{"guid": "c02609dd-a7a7-4258-a85f-7b33b88ce8e1:900bead8-068e-4ff9-a8aa-3078644bc470", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1114231374.1", "spisova_znacka": "2Cob/153/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/153/2019 z 21. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. septembra 2020, sp. zn. 2Cob/153/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1114231374.1", "identifikacne_cislo": "1114231374", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470", "nazov": "§ 470 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813", "nazov": "§ 813 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "nazov": "§ 427 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-470", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-813", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/900bead8-068e-4ff9-a8aa-3078644bc470", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1114231374.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1114231374.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1114231374.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/153/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114231374.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1.
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, 2. STAVMAX Humenné, s.r.o., so sídlom Tolstého 108, 066 01 Humenné, IČO: 36
475 823, o zaplatenie 1.273,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, č. k. 37Cb/173/2014 - 151 zo dňa 20.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/173/2014 - 151 zo dňa 20.
7. 2018   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť
žalobcovi sumu 1.273,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.273,78 Eur od
25.06.2014 do zaplatenia, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu
poskytnutého plnenia (výrok I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.
a 2. rade vo výške 100%, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu
poskytnutého plnenia, a o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (výrok II).

2 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou dňa 11.11.2014, sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi
1.273,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.273,78 Eur od 25.06.2014 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom náhrady škody. Dôvodnosť žaloby bola podľa žalobcu daná
tým, že dňa 13.11.2013 o 16.05 hod. došlo v areáli žalovaného v 2. rade v Humennom k poistnej
udalosti, keď zamestnanec žalovaného v 2. rade - F. Š. ako vodič vysokozdvižného vozíka zn. Desta
pri manipulácii s ním narazil ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou naloženým materiálom do hornej časti
dverí odparkovaného motorového vozidla, EČV: O. XXX B. poškodeného Ing. P. X. J., Q. F. X. G. X,
O., D.: XX XXX XXX. Na motorové vozidlo zn. Desta bolo v čase poistnej udalosti uzatvorené povinné
zmluvné poistenie u žalovaného v 1. rade. Žalobca z havarijného poistenia vyplatil poškodenému ku dňu
09.01.2014 na účet opravcu poistné plnenie v sume 1.273,78 Eur. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade
na poskytnutie poistného plnenia listom zo dňa 20.01.2014 ako aj žalovaného v 2. rade na náhradu škody
listom zo dňa 09.01.2014 a 24.03.2014. Žalovaný v 1. rade odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie



s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej len „zákon o PZP“). Žalobca poukázal na ustanovenie § 813 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Podľa vyjadrenia žalobcu
zo dňa 24.11.2017 suma istiny namietaná nebola, a teda túto považuje za nespornú. Žalobca zároveň
poukázal na tvrdenie svedka p. Š., že ku vzniku škodovej udalosti došlo pri cúvaní a otáčaní dozadu,
čiže pri jazde vysokozdvižného vozíka a taktiež na rozpor v hlásení k havarijnému poisteniu. Toto
hlásenie podávala p. F. A., pričom poškodené vozidlo zaparkoval p. F. P., keďže tento je v správe o
nehode uvedený ako vodič poškodeného vozidla a podpisoval správu o nehode. Osoba podávajúca
hlásenie o nehode teda nebola prítomná na mieste, a teda jej opis môže byť len sprostredkovaný -
nejedná sa o priamy opis videnej udalosti. Rovnako ani vodič poškodeného vozidla p. P. podľa výsluchu
nebol prítomný pri škodovej udalosti. Svedok p. Š. bez vyjadrenia pochybností uviedol, že vozidlo bolo
odparkované a dotknutý zákazník nebol prítomný. Žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že poškodené motorové vozidlo bolo havarijne
poistené u žalobcu a vysokozdvižný vozík, ktorým bola škoda spôsobená, bol v čase vzniku škody
povinne zmluvne poistený u žalovaného v 1. rade na základe poistnej zmluvy č. 6810652921. Žalobca
vyzval žalovaného v 1. rade na refundáciu vyplateného poistného plnenia v sume 1.273,78 Eur listom
zo dňa 20.01.2014. Po skončení šetrenia žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že náhradu za ním
uplatňovanú škodu mu poskytnúť nemôže, nakoľko sa jedná o výluku z poistenia podľa § 5 ods. 1
písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o PZP“). Žalovaný
v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade poistnú zmluvu č. 6810652921 pre poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné
poistné podmienky a Zmluvné dojednania. Dňa 13.11.2013 došlo ku škodovej udalosti, z ktorej si
následne žalobca uplatnil u žalovaného v 1. rade nárok na refundáciu poskytnutého poistného plnenia.
Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že z hlásenia poistnej udalosti vyplýva, že pri manipulácii s
naloženým vysokozdvižným vozíkom zn. Desta došlo nepozornosťou strojníka k nárazu ľavou vysunutou
zdvihnutou vidlicou naloženým materiálom do hornej časti p. z. dverí motorového vozidla. Žalovaný
v 1. rade taktiež poukázal na to, že žalovaný v 2. rade uviedol, že škoda vznikla poškodenému
v priestoroch ich skladu pri nakládke objednaného stavebného materiálu nepozornosťou obsluhy
vysokozdvižného vozíka pri vykonávaní predmetu jeho prevádzkovej činnosti veľkoskladu stavebnín.
Na základe uvedeného tak žalovaný v 1. rade dospel k záveru, že k škode došlo pri pracovnej činnosti
vysokozdvižného vozíka ako mobilného stroja používaného na manipuláciu s materiálom, a preto
žalovaný v 1. rade neposkytol poistné plnenie, nakoľko sa v danom prípade podľa neho jedná o výluku z
poistenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobu za nedôvodnú a nepreskúmateľnú v rámci
dátumu vzniku omeškania. Žalovaný v 1. rade má za to, že dňa 25.06.2014 nemohol byť v omeškaní,
pretože je povinný poskytnúť poistné plnenie v lehote podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP a
skončení vyšetrovania, ktoré je povinný ukončiť v lehote podľa § 11 ods. 6 cit. zákona. Žalovaný v 1.
rade navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že skutočnosti uvedené v žalobe sa v celom rozsahu zakladajú na
pravde a  má za to, že sú splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia podľa zákona o PZP
zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi, nakoľko v danom prípade podmienky pre výluku poistného
plnenia podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP splnené neboli. V súlade s uvedeným žiadal žalobu voči
nemu zamietnuť a povinnosťou plniť zaviazať len žalovaného v 1. rade, keďže poškodený má priamy
nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade.

5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 4 ods. 1 a 4, § 11 ods. 7, §15 ods. 1 zákona o PZP, § 470,
§ 427 a § 813 Občianskeho zákonníka, § 365, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1
a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V
prejednávanej veci nebolo sporné, že došlo k vzniku škody, kto škodu zavinil, jej výška ani príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, sporným však bolo, či sa jedná o výluku
z poistenia - za účelom uvedeného zistenia bolo potrebné zistiť, či došlo k vzniku škody použitím
vysokozdvižného vozíka ako pracovného stroja alebo ako motorového vozidla, t. j. či k vzniku škody



došlo pri jeho jazde. S tvrdeniami, ktoré boli uvedené v ohlásení škodovej udalosti, a z ktorých vyplýva,
že vysokozdvižný vozík mal byť v čase škodovej udalosti naložený tovarom, sa súd prvej inštancie
nestotožnil, nakoľko sa jednalo o tvrdenia osôb neprítomných pri škodovej udalosti a ich tvrdenia neboli
inak preukázané. Rovnako tak tvrdenie žalovaného v 2. rade v liste zo dňa 20.01.2014 nepovažoval
súd prvej inštancie za správne, keďže list je podpísaný štatutárom, ktorý pri vzniku škodovej udalosti
nebol a zároveň z neho vyplynulo, že žalovaný v 2. rade sa podrobne nezaoberal okolnosťami vzniku
škody, keďže sa spoliehal, že tieto nie sú na účely poskytnutia poistného plnenia potrebné. Na základe
uvedených skutočností sa tak súd prvej inštancie stotožnil s tvrdeniami vyplývajúcimi z výsluchu svedkov,
ktorí boli priamo účastní predmetnej škodovej udalosti a ustálil záver, že k poškodeniu motorového
vozidla došlo činnosťou vysokozdvižného vozíka nie ako pracovného nástroja, t .j. nie pri práci s tovarom,
ale pri jeho jazde po miestnej komunikácii, po doobsluhovaní zákazníka v čase, keď cieľom pohybu
nenaloženého vysokozdvižného vozíka bolo tento opätovne dopraviť do skladu. Keďže vysokozdvižný
vozík neprepravoval žiadny tovar, ale sa len presúval, spôsobil vznik škody jeho jazdou, v danom prípade
sa nejedná o výluku z poistenia ani o výluku podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona  o PZP ani podľa čl.
III ods. 1 písm. g) VPP, podľa ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového
vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Nakoľko medzi sporovými
stranami nebolo sporné, že v prípade, ak sa nejedná o výluku z poistenia podľa poistnej zmluvy v znení
jej VPP a ZD a podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, má žalobca nárok na náhradu poistného plnenia
od žalovaného v 1. rade, a to s poukazom na platnosť poistnej zmluvy v čase škodovej udalosti, ktorá
v konaní spochybnená nebola. Poukazujúc na ustanovenie § 813 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza
jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol, preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca má právo na poskytnutie plnenia voči žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že
plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia, t. j. nemôže
tak dôjsť na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

7. Súd prvej inštancie zároveň žalobcovi priznal úroky z omeškania uplatnené vo výške 5,15% ročne
z dlžnej sumy 1.273,78 Eur odo dňa 25.06.2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po vystavení listu
(24.06.2014), podľa ktorého napriek opätovnému šetreniu žalovaný v 2. rade odmietol poskytnúť
náhradu škody a zotrval na pôvodnom stanovisku, nakoľko  ku dňu 25.06.2014 boli žalovaní v 1. a 2.
rade v omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

9. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

10. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí so skutkovými zisteniami súdu prvej
inštancie uvádzanými v napadnutom meritórnom rozhodnutí, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal
výlučne z výpovede svedka, nebral do úvahy žiadne listinné dôkazy a mal zato, že ku vzniku škody
nedošlo pri práci, ale pri jazde predmetného vysokozdvižného vozíka. S uvedeným sa žalovaný v 1. rade
nestotožňuje, pretože predmetný vysokozdvižný vozík sa v čase vzniku škodovej udalosti nepohyboval
po miestnej komunikácii, ale v prevádzke (veľkosklad stavebnín) žalovaného v 2. rade a ako vyplýva
z výpovede svedka - jeho vodiča F.. Š., nebol síce naložený, ale svedok sa s ním vracal pre ďalší
tovar, čím nedošlo k ukončeniu pracovnej činnosti vysokozdvižného vozíka. S poukazom na predmetnú
skutočnosť má žalovaný v 1. rade za to, že ku škodovej udalosti prišlo preukázane pri pracovnej činnosti
vysokozdvižného vozíka ako mobilného stroja, primárnou funkciou ktorého je manipulácia s materiálom,
a teda jeho preprava. Za škodu spôsobenú v súvislosti s pracovnou činnosťou motorového vozidla je
potrebné považovať takú škodu, ktorá bola spôsobená súčasťami motorového vozidla, ktoré neslúžilo
primárne na jeho pohyb (hydraulická ruka, vysokozdvižné rameno, radlica a pod.). S poukazom na
uvedené skutočnosti v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. g) a § 15 zákona o PZP tak žalovaný v
1. rade odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže
žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania.



11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že považuje za preukázané, že
škodová udalosť bola zapríčinená jazdou vysokozdvižného vozíka (aj cúvanie a otáčanie je nepochybne
jazda) a ku kontaktu s poškodeným motorovým vozidlom došlo práve v dôsledku pohybu celého
vozidla (vozíka) ako takého - nie v dôsledku výlučne a len pohybu vidlice vozíka ako pracovnej časti
pri vykonávaní pracovnej činnosti. Vozík bol v pohybe, vykonával jazdu a nepohybovala sa len jeho
vidlica. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie riadne vyhodnotil nielen výpoveď svedka - vodiča
vozíka, ale taktiež listinné dôkazy, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že hlásenie
škodovej udalosti spisovala osoba, ktorá pri predmetnej udalosti prítomná nebola (p. A.), k čomu žalobca
zároveň dopĺňa, že prítomný pri škodovej udalosti nebol zároveň ani vodič motorového vozidla p. F. P.,
nakoľko vozidlo bolo odparkované, vodič sa v ňom nenachádzal, a teda škodovú udalosť ani nevidel,
čo vyplýva z jeho výpovede. Žalobca má taktiež za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne aj
skutočnosť uvádzanú v rámci vyjadrenia žalovaného v 2. rade, poukazujúceho taktiež na to, že sa
nejednalo o vyjadrenie osoby prítomnej pri škodovej udalosti, ale o vyjadrenie konateľa, v ktorom sa
odkazovalo na PZP u žalovaného v 1. rade. Žalobca má za to, že ak by aj súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil skutkovú okolnosť týkajúcu sa miesta, kde škodová udalosť nastala (t.j. či k nej došlo na
pozemnej komunikácii alebo na inom mieste), ako namieta v odvolaní žalovaný v 1. rade, nemožno
ani za danej skutočnosti tvrdiť, že ak by vozidlo spôsobilo škodu mimo pozemnej komunikácie, nejde
o škodu spôsobenú jeho prevádzkou, nakoľko podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovednosť za
škodu je daná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a nie tým, kde sa táto prevádzka
uskutočňuje. Aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora C-162/13 sa pojem „prevádzka vozidiel“
vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s obvyklou funkciou. Navyše, ak je s
pracovnou činnosťou motorového vozidla nutne spojená jazda tohto vozidla, nejde o výluku z poistenia
zodpovednosti, ako namieta žalovaný v 1. rade. V danom prípade pri cúvaní a otáčaní vysokozdvižného
vozíka ako motorového vozidla došlo k zachyteniu odparkovaného motorového vozidla zákazníka, a teda
nebyť jazdy (pohybu) daného vysokozdvižného vozíka, ku škode by nedošlo - žalobca zdôrazňuje, že ku
škode nedošlo v dôsledku pohybu vidlice ako takej a ani v dôsledku pádu tovaru z nej a pod.. Žalovaný
v 1. rade v rámci odvolania stotožňuje pracovnú činnosť vozíka s vykonávaním, resp. dokončením
pracovných úloh vodiča - potom sa však stráca rozlíšenie predpokladané zákonom o PZP, keď zákon
rozlišuje škody spôsobené jazdou (a ktoré spadajú do krytia podľa zákona o PZP) a nedefinuje zároveň,
že jazda nemôže byť spojená s pracovnou činnosťou. Žalobca odvolaciemu súdu vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhuje, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade nijakým spôsobom nevyjadril.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený
na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 24.08.2020 (t.j. v zákonnej lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalovaného v
1. rade a písomným podaním žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté meritórne rozhodnutie
je vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, pretože
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným
spôsobom vysvetlil, z akých dôkazov vychádzal a aké skutočnosti mal nimi preukázané, dôkazy
vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie  v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia (ods. 23, 24 a 30) poskytol jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky
a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti predmetného rozhodnutia uvádza nasledovné:

16. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 13.11.2013 o 16.05 hod. došlo v areáli
žalovaného v 2. rade ku vzniku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Citroen
Berlingo, EČV: O. XXXBA, vysokozdvižným vozíkom zn. Desta, vodičom ktorého bol v rozhodnom čase



p. F.. Š. - zamestnanec žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 2. rade ako vlastník motorového vozidla,
prevádzkou ktorého bola uvedená škodová udalosť spôsobená, mal v čase jej vzniku uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v
1. rade. Poškodené motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, EČV: O. XXXBA, bolo v čase vzniku škody
havarijne poistené u žalobcu, ktorý po vykonanom šetrení poskytol poškodenému (D.. P. X. J.) ako
svojmu poistenému poistné plnenie v sume 1.273,78 Eur po odpočítaní spoluúčasti 67,04 Eur prevodom
na účet opravcu dňa 09.01.2014, čím na žalobcu prešlo právo na náhradu škody voči škodcovi podľa
§ 813 Občianskeho zákonníka. Žalobca si následne listom zo dňa 09.01.2014 uplatnil u žalovaného v
2. rade a listom zo dňa 20.01.2014 u žalovaného v 1. rade refundáciu poskytnutého poistného plnenia.
Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.02.2014 oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie škodovej udalosti
č. 8003839190 bez refundácie poistného plnenia z dôvodu, že sa jedná o výluku z poistenia. Predmetný
záver prijatý žalovaným v 1. rade bol žalobcovi opakovane oznámený listom zo dňa 24.06.2014.

17. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla zn. Citroen Berlingo, EČV: O. XXXBA, pri pohybe vysokozdvižného
vozíka zn. Desta po doobsluhovaní zákazníka (konkrétne pri cúvaní a otáčaní sa dozadu celého
vysokozdvižného vozíka, pričom uvedený pohyb vysokozdvižného vozíka je subsumovaný pod pojem
„jazda“) v čase, keď sa vodič s nenaloženým vysokozdvižným vozíkom vracal naspäť do skladu. Podľa
odvolacieho súdu je pre posúdenie predmetnej škodovej udalosti relevantný práve výsluch svedka F.
Š., vodiča vysokozdvižného vozíka, ako priameho účastníka škodovej udalosti a taktiež výsluch p. F. P.
ako zamestnanca poškodeného, ktorý poškodené vozidlo odparkoval v areáli žalovaného v 2. rade, z
výsluchu ktorých v konaní vyplynul podrobný priebeh škodovej udalosti, na základe ktorého následne
súd prvej inštancie vyvodil správny skutkový záver.

18. Odvolací súd má zároveň za preukázané, že  súd prvej inštancie sa zároveň v odôvodnení
dostatočným spôsobom vysporiadal aj s listinnými dôkazmi, keď v napadnutom rozsudku odôvodnil,
že z obsahu hlásenia o škodovej udalosti bolo preukázané, že škodová udalosť a jej priebeh bol dňa
18.11.2013 telefonicky nahlásený žalobcovi prostredníctvom p. F. A. ako zamestnankyne poškodeného,
ktorá však priamo pri vzniku škodovej udalosti prítomná nebola, čo bolo v konaní zároveň potvrdené aj v
rámci výsluchu svedka - p. F. P.. Navyše, žalovaný v 2. rade sa k uvedeným skutočnostiam vyjadril listom
zo dňa 20.01.2014, v ktorom uviedol, že škoda vznikla nepozornosťou obsluhy vysokozdvižného vozíka,
avšak tento dôkaz rovnako tak nemohol byť v konaní relevantným pre posúdenie vzniku predmetnej
škodovej udalosti, keďže bol podpísaný Ing. Igorom Karškom ako konateľom (štatutárnym orgánom)
žalovaného v 2. rade, ktorý taktiež v rozhodnom čase prítomný pri škodovej udalosti nebol.

19. Odvolací súd sa preto s poukazom na uvedené skutočnosti nestotožnil s odvolacou námietkou
žalovaného v 1. rade spočívajúcou v tvrdení, že súd prvej inštancie vec posúdil výlučne na základe
výpovede svedka, pričom nevzal do úvahy listinné dôkazy preukazujúce, že vysokozdvižný vozík zn.
Desta sa v čase vzniku škodovej udalosti pohyboval v prevádzke (veľkosklade stavebnín žalovaného
v 2. rade), a teda ku vzniku škody došlo nárazom ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou s naloženým
materiálom, nakoľko v oboch prípadoch (hlásenie o škodovej udalosti, list žalovaného v 2. rade) mal
odvolací súd za jednoznačne preukázané, že súd prvej inštancie sa s predmetnými dôkazmi a z nich
vyplývajúcimi závermi dostatočne vysporiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná
len o sprostredkované a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého meritórneho rozhodnutia.

20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v ustanovení § 191 C.s.p. je normatívne rozvinutý
princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy
SR). Uvedený princíp znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Nevyhnutným pojmovým predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov
je však náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom
v odôvodnení meritórneho rozhodnutia. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z
hľadiska pravdivosti, avšak hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu - hodnotiaca úvaha súdu musí
vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a
výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku     (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd
má preto za preukázané, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého starostlivo zvážil dôležitosť
jednotlivých dôkazov (výsluchy svedkov p. Š. T. X.. P. a taktiež listinné dôkazy) bol správny, pričom



zároveň jasne a výstižne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil aj spôsob
ich hodnotenia.

21. Nakoľko zo súdom prvej inštancie v konaní vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané,
že škodová udalosť bol zapríčinená cúvaním a otáčaním vysokozdvižného vozíka, pri ktorom došlo ku
kontaktu s poškodeným vozidlom zn. Citroen Berlingo, EČV: O. XXXBA, a teda v danom prípade škodová
udalosť bola zapríčinená jazdou (prevádzkou) vysokozdvižného vozíka ako motorového vozidla, čo v
danom prípade nepredstavuje výluku z poistenia podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne právny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa   § 369 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

23. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

24. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Cb/173/2014", "guid": "bf88742e-59bd-48f3-abde-592fd79686ff:b088168d-f526-419d-9f5f-aefdaa44de03", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "9181ffb7-6e18-4b19-9708-3cc7a34d634b:5d2d9037-d77e-4975-9bb7-b903ab6f62bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1323200180.1", "spisova_znacka": "2Cob/37/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/37/2025 z 10. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323200180.1"}, {"guid": "32c8c0fb-f8b1-4b70-9582-3f4b6b1d8e81:56de516d-46cc-444e-92c2-642264d7103d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1323200180.4", "spisova_znacka": "25Cb/6/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/6/2023 z 10. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1323200180.4"}]}