Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/272/2019 z 12. 2. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2020, sp. zn. 1S/272/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1016200184.1 Krajský súd Bratislava | 1S/272/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1016200184.1 | 2020-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, predpis č. 440/2008 Z. z., SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b2d8a71-aa28-413b-9f0a-407da5ec70b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016200184.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/272/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200184
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200184.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31303862, zastúpeného:
advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát starostlivosti o životné prostredie so sídlom v
Bratislave, Tomášikova 46, za účasti: I. A., I. XXX, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BA-OOP3-2015/104507-NMT zo dňa 09.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Vlastník existujúceho hausbótu, p. I.r (ďalší účastník) požiadal dňa 04.06.2014 Okresný úrad
Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie o vydanie súhlasu so státím plávajúceho zariadenia
SK-X-XXXXX, umiestneného na polohe č. XX na Jarovskom ramene rieky Dunaj, podľa § 68 písm. w)
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPK“
alebo „zákon").

2. Orgán štátnej správy ochrany prírody okresu v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava (ďalej aj
„konajúci orgán“ alebo aj „OU BA") zverejnil na svojej internetovej stránke v súlade s § 82 ods. 7 zákona
informáciu o začatí správneho konania. V určenej lehote potvrdilo záujem byť jeho účastníkom podľa §
82 ods. 3 štvrtej vety zákona združenie s právnou subjektivitou, Lesoochranárske zoskupenie VLK, t.j.
žalobca (ďalej aj „LZ VLK"), ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny.

3. S umiestnením plávajúceho zariadenia na polohe č. XX Jarovského ramena vodného toku Dunaj
vyslovil svoj súhlas správca vodného toku Dunaj, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., a to v
stanovisku č. 7675-210/2015- Ge z 28.5.2015. Na podnet orgánu verejnej správy 1. stupňa vydala
k predmetu konania stanovisko Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum
ochrany prírody v Bratislave (podané listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo 4. decembra 2014). Uvedené
stanovisko tvorilo jeden z podkladov pre odborné stanovisko orgánu ochrany prírody okresného
úradu v sídle kraja v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava, ktoré bolo vydané listom zn. OU-BA-



OSZP1-2015/7767-KTP z 12. januára 2015 podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. k „Projektu
posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r. km 1855,00 na
integritu územia“ a z ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení
(vrátane zariadenia žiadateľa) na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVU007
Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA
2000 pri dodržaní stanovených podmienok. Pri dodržaní zadefinovaných podmienok ŠOP SR BA
uvedenú činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti,
štruktúre a vo funkcii ekosystémov.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou
ohliadkou, ktoré sa uskutočnilo dňa 21. augusta 2015. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím
č. OU-BA-OSZP3-2015/9468-12/POS z 9. októbra 2015 podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z.z.
vyhovel žiadosti žiadateľa a vydal súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK - X - XXXXX
umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. XX, vyviazaného na pozemku C-KN s parc.
č. XXXX/X v kat. úz. X., pričom súčasne podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. stanovil podrobnejšie
podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako sú uvedené v bodoch
1 až 8 výrokovej časti predmetného rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia bol vydaný na
dobu určitú, a to na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 8. októbra 2018.

5. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2015/104507-NMT zo dňa
09.decembra 2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil s odôvodnením,
že žiadne záujmy ochrany prírody chránené ZoPK alebo všeobecne záväznými predpismi vydanými
na jeho vykonanie alebo nesplnenie podmienok, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu žiadosti o vydanie
súhlasu podľa § 82 ods. 11 ZoPK, v konaní zistené neboli. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť,
že v odvolacom konaní neboli vznesené zo strany odvolávajúceho sa žiadne nové skutočnosti, návrhy či
nové podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej
a nebolo ničím zo strany odvolávajúceho osvedčené, že udelenie súhlasu v danom prípade by mohlo
mať výraznejšie negatívny dopad a zásah do územia NATURA 2000 s následkom spôsobenia tvrdených
podstatných zmien biologickej rozmanitosti, štruktúry a funkcií ekosystémov.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2016 domáhal preskúmania
zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/104507-NMT zo
dňa 09.12.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OSZP3-2015/9468-12/
POS zo dňa 09.10.2015. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nezákonné, pretože vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a je výsledkom nedostatočne
zisteného skutkového stavu nepostačujúceho na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

7. Svoje žalobné dôvody bližšie žalobca zdôvodnil len tým, že napadnutým rozhodnutím tak žalovaného,
ako aj prvostupňového orgánu boli porušené záujmy ochrany vyjadrené v ustanoveniach zákona o
ochrane prírody a krajiny, na ktoré poukázal už vo svojom podaní zo dňa 06.10.2015 a tiež v odvolaní
zo dňa 23.10.2015. Tvrdí, že udelenie súhlasu v danom prípade nie je v záujme ochrany biotopov
európskeho národného významu a ani v záujme ochrany chránených druhov. Pripomenul, že zariadenie,
ktorého sa vydanie súhlasu týka, sa nachádza v CHVÚ Dunajské luhy a v bezprostrednej blízkosti
územia európskeho významu SKUEV 0269 Ostrovné Lúčky.

8. Ďalej poukázal na to, že predmetné územie je zaradené do návrhu doplnenia území NATURA 2000,
ako rozšírenie európskeho významu Bratislavské Luhy, z dôvodu výskytu prioritného biotopu 91E0*
Lužné vŕbovo - topoľové a jelšové lesy, biotopu európskeho významu 3150, prirodzené eutrofné a
mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnot
potamion, alebo Hydrocharition a prioritného biotopu suchomilne travinno-bylinné a krovinové porasty
na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae, ktorých zastúpenie v sieti
chránených území NATURA 2000 vyhodnotila európska komisia ako nedostačujúce. V tejto súvislosti
žalobca poukázal aj na stanovisko ŠOP SR zo dňa 04.12.2014. Tiež poukázal na ničenie biotopov
vhodných na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho v súvislosti s udelením predmetného



súhlasu. Preto tvrdí žalobca, že vo veci konajúce orgány verejnej správy sa ku konkrétnym argumentom
žalobcu počas administratívneho konania nevyjadrili dostatočne meritne, a to vo vzťahu prírodných
biotopov, ani vo vzťahu k ochrane druhov, pre ktoré bolo vyhlásené CHVÚ Dunajské luhy. Nad rámec
odvolania poukázal žalobca, že z podmienok prvostupňového rozhodnutia so státím plávajúceho
zariadenia umiestneného v Jarovskom ramene je spojený vjazd a státie motorových vozidiel na území
s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v inom konaní povoliť výnimku zo
zakázaných činností. Preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručeného súdu dňa 08.03.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci vydaniu, nie sú v
rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, dostatočným spôsobom boli zabezpečené procesné
práva účastníkov a boli vydané správne rozhodnutia, ktoré boli v legitímnych očakávaniach žalobcu.
Žalobca neuviedol v žalobe žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali
porušenie platných právnych predpisov zo strany Okresného úradu, OOP a Okresného úradu, OSŽP.
Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia Okresného úradu, OSŽP č.j.: OU-BA-OSZP3-2015/9468-12/
POS zo dňa 09.10.2015 žalovaný postupoval správne a rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní.
Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a
má predpísané náležitosti.

IV.
Pribratie ďalšieho účastníka

10. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 23/2016-44 zo dňa 03.04.2017 pribral do konania
účastníka správneho konania : I. bytom I. XXX, I.. Pribratý účastník sa vo veci nevyjadril.

V.

11. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. augusta 2017, č. k.
1S/23/2016-54, proti ktorému podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky o
žalobcovej kasačnej sťažnosti rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Sžk/30/2017 zo dňa 28. novembra 2019 tak,
že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/23/2016 - 54 zo dňa 10. augusta 2017 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd uviedol, že v prejednávanej veci došlo k
zjavnému rozporu právnych argumentov so skutkovými okolnosťami a zároveň v odôvodnení rozsudku
absentovali jasné a zrozumiteľné odpovede na žalobcom uplatnené námietky, čím došlo k porušeniu
žalobcovho práva na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

VI.
Právne posúdenie veci

12. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust.
§ 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) s poukazom na ust. § 491 ods.
1 SSP opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP.

13. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
- O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom. Obidva tieto zákony



obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu
preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

14. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ochranou prírody a krajiny
podľa tohto zákona sa rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o volne rastúce
rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny,
geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody
a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a
spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

18. Podľa § 12 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na území Slovenskej republiky platí
prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe
neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a
krajiny podľa druhej časti zákona.

19. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, chránené vtáčie územia, chránené
územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy
chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a
priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.

20. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, akýkoľvek plán alebo projekt,
ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území,
navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy
chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha
hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.

21. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, každý, kto zamýšľa uskutočniť
plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len "navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo
projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty,
ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 28 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad v sídle kraja vydá k
návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na
územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov,
odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia
časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle
kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky,
súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže
mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je
predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 28 ods. 5 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, plán alebo projekt možno schváliť
alebo povoliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu preukáže,



že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho
ochrany (ďalej len "nepriaznivý vplyv na integritu územia").

24. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, štátnu správu vo veciach
ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva okresný úrad.

25. Podľa § 68 písm. w) zák. č. 543/2002 Z.z., okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi
plávajúceho zariadenia na státie, plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.

26. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 338/2000 Z.z., podľa tohto zákona sa rozumie plávajúcim
zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované
premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúcich dok, pristávací pontón, plávajúca garáž,
botel, hausbót.

27. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z.z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva
súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže
konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a
krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

29. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., vyhlasuje sa Chránené
vtáčie územie Dunajské luhy (ďalej len "chránené vtáčie územie") na účel zabezpečenia priaznivého
stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana
čierneho, brehule hnedej, bučiačika močiarneho, čajky čiernohlavej, haje tmavej, hlaholky severskej,
hrdzavky potápavej, chochlačky sivej, chochlačky vrkočatej, kačice chrapľavej, kačice chripľavej,
kalužiaka červenonohého, kane močiarnej, ľabtušky poľnej, orliaka morského, potápača bieleho,
rybára riečneho, rybárika riečneho, volavky striebristej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a
rozmnožovania. Chránené vtáčie územie sa vyhlasuje aj na účel zabezpečenia priaznivého stavu
biotopov a zabezpečenia podmienok prežitia a rozmnožovania sťahovavých vodných druhov vtákov
vytvárajúcich zoskupenia počas migrácie alebo zimovania, najmä druhov uvedených v prílohe č. 1.

30. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané
činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v celom
chránenom vtáčom území považujú
a) výrub alebo vykonávanie akýchkoľvek zásahov do drevín rastúcich mimo lesa od 1. marca do 15.
augusta okrem vykonávania povinností podľa osobitných predpisov,
b) zmena druhu pozemku z existujúceho trvalého trávneho porastu na iný druh poľnohospodárskeho
pozemku,
c) zmena druhu pozemku z ostatnej zatrávnenej plochy 3) na iný druh poľnohospodárskeho pozemku
okrem zmeny na trvalý trávny porast,
d) vykonávanie lesohospodárskej činnosti v blízkosti hniezda orliaka morského, haje tmavej alebo
bociana čierneho, ak tak určí okresný úrad, okrem zabezpečenia ochrany lesa,
e) rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov a ostatných zatrávnených plôch okrem
existujúcich políčok pre zver,
f) rozorávanie zamokrených terénnych depresií, ak tak určí okresný úrad,
g) vstupovanie na ostrovy a vchádzanie a státie s plavidlami a plávajúcimi zariadeniami v okruhu 10 m
od brehov ostrovov nachádzajúcich sa na území Hrušovskej zdrže od riečneho kilometra 1 842 po riečny
kilometer 1 856 od 1. marca do 15. augusta okrem vykonávania činností súvisiacich s obhospodarovaním
pozemku jeho vlastníkom (správcom, nájomcom), Štátnou plavebnou správou alebo okrem činností
vykonávaných rybárskou strážou alebo rybárskym hospodárom.

31. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané
činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v časti
chráneného vtáčieho územia uvedenej v prílohe č. 3 považuje

a) táborenie, stanovanie, bivakovanie a zakladanie ohňa,



b) lov pernatej zveri od 16. októbra do 31. mája,
c) športový rybolov z plavidiel, ostrovov alebo umelo vybudovaných úkrytov od 16. októbra do 31. mája,
d) umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, najmä predajného stánku, prístreška okrem
použitia prenosného prístreška pri výkone rybárskeho práva alebo rybárskeho móla, konštrukcia alebo
zariadenie na slávnostnú výzdobu alebo osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za
hranicami zastavaného územia obce,
e) organizovanie verejných telovýchovných, športových alebo turistických podujatí, ako aj iných,
verejnosti prístupných spoločenských podujatí,
f) plavba alebo státie plavidiel s vlastným strojovým pohonom a vodných skútrov mimo plavebnej dráhy
okrem vykonávania povinností v mimoriadnych situáciách podľa osobitného predpisu,
g) vstupovanie na ostrovy od 1. marca do 15. augusta okrem vykonávania činností súvisiacich s
obhospodarovaním pozemku jeho vlastníkom (správcom, nájomcom), Štátnou plavebnou správou a
činností vykonávaných rybárskou strážou alebo rybárskym hospodárom.

32. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané
činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v časti
chráneného vtáčieho územia uvedenej v prílohe č. 4 považuje

a) vykonávanie činnosti uvedenej v odseku 2 písm. a), d), e) a f),
b) lov zveri alebo rýb z plavidiel od 16. októbra do 31. mája, ak tak určí okresný úrad,

33. Podľa § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané
činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v časti
chráneného vtáčieho územia uvedenej v prílohe č. 5 považuje

a) vykonávanie činností uvedených v odseku 2 písm. a) a c) až g),
b) lov pernatej zveri od 1. decembra do 31. mája, ak tak určí okresný úrad.

34. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej
správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta
prvá SSP).

35. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

36. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného
aj prvostupňového orgánu, na základe ktorých bol prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia vydaný
súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj na
polohe č. XX, vyviazaného na pozemku C-KN s par. č. XXXX/X v kat. úz. X., s určením podmienok
vykonávania činností zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny, na dobu do 8. októbra 2018. Úlohou
súdu bolo preto posúdiť, či uvedeným súhlasom neboli poškodené záujmy ochrany prírody chránené
zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, a teda či postup
orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia bol v súlade so zákonom.

37. Predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z. z. a súvisiacich predpisov, je ustanovenie pôsobnosti
orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody
a krajiny. Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a
ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na
trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom,



ktorý má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek
zo zakázaných činností. Zákon taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa
na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.
Okresný úrad je v zmysle § 68 písm. w) zákona oprávnený vydať súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho
zariadenia na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.

38. Ustanovenia zák. č. 543/2002 Z.z. neobsahujú bližšiu špecifikáciu dôvodov vydania alebo nevydania
súhlasu, preto správny orgán v rámci svojej správnej úvahy a diskrečnej právomoci rozhodne na základe
zisteného skutkového stavu, okolnosti prípadu a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú
pre neho záväzné. Správna úvaha však nepredstavuje ľubovôľu správneho orgánu pri rozhodovaní;
správny orgán je viazaný cieľom a zmyslom zákona a špecifickými okolnosťami konkrétneho prípadu.
Správny súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, ku ktorému dospel použitím správnej úvahy,
z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk
stanoveným v zákonom (§ 27 ods. 2 SSP).

39. Podľa názoru súdu rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa vychádzajú z
dostatočne zisteného skutkového stavu, ich správna úvaha neprekračuje medze ust. § 68 písm. w) zák.
č. 543/2002 Z.z. a správne orgány oboch stupňov vec správne právne posúdili.

40. Ďalší účastník I. A. ako vlastník existujúceho hausbótu dňa 4. júna 2014 požiadal o
vydanie súhlasu so státím plávajúceho zariadenia SK-X-XXXXX, umiestneného na polohe č. XX
na Jarovskom ramene rieky Dunaj. K žiadosti priložil lodné osvedčenie plávajúceho zariadenia,
plán vyviazania plávajúceho zariadenia, kópiu z katastrálnej mapy s vyznačeným miestom státia
plávajúceho zariadenia, vyjadrenie vlastníka priľahlého pozemku Vodohospodárskej výstavby, š.p., plán
povodňových zabezpečovacích prác pre plávajúce zariadenie - hausbot , vyjadrenie správcu vodného
toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., OZ Bratislava a odborné stanovisko Okresného
úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia kraja zo dňa 12. januára 2015.

41. Pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie súhlasu podľa § 68 písm. w) zák. č. 543/2002
Z.z. orgán verejnej správy vychádzal z vyššie uvedeného odborného stanoviska Okresného úradu
Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia kraja zo dňa 12. januára 2015, zo stanoviska ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4.
decembra 2014, z vyjadrenia správcu vodného toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a
zo stanoviska Vodohospodárskej výstavby, š.p. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu nariadil
aj ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na deň 21. augusta 2015 a 22. septembra 2015.

42. Žalobca namietal, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadali so
skutočnosťou, že udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného významu,
ani v záujme ochrany chránených druhov, keď vychádzal zo stanoviska ŠOP SR zo 04.12.2014
a súčasne poukázal na ničenie biotopov vhodných na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika
močiarneho. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy
vo svojom rozhodnutí vydal súhlas podľa § 68 písm. w) ZOPK na státie plávajúceho zariadenia
umiestneného na Jaroveckom ramene rieky Dunaj a súčasne podľa § 82 ods. 12 ZOPK určil podrobné
podmienky vykonávania činnosti na zabezpečenie ochrany prírody a krajiny. Správny orgán pri svojom
rozhodnutí rešpektoval skutočnosť, že plávajúce zariadenie umiestnené na Jaroveckom ramene sa
nachádza v chránenom vtáčom území Dunajské luhy, kde platí prvý stupeň územnej ochrany, pri
ktorom sa aplikujú zákonné ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny (§ 12 ZOPK) a
obmedzenia vyplývajúce z vyhl. MŽP SR č. 440/2008 Z.z.. Orgán verejnej správy nepochybne pri svojom
rozhodnutí aplikoval ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny, keď vychádzal z odborného
stanoviska orgánu ochrany prírody č. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP z 12.01.2015 (§ 28 ods. 4 ZOPK),
ktoré vychádzalo zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/4563/2014 zo 04.júla 2014, ktorá sa vyjadrila k
navrhovanej činnosti a stanovila nasledovné podmienky: 1/ zabezpečiť pravidelný odvoz odpadu, 2/
do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz
odpadu z nich, 3/ parkovať len na okraji spevnenej cesty, vedľa hausbótu a nie v trávnatom poraste,
4/ neexpandovať na cudzie pozemky, 5/odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia mimo
plochy hausbótov, rôzne prístrešky, ohniská, skládky dreva a podobne, 6/ do vegetačného obdobia



odstrániť všetky vysadené nie pôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú výsadbu realizovať len na
základe konzultácie so ŠOP SR, RCOP v Bratislave.

43. I podľa stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/4563/2014 zo 04.decembra 2014 k plávajúcim zariadeniam v
Jarovskom ramene Dunaja, rkm 1855,00 umiestnenie plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja
priamo nesúvisí so starostlivosťou o chránené vtáčie územie a ani o územie európskeho významu a nie
je pre starostlivosť o ne potrebné. V súčasnosti ešte možno považovať funkciu CHVÚ Dunajské luhy
za zachovanú a rozsah umiestnených hausbótov nie je významným zásahom do územia Natura 2000,
ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov.

44. V kontexte s ochranou prírody, orgán verejnej správy s udelením súhlasu zároveň určil podmienky
vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny špecifikované vo výrokovej časti
rozhodnutia. Okresný úrad Bratislava v uvedenom odbornom stanovisku zo dňa 12 januára 2015 uviedol,
že umiestnenie 226 plávajúcich zariadení nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany
uvedeného územia NATURA 2000 z nasledovných dôvodov: (i) likvidácia a poškodenie biotopov druhov,
ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ Dunajské luhy na ploche cca 10 ha predstavuje 0,06 % jeho plochy,
(ii) úbytok hniezdiacich, zimujúcich a migrujúcich druhov je malý, (iii) činnosť nepredstavuje zásah do
jadrových území hniezdenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ. V odbornom stanovisku sa
výslovne uvádzajú aj Rybárik riečny a Bučiačik močiarny. Aj vo vzťahu k nim ide o súhlasné stanovisko
s umiestnením plávajúceho zariadenia, a preto súd žalobcovu námietku neuznal za dôvodnú.

45. Námietky žalobcu sú podľa názoru správneho súdu vytrhnuté z kontextu stanoviska ŠOP SR č.
ŠOP SR/4563/2014 zo 04.12.2014, ktoré je štruktúrované, keď najprv identifikuje územie, potom ho
hodnotí z pohľadu ochrany prírody, porovnáva a hodnotí činnosti v rokoch 2012 a 2014, nakoniec s
ohľadom na všetky v stanovisku uvedené skutočnosti a činnosti bol predložený návrh riešenia vo vzťahu
už umiestnených, existujúcich plávajúcich zariadení i s komparáciou ich prípadnej likvidácie so záverom,
že v súčasnosti možno považovať funkciu Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy za zachovanú,
rozsah umiestnených plávajúcich zariadení - hausbótov nie je významným zásahom do územia Natura
2000, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov.
Likvidácia plávajúcich zariadení by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady ako ich zotrvanie.

46. Keďže v odbornom stanovisku orgánu ochrany prírody z 12.01.2015 ani v stanovisku ŠOP SR zo
04.12.2014 nebol konštatovaný významný negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho
územia a žiadateľ predložil všetky listiny potrebné pre posúdenie a vydanie rozhodnutia, dotknuté
právnické osoby sa k už umiestnenému, existujúcemu plávajúcemu zariadeniu vyjadrili súhlasne,
správny orgán konal v súlade s hmotnoprávnymi predpismi v spojení so správnym poriadkom. Na tomto
mieste je potrebné uviesť, že správny orgán môže zamietnuť žiadosť, len ak nie sú splnené podmienky
na jej vydanie podľa ZOPK alebo všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 82 ods. 11 ZOPK).

47. K samotnej námietke, ktorú žalobca uviedol nielen v podanom odvolaní ale už v správnom konaní
pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, je potrebné podľa názoru správneho
súdu dodať, že námietku významných negatívnych účinkov na predmet ochrany nemožno len tvrdiť,
zvlášť, keď ide o odbornú námietku, ale je potrebné uviesť relevantné skutočnosti s podporou dôkazov.
Len námietka, bez doloženia dôkazu v prípade, keď orgán verejnej správy vychádzal pri svojom
rozhodnutí z vyjadrení dotknutých orgánov a z odborných stanovísk, nie je preto spôsobilá spochybniť
vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí.

48. Podľa názoru súdu, ochrana prírody ako taká, bola orgánom verejnej správy realizovaná tým, že
prvostupňové rozhodnutie upravuje podrobné podmienky vykonávania činnosti (§ 82 ods. 12 ZOPK) na
dobu určitú do 31.07.2020. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti i odborné stanovisko ŠOP
SR č. ŠOP SR/4563/2014 zo 04.12.2014, v závere ktorého je konštatované, že likvidácia plávajúcich
zariadení by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady na predmet ochrany ako ich zotrvanie. V
konečnom dôsledku ochrana prírody je determinovaná právomocou samotného orgánu verejnej správy,
ktorý môže udelený súhlas zmeniť alebo zrušiť.

49. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy oboch stupňov riadne zistili skutkový stav, pri
rozhodovaní vychádzali z odborných stanovísk príslušných orgánov a zo záverov ústneho pojednávania
konaného dňa 21. augusta 2015 a 22. septembra 2015. Všetky odborné stanoviská boli kladné a pre



orgány verejnej správy aj záväzné. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy nepochybili, ak
vzhľadom na kladné stanoviská príslušných orgánov vydali predmetný súhlas na státie plávajúceho
zariadenia. Žalobca uvedený záver relevantným spôsobom nespochybnil.

50. Žalobca v závere žaloby uviedol, že z podmienok prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že so
státím plávajúceho zariadenia umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj je spojený vjazd a státie
motorovým vozidlom na území s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v inom
konaní povoliť výnimku zo zakázaných činností. Žalobca ani túto námietku nekonkretizoval, neuviedol,
z ktorej konkrétnej podmienky prvostupňového rozhodnutia vyplýva táto ním tvrdená skutočnosť. Zákon
o ochrane prírody a krajiny v ust. § 13 stanovuje, v ktorých prípadoch na území, na ktorých platí druhý
stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (ods. 2) a kedy sa nevzťahuje zákaz na
vjazd alebo státie vozidla vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra podľa
§ 13 ods. 1. Zákaz podľa § 13 ods. 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla vrátane motorovej
trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo
patriaceho vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz ( § 13 ods.
3 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny) alebo, ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa
zák.č. 100/1977 Zb. (§ 13 ods. 3 písm. c) cit. zák.). Vjazd a státie s motorovým vozidlom v súvislosti so
státím plávajúceho zariadenia je upravený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, bod 3. Podľa bodu 5
podrobných podmienok vykonávania činností zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny v súlade s ust.
§ 82 ods. 12 citovaného zákona bolo určené nevytvárať nové prístupové cesty k plávajúcemu zariadeniu,
nespevňovať a neupravovať existujúce lesné a poľné cesty. Správny súd preto vyhodnotil námietku
žalobcu ako irelevantnú.

51. Vychádzajúc z uvedeného ochrana prírody podľa názoru súdu bola v danom prípade naplnená
tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobne vymenované podmienky vykonávania činnosti
uvedené pod bodom 1. až 8. výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 9. októbra 2015 a tiež tým, že platnosť
tejto výnimky bola časovo obmedzená len do 8. októbra 2018.

52. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v
súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú ich zrušenie. Súd zastáva
názor, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému
predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci.
Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

53. O nároku na náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj o nároku na náhradu trov kasačného
konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 175 ods. 1 SSP a žalovanému napriek úspechu v
konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne v konaní ani nevznikli. Vo vzťahu
k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP a keďže tomuto žiadne
trovy preukázateľne nevznikli, tento bol nečinný, potom mu ani náhradu trov konania nepriznal.

54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní



sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.