Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/38/2019 z 25. 2. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2020, sp. zn. 15Co/38/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1317214588.1 Krajský súd Bratislava | 15Co/38/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1317214588.1 | 2020-02-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f263a40-0336-4f97-b9ff-f6c0d83da142 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317214588.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/38/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317214588
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317214588.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: I. M. , narodený dňa
X.XX.XXXX, trvale bytom H., M. č. XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, Bratislava,
Prievozská č. 14/A, proti žalovanému: M. G. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., zastúpený
JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, Bratislava, Podjavorinskej č. 7, o určenie platnosti kúpnej
zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 11. septembra 2018,
č.k. 21 C 83/2017-98, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 11. septembra 2018, č.k. 21 C 83/2017-98,
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 11.9.2018, č.k. 21 C 83/2017-98, I.
žalobu v celom rozsahu zamietol; II. žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere
úspechu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 12.7.2017, ktorou sa žalobca domáhal
určenia platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným dňa 19.4.2016 o prevode vlastníctva
záhradnej chaty súpisné č. XXXXX., katastrálne územie D., postavenej na parcele č. XXXX/XX,
nezapísanej na liste vlastníctva. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.4.2016 uzavrel so žalovaným
uvedenú kúpnu zmluvu a v rovnaký deň mu žalovaný podpísal potvrdenie, ktorým deklaroval, že mu
na základe podpísanej kúpnej zmluvy vyplatil dohodnutú kúpnu cenu 5.000,- €, ktorú prevzal. Dňa
19.4.2017 mu žalovaný taktiež podpísal plnú moc na výhradné zastupovanie vo všetkých úkonoch
spojených s prevodom predmetnej záhradnej chaty, na ktorú bolo Obvodným národným výborom
dňa 23.12.1977 vydané dodatočné stavebné povolenie č. XXX-XXXX/XX-OR-XXX. Dňa 27.4.2017 mu
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Baránika, doručil odstúpenie od kúpnej
zmluvy z dôvodu tiesne v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka pre mimoriadne ťaživú situáciu vyvolanú
absenciou akýchkoľvek finančných prostriedkov, ani na základné životné potreby, pričom zostal bez
domova. Nápadne nevýhodné podmienky odôvodnil skutočnosťou, že v právoplatnom uznesení o
dedičstve Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 24.4.2015, č.k. 1 D 285/2012-97,
bola hodnota chaty určená na sumu 46.450,- €, a preto dohodnutá kúpna cena vo výške 5.000,- € v
predmetnej kúpnej zmluve predstavuje nápadne nevýhodné podmienky. Uviedol, že z článku VI bod 6.
kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný vykonal právny úkon v predpísanej forme, zmluvu si prečítal pred
podpisom, porozumel jej obsahu, bola spísaná podľa jeho skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov,
pričom prehlásil, že ju neuzatváral v tiesni, ani za nápadne jednostranne nevýhodných podmienok,
je pre neho výhodná, pri podpise nebol na neho vyvíjaný nátlak. Odstúpenie žalovaného od kúpnej
zmluvy tak považuje za neplatné, nakoľko ním preukazovaná tieseň a nápadne nevýhodné podmienky
v čase podpisovania zmluvy neexistovala. Žalovaný v čase podpisovania zmluvy mal vedomosť o
právoplatnom uznesení o dedičstve, ktorým bola hodnota predmetnej chaty určená sumou 46.450,- €,
ale i napriek tomuto zmluvu podpísal a prevzal od neho kúpnu cenu. Žalovaný naplnenie ustanovenia §
49 Občianskeho zákonníka nepreukázal, z dôvodu ktorého je odstúpenie od zmluvy neplatné. Naliehavý



právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. preukazoval odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, veľkého senátu občianskoprávneho kolégia zo dňa 27.4.2017, sp.zn. 1 VCdo
1/2017, z ktorého bodu 18. odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, kedy právny záujem, ako podmienka
procesnej prípustnosti určovacej žaloby ( § 80 písm. c/ O.s.p.), musel byť naliehavý v tom zmysle, že
vyhovením žalobe bolo možné odstrániť spornosť právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho
oprávnených záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že naliehavý právny záujem spravidla je daný všade
tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti. Ak súd vysloví platnosť
predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016, rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľnosti žalobcu ako vlastníka kúpenej veci.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi založenými v spise, ako aj s celým obsahom spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový
stav veci. Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, budúci predávajúci-žalovaný
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., stavby bez súpisného
čísla, postavenej na pozemku - parcelné č. XXXX/XX ako záhradná chata, nezapísanej na liste
vlastníctva, na ktorú bolo Obvodným národným výborom Bratislava III dňa 23.12.1977 vydané dodatočné
stavebné povolenie č. OVaÚP-XXX-XXXX/XX-OR-XXX a budúci kupujúci-žalobca, sa zaviazali v lehote
15 dní od podpisu zmluvy, uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 19.000,- €, ktorá mala byť budúcemu predávajúcemu vyplatená v
hotovosti v dvoch splátkach a jedným bezhotovostným vkladom do depozitu notára, ktorý mal uvoľniť
finančnú hotovosť po zapísaní kupujúceho na list vlastníctva parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/X tak, že prvú
splátku vo výške 270,- € v hotovosti pri podpise zmluvy o budúcej zmluve, druhú splátku vo výške 1.730,-
€ v hotovosti pri podpise kúpnopredajnej zmluvy a sumu 17.000,- € do depozitu notára bezhotovostným
vkladom, ktorý mal uvoľniť finančnú hotovosť pri zápise kupujúceho na list vlastníctva parciel č. XXXX/
XX a č. XXXX/X. Zmluvné strany prehlásili, že kúpnu cenu dohodli v súlade s ustanovením § 589
Občianskeho zákonníka. Dňa 19.4.2016 bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva podľa § 588
a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaný ako výlučný vlastník záhradnej chaty-stavby
bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parcelné č. XXXX/XX, nezapísanú na liste vlastníctva,
odpredal žalobcovi za dohodnutú kúpnu cenu 5.000,- €, ktorú mal kupujúci vyplatiť predávajúcemu pri
podpise kúpnej zmluvy. Kupujúci v čl. II kúpnej zmluvy prehlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil
so stavom nehnuteľnosti a tento mu je známy. Podľa čl. V mal kupujúci nadobudnúť vlastníctvo k
predmetnej nehnuteľnosti, t.j. záhradnej chate, dňom podpísania zmluvy a uhradením kúpnej ceny. Na
základe potvrdenia zo dňa 19.4.2016 žalovaný a žalobca potvrdili, že žalobca ako kupujúci
odovzdal a žalovaný ako predávajúci prevzal od žalobcu sumu 5.000,- € v hotovosti, podľa kúpnej
zmluvy na kúpu uvedenej nehnuteľnosti. Odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2017 adresovaným
žalobcovi, žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016, ktorej predmetom bol prevod chaty
postavenej na parcele č. XXXX/XX, katastrálne územie D. z dôvodu, že z jeho strany bola zmluva
uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pričom tieseň bola v tom, že v čase uzatvárania
zmluvy sa nachádzal v mimoriadne ťaživej situácii vyvolanej absenciou akýchkoľvek financií, ani na
základné životné potreby, bez domova, kedy bol žalobcom oslovený a dňa 19.4.2016 podpísal kúpnu
zmluvu, podľa ktorej kúpna cena chaty bola vo výške 5.000,- €. Hodnota chaty bola v právoplatnom
uznesení o dedičstve Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 24.4.2015, č.k. 1 D285/2012-97, určená
na sumu 46.450,- €, takže kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016 vo výške 5.000,-
€ predstavuje až nápadne nevýhodné podmienky pre neho ako predávajúceho. Preto podľa § 49
Občianskeho zákonníka odstúpil od zmluvy a zrušil ju od začiatku. Súčasne oznámil žalovaný žalobcovi,
že návrh na vklad vlastníckeho práva podaný na Okresný úrad, katastrálny odbor, dňa 30.8.2016, vedený
pod V-XXXXX/XXXX, berie späť. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa
17.7.2017, č. V-XXXXX/XX, bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným týkajúcej sa stavby bez súpisného čísla,
t.j. záhradnej chaty na pozemku registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/XX, katastrálne územie D.,
prerušené podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona z dôvodu, že dňa 12.7.2017 mu bolo doručené
oznámenie o podanej žalobe týkajúcej sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. začalo sa konanie o
predbežnej otázke.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/, d/ , § 217
ods. 1 veta prvá C.s.p., § 37 ods. 1, § 40a, § 48 ods. 1, ods. 2, § 49, § 49a Občianskeho zákonníka a
dôvodil tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Poukázal na to, že
určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je



predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický,
nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Ustanovenie citovaného zákonného
ustanovenia vyžaduje istú kvalitu určovacej žaloby spočívajúcu v tom, že žalobca musí preukázať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je
prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a
záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ
pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit
iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa
ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z
právneho vzťahu medzi stranami sporu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím.
Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. Úspešne môže podať
žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza
vecnú legitimáciu účastníka. Podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, a to na určení proti označenému žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy strán sporu a tým sa potom zabráni prípadným ďalším žalobám. Právny záujem na určení
(ne)existencie práva vyplývajúci z osobitného predpisu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobca nemá
povinnosť preukazovať, nakoľko tento vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu
oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto
žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Žalobami na určenie
(ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu sú napríklad žaloba
podľa § 55 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do
konkurzu podľa § 32 konkurzného zákona, žaloba podľa § 78, § 124 konkurzného zákona. K žalobe
na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C.s.p. konštatoval, že pôvodná právna úprava
zakotvená v Občianskom súdnom poriadku (§ 80 písm. c/) neobsahovala všeobecné ustanovenie,
ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti.
Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami podľa
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti, že (napríklad právny úkon
je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení
právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v
prítomnosti. Preto výrok o tom, či je zmluva platná alebo neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v
čase vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Nová právna úprava v ustanovení § 137 písm.
d/ C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, že tak vyplýva z právneho
predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou
je neplatnosť, príp. neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu
úkonu (dražba, valné zhromaždenie). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti
právneho úkonu o skončenie pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba nájomcu na
určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131, § 183 , § 242, § 260 Obchodného zákonníka,
žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, žaloba o
neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, pri ktorých žalobách z konkrétneho
hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako
minulú udalosť). Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon
hľadí ako na neplatný. Ide o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu
sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Hhmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o
určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď
považovať za platnú, aj keby zamestnanec jej neplatnosť nenamietal. V posudzovanej veci sa žalobca
domáhal voči žalovanému určenia platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.4.2016, ktorej predmetom
bola záhradná chata nezapísaná na liste vlastníctva, bez súpisného čísla, postavená na parcele č.
XXXX/XX, katastrálne územie D. z dôvodu, že odstúpenie žalovaného od predmetnej kúpnej zmluvy
zo dňa 27.4.2017 pre tieseň a nápadne nevýhodné podmienky podľa § 49 Občianskeho zákonníka
je neplatné a neúčinné, pretože v čase podpisovania zmluvy neexistovali. Naliehavý právny záujem
odôvodňoval spočiatku § 137 písm. c/ C.s.p. tým, že vyhovením žalobe bude môcť byť odstránená
spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu a ochrana práv žalobcu a jeho oprávnených záujmov,
pričom naliehavý právny záujem je daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom na zápis
žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností. V replike žiadal žalobca žalobe vyhovieť v zmysle §
137 písm. d/ C.s.p. s poukazom, že osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva možnosť žalobcu
požadovať určenie právnej skutočnosti, platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, je Občiansky zákonník.
Hlavným predpokladom úspešnosti určovacích žalôb je preukázanie naliehavého právneho záujmu na



určení v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., pričom súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú
existenciu takéhoto záujmu, v opačnom prípade bez skúmania vecnej stránky veci musí žalobný návrh
ako neprípustný zamietnuť. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi sporovými stranami bola
uzavretá kúpna zmluva dňa 19.4.2016, bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva tejto zmluvy do
katastra nehnuteľností pod č. V-XXXXX/XX. Žalovaný dňa 26.4.2017 odstúpil od
kúpnej zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ju ako predávajúci uzavrel v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok. Katastrálne konanie o povolení vkladu bolo uznesením zo dňa
17.7.2017, č. V-XXXXX/XX prerušené podľa § 31a katastrálneho zákona, nakoľko katastrálnemu úradu
bolo oznámené podanie predmetnej žaloby, takže sa začalo konanie o predbežnej
otázke. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 18.12.2017, doručeného žalobcovi dňa 22.1.2018,
sa v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka domáha voči žalovanému relatívnej neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy z dôvodu § 49a Občianskeho zákonníka, a to že bol žalobcom pri podpise zmluvy
uvedený do omylu ohľadne výšky kúpnej ceny. Ďalej dôvodil, že žalobca sa domáhal vyhovenia žalobe
v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p., pričom predpokladom vyhovenia žalobe podľa tohto ustanovenia sú
skutočnosti, ktoré už uviedol v odôvodnení rozsudku. Keďže na základe tohto ustanovenia Civilného
sporového poriadku nevyplýva možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti, kedy nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko tento by mal vyplývať z právneho predpisu, avšak nie
zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. žalobca nepreukázal, z
ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka takáto možnosť vyplýva, pretože Občiansky zákonník nie
je osobitným predpisom podľa § 137 písm. d/ C.s.p., žalobu zamietol z dôvodu, že zmluvy a iné právne
úkony, ich neexistencia, či platnosť, sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a tak podaná žaloba je nedôvodná podľa § 137 písm. d/ C.s.p. Pokiaľ sa žalobca rozhodne žalovať takú
skutočnosť, ktorú mu právny poriadok neumožňuje, musí znášať v kontradiktórnom konaní následok v
podobe zamietnutia žaloby. Ak by sa aj na požadovaný nárok vzťahoval § 137 písm. c/ C.s.p., podľa
ktorého je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať, pokiaľ nevyplýva z osobitného predpisu,
musí sa tu jednať o určenie, či je tu právo alebo nie je. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca sa domáha
určenia právnej skutočnosti, platnosti právneho úkonu, ktoré určenie právnej skutočnosti umožňuje
výlučne § 137 písm. d/ C.s.p., naliehavý právny záujem na určení platnosti či neplatnosti právneho
úkonu neexistuje, ak možno žalovať priamo na určenie existencie či neexistencie práva. Žalobca sa
podanou žalobou domáha určenia platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016, pričom je zrejmé, že
v prípade vyhovenia žaloby by sa vzhľadom na dispozitívne úkony žalovaného, a to odstúpenie od
kúpnej zmluvy, dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nedosiahlo v budúcnosti pozitívne a
konečné vyriešenie spornosti vlastníctva k predmetnej chate. Samotné určenie platnosti kúpnej zmluvy
nevyjasňuje právne postavenie sporových strán definitívne a nevylučuje podávanie v budúcnosti ďalších
žalôb práve z dôvodu existencie ďalších úkonov vzťahujúcich sa k predmetnej kúpnej zmluve zo strany
žalovaného.
3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, ods. 2 C.s.p. a dôvodil tým, že plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu
trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nesúhlasil s právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že nepreukázal,
z ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka možnosť určenia právnej skutočnosti vyplýva, keďže
Občiansky zákonník nie je osobitným predpisom, a preto podľa § 137 písm. d/ C.s.p. jeho žalobu zamietol
z dôvodu, že zmluvy a iné právne úkony, ich neexistencia, či platnosť, sú právnymi
skutočnosťami podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako sa nestotožnil ani s tvrdením
prvoinštančného súdu, že nepreukázal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ C.s.p., nakoľko
sa podanou žalobou domáha určenia platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2016, pričom je zrejmé, že
v prípade vyhovenia žaloby by sa vzhľadom na dispozitívne úkony žalovaného, a to odstúpenie od
kúpnej zmluvy, dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nedosiahlo v budúcnosti pozitívne a
konečné vyriešenie spornosti vlastníctva k predmetnej chate; samotné určenie platnosti kúpnej zmluvy
nevyjasňuje právne postavenie sporových strán definitívne a nevylučuje podávanie v budúcnosti ďalších
žalôb práve z dôvodu existencie ďalších úkonov vzťahujúcich sa k predmetnej kúpnej zmluve zo strany
žalovaného. S odkazom na návrh žalovaného uplatnený v bode II., písm. c/ repliky má za to,
že žaloba s podaným petitom je prípustná, pretože osobitným predpisom z ktorého vyplýva jeho
možnosť požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, platnosti kúpnej zmluvy, je



Občiansky zákonník, osobitne ustanovenie § 40a. Žalovaný dovolávaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 19.4.2016 podľa uvedeného ustanovenia zákona poskytuje dôkaz, že podaná žaloba
podľa § 137 písm. d/ C.s.p. obstojí, keďže je prítomný osobitný právny predpis-Občiansky zákonník, z
ktorého vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o právnej skutočnosti. Na tomto závere
nič nemí ani právna kvalifikácia, ktorú nesprávne v podanej žalobe označil podľa § 137 písm. c/ C.s.p.
Poukázal na právnu teóriu a súdnu prax, ktorá rozoznáva kladné a záporné určovacie žaloby. O kladnú
určovaciu žalobu pôjde v prípade, ak sa žalobca domáha určenia existencie práva či právneho vzťahu.
O negatívnu určovaciu žalobu naopak pôjde v prípade, ak sa žalobca domáha určenia neexistencie
práva či právneho vzťahu. Z petitu jeho žaloby vyplýva, že sa domáha kladnej určovacej žaloby, ktorou
sa má určiť, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným dňa 19.4.2016 o prevode vlastníctva
predmetnej záhradnej chaty, je platná. Z obsahu žaloby a formulácie petitu je zrejmé, čoho
sa týka a čo sleduje. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne
podľa § 129 C.s.p., ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd prvej inštancie napriek
nesprávnej formulácii petitu mohol v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a
čo sleduje, nakoľko je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Z obsahu žaloby je
dostatočne zrejmé, že sledoval, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri. Súd prvej inštancie
preto mohol v konaní pokračovať a na základe žalobného petitu na určenie platnosti kúpnej zmluvy
rozhodnúť, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť; žiadal trovy konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho dovodil
žalobca svoje právo domáhať sa určenia právnej skutočnosti z textu ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovuje dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu. K tvrdeniu žalobcu v
odvolaní, že súd prvej inštancie mohol preformulovať žalobný petit a určiť, že žalobca je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti konštatoval, že žaloba o určenie vlastníctva je žalobou podľa § 1737 písm.
c/ C.s.p. Za určitých okolností by sa súd mohol odkloniť od formy (formulácie) žaloby a prihliadnuť k
jej obsahu, ak by bol obsah dostatočne určitý. Žalobca ale takýto postup súdu znemožnil tým, že vo
vyjadrení zo dňa 5.2.2018 vylúčil, že by podával žalobu podľa § 137 písm. c/ C.s.p., pričom trvá na tom,
že ide o žalobu podanú podľa § 137 písm. d/ C.s.p. a tak nebolo možné jeho žalobu (proti jeho vôli)
prejednať podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalobcu uvedenú v odvolaní,
že súd môže v konaní pokračovať a na základe žalobného petitu o určenie platnosti kúpnej zmluvy
rozhodnúť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
vlastníctvo k nehnuteľnej veci nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, tento povolený nebol a tak
nemá súd právomoc na to, aby chýbajúce rozhodnutie katastra o povolení vkladu nahradil rozsudkom
a určil, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Rozhodnutie o povolení vkladu do katastra
nehnuteľností je vo výhradnej právomoci orgánu štátnej správy katastra. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379,
§ 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto
prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že žalobca nemá v danej veci naliehavý právny záujem na určení, že kúpna
zmluva zo dňa 19.4.2016, ktorú uzavrel ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim, ktorej predmetom
bola kúpa nehnuteľnosti-záhradnej chatky súpisné č. XXXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., nezapísanej na liste vlastníctva, je platná. Odvolací súd
poukazuje na to, že žalobca má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo by sa jeho právne postavenie
bez tohto určenia stalo neistým. K vzniku žalobcovho právneho záujmu na určení stačí také chovanie
žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobcu alebo spôsobiť žalobcovi ujmu
na jeho právnom postavení. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu
právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci
majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní
o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu



alebo práva, o ktoré v konaní ide. Ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania.
Odvolací súd ďalej dodáva, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby
súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je
tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či
právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu. Súd preto v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu
naliehavého právneho záujmu, inak (bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako
neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to
aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu nie je treba, aby takúto obranu
(nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku
súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu
vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.1998, sp.zn. 5 Cdo 60/1998, publikovaného v
Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, sa určovacou žalobou žalobca domáha vydania
autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo
že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na
tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia
ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri
určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.
Z uvedeného je tak zrejmé, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota
vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností
tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia
právnych povinností iným subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3
Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. (§ 137 písm. c/ C.s.p.), sa viaže na konkrétny určovací petit (čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
(ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, či sa vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy sporových strán a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že
nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych
pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba má
spravidla preventívny charakter, pretože jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená
tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti
podľa § 137 písm. a/ C.s.p. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy
považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši
(neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov.



9. Predmetom konania je určovacia žaloba, z dôvodu ktorého prvoinštančný súd správne skúmal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/, d/ C.s.p., ale dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení platnosti
predmetnej kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že z jeho
žaloby je dostatočne zrejmé, že sledoval, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri, pretože
prvoinštančný súd neprihliadol pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení na to, že naliehavý právny záujem žalobca v žalobe odôvodňoval ustanovením § 137 písm. c/
C.s.p., ani na to, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, prerušil konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva k predmetnej záhradnej chate do katastra nehnuteľností podľa § 31a písm. a/
katastrálneho zákona (rozhodnutie zo dňa XX.X.XXXX, č. V-XXXXX/XX, č.l. 14 spisu) s tým, že bude v
konaní pokračovať až po rozhodnutí súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. d/ C.s.p. (žalobca
vo vyjadrení na repliku žalovaného žiadal o určenie platnosti kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. d/ C.s.p. a
nie § 137 písm. c/ C.s.p., č.l. 53 spisu), ale nesprávny je jeho záver, že nemá naliehavý právny záujem ani
podľa § 137 písm. c/ C.s.p., pretože v prípade vyhovenia žaloby by sa vzhľadom na dispozitívne úkony
žalovaného, a to odstúpenie od zmluvy, dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nedosiahlo v
budúcnosti pozitívne a konečné vyriešenie spornosti vlastníctva k predmetnej chate. Žalobca v danom
prípade môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov, t.j. stav neistoty svojho právneho postavenia, pretože ak bude jeho
žalobe vyhovené, rozhodnutie súdu bude slúžiť Okresného úradu, katastrálny odbor, pre rozhodnutie
vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, t.j. konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti, pričom už v samotnej žalobe správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2017, sp.zn. 1 VCdo 1/2017, týkajúce sa naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 380 ods. 1, ods. 2, § 391
ods. 1 C.s.p. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu o určenie
platnosti zmluvy meritórne, keďže má na požadovanom určení naliehavý právny záujem s tým, že najskôr
musí vyriešiť otázku (ne)platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy zo dňa XX.X.XXXX ako predbežnú
otázku, následne vykonať za súčinnosti sporových strán dokazovanie, riadne zistiť skutkový stav veci
(§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s
ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a
zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s
vyššie uvedenými požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd záverom
uvádza, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

11. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods.
3, § 255 a nasl. C.s.p.).

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).