{"guid": "560b25b9-3bfe-4cdb-a6b2-f52962ffa3c1:cac241b3-ef3c-4d23-92a0-4819633e38df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1111232130.1", "spisova_znacka": "10Co/66/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/66/2019 z 29. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2020, sp. zn. 10Co/66/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1111232130.1", "identifikacne_cislo": "1111232130", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zlata Mrázova", "sudca_id": 1324, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlata-mrazova-1324", "datum_vydania": "2020-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cac241b3-ef3c-4d23-92a0-4819633e38df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1111232130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1111232130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1111232130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/66/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111232130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111232130.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Y.. K.. R.W. L., W..
XX.XX.XXXX, F. N. X, N., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o zaplatenie ušlého zisku a náhradu nemajetkovej
ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. mája 2018, č.k.
26C/148/2011-238, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného
domáhal zaplatenia 378.994,15 eur a úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 829,85 eur od 27.01.2004
do 28.07.2011 ako náhrady škody vo forme ušlého zisku a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.000
eur, ktoré mali byť žalobcovi spôsobené v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia a
tomu predchádzajúceho nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn.
42Rob 35/04 a neskôr pokračujúc v nesprávnom úradnom postupe po oneskorenom podaní odporu
žalovaným v danej veci. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a 2,
§ 17 ods. 1 až 3 a § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1,
§ 20 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, § 442 ods. 1 a § 443 Obč. zák., a vecne tým, že žalobca nepreukázal
splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dôvodil tým, že sa v konaní na Okresnom
súde Bratislava III pôvodne pod sp. zn. 42Rob 35/2004 proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o. domáhal
zaplatenia 16.596,95 eur, pričom súd vydal dňa 27.01.2004 platobný rozkaz č.k. 42Rob 35/04-13, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.02.2004. Žalovaný LIVAK PLAST s.r.o. podal odpor a
súd od podania odporu vo veci nerozhodol, platobný rozkaz nezrušil a ani ho nepredložil odvolaciemu
súdu a dňa 07.02.2006 iba formálne vec previedol do oddelenia „Cb“ (27Cb 19/2006). Nerozhodol
ani do vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka LIVAK PLAST s.r.o. (uznesením Krajského súdu v
Bratislave č.k. 8K 1/04-105 zo dňa 07.12.2004), ani do ukončenia konkurzného konania (16.09.2009),
ani do výmazu spol. LIVAK PLAST, s.r.o. z Obchodného registra (27.05.2010). Tvrdil, že postupom
Okresného súdu Bratislava III došlo k znehodnoteniu jeho pohľadávky vinou nesprávneho úradného



postupu a nezákonného rozhodnutia, v príčinnej súvislosti s ktorými nenadobudol postavenie veriteľa v
konkurznom konaní, pričom do prieskumného pojednávania vo veci č.k. 8K 1/04 vedenej na Krajskom
súde v Bratislave a ani po ňom mu nebolo doručené Okresným súdom Bratislava III rozhodnutie o zrušení
právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, a teda nemohol v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní č.k. 27Cb 19/2006 po 07.02.2006 uplatniť
a realizovať svoje právo na ochranu majetku a podať v rozhodnom čase incidenčnú žalobu, keď nemal
titul k podaniu incidenčnej žaloby. Tvrdil, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo aj zo strany
konkurzného súdu - Krajského súdu v Bratislave (v konaní sp. zn. 8K 1/04 voči úpadcovi LIVAK PLAST
s.r.o.), ktorý majúc vedomosť o judikovanej pohľadávke v čase prieskumného pojednávania správcovi
konkurznej podstaty neurčil lehotu na podanie žaloby, nevykonal náležitý dohľad v tom, či L. V. T. R..
N. pokračuje po prieskumnom pojednávaní v konaní vo veci č.k. 27Cb 19/2006 na Okresnom súde
Bratislava III (či vstúpi do konania namiesto pôvodného žalovaného, či požiadal súd o pokračovanie v
konaní), čo malo za následok znehodnotenie pohľadávky ním prihlásenej do konkurzného konania a
odňatie mu práva byť účastníkom konkurzného konania, a to všetko v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. Uvedený súd sa nesprávneho úradného postupu dopustil aj
tým, že predčasne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom rozkaze č.k. 42Rob 35/04-13
zo dňa 27.01.2004. Tvrdil tiež, že došlo k porušeniu zásady rýchlosti konania, keď o vrátení mu súdneho
poplatku v sume 829,85 eur rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 27Cb 19/2006 zo
dňa 08.12.2010, právoplatným dňa 14.01.2011, ale súdny poplatok mu bol vrátený prostredníctvom
Daňového úradu Pezinok až dňa 28.07.2011. Preto sa domáhal ušlého zisku ku dňu znehodnotenia
pohľadávky a jej nevymáhateľnosti v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Bratislava III (27.05.2010). Výšku ušlého zisku vyčíslil sumou 355.675,66 eur ku dňu zrušenia
konkurzného konania (16.09.2010) a domáhal sa aj ušlého zisku vo forme úroku z omeškania vo výške
v 2.406,33 eur za obdobie od 17.09.2009 do 27.05.2010 a zmluvnej pokuty vo výške 20.912,16 eur za
rovnaké obdobie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uviedol
obsah jeho rozsiahleho vyjadrenia (bod 2. napadnutého rozsudku).

3. Dokazovanie vykonal výsluchom žalobcu, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 07.09.2010, upresnením predbežného prerokovania nároku zo dňa 20.09.2011, prihláškou
pohľadávky do konkurzu zo dňa 02.02.2005, úpravou výšky pohľadávky voči dlžníkovi LIVAK PLAST
s.r.o. zo dňa 22.07.2005, platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č.k. 42Rob 35/04-13
zo dňa 27.01.2004, výpisom zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava V č. 105-4756
zo dňa 17.12.2003, výpisom z Obchodného registra OS Bratislava I oddiel: SRO, vložka č. 11491/B
zo dňa 07.07.2010, potvrdením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2006 o prevedení spisu
42Rob 35/2004 do oddelenia 27Cb 19/2006, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 1/04-105
zo dňa 07.12.2004 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka LIVAK PLAST s.r.o., upovedomením o
spôsobe vybavenia sťažnosti Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.02.2009, zoznamom konkurzných
pohľadávok vo veci úpadcu LIVAK PLAST s.r.o., uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K
1/04-702 zo dňa 10.08.2009 o zrušení konkurzu na majetok úpadcu LIVAK PLAST s.r.o., uznesením
Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 19/2006 zo dňa 08.12.2010, poštovým poukazom na výplatu
sumy 829,85 eur zo dňa 28.07.2011, konečnou správou o stave dlžníkovho majetku LIVAK PLAST
s.r.o. zo dňa 19.03.2009, uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 19/2006-118 zo dňa
07.09.2010 o zastavení konania, vyjadrením žalovaného zo dňa 13.07.2016, pripojeným konkurzným
spisom sp. zn. 8K 1/2004 a ostatným spisovým materiálom. Uviedol, že zamietol návrh na doplnenie
spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb 70/2006, s odôvodnením, že žalobca svoj návrh
odvíjal od konania 27Cb 19/2006 a rovnako zamietol aj návrh žalobcu na pripojenie spisov sp. zn.
26Cb 260/2003, 25Cb 259/2003, 25Cb 258/2003, 23Cb 175/2003, 28Cb 263/2003, 28Cb 44/2003, 27Cb
257/2003, 26Cb 174/2003, 27Cb 279/2003, 26Cb 259/2003, 27Cb 173/2003, 27Cb 259/2003, 26Cb
44/2003, 39C 288/2005 z Okresného súdu Bratislava V.

4. Z platobného rozkazu č.k 42Rob 35/2004-13 zo dňa 27.01.2004 mal za preukázané, že Okresný
súd Bratislava III návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného LIVAK PLAST s.r.o.,
na zaplatenie 500.000 Sk s príslušenstvom. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné,
že platobný rozkaz prevzala za žalovaného splnomocnená osoba nevyužijúc právo odporu. Následne
až dňa 23.01.2006 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený odpor proti platobnému rozkazu zo
strany LIVAK PLAST, s.r.o. s odôvodnením, že v roku 2004 prevzala platobný rozkaz za spoločnosť
neoprávnená osoba. Dňa 07.02.2006 bola vec sp. zn. 42Rob 35/2004 prevedená do oddelenia 27Cb
19/2006. Z prihlášky žalobcu do konkurzu sp. zn. 8K 1/04-105 zo dňa 02.02.2002 zistil, že žalobca si do



konkurzu na majetok LIVAK PLAST s.r.o. prihlásil pohľadávku v sume 500.000 Sk s úrokom z omeškania
vo výške 21 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne a to od 16.04.1999 do 06.12.2004 zo
sumy 50.000 Sk, od 16.05.1999 do 06.12.2004 zo sumy 50.000 Sk, od 16.06.1999 do 06.12.2004 zo
sumy 50.000 Sk, od 16.07.1999 do 06.12.2004 zo sumy 50.000 Sk, od 16.08.1999 do 06.12.2004 zo
sumy 50.000 Sk, od 16.09.1999 do 06.12.2004 zo sumy 50.000 Sk, od 16.10.1999 do 06.12.2004 zo
sumy 50.000 Sk, od 16.11.1999 do 06.12.2004 zo sumy 50.000 Sk, od 16.12.1999 do 06.12.2004 zo
sumy 50.000 Sk, od 16.01.2000 do 06.12.2004 zo sumy 50.000 Sk a trovy konania 25.000 Sk. Žalobca
upravil dňa 22.07.2005 výšku v konkurze prihlásenej pohľadávky voči dlžníkovi LIVAK PLAST s.r.o. na
základe  právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Branislava III
č.k. 42Rob 35/04-13 zo dňa 27.01.2004 nasledovne: 500.000 Sk istina, 551.925 Sk úrok z omeškania,
4.804.250 Sk zmluvná pokuta, 25.000 Sk trovy konania, spolu: 5.881.175 Sk. Uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 8K 1/04-105 zo dňa 07.12.2004, právoplatným dňa 04.10.2006, bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. a uznesením rovnakého súdu č.k. 8K 1/04-702 zo dňa
10.08.2009, právoplatným dňa 16.09.2009, bol konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. podľa
§ 44 ods. 1 písm. a), d) ZKV zrušený. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre 2020/2009,
právoplatným dňa 24.05.2010, bola spol. LIVAK PLAST, s.r.o. vymazaná z Obchodného registra.
Konštatoval, že žalobca doručil dňa 04.12.2008 Okresnému súdu Bratislava III sťažnosť na prieťahy v
konaní sp. zn. 27Cb 19/2006. Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 16.02.2009 bola
sťažnosť vyhodnotená za čiastočne dôvodnú, nakoľko súd nezrušil platobný rozkaz podľa § 173 ods. 1
a 2 O.s.p. a v konaní 27Cb 19/2006 bola na platobnom rozkaze stále vyznačená právoplatnosť. Okresný
súd Bratislava III uznesením č.k. 27Cb 19/2006-118 zo dňa 07.09.2010, právoplatným dňa 14.01.2011
v spojení s opravným uznesením č.k. 27Cb/19/06-136, konanie zastavil z dôvodu výmazu odporcu z
Obchodného registra bez právneho nástupcu. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb
19/2006 zo dňa 08.12.2010 mal za preukázané, že súd žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 829,85
eur, pričom z poštového poukazu vyplýva, že tento bol žalobcovi vrátený Daňovým úradom Pezinok
dňa 28.07.2011. Z konečnej správy o stave majetku dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. zo dňa 19.03.2009
mal súd prvej inštancie okrem iného preukázané, že správca konkurznej podstaty úpadcu poprel všetky
pohľadávky týkajúce sa spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.. Dňa 07.09.2010 podal žalobca
žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v konaní zotrval na
tvrdení, že mu vznikla majetková škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Bratislava III, ktorý spočíval v jednak v obštrukcii v súvislosti s prerušením konania z dôvodu konkurzu,
kde bol nesprávne aplikovaný novelizovaný zákon o konkurze a to § 45 ods. 5, kde v rozhodnom období
nebolo potrebné konanie prerušovať, ako aj nesprávny úradný postup v súvislosti s vyznačením doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom platobnom rozkaze. Žalovaný trval na nedôvodnosti
žaloby s poukazom na nesplnenie kumulatívnych podmienok pre vznik práva na náhradu škody, pričom
zdôraznil, že konečná správa o stave spol. LIVAK PLAST s.r.o. spoľahlivo verifikuje jeho argumentáciu,
že žalobcovi nemohla vzniknúť uplatňovaná škoda a postup konkurzného súdu nemohol zapríčiniť stav
jeho majetkovej a právnej neistoty, či oslabenie jeho postavenia ako veriteľa a znehodnotenie jeho
pohľadávky.

5. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a právnom posúdení
veci podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 až 3 a § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003
Z.z., § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 20 zák. č. 58/1969 Zb., § 442 ods. 1 a § 443
Obč. zák., dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Veľmi podrobne vysvetlil objektívnu zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
(podľa zákona č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.z.), ako i zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zdôraznil, že štát za škodu zodpovedá za súčasného splnenia troch podmienok, a to existencie
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, existencie škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podrobne objasnil, čo je nezákonné
rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ako aj rozdiely medzi nimi, definoval škodu v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, a vysvetlil aj, kedy ide o vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, s dôrazom na to, že pre vyvodenie zodpovednosti
štátu za škodu je potrebné kumulatívne splnenie všetkých uvedených podmienok a neexistencia čo i len
jednej z nich má za následok zamietnutie uplatneného nároku.

6. V prvom rade sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III
č.k. 42Rob 35/2004-13 zo dňa 27.01.2004 (ďalej len „platobný rozkaz“) je nezákonným rozhodnutím



podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., pretože absentuje podmienka jeho zrušenia pre nezákonnosť.
Vyhodnotil, že tento platobný rozkaz bol síce zrušený, avšak nie z dôvodu nezákonnosti, ale z dôvodu
podania odporu žalovaným v kombinácii s nemožnosťou riadne ho žalovanému doručiť, teda z dôvodov,
ktoré predpokladá zákon v ust. § 173 ods. 1 a 2 O.s.p.. Dospel potom k záveru, že predmetný platobný
rozkaz nenaplnil charakter nezákonného rozhodnutia podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb..

7. Ak žalobca v súvislosti s týmto platobným rozkazom tvrdil aj nesprávny úradný postup Okresného súdu
Bratislava III, spočívajúci vo včasnosti vyznačenia (na ňom) doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a
neskoršom zrušení a prevedení veci do registra Cb, prijal záver, že k nesprávnemu úradnému postupu
uvedeného súdu nedošlo. Uviedol, že dňa 15.01.2004 podal žalobca na Okresnom súde Bratislava
III návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa proti žalovanému LIVAK PLAST s.r.o., domáhal
zaplatenia 500.000 Sk s príslušenstvom, na čo súd vydal dňa 27.01.2004  predmetný platobný rozkaz,
ktorým žalovaného LIVAK PLAST s.r.o., zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 500.000 Sk spolu s
príslušenstvom a následne platobný rozkaz doručoval žalovanému na adresu sídla spoločnosti, teda na
adresu, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri. Po vrátení doručenky mal preukázané, že platobný
rozkaz bol žalovanému LIVAK PLAST s.r.o. riadne doručený, a preto po uplynutí lehoty na podanie
odporu dňa 25.02.2004 vyznačil na tomto platobnom rozkaze právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v tom období bol Okresný súd Bratislava III skôr povinný
právoplatnosť a vykonateľnosť riadne vyznačiť, nakoľko mal preukázané, že žalovaný LIVAK PLAST
s.r.o. si platobný rozkaz riadne prevzal a nepodal proti nemu odpor. Následne (až dňa 23.01.2006)
žalovaný LIVAK PLAST s.r.o. súdu preukázal, že platobný rozkaz nebol spoločnosti účinne doručený,
preto súd považoval odpor za podaný včas a následne aj postupoval správne, keď vec previedol do
oddelenia Cb. Dospel potom k záveru, že Okresný súd Bratislava III nepostupoval nesprávne, keď na
platobnom rozkaze vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť a následne dňa 07.02.2006 previedol spis
42Rob 35/2004 do oddelenia 27Cb 19/2006.

8. Ďalej uviedol, že žalobca označil za ďalšie pochybenie Okresného súdu Bratislava III, zakladajúce
nesprávny úradný postup, prieťahy a nečinnosť súdu v konaní sp. zn. 42Rob 35/2004 a 27Cb
19/2006. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalobca doručil
dňa 15.01.2004 Okresnému súdu Bratislava III návrh na vydanie platobného rozkazu. Platobný rozkaz
súd vydal dňa 25.02.2004. Následne dňa 25.02.2004 na platobnom rozkaze vyznačil právoplatnosť a
vykonateľnosť, nakoľko proti nemu nebol podaný odpor. Z uvedeného mal za zrejmé, že úkony súdu
boli v tomto období plynulé. Dňa 23.01.2006 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený odpor proti
platobnému rozkazu zo strany LIVAK PLAST s.r.o. a súd mal po preskúmaní odporu za to, že bol podaný
včas, na základe čoho dňa 07.02.2006 spis previedol do registra Cb (27Cb 19/2006). Súd prvej inštancie
konštatoval, že je pravdou, že po prevedení veci do registra Cb bol súd nečinný, nakoľko to vyplýva aj
z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti predsedu súdu zo dňa 16.02.2009, ktorým vyhodnotil
sťažnosť žalobcu zo dňa 04.12.2008 za čiastočne dôvodnú. Sudca vybavujúci vec sp. zn. 27Cb 19/2006
sa mal v prvom rade vysporiadať s otázkou právoplatnosti, či bol platobný rozkaz riadne doručený, a na
základe podaného odporu dňa 23.01.2006 bolo potrebné platobný rozkaz zrušiť podľa § 173 ods. 1 a 2
O.s.p.. Z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 16.02.2009 mal súd prvej inštancie za
preukázané, že predseda Okresného súdu Bratislava III vyhodnotil sťažnosť žalobcu zo dňa 04.12.2008
ako dôvodnú vo vzťahu k obdobiu od podania odporu proti platobnému rozkazu, teda od 23.01.2006 do
dňa podania sťažnosti na súd, t. j. do dňa 04.12.2008, keď dovtedy bola stále na platobnom  rozkaze v
spise 27Cb 19/2006 vyznačená právoplatnosť. Nesprávny úradný postup bol konštatovaný predsedom
súdu v období od 23.01.2006 do 04.12.2008, keď sa sudca nevysporiadal s otázkou právoplatnosti na
základe podaného odporu zo dňa 23.01.2006. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca
má nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu iba za obdobie od 23.01.2006 do
04.12.2008, avšak za kumulatívneho splnenia vyššie uvedených troch podmienok zodpovednosti štátu
za škodu. Existenciu prvej podmienky mal za preukázanú, vyhodnotil však, že existencia škody ako i
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom preukázaná nebola.

9. Vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou
škodou vo forme ušlého zisku uviedol, že o takýto vzťah by išlo výlučne len vtedy, ak by škoda
vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, to znamená, nebyť prieťahov v konaní, nedošlo
by k škode. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by v prípade „riadneho“ postupu súdu
v konaní sp. zn. 27Cb 19/2006 nedošlo k znehodnoteniu pohľadávky navrhovateľa voči spol. LIVAK
PLAST, s.r.o.. Mal za preukázané, že žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa



15.01.2004, domáhal proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o. zaplatenia 500.000 Sk s príslušenstvom,
a že súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 42Rob 35/2004-13
zo dňa 27.01.2004. Tento platobný rozkaz za žalovaného prevzala splnomocnená osoba, a keďže
ho súd považoval za riadne doručený, po uplynutí lehoty na podanie odporu ho považoval aj za
právoplatný. Až dňa 23.01.2006 bol súdu doručený odpor spol. LIVAK PLAST, s.r.o., z odôvodnenia
ktorého okrem iného vyplývalo, že v čase jeho pôvodného doručovania ho za žalovaného prevzala
neoprávnená osoba. Preto súd považoval odpor za podaný včas, pričom podaním odporu sa vydaný
platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil zo zákona. Následne bola vec dňa 07.02.2006 podľa
prílohy č. II bod B ods. 1 písm. d) zák. č. 543/2005 Z.z. prevedená do registra „Cb“ pod sp. zn. 27Cb
19/2006. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 1/04-105 zo dňa 07.12.2004, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 04.10.2006, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o.. Keďže
uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť po začatí súdneho konania sp. zn. 42Rob
35/2004 a žalobca sa domáhal uspokojenia svojho nároku z konkurznej podstaty úpadcu, následkom
právoplatného vyhlásenia konkurzu bolo prerušenie súdneho konania v tom čase už vedeného pod sp.
zn. 27Cb 19/2006, a to podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/1991 Zb.. Vysvetlil, že z ust. § 14 ods.
5 cit. zákona síce vyplýva, že v konaní bolo možné pokračovať na návrh správcu konkurznej podstaty,
avšak súdu zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť vyzvať správcu, či má záujem v konaní pokračovať.
S tvrdením žalobcu, že v prípade ak by súd rozhodol o jeho návrhu do času vyhlásenia konkurzu, alebo v
čase prebiehajúceho konkurzného konania za predpokladu, že by správca konkurznej podstaty súhlasil
s pokračovaním v konaní, čím by sa jeho pohľadávka voči žalovanému stala „judikovanou“ pohľadávkou,
a teda by bol v rámci konkurzného konania uspokojený, nesúhlasil. V tejto súvislosti poukázal na to,
že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 1/04-702 zo dňa 10.8.2009 bol konkurz na majetok
úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. zrušený podľa ust. § 44 ods. 1 písm. a), d) zák. č. 328/1991 Zb. z dôvodu, že
spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. nemala takmer žiaden majetok. Zdôraznil, že nakoľko v rámci konkurzu
nebol uspokojený žiaden z veriteľov, nemožno ani vo vzťahu k žalobcovi predpokladať opak.  Pozornosť
upriamil tiež na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. pohľadávku
žalobcu poprel čo do dôvodu a výšky, pričom žalobca nepodal incidenčnú žalobu podľa ust. § 23 ods.
2 zák. č. 328/1991 Zb.. Vyhodnotil, že z tohto dôvodu nebolo podľa ust. § 23 ods. 5 písm. a) zák. č.
328/1991 Zb. možné na pohľadávku prihliadať a ani ju uspokojiť v rámci predmetného konkurzu, bez
ohľadu na skutočnosť, či úpadca mal majetok alebo nie. Dospel potom k záveru, že uspokojenie žalobcu
v konkurze nebolo možné, čo bolo zapríčinené nepodaním incidenčnej žaloby, a preto nie je daná ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou.

10. Uzavrel, že všetky tri vyššie uvedené podmienky na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. neboli splnené, a preto žalobu zamietol. Skúmaním
nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní sp. zn. 8K 1/2004
sa vzhľadom na prijaté závery už nezaoberal, pretože žalobca v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. nepreukázal, že by k nesprávnemu úradnému postupu došlo aj v tomto konaní. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní plne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal,
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že v konaní došlo k zneužitiu práva nie nestranným súdom
v jeho neprospech, čo malo v dôsledku formalistického a tendenčného prístupu k veci na pojednávaní
dňa 31.05.2018 a na predchádzajúcich pojednávaniach za následok nedostatočné zistenie skutkového
stavu veci, nesprávne právne posúdenie a porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie, keď mu
súd nevytvoril priestor na realizáciu jeho procesných práv. Tvrdil, že zákonná L. R.. E. V. nemohla vo veci
konať a rozhodovať, pretože sa nielen v jeho očiach, ale aj u iných osôb nemohla javiť ako nestranná,
keďže ako predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vybavovala a rozhodovala o jeho sťažnostiach
na prieťahy v danej veci ako aj v iných veciach voči SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR
vedených na rovnakom súde. V tejto súvislosti uviedol, že R.. V. nie je ako predsedníčka okresného
súdu nezávislá od vôle Ministerstva spravodlivosti SR a sama bola závislá na pokynoch Y. R.. Ž.,
ktorá ju inštalovala do funkcie predsedníčky, pričom v poslednom výberovom konaní si vytýčila ako
hlavný bod odstránenie prieťahov v konaní na okresnom súde, teda aj prieťahov v konaniach, v
ktorých sama konala a rozhodovala a aj v tejto veci, bez ohľadu na dodržanie princípov elementárnej
spravodlivosti a diskrimináciu účastníkov konaní voči SR. Uviedol tiež, že po C. R.. Ž.Ň. je podriadená
Y. L. R.. J. ako aj jeho politickej strane, ergo nie je nestranná a nezávislá keď plní jeho pokyny, viď.
médiá ako aj informácie zverejnené na stránkach ministerstva spravodlivosti SR. Zopakoval, že bolo



porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie keď poukázal na princíp právnej istoty a legitímneho
očakávania a na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011 a rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. IV.ÚS 159/2012 zo dňa 03.07.2012 aj vo vzťahu na vadné právne posúdenie veci, keďže
súd vyhodnotil, že pri platobnom rozkaze absentuje podmienka jeho zrušenia pre nezákonnosť, čo
považoval za neudržateľné, neakceptovateľné a svojvoľné nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznil,
že neznalosť práva neospravedlňuje. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval
rozhodovaciu prax všeobecného súdu EÚ napr. rozsudok T-479/14 z 01.02.2017 vo veci Kendrion
N.V. proti Európskej únii. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že Okresný súd Bratislava III nepostupoval
nesprávne, keď vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť, keď tu bola porušená jeho právna istota a
jeho legitímne očakávania vadným vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí
súdu, čo malo za následok porušenie princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (II.ÚS
62/2012 z 11.10.2012). Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že riadne nezisťoval skutkový stav veci, keď
nevykonal dôkazy pripojením spisov OS BA III sp. zn. 26Cb 260/2003, 25Cb 70/2006. Namietal, že
súd nevykonal ani navrhované dokazovanie za účelom ustálenia majetkových pomerov dlžníka LIVAK
PLAST s.r.o. pred konkurzom a po skončení konkurzu, keď tu odkázal na rozhodovaciu prax NS SR a
NS ČR k povinnosti skúmania majetkových pomerov úpadcu pred a po vyhlásení konkurzu v prípade
kompenzačných konaní o odškodnení majetkovej ujmy. Nepovažoval za správny ani právny názor súdu
prvej inštancie, že neboli splnené všetky tri podmienky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., keďže súd nevykonal riadne dokazovanie k otázke
uplatnenej nemajetkovej ujmy v sume 7.000 eur, čo riadne a presvedčivo neodôvodnil a nevypočul
navrhovaných svedkov, ktorí stihli aj zomrieť, kým súd začal konať, čím zmaril vykonanie dôkazu ním
označenými očitými svedkami. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že nevykonal test proporcionality,
že jeho závery sú arbitrárne, nepresvedčivé a svojvoľné, taktiež neakceptovateľné a potierajúce jeho
právo na odškodnenie nemajetkovej ujmy priznané mu Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj Listinou základných práv a slobôd. Poukázal na to, že v obdobnej
veci Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 25Cb 70/2006 rozhodol na jedno pojednávanie, keďže
vec bola jednoduchá, a preto navrhol pripojenie uvedeného spisu ako dôkaz toho, čo mal súd urobiť
bezodkladne po podaní kompenzačnej žaloby. Mal tiež za to, že bolo porušené jeho právo na zákonného
sudcu keď vec bola odňatá L. R.. V. E. T. Y.. G., ktorá bez rozumného dôvodu na pojednávaní dňa
25.11.2013 odmietla doplnenie žalobného návrhu z 24.11.2013. Ďalej poukázal na to, že doposiaľ nebolo
zrušené nezákonné a protiústavné uznesenie č.k. 26C/148/2011-92 z 02.07.2014, ktoré je právoplatné
a vykonateľné a ktorým mu súd uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania žalovaného v sume
18.949,50 eur, o čom rozhodol na návrh žalovaného a v rámci poslušnosti zákonnej sudkyne voči
žalovanému diskriminujúc ho na jeho ústavných právach. Mal za to, že až do vydania zrušujúceho
rozhodnutia vo veci uloženej povinnosti týmto uznesením nemohol súd ďalej konať a rozhodovať, keďže
táto skrivosť nebola odstránená napriek nálezu ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 30/2015, a preto je potrebné
celý napadnutý rozsudok zrušiť, keďže konanie je nespravodlivé, keď už podaním zo dňa 25.11.2016
vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, o ktorej súd doposiaľ nerozhodol. Namietal tiež, že
nebol poučený o svojich procesných právach. Napadnutý rozsudok vníma ako revanš Okresného súdu
Bratislava I za nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 29/2017 z 03.05.2017 o prieťahoch.

12. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. K tvrdeniam žalobcu o jeho pochybnostiach o nestrannosti A. L. R.. V., pretože ako bývalá
predsedníčka OS BA I rozhodovala o jeho sťažnostiach na prieťahy v tejto veci a v iných konaniach
voči SR, poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob 4/2014 z 19.03.2014 podľa ktorého vybavovanie
sťažností spočíva resp. možno subsumovať pod postup sudcu v rozhodovaní v iných veciach podľa
§ 14 ods. 3 O.s.p. (teraz podľa § 49 ods. 3 C.s.p.) a nie je okolnosťou, ktorá by mala za následok
automatické vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu,
že L. R.. V. bola závislá na pokynoch bývalého a súčasného ministra spravodlivosti keď poukázal
na § 2 ods. 1 až 3 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch, podľa ktorého je sudca predstaviteľ súdnej
moci a právomoc vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov,
pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Zdôraznil, že sudcovia SR a teda ani
R.. V. nie sú podriadení ani ministrovi spravodlivosti ani žiadnej politickej strane, pričom tu poukázal
na povinnosť podľa ust. § 30 ods. 2 písm. c) zák. o sudcoch a prísediacich nenechať sa ovplyvniť
záujmami politických strán a hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami. Poukázal tiež
na to, že predsedovia súdov ani sudcovia nie sú v pracovnom pomere s MS SR a nie sú závislí na



pokynoch ministra. Ak žalobca tvrdil, že mu nebolo umožnené vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni, poukázal na ust. § 53 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je potrebné námietku zaujatosti uplatniť
najneskôr do 7 dní od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, pričom na
neskôr uplatnenú námietku zaujatosti už súd neprihliada. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.05.2017
vyplýva, že napriek výslovnej otázke súdu žalobca námietku zaujatosti voči zákonnej L. R.. V. nevzniesol.
Námietku zaujatosti považoval za neodôvodnenú. Na námietky procesného charakteru uviedol, že
súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a žalobcom označené súdne spisy nebolo potrebné
pripojiť, pretože majetkové pomery spol. LIVAK PLAST s.r.o boli zistiteľné z dôkazov vykonaných súdom
a sú uvedené aj v rozsudku. Naviac súd nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy hlavne
ak je objektívne zistenie skutkového stavu možné aj bez ich vykonania, preto súd prvej inštancie
nepochybil. Na tvrdenie žalobcu, že nebol riadne poučený podľa § 160 C.s.p. o jeho procesných právach
a povinnostiach zdôraznil, že žalobca získal dňa 06.09.2011 vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v odbore právo na VŠ v Sládkovičove a teda súd voči nemu nemá všeobecnú poučovaciu povinnosť
(§ 160 ods. 3 písm. a/ C.s.p.). Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že ak bol posudzovaný
platobný rozkaz zrušený z dôvodu podania odporu v kombinácii s nemožnosťou ho riadne doručiť, nebol
zrušený pre nezákonnosť a preto táto podmienka absentuje. Ohľadom na platobnom rozkaze vyznačenej
právoplatnosti a vykonateľnosti uviedol, že súd nemal dôvod takúto doložku na ňom nevyznačiť, keďže
jeho doručenie povinnému bolo preukázané vrátenou podpísanou doručenkou a proti takto doručenému
platobnému rozkazu nebol podaný v zákonom stanovej lehote odpor. Avšak dňa 23.01.2016 spol. LIVAK
PLAST s.r.o. preukázala, že jej platobný rozkaz nebol doručený účinne, a preto podala proti nemu
odpor, ktorý súd považoval potom za včas podaný a v dôsledku tejto skutočnosti platobný rozkaz zrušil
a spis sp. zn. 42Rob 35/2004 previedol do oddelenia sp. zn. 27Cb 29/2006 v súlade s právom. K
poukazu žalobcu na rozsudok Všeobecného súdu EÚ T-479/14 zo dňa 01.02.2017 vo veci Kendrion
N.V. proti EÚ uviedol, že skutkové okolnosti predmetného sporu nie sú totožné s prípadom žalobcu
a samotný petit rozhodnutia Všeobecného súdu EÚ je v tomto prípade neaplikovateľný. Dodal, že
Všeobecný súd EÚ vyslovil, že „podľa ustálenej judikatúry musí byť škoda, ktorej náhrada sa v rámci
žaloby o určenie mimozmluvnej zodpovednosti únie požaduje, skutočná a určitá, čo musí preukázať
žalobca. Žalobca je povinný predložiť presvedčivé dôkazy tak o existencii ako aj o rozsahu ujmy,
ktorú uplatňuje. Žalobcovi prináleží predložiť dôkaz o existencii príčinnej súvislosti medzi vytýkaným
konaním a uvádzanou ujmou.“ V súvislosti s otázkou preukázania existencie a výšky majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy žalobcu ako ďalšieho predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody sa
pridŕžal svojho písomného vyjadrenia k žalobe a poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd prvej
inštancie riadne zdôvodnil nepreukázanie vzniku škody a príčinnej súvislosti žalobcom a s týmito závermi
sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojom odvolaní a vyjadrenie žalovaného
považoval za zmätočné a právne irelevantné. Na podanie žalovaného žiadal neprihliadať, keďže je
k nemu pripojené sfalšované poverenie k zastupovaniu s dopisovanou číslicou 18 vlastnou C. Y.. L.
predstierajúc, že poverenie údajne podpísal Y. L. J. J.Á. dňa 18.09.2018. Vyjadril dôvodné podozrenie
z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti a žiadal predvolať ako L. R.. J. J..
Uvedené poverenie považoval za ničotný právny úkon. Zopakoval, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivé súdne konanie, a Ž. R.. V. nie je nestrannou sudkyňou. Opätovne namietal, že uznesenie
č.k. 26C 148/2011-92 malo byť zrušené, k čomu vinou svojvoľného konania okresného súdu nedošlo.
Porušenie práva rovnosti videl v tom, že mu okresný súd doručil vyjadrenie žalovaného z 13.07.2016
bez príloh, čo je osvedčené aj pečiatkou okresného súdu na prvej strane tohto vyjadrenia.

14. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



17. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi,
týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady škody titulom ušlého zisku a nemajetkovej ujmy v
žalovanej výške, ktorá mu mala byť podľa jeho tvrdení spôsobená v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III a jeho nesprávnym úradným postupom.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov a jeho výsledky aj náležite v súlade
s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby. Dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie jednoznačne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre
rozhodnutie, takže ďalšie dokazovanie, a to ani pripojením žalobcom navrhovaných spisov (ktoré ani s
posudzovanou vecou priamo nesúvisia) nebolo potrebné a ani hospodárne. Preto, ak súd prvej inštancie
za situácie pre rozhodnutie dostatočne zisteného skutkového stavu už ďalšie dokazovanie nevykonal,
postupoval správne. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods.
1 a 2, § 17 ods. 1 až 3 a § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z., § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 a 2, § 9 ods. 1, § 20 zák. č. 58/1969 Zb., § 442 ods. 1 a § 443 Obč. zák., pričom aplikované
ustanovenia, týkajúce sa žalobcom uplatneného nároku, aj správne vyložil a vysvetlil. Pokiaľ žalobca v
odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom a svojvoľnom právnom posúdení
veci, spočívajúcom v závere súdu prvej inštancie, že pri platobnom rozkaze absentuje podmienka jeho
zrušenia pre nezákonnosť, čo považoval s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 20/2009
a ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 159/2012 aj za porušenie princípu právnej istoty a legitímneho očakávania,
odvolací súd uvádza, že rozhodnutia, na ktoré žalobca odkazoval, riešia inú právnu situáciu a pre
právne posúdenie prejednávanej veci nie sú použiteľné. Právny záver súdu prvej inštancie, že platobný
rozkaz nebol zrušený pre nezákonnosť, ale zo zákonom predpokladaného dôvodu (pre podanie odporu
žalovaným), a preto platobný rozkaz nie je nezákonným rozhodnutím podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č.
58/1969 Zb., je správny a odvolací súd s ním súhlasí. Napokon, žalobca v odvolaní ani neuviedol žiadnu
relevantnú argumentáciu, spôsobilú spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. V tejto
súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a
dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220
ods. 2 C.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých
založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, preto ani odvolacie
námietky žalobcu, ktorý tvrdil arbitrárnosť, nepresvedčivosť a svojvoľnosť záverov súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, nemohli obstáť. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil podmienky, ktorých
súčasné splnenie musí žalobca preukázať na to, aby bolo možné konštatovať objektívnu zodpovednosť
štátu za jeho škodu. V tejto súvislosti sa zaoberal všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré boli v
konaní predložené, ako aj tvrdeniami strán, pričom zdôraznil, že pri žalobe o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom musí žalobca v konaní preukázať
existenciu nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody, a príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a jeho škodou, a
vyvodil aj správny záver, že kumulatívne splnenie týchto podmienok nebolo v konaní preukázané.
Ak potom žalobu žalobcu zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí.
Súd prvej inštancie všetky svoje závery aj riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo žalobcu na spravodlivý súdny proces,
nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,
naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj riadne vyhodnotil. Vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol dôsledný a jeho argumenty
podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís
dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením
rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať,
poukazuje na ne a vyjadrí sa len k ďalším odvolacím námietkam žalobcu.



19. Žalobca v odvolaní namietal aj rôzne pochybenia súdu prvej inštancie s tým, že malo byť porušené
jeho právo na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil žiadne porušenie
práv žalobcu ani žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolaciu
námietku žalobcu, v ktorej tvrdil porušenie jeho práva na zákonného sudcu tým, že vec bola svojvoľne
I. R.. V. a pridelená Y.. G., vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, pretože žiadny takýto postup zo spisu
nevyplýva a vec ani nebola R.. V. I., W., R.. G. bola vec pridelená náhodným výberom hneď po doručení
žaloby na súd, čo je zrejmé z potvrdenia na č.l. 57. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že podaním zo
dňa 25.11.2016 vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, o ktorej súd doposiaľ nerozhodol.
Odvolací súd po oboznámení sa s podaním žalobcu zo dňa 25.11.2016 konštatuje, že jeho obsahom
je sťažnosť na postup súdu v konaní, konkrétne nesúhlas žalobcu s vydaním uznesenia č.k. 26C
148/2011-92 z 02.07.2014 (L. R.. V.) a s jeho nezrušením, čím vznikajú prieťahy v konaní. V tomto podaní
žalobca vyjadril aj obavu, že zákonná sudkyňa, ktorá predmetné rozhodnutie vydala a nezrušila, nebude
garantom nestrannosti a spravodlivého prejednania súdenej veci, pretože už vydaním uznesenia č.k.
26C 148/2011-92 z 02.07.2014 deklarovala, že nemieni rešpektovať ústavu ani dohovor, že voči nemu
nie je nestranná, keď svoje konanie tendenčne smerovala k vydaniu uznesenia o zastavení konania
podľa ust. § 141a O.s.p., aby tak vyhovela šikanóznemu návrhu jej zamestnávateľa - žalovaného. I
keď by súd prvej inštancie tieto žalobcom uvedené skutočnosti posúdil ako námietku zaujatosti (hoci
žalobca vôbec nežiadal o vylúčenie R.. V. z prejednávania a rozhodovania o predmetnej veci pre
jej zaujatosť), správne na takúto námietku neprihliadol a nadriadenému súdu ju nepredložil, pretože
je zrejmé, že nebola podaná do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je
sudca vylúčený (§ 53 ods. 1 C.s.p.), neobsahovala náležitosti riadnej námietky zaujatosti (§ 52 ods.
2 C.s.p.) a celkom zjavne sa týkala len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo
jeho rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 C.s.p.) Odvolací súd v tejto súvislosti považuje tiež za potrebné
zdôrazniť, že na pojednávaní dňa 05.05.2017 (na ktorom bolo žalobcovi na základe jeho požiadavky,
dokonca napriek tomu, že má právnické vzdelanie, doručené poučenie o procesných právach, takže
jeho odvolacia námietka v tomto smere taktiež neobstojí) sám žalobca v súvislosti so vznesenou
námietkou zaujatosti výslovne uviedol, že námietku zaujatosti voči konajúcej L. R.. V. nevznáša. Ak
žalobca následne v odvolaní tvrdil, Ž. R.. V. svojím tendenčným prístupom k veci na pojednávaní dňa
31.05.2018 a na predchádzajúcich pojednávaniach porušila jeho právo na spravodlivé súdne konanie,
že nie je nestranná a nemohla vo veci konať a rozhodovať, pretože ako predsedníčka Okresného súdu
Bratislava I vybavovala a rozhodovala o jeho sťažnostiach na prieťahy v danej veci ako aj v iných
veciach voči SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR vedených na rovnakom súde, že nie je
ako predsedníčka okresného súdu nezávislá od vôle Ministerstva spravodlivosti SR, a že plní pokyny
ministra spravodlivosti, odvolací súd uvádza, že žalobca predsa (majúc vedomosť o ním uvádzaných
skutočnostiach) mohol voči L. R.. V. v konaní vzniesť námietku zaujatosti, čo neurobil. Naviac, tieto
ním uvádzané skutočnosti z predloženého spisu ani nevyplývajú a žalobca ich ani ničím nepreukázal.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil len to, že k ústavnej sťažnosti žalobcu sa dňa 28.02.2017
U. R.. L. ako podpredseda Okresného súdu Bratislava I poverený zastupovaním predsedu okresného
súdu (č.l. 165), a sťažnosť žalobcu na prieťahy zo dňa 28.01.2016 vybavila dňa 16.02.2016 R.. S. E.
T. Okresného L. F. K.. Ako správne uviedol žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, žiadny sudca, a teda
ani R.. V., nie je podriadený ani ministrovi spravodlivosti ani žiadnej politickej strane a ani sudcovia ani
predsedovia súdov nie sú v pracovnom pomere s Ministerstvom spravodlivosti SR a nie sú ani závislí na
pokynoch ministra. Odvolací súd tiež konštatuje, že zo žiadneho žalobcom produkovaného dôkazu tiež
nevyplýva, že by bola A. L. R.. V. závislá na pokynoch alebo na vôli ktoréhokoľvek ministra spravodlivosti.
Skutočnosť tvrdená žalobcom, že by z ním uvedených dôvodov nebola nestranná, zo súdneho spisu
nevyplýva a odvolací súd nezistil. Túto odvolaciu námietku preto vyhodnotil za nedôvodnú. Ani námietka
žalobcu, že ak nebolo zrušené právoplatné uznesenie č.k. 26C 148/2011-92 z 02.07.2014, ktorým mu
súd uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania žalovaného v sume 18.949,50 eur, nemohol
súd ďalej konať a rozhodovať, neobstojí. Odvolací súd považuje za potrebné vysvetliť, že sankciou
za nezloženie preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a O.s.p. účinného do 30.06.2016 bolo za
splnenia ďalších predpokladov zastavenie konania bez prejednania veci, k čomu však v prejednávanej
veci nedošlo. Postup súdu prvej inštancie, ktorý pre nesplnenie podmienok v súlade s právnym názorom
vyjadreným v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít a rešpektujúc nález Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 30/2015 zo dňa 11.05.2016, konanie pre nezloženie preddavkov na trovy konania žalobcom
nezastavil a bez ohľadu na vydanie uvedeného uznesenia riadne v konaní pokračoval, bol správny a
týmto postupom súd prvej inštancie zabezpečil ochranu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces,
na prístup k súdu a riadne prejednanie a rozhodnutie jeho veci. Ak žalobca v odvolaní poukazoval na
rozsudok T-479/14 zo dňa 01.02.2017 vo veci Kendrion N.V. proti Európskej únii, ktorým bol žalobca



v uvedenej veci odškodnený a súdu prvej inštancie vytýkal, že túto rozhodovaciu prax všeobecného
súdu EÚ nerešpektoval, odvolací súd len pripomína, že rozsudok, na ktorý žalobca poukazoval, bol
rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 13.12.2018 zrušený a žaloba žalobcu Kendrion N.V.
bola zamietnutá, preto sa ďalej touto odvolacou námietkou už nezaoberal.

20. Odvolací súd záverom už len uvádza, že sa stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo
svojom rozsudku dospel, a ako už uviedol vyššie, jeho rozhodnutie považuje za zákonné, presvedčivé,
zrozumiteľné a pochopiteľné (aj pre laika). V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že
rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových
strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda
riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky
a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, nakoľko sú dostatočne
odôvodnené, logické, založené na riadne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení, a
preto ani nepovažuje za potrebné ich opakovať.
21. Možno uzavrieť, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správne rozhodnutie
súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil..

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože
mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/148/2011", "guid": "6e8adc26-dd70-4730-9688-068a0afcba1e:7feb4cab-e1ca-4112-9df7-e9ba5a1cbdf8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:268e4adf-cb69-43b5-a127-d4a885baf9e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.29.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 29/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.29.2017.2"}, {"guid": "ussr:e2048538-b9d7-4633-89d9-afbeb938a0da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 30/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1"}, {"guid": "ussr:5de0ff1b-94ea-47d6-bf15-15a03d2f1bf4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 62/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/2012 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5de0ff1b-94ea-47d6-bf15-15a03d2f1bf4"}, {"guid": "ussr:99fa0a82-031f-457d-b848-8bd5f84bfb66", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99fa0a82-031f-457d-b848-8bd5f84bfb66"}, {"guid": "88e1dde7-a526-4608-bde0-425d20598304:6b6d0de0-92d7-4776-868f-7e3c8df5dea5", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/70/2006", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/70/2006 z 16. 3. 2010", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2010-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88e1dde7-a526-4608-bde0-425d20598304:6b6d0de0-92d7-4776-868f-7e3c8df5dea5"}], "citovane_v": []}