{"guid": "5ed9ee77-b31a-473c-b275-55ad85a7bed6:787cd64f-88fb-409c-a52f-a54effb74f7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2", "spisova_znacka": "6S/185/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/185/2017 z 3. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júna 2020, sp. zn. 6S/185/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2", "identifikacne_cislo": "1017201797", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2020-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/85", "nazov": "zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/787cd64f-88fb-409c-a52f-a54effb74f7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/185/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201797
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Občianski liberáli, so sídlom Jána
Smreka 6158/10, 841 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Milan Hlušák, advokát, so sídlom Na križovatkách
37/E, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických
strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-
OVR2-2017/020461-005 zo dňa 17.07.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 23.10.2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
správny súd) sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2017/020461-005
vydaného dňa 17.07.2017 (ďalej len napadnuté rozhodnutie),  vrátenia  veci  žalovanému na ďalšie
konanie, ako aj priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Zároveň navrhol priznať žalobe
odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ktorý návrh
správny súd uznesením č. k. 6S/185/2017-18 zo dňa  02.02.2018 zamietol.

Priebeh administratívneho konania.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje aj: písomnosť -
oznámenie žalovaného zo dňa 17.05.2017 adresované žalobcovi o začatí konania o uložení pokuty,
upovedomenie žalobcu o práve  vyjadriť sa pred rozhodnutím zo dňa 08.06.2017, úradný záznam
žalovaného zo dňa 15.06.2017 - nahliadnutie do spisu štatutárnym zástupcom žalobcu, vyjadrenie
žalobcu zo dňa 20.06.2017 spolu s prílohami: Výročná správa za rok 2016, doklad Slovenskej pošty a.
s. o úhrade 0,50 € dňa 08.03.2017, originál  listu internej evidencie odoslanej pošty žalobcu.

Rozhodnutie správneho orgánu.

3. Napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo: SVS-OVR2-2017/020461-005 zo dňa 17.07.2017 bolo
rozhodnuté o uložení pokuty žalobcovi vo výške 3 500 € za správny delikt uvedený v § 31 ods. 2 zákona
č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 85/2005 Z. z.), ktorého sa politická strana - žalobca dopustila tým, že v lehote, t. j. do 30.04.2017
nepredložila žalovanému  Výročnú správu za rok 2016 (ďalej aj len výročná správa).



4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný po citácii zákonných ustanovení §  30 ods.  1 veta prvá a veta
druhá a § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. uviedol, že  politická strana -  Občianski liberáli (žalobca),
nepredložil žalovanému - Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán výročnú
správu za rok 2016, čím si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z.

5. V nadväznosti na uvedené zistenie žalovaný zaslal  dňa 18.05.2017 žalobcovi na adresu, ktorú
oznámil na doručovanie písomností, a to: Občianski liberáli, Mgr. Rastislav Guľaša, Jána Smreka
6158/10, 841 08 Bratislava 49, zásielkou „DORUČENKA DOPORUČENE DO VLASTNÝCH RÚK“
oznámenie o začatí konania o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005
Z. z., v ktorom ho zároveň upovedomil, že má v súlade s § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia.

6. Žalovaný v predmetnom oznámení tiež žalobcu vyzval, aby v prípade, ak disponuje dôkazom
preukazujúcim odoslanie výročnej správy za rok 2016 (napr. na poštovú prepravu), tento mu predložil.

7. Žalobca ako účastník správneho konania si doručovanú zásielku prevzal dňa 23.05.2017 a uvedeným
dňom začalo v súlade s § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie o uložení pokuty. Žalovaný uviedol,
že žalobca vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty mu nedoručil, a ani nepredložil
žiaden dôkaz preukazujúci odoslanie výročnej správy.

8. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

9. V súlade s citovaným ustanovením Správneho poriadku, žalovaný dňa 09.06.2017 zaslal žalobcovi
upovedomenie o práve vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto
upovedomenia.

10. V upovedomení bol žalobca informovaný, že oznámenie o začatí správneho konania s výzvou
na predloženie dôkazu, preukazujúceho odoslanie výročnej správy za rok 2016 mu bolo doručené
dňa 23.05.2017, pričom svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty žalovanému
nedoručil, a ani nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci odoslanie výročnej správy. Žalobca si toto
upovedomenie prevzal dňa 13.06.2017.

11. Dňa 15.06.2017 sa na správny orgán (žalovaný) dostavil pán Rastislav Guľaša, štatutárny orgán
žalobcu s tým, že požiadal o nahliadnutie do administratívneho spisu, týkajúceho sa konania o uložení
pokuty, vedeného pod číslom: SVS-OVR2-2017/020461, čomu bolo v súlade s § 23 Správneho poriadku
vyhovené.

12. Následne, dňa 21.06.2017 žalobca doručil k predmetnému upovedomeniu vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že sa podľa jeho názoru správneho deliktu nedopustil a výročnú správu za rok 2016 podal
na poštovú prepravu dňa 08.03.2017. Administratívnym pochybením z jeho strany bola zásielka na
poštovú prepravu podaná ako obyčajná listová zásielka, pričom ako dôkaz predložil fotokópiu potvrdenky
o úhrade poštovného za odoslanie zásielky s výročnou správou, ktorý bol vystavený hneď po prijatí
zásielky na poštovú prepravu Slovenskou poštou, a.s. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2017 nevykonával
žiadnu činnosť, nekomunikoval s inými osobami, okrem Štátnej komisie a jedinú zásielku, ktorú odoslal
bola výročná správa za rok 2016, o čom ako dôkaz priložil kópiu internej evidencie odoslanej pošty.

13. Žalobca v prílohe svojho vyjadrenia predložil žalovanému aj výročnú správu za rok 2016 a navrhol,
aby konanie vedené voči nemu bolo na základe predložených dôkazov zastavené.

14. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku: „ Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. “

15. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku: „ Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.“



16. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku: „Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. “

17. Žalovaný  dôkazy predložené žalobcom preskúmal a dospel k záveru, že ani jeden z predložených
dôkazov nepreukazuje odovzdanie výročnej správy za rok 2016 žalobcom na doručenie  prostredníctvom
poštovej prepravy.

18. Ako vyplýva z údajov uvedených na predloženej fotokópii potvrdenky, ide o potvrdenie vydané
Slovenskou poštou, a.s., o tom, že dňa 08.03.2017 bližšie neurčená osoba uhradila sumu 0,50 € za
využitie „iných“ poštových služieb. Toto potvrdenie nielen že neobsahuje žiadne údaje o odosielateľovi
a o adresátovi, ale ani o tom, že bola odosielaná listová zásielka.

19. Žalovaný tiež konštatuje, že ani fotokópia internej evidencie odoslanej pošty, ktorú žalobca predložil
ako dôkaz nepreukazuje, že žalobca skutočne výročnú správu za rok 2016 podal na poštovú prepravu
za účelom jej doručenia správnemu orgánu (žalovanému).

20. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu, že administratívnym pochybením z jeho strany bola zásielka s
výročnou správou za rok 2016 podaná na poštovú prepravu ako obyčajná listová zásielka mal žalovaný
za to, že v súlade so zásadou „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým a bedlivým („vigilantibus iura
scripta sunt“), bolo v záujme žalobcu, aby predvídal aj tú možnosť, že bude musieť doručenie výročnej
správy preukázať hodnoverným spôsobom. Uvedené platí o to viac, že výročná správa je najdôležitejšou
písomnosťou, ktorú má politická strana povinnosť každoročne vyhotoviť a žalovanému predložiť a že,
na jej nepredloženie sa viaže príslušná sankcia podľa zákona č. 85/2005 Z. z..

21. Na základe skutočnosti, že účastník konania (žalobca) nepreukázal hodnoverným spôsobom svoje
tvrdenie o odovzdaní, výročnej správy za rok 2016 na doručenie správnemu orgánu prostredníctvom
poštovej prepravy dňa 08.03.2017,  mal za preukázané, že účastník konania nepredložil výročnú správu
za rok 2016 v lehote podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z., t. j. do 30.04.2017.

22. Vzhľadom na to, že podľa § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. správny orgán (žalovaný) uloží politickej
strane pokutu vo výške 3 500 €, ak politická strana nepredloží výročnú správu v lehote podľa § 30 ods.
1 zákona č. 85/2005 Z. z., čím zákon vylúčil možnosť správnej úvahy správneho orgánu pri rozhodovaní
o výške ukladanej pokuty, žalovaným.

Žaloba.

23. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci (neuplatnenie zásady in dubio pro reo), považoval skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ napadnutého rozhodnutia za rozporný s obsahom administratívneho spisu, nemajúci v nich
oporu a zároveň mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní správneho orgánu,
ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.  Žalobca ako žalobné dôvody označil, že
podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. bol ako politická strana povinný doručiť žalovanému výročnú
správu za rok 2016 do 30.04.2017, no podľa názoru žalovaného si túto povinnosť nesplnil. Dôkazy
ním predložené žalovaný nepovažoval za dostatočne preukazujúce, že by výročnú správu žalovanému
odoslal. Preto žalobcovi uložil pokutu v zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., podľa ktorého
žalovaný „uloží strane pokutu 3 500 €, ak strana nepredložila výročnú správu v lehote podľa § 30 ods. 1“.

24. Žalobca uviedol, že bola pravda, že výročnú správu z dôvodu administratívnej chyby odoslal len
ako obyčajnú listovú zásielku, t. j. nie doporučene. Žalobca si uvedomuje, že vzniknutým problémom
by sa vyhol, keby výročnú správu odoslal doporučene. Na druhej strane sa však domnieva, že aj ním
predložené dôkazy - potvrdenie Slovenskej pošty o zaplatení ceny poštovej služby zo dňa 08.03.2017
a výpis z knihy odoslanej pošty žalobcu - môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok, ktorý dostatočne
preukazuje jeho tvrdenia.

25. Žalobca preto navrhol vykonať dokazovanie prostredníctvom uvedených dvoch dôkazov, t. j.
prostredníctvom potvrdenia Slovenskej pošty o zaplatení ceny poštovej služby zo dňa 08.03.2017 a
výpisu z jeho knihy odoslanej pošty.



26. V tomto smere sa žalobca navyše domnieval, že ak mal žalovaný pochybnosti, či  výročnú správu
skutočne odoslal, mal uplatniť zásadu in dubio pro reo. Ako totiž vyplýva z ustálenej judikatúry najvyšších
súdnych autorít (R 11/2014) a nepriamo aj z § 195 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku (SSP),
táto zásada sa uplatňuje nielen v trestnom práve, ale aj v oblasti správneho trestania.

27. Žalobca sa pritom domnieval, že ním predložené doklady boli dostatočné, aby vyvolali u žalovaného
oprávnenú pochybnosť. Na ich základe a v súlade s uvedenou zásadou in dubio pro reo mala preto
uzavrieť, že žalobca výročnú správu odoslal, a teda že si splnil svoju povinnosť podľa § 30 ods. 1 zákona
č. 85/2005 Z. z.

28. Uvedené by malo platiť o to viac, že pri porušení § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. uloženie pokuty
nie je jediným negatívnym dôsledkom. Podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. totiž platí, že ak politická
strana nepredloží žalovanému výročnú správu včas za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné
obdobia, ministerstvo na základe oznámenia žalovaného túto stranu zapíše v registri strán s dodatkom
„v likvidácii“, čím strana vstúpi do likvidácie a môže vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu s jej zrušením.

29. Na základe uvedeného sa žalobca domnieval, že v dôsledku neakceptovania ním predložených
vyššie uvedených dôkazných prostriedkov žalovaným, bol skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu, čím bol daný
dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

30. Žalobca sa zároveň domnieval, že neuplatnenie zásady in dubio pro reo predstavuje nesprávne
právne posúdenie veci, ako aj také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej
moci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Boli  teda naplnené dôvody pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP.

31. Replikou zo dňa 16.02.2018 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe
a zotrval na svojich námietkach.

Vyjadrenie žalovaného.

32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa  16.01.2018 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť a
zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo zákonné a správne.

33. K podaným žalobným námietkam sa vyjadril s tým, že podľa § 30 ods. 1 prvá a druhá veta a § 31 ods.
2 zákona č. 85/2005 Z. z.  napadnutým rozhodnutím uložil politickej strane Občianski liberáli (žalobca),
pokutu vo výške 3 500 € za správny delikt uvedený v § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorého sa
žalobca dopustil tým, že v lehote podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z., t. j. do 30. apríla 2017 mu
nepredložil  výročnú správu za rok 2016.

34. K tvrdeniu žalobcu, že výročnú správu za rok 2016 štátnej komisii odoslal poštovou zásielkou dňa
08.03.2017, pričom z dôvodu administratívnej chyby odoslal zásielku len ako obyčajnú listovú zásielku,
domnieva sa však, že ním predložené dôkazy - potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. o zaplatení ceny
poštovej služby zo dňa 08.03.2017 a výpis z knihy odoslanej pošty môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok,
ktorý dostatočne preukazuje jeho tvrdenia žalovaný, ktorý sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje a
uviedol nasledovné:
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku „ Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe. “
Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku: „ Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. “
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku: „Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. “

35. Žalobca už v správnom konaní tvrdil, že výročnú správu za rok 2016 odoslal na doručenie štátnej
komisii prostredníctvom poštovej prepravy a za účelom preukázania svojho tvrdenia predložil fotokópiu
potvrdenky Slovenskej pošty, a. s. o úhrade ceny poštovej služby a fotokópiu výpisu z knihy odoslanej
pošty.



36. Ako vyplýva z údajov uvedených na predloženej fotokópii potvrdenky, ide o potvrdenie vydané
Slovenskou poštou, a. s. o tom, že dňa 08.03.2017 bližšie neurčená osoba uhradila sumu 0,50 € za
využitie „iných“ poštových služieb. Toto potvrdenie nielenže neobsahuje žiadne údaje o odosielateľovi a
o adresátovi, ale ani o tom, že bola odosielaná listová zásielka.

37. K fotokópii výpisu z knihy odoslanej pošty žalovaný uviedol, že keďže bola interná evidencia pošty v
úplnej dispozičnej sfére žalobcu, nemožno ju považovať za relevantný dôkaz, a to ani sám o sebe, ani
v spojení s predloženým potvrdením o úhrade sumy za využitie „iných“ poštových služieb. Tento názor
zastával žalovaný z dôvodu, že v prípade knihy odoslanej pošty ide iba o internú evidenciu žalobcu, ktorú
si vedie sám, a preto žalobcovi nič nebránilo, aby v poštovej knihe účelovo uviedol akékoľvek údaje.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol svoje tvrdenie
o tom, že výročnú správu za rok 2016 odoslal na doručenie štátnej komisii prostredníctvom poštovej
prepravy, pretože ani jeden z dôkazov predložených žalobcom takúto skutočnosť nepreukazoval.
Uvedené tvrdenie žalobcu z tohto dôvodu žalovaný považoval za účelové.

39. Ako uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta
sunt“ (právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým a bedlivým) bolo v záujme žalobcu predvídať možnosť,
že bude musieť odoslanie výročnej správy preukázať hodnoverným spôsobom. Uvedené platí o to viac,
že výročná správa je najdôležitejšou písomnosťou, ktorú mal žalobca povinnosť každoročne vyhotoviť
a jemu predložiť a že sa na jej nepredloženie sa viaže príslušná sankcia podľa zákona č. 85/2005 Z. z..

40. Tento jeho názor  je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý napr. v uznesení zo dňa 06.07.2010 sp. zn. 2 Sžf 8/2009
uviedol, že: „ Je na účastníkovi konania, aby preukázal odoslanie podania súdu, či už podacím lístkom,
predložením druhopisu podania s potvrdením podateľne súdu o prevzatí zásielky doručenej osobne,
predložením výpisu z elektronickej pošty o odoslaní zásielky alebo predložením telefaxového potvrdenia
o bezchybnom odoslaní podania spolu s potvrdením., že podanie bolo odoslané príslušnému súdu s
výsledkom doručenia „OK“. Žalobkyňa žiadnym z uvedených spôsobov nepreukázala odoslanie zásielky
obsahujúcej vyčíslenie trov konania súdu, podanie nebolo urobené ani ústne do zápisnice súdu, podanie
sa v súdnom spise pred podaním odvolania nenachádza, preto odvolací súd na tvrdenie žalobkyne, že
trovy vyčíslila a zaslala súdu 4. septembra 2009, neprihliadol a vyhodnotil ho ako účelové. Ak žalobkyňa
zaslala vyčíslenie trov konania prostredníctvom pošty obyčajne, neuniesla povinnosť tvrdenia, čo je jej
v tomto prípade na ťarchu (s poukazom na zásadu vigilantibus iura). Iný prípad by nastal vtedy, ak by
žalobkyňa zaslala vyčíslenie trov konania doporučene a predložila by doklad o odoslaní podania (podací
lístok), v tom prípade by nemohlo byť žalobkyni na ujmu, keby pošta nedoručila zásielku súdu, pretože
by žalobkyňa preukázala zaslanie zásielky súdu; o tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde. “

41. K tvrdeniu žalobcu, že výročnú správu odoslal ako obyčajnú listovú zásielku z dôvodu
administratívnej chyby, žalovaný uviedol, že pri konštrukcii objektívnej zodpovednosti za správny delikt
uvedený § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. je prípadne nedbanlivostné zavinenie irelevantné z hľadiska
posudzovania zodpovednosti žalobcu za spáchanie uvedeného správneho deliktu.

42. Svoj názor žalovaný o. i. opieral o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 37/2012, v ktorom
uviedol, že: „Zodpovednosť za správny delikt je konštruovaná ako objektívna, teda neposudzuje sa,
či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného alebo nedbanlivostného konania páchateľa.
Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke
zodpovednosti za toto porušenie. “

43. Na základe všetkých skutočností,  sa žalovaný nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v
dôsledku neakceptovania ním predložených dôkazov bol skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu.

44. Žalobca sa ďalej v žalobe domnieval, že ním predložené doklady boli dostatočné, aby u žalovaného
vyvolali oprávnenú pochybnosť a tiež sa domnieval, že ak mal žalovaný pochybnosti, či výročnú správu
skutočne odoslal, mal uplatniť zásadu trestného práva „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech
obvineného). Podľa žalobcu mal žalovaný v súlade so zásadou ,, in dubio pro reo “ uzavrieť, že
výročnú správu odoslal, a teda že si splnil svoju povinnosť podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z..



Podľa žalobcu by uvedené malo platiť o to viac, že pri porušení § 30 ods. 1  uloženie pokuty nie je
jediným negatívnym dôsledkom. Podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. totiž platí, že ak politická
strana nepredloží žalovanému výročnú správu včas za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné
obdobia, ministerstvo vnútra na základe oznámenia žalovaného túto stranu zapíše v registri strán s
dodatkom „v likvidácii“, čím strana vstúpi do likvidácie a môže vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu s
jej zrušením. Žalobca mal tiež za to, že neuplatnenie zásady „in dubio pro reo“ predstavuje nesprávne
právne posúdenie veci, ako aj také porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej moci, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

45. K vyššie uvedeným právnym názorom žalobcu žalovaný uviedol, že si bol vedomý povinnosti
správnych orgánov v správnom konaní, osobitne v oblasti správneho trestania primerane uplatňovať
základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a zásady ukladania trestov podľa
Trestného zákona.

46. Zároveň tiež uviedol, že dôkazy predložené žalobcom v správnom konaní za účelom preukázania
jeho tvrdenia o tom, že výročnú správu za rok 2016 odoslal na doručenie štátnej komisii prostredníctvom
poštovej prepravy v zákonom ustanovenej lehote nepovažoval za preukazné, nevyvolali u neho žiadnu
oprávnenú pochybnosť, a preto zásadu „ in dubio pro reo “ neuplatnil.

47. Žalovaný tiež pokladal za potrebné uviesť, že považuje za absolútne neprípustné, aby doklad o
úhrade bližšie neidentifikovanej poštovej služby bližšie neurčenou osobou a bez akýchkoľvek údajov o
adresátovi postačoval na vzbudenie pochybností, a tým v spojení s uplatnením trestnoprávnej zásady „in
dubio pro reo“ na vyvinenie sa žalobcu zo spáchania správneho deliktu nepredloženia výročnej správy
v zákonom ustanovenej lehote.

48. Podľa § 30 ods. 8 zákona o politických stranách: „Ak strana nepredloží štátnej komisii výročnú
správu v lehote podľa odseku 1 za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia alebo ak
strana nepredloží úplnú výročnú správu ani po výzve podľa odseku 6 za dve bezprostredne po sebe
nasledujúce účtovné obdobia, ministerstvo na základe oznámenia štátnej komisie túto stranu zapíše v
registri strán s dodatkom „v likvidácii“. Dňom zápisu vstupuje strana do likvidácie a bude môcť vykonávať
iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany. “

49. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie zákona č. 85/2005 Z. z. žalovaný konštatoval, že
žalobca nepredložil výročnú správu za rok 2015, ani za rok 2016, čím došlo k naplneniu zákonných
predpokladov na postup podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. Tiež považoval za potrebné uviesť
aj to, že žalobca si svoje zákonné povinnosti podľa zákona č. 85/2005 Z. z. systematicky neplní už od
roku 2010.

50. Skutočnosť, že žalobcovi hrozí likvidácia nemala a ani nemôže mať osobitný význam pri jeho
rozhodovaní  v správnom konaní, vedenom podľa § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. (nepredloženie
výročnej správy v zákonnej lehote). Ide výlučne o dôsledok žalobcovho dlhodobého nezodpovedného
prístupu k plneniu si svojich zákonných povinností.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

51. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že  žalobné námietky nie sú dôvodné.

52. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



54. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

55. Podľa § 30 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 85/2005 Z. z. politická strana je povinná vyhotovovať
výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok
doručuje strana Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán každoročne najneskôr
do 30. apríla v listinnej podobe a v elektronickej podobe.

56. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. štátna komisia uloží strane pokutu 3 500 eur, ak strana
nepredložila výročnú správu v lehote podľa § 30 ods. 1.

57. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu ako aj napadnutého rozhodnutia
žalovaného v  rozsahu žalobných  námietok.

58. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j.  musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

59.  Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

60. Správny súd  má za to, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného a v ňom sa
nachádzajúcich dokladov jednoznačne vyplýva, že žalobca - politická strana si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a svoju výročnú správu za rok 2016 nepredložil žalovanému ako príslušnému orgánu verejnej
správy v zákonom určenej lehote (§ 30 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 85/2005 Z. z. - 30.04.2017),
a to ani v listinnej a ani elektronickej podobe. Po zistení takejto skutočnosti má žalovaný povinnosť vždy
(obligatórne) za nesplnenie takejto povinnosti politickej strany uložiť sankciu - pokutu v určenej výške
3 500 €. Uložiť takúto sankciu má orgán verejnej správy povinnosť aj v prípade, ak by výročnú správu
politická strana nepredložila mu v zákonnej lehote.

61. Jednou zo základných povinností politickej strany vo vzťahu k žalovanému je v zmysle § 30
ods. 1, 2 zákona č. 85/2005 Z. z. jej povinnosť  každoročne vyhotoviť výročnú správu o svojej
činnosti a v zákonom stanovenej lehote ju aj doručiť (predložiť v listinnej a v elektronickej podobe)
žalovanému. Podľa správneho súdu z obsahu administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúcich
dôkazov vyplýva taký skutkový stav ako ho opísal v napadnutom rozhodnutí žalovaný, t. j. že žalobca
mu nedoručil v žiadnej podobe výročnú správu za rok 2016. Zároveň je správny súd názoru, že žalobca
nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy, ktoré by žalovaným zistený skutkový stav dôvodne spochybnili,
pričom s dôkazmi predloženými žalobcom (potvrdenie Slovenskej pošty a. s., zo dňa 08.03.2017 o
úhrade sumy 0,50 € a odpis internej evidencie odoslanej pošty žalobcu s vyznačeným odoslaním



Výročnej správy 2016 žalovanému dňa 08.03.2017) sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí
dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom a vyvodil  z neho aj logický záver. Správny súd prisvedčil
argumentom žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že predložené potvrdenie Slovenskej pošty
a. s., predstavuje len doklad vydaný Slovenskou poštou bližšie neoznačenej osobe o úhrade sumy 0,50
€ za využitie „iných“ poštových služieb. Predmetný doklad neobsahoval žiadne údaje o odosielateľovi
a ani o adresátovi a ani to, či ide o úhradu za odoslanú listovú zásielku. Fotokópia výpisu z knihy
odoslanej pošty žalobcu predstavuje len záznam internej evidencie pošty žalobcu a táto je v jeho úplnej
dispozičnej sfére (žalobcovi nič nebránilo uviesť v nej akékoľvek údaje, a to aj účelovo) a preto ju
nemožno považovať za relevantný a nespochybniteľný  dôkaz, a to ani sám o sebe a  ani v spojení
s predloženým potvrdením o úhrade sumy za využitie „iných“ poštových služieb. Správny súd má
jednoznačne za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je plne v
súlade s obsahom administratívneho spisu a dôkazmi v ňom sa nachádzajúcimi a preto tejto námietke
žalobcu neprisvedčil.

62. Potom musí správny súd vyvodiť záver (totožný so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí),
že žalobcom predložené dôkazy nie sú spôsobilé hodnoverne bez ďalšieho preukázať, že žalobca
skutočne dňa 08.03.2017 odoslal výročnú správu za rok 2016 žalovanému. Zároveň z hľadiska
konštrukcie objektívnej zodpovednosti za správny delikt uvedený § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. by
bolo aj prípadné nedbanlivostné zavinenie irelevantné z hľadiska posudzovania zodpovednosti žalobcu
za spáchanie uvedeného správneho deliktu. Aj v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR je výlučne
na žalobcovi, aby tento preukázal odoslanie výročnej správy žalovanému hodnoverným spôsobom,
čo sa však nestalo. Z obsahu administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
žaloby a vyjadrenia k nej zo strany žalovaného nevyplýva, že by žalovaný disponoval, resp. že by
žalobca mu zaslal predmetnú výročnú správu v elektronickej podobe tak, ako to vyžaduje ust. § 30
ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 85/2005 Z. z. Zároveň správny súd uvádza, že v zmysle zákona
č. 85/2005 Z. z. je na posúdenie spáchania posudzovaného správneho deliktu rozhodujúce zistiť či
došlo k doručeniu (predloženiu) výročnej správy politickej strany a nie len k preukázaniu jej odoslania
žalovanému, keďže ust. § 30 ods. 1 veta druhá a § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. jednoznačne hovorí
o doručení, resp. predložení výročnej správy. Potom jednoznačne treba konštatovať, že by v danom
prípade nepostačovalo preukázať zo strany žalobcu iba odoslanie výročnej správy (čo však taktiež nebol
nijako hodnoverne preukázané), ale je potrebné mať za preukázané jej doručenie žalovanému.

63. Podľa názoru správneho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nemal
po vyhodnotení zistených skutočností (dôkazov) žiadne pochybnosti  o tom, že by mu žalobca mohol
predložiť dotknutú výročnú správu a vyviniť sa zo spáchania správneho deliktu. Bolo povinnosťou
žalobcu preukázať splnenie si svojej povinnosti (doručiť v lehote výročnú správu žalovanému), pričom
žalobcom  v administratívnom konaní predložené dôkazy ani u správneho súdu nemali váhu, aby u
neho postačovali na vzbudenie dôvodnej pochybnosti ohľadom možnosti doručenia výročnej správy
žalovanému a potom neprichádzalo do úvahy ani následné uplatnenie zásady in dubio pro reo. Žalovaný
sa so žalobcom predloženými dôkazmi (potvrdenie Slovenskej pošty a. s., zo dňa 08.03.2017 o úhrade
sumy 0,50 € a odpis internej evidencie odoslanej pošty žalobcu s vyznačeným odoslaním Výročnej
správy 2016 žalovanému dňa 08.03.2017) oboznámil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia
a s oboma týmito dôkazmi sa v rozhodnutí aj primerane vysporiadal. Výročnú správu preukázateľne
zaslal (doručil) žalobca žalovanému až ako prílohu  svojho vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia
dňa 20.06.2017, po začatí administratívneho konania o uložení mu pokuty za jej riadne a včasné
nepredloženie žalovanému, t. j. oneskorene.

64. Pri rozhodovaní u predmetnom správnom delikte organ verejnej správy (žalovaný) nie je povinný
skúmať prípadné iné negatívne dopady  svojho rozhodnutia na politickú stranu. Podľa správneho súdu
žalovaný vec správne právne posúdil a námietka žalobcu o tom, že žalovaný pri posudzovaní veci
nepostupoval v súlade so zásadou in dubio pro reo nie je dôvodná.

65. Záverom musí správny súd uviesť, že v administratívnom  konaní nezistil žiadne  porušenia, ktoré
by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vykonal riadne dokazovanie, v
zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené, pričom žalovaný sa
v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami podstatnými pre konanie a zistený
skutkový stav správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru,



že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s §
190 SSP zamietol.

66. O  nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 a § 145 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "5ed9ee77-b31a-473c-b275-55ad85a7bed6:5c1a2ade-b424-4f5b-a92d-2dbdebfce2fa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2", "spisova_znacka": "6S/185/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/185/2017 z 3. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201797.2"}]}