pocikávať, bola plačlivá až hysterická, matku odmietala pustiť, má zlý spánok, v noci sa strháva.
Tieto zmeny v správaní si všimli aj učiteľky v škôlke a  situáciu s ňou riešili. Poprela, že by sa  otec o
maloletú  staral od narodenia, nakoľko ani  nevedel, kedy sa narodila. S otcom sa snažila dohodnúť
na asistovanom styku s maloletou v Centre H. do času, kým si T. na otca zvykne a bude schopná
stretávať sa s ním sama, avšak otec po prvom sedení spoluprácu odmietol. Navrhovaný rozsah styku
otcom považovala za nesúladný so  záujmom maloletej. K otázke výživného uviedla, že v konaní vo
veci samej navrhla určiť výživné vo výške 450 eur, neskôr   300 eur mesačne, pričom otec neporozumel
inštitútu výživného na maloleté dieťa, a má predstavu, že z výživného si bude ona zabezpečovať svoj
komfort. Poprela, že by bola dobrovoľne nezamestnaná, nakoľko  je na predĺženej rodičovskej dovolenke
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletej.  Nikdy nemala v úmysle v styku otca  s maloletou
brániť a dohodnuté termíny stretnutí nerušila. Styk sa nerealizoval iba potom, ako našla vo svojom aute
sledovacie zariadenie, čo otcovi oznámila a dôvodila obavou o svoj život a život maloletej a ponúkla
mu náhradný termín stretnutia, ktorý odmietol. Snažila sa o uzavretie rodičovskej dohody v prospech
maloletej, aby ju nevystavovala ďalšiemu stresu, avšak  s otcom sa nedalo dohodnúť. Potvrdila, že s
návrhom otca zo dňa 31.01.2020 nesúhlasila a z dôvodu  zlého zdravotného stavu maloletej navrhla
postupné predlžovanie styku v prvých šiestich mesiacov v jej prítomnosti a po uplynutí tejto doby v jej
neprítomnosti s časom stretnutí  od 16.00 hod. do 18.00 hod.  prispôsobeným  režimu maloletej. Napriek
vyhrážkam zo strany otca, maloletú priviedla na ďalšie stretnutie dňa 12.02.2020  a rozhodla sa pristúpiť
na jeho požiadavku na  styk s maloletou v párny týždeň tri dni a  v nepárny týždeň tri dni, avšak za
jej prítomnosti. Zároveň otcovi vysvetlila jej požiadavku na výživné na maloletú, pričom otec jej návrhy
považoval za vyhrážanie. Mala za to, že právna zástupkyňa otca prekročila rámec svojej odbornosti a
profesionality vo vzťahu k tvrdeniam ohľadne jej psychického správania, týrania a zneužívania. Otca
nevníma ako protivníka, ale má snahu vytvoriť maloletej zdravé a stabilné prostredie. Poukázala na
vyjadrenie otca po tom, ako mu oznámila skutočnosti o nájdenom sledovacom zariadení vo svojom
vozidle, ktoré nesvedčia o  dokonalom a milujúcom otcovi. Uviedla, že maloletá nesmie byť vystavovaná
stresujúcim situáciám, zmene výchovného prostredia a je nevyhnutné jej vytvoriť stabilné prostredie,
čo vyplýva aj zo správy psychiatra zo dňa 04.02.2020, podľa ktorej, vzhľadom ku klinickému stavu je
pre maloletú potrebné stabilné, bezpečné a známe prostredie bez zmeny jej režimu a návykov, ktoré
môžu zvyšovať úroveň jej stresu. S poukazom na trestné stíhanie otca má za to, že rozsah styku určený
uznesením v danom čase nezodpovedá aktuálnym potrebám a záujmom maloletej, preto navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a styk otca s maloletou  zakázal.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom stanovisku a odvolacom návrhu. Návrh matky
na zákaz styku s maloletou považoval za nedôvodný s poukazom na ustálenú  judikatúru slovenských
súdov a súdov Európskej únie a výnimočnosť riešenia zákazu styku rodiča s maloletým, ktorý je
najzávažnejším zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností odôvodnený iba okolnosťami
na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko  závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu
zamedziť prirodzenému kontaktu.  Matkou uvádzané dôvody k návrhu na zákaz styku považoval za
irelevantné, pretože skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa žiadnym spôsobom nevzťahuje na
maloletú a nespochybňuje jeho rodičovský vzťah k nej.  Zdôraznil, že medzi rodičmi prevláda animózny
vzťah, k čomu značne prispieva správanie matky, ktorá mu bezdôvodne zamedzuje styk s maloletou
a tento podmieňuje neprimeraných výživným a zároveň účelovo vyvoláva konfliktné situácie.  Mal za
to, že matka nepreukázala tvrdenia o žiadnej poruche maloletej, a aj v prípade diagnostikovaného
ADHD, toto nie je dôvodom na zákaz styku. Dal do pozornosti, že od napadnutého rozhodnutia sa
jeho styk s maloletou realizuje na ľubovôli matky, čomu sa musí podriaďovať, keď matka odmieta
akýkoľvek jeho návrh na určenie miesta stretnutia, trávenie času a spôsob realizácie ich spoločného
programu.  Nesúhlasil s tvrdením, že odmietol navštevovať poradenské centrum, nakoľko Centrum H.
ich informovalo, že rodina nemohla byť zaradená do programu z dôvodu matkou podaného trestného
oznámenia na otca (ktoré bolo následne odmietnuté).  Uviedol, že  matka s ním nekonzultovala
výber zariadenia.  Poukázal na to, že matke navrhol, aby spoločne vybrali poradenské centrum alebo
mediátora, čo odmietla. Vyslovil ochotu  podrobiť sa výchovnému opatreniu v akreditovanom subjekte,
či mediácii.   Uviedol, že  matka upriamuje pozornosť na animozitu rodičov, avšak práve ona je osobou,
ktorá okliešťuje jeho styk s maloletou a stretnutia ukončuje aj v prípade, ak je maloletá šťastná a hrá sa
s ním.  Matkou podaný návrh na zákaz styku svedčí o jej ambícii úplne ho vytesniť zo života maloletej.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.



7. Činnosťou odvolacieho súdu bolo zistené, že Okresný súd Bratislava IV vydal dňa 20.06.2020 pod.
sp. zn. 2Tp/27/2020 príkaz na prepustenie obvineného Z. O. zo zadržania na slobodu dňom 20.06.2020.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P/108/2019, odvolací súd zistil, že na súde
prvej inštancie prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej T. F. E., vo
veci doposiaľ nebolo rozhodnuté a účastníci neboli v konaní zatiaľ vypočutí.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní
neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
práv a záujmov, ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti, pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí  zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup, stanovený na dokazovanie.  Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca voči výrokom napadnutého rozhodnutia ako nedôvodné
konštatujúc, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil danú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
o úprave styku otca s maloletou a potrebu zastabilizovať situáciu rodiny bez ohrozenia maloletej.
Správne súd prvej inštancie konštatoval, že zo správania rodičov vyplýva, že sa nevedia dohodnúť
ohľadne otázky starostlivosti o maloleté dieťa, ich vzťah je napätý a preto je nevyhnutné ustáliť im
pravidlá, ktoré budú rešpektovať v záujme maloletej. Rovnako správne posúdil potrebu prítomnosti
matky na styku maloletej s otcom  a uvedomenie si potreby konať v súlade so záujmom maloletej.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s určeným rozsahom styku otca  s maloletou, napriek tomu, že nejde o
široký rozsah, avšak tento zohľadňuje vek maloletej, aktuálnu situáciu v rodine a nastavenie rodičov. Tu
je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie je inštitútom   osobitným, v rámci konania o neodkladnom
opatrení sa dokazovanie nevykonáva a súd vychádza len z návrhu a vyjadrení účastníkov a nimi
osvedčených skutočností.  V danom prípade je z obsahu spisu, vyjadrení rodičov, pripojených listín
nesporné, že medzi rodičmi je výrazné napätý vzťah, keď každý z nich popisuje konfliktné situácie zo
svojho pohľadu, pričom zároveň je potrebné konštatovať, že voči otcovi bolo vznesené obvinenie pre
prečin nebezpečného prenasledovania. Uvedená skutočnosť nemôže zakladať dôvod pre zákaz styku
maloletej s otcom, vzhľadom na prezumpciu neviny a s prihliadnutím na to, že otec doposiaľ nebol
právoplatne odsúdený za daný skutok. Odvolací súd sa však na danú vec pozeral z pohľadu maloletej
nepochybne vnímajúcej konflikty rodičov, ktoré sa odrážajú na jej prežívaní, čo prirodzene spôsobuje
u nej zmeny správania, keďže ide o dieťa vo veku tri a pol roka, ktoré má  primárnu väzbu na matku
a skutočnosť, ktorú potvrdili obaja rodičia, že vyrastá v domácnosti matky od narodenia. Odvolací súd
apeluje na matku i otca, aby sa pri kontakte s maloletou správali voči sebe korektne, slušne a bez
negatívnych emócií tak, aby sa styk otca s maloletou realizoval v pokojnej atmosfére. Prítomnosť matky
ako primárneho rodiča na stretnutiach neznamená jej zásahy do stretnutí, ale zabezpečenie  maloletej
pocitu istoty a bezpečia. Preto odvolací súd odporúča matke zdržiavať sa  pri stretnutiach  obďaleč a
ponechať otcovi priestor na to, aby sa maloletej mohol venovať.  Je samozrejmé, že obaja rodičia budú
rešpektovať čas odovzdania a preberania maloletej. Odvolací súd sa stotožňuje s určeným rozsahom
styku otca s maloletou a s názorom o nutnosti  nastavenia režimu  rodičom. Matka je preto povinná
maloletú na styk v určenom čase pripraviť a zabezpečiť realizáciu styku v prípade, ak sa otec na
stretnutie dostaví.  Bez ohľadu na prebiehajúce trestné konanie, je vecou rodičov vynaložiť maximálne
úsilie s ohľadom na svoje maloleté dieťa a správať sa tak, aby maloletej zabezpečili zdravý psychický a



fyzický vývin. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na realizáciu jeho rodičovských práv a akceptuje
námietku vo vzťahu k určenému rozsahu styku s maloletou, avšak za okolností a situácie, ktorá sa v
rodine aktuálne vyskytuje a vyplýva zo správania oboch rodičov, považuje za nevyhnutné ponechať
nastavený rozsah styku s dôrazom, že ide o dočasné rozhodnutie, ku ktorého zrušeniu  môže dôjsť či
už z úradnej povinnosti súdu alebo na návrh ktoréhokoľvek z rodičov v prípade, ak sa situácia v rodine
zmení.  Odvolací súd nespochybňuje, že otec sa dokáže o maloletú postarať, avšak v danom prípade
je prioritne potrebné zohľadniť vek maloletej a jej väzbu na matku. Zároveň odvolací súd prihliadal i na
správu z Centra D., s.r.o. zo dňa 22.1.2020 (nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu  Bratislava III sp.
zn.  13P/108/2019), ktoré maloletá navštevuje,  a z ktorej vyplýva, že dieťa je fixované na matku, otcovi
nedovolí, aby ju prezliekal, dožaduje sa, aby ju matka odviedla domov.  Odvolací súd  čiastočne prihliadal
na námietku otca vo vzťahu k objektívnosti správy MUDr. C., psychiatra, ktorý maloletú vyšetril,  keďže
zo správy vyplýva, že lekár vychádza z údajov poskytnutých iba matkou. Na druhej strane však  zohľadnil
skutočnosť, že maloletá bolo vyšetrená lekárom,  bola jej nasadená medikamentózna liečba, pričom o
správnosti a spôsobe liečby  určenej lekárom nemôže  odvolací súd  polemizovať.  Po komplexnom
posúdení danej veci, dospel  odvolací súd k záveru o správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie  vo výroku o styku otca s maloletou, ktoré zohľadňuje v prvom rade najlepší záujem maloletého
dieťaťa a s ktorým sa stotožňuje.

12. K obsahu vyjadrenia matky k vyjadreniu otca, ktorého súčasťou je návrh na zákaz styku otca s
maloletou odvolací súd udáva, že na daný návrh neprihliadal dospejúc k záveru, že matka nepreukázala
skutočnosti, ktoré by boli podkladom pre tak závažný zásah súdu do práv otca akým je jeho zákaz styku
s maloletým dieťaťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre maloletú je potrebný kontakt s oboma rodičmi,
teda aj s otcom, pričom je právom maloletej  aj otca vytvárať a budovať si vzájomný vzťah, tráviť spolu
čas a rozvíjať ich väzby.

13. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu okamžite vo veci z úradnej povinnosti
začať konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletej uložením povinnosti podrobiť
sa psychologickej intervencii za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, posilnenia ich rodičovských
kompetencií a  nastavenia režimu styku otca  s maloletou v rozsahu, ktorý bude pre maloletú
najideálnejším a najprijateľnejším. Súd prvej inštancie bude sledovať priebeh výchovného poradenstva,
postoj rodičov k spolupráci so zariadením a v prípade potreby bude na novovyvíjajúcu sa situáciu
reagovať prípadnou zmenou daného rozhodnutia. Je vecou rodičov, aby svojim správaním zabezpečili
maloletej vhodné podmienky na realizáciu styku s otcom.  Rodičia si musia uvedomiť, že svojim konaním
ubližujú maloletej, ktorá ich konflikt prežíva a vo veku tri a pol roka sa nedokáže brániť.

14.  Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti matky, odvolací súd konštatuje, že otec daný výrok nenapadol, resp. neuviedol
k nemu  svoj odvolací návrh. Z odôvodnenia odvolania však vyplýva, že sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie v danom výroku nestotožnil. Odvolací súd po posúdení veci, najmä vo vzťahu k aktuálnej
situácii v rodine dospel k záveru, že vzhľadom na výrazný konflikt rodičov je rozhodnutie súdu prvej
inštancie aj v tomto výroku správne.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 CMP.

17. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/22/2020", "guid": "aed346e9-1e4c-47a7-9caf-2bc30931ba88:15c8eff3-7e74-4755-9e53-1392a37fb482", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7cb95a05-6878-4c39-9f31-83f48b3f2905:90cc28c1-4f3a-4cf1-b140-6399d665ce89", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1", "spisova_znacka": "11CoP/159/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/159/2020 z 14. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-07-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1420200408.1"}], "citovane_v": []}