Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/119/2019 z 22. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2020, sp. zn. 2Cob/119/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1108234059.2 Krajský súd Bratislava | 2Cob/119/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1108234059.2 | 2020-06-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 273 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7ea52c6-ad44-4b45-b002-471853c082c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1108234059.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/119/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234059
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1108234059.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
energetika, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551, proti žalovanému: Ing. arch.
Karol Rebro akad. arch. - ARCHITEKTONICKÝ ATELIER, s miestom podnikania Strakova 1, 811 01
Bratislava, IČO: 11 633 514, právne zast.: JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o., IČO: 45 235 929, so
sídlom Česká 7, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 1.526,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.02.2019, č.k. 30Cb/64/2010-210, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/64/2010-210 zo dňa 19. 02.
2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava I zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
sumu 1.526,46 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a zároveň žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o jej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným rozhodnutím (výrok II).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 06.10.2008, doručenou súdu dňa
15.10.2008, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu
1.526,46 eur a nahradiť trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy č. 3105187043,
uzavretej so žalovaným dňa 20.12.2004, dodával žalovanému elektrinu do miesta spotreby: N. ul.
XX v J., pričom spotrebovanú elektrinu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 7110076333, znejúcou na
sumu 1.526,4556 eur, splatnou dňa 23.01.2006. Žalovaný napriek pokusu o zmier zo dňa 31.05.2006
predmetnú pohľadávku žalobcovi neuhradil.

3. Dňa 09.02.2009 bol v uvedenej sporovej veci súdom prvej inštancie vydaný platobný rozkaz, č.k.
33Rob/162/2008-39 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.03.2009, č.k. 33Rob/162/2008-42,
proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor dôvodiaci tým, že zmluvu č. 3105187043 zo dňa
20.12.2004 považuje za absolútne nezrozumiteľnú, nakoľko číslo uvedenej zmluvy nie je číslom zmluvy,
ale odberného miesta na N. ul. XX v J., v zmluve chýbajú podstatné náležitosti ako cena za odber
elektriny, cena za distribúciu, výška a počet zálohových platieb. Žalovaný taktiež uviedol, že so žalobcom
mal uzavretú platnú zmluvu č. 2111022110546 zo dňa 22.11.2002 a mal za to, že cena elektrickej energie
zostane na rovnakej úrovni, nakoľko aj výška mesačných platieb zostala rovnaká ako v roku 2004,
pričom zmluva č. 3105187043 pôvodnú zmluvu nezrušila a ani ju nenahradila. Na základe uvedeného
žalovaný platil mesačné zálohové platby v sume 5.430,- Sk a je preň zarážajúce, že žalobca mu počas



celého roka 2005 neavizoval, že suma zálohových platieb je nedostačujúca a neavizoval mu zvýšenie
na sumu 9.250,- Sk, čo predstavuje vyše 70% zvýšenie, hoci spotreba elektriny zo strany žalovaného
zostala približne na rovnakej úrovni. Žalovaný argumentoval, že pokiaľ by mu bola známa zvýšená cena
za odber elektrickej energie pri podpise zmluvy č. 3105187043, nebol by ju podpísal, ale zrušil - rovnako
ako, to urobil po obdržaní vyúčtovania za rok 2005 dňa 20.01.2006, kedy žalovaný predmetnú zmluvu
nahradil novou zmluvou č. 150936383, v ktorej žalovaný zostal v rovnakej tarifnej zóne cenovo približne
zodpovedajúcej pôvodnej z roku 2002.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi sporovými stranami bola sporná platnosť zmluvy č. 3105187043
zo dňa 20.12.2004, nakoľko žalovaný tvrdil, že je v postavení spotrebiteľa a zmluva je z dôvodu jej
nezrozumiteľnosti a absencie ustanovení o cene a zálohových platbách neplatná. Medzi sporovými
stranami nebolo sporné množstvo spotrebovanej elektrickej energie, ale cena za spotrebovanú elektrinu.

5. Súd prvej inštancie v predmetnej sporovej veci aplikoval ustanovenia §1, § 261 ods. 1, § 271 ods. 1,
§ 272 ods. 1, § 273 ods. 1, 2, 3, § 324 ods. 1 a § 340 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení účinnom v rozhodnom čase, § 27 ods. 2 písm f), § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z.
o energetike v znení účinnom v rozhodnom čase.

6. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne,
nakoľko v predmetnom sporovom konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami
existoval záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo
dňa 20.04.2004. Žalovaný predmetnú zmluvu uzavrel ako podnikateľský subjekt, nie ako spotrebiteľ,
na čom postavil svoju obranu, nakoľko, ako sám v doloženom listinnom dôkaze (žiadosť zo dňa
20.01.2016) uviedol, že priestory, do ktorých bola dodávaná elektrická energia, mali slúžiť ako výstavné
priestory českej nábytkárskej firmy, ktorá medzičasom skrachovala a uvedený podnikateľský zámer
sa nerealizoval. V sporovom konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaný v období od 01.01.2005 do
31.12.2005 bol na základe zmluvy o dodávke elektriny oprávneným odberateľom elektrickej energie
a žalobca mu elektrickú energiu riadne dodával. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalobca účtoval žalovanému cenu v zmysle uzatvorenej zmluvy, neoddeliteľnú
súčasť ktorej tvorili Obchodné podmienky tarifného produktu StandardPowerDirect, Cenník tarifných
produktov a Všeobecné obchodné podmienky dodávky. Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané,
že na pôvodnú zmluvu o dodávke elektrickej energie č. 211102110546 sa vzťahovali ceny pre
domácnosť, nie ceny pre podnikateľské subjekty, preto z uvedeného dôvodu považoval súd námietku
žalovaného týkajúcu sa jeho postavenia ako spotrebiteľa za irelevantnú. Skutočnosť, že žalovanému
nevyšiel podnikateľský zámer - prenájom priestorov, nemôže byť na škodu žalobcovi, ktorý žalovanému
elektrickú energiu riadne dodával. Žalovaný súdu prvej inštancie ani netvrdil, že by počas obdobia
od 01.01.2005 do 31.12.2005 žiadal žalobcu o zmenu subjektu na strane odberateľa, t.j. zmenu
z podnikateľského subjektu späť na odberateľa domácnosť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
žalovaný nebol dostatočne obozretný, neoboznámil sa dostatočne s obchodnými podmienkami žalobcu
a cenníkom, čo však nemôže byť na škodu žalobcu - v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal taktiež
na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým)“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.“ (rozh. NS SR, sp. zn.
5Sžf/65/2011). V súlade s uvedeným tak súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného, že ho mal
žalobca upozorniť na skutočnosť, že zálohové platby sú nepostačujúce, za neopodstatnenú, nakoľko
z cenníka tarifného produktu StandardPowerDirect jednoznačne vyplýva, že vyúčtovanie dodávky
elektriny sa realizuje spravidla ročne. Žalovaný sa mal preto sám zaujímať o to, či ním uhrádzané
zálohové platby budú postačujúce. Cenník produktov žalobcu ako aj jeho obchodné podmienky sú bežne
dostupné na webovom sídle žalobcu, prípadne na jeho obchodných miestach. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaný žalobcovi v lehote splatnosti cenu za spotrebovanú elektrickú energiu neuhradil,
následne mu žalobca zaslal upomienku, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto bol zaviazaný
meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie sumu 1.526,46 eur žalobcovi zaplatiť.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p.



8. Proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v za´konnej lehote dňa 03.04.2019
odvolanie, a to z dôvodu podlˇa § 365 ods. 1 pi´sm. h) C.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že zmluva, o ktorú opiera žalobca svoj žalobný nárok,
je zmluvou spotrebiteľskou v súlade s §23a ods. 1 zákona č. 616/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v rozhodnom čase, pričom s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. a)
Občianskeho zákonníka, upravujúce neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, žalovaný uvádza,
že v predmetnej podpísanej zmluve v časti B II. Cena., nie je táto určená, ale len odkazuje na rozhodnutie
ÚRSO a v časti C II., 2.b) nie je určená výška zálohových faktúr, ale len ich počet.

10. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca rozpore so zmluvným záväzkom počas
roka 2005 nezaslal žalovanému ani jednu zálohovú faktúru, prijímal jeho pravidelné peňažné plnenia
zálohových faktúr realizovaných v sume podľa predchádzajúceho obdobia a vôbec ho neupozornil
na zmenu sumy zálohových platieb. Žalovaný zmenu sumy zálohových platieb zistil až z ročného
vyúčtovania, pričom ak by ich sumu poznal skôr, zmluvu by okamžite vypovedal. Uvedené skutočnosti
žalovaný namietal taktiež na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie, na deň 19.02.2019, avšak
súd prvej inštancie na neprihliadal a v odôvodnení meritórneho rozhodnutia sa s nimi nijakým spôsobom
nevysporiadal.

11. Žalovaný záverom poukázal na ustanovenia § 39, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a v súlade s uvedenými skutočnosťami žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, doručenom elektronicky dňa 16.04.2019, doplneným
originálom, doručeným dňa 17.04.2019, uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne. Žalobca zabezpečoval pre žalovaného dodávku a distribúciu elektriny na
základe zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 20.12.2004, ktorú žalovaný
uzavrel ako podnikateľský subjekt. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému úhrady
faktúry č. 7110076333 znejúcej na sumu 1.526,46 eur za dodávku elektriny do odberného miesta podľa
zmluvy za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005, na základe ktorej vznikol žalovanému nedoplatok.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas celého sporového konania nijakým spôsobom
nerozporoval, že zo strany žalobcu mu bola do odberného miesta dodávaná elektrina, čím si žalobca
svoj zmluvný záväzok skutočne plnil. Žalobca má za to, že v predmetnom zmluvnom vzťahu nemá
žalovaný postavenie spotrebiteľa (hoci týmto začal žalovaný argumentovať, avšak až po viac ako 10
rokoch na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 19.02.2019), pretože zo skutkového
stavu ako aj v sporovom konaní predložených dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný komunikoval
ako podnikateľský subjekt, a teda jeho tvrdenia o tom, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, považuje
žalobca za účelové s cieľom oddialiť splnenie si povinnosti zo strany žalovaného.

13. Na margo argumentácie žalovaného vo vzťahu k odkazu na rozhodnutie ÚRSO v predmetnej zmluve
v časti ceny za distribúciu elektriny žalobca uviedol, že ÚRSO vykonáva - a aj v zmysle v rozhodnom
čase platnej legislatívy vykonával, cenovú reguláciu. Žalobca ceny za distribúciu elektriny, prenos a
ostatné sieťové služby fakturoval žalovanému v súlade s rozhodnutím vydaným ÚRSO, ktoré bolo
ÚRSO zároveň povinné zverejniť na svojej internetovej stránke v zmysle zákona č. 376/2001 Z. z.
účinného v rozhodnom čase, a teda žalobca cenu v časti distribúcie elektriny fakturoval v súlade s týmto
rozhodnutím.

14. Žalobca taktiež uviedol, že predmetná zmluva obsahuje zmluvné dojednanie, že žalovaný bude
uhrádzať zálohové platby podľa faktúr, ktoré zároveň sám žalovaný na pojednávaní, nariadenom súdom
na deň 19.02.2019, predložil a ktoré boli vystavené na zálohové platby a doručované žalovanému.
Žalobca reálne vyhotovoval a zasielal žalovanému faktúry na zálohové platby, čo ani sám žalovaný
na uvedenom pojednávaní nerozporoval a taktiež uviedol, že tieto faktúry uhrádzal. Žalovaný odo dňa
účinnosti predmetnej zmluvy preddavkové platby uhrádzal a následne po konci zúčtovacieho obdobia
mu bola zo strany žalobcu vystavená vyúčtovacia faktúra, na základe ktorej vznikol nedoplatok - jedná
sa o zohľadnenie skutočnej spotreby za vyúčtovacie obdobie 1 roka a nie „dofakturovanie zmenenej
výšky zálohových platieb“, ako tvrdí žalovaný.



15. Záverom žalobca uviedol, že hoci žalovaný v odvolaní uvádza opak, žalobca má za to, že na
námietky žalovaného týkajúce sa jeho postavenia spotrebiteľa súd prvej inštancie prihliadal, nakoľko
priamo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 45) sa s nimi vysporiadal. Žalobca s poukazom na
skutočnosti uvedené vo vyjadrení preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, doručenom dňa 06.05.2019, zotrval na
dôvodoch uvedených v odvolaní s tým, že aj keď by sa zmluva, na základe ktorej žalobca plnil
žalovanému, nepovažovala za spotrebiteľskú, žalovaný zotrváva na názore, že sa jedná o zmluvu
neplatnú z dôvodu, že v nej neboli dohodnuté podstatné náležitosti.

17. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, doručenom elektronicky dňa 24.05,2019, doplneným
originálom, doručeným dňa 28.05.2019, uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu a na margo
žalovaným tvrdenej „údajnej neplatnosti zmluvy zo dňa 20.12.2004“ žalobca uviedol, že má za to, že
sa jedná o riadne platnú zmluvu obsahujúcu všetky podstatné náležitosti. V predmetnej sporovej veci
sa žalobca domáha voči žalovanému úhrady vyúčtovacej faktúry, znejúcej na sumu 1.526,46 eur za
dodávku elektriny do odberného miesta poľa zmluvy, splatnej v roku 2006, a to za obdobie od 01.01.2005
do 31.12.2005, pričom žalobca si svoj záväzok zo zmluvy skutočne plnil a do odberného miesta elektrinu
dodával a taktiež zabezpečoval jej distribúciu, čo žalovaný nerozporoval. V súlade s uvedeným tak
žalobca naďalej navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. ) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380
ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na
úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 02. 06. 2020 (t. j. v zákonnej
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením). Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi
odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu k odvolaniu, ako aj s replikou žalovaného a duplikou
žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

19. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť
dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež
s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo170/2005
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez
§ 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.
V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza
odvolací súd nasledovné:

22. Z obsahu spisu je nepochybné, že dňa 20. 12. 2004 bola medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovaným (podnikateľom) ako odberateľom uzavretá „Zmluva o dodávke elektriny oprávnenému
odberateľovi“ (ďalej len „zmluva“) č. 3105187043. Zmluva nadobudla účinnosť od 01. 01. 2005. Žalobca
sa na základe predmetnej zmluvy zaviazal dodávať žalovanému do odberného miesta na ul. N. XX, XXX
XX J. elektrickú energiu a to podľa Obchodných podmienok tarifného produktu Standard Power Direct
a žalovaný sa zaviazal uhrádzať platby za dodávky elektriny podľa zmluvy a platných Všeobecných
obchodných podmienok dodávky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod A. čl. I. zmluvy). V



zmysle bodu A. čl. II., cena za dodanú elektriku je určená v platnom Cenníku tarifných produktov dodávky
elektriny uverejnenom na www.X..sk a obchodných miestach dodávateľa. V zmysle bodu B., čl. II.
zmluvy, cena za distribúciu, prenos elektriny a ostatné sieťové služby je určená rozhodnutím ÚRSO
(Úrad pre reguláciu sieťových odvetví). Z bodu C. čl. 2 písm. b.) vyplýva, že výška faktúr za opakované
dodanie tovaru a služby sa pre odberateľa s ročným vyúčtovacím obdobím stanoví podľa skutočnej
spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia alebo z predpokladanej spotreby, rozdelenej do
dohodnutého počtu faktúr. V danom prípade bolo dohodnutých 11 faktúr.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že predmetná zmluva je neplatná.
Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, z vykonaného dokazovania bol preukázaný záver,
že predmetnú zmluvu uzatváral žalovaný ako podnikateľ, a nie ako spotrebiteľ. Odberateľ je v zmluve
označený obchodným menom, IČO-m: 11633514 a miestom podnikania, pričom s rovnakým obchodným
menom, IČO-m a miestom podnikania je aj označený vo výpise zo živnostenského registra Okresného
úradu Bratislava č. 101-1417. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval zistený skutkový stav
podľa zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike účinného v čase uzatvorenia zmluvy č. 3105187043 a
správne poukázal na ust. § 273 ods. 1 Obch, zák., v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy možno
určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám známe alebo k návrhu priložené. V danom prípade bol oprávneným odberateľom elektrickej
energie žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ na základe platnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnú účasť
tvorili obchodné podmienky tarifného produktu Standard Power Direct, Cenník tarifných produktov a
Všeobecné obchodné podmienky dodávky. Tým, že strany sporu podpisom zmluvy súhlasili, aby sa
uvedené obchodné podmienky stali obsahom zmluvy, stali sa pre strany sporu záväzné. Žalovaný preto
nemôže namietať, že v zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti. Žalovaný rovnako nepreukázal,
že pri uzatváraní zmluvy so žalobcom nekonal ako podnikateľ. Tvrdenie, že žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ, nemá oporu v zistenom skutkovom stave, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje.

24. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané listinnými dôkazmi, uvedenými v bode 9
odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, že výška nedoplatku fakturovaná za obdobie 01. 01. 2005
- 31. 12. 2005, ktorej zaplatenie je predmetom konania, bolo plne v súlade so zmluvou č. 3105187043
uzavretou so žalovaným ako podnikateľom. Žalobca preukázal rozpis nameraných hodnôt za spotrebu
elektriny v období od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2005, preukázal, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za
dodávku elektriny v zmysle platného cenníka tarifného produktu Standard Power Direct platný od 01. 01.
2005 a cenu za distribúciu elektriny určenú rozhodnutím ÚRSO pre obdobie od 01. 01. 2005 do 31. 01.
2005. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku v bodoch 14., 21., 23. a 24.,
s ktorými skutkovými zisteniami sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade
zmluvy č. 3105187043 zo dňa 20. 12. 2014 sa nejednalo o dodávku elektriny pre osobnú spotrebu pre
domácnosť, preto súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a vec správne
právne posúdil. Dôvody odvolania, v ktorom žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, sú
preto právne irelevantné.

25. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, ods. 2 CSP potvrdil.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).