{"guid": "fbae0cdd-f908-4c8d-be47-bb1260535311:b3430245-3802-4e85-9c4b-5d25d9e5c5d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1020200953.1", "spisova_znacka": "8Sa/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/56/2020 z 14. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. júla 2020, sp. zn. 8Sa/56/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020200953.1", "identifikacne_cislo": "1020200953", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2020-07-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-226"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-226"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3430245-3802-4e85-9c4b-5d25d9e5c5d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200953.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200953.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200953.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/56/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200953
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200953.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu:
Z. M., nar. dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, bez dokladu totožnosti,
zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície
Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo
dňa 30.06.2020, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.p. PPZ-HCP-BA6-96-010/2020-AV zo dňa
21.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  z a m i e t a .

II. Žalovanému    n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Včas podanou žalobou zo dňa 30.06.2020, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2  S.s.p.,
doručenou dňa 06.07.2020 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne
príslušnému na konanie,  sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „S.s.p.“), žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p.
PPZ-HCP-BA6-96-010/2020-AV zo dňa 21.05.2020 a jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a
rozhodnutiu   vytkol nepreskúmateľnosť pre jeho nedostatočné odôvodnenie.  Právne svoje dôvody
založil na  porušení ust. § 32 ods. 1,  § 46 a  § 47 ods. 3   zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“), ust.  § 88 ods. 1 pís. c/, ods. 4 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
(ďalej aj „ZoPC“).

2. S odkazom na ust. § 88 ods. 4 ZoPC namietol stanovenú dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne
potrebný,  najdlhšie však do 21.07.2020, pričom na podporu svojich námietok odkázal  na rozsudok NS
SR sp.zn. 10Sza/4/2012 a rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp.zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011
a v nadväznosti na ne  argumentoval,  že pokiaľ žalovaný nezdôvodnil dĺžku doby zaistenia, ide
o podstatnú vadu, ovplyvňujúcu zákonnosť celého rozhodnutia. S poukazom na rozsudok NS SR
sp.zn. 1SZa/4/2015 uviedol, že akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu a to
len dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou účinné úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu).
Poznamenal, že správny orgán je povinný zdôvodniť prečo je potrebná práve stanovená dĺžka
zaistenia a bez konkretizácie nevyhnutných administratívnych úkonov,  potrebných na prípravu a
realizáciu administratívneho vyhostenia a predpokladanej doby ich vybavenia, je odôvodnenie doby
zaistenia žalobcu v tomto konkrétnom prípade povrchné, nedostatočné a preto napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné (rozsudok KS v Bratislave č.k. 4Sa/71/2018-32 zo dňa 12.09.2018). Žalobca namietol,
že odôvodnenie dĺžky doby zaistenia v napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za náležité a



postačujúce, pretože žalovaný bol v zmysle uvedenej judikatúry povinný stanovenú dĺžku doby zaistenia
odôvodniť najmä poukazom na jednotlivé administratívne úkony, ktoré bude potrebné za účelom fyzickej
realizácie nariadeného trestu vyhostenia vykonať. Strohé odôvodnenie, spočívajúce len vo všeobecnom
a ničím nepodloženom konštatovaní, že dĺžka doby zaistenia sa nedá taxatívne určiť, pretože závisí od
výkonu bližšie nešpecifikovaných úkonov, potrebných na realizáciu výkonu trestu vyhostenia,  považoval
žalobca za nesprávne a nepostačujúce, a to z toho dôvodu, že inštitút zaistenia výrazným spôsobom
zasahuje do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca a  vyslovil potrebu zaoberať sa každým
prípadom individuálne.

3. Vo vyjadrení zo dňa 05.07.2020 žalovaný uviedol, že z  rozhodnutia  o administratívnom vyhostení
č. PPZ-HCP-BA6-96-010/2020-AV zo dňa 21.05.2020 vyplýva, že žalobcu zaistil podľa ust. § 88 ods.
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
podľa osobitného predpisu. Zaistenie považuje za  efektívne, účelné a nevyhnutné, nakoľko žalobca je
žiadateľom o azyl v Gréckej republike a v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č.
604/2013 zo dňa  26.06.2013 (ďalej aj „Dublinské nariadenie“) je Grécka republika zodpovedným štátom
za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu a táto  skutočnosť je evidovaná v európskom systéme
Eurodac. Poukázal na výpoveď žalobcu do  zápisnice vedenej pod č. PPZ- HCP-BA6-96-006/2020-
AV, že nemá záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože chce ísť do Nemeckej
republiky, kde má strýka. Z uvedeného tvrdenia je nespochybniteľne preukázané značné riziko jeho
úteku, dostatočné  zistenie  a riadne odôvodnenie skutkového  stavu  veci a súlad  rozhodnutia
so zákonom a správnou úvahou. Žalovaný aj  dĺžku doby zaistenia označil za  riadne odôvodnenú,
primeranú a  v súlade s ust. § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov a článkom 28 oddielu
V Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013. Dĺžku doby zaistenia
určil  do 21.07.2020,  čo predstavuje osem týždňov od zaistenia. Túto lehotu považoval za primeranú a
nevyhnutnú na vykonanie všetkých neodkladných úkonov,  spojených s akceptáciou a prevozom žalobcu
do zodpovedného členského štátu, v zmysle článku 28 oddielu V Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013.  a dodal, že podľa získaných  informácií, Grécka republika
ešte prijatie  žalobcu  neakceptovala. Záverom  zdôraznil, že  ak by krajský súd zrušil jeho rozhodnutie
a bezodkladne žalobcu prepustil zo zaistenia, zmaril by  účel zaistenia s následkom svojvoľného
pohybu žalobcu nielen  po území Slovenskej republiky ale celého  schengenského priestoru a to bez
platného cestovného dokladu, bez oprávnenia na pobyt, finančných prostriedkov a bez zabezpečeného
ubytovania. Poukázal aj na  neprijateľnosť a rozpor s článkom 6 Nariadenia európskeho parlamentu a
rady (EÚ) 2016/399 z 09.03.2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb
osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), aby sa osoby  bez cestovného dokladu a akéhokoľvek
pobytu zdržiavali na území schengenského priestoru.  Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca k  vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal.
5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne  príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.)
preskúmal vec postupom podľa druhého  dielu štvrtej hlavy  S.s.p.  v rozsahu a medziach dôvodov
podanej žaloby,  keďže sa  jednalo o vec podľa ust. § 107 ods. 1 pís. d/ S.s.p., nariadil vo veci
pojednávanie. Právny zástupca žalobcu  a aj žalovaný sa z pojednávania súdu písomne ospravedlnili,
preto súd v súlade s ust.  § 114 S.s.p.  vec prejednal a rozhodol v ich  neprítomnosti a nakoľko po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby  dospel
k záveru, že  správna žaloba nie je dôvodná,  podľa   ust.  § 229 S.s.p.  ju zamietol.

6. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.05.2020, č.p.  PPZ-HCP-BA6-96-010/2020-AV,  v znení úradnej
opravy zo dňa 26.05.2020, žalovaný na účel odovzdania do zodpovedného členského štátu zaistil
žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, s dĺžkou doby zaistenia najviac do 21.07.2020. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 88 ods. 1 písm. c/ a ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov.  V
skutkových dôvodoch uviedol, že dňa 21.05.2020 bol žalobca na hraničnom prechode Berg pri kontrole
hraničnou kontrolou vyzvaný na  predloženie  dokladu  totožnosti, ktorú nevedel preukázať, predložil
však Príkaz na prepustenie cudzinca z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zo dňa
19.05.2020. Následnými lustráciami bolo zistené, že má pozitívny hit v systéme Eurodac, podľa ktorého
je žiadateľom o azyl na území Gréckej  republiky, čo správny orgán za účelom začatia konania vo veci
jeho prevozu  na územie iného štátu podľa   Dublinského  dohovoru, oznámil Dublinskému stredisku.
Žalovaný konštatoval, že žalobca do zápisnice pod č. PPZ-HCP-BA6-96-006/2020-AV uviedol spôsob
akým sa dopravil na územie Slovenskej republiky, jeho cieľovou krajinou je však Nemecká republika, kde
má strýka, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami ani žiadnym ubytovaním na území SR, dňa
19.05.2020 bol prepustený z Útvaru policajného zaistenia  cudzincov Sečovce,  keďže účel jeho zaistenia



pominul a  tiež  uviedol, že  o udelenie azylu v schengenskom priestore nežiadal. Bolo však preukázané,
že opustil Grécku  republiku,  v ktorej požiadal o medzinárodnú ochranu a v  jeho prípade teda existuje
riziko úteku a už samotná skutočnosť, že  nemá povolenie k vstupu na územie  schengenského
priestoru, predstavuje dostatočné zdôvodnenie pre počiatočné zbavenie slobody a zaistenie takej osoby
na určitú, nevyhnutnú  dobu, na čom nič nemení ani to,  že je žiadateľom o azyl, pretože podľa  výboru
pre ľudské práva, zaistenie cudzinca žiadajúceho o azyl nie je v rozpore s Paktom o občianskych
a politických právach. Počas zaistenia sa tiež musí pripraviť a zabezpečiť akceptácia prevzatia zo
strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne,
ako aj o personálne zabezpečenie. Správny orgán poznamenal, že skúmal aj možnosť uloženia menej
závažného prostriedku ako zaistenia,  pričom sám  žalobca v zápisnici uviedol, že nedisponuje žiadnym
ubytovaním na území SR a túto povinnosť by nevedel splniť.  Poukázal aj na  preventívne  opatrenia
týkajúce sa ochrany verejného zdravia, z ktorých vyplýva,  že Slovenská republika s účinnosťou od
16.03.2020 pozastavila vykonávanie všetkých dublinských  transferov z územia aj na územie SR, až
do odvolania a zdôraznil, že  zaistenie žalobcu je aj v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd.

7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne  príslušný (§ 10 a § 13      ods.
3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého  dielu štvrtej hlavy  S.s.p.   v rozsahu a medziach
dôvodov podanej žaloby, vo veci nariadil pojednávanie, z ktorého sa zástupcovia účastníkov písomne
ospravedlnili  a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a
dôvodov podanej žaloby (ust.  § 226 S.s.p.) dospel k záveru, že správna žaloba  nie je dôvodná a preto
ju zamietol   (ust.  § 229 S.s.p.).
8. Podľa § 206 ods. 2, 3, 4, 5, 6 S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou
organizáciou uvedenou v § 50 ods. 2. Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je
pri  svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase
vyhlásenia        alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho
vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.  Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na
konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.
9. Podľa § 221 ods. 1, 2  S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia    o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia  za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže
správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní
od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení
lehoty zaistenia.
11. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni
od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.
12. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.
13. Podľa § 88 ods. 1 zák.č. 404/2011 Z.z.,  policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny
a/ v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77
ods. 1, ak
1. existuje riziko jeho úteku, alebo
2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho
vyhostenia,
b/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

c/ na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu,  ak existuje
značné riziko jeho úteku, alebo

d/ na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu
alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

14. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď
na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny



ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa
tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

15. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho
príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného
štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu  nie je zaistením štátneho
príslušníka tretej krajiny dotknuté.

16. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia,  štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
17. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci
zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia
pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

18. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

19. Podľa § 90 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné  prepustiť bez
zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny,

1. ak zanikol účel zaistenia,
2. na základe rozhodnutia súdu,
3. ak uplynula lehota zaistenia,
4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9,
5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo
ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a/,
6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie.

20.  Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné skúmať  po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
21. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
22. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
24. Ústavný  súd SR  vo svojom  náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že
„zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha
vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať
aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to
pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava
požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená,
že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia,
vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú
slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno



rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný
súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As
12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia   Európskeho  súdu pre ľudské
práva, napr. vo veci P. J. v. P. a J. v. R., v ktorých sa venoval   vzťahu  medzi zaistením a jeho účelom.

25. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8
ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1
charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka
konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov,
medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia
medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka
konania týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré
upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.

26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia,
vrátane jeho dĺžky. Z obsahu  administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia  je preukázané,
že  žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a  § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC, vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca svoju totožnosť preukázal len Príkazom  na prepustenie cudzinca z útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce zo dňa 19.05.2020, čo vyústilo do  postupu  vykonať
lustrácie v systéme Eurodac, z ktorých  bol zistený pozitívny hit svedčiaci o tom, že žalobca je žiadateľom
o azyl na území Gréckej  republiky a táto skutočnosť  bola oznámená  Dublinskému stredisku za účelom
začatia konania vo veci jeho prevozu  na územie iného členského štátu, podľa   Dublinského  dohovoru.
Vychádzajúc z toho, že sám žalobca uvádzal Nemeckú republiku ako cieľovú krajinu a  Grécku  republiku,
v ktorej požiadal o medzinárodnú ochranu opustil,  v  jeho konaní  žalovaný nachádzal existujúce  riziko
úteku a dodal, že samotná skutočnosť, že cudzinec nemá povolenie k vstupu na územie  schengenského
priestoru, predstavuje dostatočný dôvod  pre počiatočné zbavenie slobody a zaistenie takej osoby na
určitú dobu. V prípade žalobcu na dobu dvoch mesiacov, v čase od 21.05.2020 do 21.07.2020.

27. Podľa  bodu 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, zaistenie žiadateľov
by sa malo uplatňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nie je možné zaistiť len z toho
dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu. Zaistenie by malo byť na čo najkratšiu dobu a mala by sa naň
vzťahovať zásada nevyhnutnosti a proporcionality. Zaistenie žiadateľov musí byť predovšetkým v súlade
s článkom 31 Ženevského dohovoru. Konania stanovené na základe tohto nariadenia, ktoré sa týkajú
zaistenej osoby, by sa mali viesť ako prioritné a v rámci čo najkratších lehôt. Pokiaľ ide o všeobecné
záruky vzťahujúce sa na zaistenie, ako aj podmienky zaistenia, mali by členské štáty podľa potreby
uplatňovať ustanovenia smernice 2013/33/EÚ aj na osoby zaistené na základe tohto nariadenia.

28. V zmysle článku 20, oddielu  I, kapitoly  VI, ods. 1.,  proces určovania zodpovedného členského štátu
sa začne čo najskôr po tom, ako je členskému štátu prvýkrát podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu.

29. Podľa ods. 2,  žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za podanú,  keď je príslušným orgánom
dotknutého členského štátu doručené tlačivo podané žiadateľom alebo správa, ktorú vypracovali orgány.
Ak žiadosť nie je podaná písomne, čas, ktorý uplynie medzi vyhlásením úmyslu a prípravou správy, by
mal byť čo najkratší.

30. Podľa ods. 4,  ak žiadosť o medzinárodnú ochranu podal príslušným orgánom členského štátu
žiadateľ, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, určenie zodpovedného členského štátu
uskutoční ten členský štát, na území ktorého sa žiadateľ nachádza. Druhý zmienený členský štát je
bezodkladne informovaný členským štátom, ktorý dostal žiadosť, a na účely tohto nariadenia sa potom
považuje za členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu. Žiadateľ je písomne
informovaný o tejto zmene ohľadom členského štátu, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného
členského štátu a o dátume jej uskutočnenia.

31. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je
obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v
čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera



správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci
možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu
a súd konštatuje,  že preskúmavané rozhodnutie žalovaného  ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  č.
604/2013, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd  ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný
pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie
rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa §
47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je
z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný  vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.

32. Podľa článku 28 Dublinského dohovoru, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v
súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty
môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením,
a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie
je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Zaistenie musí byť čo
najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných
administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená
podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť
jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada
v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od
prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to
za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj
povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej
odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to
možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o
prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný
účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty
na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej
lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená.

33. Žalobca bol zaistený dňa 21.05.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.07.2020, t.j.  na
dobu dvoch mesiacov, zodpovedajúcu podmienkam kladeným  bodom  20 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, v súlade s ktorým  zaistenie by malo byť na čo najkratšiu
dobu a mala by sa naň vzťahovať zásada nevyhnutnosti a proporcionality, ktorú má súd za správnym
orgánom rešpektovanú, z dôvodu potreby vykonania nevyhnutných úkonov, spočívajúcich v príprave
a zabezpečení  akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotnej
prípravy prevozu, jeho technického, materiálneho  ako aj  personálneho  zabezpečenia.  Vzhľadom k
uvedeným zákonným ustanoveniam ako i samotnému  žalobcom opísanému  príbehu, zhmotnenému
do skutkového stavu z ktorého žalovaný vychádzal,   považoval aj súd dvojmesačnú lehotu zaistenia  za
primeranú a nevyhnutnú na vykonanie všetkých neodkladných úkonov,  spojených s prevzatím  žalobcu
zodpovedným  členským  štátom, v zmysle článku 28 oddielu V Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa  26.06.2013.

34. Okrajovo súd v súvislosti s poukazom na  rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4Sa/71/2018-32 zo dňa
12.09.2018 dáva žalobcovi do pozornosti,  že jeho aplikáciu  nemožno zovšeobecňovať na každú
situáciu, nakoľko tento rozsudok rieši úplne inú právnu situáciu a to neprekúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, spôsobenú jeho absolútnym  neodôvodnením.

35. Na základe týchto zistení, ako aj aktuálneho skutkového stavu veci,  súd podľa ust. § 229 S.s.p.
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. O trovách konania  žalobcu rozhodol v zmysle ust.  § 167 S.s.p., s poukazom na výsledok konania,
keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný.

37. Žalobcu, pre jeho  zákonné  oslobodenie  od súdnych poplatkov  (§ 4 ods. 2 písm. m/ a       ods.
3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal



Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto
rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d/ S.s.p.).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené  v § 440; b) sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439
ods. 3 S.s.p.).
Podľa § 440 S.s.p.:
1.  Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom    v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí  o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

2.  Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.  Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§
444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/;
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "4fcc0513-db32-4556-918d-cd1d63efb42e:01b1c13e-0a05-4ace-9ed0-fd7441630121", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1018201240.1", "spisova_znacka": "4Sa/71/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/71/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1018201240.1"}], "citovane_v": []}