Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/85/2019 z 27. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2020, sp. zn. 2S/85/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200611.2 Krajský súd Bratislava | 2S/85/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019200611.2 | 2020-10-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/370bd76b-391d-48f3-8b95-4d96530df3dc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200611.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/85/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200611.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. PhDr.
N. V., T. XX, C., 2. P.. arch. Z. V., L.., T. XX, C., 3. T. X., T. XX, C., 4. Q. X., T. XX, C., právne zastúpení:
JUDr. Marta Urbánková, advokátka, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad
Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. Vo 55/2018-ZSe zo dňa 22.01.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Dňa 10.12.2014 bol Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru doručené podanie označené
ako „návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností (ďalej aj ako
„KN“) zaevidovaný pod č. V-32828/14, ktorého prílohu tvorila zmluva o spoločnom účelovom užívaní
častí pozemkov pare. č. XXX/XXX-XXX. k. ú. Čunovo, na prechod a prejazd k pozemkom datovanú dňa
5. 6. 2014 (ďalej len „zmluva o užívam častí pozemkov“) medzi jej účastníkmi R. K., Z. K., obaja bytom
N. 8, C., A. D., Z. D., obaja bytom T. XX, C., P.. P. O., P.. B. O., obaja bytom S. XX, C., Q.. S. C., D. C.,
obaja bytom Q. 28, C., P.. A. N., P.. B. N., obaja bytom U. 8, C., T. X. a Q. X., obaja bytom T. XX, C., R. N.
a B. N., obaja bytom K. XX, C., A.. K. N. a A.. R. N., obaja bytom E. 2, C., S.. N. V. a P.. arch. Z. V., obaja
bytom T. XX, C., P. E., bytom N. XX, C., P.. Z. C. a P.. B. C., obaja bytom F. XX, C. (ďalej len „účastníci
konania“). S. zmluvy bola úprava práv a povinností týkajúcich sa spoločného účelového užívania častí
pozemkov registra „C“ KN v k. ú. U. pare. č. XXX/XXX - XXX, ktoré sú vo vlastníctve účastníkov zmluvy.
2. Správny orgán preskúmal podanie účastníkov konania a rozhodnutím č. V-XXXXX/XX zo dňa
03.02.2015 zamietol návrh na vklad vecného bremena do KN s odôvodnením, že predmetný návrh nebol
podpísaný ani jedným z účastníkov konania, nebolo zrejmé, kto ho urobil, pričom z predloženej zmluvy
nebolo zrejmé, že sa účastníci dohodli nespochybniteľné na zriadení vecného bremena ako vecného
práva podľa § 15ln občianskeho zákonníka.
3. Proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu sa v zákonnej lehote účastníci konania odvolali. O odvolaní
rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že napadnuté rozhodnutie rozsudkom sp. zn. 9Sp/58/2015 zo
dňa 25.10.2016 potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolal žalobca 1, S.. N. V. a
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018 prvostupňový rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Prvostupňový správny orgán následne znovu rozhodoval o návrhu na vklad do KN. Viazaný právnym
názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku, že predmetná zmluva o spoločnom účelovom



užívaní častí pozemkov pripojená k návrhu na vklad do KN evidovanému pod č. V-32828/14, je zmluvou
o zriadení vecného bremena s vecnoprávnymi účinkami, a teda je zmluvou, na základe ktorej sa
zapíšu práva k nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) do katastra
nehnuteľností. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej vo svojom rozsudku poukázal aj na rozsudok
sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006, p odľa ktorého sa požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle v právnom
úkone smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k vyčlenenej časti nehnuteľnosti dosiahne, pokiaľ sa
vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených, čo sa spravidla
zabezpečí za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu. Určitosť prejavu
vôle, smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti nemôže byť
spochybnená, ak účastníci dohody v nej odkázali na geometrický plán, ktorý je súčasťou tohto právneho
úkonu. Najvyšší súd SR uložil správnemu orgánu povinnosť opätovne vyhodnotiť skutkový a právny stav
vo veci nároku účastníkov katastrálneho konania, postupovať v súlade s § 3 ods, 2 správneho poriadku
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a vydať nové rozhodnutie podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona“ (podľa ktorého, „ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí“}, alebo návrh
zamietnuť.
5. Správny orgán prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. V - XXXXX/XX zo dňa
26.06.2018, ktorým konanie o vklade vecného bremena do KN zastavil.
6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu účastníci konania S.. N. V., P.. arch. Z. V., T.
X., Q. X., R. K., Z. K., A. D. a Z. D., o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím napadnutým v žalobe
č. č. Vo 55/2018-ZSe zo dňa XX.XX.XXXX, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V - XXXXX/XX zo dňa 26.06.2018 zamietol.
7. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vykonal šetrenie a zistil, že
podmienky na vklad nie sú splnené vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve chýbajú základné údaje
katastra podľa § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, konkrétne dátumy narodení, rodné čísla a
rodné priezviská všetkých účastníkov konania a podľa písm. c), konkrétne údaje o registri, v ktorom sú
predmetné parcely evidované, ich druh a tiež ich výmeru.
8. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán vydal dňa 02.05.2018 rozhodnutie o prerušení
konania č. V-32828/14, ktoré bolo účastníkom riadne v súlade so zákonom doručené; kompletné doklady
o doručení rozhodnutí sú súčasťou spisového materiálu. Účastníci konania o vklade vecného bremena
do katastra nehnuteľností neboli súčinní tak, aby prispeli k povoleniu navrhovaného vkladu do KN. Po
prerušení konania namiesto poskytnutia nevyhnutnej súčinnosti potrebnej k povoleniu vkladu do KN
spočívajúcej v podpísaní návrhu na vklad aspoň jedným z účastníkov a doplnení citovaných chýbajúcich
údajov zmluvy v zmysle katastrálneho zákona zaslali správnemu orgánu (konkrétne účastníci konania
PhDr. N. V., P.. arch. Z. V. L.., T. X., Q. X., A. D., Z. D., R. K. a Z. K.) podnet na pokračovanie v konaní
č. V-XXXXX/XX a žiadali bezodkladný zápis vecného bremena do KN.
9. Uviedli, že podľa ich názoru údaje týkajúce sa predmetných častí pozemkov sú v geometrickom pláne
č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou zmluvy, všetky žiadané údaje týkajúce sa účastníkov konania sú na
listoch vlastníctva uvedených v zmluve sú referenčnými údajmi podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o e-
Govemmente, ktoré má kataster k dispozícii a majú mu byť známe z jeho činnosti.
10. Vzhľadom k tomu, že v stanovenej 30 dňovej lehote neboli účastníci konania súčinní (o čom svedčia
aj podania uvedených účastníkov zo dňa 21.05.2018, 22.05.2018, 23.05.2018 a 28.05.2018) a zistené
nedostatky podania neboli odstránené, prvostupňový správny orgán v súlade s § 31b ods. 1 písm. f)
katastrálneho zákona konanie o povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností zastavil.
11. Žalovaný v rozhodnutí zdôraznil, že v celom texte rozsudku NS SR sa nikde nenachádza
konštatovanie, že posudzovaná zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle katastrálneho zákona. Zároveň
nie je pravdou tvrdenie účastníkov, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spoločnom užívaní častí
pozemkov je geometrický plán (ďalej aj ako „GP“) č. 55/2014 na zriadenie vecného bremena osvedčený
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pod č. 2490/2014. Bolo zistené, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o užívaní častí pozemkov bol GP č. 55/2014 na zriadenie vecného bremena práva
prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXX/XXX - XXX/XXX v prospech vlastníkov pozemkov
parc. č. XXX/XXX - XXX/XXX., vyhotovený dňa 22.05.2014 Ing. A., autorizačne overeným 22.05.2014
Ing. JB., bez úradného overenia podľa zákona č. 215/1995 Z. z.. Ďalšou zistenou skutočnosťou bolo,
že samostatnú prílohu podania tvorí GP č. 55/2014 na zriadenie vecného bremena práva prechodu a
prejazdu cez p. č. XXX/XXX - XXX/XXX v prospech vlastníkov p. č. XXX/XXX - XXX/XXX, vyhotovený
dňa 22. 5. 2014 Ing. A. N., autorizačne overeným 02.11.2014 Ing. A. N., úradne overený Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, Ing. Z. Vlčkovou dňa 14.11.2014 pod č. XXXX/XXXX. Podľa



ustanovenia § 67 ods. 5 katastrálneho zákona „pre potreby katastra sa používa len geometrický plán
overený aj okresným úradom“.
12. Z uvedených zistení, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa špecifikácie dotknutých pozemkov vyplýva, že GP
č. 55/2014, autorizačne overený 02.11.2014, úradne overený 14.11.2014, nie je neoddeliteľnou časťou
zmluvy, je len jednou zo súčastí podania účastníkov konania.
13. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že účastníci konania poskytli všetky požadované údaje
tým, že v zmluve uviedli dotknuté listy vlastníctva, ktoré tieto požadované údaje obsahujú. Zo strany
účastníkov nie je namieste ani argumentácia predpismi týkajúcimi sa zákona č. 18/2018 o ochrane
osobných údajov (nadobudol účinnosť štyri roky po podpise predmetnej zmluvy), ani zákona č. 305/2013
o e-Govemmente. V oboch prípadoch ide o všeobecne záväzné právne prepisy (lex generalis), pred
ktorými má prednosť katastrálny zákon, ako lex specialis, teda ako špeciálny predpis upravujúci vzťahy
na úseku KN. Ustanovenia týchto zákonov majú rovnakú právnu silu, nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti. V takomto prípade platí zásada lex specialis derogat legi generáli, a teda, pokiaľ
špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex
specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.
14. Pokiaľ ide o tvrdenie účastníkov konania, že správny orgán im prostredníctvom vedúcej pracovníčky
neumožnil odstrániť nedostatok návrhu chýbajúci podpis, toto bolo preverené vedením katastrálneho
odboru a posúdené ako nepravdivé.
15. Žalovaný dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že lehota na odstránenie nedostatkov uplynula
a účastníci konania neodstránili konštatované nedostatky a neposkytli nevyhnutnú súčinnosť
prvostupňovému správnemu orgánu tak, ako to ukladá správny poriadok, správny orgán konanie zastavil
v súlade so zákonom, pričom odvolatelia neuviedli v odvolaní žiadny taký dôvod, ktorý by mohol byť
dôvodom na zmenu alebo na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.
16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný a prvostupňový správny
v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam
tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v
odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.
II. Žaloba

17. Žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2019, sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. Vo 55/2018-ZSe zo dňa 22.01.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcov 1 až 4 a odvolanie Z. K., A. D., Z. D. a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V-32828/14 zo dňa 24.06.2018. Obe rozhodnutia správnych
orgánov považovali žalobcovia za nezákonné a žiadali ich zrušiť. Zároveň žiadali, aby okresný úrad,
odbor katastra vyhovel ich žiadosti adresovanej v katastrálnom konaní a opísanej v úvode odôvodnenia
tohto rozsudku.
18. Žalobcovia v žalobe uviedli, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/4/2017 prijal právny
názor, že predmetná zmluva je zmluvou o zriadení vecného bremena s vecno-právnymi účinkami, a
teda je zmluvou, na základe ktorej sa zapíšu práva k nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 1 ods. 1
katastrálneho zákona do katastra nehnuteľností. Najvyšší súd SR v rozsudku konštatoval, že určitosť
prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k vyčlenenej časti nehnuteľnosti nemôže byť
spochybnená. Konkrétne súd v rozsudku uviedol, že „účastníci zmluvy o spoločnom účelovom užívaní
časti pozemkov z 05.06.2014 zvolili v ČI. 3 bod 2 formuláciu, v zmysle ktorej sa vzájomne dohodli, že
časť svojich pozemkov budú užívať ako prístupovú cestu k svojim pozemkom a na tento účet vlastníci
poskytujú záber pozemkov do šírky 2,5 m v tesnom susedstve s pozemkom p. č. 730/132, pričom
súčasťou zmluvy je geometrický plán č. 55/2014 obsahujúci presné výmery časti pozemkov, ku ktorým
sa zriadenie práva k cudzej veci viaže a presné graficky vyznačené polohy prechodu a prejazdu cez
pozemky. V okolnostiach danej veci je NS SR toho názoru, že určitosť prejavu vôle, smerujúca k takto
vyčlenenej časti nehnuteľnosti nemôže byť spochybnená, ak účastníci v nej odkázali na geometrický
plán, ktorý je súčasťou tohto právneho úkonu." Geometrický plán č. XX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, je so zmluvou spojený ako jeden listinný celok.
19. Najvyšší súd SR podľa žalobcov posudzoval aj otázku prehnaných nárokov katastrálneho úradu na
formuláciu zmluvy, t. j. požiadavku výslovného špecifikovania jednotlivých vzťahov všetkých účastníkov
zmluvy ku konkrétnym častiam pozemkov, ku ktorým sa zriaďuje vecné bremeno. Súd konštatoval, že
prvostupňový správny orgán pri výklade § 31 ods. 1 katastrálneho zákona postupoval príliš formalistický
a svojím postupom ukrátil účastníkov katastrálneho konania na ich subjektívnych právach, keďže



v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
20. Správny orgán prvého stupňa nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR, a to napriek tomu,
že je ním zo zákona viazaný. Aj v nasledujúcom konaní spochybňoval obsah zmluvy, ako aj údaje
uvedené v geometrickom pláne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
21. Odbor katastra konanie prerušil rozhodnutím zo dňa 02.05.2018 (Príloha č. 9) a požadoval od
účastníkov konania úradne overený dodatok zmluvy s uvedením týchto údajov o dátume narodenia, o
rodnom čísle a rodnom priezvisku všetkých účastníkov konania, o registri, v ktorom sú jednotlivé parcely
evidované, o druhu jednotlivých pozemkov, o výmere jednotlivých pozemkov, vrátane výmer zmien.
22. Zmluva, na základe ktorej účastníci konania žiadajú o zápis vecného bremena na už existujúce listy
vlastníctva, a to: LV XXX, LV XXX, LV XXX, LV XXX, LV XXX, LV XXX, LV XXX, LV XXX, LV XXX,
LV XXX, LV XXX, obsahuje tieto LV ako identifikačné údaje účastníkov zmluvy. Pritom LV sú súbormi
osobných údajov, ktoré sú súčasťou katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie elektronicky a
podľa § 8 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona a listy vlastníctva v ňom obsahujú všetky osobné údaje.
V zmluve, pri každom podpise každého účastníka zmluvy, je osobitná overovacia doložka so všetkými
osobnými údajmi, vrátane rodného čísla, overená pečiatkou a podpisom notárskeho úradu JUDr. A..
Aj tieto overovacie doložky s osobnými údajmi sú súčasťou zviazaného celku zmluvy a nemožno ich
od zmluvy oddeliť. Preto požadovanie tých istých osobných údajov, ktoré sú už v zmluve uvedené a
overené, a to dodatkom a opakovaným overovaním tými istými overovacími doložkami, predstavuje
jednak duplicitu, ale taktiež sa javí šikanóznym postupom správneho orgánu voči účastníkom konania.
23. Odbor katastra zápisy práv vykonáva v elektronickej podobe výkonu svojej pôsobnosti, ktorého
podmienky upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci (zákon o e-Governmente). Odbor katastra vykonáva svoju činnosť v informačnom systéme ZBGIS
súčinne s informačným systémom, ktorý je súčasťou Centrálneho informačného systému verejnej
správy. Správcom uvedeného systému je Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a
informatizáciu (ÚPPVII), ktorý je súčasne gestorom zákona č. 305/2013 Z. z.. V súvislosti s požiadavkou
správneho orgánu uvádzať údaje, ktoré sú už v zmluve uvedené, resp. sú známe z existujúcich LV a
sú údajmi katastrálneho operátu, účastníci konania na obhajobu svojich práv a záujmov uviedli platné
znenie zákona o e-Governmente č. 305/2013 Z. z., a to § 17 ods. 5 písm. a), podľa ktorého ak zákon
ukladá povinnosť predložiť orgánu verejnej moci na účely konania o právach a právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach osôb dokumenty, údaje alebo preukázať skutočnosti, orgán verejnej moci
je oprávnený také dokumenty, údaje alebo preukázanie skutočností požadovať od účastníkov konania,
len ak: na tento účel nemožno použiť hodnotu referenčného údaja a nie sú známe orgánu verejnej
moci z jeho činnosti, je to nevyhnutné pre bezpečnosť informačného systému alebo vznikne oprávnená
pochybnosť o úplnosti údaja alebo o tom, či zodpovedá skutočnosti, alebo ide o konanie o zápise alebo
výmaze referenčného údaja v referenčnom registri.
24. Údaje, ktoré správny orgán žiadal doložiť úradne overeným dodatkom zmluvy, sú v zmluve
identifikované a správnemu orgánu sú známe aj z jeho vlastnej činnosti. Pritom § 42 ods. 2 písm. c)
katastrálneho zákona, na ktorý sa správny orgán aj odvolací orgán odvolávajú, nešpecifikuje, ako majú
byť osobné údaje a údaje o predmete zmluvy v zmluve uvedené. Ustanovenie nezakazuje ani nevylučuje
údaje vo forme súboru informácií, ako sú LV, ktoré tvoria súčasť katastrálneho operátu spravovaného
v informačnom systéme úradu verejnej správy. Rovnako to platí aj o údajoch o pozemkoch, ktoré sú
uvedené v geometrickom pláne a tvoria so zmluvou jeden listinný celok zmluvy. O tom, že údaje uvedené
v geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť zmluvy, sú údajmi zmluvy, rozhodol už NS SR v rozsudku č
4Sžr/4/2017.
25. Žalobcovia poukázali na znenie § 2 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z., podľa ktorého ak ide o postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby,
žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v
konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska
alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných
predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak." Ustanovenie § 17 cit. zákona ustanovuje inak. Z
uvedeného vyplýva, že závery o vylúčení aplikácie zákona č. 305/2013 Z. z. v katastrálnom konaní, ku
ktorým dospel žalovaný, sú zavádzajúce a účelovo použité v neprospech účastníkov konania.
26. K osobitnému preukazovaniu osobných údajov uvedených v § 7 písm. c) katastrálneho zákona, a
to údajov o dátume narodenia, o rodnom čísle a rodnom priezvisku, pri zápise vecného bremena do
katastra podľa § 46 ods. 9, žalobcovia uviedli, že zákon vyžaduje toto plnenie iba vtedy, ak vlastnícke
právo k dotknutým nehnuteľnostiam nie je zapísané na liste vlastníctva. Preto pri existujúcich LV osobné
údaje podľa § 7 písm. c) nepredstavujú také údaje, ktorých overenie by malo mať vplyv na zápis vecného



bremena, najmä ak ide o zápis vecného bremena „in rem", teda aj vo vzťahu k budúcim vlastníkom
nehnuteľností s inými osobnými údajmi, ako sú údaje súčasných účastníkov katastrálneho konania, teda
účastníkov zmluvy.
27. Žalobcovia poukázali na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžr/4/2017
na str. 16 v bode 4.43 uvádza: „najvyšší súd má za to, že dohoda o spoločnom účelovom užívaní časti
pozemkov na prechod a prejazd k pozemkom je právnym úkonom, z ktorého vyplýva zriadenie vecného
bremena in rem, t.j. obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom každého jednotlivého vlastníka
nehnuteľnosti (označenej v zmluve číslom listu vlastníctva, číslami parciel a katastrálnym územím) a
jeho právneho nástupcu v prospech vlastníkov statných pozemkov a ich právnych nástupcov na účel
dohodnutý v zmluve."
28. Účastníci katastrálneho konania podali podnet na pokračovanie v konaní č. V-32828/14 v súlade
s §29 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a na bezodkladný zápis vecného bremena.
Správny orgán podnet neakceptoval a rozhodnutím č. V-32828/14 zo dňa 26.06.2018 konanie o návrhu
na vklad vecného bremena zastavil. Správny orgán posudzoval iba svoje vlastné požiadavky a svoje
neopodstatnené nároky na účastníkov konania, čím sa odklonil od § 31 ods. 4 správneho poriadku,
ktorý správnemu orgánu ukladá povinnosť „svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá
je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť
o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez
zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb."
29. Žalobcovia poukázali, že Najvyšší súd SR uložil povinnosť správnemu orgánu v novom konaní
postupovať v súlade s §3 ods. 2 správneho poriadku. Účastníci konania zákonnú možnosť účinne
obhajovať svoje práva využili a podali listom zo dňa 22.05.2018 vyššie uvedený podnet na pokračovanie
v konaní č. V-32828/14 v súlade s §29 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a žiadali
bezodkladný zápis vecného bremena (Príloha č. 9). Správny orgán aj odvolací orgán uvádzajú,
že účastníci konania neboli súčinní a nechali márne plynúť lehotu na odstránenie nedostatkov. To
sa nezakladá na pravde, keďže účastníci konania aktívne obhajovali svoje práva argumentáciou
príslušných zákonných ustanovení a preukázali, že podanie návrhu na vklad vecného bremena nemá
nedostatky, ktoré by bránili zákonnému zápisu vecného bremena, o čom svedčí aj rozsudok NS SR,
preto nie je dôvod na ich odstraňovanie, keďže neexistujú. Nemožno odstrániť to, čo neexistuje. Správny
orgán však svojvoľne nebol vo veci súčinný a uplatneným právom na obhajobu práv účastníkov konania
sa nezaoberal, tým vylúčil účinky § 3 ods. 2 správneho poriadku. Správny orgán spôsobil, že aktívna
obhajoba práv a záujmov účastníkov konania bola zmarená, teda nebola v konaní účinná.
30. Vkladom vecného bremena ako práva prechodu a prejazdu cez pozemky sa nezakladajú ani nerušia
žiadne vlastnícke práva k pozemkom, nemenia sa ich hranice, nemení sa ich tvar ani rozloha, nemenia
sa žiadne údaje o ich vlastníkoch, iba sa ukladá povinnosť strpieť prechod a prejazd vymedzenou časťou
pozemku podľa zmluvy a geometrického plánu.
31. Žalobcovia nesúhlasili so spochybňovaním geometrického plán ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy
zo strany žalovaného, ktorý si v posudzovanej veci zamieňa dva právne úkony, a to uzatvorenie zmluvy
medzi vlastníkmi pozemkov, ktorý je právnym úkonom založenia práva medzi účastníkmi zmluvy, a
iného úkonu vkladu vecného bremena, teda právneho úkonu úradnej inštancie. Geometrický plán č.
55/2014 použitý na účely v obidvoch osobitných právnych úkonoch má všetky náležitosti zodpovedajúce
zákonným požiadavkám. Ak sa odvolací orgán odvoláva na ustanovenie § 67 ods. 5 katastrálneho
zákona a pritom pre potreby katastra odmieta geometrický plán, ktorý je overený Okresným úradom,
javí sa, že zo strany odvolacieho orgánu dochádza k úmyselnému mareniu konania.
32. Účastníci katastrálneho konania v odvolaní poukázali na znenie zákona č. 305/2013 Z. z., a to § 17
ods. 5 písm. a), ktorý však správny orgán nerešpektoval a odvolací orgán tvrdí, že katastrálny zákon má
prednosť pred všeobecným zákonom č. 305/2013 Z. z. Ak odvolací orgán tvrdí, že katastrálny zákon má
prednosť pred všeobecným zákonom, pre zápis vecného bremena opomenul ustanovenie katastrálneho
zákona, ktorý je už vyššie citovaný v bode č. 10, a to § 56 ods. 9 katastrálneho zákona, ktorým zákon
spresňuje rozsah povinných údajov pri zápise vecného bremena, prislúchajúcich k právnemu stavu.
III. Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.08.2019, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
34. Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR posudzoval zmluvu z hľadiska, či ju na základe jej formulácie
práv a povinností z nej vyplývajúcich možno akceptovať ako právny titul na vznik vecného bremena,
teda ako aj sám uvádza vo svojom rozsudku v tomto zmysle posudzoval požiadavku výslovného



špecifikovania jednotlivých vzťahov všetkých účastníkov zmluvy ku konkrétnym častiam pozemkov, ku
ktorým sa zriaďuje vecné bremeno. Najvyšší súd SR ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sž-o-
KS 55/2006, podľa ktorého sa požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle v právnom úkone smerujúcom k
zriadeniu vecného bremena k vyčlenenej časti nehnuteľnosti dosiahne, pokiaľ sa vyhotovuje a formuluje
na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených, čo sa spravidla zabezpečí za použitia
geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu. NS SR vyslovil názor, podľa ktorého
určitosť prejavu vôle, smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti
nemôže byť spochybnená, ak účastníci dohody v nej odkázali na geometrický plán, ktorý je súčasťou
tohto právneho úkonu.
35. V celom texte rozsudku NS SR sa nikde nenachádza konštatovanie, že posudzovaná zmluva
spĺňa všetky náležitosti v zmysle katastrálneho zákona. NS SR sa nezaoberal splnením či nesplnením
podmienok pre povolenie vkladu podľa katastrálneho zákona, teda napr. či GP, ktorý bol súčasťou
zmluvy predloženej na vklad do KN bol aj úradne overený. Opätovné preskúmanie a vyhodnotenie
skutkového a právneho stavu uložil žalovanému Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru.
Súd v rozsudku uložil správnemu orgánu povinnosť opätovne vyhodnotiť skutkový a právny stav vo
veci nároku účastníkov katastrálneho konania, postupovať v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, vydať nové rozhodnutie podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona. Správny orgán v tomto zmysle opätovne vykonal šetrenie a zistil, že podmienky na vklad nie
sú splnené, vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve chýbajú základné údaje katastra podľa ustanovenia
katastrálneho zákona § 42 ods. 2 podľa písm. a), konkrétne dátumy narodení, rodné čísla a rodné
priezviská všetkých účastníkov konania a podľa písm. c), konkrétne údaje o registri, v ktorom sú
predmetné parcely evidované, ich druh a tiež ich výmeru. Preto správny orgán vydal rozhodnutie o
prerušení konania, ktoré bolo účastníkom riadne v súlade so zákonom doručené. Účastníci konania o
vklade vecného bremena do katastra nehnuteľností nevyužili možnosť na doplnenie podania podľa výzvy
správneho orgánu a neboli súčinní tak, aby prispeli k povoleniu navrhovaného vkladu do KN. Vzhľadom
k tomu, že v stanovenej 30 dňovej lehote neboli účastníci konania súčinní a zistené nedostatky podania
neodstránili, správny orgán v súlade s ustanovením § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona konanie
o povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností zastavil.

IV. Relevantné právne predpisy

36. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
37. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
38. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
39. Podľa § 7 písm. c) katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o
cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov
do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných
pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané
údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné



číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

40. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 ,
d) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe,
e) čestné vyhlásenie o splnení podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie, že sa tieto podmienky na danú
obchodnú spoločnosť nevzťahujú,
f) poverenie právnickej osoby udelené jej zamestnancovi, ak je účastníkom konania o návrhu na vklad
právnická osoba, ktorá písomne poverí svojho zamestnanca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
podaním návrhu na vklad,
g) listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad.

41. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
42. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.
43. Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník
konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo
k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.
44. Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.
45. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

46. Podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,
verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje
o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj
bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak
ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným
spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.
47. Podľa § 67 ods. 5 katastrálneho zákona pre potreby katastra sa používa len geometrický plán
overený aj okresným úradom.



V. Posúdenie veci správnym súdom

48. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP)
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol
v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
49. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
50. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
51. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
52. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
53. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
54. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (správny
poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak (§ 22 ods. 5 katastrálneho zákona).
Katastrálny zákon ako lex specialis k správnemu poriadku obsahuje osobitne (i keď podobne) úpravu
situácie, kedy účastník konania podá neúplné alebo vadné - vykazujúce nedostatky oproti perfektnému
podaniu, ako ho vyžaduje zákon. Správny orgán v prípade, kedy mu je doručené podanie s nedostatkami
alebo bez listiny osvedčujúcej právo k nehnuteľnosti, pokiaľ je v konaní o návrhu na vklad potrebná,
preruší konanie a vyzve účastníka konania na potrebné doplnenie.
55. Vo vyššie uvedenom kontexte je potrebné ustáliť, čo má podanie účastníka obsahovať, aké formálne
a obsahové náležitosti, aké prílohy majú byť účastníkom k podaniu pripojené a v neposlednom rade,
ktoré relevantné skutočnosti správny orgán v konaní o návrhu na vklad posudzuje.
56. Základnou prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k
nehnuteľnosti do katastra (§ 30 ods. 4 katastrálneho zákona). Správny orgán zmluvu pripojenú k návrhu
preskúma, predovšetkým skontroluje, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či
zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
57. Zákonodarca uložil správnemu orgánu pomerne veľký počet hľadísk, ktoré má na zmluve pripojenej
k návrhu na vklad pred vydaním rozhodnutia posúdiť, pri čom pre tento účel zaviazal účastníkov, aby v
zmluve uviedli všetky k tomu potrebné údaje. Z tohto dôvodu katastrálny zákon v ustanovení § 42 ods.
2 vymenúva nevyhnutné náležitosti zmluvy (prípadne verejnej listiny) a len za predpokladu ich uvedenia
možno považovať v zmysle katastrálneho zákona zmluvu za spôsobilú zavkladovania.
58. Aplikujúc na predmetný prípad žalobcov, z administratívneho spisu vyplýva a žalobcovia túto
skutočnosť ani nepopierali, že v predmetnej zmluve absentovali dátumy narodení, rodné čísla a rodné
priezviská účastníkov zmluvy (konania) a tiež údaje o registri, v ktorom sú evidované predmetné parcely,
ich druh a tiež ich výmera. To znamená, že zmluva, ktorú žalobcovia (účastníci konania) preložili spolu
s návrhom na vklad neobsahovala údaje vyžadované v § 42 ods. 2 písm. a), c) katastrálneho zákona.



59. Žalobcovia argumentovali, že nebolo ich povinnosťou vyššie spomínané údaje uviesť do zmluvy a
prvostupňový správny orgán pokiaľ to kvalifikoval ako nedostatok zmluvy, nesprávne vec po právnej
stránke posúdil a zároveň požadovanie doplnenia zmluvy o tieto údaje vo forme dodatku k zmluve
považovali žalobcovia za šikanózny postup správneho orgánu voči účastníkom konania.
60. Žalobcovia tvrdili, že predmetná zmluva obsahovala údaj o listoch vlastníctva, na ktorých sú zapísané
pozemky, ktorých sa zmluva týka, pričom tieto listy vlastníctva sú evidované správnym orgánom a môže
si tak na zmluve chýbajúce údaje doplniť vo vlastnej réžii, keďže listy vlastníctva evidované správnym
orgánom elektronicky obsahujú všetky potrebné identifikačné údaje o pozemkoch a účastníkoch zmluvy.
Taktiež poukázali na to, že v zmluve sa pri podpise každého účastníka zmluvy nachádza overovacia
doložka notára osobnými údajmi účastníkov zmluvy vrátane rodného čísla.
61. Žalobcovia poukazujúc na § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. namietali, že
údaje, ktoré správny orgán od nich žiadal doložiť úradne overeným dodatkom zmluvy, sú správnemu
orgánu známe z jeho vlastnej činnosti, preto nebolo ich povinnosťou tieto údaje správnemu orgánu
predložiť. Žalobcovia dodali, že § 42 ods. 2 katastrálneho zákona nešpecifikuje, ako majú byť osobné
údaje a údaje o predmete zmluvy v zmluve uvedené a zároveň toto zákonné ustanovenie nezakazuje
ani nevylučuje údaje vo forme súboru informácií, ako sú LV, ktoré tvoria súčasť katastrálneho operátu
spravovaného v informačnom systéme úradu verejnej správy.
62. Správny súd k predchádzajúcej argumentácii nemohol konštatovať iné, ako to, že žalobcovia
uvedenú argumentáciu predostreli eklekticky a cielene len ku prospechu žalobcami tvrdenej zákonnosti
návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, ktorý bol predmetom posúdenia správnych orgánov a
s takouto argumentáciou resp. žalobcami ponúknutým výkladom právnych predpisov sa správny súd
nemohol stotožniť.
63. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. ak ide o postup orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti,
sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v
konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia,
stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa
ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6 , § 10 , § 17 
a 18 a v ustanoveniach o
identifikácii (§ 19 a 20 ), autentifikácii (§ 19, 21 a 22 ), autorizácii (§ 23 ), elektronickom podaní (§ 24 , 25 
a 28 ), elektronickom úradnom
dokumente (§ 26 , 27 a 28 ), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39 ) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55
) neustanovuje inak.
64. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. ak zákon ukladá povinnosť predložiť orgánu
verejnej moci na účely konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb
dokumenty, údaje alebo preukázať skutočnosti, orgán verejnej moci je oprávnený také dokumenty, údaje
alebo preukázanie skutočností požadovať od účastníkov konania, len ak na tento účel nemožno použiť
hodnotu referenčného údaja a nie sú známe orgánu verejnej moci z jeho činnosti.
65. Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. podľa názoru súdu nevyplýva, že sa
vylučuje aplikácia § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a nevylučuje ani povinnosť v prílohe k návrhu na
vklad uviesť údaje označujúce v tomto ustanovení katastrálneho zákona vymenované skutočnosti. Ak
by platila logika žalobcov, ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona by stratilo praktický zmysel,
mnohé v ňom vymenované povinné údaje sú dohľadateľné správnym orgánom z jeho činnosti.
66. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu
právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text
môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad



predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu,
resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu vyššie
spomínaných ustanovení právnych predpisov aj v ich vzájomnej súvislosti a pomere právnych úprav.
67. Pokiaľ katastrálny zákon vo svojom kogentnom ustanovení § 42 ods. 2 jasne vymenúva povinné
údaje v zmluve, verejnej listine alebo inej listine, ktorá má byť prílohou návrhu na vklad, na druhej
strane zákon č. 305/2013 Z. z. nehovorí nič o tom, že správny orgán má v prípade chýbajúcich údajov
v takomto dokumente tieto zisťovať sám z vlastných databáz. V § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sú
vymenované údaje, ktoré neslúžia výhradne len pre potreby správneho orgánu, ale sú dôležité aj pre
samotných účastníkov zmluvy (inej listiny) a aj pre ostatné dotknuté osoby. Sú informáciou nevyhnutnou
pre oprávnenosti nakladať s vecným právom, ktoré je predmetom právneho úkonu alebo inej právnej
skutočnosti. Výklad ponúknutý žalobcami sa prieči nielen zneniu katastrálneho zákona a aj zmyslu
právnej úpravy týkajúcej sa práv k nehnuteľnostiam a nakladaním s nimi upravených týmto zákonom a
nevystihuje ani zmysel právnej úpravy zákonom č. 305/2013 Z. z.
68. Súd sa zároveň plne stotožnil s argumentom žalovaného, ktorou reagoval na predmetnú námietku a
ktorá je uvedená v ods. 13 odôvodenia tohto rozsudku. Zákon č. 305/2013 Z.z. je zákonom všeobecným
ku katastrálnemu zákonu a jeho právna úprava nemá vplyv na povinnosť určenú účastníkom právneho
úkonu v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, a to ani pre prípad, že niektoré v ňom požadované údaje by
správny zistil z vlastných databáz.
69. Správny súd uvádza, že zmluvy ako imanentná súčasť celého spoločenského mechanizmu sú
právne upravené vo viacerých všeobecne záväzných právnych predpisoch (predovšetkým v zákonoch,
pričom zákonodarca pre viaceré z nich ustanovuje rôzne formálne alebo obsahové regulatívy, s ktorými
spája ich platnosť resp. neplatnosť.
70. Zmluvou (vzájomný prejav vôle minimálne dvoch osôb) sa realizujú predovšetkým individuálnych
súkromné záujmov zmluvných strán, zakladajú sa, menia alebo rušia práva a povinnosti. Určitosť a
zrozumiteľnosť zmluvy je neoddeliteľnou podmienkou jej vynútiteľnosti a celkom jednoznačne prispieva
k istote právnych vzťahov dotknutých subjektov. Pokiaľ má byť zmluva perfektná a spĺňať vyššie uvedené
definičné znaky, je nevyhnutné, aby obsahovala všetky potrebné (nepostrádateľné) údaje, ktoré aj
do budúcnosti zabezpečia možnosť preukázať bez pochybností (v kontexte posudzovaného prípadu)
zmluvnú licenciu - oprávnenosť účastníkov zmluvy nakladať s predmetom zmluvy.
71. Je možné, že zmluva hoci by aj neobsahovala úplný súhrn informácií potrebných k identifikácii
podstatných okolností uzatváraného kontraktu, podľa stupňa absentujúcich detailov by boli dohľadateľné
informácie potrebné na vynútenie záväzku plynúceho zo zmluvy, prípadne aj na preukázanie jej platnosti.
72. Zákonodarca sa však takejto komplikácii snažil predísť práve taxatívnym vymenovaním jednotlivých
údajov, ktoré má zmluva obsahovať a takýmto (zákonným) vymedzením zabezpečiť tak istotu zmluvou
riešeným právnym vzťahom.
73. Niet pochýb o tom, že aj katastrálny zákon, pokiaľ v ustanovení § 42 ods. 2 vymenúva údaje, ktoré
sú povinné pre vkladu vlastníckeho práva podliehajúce zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny, si kladie
za cieľ zabezpečiť pre účastníkov zmluvy a ostatné zainteresované osoby v čase uzavretia zmluvy a
aj do budúcnosti právne relevantnú informáciu týkajúcu sa realizovanej právnej skutočnosti, ktorá je
predmetom konania o povolení vkladu. Nejde preto o prehnaný formalizmus, pokiaľ správny orgán na
základe príkazu daného zákonom vyžaduje, aby listina obsahovala všetky údaje (označenia) uvedené
v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona.
74. V posudzovanom konaní účastníci konania (vrátane žalobcov) podali dňa 10.12.2014 návrh na vklad,
ktorého prílohu tvorila zmluva o spoločnom účelovom užívaní častí pozemkov pare. č. 730/146-158 k.
ú. Čunovo, na prechod a prejazd k pozemkom uzavretú dňa 5. 6. 2014. Predmetom zmluvy bola úprava
práv a povinností týkajúcich sa spoločného účelového užívania častí pozemkov registra „C“ KN v k. ú.
Čunovo pare. č. 730/145 - 158, ktoré sú vo vlastníctve účastníkov zmluvy.
75. Prvostupňový správny orgán po vrátení veci na ďalšie konanie vykonal šetrenie a zistil, že podmienky
na vklad neboli splnené z dôvodu, že v zmluve, ktorá tvorila prílohu návrhu na vklad chýbajú dátumy
narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov konania údaje vyžadované podľa § 42
ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona a chýbajú tiež údaje o registri, v ktorom sú predmetné parcely
evidované, ich druh a tiež ich výmeru, teda údaje požadované podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona.
76. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 02.05.2018 prerušil konanie o na vklad účastníkov
a vyzval ich na doplnenie chýbajúcich údajov v súlade s § 31a písm. c) katastrálneho zákona.
77. Účastníci konania zaslali prvostupňovému správnemu orgánu podanie opísané v ods. 8, 9 resp.
v ods. 28, 29 odôvodnenia tohto rozsudku, pričom ale v stanovenej 30 dňovej lehote neboli súčinní v
zmysle výzvy prvostupňového správneho orgánu a zistené nedostatky svojho podania neodstránili.



78. Ustanovenie § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona ukladá správnemu orgánu konanie o
návrhu na vklad zastaviť v prípade, že konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad,
prípadne jeho príloh. Prvostupňový správny orgán preto nemal inú možnosť, iba postupovať v zmysle
tohto zákonného pokynu. Podľa názoru správneho súdu konanie o povolenie vkladu vecného bremena
do katastra nehnuteľností prvostupňový správny orgán zastavil v súlade so zákonom.
79. Pokiaľ ide o medzi účastníkmi spornú otázku ohľadom geometrického plánu a jeho zaradenie k
zmluve alebo k návrhu na vklad, súd za správny považuje výklad, že geometrický plán ako geodetickú a
kartografickú činnosť vyhotovenú fyzickou osobou alebo právnickou osobou možno za právne relevantný
v konaní o povolení vkladu považovať len v prípade, že bol vyhotovený osobou na to spôsobilou
podľa zákona č. 215/1995 Z.z., bol autorizačne i úradne overený. Pokiaľ je geometrický plán technický
podklad právneho úkonu, verejnej listiny alebo inej listiny a slúži aj ako podklad na vklad alebo záznam
práv k nehnuteľnostiam, musí byť vyhotovený pred vykonaním relevantného právneho úkonu a naň
nadväzujúci právny úkon musí sa na príslušný geometrický plán priamo odvolávať. Katastrálny zákon v
§ 67 ods. 1 ustanovuje možnosť zápisu údajov o pozemkoch do katastra nehnuteľností, ktoré vzniknú
na základe geometrického plánu, aj bez právneho úkonu, a to na žiadosť vlastníka.
80. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že správne orgány pri svojom rozhodovaní nerešpektovali právny
názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018, ktorým bol
zmenený prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/58/2015 zo dňa 25.10.2016
tak, že rozhodnutie správneho orgánu predchádzajúce konaniu posudzovaného na základe predmetnej
správnej žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je súd toho názoru, že Najvyšší súd SR neriešil
v spomínanom rozsudku otázky, ktoré sú predmetom tohto súdneho prieskumu a tiež je správny súd
toho názoru, že ani žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo svojom konaní nekonali v rozpore so
závermi vyššie spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu SR.
81. V prvom rade treba poukázať na to, že Najvyšší súd SR sa nevenoval výkladu ustanovenia § 42
ods. 2 katastrálneho konania ani posúdeniu jeho kantradikciou s príslušnými ustanoveniami zákona č.
305/2013 Z.z.. Najvyšší súd SR posudzoval rozhodnutie správneho orgánu z iného hľadiska, pretože
predmetom prieskumu zákonnosti bolo rozhodnutie, kedy správny orgán preskúmal podanie účastníkov
konania a rozhodnutím č. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 zamietol ich návrh na vklad s odôvodnením,
že predmetný návrh nebol podpísaný ani jedným z účastníkov konania, nebolo zrejmé, kto ho urobil
a z predloženej zmluvy nebolo zrejmé, že sa účastníci dohodli nespochybniteľné na zriadení vecného
bremena ako vecného práva podľa § 15ln občianskeho zákonníka, pričom tak správny orgán urobil bez
toho, aby dal účastníkom možnosť nedostatky návrhu a ich príloh doplniť resp. opraviť, čím konal v
rozpore s § 3 ods. 2 správneho poriadku.
82. Preto postup a právne závery žalovaného a prvostupňového správneho orgánu (zároveň i správneho
súdu) nemožno vnímať ako nerešpektovanie právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018, ktorý sa meritórnym posúdením zmluvy a jej
spôsobilosti na zavkladovanie z hľadiská náležitostí v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho konania
nezaoberal. V konečnom dôsledku ani správne orgány neposudzovali hmotnoprávnu stránku zmluvy
ale len jej formálne náležitosti, ako im to ukladá § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V zmluve nad všetky
pochybností absentovali správnymi orgánmi označené údaje brániace riadnemu posúdeniu zmluvy z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
83. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas
administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou
žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru,
že príslušné správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými
procesnoprávnymi normami. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden
zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
84. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.
85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).