Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/55/2019 z 4. 8. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. augusta 2020, sp. zn. 2S/55/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200399.1
Krajský súd Bratislava | 2S/55/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019200399.1 | 2020-08-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z., § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b3460b5-2ef2-4c56-bf2d-9d294654fe86
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200399.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200399
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200399.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne:
F., právne zastúpený: JUDr. Peter Molitoris, PhD., advokát, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21.12.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred žalovaným správnym orgánom

1. Žalovanému bolo dňa 15.11.2017 doručené podanie P.. S. M. označené ako „Žiadam Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej Republiky o okamžité preskúmanie znaleckého posudku č. 67/2017 z
12.10.2017 F.. Q. S., F..". Podaním bolo poukázané na údajné nedostatky znaleckej činnosti žalobkyne,
ku ktorým malo dôjsť pri vypracovaní znaleckého posudku č. 67/2017. Dňa 21.11.2017 bolo správnemu
orgánu doručené podanie P.. S. M., ktorým došlo k oprave chyby v písaní. Podanie bolo podľa jeho
obsahu posúdené ako podnet podľa § 29 ods. 1 pism. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„ZZTP“) v znení účinnom do 30. júna 2018, na základe čoho žalovaný pristúpilo k vykonaniu dohľadu
nad znaleckou činnosťou znalkyne. Pisateľka bola o tejto skutočnosti písomne informovaná.
2. Žalovaný listom č. 51995/2017/153 z 29. novembra 2017 vyzval žalobkyňu, aby na základe § 29
ods. 2 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018 poskytla súčinnosť pri výkone dohľadu, spočívajúcu v
predložení rovnopisu namietaného znaleckého posudku a aby sa, ak to uzná za potrebné, vyjadrila k
tvrdeniam uvedeným v podnete Mgr. S. M.. Výzva žalovaného bola žalobkyni doručená 6. decembra
2017, jej odpoveď bola správnemu orgánu doručená 21. decembra 2017. Z obsahu podania je evidentné,
že účastníčka konania považuje podnet za neopodstatnený, okrem vyžiadaného rovnopisu znaleckého
posudku č. 67/2017 predložila tiež rovnopis doplnenia tohto znaleckého posudku a rovnopis znaleckého
posudku č. 83/2017.
3. Dňa 24. januára 2018 bol žalovanému doručený list Krajského súdu v Košiciach z 18. januára 2018
(sp. zn. lSprV/161/18) označený ako „Odstúpenie sťažnosti na znalca". Súd k listu priložil postúpené
podanie G.. O. X. označené ako „Sťažnosť“, ktorým pisateľka poukázala na údajné chyby znaleckého
posudku č. 54/2016, vypracovaného žalobkyňou.
4. Žalovanému bolo následne 28. februára 2018 doručené podanie P.. Q. Q. označené ako „Sťažnosť
na postup znalkyne F.. Q. S., F.. pri výkone jej činnosti v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. a
podnet na postup pri výkone tejto činnosti a vykonanie dohľadu nad činnosťou znalkyne, dodržiavania



zákonnosti a správnosti jej postupu pri vyhotovení znaleckého posudku č. 61/2017 v zmysle ust. § 29
ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z". Okrem znaleckého posudku vymedzeného v predmete podania bolo
upozornené na údajný priebeh udalostí, ktoré sa mali udiať 24. marca 2017 v mieste výkonu znaleckej
činnosti účastníčky konania.
5. Podania G.. O. X. a P.. Q. Q. boli podľa ich obsahu posúdené ako podnety podľa § 29 ods. 1 pism.
a) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, na základe čoho žalovaný pristúpil k vykonaniu dohľadu
nad znaleckou činnosťou žalobkyne. Podávatelia podnetov boli informovaní o právnom posúdení ich
podaní, P.. Q. Q. bol tiež vyzvaný na doplnenie podnetu v časti týkajúcej sa priebehu udalostí z 24. marca
2017. Správny orgán listom č. 34726/2018/153 zo 7. marca 2018 vyzval žalobkyňu, aby na základe §
29 ods 2 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018 poskytla súčinnosť pri výkone dohľadu, spočívajúcu
v predložení rovnopisov znaleckých posudkov č. 54/2016 a 61/2017 a aby sa, ak to uzná za potrebné,
vyjadrila k tvrdeniam uvedeným v podnetoch.
6. V podaní označenom ako „Odpoveď na podnet pri postupe znalca pri znaleckej činnosti/ Písomné
vyjadrenie sa k skutočnostiam, ktoré sú obsahom podnetu G.. O. X. zo dňa 10.01.2018" bolo zo strany
žalobkyne uvedené, že v plnom rozsahu stojí za závermi znaleckého posudku č. 54/2017 a popiera
tvrdenia sťažovateľky. Špeciálne zmienila vyjadrenie F.. U. S., F.. a poukázala na to, že menovaný nie
je znalec a vzhľadom na jeho odborné zameranie ani nie je oprávnený vyjadrovať sa k metodológii
znaleckého posudku. K tomuto podaniu bol priložený vyžiadaný rovnopis znaleckého posudku znalkyne
č. 54/2016, kópia znaleckého posudku PhDr. B. X. č. 59/2015, kópia vyjadrenia advokátky JUDr. W. S. k
vyjadreniu PhDr. U. S., PhD. a kópie oznámení PhDr. G. G. vo veci ukončenia poskytovania zdravotnej
starostlivosti.
7. V podaní označenom ako „Zaslanie Rozsudku Krajského súdu v Košiciach k podnetu Mgr. S. M."
žalobkyňa poukázala na skutočnosti vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22. januára 2018, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 8CoP/359/2017. Samostatne bol zaslaný
vyžiadaný rovnopis znaleckého posudku č. 61/2017.
8. Dňa 28. mája 2018 bolo žalovanému doručené podanie JUDr. Y. O., advokátky, ktorá bola
splnomocnená Mgr. S. M.. Podaním označeným ako „Žiadosť o preskúmanie znaleckého posudku č.
68/2017 zo dňa 18.10.2017 vypracovaného F.r. Q. S., PhD., ktorý je doplnkom k znaleckému posudku č.
67/2017" bolo namietané vykonanie znaleckého úkonu, ktorého rovnopis už bol žalovanému predložený.
Okrem kópie namietaného úkonu znaleckej činnosti boli k podaniu priložené kópie rôznych správ z
vyšetrení a taktiež kópia znaleckého posudku č. 14/2018, vypracovaného PhDr. O. Q.. Zmienené
podanie bolo podľa jeho obsahu posúdené ako podnet podľa § 29 ods. 1 písm. a) ZZTP v znení účinnom
do 30. júna 2018.
9. Žalovaný pristúpil k preskúmaniu predložených rovnopisov znaleckých posudkov a denníka znalkyne,
na základe čoho dospelo k záveru, že existovalo podozrenie z porušenia povinnosti znalca. V
nadväznosti na vyššie uvedené bolo vydané upovedomenie o začatí správneho konania vo veci
prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP v
znení účinnom do 30. júna 2018. Upovedomenie č. 34153/2018/153 zo dňa 19. júna 2018 (ďalej len
„upovedomenie") bolo žalobkyni doručené 22. júna 2018.
10. Žalovaný konajúci v prvom stupni vydal dňa 26.09.2018 rozhodnutie č. 34726/2018/153, ktorým
žalobkyňu, zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápise znalcov, odbor:
Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, odvetvie: Klinická psychológia dospelých, odvetvie:
Poradenská psychológia, odvetvie: Psychológia sexuality, evidenčné číslo: 915098 uznal vinnou, že v
denníku znalca:
Bod 1:
a) v lehote 30 dní nezapísala číslo úkonu pri žiadnom zo 170 vytvorených záznamov o úkone znaleckej
činnosti (počet aktuálny 30. mája 2018),
b) v lehote 30 dni nezapísala dátum vykonania úkonu pri žiadnom zo 170 vytvorených záznamov o
úkone znaleckej činnosti (počet aktuálny 30. mája 2018),
c) v lehote 30 dní nezapísala dátum vyžiadania úkonu, dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie
zadávateľa, druh úkonu, účel a predmet úkonu, údaje o preddavku a dôvody odmietnutia vykonania
úkonu, ktorý mal byť vypracovaný pre Mgr. Q., v súvislosti s ktorým podľa znaleckého posudku znalkyne
č. 61/2017 došlo 24. marca 2017 k uskutočneniu stretnutia znalkyne, zadávateľa a jeho maloletého
syna a neurobila tak do vydania tohto rozhodnutia, čím porušila povinnosti týkajúce sa vedenia denníka
vyplývajúce z § 14 ods. 1 v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018 aj od 1.
júla 2018 a § 17 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
31. júla 2018 (ďalej len „vyhláška").



Bod 2:
V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 54/2016, vypracovanom v Košiciach dňa 12. januára
2017, pre zadávateľku RNDr. Moniku Ivanovu, PhD., vo veci „posúdenia a úpravy styku otca s malo-
letou, posúdenie dočasného zákazu styku otca s maloletou":

a) na titulnej strane neuviedla počet príloh, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne
vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
§ 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške,
b) na strane 2 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať,
čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s
§ 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou
č. 4 k vyhláške,
c) na stranách 2 a 3 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý
mal byť znalecký posudok použitý, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu
z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
§ 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
d) na stranách 4-14 (časť úvod) uviedla pasáže vyjadrenia zadávateľky, rôznych správ a súdnych
rozhodnutí, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali
byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
e) na strane 21 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v
súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť
riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna
2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
f) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky a kresby rodiny nepriložila žiadnu prílohu
zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čim porušila
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s § 17 ods. 6
ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.
Bod 3:
V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 61/2017, vypracovanom v Košiciach 4. októbra 2017,
pre zadávateľku JJ. ml., advokátka, vo veci „úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému"'.

a) na strane 1 {časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať,
čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm b) v spojení s
§ 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou
č. 4 k vyhláške,
b) na stranách 1 a 2 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý
mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu
z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
§ 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
c) na stranách 3 a 4 (časť úvod) uviedla pasáže znaleckého posudku PhDr. Evy Sklenárovej č. 64/2016,
popis znaleckého dokazovania v tejto veci a záznam klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri
vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6
ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
d) na strane 12 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v
súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť
riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna
2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
e) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu
preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení
účinnom do 30. júna 2018,
f) ako vylúčený znalec vypracovala znalecký posudok týkajúci sa maloletého Y., keďže z obsahu
vyjadrenia účastníčky konania doručeného žalovanému dňa 19. apríla 2018 vyplýva, že na stretnutí
s Mgr. Q. a maloletým uskutočnenom 24. marca 2017 „počas znaleckého dokazovania a samotného
vyšetrenia som ho opakovane žiadala nech opusti ambulanciu, že jo takéto informácie o SIS a vláde



neakceptujem, že je riadnym klientom o ZP si u mňa nekúpi ani za peniaze, ani pod tlakom, že má
kontakty, a teda, že ak to neurobí on, že to musím urobiť ja a v prípade potreby zavolám políciu, no čo
som opustila miestnosť", vzhľadom na čo možno mať pre jej pomer k P., t. j. k inej osobe, ktorej sa úkon
týka, pochybnosť ojej nezaujatosti, čim porušila povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. d) v spojení
s § 11 ods. 1 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.
Bod 4:
V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 67/2017, vypracovanom v Košiciach dňa 12, októbra
2017, pre zadávateľa P., vo veci „návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča - otca /
osobnostný profil mololetej B. - špecifiká vývinu dieťaťa":

a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať,
čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s
§ 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou
č. 4 k vyhláške,
b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal
byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §
16 ods. 2 pism. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, §
18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
c) na stranách 2-5 (časť úvod) uviedla pasáže rôznych správ, klinického interview a e-mailovej
komunikácie, čestného prehlásenia a telefonického klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri
vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6
ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
d) na strane 8 (časť záver) uviedla „na základe zistených skutočnosti cielenou psycho- diagnostikou a
znaleckým dokazovaním, aktuálnou situáciou, ktorá v rodine nastala doporučujem zverenie mol. dieťaťa
do osobnej starostlivosti otca", hoci z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa nevykonala
psychologické vyšetrenie otca maloletej ani matky maloletej, pričom vzhľadom na vek maloletej nebolo
možné prihliadnuť ani na jej názor, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu
z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
e) na strane 10 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohu znaleckého posudku, čo nie je v
súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť
riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna
2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľa
nepoložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v
úvodnej časti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm.
b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.
Bod 5:
V písomnom vyhotovení úkonu znaleckej činnosti označeného ako doplnok k znaleckému posudku č.
67/2017 (znalecký úkon č. 68/2017), vypracovanom v Košiciach 18. októbra 2017, pre zadávateľa MSc.
X. M. Dr. rer. nat., vo veci „vypracovania osobnostného psychologického profilu na menovanú P.. S. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom S. 5, O.": použila pre tento znalecký úkon označenie doplnok (doplnenie),
hoci podľa obsahu úkonu ide o nový znalecký posudok, keďže znalkyňa mala zadané nové otázky a
neboli a ani nemohli byť splnené predpoklady na doplnenie znaleckého úkonu, čim porušila povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v
znení účinnom do 30. júna 2018 a § 18 ods. 4 vyhlášky,

a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať,
čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s
§ 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v zneni účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou
č. 4 k vyhláške,
b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal
byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, §
18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
c) na stranách 2 a 3 (časť úvod) uviedla obsah klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri
vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6
ZZTP v zneni účinnom do 30. júna 2018,



d) na stranách 4 a 5 (časť posudok) a na strane 6 (časť záver) uviedla „S. má mierne zvýšené skóre
vo faktoroch návykovosti a kriminality", na čo nadviazala „fakt, že sa prejavili výrazne zvýšené hodnoty
návykovosti a kriminality úzko súvisí s pred dispozíciou jedinca k neurolabilite", čiže uviedla rozporuplné
informácie, keď najprv deklarovala mierne zvýšené hodnoty, no hneď za tým vyvodila záver o výrazne
zvýšených hodnotách, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods.
2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
e) na strane 8 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohu znaleckého posudku, čo nie je v
súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť
riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna
2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
f) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľa a informovaného súhlasu nepriložila žiadnu prílohu
zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods 2 pism. b) v spojení s § 17 ods. 6
ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.
Bod 6:
V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 83/2017, vypracovanom v Košiciach 27. novembra
2017, pre zadávateľa P.. X. M. Dr. rer. nat., vo veci „rozvod manželstvo a úprava rodičovských práv
a povinnosti k maloletému dieťaťu": na titulnej strane uviedla počet strán (z toho príloh) ako „XX / 7/
fotodokumentácia + DVD nosič", hoci z obsahu znaleckého úkonu vyplýva, že medzi strany znaleckého
posudku účastníčky konania boli zarátané aj strany znaleckého úkonu MUDr. O. Y., ktorý je prílohou,
čiže nejde o korektnú informáciu, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu
z § 16 ods. ods. 2 pism. b) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,

a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať,
čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s
§ 17 ods. 6 a § 33 pism. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou
č. 4 k vyhláške,
b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal
byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §
16 ods. 2 pism. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 pism, e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, §
18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške,
c) na stranách 2-6 (časť úvod) uviedla výňatky z odbornej literatúry, zo správy vypracovanej Mgr. D.
D. a obsah klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti
prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť
riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
d) na strane 8 (časť posudok) uviedla „po občerstvení dieťaťa bolo diagnostikované neuro- feedback
diagnostikou, ktorá bola realizovaná tak, že dieťa sedelo na rukách otca, záznam z NFT trval 3 min",
na čo však v danej časti nenadviazala tým, aký bol výsledok predmetnej diagnostiky, čiže neuviedla
skutočnosť podstatnú pre zodpovedanie otázky zadávateľa, ale až e/na strane 10 (časť záver) uviedla
„SMR, Beta ako aj Alfa vlny s monitorovaním celkovej EEG vlny je u maloletej v bežnom populačnom
priemere v jej vekovej kategórii", avšak ani z uvedeného sa nedá zistiť, aké boli výsledky diagnostiky,
čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s
§ 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
e) na strane 12 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v
súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť
riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna
2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, k znaleckému posudku priložila znalecký úkon
č. 10/2017 MUDr. O. Y., z obsahu znaleckého posudku ale nie je zrejmé, ako bol tento znalecký úkon
použitý pri vykonaní znaleckej činnosti účastníčky konania, keďže nebol zahrnutý medzi podklady pre
vypracovanie znaleckého úkonu a jeho použitie nevyplýva ani z posudkovej časti, teda do znaleckého
posudku zahrnula prílohu, ktorá neslúži na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti, čím porušila povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 pism. b) v spojení s § 17 ods. 3 písm. e)
ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, k znaleckému posudku nepriložila použitú správu Mgr. D.
D. a výsledok neurofeedback diagnostiky, čiže k znaleckému posudku nepriložila prílohy slúžiace na
zabezpečenie preskúmateľnosti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z
§ 16 ods. 2 písm. b) v spojení $ § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
čím spáchala
v bode 1 iný správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. a) ZZTP v znení účinnom od 1. júla 2018,



v bodoch 2 - 6 iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018,
za čo jej žalovaný za konanie podľa bodov 1, 3, 4, 5 a 6 výroku tohto rozhodnutia uložil podľa § 26 ods.
3 písm. a) ZZTP v znení účinnom od 1. júla 2018 úhrnnú sankciu, pokutu vo výške X XXX  eur (tisíc eur).
Žalovaný upustil od uloženia súhrnnej sankcie za konanie podľa bodu 2 výroku tohto rozhodnutia,
pretože peňažné pokuty XXX eur a XXX eur, uložené žalobkyni rozhodnutím žalovaného č.
34510/2017/153 zo 06.04.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04.05.2017 a rozhodnutím žalovaného
č. 39019/2017/153 z 26.09.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 19.10.2017, ktorými žalovaný rozhodlo
o protiprávnosti konania, ku ktorému došlo pri vypracovaní znaleckého posudku č. 8/2014 z 30.04.2015,
znaleckého posudku č. 6/2016 z 8.02.2016 a znaleckého posudku č. 41/2016 zo dňa 22.09.2016,
považoval za dostatočné.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa rozklad, o ktorom rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21.12.2018, tak , že rozklad
žalobkyne zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
12. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh administratívneho konania a
námietky uvedené žalobkyňou v rozklade. Uviedol, že osobitným zákonom je v prejednávanej veci ZZTP,
ktorý obligatórne ústne pojednávanie pri zisťovaní administratívnej zodpovednosti za iný správny delikt
neustanovuje, preto je nevyhnutné skúmať, či v danom prípade nemohla byť naplnená druhá podmienka
nariadenia ústneho pojednávania, teda povaha veci. Tu druhostupňový správny organ zdôrazňuje, že
túto podmienku je potrebné skúmať vždy individuálne.
13. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa žiadala nariadiť ústne pojednávanie pre objasnenie
celkom dvoch porušení uvedených v bode 4 pism. d) a bode 5 pism. e) oznámenia o začatí správneho
konania (totožné označenie porušení je aj napadnutom rozhodnutí). Uviedla, že z jej strany je potrebné
prezentovať odborné stanovisko, ktoré spolu s poukázaním na odborné zdroje navrhla predniesť v
rámci ústneho pojednávania. Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že sa k vyššie špecifikovaným dvom
porušeniam už ďalej konkrétnejšie nevyjadrila.
14. Prvé porušenie, ku ktorému žalobkyňa žiadala nariadiť ústne pojednávanie, je porušenie uvedené
v bode 4 pism. d) oznámenia o začatí správneho konania, a týka sa vyjadrenia účastníčky konania
v závere znaleckého posudku, a síce „na základe zistených skutočností cielenou psychodiagnostikou
a znaleckým dokazovaním, aktuálnou situáciou, ktorá v rodine nastala, doporučujem zverenie mal.
dieťaťa do osobnej starostlivosti otca." Ako však vyplýva zo znaleckého posudku, jeho obsahom nie
sú žiadne psychologické vyšetrenia otca maloletej a ani matky maloletej, resp. iné vyšetrenia, ktoré by
boli podkladom na vyslovenie tak závažného záveru o tom, komu má byt maloletá zverená do osobnej
starostlivosti. Podstatnou teda nie je potreba dodatočného doplnenia odborných stanovísk k veci, ako sa
mylne domnieva žalobkyňa, ale skutočnosť, že už v samotnom znaleckom posudku absentuje akýkoľvek
podklad, ktorý by preukazoval, na základe čoho dospela účastníčka konania k vyslovenému záveru, čo
robí znalecký posudok v tejto časti nepreskumateľnym.
15. Žalovaný neskúmal vecnú stránku znaleckého posudku, a teda nezaoberal sa pravdivosťou tvrdení.
Podstatnou pre výkon dohľadu nad znaleckou činnosťou je v tomto prípade len skutočnosť, či k
formulovanému záveru existujú relevantne podklady v samotnom znaleckom posudku, aby znalecký
posudok spĺňal atribút preskúmateľnosti.
16. Druhé porušenie, vo vzťahu ktorému žiadala žalobkyňa nariadiť ústne pojednávame, bolo
vymedzené v bode 5 pism. e) oznámenia o začatí správneho konania, v zmysle ktorého prvostupňový
správny orgán dával za vinu, že na str. 4 a 5 v časti posudok uviedla, cit.: „L. M. má mierne zvýšené
skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality", a na str. 6 v časti záver uviedla, cit.: „fakt, že sa prejavili
výrazne zvýšene hodnoty návykovosti a kriminality úzko súvisí s predispozíciou jedinca k neurolobilite."
Žalobkyni nie sú vytýkané prípadné nesprávne stanovené hodnoty vo faktoroch návykovosti a kriminality
Ľ. M., ale skutočnost, že účastníčka konania na dvoch miestach v znaleckom posudku interpretuje
odlišne tvrdenia o tej istej skutočnosti. To, že by ústne pojednávanie neviedlo k objasneniu veci, v postate
potvrdila aj sama účastníčka konania, keď v podanom rozklade na str. 3 uviedla, cit.: „Požadované
ústne pojednávanie mi malo umožniť vysvetliť tento zdanlivo vnútorný rozpor, kedže správny orgán,
ako ostatne aj sám uvádza, nedisponuje vedomosťami potrebnými na to, aby so mohol vyjadriť k
vecnej stránke posudku." Teda aj keď prvostupňový správny orgán jasne a zrozumiteľne formuloval, že
neskúma vecnú stránku znaleckého posudku, pretože táto nie je, a ani nemôže byt predmetnom výkonu
dohľadu, účastníčka konania tento jeho záver evidentne nepochopila.
17. V prípade týchto porušení nebolo podľa žalovaného potrebné nariaďovať ústne pojednávanie na
prvom stupni, resp. na druhom stupni, pretože ani prípadné ústne pojednávanie by vzhľadom na ich
charakter nebolo spôsobilé dané porušenia konvalidovať.



18. Žalovaný ďalej neakceptoval argumentáciu, že ak forma znaleckého úkonu nie je dopodrobna
predpísaná, môže znalec pri výkone znaleckej činnosti v zásade postupovať autonómne, keďže nie len
ZZTP ale aj vyhláška dostatočne určito a s dôraznom na prax v znaleckej činnosti upravujú obsah a
koncepciu časti znaleckého posudku. Je potrebné uvedomiť si dôležitosť a zásadný význam znaleckého
úkonu, preto ľubovôľa znalca pri koncipovaní znaleckého posudku, resp. jeho častí nemôže obstáť.
19. Čo sa týka námietky účastníčky konania uvedenej v bode III. rozkladu vo vzťahu k jej vylúčeniu,
druhostupňový správny orgán sa plne stotožnil s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu.
Reakcia žalobkyne na udalosť z marca 2017, hoci aj motivovaná úmyslom vykonávať činnosť znalca
nestranne, sama o sebe nedokáže odstrániť pochybnosti o možnom negatívnom vnímaní osoby P..
Q. Q.. Keďže opisovaná udalosť z marca 2017 zjavne nebola bežnou konfliktnou situáciou (vyjadrenie
žalobkyne, že zvažovala privolať políciu), možno mať objektívne pochybnosti o tom, či účastníčka
konania vníma osobu P.. Q. Q. dostatočne neutrálne, aby mohla bez subjektívnych pocitov vypracovať
nestranný znalecký posudok v predmetnej veci.
20. Pokiaľ žalobkyňa v rozklade namietala, že prvostupňový správny orgán nereflektoval na jej obhajobu
vo vzťahu k výhrade o umiestnení znaleckej doložky, keď uviedol, že „účastníčka konania sa v tejto
veci nevyjadrila.“, druhostupňový správny orgán priznáva tejto časti obhajoby úspech, a to z dôvodu,
že z jej vyjadrenia k upovedomeniu o začatí správneho konania z 31.7.2018 jednoznačne vyplýva,
že sa k výhrade výslovne vyjadrila, teda konštatácia prvostupňového správneho orgánu nebola v
tejto časti korektná. Druhostupňový správny orgán sa však vo zvyšku plne stotožňuje s odôvodnením
prvostupňového správneho orgánu, a síce, že žalobkyňa umiestnila znaleckú doložku v rozpore s
osnovou znaleckého posudku, keď ju umiestnila pred prílohy, hoci má byť správne umiestnená až za ne.
Aj sama žalobkyňa v tejto veci uviedla, že vytýkané umiestnenie znaleckej doložky je naozaj v rozpore
s osnovou znaleckého posudku.
21. Druhostupňový správny orgán neakceptoval obranu žalobkyne týkajúcej sa materiálnej stránky
deliktu v bode V. Rozkladu a stotožnil s názorom a odôvodnením prvostupňového správneho orgánu
v tejto veci.
22. Prvostupňový správny orgán vytkol účastníčke konania, že na titulnej strane neuviedla počet príloh
znaleckého posudku. V danom prípade nemôže ísť o tzv. pisársku chybu alebo chybu v písaní z dôvodu,
že žalobkyňa nie len, že uviedla nepravdivý počet strán znaleckého úkonu, ale ani len neoznačila, koľko
strán pripadá na prílohy k znaleckému posudku.
23. Prvostupňový správny orgán ďalej vytkol, že na titulnej strane uviedla počet strán (z toho príloh)
ako „31/7/fotodokumentácia + DVD nosič", aj keď z obsahu znaleckého úkonu vyplýva, že medzi strany
tohto znaleckého posudku žalobkyňa zarátala aj strany znaleckého úkonu inej znalkyne, ktoré mali byť
správne zarátané medzi prílohy k znaleckému posudku. V tomto preskúmavanom znaleckom posudku
žalobkyňa dokonca znalecký úkon inej znalkyne uviedla ako súčasť svojho vlastného znaleckého
skúmania, hoci mal byť správne zaradený medzi prílohy k znaleckému posudku. Práve takýmto
nesprávnym zaradeným cudzieho znaleckého úkonu teda zároveň uviedla aj nesprávny počet príloh k
vlastnému znaleckému posudku.
24. Opísané konanie žalobkyne podľa názoru druhostupňového správneho organu rozhodne
nepredstavuje chyby zanedbateľného významu a je jasným dôkazom toho, že žalobkyňa nevykonala
svoju znaleckú činnosť riadne, keď podcenila dôležitosť riadne vypracovaného znaleckého posudku.
Ako uvádza aj prvostupňový správny orgán, správna kategorizácia príloh a teda aj uvedenie korektného
počtu strán je podstatné kvôli tomu, aby nevznikli žiadne pochybnosti o rozsahu znaleckého posudku,
resp. jeho častí. Znalecký posudok sa spája s významom a výsadou statusu znaleckého úkonu
ako výsledku štátom garantovanej odbornej činnosti určeného okruhu kvalifikovaných osôb, jeho
preskúmateľnosť je preto zásadná.
25. Obrana žalobkyne, podľa ktorej „záver správneho orgánu o tom, že materiálnu stránku deliktu
zohľadňuje tým, že nepostihuje pisárske chyby, je značným zúžením aspektov materiálnej stránky
deliktov". bola podľa druhostupňovému správneho orgánu založená na mylnej interpretácii odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu v znení „ministerstvo
potvrdzuje, že správne konania vo veci správneho trestania nezačína kvôli pisárskym chybám" podľa
názoru druhostupňového správneho orgánu nemôže byť základom vyššie uvedeného tvrdenia, ale je zo
strany prvostupňového správneho orgánu reakciou na žalobkynine vyjadrenia o prílišnom formalizme
pri trestaní znalcov za ich pochybenia.
26. Z pripojeného administratívneho spisu ďalej súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní
vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako



vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi
sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

II. Žaloba

27. Včas podanou žalobou súdu doručenou dňa 18.03.2019 žalobkyňa žiadal preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného, ktoré považovala za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.
Námietka č. 1. Uplynutie prekluzívnej lehoty zodpovednosti za správny delikt.

28. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vydaného v prvom stupni možno podľa žalobkyne ustáliť,
že správny orgán sa o tvrdenom porušení povinností vo vzťahu k znaleckému posudku č. 67/2017
dozvedel z podania P.. S. M., ktoré bolo žalovanému doručené dňa 15.11.2017 s následným doplnením
zo dňa 21.11.2017. Dňom, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, bol teda 15.11.2017,
najneskôr 21.11.2017. Od tohto dňa plynula správnemu orgánu lehota na uloženie sankcie, ktorá
uplynula najneskôr 21.11.2018.  Žalovaný rozhodol v druhom stupni rozhodnutím zo dňa 21.12.2018,
teda zjavne po uplynutí zákonnej 1-ročnej prekluzívnej lehoty. Keďže prekluzívna lehota uplynula v
čase medzi rozhodnutím prvostupňového orgánu a druhostupňového orgánu, bolo povinnosťou ministra
konajúceho o rozklade s touto skutočnosťou sa v rámci konania o rozklade vysporiadať a konanie v tejto
časti zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku.

Námietka č. 2 Formálne nedostatky týkajúce sa časti „úvod znaleckých posudkov“

29. K vytýkaným nedostatkom týkajúcim sa úvodnej časti skúmaných posudkov patrí to, že som
- v časti úvod neuviedla v bode 1. otázky, ktoré majú byť v posudku zodpovedané a tiež že som v
bode 2. časti úvod neuviedla ako účel posudku právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý
(konkrétne časť 2 písm. b/ a c/, časť 3 písm. b/ a c/, časť 4 písm. a/ a b/, časť 5 písm. b/ a c/, časť 6
písm. b/ a c/ výroku prvostupňového rozhodnutia);
- v časti úvod uviedla výňatky z odbornej literatúry, z odborných správ, mejlovej komunikácie a pod. (časť
2 písm. d/, časť 3 písm. c/, časť 4 písm. c/, časť 5 písm. d/, časť 6 písm. d/ výroku prvostupňového
rozhodnutia).
30. Voči uvedeným výhradám žalobkyňa argumentovala poukázaním na skutočnosť, že zo žiadneho
právneho predpisu explicitne nevyplýva a v čase vyhotovenia posudkov nevyplývalo ako presne má byť
koncipovaný úvod znaleckého posudku z hľadiska jeho ďalšieho systematického členenia a čo presne
má tvoriť obsahovú náplň bodov úloha znalca a účel posudku.
31. Z Osnovy znaleckého posudku, ktorá je prílohou č. 4 vyhl. č. 490/2004 Z. z. (v súčasnosti už aj zo
znenia § 17 ods. 5 ZZTP od 1.7.2018) je síce zrejmé, že úvodná časť má okrem iného pozostávať z bodu
1. „Úloha znalca“ a bodu 2. „Účel znaleckého posudku“, avšak ani zákon o znalcoch v § 17 ods. 6 (resp. §
17 ods. 5), ani vyhláška či jej prílohy nestanovujú jednoznačne, čo má tvoriť obsahovú náplň uvedených
bodov úvodnej časti. Nikde nie je explicitne uvedené, že otázky znalcovi majú byť vymedzené práve v
časti „úloha znalca“ a že teda nemôžu byť uvedené v časti „účel znaleckého posudku“.
32. Podstatné v zmysle § 17 ods. 6 ZZTP do 1.7.2018 bolo, aby v úvodnej časti posudku boli uvedené
tak úlohy určené zadávateľom, ako aj právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý. Ich
systematické zaradenie do častí „úloha znalca“ alebo „účel ZP“ v zásade nemá žiaden vplyv na
preskúmateľnosť a odbornú správnosť posudku. Vo všetkých skúmaných prípadoch boli úlohy znalca aj
účel posudku uvedený v časti „úvod“ znaleckého posudku.
33. Rovnako tak z právnych predpisov, ani z obsahu Osnovy ZP v čase zhotovenia namietaných
posudkov explicitne nevyplývalo, nakoľko podrobne a detailne majú byť špecifikované podklady v úvode
posudku. Žiaden právny predpis v čase vyhotovenia napadnutých posudkov nevylučoval, aby znalec
už v úvodnej časti uviedol konkrétne pasáže správ, článkov, interview a podobne a takto podrobne
špecifikoval podklady, s ktorými pracoval.
34. Zo žiadneho právneho predpisu teda v tejto súvislosti jednoznačne nevyplýva, že by žalobkyňa
vytýkanými odchýlkami znaleckých posudkov od normatívne neupraveného a nepublikovaného
optimálneho modelu mohla spáchať správny delikt. Takýto výklad právneho predpisu by bol uskutočnený
výlučne v môj neprospech, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 2
Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Poukázať je potrebné aj na čl. 13 Ústavy SR, podľa ktorého každá
povinnosť musí byť ukladaná zákonom alebo na základe zákona, pričom musí byť vyjadrená explicitne
a jednoznačne.



35. Žalobkyňa poukázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej: „V zmysle ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika
je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je založený na princípoch
právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno
aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.
Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s
jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,
racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98 tiež napr. PL. ÚS 1/04, alebo
PL. ÚS 8/04). V žiadnom prípade však nemožno pripustiť, aby orgán štátnej správy si prisvojoval
kompetencie, ktoré mu nepatria a sám podával vydávaním metodických pokynov a stanovísk výklad
právnych noriem. Štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2010, sp. zn. 8 Sžp 1/2010, obdobne 5Sžf/1/2013 z 30.1.2014)
36. Žalobkyňa poukázala aj na nutnosť rešpektovania princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege
certa,“ podľa ktorého aj v správnom trestaní platí, že správne trestné právo nesmie byť aplikované
extenzívnym spôsobom v neprospech porušovateľa povinnosti. Pokiaľ by správny orgán dotvoril
skutkovú podstatu správneho deliktu v neprospech žalobkyne, požadovaním splnenia povinností, ktoré
však zo žiadneho právneho predpisu nevyplývajú, konal by nepochybne v rozpore s ústavou SR a
princípmi správneho trestania (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo 17. januára
2018).
Námietka č. 3 Formálne nedostatky týkajúce sa iných časti znaleckých posudkov.:

37. K ďalším vytýkaným formálnym nedostatkom podľa žalovaného patrilo:
- nesprávne uvedenie poštu strán znaleckého posudku a príloh posudku resp. neuvedenie počtu príloh
(bod 2 písm. a/ a bod 6 písm. a/  výroku prvostupňového rozhodnutia),
- umiestnenie znaleckej doložky pred prílohou posudku (bod 2 písm. e/, bod 3 písm. d/, bod 2 písm. e/,
bod 5 písm. f/ a bod 6 písm. f/ výroku prvostupňového rozhodnutia),
- zahrnutie nesúvisiacich príloh k posudku (bod 6 písm. g/ výroku prvostupňového rozhodnutia),
- označenie nového znaleckého posudku ako doplnenia (bod 5 písm. a/ výroku prvostupňového
rozhodnutia).
38. Pokiaľ správny orgán k argumentácii žalobkyne vo svojom rozhodnutí reagoval tvrdením, že v danom
prípade nemal pochybnosť o tom, že sa nejednalo o pisárske chyby, pričom zdôraznil, že zohľadňujúc
materiálnu stránku správneho deliktu by pri pisárskych chybách správne konanie ani nezačal, žalobkyňa
namietala, že správny orgán neuviedol akým spôsobom dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade
sa nejednalo o pisársku chybu. V odôvodneniach rozhodnutia žalovaného to nevyplývalo. Ani žalovaný
rozhodujúci v druhom stupni svoju argumentáciu neposunul do akceptovateľnej roviny, keď na strane
10 odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia pomerne stroho konštatoval, že v prípade žalobkyne
„jednoznačne o pisársku chybu nemôže ísť“ a to z dôvodu, že žalobkyňa „uviedla nepravdivý počet strán
znaleckého úkonu“ a zároveň „neoznačila, koľko strán pripadá na prílohy k znaleckému posudku“.  Prečo
sa v danom prípade nemohlo jednať o pisárske chyby však žalovaný v žiadnom zo svojich rozhodnutí
nevysvetlil.
39. Pokiaľ ide o vytýkaný nedostatok spočívajúci v nesprávnom umiestnení znaleckej doložky, v tejto
súvislosti žalobkyňa akceptovala, že sa jedná o rozpor s predpísanou osnovou znaleckého posudku,
zároveň však toto umiestnenie samo o sebe nemá zásadný vplyv na to, či bol posudok vykonaný
riadne a či je použiteľný na účel, pre ktorý bol vyhotovený. Uvedené pochybenie podľa jej názoru
nemuselo znamenať  naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu  s ohľadom na jeho materiálnu
stránku s následným uloženým sankcie. Jedná sa o nedostatok formálny, nemajúci vplyv na použiteľnosť
znaleckého posudku a jeho záverov. Prvostupňový správny orgán túto časť argumentácie žalobkyne
ignoroval a konštatoval, že sa k tejto časti obvinenia nevyjadrila. Druhostupňový orgán už konštatoval,
že prvostupňový orgán nesprávne uviedol, že som sa nevyjadrila, avšak vo zvyšku sa plne stotožnil s
odôvodnením prvostupňového správneho orgánu, že doložka bola umiestnená s osnovou, a teda došlo
k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu.
40. Vo vzťahu k ďalším výhradám žalobkyňa opätovne poukázala na absenciu materiálnej stránky deliktu
tak ako ich uviedla k námietke č. 2.
Námietka č. 4 Nedostatky týkajúce sa vecnej stránky a preskúmateľnosti znaleckých posudkov:

41. K týmto nedostatkom je možné zaradiť



- odporúčanie zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca bez vykonania psychologického vyšetrenia
rodičov maloletej (bod 4 písm. d/ výroku prvostupňového rozhodnutia),
- rozpornosť záverov prezentovaných v posudku (bod 5 písm. e/ výroku prvostupňového rozhodnutia),
- nedostatočným uvedením výsledkov diagnostiky (bod 6 písm. d/ výroku prvostupňového rozhodnutia).
42. Vo vzťahu k uvedeným bodom žalobkyňa sumárne uviedla, že konajúce správne orgány na jej
námietky zhodne uviedli, že z ich strany nedošlo k hodnoteniu správnosti záverov posudkov, resp.
posudkov po stránke vecnej, pretože „táto nie je a nemôže byť predmetom výkonu dohľadu“, čo som
podľa názoru ministra „evidentne nepochopila“. Konajúce správne orgány tiež v tejto súvislosti uviedli,
že ich záver o porušení povinností znalca v tomto prípade vychádzal z absencie relevantných podkladov
k posudkom a teda z nepreskúmateľnosti takýchto posudkov. Z uvedených dôvodov tiež správne orgány
nereflektovali moju výslovnú žiadosť o realizáciu ústneho pojednávania.
43. Pokiaľ ide o výhradu pod bodom 4 písm. d/ výroku prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa bola
toho názoru, že konajúce správne orgány sa nevyhli ingerencii do vecnej stránky veci. Záver o tom, že
žalobkyňa nemohla bez realizácie určitého postupu dospieť k predneseným záverom je totiž nepochybne
hodnotením správnosti zvoleného postupu znalca a nie len hodnotením posudku z hľadiska jeho
preskúmateľnosti. V tomto smere už popis skutku vo výroku vytýka nevykonanie psychologického
vyšetrenia otca alebo matky maloletej, teda hodnotí zvolený postup. K voľbe postupu a k realizovaným
metódam sa žalobkyňa mala v úmysle sa podrobne vyjadriť na ústnom pojednávaní, čo jej však nebolo
umožnené, keďže konajúce správne orgány toto považovali za neúčelné. Vo svojom rozklade žalobkyňa
namietala skutočnosť, že prvostupňový správny orgán argumentoval pri hodnotení posudku č. 67/2017
znením § 24 ods. 2 zákona o rodine, a to pri skúmaní, či mohla v namietanom posudku dospieť
k prezentovanému záveru o vhodnosti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca. V danom
prípade žalobkyňa prezentovala názor, že vhodnosť zvolených postupov, ako aj možnosť dopracovať sa
týmto postupom k prezentovaným záverom je otázkou odbornou, ku ktorej sa žalovaný, ako sám tvrdí,
nevyjadruje. Zákon o rodine v § 24 ods. 2 upravuje spôsob a podmienky rozhodovania súdu pri zverení
dieťaťa do striedavej starostlivosti, žiadnym spôsobom však nereguluje postup znalca pri vyhotovovaní
znaleckého posudku a taktiež z neho nijak nevyplýva rozsah potrebných znaleckých úkonov. Pokiaľ teda
bol zvolený postup atakovaný s poukázaním na nedodržanie citovaného ustanovenia zákona o rodine,
žalovaný v rozpore so svojimi vlastnými tvrdeniami skúmal vecnú stránku posudku z hľadiska postupov
znalca a túto hodnotilo na základe priamo nesúvisiacej právnej úpravy.
44. Uvedená námietka bola v rozklade prezentovaná najmä vo vzťahu k potrebe ústneho pojednávania,
bola však prednesená aj v širšom právnom kontexte spočívajúcom vo vecne nesprávnom závere
správneho orgánu o povinnosti znalca aplikovať kritériá § 24 ods. 2 zákona o rodine pri realizácii
znaleckých úkonov. Pokiaľ totiž znalec nemá povinnosť postupovať podľa § 24 ods. 2 zákona o
rodine, nemôže byť za nepostupovanie v jeho intenciách sankcionovaný. Minister sa s touto námietkou
vysporiadal iba tým, že sa s postojom orgánu prvého stupňa stotožnil a opätovne poukázal na to, že
vecnú stránku posudku neskúmal.

III. Vyjadrenie žalovaného

45. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 12.06.2019, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
46. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa s poukázaním na § 27 ods. 7 ZZTP v znení účinnom do 30. júna
2018 a § 37c ods. 4 ZZTP uviedla, že druhostupňové rozhodnutie má byť zrušené kvôli tomu, že sčasti
bolo rozhodnuté o vine znalkyne už po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty. Znalkyňa považuje za
dátum rozhodujúci pre plynutie subjektívnej lehoty dátum doručenia v poradí prvého podnetu. Žalobkyňa
však nerozlišuje medzi výkonom dohľadu a správnym konaním, hoci uvedené nemožno stotožňovať
vzhľadom na znenie ZZTP. Výsledkom vykonaného dohľadu môže byť začatie správneho konania,
pričom subjektívna lehota je upravená pre správne konanie.
47. S poukazom na § 27 ods. 7 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, kde sa uvádza, že sankciu
za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia
povinnosti, dňom zistenia porušenia povinnosti nemá byť dátum doručenia prvého podania, ale až ten
moment, keď na základe oboznámenia sa s obsahom spisu existuje dôvodné podozrenie zo spáchania
iného správneho deliktu. O „zistenie porušenia" nemôže ísť v prípade, ak žalovaný ani len nedisponuje
rovnopisom namietaného znaleckého posudku a vyjadrením znalca k podnetu (ak znalec uzná za
potrebné zaslať takéto vyjadrenie). Podnety majú bežne desiatky strán (niekedy stovky strán), čiže aj
keby sa správny orgán začal oboznamovať s obsahom podnetu prednostne, hneď v deň jeho doručenia,
nemuselo by v rovnaký deň dôjsť ani len k prečítaniu celého jeho obsahu. Analýza oznámených



informácií sa môže uskutočniť až po tom, ako je žalovanému doručený rovnopis znaleckého úkonu a
vyjadrenie znalca (ak sa rozhodne poskytnúť ho). Podnet môže obsahovať hrubo skreslené, neúplné,
alebo dokonca vyslovene nepravdivé údaje, čiže len na jeho základe sa nedá uvažovať o tom, či je
dôvodný alebo nie. Vo veci rovnopisu namietaného úkonu znaleckej činnosti žalovaný uvádza, že jeho
kópia nie je vždy prílohou podnetu, pričom sa nedá vylúčiť, že zo strany podávateľa podnetu došlo k
manipulácii s obsahom znaleckého úkonu (nemusí ísť nutne o úmysel). Až na základe oboznámenia
sa so všetkými zmienenými skutočnosťami sa dá vyvodiť záver o tom, či je alebo nie je dôvodné vydať
upovedomenie o začatí správneho konania.
48. Ďalej žalovaný uviedol, že v spoločnom konaní bola preskúmavaná zákonnosť viacerých znaleckých
úkonov, čo by malo byť zohľadnené vtom smere, že subjektívna lehota by mala byť počítaná podľa
doručenia rovnopisu a vyjadrenia k poslednému z podnetov. V prospech osoby zapísanej v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nemôže vyznieť to, že v súvislosti s jej činnosťou bolo podaných
viacero podnetov. Uvedené by nemohlo viesť k tomu, že dohľad by sa (vo vzťahu k skôr doručeným
podnetom) stále predlžoval, keďže tomu bráni existencia trojročnej objektívnej lehoty.
49. Aj keby sa vychádzalo z toho, že dátumom rozhodným pre plynutie subjektívnej lehoty by mal byť už
dátum doručenia prvého z vyjadrení k celkovo štyrom podnetom (21. december 2017), žalovaný uviedol,
že do jedného roka bolo vydané nielen prvostupňové rozhodnutie, ale aj druhostupňové rozhodnutie.
Žalovaný nevie ovplyvniť to, kedy bude rozhodnutie doručené, nie je preto zrejmé, prečo by malo byť z
hľadiska subjektívnej lehoty vzaté do úvahy, kedy došlo k doručeniu posledného z rozhodnutí. Správny
orgán takisto nedokáže ovplyvniť to, kedy si adresát prevezme doručovanú zásielku - v prospech
účastníka konania nemôže byť vyhodnotené napríklad to, ak si zásielku prevezme v posledný deň
úložnej lehoty, keďže uvedené vôbec nesúvisí s aktivitou správneho orgánu.
50. Zmyslom subjektívnej lehoty je zabránenie nečinnosti správneho orgánu, ku ktorej v tomto prípade
nedošlo, čo vyplýva z obsahu spisu týkajúceho sa prvostupňového rozhodnutia. Naopak, s ohľadom
na počet podnetov, počet preskúmavaných znaleckých úkonov a rozsah spisového materiálu došlo
k rýchlemu vybaveniu veci - posledné podania znalkyne (pred začatím konania) bolo žalovanému
doručené dňa 19.O4.2018, upovedomenie o začatí správneho konania ako výsledok dohľadu bolo
vydané 19.06.2018 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 26.09.2018. V rámci uvedeného
obdobia dokonca došlo k predĺženiu lehoty na podanie vyjadrenia znalkyne, ktorá požiadala o vykonanie
tohto úkonu podaním odoslaným správnemu orgánu v posledný deň lehoty. Vzhľadom na vyšší počet
preskúmavaných znaleckých úkonov bola znalkyni už pred schválením žiadosti poskytnutá dlhšia lehota,
ako je obvyklé.
51. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobkyňa ďalej pomerne rozsiahlo v žalobe argumentuje proti
rozhodnutiu o jej vine kvôli nedostatkom, ktoré môžu byť súhrnne označené ako formálne. Dôvodom
výhrad je v prvom rade to, že údajne nejde o presne upravené povinnosti a výklad znenia právneho
predpisu je v jej neprospech, na čo bolo nadviazané vtom duchu, že aj keby šlo o konanie nesúladné so
znením právneho predpisu, posudzované konanie by vykazovalo len minimálnu závažnosť.
52. Pokiaľ ide o otázku súladu so zákonom, tvrdenie žalobkyne, že ide len o „normatívne neupravený
a nepublikovaný optimálny model" nemá žiaden základ. Pri každom jednom vytýkanom nedostatku
bolo uvedené konkrétne ustanovenie právneho predpisu, interpretácie žalobkyne vychádzajú len z jej
domnienky, že znalci nemôžu byť sankcionovaní za žiadne formálne pochybenia.
53. Vo veci znalkyňou prezentovanej údajnej minimálnej závažnosti žalovaný uviedol, že k viacerým
formálnym chybám došlo v piatich preskúmavaných znaleckých úkonoch, navyše už bolo v minulosti
rozhodnuté o vine znalkyne v obdobných prípadoch, kde znalkyňa dokonca priznala jej pochybenia.
54. Žalovaný akceptoval, že formálne chyby nie sú závažnosťou porovnateľné napríklad s
nezabezpečením preskúmateľnosti znaleckého úkonu, ale na druhej strane, forma znaleckého posudku
nepredstavuje len „normatívne neupravený a nepublikovaný optimálny model". Cieľom pomerne
detailnej úpravy štruktúry znaleckého posudku nie je vytvorenie odporúčaného modelu, ale ustanovenie
náležitostí, ktoré sú záväzné pre všetky osoby vykonávajúce znaleckú činnosť. Ak niekto svojvoľne
nedodržiava znenie právneho predpisu, obzvlášť osoba v právnom postavení, ktoré vyžaduje znalosť
právnych predpisov, nemôže sa podľa nášho názoru úspešne dovolávať toho, že v podstate ani nezáleží
na tom, či upravený postup dodržiava alebo nie.
55. K otázke neuvedenia právneho úkonu, na ktorý sa znalecký posudok použije, žalovaný nesúhlasil s
názormi prezentovanými v správnej žalobe. Poukázal na znenie § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30.
júna 2018, kde sa výslovne zmieňuje predmetná povinnosť (úvod obsahuje úlohy určené zadávateľom
a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije). Existencia povinnosti nie je dotknutá tým, či
zadávateľ má alebo nemá záujem na tom, aby znalec zmienil právny úkon, na ktorý sa má znalecký
posudok použiť.



56. S ohľadom na § 37c ods. 4 ZZTP sa žalovaný zaoberal taktiež tým, či v čase správneho konania
nešlo o už nejestvujúcu povinnosť, no k jej zrušeniu nedošlo. Z § 17 ods. 5 ZZTP v znení účinnom od
1. júla 2018 vyplýva, že úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania, pričom účelom sa
rozumie právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije (nejde o úlohu, tá je samostatne vyjadrená).
Tým bola zjednotená terminológia ZZTP s terminológiou použitou v jeho vykonávacom predpise (osnova
znaleckého posudku), ale nedošlo k akémukoľvek obsahovému posunu.
57. K žalobnej námietke, že riadnym výkonom znaleckej činnosti sa nerozumie aj dodržanie formálnych
náležitostí, žalovaný uviedol, že v rozsudku Nejvyššího soudu Českej republiky zo 6. augusta 2009,
vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cdo 352/2008, sa súd vyjadroval k náležitostiam úkonu
znaleckej činnosti z hľadiska jeho hodnotenia ako dôkazu, na účely čoho nebolo nevyhnutné bližšie
sa zaoberať formálnou stránkou. Uvedené sa nedá chápať ako definícia riadneho výkonu znaleckej
činnosti. Naopak, podľa § 17 ods. 8 ZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 platilo, že pri vypracúvaní
znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií
ministerstva, podľa § 2 ods. 3 ZZTP v znení účinnom od 01.06.2018 platí, že znalec, tlmočník alebo
prekladateľ je pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti povinný
postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. V podstate pri každom jednom súdne
preskúmavanom rozhodnutí žalovaného vo veci prieskumu znaleckých posudkov boli zistené aj určité
formálne nedostatky, čo samo osebe neviedlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí.
58. Odkaz na dôvodovú správu považoval žalovaný za zavádzajúci, pretože predmetná pasáž sa
zaoberala tým, v akých situáciách majú súdy a iné orgány verejnej moci povinnosť podať podnet.
59. Pokiaľ ide o nedostatky tykajúce sa vecnej stránky a preskúmateľnosti znaleckých posudkov,
žalovaný uviedol, že z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že podľa jej názoru žalovaný v súvislosti s bodmi
4 písm. d), písm. e) a 6 písm. e) výroku prvostupňového rozhodnutia rozhodol v súvislosti s otázkami
vecnej správnosti, k vysvetleniu nemohlo dôjsť kvôli nenariadeniu ústneho pojednávania. Žalovaný k
bodu 5 písm. e) a 6 písm. e) výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že nejde o hodnotenie vecnej
správnosti, čo bolo vo vzťahu k bodu 5 písm. e) vysvetlené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
a vo vzťahu k bodu 6 písm. e) na strane 31 prvostupňového rozhodnutia. V bode 5 písm. e) žalovaný
neposudzoval, či bol vecne správny záver znalkyne o „hodnotách návykovosti a kriminality", ale vytýkaný
bol fakt, že žalobkyňa uviedla nesúladné údaje. Súčasne nemôže ísť o „mierne zvýšené" aj „výrazne
zvýšené" hodnoty, čo znalkyňa - samozrejme - nemala ako napadnúť. Obrana znalkyne vo vzťahu k
bodu písm. e) vyplýva z nesprávneho porozumenia povinnosti zabezpečiť preskúmateľnosť znaleckého
úkonu, znalkyňa zastáva názor, že ak vykoná diagnostiku, nemusí uviesť primárne výsledky testov,
resp. dotazníkov (všetky kvantitatívne ukazovatele), ale len uviesť vlastné vyhodnotenie. Znalecké
posudky ale majú mať zabezpečenú preskúmateľnosť, teda konkrétne uvedenie skutočností, na ktoré
znalec prihliadal. Ak sa tak nestane, ani iný odborník z príslušnej oblasti by nevedel vecne posúdiť
správnosť vykonaného postupu, čiže by nemohol posúdiť, či znalkyňa správne vyhodnotila zistené
hodnoty. Podobne ako pri formálnych nedostatkoch, aj nezabezpečenie preskúmateľnosti znaleckých
úkonov bolo často predmetom súdneho prieskumu, rozhodovacia prax, od ktorej v tomto prípade nebolo
vybočené, nebola súdmi označená za nezákonnú.
60. K bodu 4 písm. d) výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani v tomto prípade
nešlo o hodnotenie vecnej správnosti, ale o posúdenie, či na základe vykonaného postupu a kritérií
vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu bolo možné vysloviť odporúčanie zveriť
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca. O hodnotenie vecnej stránky by išlo vtedy, ak by v
nadväznosti na psychologické vyšetrenia oboch rodičov došlo k vyvodeniu (napríklad) rovnakého
záveru, aký vyvodila znalkyňa, no žalovaný by tvrdilo, že malo dôjsť k vyvodeniu odlišného záveru, a
kvôli tomu by voči znalkyni viedlo konanie.
61. Žalovaný nesúhlasil so znalkyňou, že § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaväzuje súd, ale nemá vplyv na činnosť
znalcov. Znalci sú povinní postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom ak je
vykonané vyšetrenie len jedného z rodičov, dá sa posúdiť maximálne to, či je tento rodič spôsobilý
vychovávať maloleté dieťa. Ak by bol postup znalkyne zákonný, každý rodič spôsobilý vychovávať
maloleté dieťa alebo deti by si mohol nechať na účely konania vypracovať znalecký posudok (bez
vyšetrenia druhého rodiča), kde by mohlo byť uvedené „na základe zistených skutočností cielenou
psychodiagnostikou a znaleckým dokazovaním, aktuálnou situáciou, ktorá v rodine nastala doporučujem
zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca/matky“. Takýto postup však stavia druhého rodiča
do nerovnej pozície, aj keby bol spôsobilý vychovávať maloleté dieťa - čo nebolo potvrdené ani popreté
- súdu by bol predložený znalecký posudok, podľa ktorého by malo byť dieťa zverené do osobnej



starostlivosti zadávateľa. Odhliadnuc od rodiča, ktorý nebol zadávateľom znaleckého posudku, takéto
prípady sú spôsobilé mať negatívny dopad najmä na maloleté dieťa.
62. Žalovaný nepoprel možnosť zadania a vypracovania súkromného znaleckého posudku, tvrdil však,
že ak je vypracovaný znalecký posudok bez posúdenia spôsobilosti jedného z rodičov vychovávať
maloleté dieťa, nanajvýš môže byť posudzovaná spôsobilosť rodiča (zadávateľa) a vzťah maloletého
dieťaťa k tomuto rodičovi.

IV. Relevantné právne predpisy

63. Podľa § 11 ods. 1 ZZTP znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho
pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.
64. Podľa § 14 ods. 1 ZZTP znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname je povinný
viesť priebežne o svojich úkonoch denník v elektronickej podobe prostredníctvom programových a
technických prostriedkov schválených ministerstvom a zodpovedá za správnosť zapisovaných údajov.
64. Podľa § 16 ods. 2 ZZTP znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť
a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak,
b) riadne a v určenej lehote,
c) účelne, hospodárne a
d) nestranne.

65. Podľa § 17 ods. 6 ZZTP titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca,
označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu
znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký
posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností,
na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k
odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec
odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku
môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať
údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou
a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v
znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti
„posudok“.
66. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) ZZTP účinného od 01.07.2018 znalec, tlmočník alebo prekladateľ
zapísaný v zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť pri výkone jeho činnosti
alebo v súvislosti s výkonom činnosti ustanovenú týmto zákonom.
67. Podľa § 26 ods. 3 ZZTP účinného od 01.07.2018 za iný správny delikt možno uložiť
a) pokutu od 50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe,
b) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,
c) vyčiarknutie zo zoznamu.
67. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018 znalec, tlmočník, prekladateľ sa
dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.
68. Podľa § 33 písm. e) ZZTP všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
podrobnosti o identifikačných znakoch, o vedení denníka a lehotách a postupe, ktorým sa vykonáva
zápis údajov do denníka, o osnove a obsahu znaleckého posudku.
69. Podľa § 37c ods. 4 ZZTP konania o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začaté
a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna
2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania
iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase,
keď sa o inom správnom delikte rozhoduje.
70. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z. z. znalec, tlmočník a prekladateľ do denníka     zapisuje
a) číslo úkonu,
b) stav vykonávaného úkonu,
c) dátum vyžiadania úkonu,
d) dátum, do ktorého sa má úkon vykonať,
e) označenie zadávateľa úkonu v rozsahu



1. meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.názov, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu,
f) druh úkonu,
g) účel a predmet úkonu,
h) údaje o preddavku,
i) požadované znalečné alebo tlmočné,
j) priznané znalečné alebo tlmočné,
k) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného,
l) dátum vykonania úkonu,
m) dôvody odmietnutia vykonania úkonu.

71. Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 490/2004 Z. z. znalec, tlmočník a prekladateľ zapíše do denníka údaj
podľa odseku 1 do 30 dní odkedy sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť.
72. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z. vzor titulnej strany znaleckého posudku
je uvedený v prílohe č. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/490/20160927> a
osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/2004/490/20160927>. Osnova znaleckého posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností je uvedená v prílohe č. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2004/490/20160927>.

73. Podľa prílohy č. 3 k vyhláške titulná strana znaleckého posudku:
Znalec:
Zadávateľ:
Číslo spisu (objednávky):
ZNALECKÝ POSUDOK
číslo
Vo veci
Počet strán (z toho príloh):
Počet odovzdaných vyhotovení:
Názov titulnej strany doplnenia znaleckého úkonu znie: DOPLNENIE č. ...................
znaleckého úkonu č. ................... Jednotlivé doplnenia sa číslujú samostatne vo vzťahu k dopĺňanému
znaleckému úkonu.
Názov titulnej strany kópie znaleckého úkonu znie: KÓPIA č. ....................... znaleckého úkonu
č. .................... Jednotlivé kópie sa číslujú samostatne vo vzťahu ku kopírovanému znaleckému úkonu.

74. Podľa prílohy č. 4 k vyhláške osnova znaleckého posudku:
I. U´vodna´ cˇastˇ
U´loha znalca:
U´cˇel znalecke´ho posudku:
Da´tum vyzˇiadania znalecke´ho posudku:
Da´tum, ku ktore´mu je vypracovany´ znalecky´ posudok:
Podklady na vypracovanie znalecke´ho posudku:

II. Posudok

III. Za´ver
Odpovede na zadanu´ u´lohu:
Miesto a da´tum:
Odtlacˇok u´radnej pecˇiatky znalca:
Podpis znalca:

IV. Pri´lohy

V. Znalecka´ dolozˇka
Znalecka´ dolozˇka fyzickej osoby
Znalecky´ posudok som vypracoval ako znalec zapi´sany´ v zozname znalcov, tlmocˇni´kov a
prekladatelˇov, ktory´ vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor ...... a
odvetvie .........., evidencˇne´ cˇi´slo znalca ............



Znalecky´ posudok je v denni´ku zapi´sany´ pod cˇi´slom .......
Podpis znalca

Znalecka´ dolozˇka pra´vnickej osoby
Znalecky´ posudok bol vypracovany´ znaleckou organiza´ciou/znalecky´m u´stavom zapi´sany´m v
zozname znalcov, tlmocˇni´kov a prekladatelˇov, ktory´ vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky pre odbor ...... a odvetvie ........, evidencˇne´ cˇi´slo znaleckej organiza´cie/znalecke´ho u
´stavu ..............
Znalecky´ posudok je v denni´ku zapi´sany´ pod cˇi´slom .......
Podpis sˇtatuta´rneho orga´nu Podpis osoby zodpovednej za vy´kon znaleckej cˇinnosti v danom odbore

Znalecka´ dolozˇka znalecke´ho u´stavu podlˇa § 15 druhej vety vyhla´sˇky cˇ. 490/2004 Z. z.
Znalecky´ posudok bol vypracovany´ znalecky´m u´stavom zapi´sany´m v zozname znalcov, tlmocˇni
´kov a prekladatelˇov, ktory´ vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor ..............,
evidencˇne´ cˇi´slo znalecke´ho u´stavu ..............
Znalecky´ posudok je v denni´ku zapi´sany´ pod cˇi´slom .......
Podpis Podpis

V.
Posúdenie veci správnym súdom

74. Zákon č. 328/2004 Z.z. (ZZTP) upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej
činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako
aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, podmienky činnosti tlmočníckych ústavov, pôsobnosť
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti a práva a povinnosti zadávateľov.
Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej
činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie
výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické
osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom.
75. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne  zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem
iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty  správneho
deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie,
pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje
zavinenie z nedbanlivosti.
76. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.
77. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu  nezáleží na tom,  či je preukázaný jediným alebo
skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne
preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných
dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden
relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov.
78. Znalec je povinný podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. osnovať znalecký posudok tak, aby jeho
celková skladba umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Znalecký posudok tak
musí spĺňať požiadavku logickosti a preskúmateľnosti záverov v ňom uvedených, preto k povinnostiam
znalca vykonávať znaleckú činnosť riadne patrí nielen riadne zistenie skúmaného skutkového stavu
či deja, ale tiež jeho riadne uváženie a riadna aplikácia všetkých dostupných odborných poznatkov
potrebných na vyvodenie  požadovaného záveru. Znalecký posudok, ktorý by obsahoval len záver znalca



bez podrobného vysvetlenia, by bol arbitrárny a znalec by ním porušoval svoju povinnosť riadneho
výkonu znaleckej činnosti.
79. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia vydanom v prvom stupni zaradil pochybenia žalobkyne do
šiestich bodov.
80. V prvom bode figurovali pochybenia spočívajúce v porušení povinnosti viesť priebežne o svojich
úkonoch denník v elektronickej podobe prostredníctvom programových a technických prostriedkov
schválených ministerstvom a zodpovedá za správnosť zapisovaných údajov a zapísať do denníka údaj
podľa odseku 1 do 30 dní odkedy sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť.
81. V druhom bode figurovali pochybenia týkajúce sa znaleckého posudku č. 54/2016 spočívajúce v
porušení povinnosti vykonať znaleckú činnosť riadne a uviesť a štrukturovať znalecký posudok v súlade
s vyhláškou  č. 490/2004 Z. z..
82. V treťom bode figurovali pochybenia týkajúce sa znaleckého posudku č. 61/2017 spočívajúce v
porušení povinnosti vykonať znaleckú činnosť riadne a uviesť a štrukturovať znalecký posudok v súlade
s vyhláškou  č. 490/2004 Z. z., ďalej v uvedení pasáže v časti úvod miesto v časti posudok a v
tom, že k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu
preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok.
83. V štvrtom bode figurovali pochybenia týkajúce sa znaleckého posudku č. 67/2017 spočívajúce v
porušení povinnosti vykonať znaleckú činnosť riadne a uviesť a štrukturovať znalecký posudok v súlade
s vyhláškou  č. 490/2004 Z. z., ďalej v uvedení pasáží v časti úvod miesto v časti posudok a v tom,
že v posudku uviedla: „na základe zistených skutočnosti cielenou psycho-diagnostikou a znaleckým
dokazovaním, aktuálnou situáciou, ktorá v rodine nastala doporučujem zverenie mol. dieťaťa do osobnej
starostlivosti otca", pričom však žalobkyňa nevykonala psychologické vyšetrenie otca maloletej ani
matky maloletej.
84. V piatom bode figurovali pochybenia týkajúce sa písomného vyhotovenia úkonu označeného ako
doplnok k znaleckému posudku č. 61/2017 spočívajúce v porušení povinnosti vykonať znaleckú činnosť
riadne a uviesť a štrukturovať znalecký posudok v súlade s vyhláškou  č. 490/2004 Z. z., ďalej v použití
označenia pre tento znalecký úkon doplnok (doplnenie), hoci podľa obsahu úkonu ide o nový znalecký
posudok, v uvedení pasáže v časti úvod miesto v časti posudok, v tom, že v posudku uviedla: „Ľ. Hnatič
má mierne zvýšené skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality", na čo nadviazala: „fakt, že sa prejavili
výrazne zvýšené hodnoty návykovosti a kriminality úzko súvisí s predispozíciou jedinca k neurolabilite",
čiže uviedla rozporuplné informácie, keď najprv deklarovala mierne zvýšené hodnoty, no hneď za tým
vyvodila záver o výrazne zvýšených hodnotách a napokon v tom, že k znaleckému posudku okrem
zadania zadávateľky nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v
časti posudok.
85. V šiestom bode figurovali pochybenia týkajúce sa písomného vyhotovenia úkonu označeného ako
doplnok k znaleckému posudku č. 83/2017 spočívajúce v porušení povinnosti vykonať znaleckú činnosť
riadne a uviesť a štrukturovať znalecký posudok v súlade s vyhláškou  č. 490/2004 Z. z., ďalej v
tom, že k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu
preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, ďalej v tom, že uviedla „po občerstvení dieťaťa bolo
diagnostikované neuro- feedback diagnostikou, ktorá bola realizovaná tak, že dieťa sedelo na rukách
otca, záznam z NFT trval 3 min", na čo však v danej časti nenadviazala tým, aký bol výsledok predmetnej
diagnostiky, čiže neuviedla skutočnosť podstatnú pre zodpovedanie otázky zadávateľa, ale až na strane
10 (časť záver) uviedla „SMR, Beta ako aj Alfa vlny s monitorovaním celkovej EEG vlny je u maloletej
v bežnom populačnom priemere v jej vekovej kategórii", avšak ani z uvedeného sa nedá zistiť, aké boli
výsledky diagnostiky a napokon v tom, že k znaleckému posudku žalobkyňa priložila znalecký úkon č.
10/2017 MUDr. Kataríny Ackermanovej, avšak z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, ako bol
tento znalecký úkon použitý pri vykonaní jej znaleckej činnosti.
86. Súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobkyne, o ktorých možno vo všeobecnosti konštatovať,
že nimi žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas s jednotlivými právnymi závermi žalovaného vyplývajúcimi
z výroku rozhodnutia, kedy polemizovala s právnou relevanciou zistení žalovaného  uvedenými v
odôvodnení. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, s ktorým
sa v jeho podstatných častiach stotožňuje a odkazuje naň, čo bol aj dôvod, prečo v odôvodnení tohto
rozsudku súd rozhodnutie žalovaného tak podrobne opísal.
87. Jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej  je správny
orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia.
Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v
rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov  ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov
ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu



meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy,
treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa
zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny
orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu
voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej
úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia.
88. Žalobkyňa v námietke č. 1 namietala uplynutie prekluzívnej subjektívnej lehoty, v ktorej bol správny
orgán oprávnený rozhodnúť o uložení sankcie. Tvrdila, že prekluzívna lehota začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, kedy sa správny orgán dozvedel o tvrdenom porušení povinností vo vzťahu k
znaleckému posudku č. 67/2017 dozvedel z podania Mgr. Ľubomíry Hnatič. Podľa žalobkyne žalovaný
rozhodol v druhom stupni rozhodnutím zo dňa 21.12.2018, teda zjavne po uplynutí zákonnej 1-ročnej
prekluzívnej lehoty, keďže predmetné podanie bolo žalovanému doručené dňa 15.11.2017 s následným
doplnením zo dňa 21.11.2017, a teda o porušení povinnosti sa žalovaný  dozvedel najneskôr 21.11.2017
a od tohto dňa plynula lehota na uloženie sankcie, pričom táto márne uplynula dňom 21.11.2018.

89. Sankciu za iný správny delikt podľa ZZTP účinného v čase rozhodnom pre toto konanie možno uložiť
do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia
povinnosti. Zákonodarca týmto časovo obmedzil zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu dvoma
lehotami, subjektívnou (jednoročnou) a objektívnou (drojročnou). Po ich uplynutí dochádza k zániku
trestnosti - k preklúzii.

90. Preklúzia je právnym inštitútom majúcim za následok zánik práva jeho neuplatnením v zákonom
stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Po uplynutí prekluzívnej
lehoty zaniká subjektívne (zročné) právo, právny nárok a z toho vyplývajúca povinnosť. Zaniká teda i
oprávnenie správneho orgánu ukladať povinnosť, pričom na preklúziu správny orgán musí prihliadať
z úradnej povinnosti (ex offo). V konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu je aj povinnosťou súdu prihliadať z úradnej povinnosti k takej skutočnosti, významnej
z hľadiska hmotného práva, akou je preklúzia, a to aj v prípade, ak žalobca v podanej žalobe
túto skutočnosť nenamietal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/19/2011 zo dňa 8.12.2011
publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. ZSP 10/2014).

91. Je zároveň potrebné pripomenúť, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému,
ktorý je ďalej diferencovaný na subsystémy rôznych úrovní (právo súkromné a verejné, právne odvetvia
a právne inštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho
poriadku vyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných
väzieb. Z toho vyplýva prirodzená požiadavka, aby interpret určitého ustanovenia právneho predpisu
neobmedzoval svoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápal ako súčasť celku
(systému), ktoré s ohľadom na princípy jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vytvárajú s
ostatnými časťami logický, resp. logicky súladný významový celok.

92. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je aj rešpektovanie toho, že rôzne právne
predpisy upravujú inštitúty, ktoré sú spoločné celému právnemu poriadku, prípadne aspoň niekoľkým
jeho odvetviam. Rovnaké právne inštitúty môžu patriť do niekoľkých rôznych právnych odvetví (napr.
premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo ale aj právoplatnosť, zastúpenie, absolútna neplatnosť
právneho úkonu alebo dôkazné bremeno, ručenie), a to preto, lebo tak kľúčové inštitúty akým sú napr.
premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo, preklúzia, sa uplatňujú nielen v práve súkromnom, ale
aj v práve verejnom, a to ako v hmotnom tak aj procesnom. Pre každý systém je charakteristické, že
na strane jednej sa elementy, z ktorých je tvorený, prispôsobujú štruktúre, ktorej sú súčasťou, na strane
druhej na túto štruktúru sami pôsobia. V dôsledku prispôsobovania elementov štruktúre tak môže dôjsť
a zákonite dochádza k tomu, že pôvodne identický element sa môže v dôsledku pôsobenia štruktúry
líšiť od rovnakého elementu, ktorý sa stal súčasťou inej štruktúry, resp. jej inej úrovne. To isté platí aj pre
právo. Každý právny inštitút ovplyvňuje právne odvetvie, ktorého je súčasťou, avšak zároveň toto právne
odvetvie prispôsobuje právny inštitút svojim funkciám a svojej povahe. Preto sa môže právny inštitút,
ktorý sa uplatňuje v rôznych právnych odvetviach, obsahovo odlišovať, nemôže však ísť o odlišnosti
obsahovo tak veľké, aby tým boli popreté základné pojmové znaky konkrétneho právneho inštitútu,
nakoľko potom by už nešlo o ten istý ale o iný právny inštitút.



93. Podľa konštantnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít nastáva uplynutím prekluzívnej
lehoty preklúzia deliktuálnej spôsobilosti - teda zánik zodpovednosti za spáchaný skutok, ktorý je
správnym deliktom. V posudzovanej veci sankcia môže byť právoplatne uložená v trojročnej objektívnej
lehote, ktorej dodržanie medzi účastníkmi nebolo sporné. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka
plynutia subjektívnej prekluzívnej jednoročnej lehoty na uloženie sankcie za spáchaný správny delikt. Za
uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné
a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť; až právoplatnosťou takého rozhodnutia bola priamo
dotknutá právna sféra povinného subjektu (R 11/2004).
94. V tejto súvislosti je potrebné definovať, kedy možno hovoriť o tom, že správny orgán zistil porušenie
povinnosti ako právnu skutočnosť právne významnú pre začiatok plynutia lehoty na rozhodnutie o delikte.
Aby správny orgán mohol konštatovať porušenie povinnosti, musí posúdiť relevantné podklady, ktoré
porušenie preukazujú. Nie je možné sa stotožniť s kategorickým hodnotením a tvrdením žalobkyne, že
za deň, kedy správny orgán zistil porušenie zákonnosti je rovnaký deň, kedy správnemu orgánu bol
doručený podnet na konanie opisujúci porušenie právnych predpisov. Hoci v určitých prípadoch tomu tak
môže byť, napríklad pri deliktoch s jednoduchým priebehom alebo jednoduchým zadokumentovaním, vo
väčšine prípadov môže správny orgán konštatovať porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona až po
dôkladnom posúdení všetkých relevantných podkladov, čo zväčša trvá dlhšie a nie je možné tak urobiť
v deň, kedy napr. správny orgán vykonal kontrolu alebo mu bol doručený podnet na konanie. Podanie
podnetu alebo oznámenia o porušení povinností nie je možné stotožňovať so zistením porušenia
povinností. Jedinou zistenou skutočnosťou je len to, že bol podaný podnet a tým pre správny orgán
založená povinnosť sa podnetom zaoberať.  Nevyhnutnou (minimálnou) podmienkou na konštatovanie
porušenia povinnosti je preskúmanie pravdivosti tvrdení uvedených v podnete, preto nie je možné
súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že deň doručenia podania opisujúceho porušenie povinností žalobkyňou
podľa ZZTP je dňom zistenia porušenia povinností a zároveň dňom začatia plynutia subjektívnej lehoty
na rozhodnutie o správnom delikte v zmysle § 27 ods. 7 ZZTP (v znení účinnom do 30.06.2018).
95. Aplikujúc na posudzovaný prípad, žalovaný nemohol konštatovať (zistiť) porušenie povinností, pokiaľ
nedisponoval rovnopisom namietaného znaleckého, neposúdil ho z hľadiska oznamovateľom tvrdených
skutočností a neoboznámil sa s vyjadrením žalobkyne. Inými slovami, až po preštudovaní všetkých
potrebných podkladov a potrebnej úvahe dochádza k momentu, že správny orgán zistil porušenie
povinností, čo sa zväčša uskutoční v časovom odstupe od podania podnetu.
96. Na druhej strane sa však od správneho orgánu vyžaduje, aby šetrenia (zisťovanie porušenia
povinností) vykonal v čo najkratšom čase, teda bez zbytočných prieťahov. V súdenej veci však uvedená
skutočnosť žalobkyňou nebola nijako napádaná, ale predmetom žalobnej námietky bolo tvrdenie, že
dňom doručenia oznámenia (podnetu) začala plynúť subjektívna prekluzívna lehota na rozhodnutie
o sankcii, čo súd, ako vysvetli vyššie, nepovažoval za námietku dôvodnú. Správny súd dodáva, že
zákonodarca ustanovil na zánik zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu aj objektívnu prekluzívnu
lehotu aj z dôvodu, aby správny orgán nemohol trestať za správny delikt v neobmedzenej dobe
poukazujúc na možnosť akejkoľvek dĺžky zisťovania porušenia povinností účastníka konania.
97. Správny súd sa nestotožnil ani s  žalobnou námietkou č. 2. Žalobkyňa v nej namietala k vytýkaným
nedostatkom týkajúcim sa úvodnej časti skúmaných posudkov, že zo žiadneho právneho predpisu
explicitne nevyplýva a v čase vyhotovenia posudkov nevyplývalo, ako presne má byť koncipovaný úvod
znaleckého posudku z hľadiska jeho ďalšieho systematického členenia a čo presne má tvoriť obsahovú
náplň bodov úloha znalca a účel posudku. Podľa žalobkyne nikde nie je explicitne uvedené, že otázky
znalcovi majú byť vymedzené práve v časti „úloha znalca“ a že teda nemôžu byť uvedené v časti „účel
znaleckého posudku“. Podstatné v zmysle § 17 ods. 6 ZZTP bolo, aby v úvodnej časti posudku boli
uvedené tak úlohy určené zadávateľom, ako aj právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý.
98. Súd poukazuje na znenie § 17 ods. 6 ZZTP, podľa ktorého „Úvod“ obsahuje úlohy určené
zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. ZZTP obsahuje zmocnenie
pre podzákonný predpis Ministerstva spravodlivosti SR, aby ustanovil podrobnosti o identifikačných
znakoch, o vedení denníka a lehotách a postupe, ktorým sa vykonáva zápis údajov do denníka, o
osnove a obsahu znaleckého posudku (§ 33 písm. e) ZZTP). Povinnosťou znalca je riadiť sa nie len
ustanoveniami ZZTP, ktorý rámcovo  vymedzuje štruktúru a formu znaleckého posudku, ale posudok má
tvoriť tak, ako mu tukladá špecifický všeobecne záväzný právny predpis vydaný na základe ZZTP, ktorým
je vyhláška č. 490/2004 Z. z.. Podľa prílohy č. 4 k spomínanej vyhláške osnova znaleckého posudku
v úvodnej cˇasti obsahuje úloha znalca, úcˇel znalecke´ho posudku, da´tum vyzˇiadania znalecke´ho
posudku, da´tum, ku ktore´mu je vypracovany´ znalecky´ posudok a podklady na vypracovanie znalecke
´ho posudku.



99. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nikde nie je explicitne uvedené, že otázky znalcovi majú byť vymedzené
práve v časti „úloha znalca“ a že teda nemôžu byť uvedené v časti „účel znaleckého posudku“, túto
argumentáciu považoval súd za voluntaristickú. Význam slova „úloha“ nie je totožný s pojmom „účel“.
Pojmom “úloha“ sa vyjadruje, čo treba vykonať, povinná činnosť, je to niečo niečo určené na riešenie
(lexikón slovenského jazyka). „Účelom“ je zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť (lexikón
slovenského jazyka). Splnením úlohy možno dosiahnuť želaný účel. Preto pokiaľ tvorca všeobecne
záväzného právneho predpisu použil tieto dva od seba pojmy, očakával, že budú naplnené rozdielnym
a zodpovedajúcim obsahom.
100. Účelom posudku, ktorý sa má uviesť v úvode, sa rozumie právny úkon, konanie, alebo iná
relevantná skutočnosť (zámer), na ktorý sa znalecký posudok použije. Neuvedenie účelu (napr.
právneho úkonu), na ktorý sa znalecký posudok použije, je v rozpore s § 17 ods. 6 ZZTP. Rovnako to
platí pre opačný pohľad. Pokiaľ je úloha znalca uvedená v časti označenej „úcˇel znalecke´ho posudku“
ide o nesprávne zaradenie, teda formálnu chybu takisto v rozpore s § 17 ods. 6 ZZTP.
101. Správny súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, že k spomínaným formálnym chybám došlo
v piatich preskúmavaných znaleckých úkonoch a navyše už v minulosti žalovaný rozhodol o vine
žalobkyne ako znalkyne v obdobných prípadoch, pričom v týchto prípadoch žalobkyňa tieto pochybenia
priznala.
102. Správny súd je toho názoru, že pochybenie hoci len formálne je tiež pochybením, ktoré spadá pod
definičné znaky správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.
Cieľom právnej úpravy určujúcej štruktúru znaleckého posudku vytvorenie prehľadného usporiadania
do prehľadného celku, ktoré tým, že sú záväzné pre všetky osoby vykonávajúce znaleckú činnosť,
umožňujú lepšiu orientáciu v znaleckých posudkoch a zvýšia tak ich efektivitu a použiteľnosť pri riešení
odborných otázok.
103. Preto je dodržanie formálnych požiadaviek dôležitým prvkom znaleckej činnosti, ktoré pri svojej
kontrolnej činnosti správny orgán (žalovaný) nemohol ponehať bez povšimnutia a preto pokiaľ žalobkyňa
v dotknutých znaleckých posudkoch neuviedla v bode 1. otázky, ktoré majú byť v posudku zodpovedané
a tiež že som v bode 2. časti úvod neuviedla ako účel posudku právny úkon, na ktorý mal byť znalecký
posudok použitý alebo v časti úvod uviedla výňatky z odbornej literatúry, z odborných správ, mejlovej
komunikácie a pod. Porušila tým povinnosti ustanovené týmto ZZTP, čím sa dopustila správneho deliktu
podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP.
104. Rovnako ako pri námietke č. 2 aj k žalobnej námietke č. 3 správny súd akcentuje imperatív
dodržiavať predpísanú štruktúru znaleckého posudku podľa § 17 ods. 6  ZZTP v znení účinnom do 30.
júna 2018 a v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z.  podľa príslušnej prílohy č. 4 k tejto vyhlášky.
105. Znalecká činnosť je špecifická odborná činnosť vykonávaná  za podmienok ustanovených v ZZTP
znalcami pre zadávateľa.  Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu,
riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Znalec, aby naplnil svoju zákonnú povinnosť
vykonávať znaleckú činnosť nestranne a odborne, je povinný aj bez žiadosti zadávateľa (objednávateľa)
vyšetriť objektívny stav veci, ktorú má posudzovať. Formálne chyby v znaleckom posudku ho robia ťažšie
preskúmateľným a osoby (inštitúcie), ktorým je znalecký posudok určený sa v ňom ťažšie orientujú, resp.
v ňom ťažšie alebo vôbec nachádzajú pre nich významné informácie.
106. Ako už súd vysvetlil vyššie (pri jeho argumentácii k žalobnej námietke č. 2) dodržanie aj predpísanej
formy, formálnych náležitostí a štruktúry znaleckého posudku je atribútom riadneho výkonu znaleckej
činnosti. Znalec je pri výkone znaleckej činnosti povinný postupovať podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov. Postup podľa vlastnej vôle bez podriadenia sa všeobecne záväzným pravidlám je
pri znaleckej činnosti neprípustný Pokiaľ sa znalec sa týmto neriadi a nekoná podľa predpisov, hoci
len nedodržaním štruktúry a formy predpísanej všeobecne záväzným právnym predpisom, poruší svoju
povinnosť, ktorú možno posúdiť ako správny delikt (§ 27 ods. 1 písm. b) ZZTP v znení účinnom do
30. júna 2018). V ďalšom správny súd poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia
opísané v ods. 18 až 25 odôvodnenia tohto rozsudku.
107. Pokiaľ ide o žalobnú námietku č. 4 týkajúcej sa žalovaným vytýkaných nedostatkov vecnej stránky
a preskúmateľnosti znaleckých posudkov, ani túto správny súd neakceptoval.
108. Správny súd za dôvodnú nepovažoval ani žalobnú námietku č. 4. Ako žalovaný uviedol vo
výroku prvostupňového rozhodnutia (ods. 10 odôvodnenia rozsudku) a tiež vo svojom rozhodnutí, čo je
opísané v odsekoch 14 až 17 odôvodnenia tohto rozsudku, žalobkyňa na viacerých miestach žalovaným
posudzovaných znaleckých posudkov bola nepozorná, uvádzala neúplné, rozporné a teda zavádzajúce
informácie.  S týmto záverom sa správny súd stotožnil.
109. Pokiaľ žalobkyňa v závere znaleckého posudku č. 67/2017 uviedla, že „na základe zistených
skutočností cielenou psychodiagnostikou a znaleckým dokazovaním, aktuálnou situáciou, ktorá v rodine



nastala, doporučujem zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca." bez toho, aby v znaleckom
posudku boli uvedené opisy psychologického vyšetrenia otca maloletej a ani matky maloletej, resp.
iných vyšetrení, ktoré by boli podkladom na vyslovenie takéhoto záveru, je dôvodným konštatovanie,
že v znaleckom posudku absentuje podklad preukazujúci v znaleckom posudku prezentované tvrdenia
(záver) žalobkyne. K takto formulovanému záveru znaleckého posudku neexistovali resp. neboli
uvedené relevantne podklady, čím neboli možné závery znaleckého posudku preskúmať.
110. Pokiaľ žalobkyňa v doplnku k znaleckému posudku č. 67/2017 (znalecký úkon č. 68/2017) uviedla,
že „L. Hnatič má mierne zvýšené skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality", ale v rozpore s tým v
časti záver uviedla, že „fakt, že sa prejavili výrazne zvýšene hodnoty návykovosti a kriminality úzko
súvisí s predispozíciou jedinca k neurolobilite.", je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobkyňa na
dvoch miestach v tom istom znaleckom posudku interpretuje k rovnakej otázke (k predmetu skúmania)
rozdielne tvrdenia.
111. Správny súd je presvedčený, že pokiaľ má byť znalecký posudok preskúmateľný, majú byť z neho
zrejmé okrem záveru znaleckého skúmania aj dôvody, ktoré viedli znalca k deklarovaným záverom a
všetky relevantné podklady posudzované v rámci postupu znalca a ich vyhodnotenie - samostatné i vo
vzájomnej interakcii. Žalobkyňa na strane 8 znalecvkého posudku č. 83/2017 uviedla, že „po občerstvení
dieťaťa bolo diagnostikované neuro- feedback diagnostikou, ktorá bola realizovaná tak, že dieťa sedelo
na rukách otca, záznam z NFT trval 3 min". Následne však neuviedla výsledok predmetnej diagnostiky
ako podkladu významného pre záver znaleckého posudku. Ani v prípade vyjadrenia žalobkyne na strane
10 znaleckého posudku, že „SMR, Beta ako aj Alfa vlny s monitorovaním celkovej EEG vlny je u maloletej
v bežnom populačnom priemere v jej vekovej kategórii" nedáva možnosť oboznámiť sa s predmetnými
výsledkami uvádzanej diagnostiky.
112. Správny súd sa nestotožňuje s názorom, že pokiaľ znalec pri znaleckej činnosti vykoná diagnostiku,
z ktorej sa odvíjajú jeho závery a odpovede na relevantné odborné otázky, je povinný v znaleckom
posudku uviesť aj výsledky predmetnej diagnostiky. Iba v takom prípade možno hovoriť o riadne
vysvetľujúcom, zdôvodnenom a preskúmateľnom závere znaleckého posudku a iba v takom prípade
možno podrobiť takýto znalecký posudok odbornému vecnému posúdeniu jeho správnosti (napr.
formou kontrolného znaleckého posudku). Je preto nevyhnutné, aby znalecký posudok obsahoval opis
konkrétnych skutočností, ktoré boli podkladom pre v ňom uvedené závery a na ktoré znalec prihliadal.
113. Súd v tomto ohľade dodáva, že kontrola preskúmateľnosti znaleckého posudku nie je hodnotením
jeho vecnej správnosti. Ide o dohľad nad zákonnosťou znaleckej činnosti, a teda uplatňovanie právomoci
žalovaného vyplývajúcu zo ZZTP. Je legitímnou požiadavkou preveriť skutočnosti nasvedčujúce tomu,
že sa znalec dopustil iného správneho deliktu podľa ZZTP a vyvodiť v prípade pochybenia deliktuálnu
zodpovednosť. Keďže status znalca ako osoby splnomocnenej štátom na vykonávanie činnosti podľa
zákona je inštitútom špecifickým a nenahraditeľným, preto je dôležité, aby bol vykonávaný v súlade s
právnymi predpismi.
114. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť s potrebnou odbornou starostlivosťou, riadne,
účelne, hospodárne a nestranne. Ako žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí, čo je opísané v odsekoch
14 až 17 odôvodnenia tohto rozsudku, žalobkyňa na viacerých miestach žalovaným posudzovaných
znaleckých posudkov bola nepozorná, uvádzala neúplné, rozporné a teda zavádzajúce informácie. V
zhode so záverom žalovaného vyjadrenom  v jeho rozhodnutí je správny súd toho názoru, že uvedené
chyby robia znalecké posudky nepreskúmateľnými. Zároveň takýmto spôsobom zanedbávajúcim
základný rámec odbornosti vypracovaný znalecký posudok nezodpovedá požiadavkám nestrannosti,
pričom na viacerých miestach budí znalecký posudok neodborný a roztržitý dojem. Preto právny záver
žalovaného o tom, že  zo strany žalobcu pri koncipovaní predmetných znaleckých posudkov došlo k
porušeniu zákona, bol aj v tejto jeho časti rozhodnutia správny.
115. Správny súd, hoci žalobkyňa výšku pokuty nenamietala, sa zaoberal zákonnosťou jej uloženia ako
aj jej primeranosťou, keďže nebola uložená na spodnej hranici a  jej výška nepochybne predstavuje
majetkový zásah. Správny súd po posúdení veci konštatoval, že výška pokuty nepresahuje zákonom
stanovenú hranicu a odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti. Pri
akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje
argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania,
ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,
na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí
dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných



podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pri posúdení uloženej sankcie, ktorá predstavuje
diskrečnú právomoc správneho úradu, v ktorej jej nemôže byť bránené a je limitovaná len zákonom a
zásadami zdravej logiky, je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej
úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
116. Pokiaľ ide o pokutu uloženú žalobkyni,  primeraný v čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je len
taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte nevyhnutný na
dosiahnutie verejného záujmu (takýto zásah ospravedlňujúceho) a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť
miernejšími prostriedkami. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu, v zmysle
ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť
zbytočné útrapy. Trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho
prípadu.  Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný delikt, by mal nespravodlivosť spôsobenú
deliktom napraviť, ale nie však viac rozmnožiť. Neprimeraný trest totiž nemožno považovať za
spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
117. Z rozhodnutia napadnutého v žalobe je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu
záveru vo svojom rozhodnutí o spáchaní správneho deliktu (deliktov) a z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu závery administratívneho konania jednoznačne vyplývajú a
rovnako z rozhodnutia vyplýva i odôvodnenie výšky uloženej pokuty. Správny súd na základe hore
uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaný správny orgán dostatočne zistil skutkový stav
veci a tento zároveň správne posúdil. Napadnuté rozhodnutia boli zákonné a námietky žalobkyne
neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu súd v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
118. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, lebo žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u
úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP.
119. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                   (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).