Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/59/2020 z 14. 6. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. júna 2020, sp. zn. 8Co/59/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1419204216.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/59/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1419204216.1 | 2020-06-14 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 328 ods. 1 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b9460e6-92cc-4329-ac09-738bc32c719d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1419204216.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/59/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204216
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419204216.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: V. H., D.. XX.XX.XXXX, N. L. XX,
N., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. decembra
2019, č.k. 25C/32/2019-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  m e n í  tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia  zamieta.
Žalovaný  má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených Okresných úradom Bratislava, katastrálnym odborom
pre G..Ú.. N. - W. D. S., G. Z. R. na U. Č.. XXX, V. H. A. G. Y. Č.. XXXX - R. A. V. D. P. S.
XXX O., A. G. Y. Č.. XXXX - R. P. S. XXXX O. V. F. W. Z. Z..Č.. XXXX A. na A. G. Y. Č.. XXXX,
ktoré súd vo výlučnom vlastníctve  žalobkyne, a to až do  právoplatného skončenia konania vo veci
samej, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 25C/35/2019.  Žalobkyni priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených žalobkyňou v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a z priložených listinných dôkazov, podľa ktorých žalobkyňa s
manželom uzatvorili s predchodcom žalovaného Č. V..Z.. Zmluvu o spotrebnom úvere                  č.
XXXXX-XXXXXX/XXXX R. W. XX.XX.XXXX na sumu 99.581,76 eur s ročnou úrokovou sadzbou
7,99 % a ročnou percentuálnou mierou nákladov 8,63 %, so splatnosťou ku dňu 15.02.2018, ktorej
predchádzala Zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX medzi
L., predmetom ktorej bol hypotekárny úver vo výške 82.984,80 eur s ročnou  úrokovou sadzbou
7,25 % a možnosťou odchýlky  + / -  4,00 % ročne v závislosti od vývoja úrokových sadzieb na
peňažnom trhu, so splatnosťou ku dňu 10.06.2018. Dňa 06.06.2018 Č. N. V..Z.. postúpila svoju
pohľadávku voči žalobkyni žalovanému, žalobkyňa však spochybňuje platnosť predmetnej zmluvy a
domáha sa určenia jej neplatnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.
15Csp/129/2019. O výške pohľadávky žalovaného  je vedené konanie na Okresnom súde Bratislava
IV pod                sp. zn. 16C/320/2015, v ktorom žalovaný ako žalobca žaluje žalobkyňu a M.. O.
H. o zaplatenie sumy 233.126,55 eur s príslušenstvom. Žalovaný podal návrh na vykonanie dražby
prostredníctvom AUKČNEJ  SPOLOČNOSTI s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, čo preukazuje jej výzva
zo dňa 10.10.2019 posielaná žalobkyni za účelom obhliadky nehnuteľností. Podľa názoru žalobkyne
žalovaný si prisvojil rozhodovaciu právomoc súdu o výške pohľadávky, zneužil právo záložného veriteľa
a podal návrh na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou založeného majetku žalobkyne, pričom
žalobkyňa sa nebráni uhradeniu oprávnených nárokov žalovaného, ale žiada  o zákonné vyčíslenie
výšky pohľadávky; vykonaním záložného práva dobrovoľnou dražbou jej majetku na základe fiktívnych
pohľadávok by došlo k zásahu do jej vlastníctva, slúžiaceho pre bývanie a existenčné potreby jej rodiny a



jej samotnej, ako protiprávnemu obohateniu sa žalovaného. Zákonnou náležitosťou na podanie návrhu
na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2 Zákona o
dobrovoľných dražbách); žalobkyňa nemá inú možnosť ochrany pred svojvoľným vykonaním dražby jej
majetku ako dovolávať sa dodržiavania príslušných ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách. V záujme predísť závažným zásahom do jej práv a ďalším súdnym sporom, ako aj  sťaženiu
ochrany jej práv, podala žalobkyňa dňa 21.02.2019 neodkladné opatrenie. Pod hrozbou straty obydlia
a ťažkej zdravotnej a sociálnej  situácie bola ochotná v maximálnej miere uspokojiť aj neoprávnené
požiadavky žalovaného, ale jeho zámerom je zmocnenie sa rodinného domu s pozemkami žalobkyne.
Uviedla, že nehnuteľnosť využíva na bývanie pre seba a svoju rodinu spolu s jej rodičmi vo veku 88 rokov
a 94 rokov, sama je v dôchodkovom veku, ťažko zdravotne postihnutá, pohybuje sa na invalidnom vozíku
a trpí závažným onkologickým ochorením, rodinný dom, v ktorom býva, je prispôsobený jej zdravotným
potrebám, s bezbariérovými prístupmi, ako i potrebám vzájomnej pomoci, ktorú jej rodičom poskytuje
manžel a syn. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1, 3,                §
325 ods. 1, 2, § 329 ods. 2, 3 C.s.p. a dospel k záveru, že dlh žalobkyne vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá vytvára značnú disproporciu postavenia zmluvných strán a žalovaný svojím postupom
nepochybne smeruje k výkonu záložného práva a vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti je priamo
ohrozené, keďže výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených
záujmoch žalobkyne. Samotnou realizáciou dobrovoľnej dražby by žalobkyňa mohla byť zbavená súdnej
kontroly  „ex offo“, čo by nebolo v súlade s právom Európskej únie. Nariadením neodkladného opatrenia
nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k predmetným nehnuteľnostiam sa
nezmení, záložné právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon. Mal za preukázanú
naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania, keď bezprostredným vykonaním
záložného práva žalovaného, by došlo k narušeniu ústavou garantovaného základného práva žalobkyne
na obydlie. Zákazom výkonu záložného práva sa dočasne ustália právne vzťahy medzi účastníkmi a
vytvorí sa tak medzi nimi provizórny stav právnej istoty. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané
zabezpečovanému nároku a je prípustné, má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý bude predmetom konania
vo veci samej. Vzhľadom na to, že žalobkyňa doručila  súdu dňa 17.12.2019 žalobu označenú ako
žaloba o určenie neplatnosti vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky (vedené na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp.zn. 25C/35/2019), neuložil žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p. O
náhrade trov konania rozhodol, podľa  § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a
priznať mu náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a neboli splnené procesné podmienky. Uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp.zn. 16C/320/2015 bol žalobkyňou podaný návrh na  neodkladné opatrenie zdržať sa
výkonu práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ktorému súd prvej inštancie
vyhovel uznesením zo dňa 01.03.2019 č.k. 16C/320/2015 - 305, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 02.05.2019 č.k. 6Co/101/2019 - 330 zmenené tak, že odvolací súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré
je však potrebné odmietnuť ako neprípustné. S poukazom na                   § 230 C.s.p. namietal, že
keďže už bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ide o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a súd prvej inštancie mal konanie zastaviť. Ďalej nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že nešpecifikoval svoju pohľadávku voči nej, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp.zn. 16C/320/2015 predložil špecifikáciu uplatneného nároku, ktorá žalobkyňou
nebola relevantným spôsobom spochybnená. Uviedol, že na námietku premlčania reagoval tak, že
poukázal na dátum zosplatnenia úveru, z ktorého je zrejmé, že pohľadávka žalovaného bola na súde
uplatnená v rámci premlčacej doby. Tvrdenia žalobkyne, že sa nebráni úhrade jeho pohľadávky, sú
podľa jeho názoru zavádzajúce a účelové tvrdenia, nezakladajúce sa na pravde a žalobkyňa sa snaží
nimi len o prieťahy vo výkone záložného práva. Poukázal na to, že  jeho pohľadávka uplatnená v
konaní  vedenom pod sp.zn. 16C/320/2015 presahuje sumu  160.000 eur a vzhľadom na to  je na
uváženie, či návrh žalobkyne zaplatiť mu sumu 100.000 eur je adekvátny tejto pohľadávke  a okrem
toho podľa jeho názoru vyhlásenia žalobkyne o úhrade sumy 100.000 eur sa nezakladajú na pravde.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že si prisvojil rozhodovaciu právomoc o výške pohľadávky a
zneužil právo záložného veriteľa. Uviedol, že žalobkyňa robí prieťahy v konaní o zaplatenie pohľadávky
a keby nepodnikala účelové kroky, mohla byť už pohľadávka judikovaná súdnym rozhodnutím, i keď
podmienkou výkonu záložného práva nie je pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím. Namietal, že



nemožno hovoriť o zneužití práva záložného veriteľa, keď dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej
úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie zákonného záložného práva, teda
ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie, pričom právny poriadok Slovenskej republiky
upravuje iné prostriedky právnej ochrany pre toho, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/144/2019-171 zo dňa
17.07.2019. Žalobkyňa uvádza nepravdivé informácie, a to podľa jeho názoru s cieľom zavádzania
súdu a odvedenia pozornosti od skutočnosti, že je úverový neplatič, ktorý je v nepretržito omeškaní
so splácaním úveru, t.j. od skutočnosti, že porušila svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho   musel
veriteľ pristúpiť k hraničnej možnosti - k zosplatneniu úveru, a keďže ani napriek opakovaným význam
k dobrovoľnej úhrade pohľadávky nedošlo, k jej uspokojeniu - k výkonu záložného práva a uspokojenia
pohľadávky týmto zákonom predpokladaným a dovoleným inštitútom. S poukazom na ut. § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, § 328 ods. 1 C.s.p.,                 § 151a, § 151b, § 151j, § 151l Obč. zákonníka a § 21 ods. 2 a
5 zákona č. 527/2002 Z.z. namietal neexistenciu potreby dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným
opatrením, pretože v prípade využitia iných prostriedkov právnej ochrany tým, kto sa domnieva, že
jeho vlastnícke právo bolo porušené  a jeho úspechu v takomto konaní, sa porušené práva tejto osoby
obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Uviedol, že záložné právo
predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ide
teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. Žalobkyňa si pri uzatváraní
úverovej zmluvy bola vedomá toho, že v prípade ak bude svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy
porušovať, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež sa domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky výkonom záložného práva. Žalobkyňa existenciu záložného práva nespochybňuje,  a aj
preto je  nedôvodné, aby súd obmedzoval žalovaného vo výkone práva, ktorého existencia nie je sporná.
Konanie žalobkyne je účelové, jeho cieľom je vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov a takémuto konaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu. Na podporu svojho názoru poukázal aj na uznesenia Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 02.05.2019 č.k. 6Co/101/2019-330 a zo dňa 31.01.2019 č.k. 4Cob/7/2019-108.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania  podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario  a  dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.
4. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

5. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa,  a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia  prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

6. Odvolací súd na základe tvrdení žalobkyne a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré sú
obsahom spisu,  dospel k záveru, na rozdiel od súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhnutým neodkladným opatrením a taktiež neosvedčila
spôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nárok, ktorému žiada poskytnúť
ochranu. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností v jej vlastníctve, a to pred
začatím konania o návrhu na určenie výšky pohľadávky. Nesporné je, že pohľadávka zabezpečená
záložným právom  k týmto nehnuteľnostiam vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa v konaní
aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k výkonu
záložného práva, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, avšak z tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že nespochybňuje platnosť samotnej zmluvy o zriadení
záložného práva k jej nehnuteľnostiam a teda existenciu záložného práva. Sporná je výška pohľadávky
zabezpečenej týmto záložným právom a z toho dôvodu žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti



zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym  predchodcom žalovaného a žalovaným, čím
podľa jej tvrdení napadla i platnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech
žalovaného a z tohto dôvodu podala aj žalobu o určenie neplatnosti vyhlásenia o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 16C/320/2015
sa žalovaný domáha ako žalobca proti žalobkyni ako žalovanej zaplatenia pohľadávky zabezpečenej
záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, v ktorom konaní budú predmetom
dokazovania aj skutočnosti týkajúce sa spornej výšky predmetnej pohľadávky a v ktorom konaní z
toho dôvodu žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne,
ktorému súd prvej inštancie vyhovel uznesením zo dňa 01.03.2019 č.k. 16C/320/2015-305, ktoré bolo
zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.05.2019 č.k. 6Co/101/2019-330 tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol. V uvedenom konaní sa však žalobkyňa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
IV vo veci vedenej pod sp.zn. 16C/320/2015, t.j. do právoplatného skončenia konania, v ktorom
sa žalovaný ako žalobca domáha proti nej zaplatenia pohľadávky v celkovej výške 233.126,55 eur
s príslušenstvom, a to z dôvodu, že nie je riadne vyčíslená výška uplatňovanej pohľadávky a z
dôvodu vyhotovenia znaleckého posudku bez riadnej obhliadky nehnuteľnosti. V prejednávanej veci sa
žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia uložením rovnakej povinnosti žalovanému ako
v uvedenom konaní, avšak pred začatím konania o návrhu na určenie výšky pohľadávky a následne
podala žalobu o určenie neplatnosti vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky z dôvodu, že jej
doposiaľ nie je známa výška pohľadávky, príslušenstva a nákladov dražby a vzhľadom na to vychádza
zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Č., V..Z..  a žalovaným a namieta vyčíslenú výšku pohľadávky
v Prílohe č. 1 k zmluve, z ktorého dôvodu podala aj žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 15Csp/129/2019. Vzhľadom na to
odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná celková, resp. úplná totožnosť predmetu
tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s predmetom návrhu žalobkyne podaného v konaní
pod sp.zn. 16C/320/2015 a nejde preto o prekážku právoplatne rozhodnutej veci ako namietal žalovaný.

7. Žalobkyňa v tomto konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný
od nej vymáha fiktívne pohľadávky, na základe ktorých by vykonaním  záložného práva dobrovoľnou
dražbou jej majetku došlo k zásadnému zásahu do jej vlastníctva, slúžiaceho pre bývanie a existenčné
potreby jej rodiny a  jej samotnej, a k protiprávnemu obohateniu sa žalovaného. Žalobkyňa  však v
návrhu ani predloženými listinnými dôkazmi žiadnym spôsobom neosvedčila dostatočne svoje tvrdenie o
tom, že žalovaný nevyčíslil svoju pohľadávku riadne a zákonným spôsobom a že od nej vymáha fiktívne
pohľadávky a neosvedčila žiadnym spôsobom ani nárok uplatnený v konaní vo veci samej, ktorým je
určenie neplatnosti vyhlásenia žalovaného o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky podľa § 7 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z.z. i keď neodkladné opatrenie podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom
sporovom poriadku nemusí byť viazané na  konanie  vo veci samej, ak však žalobca podá návrh v
nadväznosti na určité konkrétne konanie                         (v danom prípade na konanie o určenie
neplatnosti vyhlásenia  o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky), potom treba skúmať aj osvedčenie
takto tvrdeného nároku žalobcom a v danom prípade žalobkyňou tvrdený nárok nemožno považovať za
dostatočne osvedčený len na základe jej tvrdení o tom, že  žalovaný od nej vymáha fiktívne pohľadávky.

8. Potrebu neodkladnej úpravy  pomerov medzi stranami, ktorú v danom prípade žalobkyňa odôvodnila
tým, že konanie žalovaného smeruje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností
vo vlastníctve žalobkyne, je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu skúmať aj z hľadiska právnej
úpravy inštitútu záložného práva, na ktorú poukázal aj žalovaný vo svojom odvolaní a ktorá záložného
veriteľa  oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva,
ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Dôvodne preto žalovaný namieta, že záložné právo  je
zákonom dovoleným a aj predpokladaným právnym inštitútom, slúžiacim na zabezpečenie práva veriteľa
na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu a plní teda
zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu, na realizáciu ktorej slúži inštitút dobrovoľnej dražby. Nemožno
preto samotný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou založených nehnuteľností, zriadeného v
súlade so zákonom za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, považovať za postup
odporujúci zákonu, ktorý by bol porušením práva na ochranu obydlia.

9. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila svoje
tvrdenia o tom, že žalovaný vymáha od nej  fiktívne pohľadávky, príp. pohľadávky riadne a zákonne



nevyčíslené, a taktiež vzhľadom na možnosť žalobkyne v prípade porušenia jej práv domáhať sa ochrany
právnymi prostriedkami upravenými v zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, odvolací súd
dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je splnená podmienka existencie nevyhnutnej potreby
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa                 §
388 C.s.p.  zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v celom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol          o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu               o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)        (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch           s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov  o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).