Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/158/2020 z 29. 9. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2020, sp. zn. 2S/158/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1113202931.1 Krajský súd Bratislava | 2S/158/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1113202931.1 | 2020-09-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 98 ods. 1 písm. a) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/39df6606-d278-4089-9004-13b1f08f297b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1113202931.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/158/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202931
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113202931.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U.. E. Z., Z.., Y. č. XX/XX, XXX XX I., zastúpeného JUDr.
Jánom Mišurom, advokátom, AK so sídlom Záhradnícka č. 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Dobrovičova č. 12, 815 26 Bratislava IČO: 30 794 323,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím č. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 29.01.2013, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.06.2020, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012.

2.Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/48/2013-246 zo dňa 12.04.2018 zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 a prvostupňové rozhodnutie č.
120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012.
3. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Sžk/44/2018 zo dňa 17.04.2019 (nadobudol právoplatnosť
dňa 30.05.2019), ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/48/2013-246 zo dňa 12.04.2018 vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 26.09.2012 č. 120/1698/2012
oznámil žalobcovi skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b)
a § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. Voči tomuto listu napriek skutočnosti, že nemal náležitosti
rozhodnutia (vrátane poučenia o možnosti podať opravný prostriedok), podal žalobca odvolanie. Na
základe odvolania reagoval žalovaný listom č. 200/2546/2012 zo dňa 21. decembra 2012 tak, že
výpoveď danú žalobcovi dňa 26. septembra 2012 považoval za platnú a účinnú. Pre úplnosť žalovaný
uviedol, že podľa zákona č. 400/2009 Z.z. nie je služobný úrad žalovanej správnym orgánom a nevydáva
rozhodnutia, preto nepostupoval v danej veci podľa správneho poriadku. Uvedené listy (rozhodnutia)
žalovanej žalobca napadol žalobou doručenou krajskému súdu dňa 25. februára 2013, ktorou sa
domáhal preskúmania ich zákonnosti. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/48/2013
rozsudkom č. k 1S/48/2013-148 zo dňa 27. júna 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z 21.
decembra 2012 č. 200/2546/2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tento rozsudok žalovaný
napadol odvolaním.
4. Najvyšší súd SR v konaní 7Sžo/14/2013 z obsahu spisu zistil, že žalobca v čase účinnosti zákona
č. 400/2009 Z.z. (od 01. novembra 2009) bol v štátnozamestnaneckom pomere, v stálej štátnej službe,
vo funkcii hlavný radca. Žalovaný dňa 26.09.2012 dal žalobcovi výpoveď z tohto pomeru z dôvodu
uvedenom v § 47 písm. b) cit. zákona. Konajúci odvolací súd mal za to, že vzhľadom na ustanovenie §
120 zákona č. 400/2009 Z.z., v ktorom sú vymenované ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane
použijú na štátnozamestnanecké vzťahy, žalovaný od 01. novembra 2009 nebol oprávnený vydávať



o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutia s odôvodnením podľa správneho poriadku.
Preto uvedená výpoveď nemohla byť podľa názoru odvolacieho súdu ani predmetom prieskumu
zákonnosti krajským súdom v správnom súdnictve, ale predmetom konania na príslušnom všeobecnom
súde žalobcu. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26.02.2015 sp. zn. 7Sžo/14/2013 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález zo dňa
08.12.2015 číslo III. ÚS 485/2015-36 ktorým uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžo/14/2013 zo dňa 26.02.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd Slovenskej
republiky dospel k názoru, že uznesením najvyššieho súdu bolo porušené základné právo žalobcu na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
5. Ústavný súd v odôvodnení uvedeného nálezu uviedol nasledovné: „....Vo veci
štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa bolo od 22. januára 2009, kedy bolo vydané rozhodnutie
zamestnávateľa sp. zn. 120/112/2009 podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z (ďalej aj
ako „zákon o štátnej službe“) vedené správne konanie (§ 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe)
podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok"). Toto konanie nebolo žiadnym zákonne súladným spôsobom (napr.
podľa § 30 správneho poriadku) skončené. Rozsudkom krajského súdu z 23. mája 2012 sp. zn.
2S/24/2011-121 bolo síce toto rozhodnutie zrušené, avšak vec bola zamestnávateľovi sťažovateľa
vrátená na ďalšie konanie; tento rozsudok teda sám osebe nemal za následok skončenie správneho
konania. Právny záver najvyššieho súdu, že označené akty zamestnávateľa treba posudzovať čisto v
režime zákona č. 400/2009 Z.z., takto potom neobstojí, pretože najvyšší súd celkom opomenul jeho
prechodné ustanovenie § 131. V zmysle tohto prechodného ustanovenia je naopak, potrebné „odpoveď"
zamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 z 21. decembra 2012 posudzovať ako rozhodnutie vydané v
dosiaľ neskončenom správnom konaní, ako to urobil krajský súd, resp. ako tvrdí sťažovateľ, a žalobu
proti nej smerovanú prerokovať v konaní v správnom súdnictve ako žalobu proti rozhodnutiu a postupu
správneho orgánu. Ak teda najvyšší súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti, vec
v jej merite neprerokoval a postúpil ju okresnému súdu, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred vecne
príslušným správnym súdom.“
6. V následnom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednávajúci vec v senáte 7S, s
prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2015 číslo III. ÚS
485/2015-36 dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť a uznesením sp. zn.
7Sžo/12/2016 zo dňa 15. júna 2016 rozsudok krajského súdu zo dňa 27.06.2013 č. k. 1S/48/2013-148
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva,
že podľa právneho záveru vysloveného v predmetnom náleze ústavného súdu napadnuté rozhodnutie
žalovanej je potrebné preskúmať v konaní v správnom súdnictve. Preto krajský súd v napadnutom
rozsudku vecne správne vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalovaného, ktorý poukázal na
skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu z
21. decembra 2012 vydal podľa zákona č. 400/2009 Z.z. a nebol povinný rozhodnutie odôvodniť v zmysle
Správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci v jej merite a uložil
krajskému súdu povinnosť opätovne dôsledne preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej,
prejednať vec v medziach podanej žaloby, vysporiadať sa so žalobnými námietkami žalobcu a opätovne
v merite veci rozhodnúť, ako aj svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
7. Krajský súd v odôvodnení rozsudku č. k. 1S/48/2013-246 zo dňa 12.04.2018 uviedol, že na
posudzovaný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z.z., ktorý stanovuje, že v
konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01.11. 2009 sa postupuje podľa
predpisov platných do 31.10.2009. Možno teda uzavrieť, keď v danej veci ide o neskončené správne
konanie vedené ešte podľa zákona o štátnej službe podľa predpisov platných do 31. októbra 2009,
že toto je nevyhnutné (aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z.) chápať ako jeden celok.
Vychádzal pritom z právneho záveru vysloveného v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 08. decembra 2015 číslo III. ÚS 485/2015-36 a v tomto smere poukázal na jeho konštatáciu, že
zrušenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
žalobcu (t. j. rozhodnutia sp. zn. 120/112/2009 z 22.01.2009 a rozhodnutia sp. zn. 101/2427/2010 zo
14. 12.2010) súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie znamená, že správne konanie vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nie je právoplatne skončené a žalovaná bola povinná v
ňom pokračovať, a to napriek tomu, že medzičasom, dňom 01.11.2009, nadobudol účinnosť zákon
č. 400/2009 Z. z. Preto aj „výpoveď“ sp. zn. 120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012, ako aj „odpoveď“
zamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 treba považovať za rozhodnutia vydané v



tomto (neskončenom, a teda pokračujúcom) správnom konaní. Krajský súd ďalej uviedol, že právna
bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je
vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou
správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. V danom prípade zákon
č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v ust. § 125 upravuje aplikáciu správneho poriadku v konaní vo
veciach štátnozamestnaneckého pomeru, pod ktorým treba rozumieť veci týkajúce vzniku, zmeny a
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Poukázal na
to, že náležitosti rozhodnutia stanovuje ustanovenie § 47 správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1
Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je
predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať
predpoklady stanovené zákonom. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia podľa krajského súdu vyplýva,
že preskúmavané rozhodnutie výrok rozhodnutia neobsahuje. V súvislosti s tým, krajský súd zdôraznil,
že práve výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí
byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik
individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne
vzťahy. Podľa krajského súdu žalobou napadnuté rozhodnutie okrem výroku rovnako neobsahovalo
odôvodnenie. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí
byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť
alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide
o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v
dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9.Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").
12.Podľa § 145 ods. 5 SSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo
správnym súdom právoplatne rozhodnuté.
14. Z ust. § 145 ods. 5 SSP vyplýva, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicatae) je
všeobecnou negatívnou procesnou podmienkou. To znamená, že správny súd nemôže preskúmavať
tú istú vec, v ktorej už právoplatne rozhodol. Identita veci je v danom prípade zistená s vecou, ktorá
bola vedená na Krajskom súdu v Bratislave pod spis. zn. 1S/48/2013, t. j. išlo o súdny prieskum
rozhodnutia žalovaného č. 200/2546/2012 zo dňa 21.12.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.
120/1698/2012 zo dňa 26.09.2012. Nedostatok prekážky res iudicatae nie je odstrániteľný, preto správny
súd musel žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP odmietnuť.
15.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre
aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP.



16.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).