Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/100/2020 z 18. 8. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. augusta 2020, sp. zn. 7Co/100/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1320206473.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/100/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1320206473.1 | 2020-08-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c0f6fa5-ea2a-4716-b76d-ca9370f7a625 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1320206473.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/100/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206473
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320206473.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v spore žalobcov: X/ Š. T., R.. XX.XX.XXXX,
T. D. T. C. X.. XXXX/XX, XXX XX K., X/ E. S., R.. XX.XX.XXXX, T. D. V. K., zastúpená: JUDr. Soňa
Tóthová, advokátka, so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava, zapísaná v zozname advokátov
vedenom SAK pod číslom 5375, IČO: 43 446 477, proti žalovanej: Q. T., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. C.
X.. XXXX/XX, XXX XX K., v konaní o určenie vlastníckeho práva alt. vecného bremena a o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/,2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 1.7.2020, č.k. 60C/59/2020-149, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadali uložiť žalovanej povinnosť strpieť nerušené užívanie nehnuteľností žalobcami
1/,2/, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložiť zákaz žalovanej vykonávať úkony
voči dodávateľom elektriny, vody a plynu smerujúce k odpojeniu nehnuteľností od dodávok elektriny,
vody a plynu, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zákaz žalovanej nakladať
s nehnuteľnosťami, najmä ich scudziť alebo akýmkoľvek iným úkonom previesť vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam na ďalšie osoby, a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy,
zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, tiež uzavrieť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné
obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný
vklad do právnickej osoby, prenechať nehnuteľnosti tretej osobe do užívania na základe, v čase
nariadenia neodkladného opatrenia, neexistujúcou nájomnou zmluvou alebo inou zmluvou a vykonať
úkony smerujúce k výkonu záložného práva záložným veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31320155, zapísaného v časti „C“ Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie K. podľa C.-XXXX/XXXX zo
dňa 09.12.2014 ( výrok I.) a uložil žalobcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok
v sume 33 eur na účet Okresného súdu Bratislava III za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 10.06.2020, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia ( výrok II.).

2. Zamietajúci výrok I. právne odôvodnil § 324 ods.1,3, § 325 ods.1 písm. c/, d/, § 326 ods.1,2, § 328
ods.1, § 329 ods.1,2, § 228 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“),
čl.20 ods.1,3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ( ďalej „ Ústava SR „), § 123, § 124,
§ 132 ods.1,2, § 136 ods.1,2, § 151n ods.1, § 151 o ods.1,2, § 46 ods.1,2, § 22 ods.1, § 23, § 32 ods.2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej „ Občiansky zákonník „) , § 1 ods.1, § 4 ods.1,2,3,
§ 28 ods.1,2, § 34 ods.1, § 38, § 46 ods.1,2,3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej „katastrálny zákon„), § 2c ods.3 zákona č.
369/1990 Zb. o obcnom zriadení, § 3 ods.3 zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov SR a
registri obyvateľov SR, keď po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a



jeho prílohami mal na základe predložených listín a z verejne prístupného katastrálneho portálu za
osvedčené, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. K., v obci K., v okrese I., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, na Liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K. ako parcela
registra „C“ č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere 422 m2 , parcela registra „C“ č. XXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 92 m2 (Pozemky), stavba - rodinný dom so súpisným číslom
XXXX, postavená na pozemku reg. „C“ č. XXX/XXX (Rodinný dom). Pozemky nadobudla žalovaná
podľa C.-XXXXX/XXXX zo dňa 11.01.2013 na základe Kúpnej zmluvy od spoločnosti BL Fourteen,
s.r.o., pričom zo skutočnosti, že na LV je zapísané záložné právo v prospech VÚB, a.s. podľa C.-
XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2012 je zrejmé, že na úhradu časti kúpnej ceny vo výške 34 100 eur bolo
použité bankové financovanie. Záloha kúpnej ceny za Pozemky vo výške 2 000 eur bola uhradená dňa
25.07.2012, ako kupujúci je označená v Protokole o zložení zálohy žalovaná. Uzavretiu Kúpnej zmluvy
predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.07.2012 na kúpu Pozemkov s predávajúcim
M-Park, s.r.o., v ktorej sú ako Budúci kupujúci označení žalovaná a žalobca 1/, nachádza sa na nej
iba jeden (neidentifikovateľný) podpis. Stavba Rodinného domu bola realizovaná výstavbou na základe
stavebného povolenia č. XXX-XXX-XX-K. zo dňa 05.09.2014, o čom svedčí aj zápis rozostavanej
stavby podľa C.-XXXX/XXXX zo dňa 05.11.2014, pričom zo skutočnosti, že na LV je zapísané záložné
právo v prospech VÚB, a.s. podľa C.-XXXX/XXXX zo dňa 05.11.2014 a podľa C.-XXXX/XXXX zo dňa
09.12.2014 je zrejmé, že výstavba Rodinného domu bola (čo i len čiastočne) realizovaná z bankového
financovania. Z Kolaudačného rozhodnutia č.j. Výst. 135017-Ma zo dňa 27.02.2017 súd prvej inštancie
zistil, že žalovaná ako navrhovateľ a stavebník, zastúpená žalobkyňou 2/ dňa 18.01.2017 podala
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu Rodinný dom, pre ktorú bolo vydané stavebné
povolenie č. XXX-XXX-XX-Ma dňa 18.08.2014 a stavebný úrad povolil užívanie stavby Rodinného
domu na pozemku p.č. XXX/XXX podľa GP č. XXX/XXXX. Dokončená stavba Rodinného domu bola na
základne kolaudačného rozhodnutia spolu s oznámením o určení súp. č. XXX/XXXX zo dňa 14.03.2017
zapísaná záznamom na LV č. XXXX pre k.ú. územie K. podľa Z-2479/2017 zo dňa 20.04.2017 v
prospech žalovanej ako výlučnej vlastníčky. Vo vzťahu k Nehnuteľnostiam je na LV č. XXXX pre k.ú. K.
zapísaná poznámka: Žaloba o určenie vlastníckeho práva podaná na Okresnom súde Bratislava III pod
č. konania 60C/59/2020, k rodinnému domu súp. č. XXXX na N.. Č.. XXX/XXX a pozemkom parc. č.
XXX/XXX, XXX/XXX, podľa P-237/2020 zo dňa 12.06.2020 . Z výzvy na vypratanie zo dňa 29.04.2020
adresovanej žalobcom, Kristíne Jazykovej (dcére žalobkyne 2/) a O. Z. súd zistil, že žalovaná ako
vlastníčka Nehnuteľností vyzýva na vypratanie Nehnuteľností do 30 dní od doručenia výzvy, a oznamuje,
že žalobcovia a príbuzní žalobkyne 2/ neoprávnene užívajú Nehnuteľnosti a dopúšťajú sa trestného činu
neoprávneného zásahu do práva domu podľa § 218 Trestného zákona. V priloženej sms-komunikácii
žalovaná píše žalobcovi 1/: dňa 24.04.2020: „....B. R. Ž. T. P. A. W., W. O. C. D. O. S. T. K. N. P. J.. ...
E. I. T. R. za P. P. B. na H. I.. O. S. N. H. O. B. C., O. K. E. A. D. I. A. J. R. R., Q. R. J. I. O. R. S. R.
N. O. Ť. A..... Ak T. P. Ž. I. Ň.V. O. S. T. T. A., T. S. T. J. R., O. S. P. Ž. R., K. W. O. A. O. D. T. X. R.
J. A.. T. ak P. D. I. Ň. T. I. D. U. H. na I. O. I. T. N. O. S. P. K. I. A.ť“, dňa 20.05.2020: „O. V. E., Ž. po
N. C.U. na opustenie A. C. K. I. K. R., Ž. T. S. U. N., S. C. B. po XX.XX.XXXX O. S. I. T. na T., Ž. na
J. K. K. A. V. N..“ Z predložených potvrdení o úhradách a bankových výpisov mal súd za osvedčené, že
žalobcovia spolu alebo jednotlivo hradili rôzne výdavky súvisiace s Nehnuteľnosťami, poplatky spojené
s užívaním Nehnuteľností a pod.. Z predložených listín a z lustrácie v Registri obyvateľov SR mal
súd prvej inštancie ďalej za osvedčené, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ aj žalovaná mali ku dňu podania
návrhu na adrese Nehnuteľností evidovaný trvalý pobyt. Ku dňu 29.06.2020 bol trvalý pobyt žalobkyne
2/ evidovaný na obci K.. S.. S. emailom adresovaným právnej zástupkyni žalobcov zo dňa 29.06.2020
oznamuje, že žalovaná trvá na vyprataní Nehnuteľností a nakoľko pri poslednom telefonáte minulý
týždeň sa smerom k uvoľneniu Rodinného domu nepriblížili, bola dňa 29.06.2020 na príslušnom oddelení
cudzineckej polície oznámiť, že v jej Rodinnom dome nemá oprávnenie k pobytu žiaden cudzinec, pričom
zistila, že evidenčne polícia má zaznamenaný pobyt iba pani E. S. a polícia bude zrejme v ďalšom riešiť
oprávnenosť jej pobytu a zdržiavania sa v Nehnuteľnostiach žalovanej a že minulý týždeň na obecnom
úrade oznámila, že ruší trvalý alebo akýkoľvek iný pobyt všetkým osobám okrem seba v Rodinnom dome.
Z printscreenu obrazovky zobrazujúcej elektronický účet v ZSE a.s. pre účely zasielania elektronických
faktúr za spotrebu elektriny zákazníka: Q. T. (žalovaná) pre spotrebné miesto T. C. X.. XX, K., zákaznícke
číslo XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že pôvodne boli zaevidované ako kontaktné údaje
žalobkyne 2/ a bez zmeny iných údajov boli zmenené na email: Q..P. a t.č. +XXXXXXXXXXXX. XX.
Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana v
podobe navrhovaného neodkladného opatrenia žalobcovia uviedli, že im svedčí buď vlastnícke právo
(vo forme spoluvlastníctva so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2, ktorý spoluvlastnícky podiel



patrí do BSM žalobcov) alebo vecné bremeno bezodplatného doživotného užívania k Nehnuteľnostiam,
ktorých vznik odvodzujú od ich zámerov strán pri nadobudnutí Nehnuteľností a ústnych dohôd so
žalovanou, faktických úkonov pri nadobudnutí Nehnuteľností (zastúpenie žalovanej, podpisovanie,
dojednávanie pokladov a dohôd/zmlúv a súvisiacej dokumentácie, realizovanie výstavby, prevádzky a
údržby Rodinného domu, dojednanie financovania a čiastočné financovanie Nehnuteľnosti z vlastných
prostriedkov), hoci v katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník zapísaná od počiatku žalovaná,
ktorá bola aj stavebníkom podľa stavebného povolenia na výstavbu Rodinného domu a je na základe
kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o určení súpisného čísla a orientačného čísla zapísaná na
predmetom LV ako výlučný vlastník dokončenej stavby Rodinného domu. Rovnako výhradne žalovaná
je dlžníkom a záložcom vo vzťahu k úverovému financovaniu (použitému k čiastočnej úhrady kúpnej
ceny za Pozemky a výstavbe Rodinného domu).

3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že vo vzťahu k bezodkladnej potrebe úpravy pomerov
žalobcovia uviedli, že napriek tomu, že užívajú bezproblémovo Nehnuteľnosti na základe vzájomnej
ústnej dohody od momentu ich nadobudnutia každý v rovnakom rozsahu, žalovaná písomnou výzvou
zo dňa 29.04.2020 vyzvala žalobcov k vyprataniu Nehnuteľností, deklaruje svoju nespokojnosť so
spoločným bývaním so žalobcami ( predovšetkým so žalobkyňou 2/) a vôľu zabezpečiť si vlastné
bývanie, pričom výzva na vypratanie a sms správy zo dňa 29.04.2020 a 20.05.2020 sú dôkazom
toho, že žalovaná je pevne rozhodnutá žalobcov vypratať z Nehnuteľností, nerešpektuje ich vzájomné
dohody a ani to, že žalobcovia sa po celú dobu o Nehnuteľnosti starajú a hradia všetky náklady
spojené s vlastníctvom a užívaním Nehnuteľností, neposkytla žalobcom žiadne náhradné ubytovanie,
výzva žalovanej narúša a znemožňuje pokojné užívanie Nehnuteľností, na ktoré majú žalobcovia
plné právo, pričom Rodinný dom je jediným obydlím žalobcov a žalobcovia nemajú kam ísť. Žalovaná
Rodinný dom opustila dňa 23.04.2020, teda nie je jej obydlím. Konanie a správanie sa žalovanej
je tak podľa žalobcov nielen v rozpore s ústnymi dohodami strán sporu, dobrými mravmi a právami
žalobcov na ochranu obydlia a súkromia, ale jednoznačne preukazuje, že žalovaná sa uvedeným
spôsobom pokúša doslova zbaviť sa žalobcov a získať Nehnuteľnosti do svojej výlučnej dispozície
bez ich zaťaženia žalobcami, zrejme sa bude snažiť Nehnuteľnosti predať a zbaviť sa tak aj ťarchy
na nich viaznucej. Vzhľadom na konanie žalovanej tu existuje reálna hrozba, že žalovaná reálne bude
žalobcov vypratávať z Nehnuteľností a zo žalobcov sa stanú bezdomovci, žalobcovia žijú v strachu a
neistote. Žalovaná pritom odkazuje iba na list vlastníctva bez toho, aby rešpektovala práva žalobcov k
Nehnuteľnostiam, na ktorých sa s nimi sama dohodla, svoje chovanie voči žalobcom hrotí a jej konanie
až hraničí s nebezpečným vyhrážaním. Žalobcovia tvrdia, že žalovaná vykonáva kroky smerujúce k
odpojeniu Rodinného domu od dodávok médií (elektriny, vody a plynu), aby tým znemožnila jeho
užívanie žalobcami, uvažuje o možnosti, že nebude ďalej splácať hypotekárny úver a dá dom do dražby,
a podľa informácii právneho zástupcu žalovanej urobila oznámenie na cudzineckej polícii, že v Rodinnom
dome nemá žiaden cudzinec pobyt, teda je reálna hrozba, že im znemožní uspokojovanie ich základných
životných potrieb, že budú porušené ich základné práva na obydlie. Žalobcovia sú na základe dohody so
žalovanou a s poukazom na financovanie Nehnuteľností a na rodinné a vzťahové väzby, oprávnenými
užívateľmi Nehnuteľností a ako oprávnení užívatelia Nehnuteľností požívajú zákonnú ochranu. Potreba
dočasnej úpravy vzťahov v danom prípade vyplýva podľa žalobcov predovšetkým zo skutočnosti, že
riešenie vzájomných vzťahov vzhľadom na konanie žalovanej neznesie odklad a okamžitá dočasná
úprava je oprávneným záujmom žalobcov na ochranu ich práv, ktoré sú konaním žalovanej ohrozované.

4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia
povinnosti žalovanej strpieť užívanie Nehnuteľností žalobcami, zákazu žalovanej vykonávať úkony voči
dodávateľom médií (elektriny, vody a plynu) smerujúce k odpojeniu Nehnuteľností od dodávok, zákazu
žalovanej nakladať s Nehnuteľnosťami v požadovanom rozsahu a zákazu žalovanej vykonať úkony
smerujúce k výkonu záložného práva záložným veriteľom VÚB, a.s. ako prvoradé vo vzťahu k splneniu
základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že hodnoverné osvedčenie
nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o
žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v
Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti
a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia



vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013). Poukazujúc na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015, podľa ktorého:
„Akceptovanie výkladu krajského súdu by v konečnom dôsledku znamenalo, že ktokoľvek, kto poskytol
tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou, alebo úverom), aby nadobudla vlastnícke
právo k nehnuteľnosti prevodom, by sa mohol súdnou cestou úspešne domáhať vydania rozhodnutia
o jeho spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti len z tohto titulu. Takýto výklad nielenže nenachádza
oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale prieči sa zmyslu a účelu striktnej právnej úpravy
nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bytom derivatívnym spôsobom, písomnou zmluvou,
za zákonom ustanovených podmienok a vkladom do katastra nehnuteľností. Poskytnutie peňažných
prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej
osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na
prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo
osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“ mal za to, že
žalobcovia opísanými skutkovými tvrdeniami neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ktorý odvíjajú od existencie právneho vzťahu strán sporu ohľadne spoločného
nadobudnutia vlastníctva a užívania Nehnuteľností stranami sporu v rovnakom rozsahu (bezodplatného
užívania Nehnuteľností žalobcami) založeného na ústnych dohodách a prísľuboch so žalovanou, ktorá
dohoda je však výslovne spochybňovaná alebo vyvrátená predloženými listinami, z ktorých takáto
dohoda jednoznačne nevyplýva. Predložené listinné dôkazy naopak preukazujú jednoznačne prejavenú
vôľu účastníkov týchto úkonov, aby žalovaná ako výlučný vlastník na základe Kúpnej zmluvy nadobudla
Pozemky a bola jediným stavebníkom Rodinného domu, teda takto vymedzený nárok žalobcov nemá
oporu v predložených listinných dôkazoch zo strany žalobcov. Jednoznačná vôľa strán sporu a jej
prejav spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (teda že
žalovaná bude jediným a výlučným vlastníkom Nehnuteľností), bola prejavená aj navonok voči tretím
osobám (predávajúci Pozemku, stavebné a kolaudačné konanie, uzavretie úverovej zmluvy a záložnej
zmluvy s VÚB a.s. a PSS tak na Pozemky, ako aj rozostavaný Rodinný dom), pričom ak aj žalobcovia
(alebo ktorýkoľvek z nich jednotlivo) vystupovali voči týmto osobám alebo orgánom verejnej moci, konali
tak na základe splnomocnenia žalovanej, z ktorého zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému, teda žalovanej. S poukazom na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
konštatoval, že samotné financovanie nadobudnutia Nehnuteľností ani ich zhodnocovanie samo osebe
nepredstavuje titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam.

5. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zriadenie vecného bremena práva doživotného užívania
Nehnuteľností súd prvej inštancie uviedol, že faktické užívanie Nehnuteľností žalobcami, i keď so
súhlasom žalovanej, a existencia ústnej dohody so žalovanou ohľadne ich užívania, nepredstavujú
žiaden zo spôsobov vzniku vecného bremena práva doživotného užívania, pričom samotné bankové
financovanie na nadobudnutie a výstavbu Nehnuteľností odôvodňuje záver, že banka by neakceptovala
záloh (Nehnuteľnosti), na ktorom by vecné bremeno práva doživotného užívania v prospech žalobcov
viazlo. Naviac samotní žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú, že
na ich strane nie je splnená podmienka pre vydržanie práva vecného bremena podľa ust. § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a napriek tomu sú so zreteľom na všetky skutočnosti opísané v
žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dobromyseľní držitelia Nehnuteľností, keďže
Nehnuteľnosti užívajú dlhodobo na základe dohody so žalovanou ako vlastný majetok. Takéto tvrdenie
žalobcov o držbe Nehnuteľností ako ich vlastného majetku je však v príkrom rozpore s prezentovanými
listinnými dôkazmi, predloženými žalobcami v konaní. Žalobcovia si museli byť po celú dobu užívania
Nehnuteľností vedomí, že právo na obydlie, na ktoré sa odvolávajú, má základ len v ničím nepodloženej
dohode a súhlase žalovanej s ich užívaním (bez presne vymedzených podmienok, vrátane trvania),
pričom žalobcovia súhlas žalovanej o dočasnom alebo dokonca doživotnom užívaní Nehnuteľností
nepreukázali. S reakcie žalovanej v sms komunikácii a jej námietok adresovaných žalobcovi 1/ je možné
dovodiť, že ak aj existovala dohoda o užívaní Nehnuteľností žalobcami, súčasný výkon a rozsah
užívania žalobcami pravdepodobne nezodpovedá ich pôvodnej dohode.

6. Tvrdenia žalobcov o tom, že existovala dohoda o dočasnom výlučnom zápise vlastníckeho práva
k Nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v prospech žalovanej a o tom, že ako náhle to bude
možné, usporiadajú si právne vzťahy k Nehnuteľnostiam v písomnej forme zriadením vecných práv k
Nehnuteľnostiam, predkupného práva v prospech žalobcov a rovnako boli dohodnutí na vysporiadaní
práv k Nehnuteľnostiam v prípade, ak sa žalovaná rozhodne pre samostatné bývanie a nebude sa
chcieť podieľať na ich financovaní, žalobcovia nijak neosvedčili , aj keď právny poriadok SR dáva



stranám k dispozícii právne nástroje na zabezpečenie a zazmluvnenie takýchto práv (napr. zmluva
o budúcej zmluve a pod.). Za zrejmé mal, že práve od priameho príbuzenského vzťahu žalobcu 1/
a žalovanej odvodzujú žalobcovia neformálnosť vzťahov medzi stranami sporu , táto argumentácia
však nemôže obstáť v situácii, keď predmetom jednotlivých zmluvných vzťahov sú alebo majú byť
Nehnuteľnosti, kde je kladený dôraz na prísnu formálnosť právnych úkonov s ohľadom na ich dôsledky
a právne účinky vo forme zmeny vlastníckeho práva alebo jeho obmedzenia vecným bremenom príp.
predkupným právom, vrátane prísne formalizovaného konania týkajúceho sa zápisu týchto práv vkladom
do katastra nehnuteľností. Žalobcovia si podľa názoru súdu prvej inštancie po celú dobu užívania
Nehnuteľností tak museli byť vedomí, že dlhodobo užívajú Nehnuteľnosti len so súhlasom žalovanej,
ktorý táto môže odvolať, bez iného relevantného právneho titulu. Za správnu nepovažoval argumentáciu
žalobcov o aplikovateľnosti rozhodnutia, podľa ktorého nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy
nemá za následok jej neplatnosť, na prejednávaný prípad. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
z obsahu spisu a z tvrdených a osvedčovaných skutočností zo strany žalobcov nie je možné dovodiť
dôvodnosť a trvanie nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana tak, aby súd mohol ich návrhu
vyhovieť a dočasne v požadovanom rozsahu obmedziť vlastnícke právo žalovanej a uložil jej povinnosť
strpieť užívanie Nehnuteľností žalobcami a ďalšie navrhované obmedzenia.

7. Naviac posúdením obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu zákazu
nakladania, scudzenia alebo zaťaženia Nehnuteľností, vykonávania úkonov voči dodávateľom
smerujúce k odpojeniu Nehnuteľností ani vykonávania úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva
záložným veriteľom VÚB, a.s., súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné
dočasne upraviť pomery strán do právoplatného skončenia sporu, keď žalobcovia neosvedčili súdu
žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaná ako vlastník Nehnuteľností predmetné
Nehnuteľnosti mieni scudziť, prípade zaťažiť, odpojiť od médií. Okrem existencie nároku musí žalobca
vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu nakladať s
Nehnuteľnosťami a to najmä akýmkoľvek spôsobom ich scudziť alebo zaťažiť, osvedčiť nevyhnutnosť
potreby okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, pričom obava z ohrozenia práv musí byť
bezprostredná, zjavná a reálna, nie len hypotetická. V danej veci však žiadny dôkaz, preukazujúci, že
by žalovaná vykonávala úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva k predmetným Nehnuteľnostiam
alebo ich odpojeniu od dodávky médií, produkovaný nebol a žalobcovia, ktorí sú zaťažení dôkazným
bremenom, takýto dôkaz súdu nepredložili. Zmena kontaktných údajov zákazníckeho účtu ZSE a.s. a
účtovanie poplatku samo o sebe nepreukazuje úmysel žalovanej smerujúci k odpojeniu Nehnuteľností
od dodávky elektrickej energie. Súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný
vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch
a s nepomernými ťažkosťami, avšak žalobcovia k tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neopísali žiadne skutočnosti, ktoré by to čo i len čiastočne osvedčovali. Za absencie dôkazov
by obmedzenie dispozície s vlastníckym právom žalovanej bolo neprimerané a nad rámec zákonom
stanovených podmienok, čo by malo za následok porušenie základného práva garantovaného Ústavou
Slovenskej republiky a následne právnymi normami. Pri tejto úvahe nezohľadňoval úkony žalovanej,
avizované jej právnym zástupcom, smerujúce k zrušeniu trvalého pobytu žalobcov na adrese Rodinného
domu, a úkony adresované cudzineckej polícii, s ohľadom na evidenčný charakter trvalého pobytu podľa
zákona o hlásení pobytu občanov SR , ktoré nemajú vecný súvis s uplatneným nárokom žalobcov vo
veci samej.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia napokon poukázal na to, že v ust. § 228 ods. 2
C.s.p. je ustanovená rozšírená subjektívna záväznosť rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby. Táto sa okrem žalovaného vzťahuje aj na osobu, ktorá zmluvne
nehnuteľnosť nadobudla až po tom, ako bola v katastri nehnuteľností vyznačená poznámka o
prebiehajúcom súdnom konaní. V sporoch týkajúcich sa nehnuteľností sa často stáva, že nehnuteľnosť
je v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čím sa žalobcovi komplikuje
situácia s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb. Podľa citovaného ustanovenia je strana
oprávnená podať na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh na zápis informatívnej
poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam. Poznámka
v zmysle ust. § 38 katastrálneho zákona vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka
nakladať s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Ak po
zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľnosti bude nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu,
výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam alebo o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla



vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok
rozsudku je voči nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie.

9. Aj s prihliadnutím na zápis obmedzujúcej poznámky podľa § 228 ods. 2 C.s.p. na LV č. XXXX pre k.ú.
K. nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu zákazu nakladať
s Nehnuteľnosťami, ako to navrhujú žalobcovia, za dôvodný. Poznámka o súdnom konaní predstavuje
významnú formu ochrany, obdobnú účinkom žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia a jej
vyznačenie o prebiehajúcom súdnom spore na LV č. XXXX pre kat. územie K. tak považoval za
dostatočnú ochranu z hľadiska potreby efektívneho zabezpečenia ochrany ohrozených práv žalobcov,
z dôvodu ktorého by nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu zdržania sa výkonu vlastníckeho
práva bolo nadbytočné. Uviedol, že aj prípadný záujemca o kúpu nehnuteľností si z tejto verejnej listiny
zistí, že o danej nehnuteľnosti je vedené súdne konanie ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č. k. 17Co/22/2011-88, Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8Co/180/2016, Krajského súdu Trenčín,
sp. zn. 17Co/127/2018, Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2Co/9/2018, Krajského súdu Nitra, sp. zn.
25Co/351/2017).

10. Vo vzťahu k uloženiu zákazu žalovanej vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva
záložným veriteľom VÚB, a.s. považoval súd prvej inštancie návrh za plne nedôvodný a nelogický, keď
začatie výkonu záložného práva je plne v kompetencii záložného veriteľa, nie záložcu, a viaže sa na
písomné oznámenie začatia výkonu záložného práva záložcovi (a dlžníkovi, pokiaľ osoba dlžníka nie
je totožná s osobou záložcu).

11. O povinnosti žalobcov 1/,2/ uvedenej vo výroku II. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 5 ods.1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a Položky 1 písm. c/
Sadzobníka súdnych poplatkov .

12. Proti výroku I. uznesenia podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/,2/ namietajúc, že
uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
písm. h/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ( § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci ( § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.). Uznesenie v napadnutej časti označili za nesprávne,
arbitrárne, predčasné, vydané v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou Slovenskej republiky a
medzinárodnými dohovormi, ako aj na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré opomína,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je založený výlučne na tom, že Nehnuteľnosti tvoria
obydlie žalobcov založené na faktickom užívaní nehnuteľností so súhlasom žalovanej, pričom toto ich
právo na obydlie a súkromie je ohrozované výkonom vlastníckeho práva zo strany žalovanej, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi. Nehnuteľnosti užívajú v dobrej viere pri plnení si všetkých povinností
z toho vyplývajúcich a tieto zabezpečujú ich základnú a bytovú potrebu, ktorú nemajú možnosť riešiť
inak, a preto pokiaľ budú nútene vyprataní, bude výrazne ohrozené ich sociálne postavenie a budú
zbavení dôstojného života. Z doložených listinných dokladov vyplýva, že žalobcovia Nehnuteľnosti
užívajú, tieto tvoria ich obydlie, v ktorom majú evidovaný trvalý pobyt. Na základe dohody so žalovanou
užívajú Pozemky od r. 2013 , od r. 2016 bývajú v Rodinnom dome, nehnuteľnosti financovali,
dokončovali, upravovali a zveľaďovali, strany sporu svojim konkludentným konaním vytvorili stav spojený
so skutočným realizovaním práv a povinností spojených s Nehnuteľnosťami, vrátane ich užívania, čím
konkludentne založili stav, že žalobcovia sú oprávnení užívatelia Nehnuteľností a tieto tvoria ich obydlie.
Odvolatelia namietli, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy správne , všetky dôkazy vyhodnotil v
neprospech žalobcov, čím porušil princíp rovnosti zbraní. Žalobcovia predloženými listinnými dôkazmi
(nadobúdacími titulmi Nehnuteľností) nespochybnili a ani nevyvrátili ich tvrdenia o oprávnenej držbe
nehnuteľností a týmito preukazujú ich právny vzťah k Nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie nesprávne
založil svoju úvahu o neexistencii obydlia žalobcov v Nehnuteľnostiach na neexistencii právneho vzťahu
k Nehnuteľnostiam pred reálnym stavom, čím poprel ústavne a medzinárodnými zmluvami garantovaný
význam a charakter obydlia, neprihliadol na skutočnosť, že užívacie právo žalobcov k nehnuteľnostiam
je možné založiť i z priameho príbuzenského vzťah žalobcu 1/ a žalovanou (otca a dcéry), a tiež
zo vzťahu žalobkyne 2/ a žalovanou (žalobkyňa 2/ je manželkou žalobcu 1/ a žalovanej nahrádzala v
mnohom vlastnú matku). Trvanie na dodržiavaní prísnych formalizovaných vzťahov k Nehnuteľnostiam
pri rozhodovaní o poskytnutí ochrany obydlia a súkromia žalobcov je viac než prísne formalistické ,
arbitrárne a protiústavné. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že Nehnuteľnosti nepredstavujú
obydlie žalobcov a potrebu dočasnej ochrany obydlia žalobcov vydaním neodkladného opatrenia, čím



porušil základné právo žalobcov na ochranu súkromia a obydlia garantované čl. 21 Ústavy SR a čl.8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo žalobcov na súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy SR. Konajúci súd odignoroval a nedal odpoveď na špecifiká prípadu dané tým, že žalobcovia
užívajú Nehnuteľnosti ako svoj domov, majú v nich svoju domácnosť, svoje osobné veci, nehnuteľnosti
financujú, starajú sa o ne a že medzi stranami nepochybne a preukázateľne bola uzavretá dohoda o
užívaní nehnuteľnosti, že medzi stranami ide o rodinné, resp. blízke väzby odôvodňujúce neformálnosť
vzťahov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v bode 79 nevyplýva dôvod, pre ktorý neprichádza
do úvahy aplikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.z. 6 Cdo/200/2010, podľa ktorého nedostatok
písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť a posudzuje sa v ňom právny vzťah
k nehnuteľnosti, konkrétne nájomný vzťah vzniknutý konkludentne.

13. Podľa názoru odvolateľov je napadnuté uznesenie zmätočné, nekoherentné, iracionálne,
nepresvedčivé a nespravodlivé. Súd v ňom úplne ponechal bez povšimnutia kľúčovú otázku, a to výzvu
žalovanej na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sama osebe predstavuje značnú hrozbu pre žalobcov,
že prídu o svoje právo a možnosť dôstojne žiť, a ktorá vyžaduje poskytnutie dočasnej ochrany
žalobcom v podobe dočasnej úpravy pomerov strán sporu. V napadnutom uznesení je zjavný rozpor
súvislostí právnej argumentácie a skutkových okolností s pravidlami formálnej logiky a absencia jasných,
zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany . Žalobcovia sú na základe dohody so žalovanou a s poukazom na dohodnuté financovanie
nehnuteľnosti a i s poukazom na rodinné a vzťahové väzby, oprávnenými užívateľmi nehnuteľností a
požívajú zákonnú ochranu . Nehnuteľnosti predstavujú jediné obydlie žalobcov, o čom má žalovaná
vedomosť, jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi a porušujúce právo žalobcov na obydlie a právo
na súkromie chránené čl. 21 Ústavy SR a čl.8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
súd prvej inštancie napadnutým uznesením poskytol neprimerané a nedôvodné zvýhodnenie a ochranu
žalovanej na úkor ochrany žalobcov, ktorých právo na súkromie a obydlie je výzvou na vypratanie
nehnuteľností značne ohrozené a nevysporiadal sa s tým, či je táto výzva platným alebo neplatným
právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka).

14. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov 1/,2/ doručeného jej odvolacím súdom v
nadväznosti na ust. § 329 ods.1 C.s.p. (spoločne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia)
uviedla, že po rozchode jej rodičov (otca - žalobcu 1/ a matky, ktorá v spore nevystupuje ), sa rodičia
delili o majetok, pričom predali byt a výťažok z neho rozdelili na 4 časti - medzi seba ako rozvedených
manželov a medzi žalovanou a jej bratom, pričom žalovaná priamo na svoj vtedajší účet v ČSOB dostala
sumu 12 000 eur. Po prijatí týchto peňazí ju žalobca 1/ nahovoril s ohľadom na to, že žalovaná aktuálne
peniaze nepotrebuje a býva s ním v podnájme, na pozretie sa na možnosť domovej nehnuteľnosti,
ktorú by nadobudla žalovaná a po nejakej dobe spoločného bývania by sa dom stal jej celý. Žalobcovi
1/ fyzicky odovzdala čiastku 10 000 eur vybratú z účtu s tým, že ak bude treba niekde platiť zálohu
- rezerváciu na nehnuteľnosť, tak to vie on rovno vybaviť. V priebehu roka 2012 sa našiel pozemok
v K., na ktorý sa skladala záloha a potom sa realizovala jeho kúpa , celý pozemok bol kupovaný z
peňazí žalovanej - z prostriedkov, ktoré predtým zverila otcovi a kúpna cena bola doplatená z úveru
vo výške 34 372,80 eur, ktorý jej poskytla VÚB banka podľa Zmluvy o financovaní bývania č. XXX/
XXXXXXX/XX- XXX/ XXX zo dňa 08. 10. 2012. Následne došlo k získaniu stavebného povolenia a
ďalšieho úveru na výstavbu montovaného rodinného domu, pričom stavba bola zaplatená z flexihypotéky
z VÚB banky č. XXX/XXXXXX/XX/XXX zo dňa 10. 10. 2014 poskytnutej žalovanej v sume 55 000
eur a bolo tiež zriadené záložné právo na nehnuteľnosti. Od samého počiatku bola kúpa pozemku a
výstavba domu realizovaná a financovaná z prostriedkov žalovanej a nikdy nebola riešená ako predmet
spoločného vlastníctva žalovanej a žalobcov. S otcom bola dohodnutá, že nehnuteľnosť je výhradne
žalovanej a on s manželkou ju môžu užívať do okamihu kedy sa bude žalovaná reálne osamostatňovať
(napr. sa vydá a založí rodinu ) , resp. ak to nebude do dovŕšenia jej 30-tych narodenín, tak do tohto
termínu. Pri realizácii stavby mala žalovaná v cene diela dohodnutý bežný štandard prevedenia, a
pokiaľ žalobcovia mali záujem o niektoré iné prevedenia , napr. kachličiek, dlážok a pod., po súhlase
žalovanej si táto na tento nadštandard zobrala ďalšie úvery. Dohoda bola, že nakoľko žalovaná tieto
nadštandardy nepotrebuje, tak ich budú splácať žalobcovia 1/,2/ - tieto úvery však spláca aktuálne
výlučne žalovaná, nakoľko žalobcovi ich prestali uhrádzať. Žalovaná označila tvrdenia žalobcov, že od
počiatku sa mali stať spoluvlastníkmi a že tak nemohlo by preto, že na nehnuteľnosť vzniklo záložné
právo banky za zavádzajúce a nepravdivé, keďže o takomto riešení nikdy nebola ani len zmienka.
Úkony, na ktoré žalobcovia poukazujú v súvislosti s nimi vykonanými úkonmi viazanými na nadobudnutie
parcely, výstavbu a pripojením stavby k sieťam, označila za právne nepodstatné, pretože aj na tieto mali



od žalovanej ako nadobúdateľa a vlastníka nehnuteľnosti splnomocnenia a vždy boli úkony vykonané
na účet žalovanej. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že potom ako upozornila žalobcu 1/, že dovŕšila
dohodnutý vek a bude potrebné, aby si riešili svoje bývanie, tak prestali platiť záväzky voči dodávateľom
aj PSS a upomienky chodia žalovanej, ktorá tieto nedoplatky urovnáva a dokonca prvé upomienky boli
zo strany žalobcov zamlčané. Žalovaná uviedla, že sa nebude vyjadrovať k poznámkam žalobcov o
jej bezcitnosti a nemorálnosti, keďže otcovi po svojom návrate z dovolenky po 9. 3. 2020 povedala,
že práve počas neprítomnosti dovŕšila 30 rokov a bude chcieť vlastný dom bez ich prítomnosti,
načo zareagoval tak, že žalovanej na narodeniny ani nezagratuloval, nič nepovedal a gratuloval s
kvetinou iba žalobkyni 2/, ktorá mala v ten deň práve narodeniny. Žalovaná uviedla, že nerozumie prečo
a na základe čoho sa dovolávajú žalobcovi nielen určenia spoluvlastníctva ale alternatívne vecného
bremena doživotného bezplatného užívania nehnuteľnosti, na takomto variante nikdy neboli dohodnutí,
a práve takýto variant by bol z pohľadu záložnej banky neprípustný, keďže potom by museli v prípade
nesplácania úveru riešiť aj deložovanie žalobcov ako užívateľov nehnuteľnosti.

15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného proti
zamietajúcemu výroku I. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1
C.s.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcami 1/,2/.

16. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutej časti a využíva možnosť upravenú v ust. § 387 ods.2 C.s.p. svoje odôvodnenie
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov vzťahujúcich sa k napadnutému výroku I. V záujme
vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcov 1/,2/ uvádza nasledovné.

17. Ako prvoradé konštatuje nedôvodnosť námietky žalobcov 1/,2/ o arbitrárnosti, predčasnosti a
nepresvedčivosti rozhodnutia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak
len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.
ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a
po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Pri zohľadnení obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vzťahujúceho sa k výroku I., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov 1/,2/ na
nariadenie neodkladného opatrenia je k námietkam žalobcov treba konštatovať, že odôvodnenie
rozhodnutia ( ktorého náležitosti predpisuje ust. § 234 ods.2, § 236 C.s.p.) uvedeným požiadavkám
vyhovuje - v rozhodnutí súd prvej inštancie dôsledne a podrobne uviedol, čoho a s akým odôvodnením
sa žalobcovia 1/,2/ domáhajú žalobou vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
(doplneným následnými podaniami zo dňa 25.6.2020 a 29.6.2020), podrobne uviedol skutočnosti
osvedčené jednak doloženými listinnými dôkazmi a jednak zistené z verejne prístupného katastrálneho
portálu, ako vec právne posúdil, akými úvahami sa riadil a k akým záverom dospel pri skúmaní splnenia
zákonných procesných predpokladov na nariadenie žalobcami 1/,2/ navrhnutého neodkladného
opatrenia a v rozhodnutí sa dôsledne a podrobne zaoberal jednotlivými dôvodmi, ktorými žalobcovia
1/,2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili (vrátane ich argumentácie o ochrane
obydlia a súkromia a poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/200/210 podľa ktorého
nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť ) . Na základe uvedeného



nie je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním považovať za arbitrárne ,
predčasné a nepresvedčivé a jeho obsah nedáva žiadny podklad pre výnimočné uplatnenie druhej vety
stanoviska Najvyššieho súdu SR R 2/2016 analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania
o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý , ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov majúcich znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
( o taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie,
alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” , prípadne ak došlo k vade
tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“) .

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 1 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

22. Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

25. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

26. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

28. Z v tomto rozhodnutí citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného
opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej
úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl.
C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom (žalobcom) navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje
si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého
majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný
nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia
je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo
strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako
aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu obavy z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, ak doposiaľ nebolo



vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené
mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň osvedčené skutočnosti,
ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre navrhovateľa ( žalobcom ) priaznivého rozhodnutia
ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý musí byť riadne osvedčený. V prípade, ak je návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný po začatí konania vo veci samej (resp. spoločne so žalobou), je
jednou zo základných podmienok pre jeho nariadenie vecná súvislosť (spojitosť) medzi navrhovaným
neodkladným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej.

29. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s
tým, že účastníci ( strany ) nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže
prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.

30. V posudzovanej veci sa žalobcovia 1/,2/ žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2020 domáhajú
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území K., v obci
K., v okrese I., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym
odborom, na Liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie K. ako parcela registra „C“ č. XXX/XXX - ostatná
plocha o výmere 422 m2, parcela registra „C“ č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 92
m2 ( Pozemky), stavba - rodinný dom so súp.č. XXXX, postavená na pozemku reg. „C“ č. XXX/XXX
( Rodinný dom) v spoluvlastníckom podiele 1/2; alternatívne zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v práve bezplatného doživotného užívania Nehnuteľností v prospech žalobcov 1/,2/ .

31. V podanej žalobe žalobcovia 1/,2/ súčasne navrhli nariadiť neodkladné opatrenie , ktorým žiadali :
a/ uložiť žalovanej povinnosť strpieť nerušené užívanie Nehnuteľností žalobcami 1/,2/, až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej,
b/ uložiť zákaz žalovanej vykonávať úkony voči dodávateľom elektriny, vody a plynu smerujúce k
odpojeniu Nehnuteľností od dodávok elektriny, vody a plynu, až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej
c/ uložiť zákaz žalovanej nakladať s Nehnuteľnosťami, najmä ich scudziť alebo akýmkoľvek iným
úkonom previesť vlastnícke právo k predmetným Nehnuteľnostiam na ďalšie osoby, a to na základe
kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, tiež uzavrieť zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, alebo vložiť
Nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, prenechať nehnuteľnosti tretej osobe do
užívania na základe, v čase nariadenia neodkladného opatrenia, neexistujúcou nájomnou zmluvou alebo
inou zmluvou a vykonať úkony smerujúce k výkonu záložného práva záložným veriteľom Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: 31320155, zapísaného v časti „C“ Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie
K. podľa C.-XXXX/XXXX zo dňa 09.12.2014.

32. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu
uloženia povinnosti žalovanej strpieť užívanie Nehnuteľností žalobcami, zákazu žalovanej vykonávať
úkony voči dodávateľom médií (elektriny, vody a plynu) smerujúce k odpojeniu Nehnuteľností od
dodávok, zákazu žalovanej nakladať s Nehnuteľnosťami v požadovanom rozsahu a zákazu žalovanej
vykonať úkony smerujúce k výkonu záložného práva záložným veriteľom VÚB, a.s. je treba prisvedčiť
súdu prvej inštancie v tom, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera
úspešnosti strany v konaní o žalobe je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia . Súd nemôže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci
samej (ktorý musí mať s navrhovaným neodkladným opatrením vecnú súvislosť ) javí ako nedôvodný.
Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v takomto prípade v rozpore s podstatou a účelom
neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
žalobca ( navrhovateľ ) dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými



prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného
dokazovania. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/,2/ v žalobe a v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( doplneného dvoma následnými podaniami) opísanými
skutkovými tvrdeniami neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku , o ktorého právnu ochranu sa v konaní
o veci samej uchádzajú a ktorý odvíjajú od existencie právneho vzťahu strán sporu týkajúceho
sa spoločného nadobudnutia vlastníctva k Nehnuteľnosti , užívania Nehnuteľnosti stranami sporu v
rovnakom rozsahu založeného len na žalobcami 1/,2/ tvrdených ústnych dohodách , resp. nároku
žalobcov 1/,2/ na zriadenie vecného bremena doživotného užívania Nehnuteľností. Konštatuje, že sa
v plnej miere stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie uvedenú úvahu odôvodnil a pri ktorých
zohľadňoval vo vzťahu k predmetu žaloby vo veci samej právne závery uvedené v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25.11.2015, právnu úpravu týkajúcu sa vlastníctva a spôsobov
jeho nadobudnutia a inštitútu vecného bremena spojeného s vlastníctvom nehnuteľností a spôsobmi
jeho vzniku .

33. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou žalobcov 1/,2/ namietajúcich, že súd
prvej inštancie poprel ústavne a medzinárodnými zmluvami garantovaný význam a charakter obydlia,
neprihliadol na skutočnosť, že užívacie právo žalobcov k nehnuteľnostiam je možné založiť i z priameho
príbuzenského vzťah žalobcu 1/ a žalovanou (otca a dcéry), a tiež zo vzťahu žalobkyne 2/ a žalovanou
(žalobkyňa 2/ je manželkou žalobcu 1/ a žalovanej nahrádzala v mnohom vlastnú matku), čím porušil
základné právo žalobcov na ochranu súkromia a obydlia garantované čl. 21 Ústavy SR a čl.8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
SR . V tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto odvolacia argumentácia nemá pri posudzovaní návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a vo vzťahu k správnym záverom o neosvedčení dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana , žiaden právny význam.

34. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu zákazu nakladania,
scudzenia alebo zaťaženia Nehnuteľností, vykonávania úkonov voči dodávateľom smerujúce k
odpojeniu Nehnuteľností ani vykonávania úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva záložným
veriteľom VÚB, a.s., aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie žalobcami osvedčené konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaná ako vlastník
Nehnuteľností predmetné Nehnuteľnosti mieni scudziť, prípade zaťažiť, odpojiť od médií. V danej veci
nebol žalobcami produkovaný žiadny dôkaz, preukazujúci, že by žalovaná vykonávala úkony smerujúce
k zmene vlastníckeho práva k predmetným Nehnuteľnostiam alebo ich odpojeniu od dodávky médií, keď
zmena kontaktných údajov zákazníckeho účtu ZSE a.s. a účtovanie poplatku sama o sebe nepreukazuje
úmysel žalovanej smerujúci k odpojeniu Nehnuteľností od dodávky elektrickej energie. Na základe
uvedeného by bolo obmedzenie dispozície s vlastníckym právom žalovanej neprimerané a znamenalo
by porušenie práva žalovanej vlastniť majetok, predmet svojho vlastníctva držať , užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním ( čl. 20 Ústavy SR , § 123 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu
k navrhovanému uloženiu zákazu žalovanej vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva
záložným veriteľom VÚB, a.s. je treba sa zhodnúť so súdom prvej inštancie v tom, že začatie výkonu
záložného práva je plne v kompetencii záložného veriteľa, nie záložcu, a viaže sa na písomné oznámenie
začatia výkonu záložného práva záložcovi (a dlžníkovi, pokiaľ osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu).

35. Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo
výroku I. podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí
(§ 262 ods.1 C.s.p.).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).