Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/180/2018 z 27. 10. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2020, sp. zn. 2S/180/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201509.1
Krajský súd Bratislava | 2S/180/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1018201509.1 | 2020-10-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 23 zákona č. 569/2007 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4216fd6b-0f5c-4b99-bca3-b10379175f7e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201509.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/180/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201509.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, právne
zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 8532/2018-9.2 (25/2018-rozkl.) zo dňa 21.08.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Na základe návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava zo dňa
30.04.2018 bolo dňa 30.04.2018 žalovaným Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky,
odbor štátnej geologickej správy (ďalej aj ako „ministerstvo“) začaté správne konanie podľa § 23 zákona
č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„geologický zákon“) vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný
plyn“ (ďalej len „prieskumné územie Svidník“).
2. Dňa 01.06.2018 bolo ministerstvu doručené podanie žalobcu zo dňa 21.05.2018, ktorým sa domáhal
postavenia účastníka konania v konaní vo veci zmeny prieskumného územia Svidník. Svoj nárok o účasť
v konaní opieral o skutočnosť, že v konaní vo veci zmeny prieskumného územia Svidník môžu byť
dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny.
3. Ministerstvo rozhodnutím č. 6109/2018-5.3, 31387/2018 zo dňa 07.06.2018 nepriznalo LZ VLK
postavenie účastníka konania v správnom konaní vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia
Svidník podľa § 22 a § 23 geologického zákona vedeného na ministerstve pod číslom spisu:
6109/2018-5.3. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo:
„Správny orgán je počas celého správneho konania povinný skúmať, či sú u jednotlivých účastníkov
konania splnené predpoklady pre ich účasť v konkrétnom konaní. Z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) vyplýva, že účastníkom konania môže byť ten, o koho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa tohto ustanovenia správneho poriadku účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Z ustanovenia § 14 ods. 2



správneho poriadku vyplýva, že účastníkom konania môže byť aj ten, o kom tak ustanovuje osobitný
predpis, v danom prípade geologický zákon.
Podľa § 22 ods. 1 geologického zákona ministerstvo určí prieskumné územie na návrh fyzickej osoby
- podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom, t. j. budúcim držiteľom prieskumného
územia, pričom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že účastníkom konania o určenie prieskumného
územia je len fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá návrh na určenie prieskumného
územia podala, pričom uvedené ustanovenie sa analogicky aplikuje aj na proces zmeny prieskumného
územia. V konaní o zmene určeného prieskumného územia sa preto koná len o právach a oprávnených
záujmoch osoby, ktorá je držiteľom prieskumného územia a ktorá zároveň podala návrh na jeho zmenu.
Lesoochranárske zoskupenie VLK nie je držiteľom prieskumného územia Svidník a uvedená organizácia
taktiež nepodala návrh na určenie prieskumného územia Svidník, rovnako nepodala návrh na zmenu
tohto prieskumného územia a preto nie je a ani nemôže byť účastníkom konania v danej veci, nakoľko
v danej veci sa nekoná o jej právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach. Práva, oprávnené
záujmy a povinnosti LZ VLK nebudú rozhodovacou činnosťou ministerstva v danej veci priamo dotknuté.
Výsledkom rozhodovacej činnosti ministerstva, ktorým je zmena (zmenšenie) prieskumného územia
Svidník alebo zamietnutie podaného návrhu, sa nemení právna situácia LZ VLK. Z uvedených dôvodov
preto nemožno občianske združenie LZ VLK považovať za účastníka konania v danej veci ani pri aplikácii
§ 14 ods. 1 správneho poriadku ako lex generalis vo vzťahu ku geologickému zákonu.
Ministerstvo zastáva názor, že práva a oprávnené záujmy LZ VLK nie sú a ani nemôžu byť, berúc
do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, v konaní v danej veci dotknuté. LZ VLK nekonkretizovalo, aké
záujmy ochrany prírody a krajiny mali byť doposiaľ, tzn. v období od právoplatnosti rozhodnutia o určení
prieskumného územia Svidník (od 01.08.2006) v súvislosti s existenciou tohto prieskumného územia
dotknuté. LZ VLK vo svojom podaní zo dňa 29.05.2018 nepoukázalo na žiadne konkrétne a jednoznačné
skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať a preukazovať účasť tohto občianskeho združenia v konaní
v danej veci. Zo žiadneho ustanovenia geologického zákona, rovnako aj z iného právneho predpisu
nevyplýva, že účastníkom konania v konaní o zmene prieskumného územia (s výnimkou prieskumných
území na rádioaktívne nerasty) by mal byť aj iný subjekt, ako držiteľ prieskumného územia, na návrh
ktorého sa má byť veľkosť prieskumného územia zmenená.
Lesoochranárske zoskupenie VLK, v zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, 042
83 Košice, IČO: 355 14 892, podalo dňa 02.07.2018 na poštovú prepravu rozklad proti rozhodnutiu
ministerstva č. 6109/2018-5.3, 31387/2018 zo dňa 07.06.2018 v zákonom stanovenej lehote. Rozklad
bol na ministerstvo doručený dňa 04.07.2018. V rozklade uviedlo LZ VLK, že navrhuje, aby odvolací
orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vznieslo proti napadnutému rozhodnutiu tieto námietky:
Ministerstvo v napadnutom rozhodnutí cituje ustanovenia § 22 ods. 1 a § 23 ods. 9 geologického zákona,
rovnako ako § 14 ods. 1 správneho poriadku a predkladá správnu úvahu, že LZ VLK, jeho práva,
povinnosti, ani oprávnené záujmy nie sú predmetom konania a ani nebudú rozhodovacou činnosťou
ministerstva v danej veci priamo dotknuté. Ministerstvo tiež namieta, že zo strany LZ VLK nebola
spochybnená zákonnosť a vecná správnosť rozhodnutia o určení prieskumného územia, rovnako ako
ani žiadneho nadväzujúceho administratívneho rozhodnutia. Podľa názoru ministerstva, ak sa LZ VLK
domáha v súčasnosti postavenia účastníka konania v uvedenej veci, malo bližšie rozviesť, aké konkrétne
záujmy ochrany prírody a krajiny mali byť v konaní v danej veci dotknuté.
Lesoochranárske zoskupenie VLK prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v uvedenej veci zastáva
názor, že napadnuté rozhodnutie ministerstva je vecne nesprávne, keďže vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a správna úvaha uvedená v tomto rozhodnutí je sčasti bez relevancie k
posudzovanej veci a sčasti neberie do úvahy ustanovenia právnych predpisov, vrátane medzinárodných
zmlúv (Aarhuský dohovor) a ustanovenia komunitárneho práva, ktorého súčasťou sú aj rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ, ktorého výklad ustanovení zmlúv a iných právnych aktov vydaných orgánmi EÚ je
pre orgány aplikujúce právo aj na vnútroštátnej úrovni záväzný.
Podľa stanov Lesoochranárske zoskupenie VLK vzniklo toto občianske združenie ako iniciatíva na
záchranu prirodzeného lesa na Zemi, pričom za prvky ovplyvňujúce prirodzené lesy považuje všetky
žijúce organizmy od bakteriálnej úrovne až po charizmatickú megafaunu, vrátane živočíchov a rastlín
stojacich mimo les. Toto poslanie LZ VLK podľa stanov realizuje vstupovaním do rozhodovacích
procesov ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia predovšetkým kvalitu prírodného prostredia. LZ
VLK je teda nesporne organizáciou podporujúcou ochranu životného prostredia a z tohto dôvodu je
podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru zainteresovanou verejnosťou, teda verejnosťou, ktorá je, alebo
by mohla byť, ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, alebo sa o tento
proces zaujímajúcou.



Lesoochranárske zoskupenie  VLK v tejto súvislosti poukazuje na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru,
§ 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
životnom prostredí“), § 9 zákon a o životnom prostredí, § 3 písm. i) geologického zákona, § 2 ods. 1,
2, 3 a 4 geologického zákona, § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 51/2008 Z. z. a §
9 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
a uvádza, že z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa
oprávnenie pre držiteľa prieskumného územia vykonávať geologické práce. V konkrétnom konaní ide
o geologické práce - ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho
ložiskového geologického prieskumu. Geologickými prácami podľa § 2 ods. 4 geologického zákona
sú geofyzikálne a geochemické práce, ako aj okrem iného vrtné práce, podzemné práce a zemné
práce, výstavba a prevádzka dočasných merných objektov, zriaďovanie zatláčacích a pozorovacích
staníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest k nim. Z návrhu na zmenu
prieskumného územia Svidník vyplýva, že v tejto etape mieni skupina držiteľov prieskumného územia
vykonať vrtný prieskum - realizáciu jedného až troch hĺbkových, zvislých alebo usmernených vrtov.
Uvedené, príkladom vymenované práce, ale predovšetkým hĺbkové vrty uvedené v žiadosti o zmenu
prieskumného územia, sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné
prostredie. V etape vykonávania vrtných a podzemných prác, zriaďovania pracovísk a prístupových ciest
k nim, ide o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt, a to vrátane
flóry a fauny, ktoré sú súčasťou pôdneho krytu. Uvedené činnosti zároveň môžu pôsobiť rušivo na životné
prostredie a ekosystém, v ktorom sú vykonávané.
Už v rámci vydania rozhodnutia č. 5021/2016-7.3 zo dňa 14.06.2016, ktorým ministerstvo rozhodlo o
zmene prieskumného územia a predĺžení doby platnosti prieskumného územia Svidník, postupovalo
ministerstvo v rozpore s ustanoveniami na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, keďže ministerstvo
podľa názoru LZ VLK predĺžilo platnosť prieskumného územia Svidník v rozpore s § 22 ods. 1, § 24 ods.
8, 10 a 12 geologického zákona a § 23 ods. 7 geologického zákona, keďže predĺženie prieskumného
územia v uvedenom čase už tieto ustanovenia právnych predpisov neumožňovali.
Ak teda ministerstvo nepriznalo LZ VLK postavenie účastníka konania v konaní o zmenu (zmenšenie)
prieskumného územia Svidník s odôvodnením, že záujmy ochrany prírody nemôžu byť týmto
rozhodnutím dotknuté, nezodpovedá takáto argumentácia skutkovému ani právnemu stavu v predmetnej
veci. Prieskumné územie vyššie označeným rozhodnutím nemohlo byť predĺžené, a preto ani v
súčasnom konaní nemôže byť zmenšené. Záujmy ochrany prírody budú nepochybne dotknuté aj tým,
ak bude v predmetnom konaní vydané akékoľvek rozhodnutie v predmetnej veci. Prieskumné územie,
doba platnosti ktorého skončila, totiž nemôže byť menené ani zmenšované.
Za tohto stavu nemožno nájsť oporu pre záver správneho orgánu, že v predmetnom konaní nemôžu byť
dotknuté záujmy ochrany životného prostredia. Z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyplýva oprávnenie
členov verejnosti mať prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov
a opomenutí orgánom verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného
prostredia.
Súdny dvor EÚ v rozsudku sp. zn. C-240/09 zo dňa 08.03.2011 rozhodol tak, že aj keď čl. 9 ods.
3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva
rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie, prináleží
vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je
potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej
možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany
práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia napadnúť
na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie
v oblasti životného prostredia.
Ministerstvu je známe, že len účastník konania môže v správnom konaní podať proti rozhodnutiu v ňom
vydanom opravný prostriedok a len účastník konania môže napadnúť rozhodnutie týkajúce sa životného
prostredia pre jeho namietanú nesprávnosť v súdnom konaní. Ako na to LZ VLK poukázalo vyššie,
záujmy ochrany prírody môžu byť a sú dotknuté v konaniach upravených rôznymi právnymi predpismi,
bez ohľadu na označenie týchto právnych predpisov. Podstatným pre posúdenie, či správny orgán koná
vo veci, v ktorej môžu byť dotknuté záujmy ochrany životného prostredia, je vzťah predmetu konania k
životnému prostrediu. Z uvedeného vyplýva, že postavenie LZ VLK ako účastníka predmetného konania
vyplýva nespochybniteľne z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa
názoru LZ VLK nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za správne a vydané v súlade so zákonom,
a preto LZ VLK navrhuje, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil.



Ministerstvo rozklad, napadnuté rozhodnutie a príslušný spisový materiál predložilo v zmysle § 61
správneho po riadku odvolaciemu orgánu dňa 13.07.2018.
Po preskúmaní rozhodnutia ministerstva č. 6109/2018-5.3, 31387/2018 zo dňa 07.06.2018 a
predloženého spisového materiálu odvolací orgán v tejto veci na základe stanoviska Osobitnej komisie
ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov (ďalej len „osobitná
komisia“) zaujal nasledovné stanovisko k námietkám uvedeným v rozklade:
Podľa § 21 ods. 3 geologického zákona prieskumné územie je priestor vymedzený na povrchu
uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami bez voľných plôch, ohraničený pod povrchom
zvislými rovinami prechádzajúcimi stranami. Vrcholy hraníc prieskumného územia na povrchu sa
určia súradnicami v platnom súradnicovom systéme. Prieskumné územie určuje ministerstvo na návrh
objednávateľa.
Podľa § 22 ods. 6 geologického zákona na návrh držiteľa prieskumného územia môže ministerstvo
prieskumné územie zrušiť alebo zmeniť; zmenou prieskumného územia je zväčšenie alebo zmenšenie
jeho rozlohy.
Podľa § 23 ods. 1 druhá veta geologického zákona konanie o zmene prieskumného územia alebo o
zrušení prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu držiteľa prieskumného územia.
Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení
prieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení
prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny
kraj.
Podľa § 36 ods. 1 písm. h) geologického zákona ministerstvo v rámci činnosti štátnej geologickej správy
vydáva rozhodnutia o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia podľa § 23 a dáva súhlas na
prevod tohto územia podľa § 22.
Odvolací orgán považuje za nevyhnutné uviesť cieľ a účel konaní o určení prieskumného územia (konaní
o zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia) podľa geologického zákona.
Konanie o určenie prieskumného územia (aj konanie o zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení
prieskumného územia) sa začína na návrh, ktorého náležitosti sú upravené v ust. § 23 ods. 3
geologického zákona.
Odvolací orgán poukazuje na ust. § 21 ods. 3 geologického zákona, v zmysle ktorého prieskumné
územie je priestor vymedzený na povrchu uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami bez
voľných plôch, ohraničený pod povrchom zvislými rovinami prechádzajúcimi stranami. Vrcholy hraníc
prieskumného územia na povrchu sa určia súradnicami v platnom súradnicovom systéme. Prieskumné
územie určuje ministerstvo na návrh objednávateľa.
Z uvedeného vyplýva, že výsledkom konania o určení prieskumného územia (konanie o zmene,
predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia) nie je žiadne rozhodnutie, ktorým by
sa povoľovalo vykonávanie geologických prác. Geologické práce vrátane vrtných prác sa totiž môžu
vykonávať aj mimo rámec určeného prieskumného územia (vtedy tu neprebieha žiadne správne
konanie) a oprávnená osoba môže vykonávať geologické práce v rámci geologického výskumu,
geologického prieskumu, monitorovania geologických faktorov životného prostredia alebo v rámci
sanácie.
Uvedené jednoznačne podporuje aj skutočnosť, že projekt geologickej úlohy, ako aj jeho zmenu
schvaľuje v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 3 a 4 a § 14 ods. 6 geologického zákona výlučne objednávateľ,
a nie príslušný orgán štátnej správy. Držiteľ prieskumného územia predkladá príslušnému orgánu
štátnej správy projekt geologickej úlohy až následne, a to až do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia. Rovnako aj zmena projektu geologickej úlohy
sa predkladá príslušnému orgánu štátnej správy až následne, a to do 30 dní od schválenia takejto zmeny.
Zároveň je potrebné uviesť, že zmenu projektu geologickej úlohy je možné vypracovať kedykoľvek počas
platnosti prieskumného územia, pričom zmena projektu sa neuskutočňuje v správnom konaní.
Prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými
držiteľmi prieskumných území, chránených ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích
priestorov. Zároveň je potrebné uviesť, že určením prieskumného územia nie sú dotknuté ustanovenia
osobitných právnych predpisov na úseku životného prostredia, ktoré držiteľ prieskumného územia musí
dodržiavať (napr. § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
zákon č. 24/2006 Z. z.) a ktorých výsledkom je napr. posúdenie vplyvu jednotlivých činností na životné
prostredie alebo povolenie činností, ktoré sa budú v prieskumnom území vykonávať.
S ohľadom na uvedené preto odvolací orgán konštatuje, že samotná existencia prieskumného územia
Svidník nijakým spôsobom nezasahuje do práv a právom chránených záujmov LZ VLK, a preto



rozhodnutím o zmene (zmenšení) prieskumného územia Svidník nemôže dôjsť k negatívnemu zásahu
do práv LZ VLK na ochranu prírody a krajiny.
Odvolací orgán preto zastáva názor, že vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Svidník ide
o prípad, kedy účastníkom konania môže byť len konkrétny subjekt, a to držiteľ prieskumného územia
v zmysle ustanovenia § 23 ods. 9, prvá veta geologického zákona.
Skutočnosť, že aj na konania podľa geologického zákona sa vzťahuje správny poriadok, podľa názoru
odvolacieho orgánu automaticky neznamená, že účastníkom konania v danej veci bude každý, kto s
poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku prejaví záujem o vstup do konania (priznanie
postavenia účastníka). V prípade LZ VLK ako domnelého účastníka konania nejestvuje s ohľadom na
vyššie uvádzané skutočnosti hmotnoprávny pomer k veci a zároveň zmenou prieskumného územia
nebude jeho právne postavenie dotknuté, t. j. vydaním rozhodnutia o zmene (zmenšení) prieskumného
územia nemôžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy LZ VLK.
Ustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku má síce povahu generálnej klauzuly aj vo vzťahu ku
geologickému zákonu, keďže umožňuje širší výklad pojmu účastník konania, v danom prípade však
nebolo preukázané, že by sa zmenou (zmenšením prieskumného územia) zmenila právna pozícia
LZ VLK, to znamená, že nie sú naplnené materiálne predpoklady na priznanie postavenia účastníka
konania.
Podľa názoru odvolacieho orgánu je príslušný správny orgán povinný v konkrétnej veci v priebehu
celého správneho konania skúmať, ktoré subjekty spĺňajú podmienky pre priznanie postavenia účastníka
konania a ustáliť okruh účastníkov konania. Aby určitý subjekt bol účastníkom konania, musí byť
nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti a o takomto práve, právom
chránenom záujme alebo povinnosti musí byť oprávnený rozhodovať správny orgán. Túto právomoc
správneho orgánu určovať okruh účastníkov konania nenahrádza samotný účastník tým, že sa
jednostranne prihlási do konania.
V tejto súvislosti odvolací orgán poukazuje na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu sp. zn. 1 Afs
107/2004 zo dňa 10. novembra 2005, v zmysle ktorého: „Nejvyšší správní soud podotýká, že institut
zákazu zneužití subjektivních práv (k ničím neoduvodnené újme jiného či k ničím neoduvodnené újme
společnosti, tj. konec koncu jejích členu) predstavuje materiálni korektiv formálního pojímaní práva,
prostrednictvím nehož se do právního rádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenež je ze své
povahy obecný, nemuže pojmove pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho
účinnosti nastat. V dusledku toho se muže prihodit, že určité chování formálne vzato - ve skutečnosti
ovšem pouze zdánlive, jak bylo vyloženo výše, odpovídá právní norme (či lépe rečeno: dikci právního
predpisu), avšak je zároveň pociťováno jako zjevne nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními
hodnotami a s rozumným usporádáním společenských vztahu pusobí jiným újmu. Takové chování má
potom povahu nikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití.“
S ohľadom na vyššie uvedené v tomto prípade nejde o rozhodovacie procesy ovplyvňujúce kvalitu
životného prostredia a akýmkoľvek spôsobom zasahujúce do práva na priaznivé životné prostredie, a
preto odvolací orgán považuje námietky LZ VLK uvedené v rozklade za neopodstatnené.“
4. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch
stupňoch v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom
ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k
skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto
rozsudku.

II. Žaloba
5. Žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 8532/2018-9.2 (25/2018-rozkl.) zo dňa 21.08.2018, ktorým zamietol rozklad žalobcu a
potvrdil rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni pod číslom 6109/2018-5.3,31387/2018 zo dňa
07.06.2018, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v správnom konaní vo
veci zmeny (zmenšenia ) prieskumného územia „Svidník- ropa a horľavý zemný plyn“ podľa § 22 a §
23 Geologického zákona vedeného pred žalovaným, odborom štátnej geologickej správy pod číslom
spisu 6109/2018-53.
6. Žalobca uviedol, že sa domáhal svojej účasti v predmetnom administratívnom konaní o zmene
prieskumného územia. Poukazujúc na § 3 písm. i/, § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 2 ods. 3 písm. a/, § 2
ods. 4 Geologického zákona  a § 4 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva životného prostredia
SR č. 51/2008 Z.z. žalobca argumentoval, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre
držiteľa prieskumného územia vykonávať geologické práce. V konkrétnom konaní ide o geologické



práce - ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového
geologického prieskumu. Geologickými prácami sú geofyzikálne a geochemické práce, ako aj okrem
iného vrtné práce, podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných
objektov, zriaďovanie zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a
prístupových ciest k nim. Uvedené geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho ložiskového
geologického prieskumu sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné
prostredie. V etape vykonávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk a prístupových ciest
k nim ide predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt,
vrátane flóry a fauny, ktorá je súčasťou tohto pôdneho krytu. Uvedené činnosti zároveň pri ich vykonávaní
môžu nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém, v ktorom sú vykonávané.
7. Bez ohľadu na to, že ust. § 9 ods. 1 písm. g) zák. č . 543/2002 Z. z. v ú č innom znení stanovuje,
že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach
ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o vydanie rozhodnutia o určení, zmene - zväčšení plochy
a predĺžení doby platnosti prieskumného územia, skutočnosť, že v predmetnej veci ide o zmenu -
zmenšenie prieskumného územia z dôvodov, ktoré budú nižšie uvedené, nie je okolnosťou, ktorá by
tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, nemala vplyv na záujmy ochrany prírody a krajiny
na predmetnom, hoci aj zmenšenom území.
8. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 17/1992 Zb. životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené
podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ď alšieho vývoja. Jeho
zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.
9. Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 17/1992 Zb. ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými
sa predchádza zne č is ť ovaniu, alebo poškodzovaniu životného prostredia, alebo sa toto znečisťovanie,
alebo poškodzovanie jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných
väzieb, ako aj ochranu životného prostredia ako celku.
10. Žalobca v konaní pred správnymi orgánmi poukázal na to, že keďže prieskumné územie oprávňuje
jeho držiteľa vykonávať na určenom území vybrané geologické práce, a tieto geologické práce sú
nepochybne prácami, ktoré zasahujú do zložiek životného prostredia, konanie o zmene prieskumného
územia, ktoré však už stratilo platnosť je nepochybne konaním zasahujúcim do záujmov ochrany
prírody. Ak už prieskumné územie platné byť nemalo, nie je možné rozhodovať o akejkoľvek zmene
prieskumného územia, keďže záujmy ochrany prírody a krajiny budú dotknuté tým, že sa na tomto, hoci
aj zmenšenom území budú môcť realizovať práce, ktoré by sa, ak by žalovaný postupoval zákonne v
predošlých konaniach o predĺžení platnosti prieskumného územia, vykonávať nemohli. Zo samotného
návrhu na zmenu prieskumného územia vyplýva, že v tejto etape mieni skupina držiteľov prieskumného
územia vykonať vrtný prieskum - realizáciu jedného až troch hĺbkových, zvislých alebo usmernených
vrtov s hĺbkou približne 1200 až 1500 m2.
11. Žalobca argumentoval, že uvedené hĺbkové vrty sú nepochybne prácami, s ktorými sú spojené
fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie, pričom s vykonávaním týchto vrtov, ale aj s vykonávaním
súvisiacich prác, akými sú zriaďovanie pracovísk a prístupových ciest k nim, sú spojené zásahy do
zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt, vrátane flóry a fauny, ktorá je súčasťou tohto
pôdneho krytu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD
EÚ“) vo veci C-531/13, z ktorého vyplýva, že do pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromný projektov na životné
prostredie (ďalej aj ako „smernica EIA“), jej prílohy II, patria všetky hĺbkové vrty, teda vrátane vrtov, ktoré
v rámci prieskumného územia môže a mieni realizovať držiteľ prieskumného územia.
12. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí odmietol argumenty žalobcu, pričom dôvody na takéto
rozhodnutie možno zhrnúť tak, že žalobca nedefinoval aký negatívny vplyv má mať zmena prieskumného
územia na životné prostredie. Zároveň uviedol, že v predmetnej veci nejde o rozhodovacie procesy
ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia a akýmkoľvek spôsobom zasahujúce do práva na priaznivé
životné prostredie.
13. V závere žalovaný poukázal na rozhodnutie súdu Českej republiky, Najvyššieho správneho súdu
sp. zn. 1Afs 107/2004 zo dňa 10. 11. 2005, z ktorého citoval bez toho, že by bolo zrejmé aký vzťah má
citované rozhodnutie súdu iného štátu, navyše vydané pred 11 rokmi, teda pred tým, než v Slovenskej
republike nadobudol platnosť Aarhuský dohovor, k predmetnej veci.
14. Základom napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce
v tom, že žalobca, ako občianske združenie, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia, nie
je oprávnený zúčastniť sa na rozhodovacom procese o prijímaní rozhodnutia týkajúceho sa zmeny
prieskumného územia, keďže toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v oblasti životného prostredia. S
týmto právnym posúdením nie je možné súhlasiť. Žalobca už v spojení s konkrétnymi ustanoveniami



geologického zákona vysvetlil, prečo nemožno prisvedčiť názoru, že rozhodovanie o prieskumnom
území nie je rozhodovaním o životnom prostredí.
15. Keď že žalovaný neakceptoval pri rozhodovaní o účasti žalobcu v predmetnom konaní ani výklad
komunitárneho práva poskytnutý SD EÚ vo veci C-531/13 v rozsudku zo dňa 11. 2. 2015, žalobca
považuje za potrebné poukázať na nesporný výklad komunitárneho práva obsiahnutého v tomto
rozsudku. SD EÚ sa v predmetnej veci zaoberal predovšetkým otázkou, či skúšobný vrt, v rámci ktorého
sa predpokladá skúšobná ťažba zemného plynu, spadá pod bod 14 prílohy I Smernice 85/337 (teraz
Smernica 2011/92/EÚ) a dochádza k záveru, že s kontextu a cieľa bodu 14 prílohy I Smernice 85/337
vyplýva, že do pôsobnosti tohto ustanovenia nepatria skúšobné vrty. Zároveň však uviedol nasledovné:
„ Z vysvetlení poskytnutých tak v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ako aj na pojednávaní ďalej vyplýva,
že pred uskutočnením skúšobného vrtu nie je možné s istotou určiť skutočnú prítomnosť uhľovodíkov.
Takýto vrt sa uskutočňuje na účely preukázania prítomnosti uhľovodíkov, prípadne na určenie ich
množstva a prostredníctvom skúšobnej ťažby na overenie, či možno pristúpiť k ťažbe na komerčné účely.
Množstvo uhľovodíkov, ktoré je možné denne vyťažiť, tak možno určiť iba na základe skúšobného vrtu.
Navyše je množstvo uhľovodíkov, ktorého ťažba sa predpokladá v rámci takého testu, ako aj trvanie
testu obmedzené na technické požiadavky vyplývajúce z cieľa preukázať hospodárnosť ložiska.
Tento výklad podporuje aj systematika smernice 85/337. Bod 2 písm. d) prílohy II tejto smernice sa totiž
môže uplatniť na skúšobné vrty, takže nie všetky skúšobné vrty sú od počiatku vyňaté z pôsobnosti tejto
smernice.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 2 prvého pododseku smernice 85/337 členské
štáty či už na základe skúmania každého jednotlivého prípadu, alebo na základe nimi stanovených
prahov alebo kritérií určia, či projekty uvedené v prílohe II tejto smernice musia byť podrobené
posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie.
Medzi týmito projektmi sú v bode 2 písm. d) tejto prílohy uvedené hĺbkové vrty, ku ktorým patria najmä
geotermálne vrty, vrty pre uskladnenie atómového odpadu, vrty na získanie vody s výnimkou vrtov na
skúmanie stability pôdy.
Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že taxatívne neuvádza rôzne druhy vrtov, na ktoré sa vzťahuje,
ale že do jeho pôsobnosti patria všetky hĺbkové vrty s výnimkou vrtov na skúmanie stability pôdy.
Treba teda konštatovať, že pokiaľ sú skúšobné vrty hĺbkovými vrtmi, vzťahuje sa na ne bod 2 písm. d)
prílohy II smernice 85/337.”
16. Hĺbkové vrty sú teda činnosťou, pri ktorej nie je možné vylúčiť pravdepodobný významný vplyv na
životné prostredie, nesporne sa týkajú životného prostredia, a z dôvodov, ktoré už boli vyššie uvedené,
v dôsledku nedostatočného a nesprávneho prevzatia Smernice, nemožno vo vzťahu k nim postupovať
inak, ako k činnostiam, ktoré môžu mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.
17. V súvislosti s tým, ako už bolo uvedené, žalobcovi prislúchajú práva, ktoré Smernica, ale aj čl. 6 a čl.
9 ods. 2 Aarhuského dohovoru verejnosti priznávajú, vrátane práva zúčastniť sa na tvorbe rozhodnutí
účasťou na rozhodovacom procese.
18. Napadnuté rozhodnutia žalovaného práva žalobcu, vyplývajúce mu z uvedených ustanovení, odňalo.
19. Ako na to žalobca poukázal už v rozklade, žalovaný rozhodnutím sp. zn. 5021/2016-7.3 zo dňa
14. 6. 2016 rozhodol o zmene prieskumného územia a predĺžení doby jeho platnosti, pričom pri vydaní
tohto rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanoveniami na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov,
konkrétne ust. § 22 ods. 1, § 24 ods. 8, ods. 10 a ods. 12 a § 23 ods. 7 Geologického zákona, keďže
tieto ustanovenia predĺženie platnosti predmetného prieskumného územia v čase vydania rozhodnutia
žalovaného zo dňa 14. 6. 2016 neumožňovali.

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 11.02.2019, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
21. Žalovaný námietku žalobcu, že vo veci zmeny - zmenšenia prieskumného územia ide o rozhodovacie
procesy ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia zasahujúce do práva na priaznivé životné prostredie,
pričom argumentuje, že hĺbkové vrty spadajú do pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromný projektov na životné
prostredie a poukazuje pritom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-531/13, považoval za
zavádzajúce.
22. Upozornil na to, že uvedená námietka nebola uplatnená žalobcom v priebehu správneho konania.
Nebola uplatnená žalobcom dokonca ani v rozklade. Z tohto dôvodu žalovaný trvá na tom, aby správny
súd na túto námietku žalobcu neprihliadal, a to s poukazom na ustálenú prax správneho súdnictva.



23. Dňa 01.01.2017 bol zákonom č. 312/2016 Z. z. novelizovaný zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon č. 24/206 Z. z.“), ktorým došlo k zmene prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z., bod
1. Ťažobný priemysel, položka č. 16, a to nasledovne:
Právna úprava účinná do 31.12.2016:
16. Ťažobné vrty (s výnimkou vrtov na skúmanie stability pôdy) najmä: - geotermálne vrty od 500 m
do 500m
- vrty pre vodné zdroje - vrty na ukladanie rádioaktívneho odpadu bez limitu od 300 m

Právna úprava účinná od 01.01.2017:
16. Vrty (okrem vrtov na skúmanie stability pôdy súvisiacich s ťažobnou činnosťou) najmä: - vrty na
využívanie geotermálnej energie a geotermálnych vôd od 500 m od 600 m do 500m
- vrty na uskladnenie rádioaktívneho odpadu bez
limitu
- vrty pre vodné zdroje  od 300 m

24. K novelizácii prílohy č. 8, bod 1, položka č. 16 zákona č. 24/2006 Z. z. došlo z dôvodu vylúčenia
akejkoľvek pochybnosti pri transpozícii smernice EIA a Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2014/52/EÚ z 16.04.2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých
verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „revidované znenie smernice EIA“),
ktorá slovné spojenie „ťažobné vrty“ nepozná, aj napriek tomu, že táto činnosť (vrty) je v prílohe smernice
EIA zaradená v časti Ťažobný priemysel. S ohľadom na uvedené došlo k novelizácii zákona č. 24/2006
Z. z., v rámci ktorej bolo vypustené pred slovom vrty slovo „ťažobné“ a zároveň bola ustanovená prahová
hodnota pre vrt (s výnimkou vrtov na využívanie geotermálnej energie a geotermálnych vôd, vrtov
na uskladnenie rádioaktívneho odpadu a vrtov pre vodné zdroje), a síce, že vrty s hĺbkou od 600 m
podliehajú zisťovaciemu konaniu.
25. Žalovaný poukazujúc na ustanovenia zákona č. 569/2007 Z.z., § 11 ods. 1, ods. 2, § 12 ods. 1, ods.
4, ods. 5, § 14 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6, § 23 ods. 3, ods. 4, § 25 ods. 8, ods. 10 a na smernicu o
EIA argumentoval, že Smernica EIA a revízia smernice EIA umožňuje členským štátom vykonávať túto
smernicu, pokiaľ ide o integráciu posudzovaní vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnych postupov,
viacerými spôsobmi. Preambula v bode 21 smernice EIA (revidované znenie) ustanovuje možnosť
pre členské štáty, či sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie má uskutočniť samostatne pred
povoľovacím konaním, alebo má byť posúdenie vplyvov na životné prostredie súčasťou povoľovacieho
konania (integrovaného), prípadne, aby takéto posúdenie bolo zároveň aj oprávnením (povolením), na
základe ktorého možno realizovať navrhovanú činnosť. Smernica EIA kladie iba jednu požiadavku na
členské štáty, a to, aby sa realizovaná činnosť uskutočnila až po posúdení vplyvov na životné prostredie
(najmä bod 7 preambuly smernice EIA, bod 21 preambuly revidovaného znenia smernice EIA). Vyššie
uvedené je plne v súlade s účelom smernice EIA.
26. Uvedený právny záver potvrdzuje aj ust. čl. 2 odsek 2 smernice EIA (revidované znenie), z ktorého
vyplýva, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov
povoľovania projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo do
procesov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice ako aj ust. čl. 8a ods. 1 až 3 smernice
EIA, ktoré ustanovujú minimálne požiadavky na rozhodnutie o udelení povolenia, ktoré v prípade
vnútroštátnej právnej úpravy sú jednoznačne premietnuté v rozhodnutiach vydávaných podľa zákona č.
24/2006 Z. z. („akékoľvek rozhodnutie vydané v dôsledku týchto postupov obsahuje informácie uvedené
v týchto odsekoch a sú zavedené mechanizmy, ktoré umožňujú splnenie požiadaviek uvedených v
odseku 6 tohto článku.“).
27. Je teda nepochybné, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je možné uskutočniť pred
povoľovacím konaním, integrovane v rámci povoľovacieho konania, prípadne samotné posudzovanie
môže byť oprávnením, na základe ktorého možno navrhovanú činnosť realizovať.
28. Žalovaný ďalej poukázal na zákon č. 312/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2017
novelizovaný zákon č. 24/2006 Z. z., ktorým došlo k zmene prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z.,
bod 1. Ťažobný priemysel, položka č. 16, a to tak, že bolo vypustené pred slovom vrty slovo „ťažobné“
a zároveň bola ustanovená prahová hodnota pre vrt (s výnimkou vrtov na využívanie geotermálnej
energie a geotermálnych vôd, vrtov na uskladnenie rádioaktívneho odpadu a vrtov pre vodné zdroje),
a síce, že vrty s hĺbkou od 600 m podliehajú zisťovaciemu konaniu. K predmetnej novelizácii pristúpil
zákonodarca z dôvodu vylúčenia akejkoľvek pochybnosti pri transpozícii Smernice EIA, ktorá slovné
spojenie „ťažobné vrty“ nepozná, aj napriek tomu, že táto činnosť (vrty) je v prílohe smernice EIA



zaradená v časti Ťažobný priemysel. S ohľadom na uvedené v prílohe č. 8, bode 1. Ťažobný priemysel,
položke č. 16 bola ustanovená nová povinnosť, a síce, že vrty (nie len ťažobné) s prahovou hodnotou
od 600 m podliehajú zisťovaciemu konaniu.
29. Konanie o určenie prieskumného územia (aj konanie o zmene, predĺžení doby platnosti alebo
zrušení prieskumného územia) sa začína na návrh, ktorého náležitosti sú upravené v ust. § 23 ods. 3
geologického zákona.
30. Projekt geologickej úlohy, ako aj jeho zmenu schvaľuje v zmysle ust. § 11 ods. 2, § 14 ods. 3
a 4 a § 14 ods. 6 geologického zákona výlučne objednávateľ, a nie príslušný orgán štátnej správy.
Držiteľ prieskumného územia predkladá príslušnému orgánu štátnej správy projekt geologickej úlohy
až následne, a to až do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení
prieskumného územia. Rovnako aj zmena projektu geologickej úlohy sa predkladá príslušnému orgánu
štátnej správy až následne, a to do 30 dní od schválenia takejto zmeny. Zároveň je potrebné uviesť,
že zmenu projektu geologickej úlohy je možné vypracovať kedykoľvek počas platnosti prieskumného
územia, pričom zmena projektu nemá žiadny súvis so správnym konaním.
31. Súčasťou geologickej úlohy môžu byť, avšak nemusia, byť aj vrtné práce v závislosti od požiadaviek
objednávateľa na geologický prieskum. V prvých rokoch geologického prieskumu sa vrtné práce
častokrát ani nevykonávajú, a preto nie sú, resp. nemusia byť zahrnuté v geologickej úlohe a v projekte
geologickej úlohy. Vrtné práce ani nemusia byť v konečnom dôsledku vykonané, pokiaľ sa na základe
napr. geofyzikálnych prác zistí, že na predmetnom území by bol akýkoľvek ďalší geologický prieskum
nerentabilný (napr. nerasty, ktoré sa mali v rámci geologického prieskumu overiť sa podľa výsledkov
zrealizovaných prác v území nevyskytujú v očakávanom množstve, resp. kvalite).
32. Vrtné práce sa môžu uskutočňovať aj mimo rámec určeného prieskumného územia (vtedy
tu neprebieha žiadne správne konanie) a oprávnená osoba môže vykonávať vrtné práce v rámci
geologického výskumu, geologického prieskumu, monitorovania geologických faktorov životného
prostredia alebo v rámci sanácie. Geologické práce vrátane vrtných prác vykonávané v rámci
geologického prieskumu alebo v rámci sanácie sa v zmysle § 13 ods. 1 geologického zákona „len“
ohlasujú, a to najneskôr v deň začatia riešenia geologickej úlohy Štátnemu geologickému ústavu
Dionýza Štúra, a nakoľko v prípade vrtných prác ide o činnosť vykonávanú banským spôsobom aj
príslušnému obvodnému banskému úradu podľa § 5a a nasl. zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,
výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Zároveň v prípade vrtu s
projektovanou hĺbkou väčšou ako 500 m sa tento ešte aj jednotlivo ohlasuje príslušnému obvodnému
banskému úradu (§ 12 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o
racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní
činnosti vykonávanej banským spôsobom).
33. Žalovaný poukázal na to, že prieskumné územie v zmysle § 21 ods. 3 geologického zákona je priestor
vymedzený na povrchu uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami bez voľných plôch,
ohraničený pod povrchom zvislými rovinami prechádzajúcimi stranami. Vrcholy hraníc prieskumného
územia na povrchu sa určia súradnicami v platnom súradnicovom systéme. Prieskumné územie určuje
ministerstvo na návrh objednávateľa.
34. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že výsledkom konania o určení prieskumného
územia, (konanie o zmene, predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia) nie je akési
„povolenie“ pre uskutočňovanie vrtných prác alebo iných geologických prác, nakoľko tieto sa môžu
vykonávať aj bez takéhoto rozhodnutia o určení prieskumného územia. Prieskumným územím sa len
stanovujú hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území,
chránených ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích priestorov.
35. Určením prieskumného územia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré
držiteľ prieskumného územia musí dodržiavať (napr. § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov , zákon č. 24/2006 Z. z. alebo § 16a zákona č. 364/2004 Z.
z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov), čo je jedným z ďalších dôvodov, pre
ktoré nemožno rozhodnutie o určení prieskumného územia považovať za povolenie, na základe ktorého
možno realizovať  geologické práce vrátane vrtných prác.
36. Z uvedeného vyplýva, že určovanie prieskumných území nie je s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti povoľovacím konaním, ktorému by mal predchádzať postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
v znení jeho prílohy č. 8.
37. Naviac cieľ smernice EIA je naplnený aj súčasnou právnou úpravou v oblasti geológie a
posudzovania vplyvov na životné prostredie a oprávnenie, ktoré umožňuje realizovať vrty (ak dosahujú
prahovú hodnotu 600 m podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z.), je práve výstup (rozhodnutie)



z konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedené potvrdzujú nielen skutočnosti v rámci tohto
prejednávaného prípadu, ale aj v rámci iných prieskumných území (napr. Snina, Medzilaborce), v
ktorých taktiež až následne po určení prieskumného územia, resp. po určení jeho zmeny podal držiteľ
prieskumného územia (najčastejšie v dôsledku zmeny geologickej úlohy, ku ktorej došlo na základe
presnejšej špecifikácie a lokalizácie vrtu) zámer realizácie vrtu na konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
38. V rámci projektu geologickej úlohy a jeho zmien sa v určenom prieskumnom území Svidník
predpokladalo uskutočnenie prieskumného geologického vrtu „SMILNO - Pracovisko prieskumného vrtu
AOG - Smilno - 1“, v k. ú. Smilno (predmetný vrt nebol predmetom projektu geologickej úlohy zo dňa
20.02.2006). Zámer realizácie vrtu bol na základe zákona č. 312/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou
od 01.01.2017 novelizovaný zákon č. 24/2006 Z. z., predložený Okresnému úradu Bardejov, odbor
starostlivosti o životné prostredie za účelom posúdenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Výsledkom konania
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bolo rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odboru starostlivosti o
životné prostredie č. OÚ-BJ- OSZP/2017/006885-0065 - Cej zo dňa 02.08.2017, že navrhovaná činnosť
sa bude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Účastníkom predmetného konania bol aj samotný
žalobca, ktorý si v rámci uvedeného konania mal možnosť aktívne uplatňovať svoje práva týkajúce sa
ochrany životného prostredia vyplývajúce mu zo  zákona č. 24/2006 Z.z., smernice EIA a Aarhuského
dohovoru.
39. Z uvedeného vyplýva, že konaním žalovaného nebol žalobca ukrátený na svojich právach, práve
naopak žalobcovi bolo umožnené aktívne sa zúčastniť konaní vo veciach týkajúcich sa životného
prostredia.
40. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o určení prieskumného územia nemožno považovať za povolenie
a realizácia vrtov, ktorých hĺbka dosiahne 600 m, možno realizovať až na základe oprávnenia, ktorým je
v tomto prípade rozhodnutie vydané v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. Preto námietky žalobcu, že
zmenou, zmenšením, prieskumného územia dôjde k realizácii vrtných prác, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť
do ochrany životného prostredia, sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Jednotlivé okruhy ochrany
životného prostredia sú zabezpečené prostredníctvom zložkových právnych predpisov, ktoré v plnej
miere zohľadňujú a zabezpečujú účasť verejnosti v konaniach týkajúcich sa životného prostredia.
41. S ohľadom na uvedené zotrval žalovaný v presvedčení, že účastníkom konania o určení, zmene
alebo zrušení prieskumného územia je v zmysle § 23 ods. 9 (v danom prípade) len držiteľ prieskumného
územia.
42. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, z  ktorej
jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak je definícia účastníka konania obsiahnutá v osobitnom predpise,
nie je možné uplatniť definíciu účastníka konania v zmysle ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku. Preto
je v konaní o zmene - zmenšení prieskumného územia potrebné vychádzať aj s ohľadom na všetky
žalovaným vyššie uvedené argumenty a v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali z
príslušných ustanovení geologického zákona, ktoré ustanovujú, kto je účastníkom konania o zmene
prieskumného územia.
43. Žalovaný námietku žalobcu, že žalovaný už pri predĺžení doby platnosti prieskumného územia
Svidník postupoval v rozpore s ustanoveniami § 22 ods. 1, § 24 ods. 8, ods. 10 a ods. 12 a § 23 ods. 7
geologického zákona, keďže tieto ustanovenia predĺženie platnosti predmetného prieskumného územia
v čase vydania rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.06.2016 neumožňovali, považoval za zavádzajúcu
a zmätočnú
44. Žalobca primárne vychádzal z § 24 geologického zákona a svoj argument opieral prednostne o
gramatický výklad príslušných zákonných ustanovení, pričom v rámci jeho výkladu nezvažoval ďalšie
logické a legislatívne súvislosti, najmä opomína teleologický výklad príslušných zákonných ustanovení.
45. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že režim prieskumných území na vykonávanie ložiskového
geologického prieskumu na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných
priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia je čiastočne odlišný
od režimu ostatných prieskumných území, pričom uvedená skutočnosť vyplynula najmä zo Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a
doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/
ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 a Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie,
prieskum a ťažbu uhľovodíkov.
46. Príslušné ustanovenia geologického zákona preto treba vykladať predovšetkým v kontexte
komunitárnych cieľov a regulácií vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych
odchýlok, tak ako ich zákonodarca upravil v ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej
pozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr



a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia a
veľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto
prieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty.
47. Ropa a horľavý zemný plyn sú taktiež považované v rámci Európskej únie za vysoko strategické
suroviny, z čoho vyplýva potreba riadneho a dostatočného prieskumu ložísk týchto surovín v rámci
členských štátov Európskej únie. Z obsahu smernice 94/22/ES nevyplýva, či a ako často majú byť
prieskumné územia predlžované, či môžu byť zmenené a pod., uvedené skutočnosti sú predmetom
právnej úpravy vnútroštátneho práva podľa vôle každého členského štátu. Z čl. 4 písm. b) smernice
94/22/ES taktiež nevyplýva koľkokrát a akým spôsobom má byť predlžované prieskumné územie na ropu
a horľavý zemný plyn z hľadiska realizácie geologického prieskumu, ale že túto dobu je možné predĺžiť,
pokiaľ nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti a ak sa činnosť vykonávala v súlade s povolením.
Znenie ust. § 22 ods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b) Smernice 94/22/ES.
48. Žalovaný poukázal na to, že ani zo samotného gramatického znenia príslušných zákonných
ustanovení, t. j. z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona, nevyplýva, že držiteľ prieskumného územia
je oprávnený požiadať len o jedno predĺženie doby platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý
zemný plyn. Je potrebné taktiež upozorniť na skutočnosť, že prieskumné územie Svidník - ropa a
horľavý zemný plyn bolo určené v roku 2006 za platnosti a účinnosti zákona č. 313/1999 Z.z., ktorý
problematiku určovania prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn osobitne neupravoval. Ak by
držiteľ prieskumného územia podal v súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného územia na ropu
a horľavý zemný plyn, je oprávnený si určiť akúkoľvek lehotu (napr. 20 rokov) v súlade s dikciou ust. §
24 ods. 8 geologického zákona.
49. Pokiaľ teda žalovaný rozhodol tak, že určil držiteľovi prieskumného územia na celkovú dobu 15
rokov, ako na dobu nevyhnutnú na realizáciu prieskumných prác, nie je zrejmé, v čom má spočívať
nezákonnosť postupu ministerstva v danej veci. Samotná skutočnosť, že žalovaný postupoval v danej
veci obdobne ako v prípadoch „bežných“ prieskumných území neporušil žiadny všeobecne záväzný
právny predpis.
50. Z ust. § 24 ods. 8 geologického zákona vyplýva, že na toto ustanovenie sa nevzťahuje jedine
ustanovenie § 22 ods. 2 geologického zákona, tzn., že ostatné ustanovenia, t. j. napr. ust. § 22 a § 23
geologického zákona vo vzťahu k ust. § 24 ods. 8 geologického zákona je možné subsidiárne aplikovať.
Žalovaný má preto za to, že prvostupňový správny orgán postupoval zákonne, keď prieskumné územie
určené podľa ustanovení dovtedajšieho geologického zákona (zákona č. 313/1999 Z. z.) posudzoval
ako štandardné prieskumné územie.
51. Žalovaný dodal, že z ust. § 43 geologického zákona nevyplýva, ako majú byť v novom právnom
režime posudzované prieskumné územia na ropu a horľavý zemný plyn určené podľa staršieho právneho
predpisu (zákona č. 313/1999 Z. z.).
52. V čase podanie návrhu na určenie prieskumného územia Svidník držiteľ prieskumného územia
nemal inú možnosť ako požiadať o určenie prieskumného územia v medziach ust. § 20 a § 21 zákona
č. 313/1999 Z. z. na štyri roky s vedomím, že táto doba je z hľadiska zamýšľaných geologických
prác nepostačujúca. Zároveň žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že „druhé“ predĺženie doby
platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn (podľa § 24 ods. 8 geologického
zákona) v intenciách argumentácie žalobcu sa týka „dokončenia“ geologických prác a nie poskytnutia
štandardného a dostatočného času na vykonanie zamýšľaných geologických prác v súlade s účelom a
cieľmi geologického zákona.
53. V rozpore s účelom geologického zákona by bol teda taký postup žalovaného, v dôsledku ktorého
by predĺžil dobu platnosti prieskumného územia na ropu a horľavý zemný plyn iba raz, t. j. na celkovú
dobu platnosti prieskumného územia kratšiu ako je 10 rokov v zmysle § 22 ods. 1 geologického zákona.
54. Námietka uvedená v rozklade žalobcu o nemožnosti opakovaného predĺženia (tzv. „druhého“
predĺženia) prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn boli predmetom podnetu žalobcu na
podanie protestu prokurátora zo dňa 03.08.2016 (predmetný podnet sa týkal rozhodnutí ministerstva o
určení prieskumných území na ropu a horľavý zemný plyn vo vzťahu k prieskumným územiam Svidník,
Snina a Medzilaborce). Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, netrestný odbor listom č. VI/1
Gd 367/16/1000-10 zo dňa 15.11.2016 oznámila ministerstvu, že nezistila zákonné podmienky pre
vykonanie opatrení voči namietaným rozhodnutiam ministerstva a príslušný prokurátor podnet odložil.
55. Žalobca v rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci samej č.
6109/2018-5.3,31581/2018 zo dňa 08.06.2018 (rozhodnutie o zmene - zmenšení prieskumného územia
Svidník - ropa a horľavý zemný plyn) neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by namietal ohrozenie, resp.
porušenie záujmu na ochrane životného prostredia. Celá argumentácia žalobcu je zameraná výhradne
len na žalobcom tvrdenú nesprávnosť postupu ministerstva dôvodiac, že platnosť prieskumného územia



s ohľadom na § 24 ods. 8 geologického zákona skončila 01.08.2014 a každé ďalšie rozhodnutie
ministerstva o predĺžení doby platnosti bolo ničotným (nulitným) rozhodnutím. Ďalej argumentuje, že v
súčasnosti podľa jeho názoru neexistuje platné predmetné prieskumné územie, a preto podľa žalobcu
nie je možné takéto neexistujúce prieskumné územie ani nijakým spôsobom meniť.
56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že správna žaloba žalobcu s ohľadom na
dôvody uvedené v rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci samej vyznieva ako
zdanlivý záujem žalobcu na ochrane životného prostredia, keď z jeho obsahu podľa názoru žalovaného
vyplýva snaha žalobcu o to, aby predmetné prieskumné územie nebolo určené.
57. Pokiaľ žalobca sleduje zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 9521/2018-9.2 zo
dňa 29.10.2018 (rozhodnutie vo veci samej o zmene - zmenšení prieskumného územia), potom v
prípade úspechu takejto žaloby by bolo výsledkom zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci
prvostupňovému správnemu orgánu, čiže zachovanie stavu pred zmenšením prieskumného územia až
do vydania nového rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v správnom konaní tvrdí, že predĺžením doby platnosti
prieskumného územia dôjde k negatívnemu vplyvu na životné prostredie, potom je zrejmé, že podľa
logiky žalobcu rovnako negatívnym vplyvom na životné prostredie by bolo zväčšenie prieskumného
územia, ku ktorému by došlo v prípade, ak by bol žalobca v tomto súdnom konaní úspešný a rozhodnutie
ministerstva o zmenšení prieskumného územia by bolo vo veci konajúcim správnym súdom zrušené.

IV. Relevantné právne predpisy
58. Podľa § 2 zákona č. 17/1992 Zb. životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky
existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ď alšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä
ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.
59. Podľa § 9 zákona č. 17/1992 Zb. ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa
predchádza zne č is ť ovaniu, alebo poškodzovaniu životného prostredia, alebo sa toto znečisťovanie,
alebo poškodzovanie jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných
väzieb, ako aj ochranu životného prostredia ako celku.
60. Podľa § 11 ods. 1 geologického zákona geologická úloha je vecné, miestne a časové vymedzenie
okruhu otázok vyjadrujúcich hospodársky, vedecký alebo technický cieľ úlohy, ktorá sa má projektovať
a riešiť geologickými prácami a vyhodnotiť v záverečnej správe geologickej úlohy.
61. Podľa § 11 ods. 2 geologického zákonag eologickú úlohu určuje ten, kto financuje geologické práce
(ďalej len „objednávateľ“). Na určenie a realizáciu určitej geologickej úlohy sa môžu objednávatelia
združiť.
62. Podľa § 12 ods. 1 geologického zákona na geologickú úlohu vypracúva zhotoviteľ geologických
prác projekt geologickej úlohy. Projekt geologickej úlohy vyjadruje cieľ geologickej úlohy, navrhuje
a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác na riešenie geologickej úlohy a určuje metodický a
technický postup ich odborného a bezpečného vykonávania.
63. Podľa § 12 ods. 4 geologického zákona projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ po
predchádzajúcom písomnom súhlase zhotoviteľa geologických prác a jeho zástupcu, ak bol ustanovený.
64. Podľa § 12 ods. 5 geologického zákona na vybrané geologické práce podľa § 21 ods. 2 sa
vypracúva geologický zámer, ktorý obsahuje cieľ, špecifikáciu a rozsah navrhovaných prác s časovou
nadväznosťou ich realizácie.
65. Podľa § 14 ods. 2 geologického zákona zhotoviteľ geologických prác rieši geologickú úlohu v súlade
so schváleným projektom geologickej úlohy tak, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol jej cieľ. Riešenie
geologickej úlohy riadi zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy.
66. Podľa § 14 ods. 3 geologického zákona ak pri riešení geologickej úlohy zhotoviteľ geologických
prác zistí, že je potrebné voliť zásadne iný metodický alebo technický postup alebo vykonať podstatne
väčší rozsah geologických prác, ako obsahuje projekt geologickej úlohy, je povinný navrhnúť zmenu
projektu geologickej úlohy. Do schválenia zmeny projektu geologickej úlohy môže v riešení pokračovať
geologickými prácami, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena projektu geologickej úlohy, len v rozsahu
a za podmienok určených objednávateľom.
67. Podľa § 14 ods. 4 geologického zákona zhotoviteľ geologických prác navrhne zmenu projektu
geologickej úlohy, prípadne zastavenie geologických prác aj vtedy, ak zistí, že cieľ geologickej úlohy
nemožno dosiahnuť najmä z dôvodu, že geologické pomery sa podstatne líšia od predpokladov v
schválenom projekte geologickej úlohy.
68. Podľa § 14 ods. 6 geologického zákona zmenu projektu geologickej úlohy a zámenu geologických
prác schvaľuje objednávateľ.“
69. Podľa § 23 ods. 3 geologického zákona návrh na určenie prieskumného územia v etape
vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu obsahuje



a) názov alebo obchodné meno a sídlo objednávateľa a originál výpisu z obchodného registra alebo
jeho úradne osvedčenú kópiu,
b) názov prieskumného územia,
c) názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné
územie nachádza,
d) cieľ geologickej úlohy a označenie vybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu,
e) geologické práce, ktorých použitie sa predpokladá,
f) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy,
g) návrh vymedzenia prieskumného územia na mape prieskumného územia podľa odseku 13, súradnice
vrcholových bodov na povrchu a rozlohu prieskumného územia v km2 zaokrúhlenú na dve desatinné
miesta, osvedčené hlavným banským meračom alebo autorizovaným geodetom a kartografom v piatich
vyhotoveniach,
h) rozpočet geologickej úlohy,
i) návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti časti prieskumného územia v katastrálnych územiach.“
70. Podľa § 23 ods. 4 geologického zákona k návrhu na určenie prieskumného územia v etape
vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu objednávateľ, a ak ide
o osobitné prieskumné územie zhotoviteľ geologických prác, priloží
a) geologický zámer,
b) údaje o zhotoviteľovi geologických prác, ktorými sú názov, sídlo, číslo a dátum vydania geologického
oprávnenia,
c) údaje o iných prieskumných územiach, chránených územiach, chránených ložiskových územiach,
prípadne o dobývacích priestoroch zasahujúcich do prieskumného územia alebo bezprostredne s ním
hraničiacich,
d) vyjadrenie okresného úradu v sídle kraja nie staršie ako tri mesiace,
e) stanovisko štátneho geologického ústavu nie staršie ako tri mesiace,
f) stanoviská orgánov dotknutých obcí a samosprávnych krajov, ktoré sa pri návrhu na určenie
prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov vyjadrujú ku geologickému zámeru z hľadiska
cieľov a priorít programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí a samosprávnych krajov alebo
záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie; dotknutou obcou sa rozumie obec, v katastrálnom
území ktorej sa prieskumné územie nachádza, a dotknutým samosprávnym krajom, samosprávny kraj,
na ktorého území sa nachádzajú dotknuté obce.“
71. Podľa § 25 ods. 8 geologického zákona držiteľ prieskumného územia predloží ministerstvu schválený
projekt geologickej úlohy s vyriešenými stretmi záujmov chránenými osobitnými predpismi vypracovaný
v súlade s predloženým geologickým zámerom podľa § 23 ods. 4 písm. a) do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, inak ministerstvo prieskumné
územie zruší.“
72. Podľa § 25 ods. 10 geologického zákona držiteľ prieskumného územia predloží ministerstvu každú
zmenu projektu geologickej úlohy do 30 dní od jej schválenia. O zmenu rozhodnutia pri zmene údajov
uvedených v § 23 ods. 13 písm. l) môže požiadať najskôr po začatí vykonávania geologických prác
podľa § 22 ods. 5 a najneskôr jeden rok pred uplynutím doby platnosti prieskumného územia.
73. Podľa čl. 2 ods. 2 smernice EIA posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do
jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných
procesov alebo postupov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice.
74. Podľa čl. 8a ods. 3 smernice EIA v prípade členských štátov využívajúcich postupy uvedené v článku
2 ods. 2, ktoré sú iné ako postupy na udelenie povolenia, sa požiadavky stanovené v odseku 1 prípadne
v odseku 2 tohto článku považujú za splnené, ak akékoľvek rozhodnutie vydané v dôsledku týchto
postupov obsahuje informácie uvedené v týchto odsekoch a sú zavedené mechanizmy, ktoré umožňujú
splnenie požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku.
75. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
76. Podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru zainteresovanou verejnosťou „Zainteresovana´ verejnosť“
znamena´ verejnosť, ktora´ je alebo by mohla by ovplyvnena´ rozhodovaci´m procesom ty´kaju´cim sa
zˇivotne´ho prostredia, alebo sa o tento proces zauji´ma; pre potreby tejto defini´cie sa mimovla´dne
organiza´cie podporuju´ce ochranu zˇivotne´ho prostredia a spaju´ce vsˇetky pozˇiadavky vnu´trosˇta
´tneho pra´va povazˇuju´ za zauji´maju´ce sa o rozhodovaci´ proces.



77. Podľa čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru kazˇda´ Strana v ra´mci svojho vnu´trosˇta´tneho pra´va
zabezpei´, aby kazˇdy´, kto sa domnieva, zˇe jeho zˇiadosť o informa´cie na za´klade la´nku 4 nebola
zohľadnena´, bola neopra´vnene zamietnuta´, či uzˇ čiastone alebo u´plne, neprimerane zodpovedana´
alebo sa s ňou nenalozˇilo tak, ako sa malo v su´lade s ustanoveniami uvedene´ho la´nku, mal pri´stup
k procesu presku´mania pred su´dom alebo iny´m neza´visly´m a nestranny´m orga´nom ustanoveny
´m za´konom.
78. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru naviac, bez toho, aby boli dotknute´ procesy presku´mania
uvedene´ v odsekoch 1 a 2, kazˇda´ Strana zabezpei´, ak su´ splnene´ podmienky uvedene´ v jej vnu
´trosˇta´tnom pra´ve, ak su´ nejake´, aby lenovia verejnosti mali pri´stup k spra´vnemu alebo su´dnemu
konaniu umozˇuju´cemu napadnutie u´konov a opomenuti´ su´kromny´ch oso^b a orga´nov verejnej
moci, ktore´ su´ v rozpore s jej vnu´trosˇta´tnym pra´vom v oblasti zˇivotne´ho prostredia.

V. Posúdenie veci správnym súdom

79. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182
SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup
správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
80. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
81. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
82. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv  proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
83. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný  na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
84. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.  V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
85. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe vzniesol zásadnú pripomienku, že v prípade
úspechu žalobcu vo veci samej a zrušením rozhodnutia, ktorým bolo zmenšené prieskumné územie, by
sa vec vrátila do stavu pred zmenšením prieskumného územia.
86. Uvedenú pripomienku žalovaného súd považoval za logickú.
87. Pokiaľ by správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný nepriznal
žalobcovi postavenie účastníka konania v správnom konaní vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného
územia Svidník podľa § 22 a § 23 geologického zákona vedeného na ministerstve pod číslom spisu:
6109/2018-5.3., žalobca by mal možnosť účasti na administratívnom konaní, pričom je logickým
predpokladom, že jeho snaha byť účastníkom by mala smerovať k tomu, aby argumentoval proti vydaniu
takého rozhodnutia, aké si žiadal podávateľ návrhu, spoločnosť Alpine Oil and Gas, s.r.o.. Iracionálnou
sa javí predpoklad, že by sa žalobca domáhal byť účastníkom konania, kedy by jeho cieľom bolo podporiť
návr adresovaný správnemu orgánu - takáto iniciatíva sa logicky nepredpokladá.
88. Za zrejmého predpokladu, že je v záujme žalobcu ochrana životného proistredia a jeho hlavným
motívom je ingerencia smerom k čo najúčinnejšiemu obmedzeniu geologických prác ako činnosti, ktorá
má (negatívny) vplyv na životné prostredie, potom v nadväznosti na to musel správny súd pokračovať
v úvahe, že pokiaľ žalobca v konaní k skôr vydanému rozhodnutiu žalovaného č. 5021/2016-7.3 zo dňa
14.06.2016, ktorým ministerstvo rozhodlo o zmene prieskumného územia a predĺžení doby platnosti



prieskumného územia Svidník argumentoval, že predĺžením doby platnosti prieskumného územia dôjde
k negatívnemu vplyvu na životné prostredie, potom možno očakávať, že by v konaní, ak by bol jeho
účastníkom, žalobca argumentoval v prosech návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o. vo veci
zmenšenia prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“, keďže je nepochybným faktom,
že v porovnaní so zväčšením (resp. zachovaním pôvodného) prieskumného územia je zmenšenie
prieskumného územia pre životné prostredie na prospech.
89. Povedané inak, zväčšenie resp. zachovanie pôvodného rozsahu prieskumného územia by bolo pre
životné prostredie škodlivejším riešením ako jeho zmenšenie, ktoré bolo predmetom žiadosti spoločnosti
Alpine Oil and Gas, s.r.o..  Práve k takémuto, pre žalobcu neželaného, efektu by nepochybne došlo v
prípade, ak by rozhodnutie žalovaného o zmenšení prieskumného územia bolo zrušené.
90. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická
a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

91. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho
hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom
prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach
materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,
resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS
2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným
súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je
zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

92. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalobca sa domáhal účastníctva v predmetnom
administratívnom konaní z titulu, že je občianskym združením vzniknuvším ako iniciatíva na záchranu
prirodzeného lesa na Zemi vnímajúc sa ako zainteresovaná verejnosť, ktorá je, alebo by mohla byť,
ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia a predovšetkým odvolávajúc sa
na Aarhuský dohovo.
93. Zmylsom a cieľom Aarhuského dohovoru je umozˇniť úcˇinnú u´cˇastˇ verejnosti pri priji´mani
´ rozhodnuti´, vyjadrovatˇ svoje stanoviska´ a za´ujmy, ktore´ mo^zˇu bytˇ relevantne´ k dany´m
rozhodnutiam a umozˇnˇuje osobe s rozhodovacou pra´vomocou ich zohlˇadnˇovatˇ, a ty´m zvysˇovatˇ
zodpovednostˇ a transparentnostˇ rozhodovacieho procesu a prispievatˇ k verejne´mu povedomiu o
environmenta´lnych ota´zkach a podpore priji´many´ch rozhodnuti´. Má sa tým predovšetkým na mysli
právo zainteresovanej verejnosti na informácie a spoluúčasť na riešeniach, pri ktorých sa predpokladá
záporný vplyv na životné prostredie.
94. Požiadavka žalobcu byť akceptovaný ako účastník konania sa vzhľadom na vyššie uvedené
vysvetlenie javila ako samoúčelná, pretože nie je rozumným predpokladať, že by jeho účasť v
predmetnom administratívnom konaní prispela k zmyslu a cieľu umožniť verejnosti  zúčastniť sa na
rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia, keďže predmetom konania bolo rozhdonutie
o zmenšení prieskumného územia, ktorého efektom nebude záporný vplyv na životné prostredie ale
naopak, zmenšenie prieskumného územia je pre životné prostredie na prospech.
95. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je okrem iného aj
to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická osoba alebo právnická osoba ukrátená na
svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žalobná
legitimácia sa v tomto zmysle odvíja od situácie, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu. To znamená,
že ide o jednostranný úkon správneho orgánu (štátnej autority), ktorý vzťahuje sa ku konkrétnej veci s
konkrétnym adresátom, záväzne a direktívne zasahujúci do práv a povinností.
96. Ukrátenie žalobcu na jeho právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobcu,
sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobcu. V každom musí byť
rozhodnutie správneho orgánu priamo ohroziť  subjektívne práva žalobcu alebo  aspoň spôsobilé
takéhoto ohrozenia.



97. Žalobca, ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, nebol na svojich právach rozhodnutiami
žalovaného defacto poškodený a zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí by v konečnom dôsledku
ani neprinieslo priaznivejší výsledok pre žalobcom hájené záujmy (ochrana živorného prostredia). Preto
správna žaloba a v nej uvedený návrh na zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutých neboli adekvátne
účelu a zmyslu správneho súdnictva, ktorým je ochrana účastníka administratívneho konania a jeho práv
právam alebo právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy.
98. Správny súd sa stotožnil aj s právnym názorom žalovaného ohľadom nevyhnutnosti účasti žalobcu
v napadnutom administratívnom konaní o zmene (zmenšení) prieskumného územia vyjadrenom v jeho
rozhodnutiach a opísaných v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
99. Žalobca bol účastníkom administratívneho konania pred Okresným úradom Bardejov, odbor
starostlivosti o životné prostredie, ktorého predmetom bolo posúdenie v rámci projektu geologickej úlohy
a v určenom prieskumnom území Svidník predpokladaného uskutočnenia prieskumného geologického
vrtu „SMILNO - Pracovisko prieskumného vrtu AOG - Smilno - 1“, v k. ú. Smilno, ktorý nebol pôvodne
predmetom projektu geologickej úlohy zo dňa 20.02.2006, pričom výsledkom konania bolo rozhodnutie č.
OÚ-BJ- OSZP/2017/006885-0065 - Cej zo dňa 02.08.2017, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
100. Smernice EIA dáva členským štátom na výber, či vplyv na životné prostredie bude posudzovať
samostatne pred povoľovacím konaním, alebo spolu s povoľovacím konaním, pričom je podmienkou,
relevantná činnosť sa uskutoční až po posúdení vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ bolo pred
samotným určením prieskumného územia posúdenie vplyvov na životné prostredie uskutočnené,
nemožno v danom kontexte žalobcom vytýkaného postupu konštatovať akékoľvek porušenie zákona
č. 24/2006 Z.z., smernice EIA a Aarhuského dohovoru, keďže žalobca ako účastník vyššie uvedeného
konania mal možnosť aktívne uplatňovať svoje práva týkajúce sa ochrany životného prostredia
vyplývajúce mu zo  zákona č. 24/2006 Z.z., smernice EIA a Aarhuského dohovor, pričom však možno
prisvedčiť žalovanému, že jeho konaním nebol žalobca ukrátený na svojich právach, najmä práve
zúčastniť konania vo veciach týkajúcich sa životného prostredia.
101. Pokiaľ však žalobca namietal, že žalovaný už pri predĺžení doby platnosti prieskumného územia
Svidník postupoval v rozpore s ustanoveniami § 22 ods. 1, § 24 ods. 8, ods. 10 a ods. 12 a § 23
ods. 7 geologického zákona, teda vytýkal pochybenia správnemu orgánu v konaniach predchádzajúcich
konaniu napadnutého predmetnou správnou žalobou, nemožno sa takýmito námietkami ako právne
irelevantnými zaoberať z dôvodu odstupu času, ktorý uplynul od ich vydania rozhodnutí, ktoré boli
výsledkom týchto konaní ( § 181 SSP).
102. Prieskumným územím sa stanovujú hranice priestoru vymedzeného na povrchu na návrh
objednávateľa, a to z dôvodu odlíšenia od iných území (vrátane prieskumných), aby  sa neprekrývali
prípadné záujmy viacerých držiteľov prieskumných území, alebo iných dobývacích priestorov. Určenie
prieskumného územia nie je povolením, na základe ktorého možno realizovať  geologické práce. Tiež
je pravdou, že určením prieskumného územia preto nie sú vylúčené povinnosti posudzovať vplyv na
životný prostredie činností vykonávaných v prieskumnom území a  držiteľ prieskumného územia musí
dodržiavať príslušné právne predpisy aj na úseku ochrany životného prostredia. Z uvedených dôvodov
správny súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že určovanie prieskumných území nie je povoľovacím
konaním, ktorému by mal predchádzať postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
103. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil. Žalobné dôvody neodôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí, ako to žiadal žalobca, preto
súd žalobu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP.
104. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo
požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.
105. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                    (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa            § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).