Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/13/2020 z 13. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. októbra 2020, sp. zn. 3Cob/13/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1112208242.2 Krajský súd Bratislava | 3Cob/13/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1112208242.2 | 2020-10-13 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0186c38e-31d3-4c45-8bed-ca29c442c2f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1112208242.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/13/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208242
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112208242.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobkyne O.. C. D., K. J.G. XXX/
XX, Ž., práv. zast.: JUDr. Bronislava Krnáčová, advokátka, Hôrky 37, korešpondenčná adresa Vojtecha
Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovanému Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám.
Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, práv. zast. Advokátska kancelára ECKER - KÁN & PARTNERS,
s.r.o., Nám. M. Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 282 288,20 EUR s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/85/2012-390 zo dňa 19.11.2015
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/85/2012-390 zo dňa
19.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.11.2015, č.k. 33Cb/85/2012-390, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 236.810,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.9.2009
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania 16.937,-EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 9.163,19EUR na účet
právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že
súd prvej inštancie mal za preukázané uzavretie Zmluvy o poskytovaní služieb právnej pomoci zo dňa
4.5.2009 (ďalej len „zmluva“) medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal vypracovať právnu analýzu (presne špecifikovanú v bode 2.1 zmluvy). Zároveň
poukázal na skutočnosť, že uvedená zmluva o poskytovaní služieb právnej pomoci bola podpísaná
rovnakou osobou, v rovnaký deň a rovnakým postupom, ako ostatné dve zmluvy, ktorých uzavretie
a existenciu žalovaný nerozporuje. Skutočnosť, že táto zmluva nebola zaregistrovaná v systéme
žalovaného v súlade s jeho internými predpismi nie je okolnosťou, ktorú by žalobca mohol ovplyvniť, a
ktorá by spôsobila neplatnosť zmluvy. Rovnako súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená zmluva o
poskytovaní služieb právnej pomoci nie je v rozpore zo zákonom o verejnom obstarávaní platným v čase
uzatvárania zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o nadlimitnú zákazku nemá oporu v zákonných
ustanoveniach zákona o verejnom obstarávaní. Za nadlimitnú zákazku sa v čase uzavretia zmluvy
považovali iba zákazky, ktorých predpokladaná hodnota sa rovnala alebo bola vyššia ako 206.000 EUR.
Dohodnutá odmena v zmysle zmluvy však bola vo výške 199.000,-EUR. Čiastočným rozsudkom č.k.
33Cb/85/2012-374 z 11.6.2015 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 45.478,20EUR s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 12.9.2009 do zaplatenia. V odôvodnení ďalej uviedol, že žalovaný
(resp. Úrad pre verejné obstarávanie) sa mohol dovolávať neplatnosti zmluvy z dôvodov spočívajúcich
v porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní len v lehote jedného roka od uzatvorenia



zmluvy. Takýto návrh však podaný nebol. Žalobca preukázateľne právnu analýzu vypracoval a doručil
ju žalovanému 3.8.2009. Samotný žalovaný nespochybňoval jej doručenie dňa 26.8.2009, rovnako
žalovaný nespochybňoval, že predmetnú analýzu žiadnym spôsobom nenamietal, nepožiadal žalobcu
v súlade s článkom 2. 2 zmluvy o jej prepracovanie, analýzu žalobcovi nevrátil, nereklamoval jej obsah.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti neobstojí námietka žalovaného, že analýza bola nepoužiteľná,
nakoľko žalovanému nič nebránilo v tom, aby si u žalobcu uplatnil nároky z vád predmetnej analýzy v
zmysle Obchodného zákonníka. Nie je však možné namietať vady až viac ako tri roky po odovzdaní
analýzy v súdnom konaní a na základe toho sa domáhať zamietnutia návrhu na zaplatenie dohodnutej
odmeny. Čo sa týkalo námietky žalovaného, že dohodnutá odmena bola nadhodnotená, a teda bola
dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom, tak z vykonaného
dokazovania vyplýva, že dohodnutá odmena nepredstavuje len samotné vypracovanie analýzy, ale
aj ďalšie úkony právnej služby: účasť na rokovaniach, štúdium materiálov poskytnutých žalovaným,
konzultácie s odbornými poradcami a rovnako zahŕňa aj náklady na cestovné, kopírovanie podkladov,
zabezpečenie konzultantov. V kontexte vykonaného dokazovania sa teda súdu prvej inštancie odmena
nejavila ako nadhodnotená a plne zodpovedala rozsahu vykonaných a dodaných služieb. O trovách
konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/290/2016-435 zo dňa
7.2.2008 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že žalovaného námietky voči právnej analýze neboli
relevantné, nakoľko žalovaný po doručení právnej analýzy žalobcom dňa 3.8.2009 ju nijakým spôsobom
nenamietal, nereklamoval jej obsah, ani nemal iné námietky k vadám veci, ktoré si mohol uplatniť na
základe čl. 2.2 zmluvy. V prípade, ak bol žalovaný toho názoru, že vyhotovená právna analýza má
vady, resp. je neúplná mal podľa názoru odvolacieho súdu postupovať v súlade so zmluvou a § 564
Obch. zák. v súlade s § 436 Obch. zák. Naopak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že žalobca vykonal pre žalovaného službu v zmysle uzavretej zmluvy, na základe ktorej mu vznikol
nárok na zmluvnú odmenu. Túto skutočnosť napokon ani samotný žalovaný nespochybnil, keď si v tejto
súvislosti neuplatnil nároky z vád právnej analýzy pri jej doručení. Žalobca taktiež nemusel preukazovať
čiastkové úkony právnych služieb, bez ktorých by vykonanie právnej analýzy nebolo potrebné, nakoľko
predmetom právnej služby bolo dodanie právnej analýzy, teda jeden úkon, ktorého vykonanie a dodanie
žalobca riadne preukázal. Keďže žalobca preukázal dôvodnosť podaného návrhu, súd prvej inštancie
správne vyhovel podanej žalobe žalobcu. Súd v súlade s § 428 ods. 2, Obch. zák. musel pri rozhodovaní
prihliadnuť na námietku žalobcu na neskoré uplatnenie prípadných vád analýzy (až v priebehu súdneho
konania), pretože námietky neboli uplatnené včas a v súlade s § 428 ods. 1, Obch. zák.
3. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný, v ktorom konštatoval, že
napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, keďže odvolací súd sa nevysporiadal
s podstatnými odvolacími námietkami žalovaného, v podstatnej miere len zopakoval odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na toto odôvodnenie poukázal, pričom v časti
preukázania odmeny za čiastkové úkony právnej služby dospel k opačnému záveru. Týmto podľa
dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle ust. § 420 písm. f)
C.s.p. Nereflektovanie zásadných tvrdení žalovaného v odvolaní predstavuje vážne porušenie práva
žalovaného na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.9.2019 sp. zn. 2Obdo/47/2018 rozsudok krajského
súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zo spisu zistil, že jednou z obrán žalovaného
bola námietka rozporu dohodnutej odmeny s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ako už uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí publikovanom
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 62/2004, za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Rovnako v tejto súvislosti možno súhlasiť s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v
rozhodnutí uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1997, že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá
vlastnú normotvornú platnosť, že upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo
upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a



tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Zároveň dovolací súd odkázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 2Obo/17-18/2015, podľa ktorého posúdeniu či právny úkon je v súlade
s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť, že právny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti obchodných
strán v rámci ich profesionálneho podnikania, prípadne rizika spojeného s týmto podnikaním. Zmluvná
voľnosť a s ňou spojená zmluvná vyváženosť nespochybniteľné podlieha posúdeniu podľa § 39 OZ
s tým, že neplatnosť právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi platí aj pre obchodné záväzkové
vzťahy a skúma sa prv ako § 265 Obchodného zákonníka. Dobré mravy totiž pôsobia ako korektív najmä
v situáciách, v ktorých sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe.
4. Dovolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí k námietke žalovaného, že
dohodnutá odmena bola nadhodnotená a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým
obchodným stykom uzavrel, že dohodnutá odmena nepredstavuje len samotné vypracovanie analýzy,
ale aj ďalšie úkony právnej služby (účasť na rokovaniach, štúdium materiálov, konzultácie s odbornými
radcami) a ostatné náklady. Preto sa v kontexte vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie
odmena nejavila ako nadhodnotená a plne zodpovedala rozsahu vykonaných práv a dodaných služieb
(hoci rozsah vykonaných prác nebol predmetom dokazovania). Z predmetného záveru súdu prvej
inštancie, preto nebolo zrejmé akým spôsobom vyhodnocoval námietku žalovaného v kontexte dobrých
mravov, resp. poctivého obchodného styku. Odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie (ako aj jeho procesným postupom v danom spore) stotožnil v plnom rozsahu, pričom
žalovaného námietku dohodnutej odmeny v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným
stykom, v žiadnom smere neodôvodňoval, čím ostala táto časť procesnej obrany žalovaného bez
relevantnej odpovede. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že pochybením odvolacieho
súdu z dôvodu, že nedoplnil rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. neodôvodnil procesnú obranu
žalovaného spočívajúcu v jeho argumente, že dohodnutá odmena bola nadhodnotená a dohodnutá v
rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom, došlo k porušeniu základného práva
dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
5. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.2.2020, ktorý vzhľadom na rozhodnutie
dovolacieho súdu k vzhľadom k poukázaniu súladu s dobrými mravmi poukázal na fakt, že dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v situáciách, keď zmluvu uzatvára jedna osoba v strete záujmov
(napr. sama so sebou či spriaznenou osobou), a v ktorých sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bolo výsledkom zmluvnej
voľnosti obchodných strán v rámci ich profesionálneho podnikania, pričom obe strany boli vzhľadom
na ich odborné znalosti plne spôsobilé posúdiť obsah zmluvy a výšku dohodnutej odmeny. I keď podľa
žalovaného je táto jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a v žiadnom smere nezodpovedá bežným
odmenám, žalobca s týmto názorom nesúhlasí, čo aj uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie.
Poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 2MObdo/9/2014 s tým, že rozpor s dobrými mravmi
môže založiť nevyváženosť vzájomných plnení, avšak v spojitosti s inými okolnosťami prípadu. V tomto
prípade nielen, že neboli porušené dobré mravy v iných okolnostiach, nepovažuje za porušenie dobrých
mravov ani dohodu o výške odmeny. Samotný súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru,
že v kontexte vykonaného dokazovania sa odmena nejaví ako nadhodnotená a plne zodpovedá rozsahu
vykonaných a dodaných služieb.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, opätovne
prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
9. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom konštatuje, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu
o poskytovaní služieb právnej pomoci zo dňa 4.5.2009 medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným
ako klientom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vypracovať právnu analýzu (presne špecifikovanú v
bode 2. 1 zmluvy). Na základe bodu 3.1 Zmluvy o poskytovaní služieb právnej pomoci vznikol žalobcovi z
titulu poskytnutia dojednaných právnych služieb, t.j. za vypracovania predmetnej právnej analýzy, nárok
na zmluvnú odmenu vo výške 199.000,- EUR bez DPH, t.j. na odmenu v celkovej výške 236.810,- EUR.
Žalobca túto odmenu vyčíslil žalovanému faktúrou č. 2009020 vystavenou dňa 18.8.2009 a splatnou dňa



18.9.2009 s tým, že túto faktúru doručil žalovanému dňa 26.8.2009. Žalovaný nespochybnil predmetnú
analýzu, žiadnym spôsobom ju nenamietal, nepožiadal žalobcu v súlade s článkom 2.2 zmluvy o jej
prepracovanie, analýzu žalobcovi nevrátil, nereklamoval jej obsah. Spornou zostala skutočnosť, že zo
záveru súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom vyhodnocoval námietku žalovaného rozporu dohodnutej
odmeny s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom.
10. Skutočnosť, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, kde v zmysle bodu 3.1 vznikol žalobcovi
nárok na zmluvnú odmenu, ktorá bola stanovená ako 95% z tarifnej odmeny podľa § 9 a násl. Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., nie je možné z hľadiska obsahu považovať za nadhodnotenú odmenu, a teda
v rozpore s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom. V konaní nebolo preukázané, že
by tieto zmluvy svojim obsahom a účelom odporovali zákonu, obchádzali ho, alebo sa priečili dobrým
mravom. Odvolací súd poukazuje na dobrovoľnosť akceptovania zmluvy zo strany žalovaného, ustálená
judikatúra nepriznáva ochranu osobe, ktorá sa sama o existenciu rozporu s dobrými mravmi pričinila,
t.j. v danom prípade dobrovoľne akceptovala dotknuté ustanovenia zmluvy jej podpisom (rozsudok NS
SR sp. zn. 2Cdo/281/2005). Žalovaný bol vzhľadom na svoje odborné znalosti podľa odvolacieho súdu
spôsobilý posúdiť obsah zmluvy a tiež výšku dohodnutej odmeny. Súd prvej inštancie správne v konaní
vyhodnotil, že dohodnutá odmena nepredstavuje len samotné vypracovanie analýzy, ale aj ďalšie úkony
právnej služby, a to účasť na rokovaniach, štúdium materiálov poskytnutých žalovaným, konzultácie s
odbornými poradcami a rovnako zahŕňa aj náklady na cestovné, kopírovanie podkladov, zabezpečenie
konzultantov, pričom v kontexte vykonaného dokazovania sa odmena nejavila ako nadhodnotená a plne
zodpovedala rozsahu vykonaných a dodaných služieb. Súd dospel k záveru, že v konkrétnej veci nedošlo
k takému konaniu žalobcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a malo by za následok neplatnosť
právnych úkonov - zmluvy. V konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,
že niektorej zo zmluvných strán bola jednostranne nanútená určitá povinnosť, alebo že by sa mal
vytvoriť určitý vzťah podriadenosti lebo závislosti, ktorý by niektorých účastníkov zneužil na dojednanie
podmienok nevýhodných pre druhého účastníka zmluvného vzťahu, pričom zmluvy boli uzavreté v
súlade so zásadou rovnosti v súkromnom práve.
11. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie jasným a dostatočným spôsobom
vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj právne. Zo strany súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej právnej veci, ktoré
boli v konaní pred okresným súdom namietané. Už je rozhodovacou činnosťou nielen Najvyššieho
súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR ustálené, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo sporovej strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé
súdne konanie. Opätovne krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného
súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je
úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a
právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06,
uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 476/2017 - 14 zo dňa 1. augusta 2017). Krajský súd sa
zaoberal vznesenou námietkou rozporu zmluvy s dobrými mravmi. Námietku žalovaného o rozpore
uzavretej zmluvy s dobrými mravmi posúdil a náležite sa s ňou vysporiadal súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku č.k. 33Cb/85/2012-390 zo dňa 19.11.2015. Odvolací súd sa s posúdením námietky
rozporu s dobrými mravmi súdom prvej inštancie plne stotožnil. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (zmluvu
podpísal Ing. O. T. - minister životného prostredia) bolo výsledkom zmluvnej voľnosti obchodných strán
v rámci ich profesionálneho podnikania, pričom obe strany boli vzhľadom na ich odborné znalosti plne
spôsobilé posúdiť obsah zmluvy a výšku dohodnutej odmeny. Odvolací súd dospel k záveru, že práva a
povinnosti strán zmluvy nie sú neprimerane nevyvážené v prospech niektorej strany. Dohodu o odplate
za vypracovanie analýzy (tak ako už posúdil a odôvodnil súd prvej inštancie) nie je možné považovať
za neprimeranú pretože vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti. Žalovaný prevzal vypracovanú analýzu
dňa 3.8.2009. Žalobca odmenu vyčíslil žalovanému faktúrou č. 2009020 vystavenou dňa 18.8.2009 a
splatnou dňa 18.9.2009 s tým, že túto faktúru doručil žalovanému dňa 26.8.2009. Žalovaný po doručení
analýzy a ani po doručení fa. č. 2009020 nenamietal vady diela, jeho rozsah ani kvalitu. Žalovaný
teda riadne a včas nereklamoval vady diela. Žalovaný po uzavretí zmluvy, počas trvania zmluvy, pred
doručením analýzy a ani po jej doručení od zmluvy neodstúpil. Žalovaný neoznámil žalobcovi, že zmluvu
považuje za neplatnú a to z akéhokoľvek dôvodu. Z uvedeného nekonania žalovaného teda jednoznačne
vyplýva, že žalovaný nevykonal voči žalobcovi žiaden úkon ktorým by spochybnil platnosť resp. účinnosť
zmluvy. Žalovaný až po podaní žaloby dňa 15.3.2012 namietal možný rozpor zmluvy s dobrými mravmi
a to vo vyjadrení zo dňa 15.8.2012. Odvolací súd na základe zisteného skutkového stavu konštatuje, že



uvedená zmluva nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Samotná
námietka žalovaného o rozpore zmluvy s dobrými mravmi (a teda jej absolútna neplatnosť) sa javí ako
námietka podaná v rozpore s dobrými mravmi a ako námietka účelová a to za situácie keď žalovaný od
doručenia analýzy a fa. č. 2009020 nevykonal voči žalobcovi cca 3 roky žiaden úkon spochybňujúci výšku
a dôvodnosť uplatneného nároku. Na základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov súdu prvej inštancie nevyplýva ani taká aplikácia príslušných
ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného),
ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.
12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, C.s.p.
v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1, § 453 ods. 3, C.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku;
o výške priznanej náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2,
C.s.p. súd prvej inštancie.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).