Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/172/2017 z 1. 7. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2020, sp. zn. 1S/172/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1015201747.5 Krajský súd Bratislava | 1S/172/2017 | ECLI:SK:KSBA:2020:1015201747.5 | 2020-07-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, Colný zákon (618/1992 Zb.) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d87db83d-8050-4cbc-a9d5-198875f99b61 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1015201747.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/172/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201747
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201747.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: N. F., N. N. XXX,
zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, za účasti: 1/ K. K., A. XXXX/X, D., 2/ N.
C., J. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 208414/2015 zo dňa 30.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánom verejnej správy a rozhodnutia žalovaného

1.Colný úrad Trnava, pobočka CU 5872 Brodské nástupnícky po zaniknutom Colnom úrade Senica,
pobočka 6561 Brodské rozhodnutím o vzniku colného dlhu podľa § 196 ods. 1 zákona č. 618/1992
Zb. Colný zákon (ďalej aj len Colný zákon), č. 1095872/1/113278/2015 zo dňa 13.3.2015 (ďalej aj len
prvostupňové rozhodnutie), podľa § 220 ods. 1 v spojení s § 221 ods. 3 Colného zákona vymeral a
podľa čl. 218 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva
(ďalej len „Colný kódex“) zapísal do účtovnej evidencie pod evidenčným číslom č. 0587230500004 zo
dňa 13.3.2015 sumu dovoznej platby pozostávajúcu z cla, dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
a dovoznej prirážky (ďalej len „DPR“) v celkovej výške XX XXX,XX €, pod evidenčným číslom č.
0587230500005 zo dňa 13.3.2015 sumu dovoznej platby pozostávajúcu z cla, DPH a DPR v celkovej
výške XX XXX,XX €, pod evidenčným číslom č. 0587230500006 zo dňa 13.3.2015 sumu dovoznej platby
pozostávajúcu z cla, DPH a DPR v celkovej výške X XXX,XX €. Uvedené sumy tvoria spolu celkovú
sumu colného dlhu vo výške XX XXX,XX €.

2. Týmto rozhodnutím Colný úrad Trnava podľa čl. 221 Colného kódexu v súlade s § 224 ods. 1 Colného
zákona oznámil N. F., K. K. a N. C., ako povinným dlžníkom, ktorými sa stali v zmysle § 196 ods. 3
písm. b) Colného zákona, sumy dovoznej platby a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
vymerané colné dlhy za tovar - jesenné bundy vo výške XXXXX,XX €, za tovar športová obuv vo výške
XXXXX,XX € a za tovar slnečné okuliare vo výške XXXX,XX € - do desiatich dní odo dňa doručenia
tohto rozhodnutia na účet Colného úradu Trnava.



1. Colný dlh na tovar jesenné bundy vznikol podľa § 196 ods. 1 Colného zákona jeho nezákonným
odňatím spod colného dohľadu. Colný úrad Trnava určil v zmysle § 208 ods. 2 Colného zákona miesto
vzniku colného dlhu na obec Kúty. Colný dlh vznikol podľa § 196 ods. 2 v spojení s § 207 ods. 2 Colného
zákona v okamihu nezákonného odňatia tovaru - jesenné bundy - spod colného dohľadu dňa 23.04.1996.
Týmto určeným dňom bol uvedený tovar predložený na Colnom úrade Senica Pobočke 6561 Kúty na
ukončenie režimu tranzit (tranzitné vyhlásenie č. 652102612645) a bol to zároveň posledný deň, kedy
sa uvedený tovar nachádzal na známom mieste. Povinní dlžníci sa na odňatí uvedeného tovaru spod
colného dohľadu zúčastnili, pričom si boli vedomí, resp. mali si byť vedomí, že sa uvedený tovar odníma
spod colného dohľadu. Týmto naplnili materiálne znaky ich postavenia dlžníkov podľa § 196 ods. 3 písm.
b) Colného zákona.

2. Colný dlh vznikol na tovar športová obuv podľa § 196 ods. 1 Zákona č 618/1992 Zb. jeho nezákonným
odňatím spod colného dohľadu. Colný úrad Trnava určil v zmysle § 208 ods. 2 Colného zákona miesto
vzniku colného dlhu na obec Kúty. Colný dlh vznikol podľa § 196 ods. 2 v spojení s § 207 ods. 2 Colného
zákona v okamihu nezákonného odňatia tovaru - športová obuv - spod colného dohľadu dňa 27.03.1996.
Týmto určeným dňom bol uvedený tovar predložený na Colnom úrade Senica Pobočke 6561 Kúty na
ukončenie režimu tranzit (tranzitné vyhlásenie č. 652103609636) a bol to zároveň posledný deň, kedy
sa uvedený tovar nachádzal na známom mieste. Povinní dlžníci sa na odňatí uvedeného tovaru spod
colného dohľadu zúčastnili, pričom si boli vedomí, že sa uvedený tovar odníma spod colného dohľadu.
Týmto naplnili materiálne znaky ich postavenia dlžníkov podľa § 196 ods. 3 písm. b) Colného zákona.

3. Colný dlh vznikol na tovar slnečné okuliare podľa § 196 ods. 1 zákona č 618/1992 Zb. jeho
nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Colný úrad Trnava určil v zmysle § 208 ods. 2 Colného
zákona miesto vzniku colného dlhu na obec Kúty. Colný dlh vznikol podľa § 196 ods. 2 v spojení s §
207 ods. 2 Colného zákona v okamihu nezákonného odňatia tovaru - slnečné okuliare - spod colného
dohľadu dňa 30.04.1996. Týmto určeným dňom bol uvedený tovar predložený na Colnom úrade Senica
Pobočke 6561 Kúty na ukončenie režimu tranzit (tranzitné vyhlásenie č. 652103613821) a bol to zároveň
posledný deň, kedy sa uvedený tovar nachádzal na známom mieste. Povinní dlžníci sa na odňatí
uvedeného tovaru spod colného dohľadu zúčastnili, pričom si boli vedomí, že sa uvedený tovar odníma
spod colného dohľadu. Týmto naplnili materiálne znaky ich postavenia dlžníkov podľa § 196 ods. 3 písm.
b) Colného zákona.

3. Colný úrad Trnava v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po zhodnotení všetkých dôkazných
prostriedkov, každého zvlášť ako aj v ich vzájomnej súvislosti, neboli zistené žiadne iné osoby, ktoré by
naplnili materiálne znaky postavenia dlžníka kvalifikovaného v § 196 Colného zákona, a že z výsledkov
dokazovania nevzišli žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili skutkový stav veci. N. F., K. K. a N. C.
hore uvedeným opísaným konaním spôsobili, že predmetný tovar sa použil neznámymi osobami na
vnútroštátnom trhu bez uplatnenia obchodno-politických opatrení a bez vybratí dlžných súm dovoznej
platby. Každý z nich sa zúčastnil odňatia uvedeného tovaru, pričom si boli vedomí, že sa uvedený
tovar odníma spod colného dohľadu, nakoľko boli v minulosti colníkmi a vedeli, aký má byť správny a
zákonný postup v colnom konaní. Na tomto základe fyzické osoby N. F., K. K. a N. C. naplnili materiálne
znaky postavenia dlžníka kvalifikovaného podľa § 196 ods. 3 písm. b) Colného zákona, podľa ktorého
je dlžníkom každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá, alebo si mala byť
vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu. Podvodné konanie fyzických osôb N. F., K. K. a N. C.
bolo taktiež preukázané právoplatným rozsudkom Okresného sudu v Senici č.k. 4T/134/96-193 zo dna
14.4.1997, podľa ktorého tieto osoby naplnili skutkové podstaty trestného činu: porušovania predpisov
o obehu tovaru v styku s cudzinou spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 2, § 124
ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a pomoc k trestnému činu krátenia daní spolupáchateľstvom podľa
§ 10 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 2, § 148 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona a pomoc k trestnému činu
skrátenia poplatkov a im podobných dávok spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 2,
§ 149 písm. b) Trestného zákona.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
208414/2015 zo dňa 30.07.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.

II.
Žaloba



5. Žalobca sa včas doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2015 domáhal preskúmania
zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 208414/2015 zo dňa 30.07.2015 spolu
s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Trnava č. 1095872/1/113278/2015 zo dňa 13.03.2015,
ktorým bola žalobcovi, K. K. a N. C. oznámená podľa čl. 221 Colného kódexu v súlade s § 224 ods.
1 zákona č. 618/1992 Zb. suma dovoznej platby a uložil im povinnosť uhradiť vymerané colné dlhy za
tovar - jesenné bundy vo výške XX.XXX,XX eura, za tovar športová obuv vo výške XX.XXX,XX eura a
za tovar slnečné okuliare vo výške X.XXX,XX eura, do 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet
Colného úradu Trnava s tým, že na zaplatenie uvedených colných dlhov boli fyzické osoby N. F., K. K.
a N. C. zaviazaní, ako spoloční a nerozdielni dlžníci.

6.V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím boli
porušené jeho práva tým, že bol v rozpore s colnými predpismi určený za dlžníka a bola mu uložená
povinnosť zaplatiť XX.XXX,XX eura bez toho, aby existoval zákonný dôvod. Tvrdí, že žalovaný nezistil
správne skutkový stav veci, stotožnil sa s rozsahom a spôsobom, ako viedol dokazovanie colný úrad a
v dôsledku toho právne posúdenie veci nemá oporu v právnych predpisoch. Rozhodnutie žalovaného
a aj colného úradu je v rozpore s § 3 ods. 1 a 2 v spojení s § 32, 21, s § 3 ods. 2 v spojení s § 33, 34
správneho poriadku, ako aj s § 59 ods. 1 správneho poriadku. Zastáva názor, že žalobca sa nemohol
stať dlžníkom na základe ust. § 196 ods. 1 písm. b), a že dlžníkom nemohli byť všetci účastníci konania
určení podľa § 196 ods. 1 písm. b) a tiež, že nedošlo k vzniku colného dlhu v dôsledku jeho odňatia
spod colného dohľadu spôsobom, ktorý uviedol colný úrad. Okamih vzniku colného dlhu nemá žiadny
skutkový a ani právny základ.

7. Podľa žalobcu k vzniku colného dlhu nedošlo, pretože tovar bol s povolením colného úradu prepustený
do režimu voľného obehu na vnútroštátny trh. Žalovaný námietkam žalobcu nevenoval dostatočnú
pozornosť. Ak sa má niekto podieľať na odňatí, tak musí existovať osoba, ktorá odňala tovar spod
colného dohľadu, pretože s konaním tejto osoby je spojený vznik colného dlhu podľa § 196 ods. 1 a
2 citovaného zákona.

8. Tovar bol dodaný v režime tranzitu a colný úrad mal posudzovať aj konanie dopravcu a aj príjemcu,
nie z hľadiska porušenia podmienok režimu tranzit, pretože s tovarom nakladali až potom, čo bol
tovar dodaný colnému úradu určenia. Ak nie je určená osoba, ktorá odňala tovar colnému dohľadu a
vymedzené jej konanie, nie je možné o iných osobách tvrdiť, že sa zúčastnili na odňatí. Ak sa všetci
účastníci, ktorých colný úrad určil za dlžníkov, podieľali na odňatí tovaru spod colného dohľadu, tak
potom žalovaný a aj colný úrad nedali odpoveď na základnú otázku, t.j. ako a kto odňal tovar spod
colného dohľadu.

9. V správnom konaní musí orgán verejnej správy vychádzať z významu jednotlivých inštitútov, nestačí
prevziať argumentáciu trestného rozsudku z Okresného súdu Senica sp.zn. 4T/134/1996. Trestný súd
sa nezaoberal otázkou vzniku colného dlhu, a preto závery trestného súdu nedávajú odpoveď na dôvody
vzniku colného dlhu, okamihu vzniku colného dlhu, označenie dlžníkov. Nemôže byť žiadna pochybnosť,
že opečiatkovaním tranzitného vyhlásenia nebol prepustený tovar na vnútroštátny trh do voľného obehu.
Žalovanému by malo byť známe, že týmto úkonom nebol prepustený tovar na vnútroštátny trh, ale
potvrdením oddielu 5 tranzitného vyhlásenia bolo oznámené colnému úradu odoslania, že tovar, ktorý
bol prepustený do režimu tranzitu v súlade s podmienkami tohto režimu a bol predložený colnému
úradu určenia (pobočka Colného úradu Kúty), ktorý vo veci dovozu tovaru konal ďalej. Tovar bol dodaný
colnému úradu určenia v lehote a za podmienok stanovených colným úradom odoslania vo všetkých
troch tranzitných vyhláseniach a je vylúčené, aby mohol byť prijatý záver, že režim tranzitu nebol
ukončený v súlade so zákonom.

10. Režim tranzitu nebol ukončený z dôvodu, že colník C. bez toho, aby zabezpečil colný dlh a bez
toho, aby bolo podané colné vyhlásenie, prepustil tovar do režimu voľného obehu. Colný úrad v čase,
keď prebiehalo trestné konanie, vychádzal z toho, že colný dlh nevznikol a pred súdom argumentoval,
že colný dlh nemohol vymerať a po skončení trestného konania, na základe toho istého skutkového
a právneho stavu vychádza z toho, že colný dlh vznikol, a že je oprávnený colný dlh vymerať. Týmito
dvoma rozpornými závermi sa žalovaný a ani colný úrad nevysporiadal, aj keď skutkový a právny stav
zostal nezmenený.



11. Aj z trestného rozsudku vyplýva, že žalobca nepoprel, že vybavil prednostný prechod cez štátnu
hranicu, aj prednostné prerokovanie na pobočke Colného úradu Kúty, ale to, že tovar nemá byť preclený,
nežiadal, ani nevedel, že následne nebolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu
voľného obehu. Z hľadiska § 96 nedošlo k porušeniu predpisov, ktoré by mali za následok vznik colného
dlhu a prednostné vybavenie pri vstupe tovaru na colné územie, nemalo za následok odňatie tovaru
spod colného dohľadu, rovnako ako prednostné vybavenie na pobočke Colného úradu Kúty.

12. Žalobca je názoru, že okamih vzniku colného dlhu colný úrad neurčil a ani nemohol určiť správne,
pretože zákonné postupy od dovozu až po prepustenie tovaru nezodpovedajú záverom, ktoré uvádza
colný úrad a to v dôsledku toho, že svoje závery neopiera o zákonné ustanovenia ale o všeobecné
tvrdenia. Ak colný úrad tvrdí, že nedošlo k zákonnému skončeniu režimu tranzitu, musí z hľadiska
preskúmateľnosti uviesť, z ktorého ustanovenia právneho predpisu vychádza.

13. Poukázal, že zo skutkových okolností vyplýva, že k odňatiu tovaru nedošlo počas prepravy tovaru, t.j.
počas tranzitnej operácie z colného úradu odoslania na colný úrad určenia, ale k tomuto úkonu došlo až
po dodaní, na čom sa žalobca už nepodieľal. Pretože colný úrad povolil uskladniť tovar u príjemcu, resp.
s ním nakladať bez splnenia zákonných podmienok, (podať colné vyhlásenie na prepustenie tovaru,
zabezpečiť colný dlh), je správny záver colného úradu uvedený v liste č. 7096/96-1 zo dňa 13.01.1997,
t.j. že nemôže vymerať colný dlh, lebo colný dlh nevznikol, pretože po jeho dodaní colnému úradu bolo
nakladané s tovarom na základe povolenia colného úradu, ktorý zastupoval colník C.

14. Poukázal, že colný úrad a ani žalovaný sa vôbec nezaoberá tým, že colník C. prepustil tovar do
režimu voľného obehu, aj keď neboli splnené zákonné podmienky § 48 a § 49 colného zákona. Colník C.,
hlavný zodpovedný, (ktorý bol aj dopravca), príjemca tovaru vedeli, že nebolo podané colné vyhlásenie
na prepustenie tovaru do režimu voľného obehu na rozdiel od žalobcu. Všetky tieto osoby na rozdiel od
žalobcu vedeli o týchto skutočnostiach. Colný úrad a ani žalovaný ich však za dlžníkov nepovažoval a
v rozhodnutí neuviedol, prečo tieto osoby sa na odňatí nepodieľali.

15. Žalobca taktiež poukázal, že na správne určenie dlžníkov, okamihu vzniku colného dlhu a dôvodov
mali byť vypočutí svedkovia, ktorých navrhol žalobca. Orgán verejnej správy konal účelovo, aj v
prípade nevykonania dôkazov, či vykonania dôkazov v neprítomnosti účastníka konania. Listom zo
dňa 26.03.2013 požadoval vypočuť svedkov. Dňa 13.09.2013 colný úrad vypočul osobu A. R. Q.,
pričom na splnomocnení bolo uvedené tretie meno A.. Colný úrad urobil výsluch svedka bez prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, neumožnil položiť svedkovi otázky, resp. mu ani neoznámil, kedy a kde
bude uskutočnený výsluch. Colný úrad predvolával na výsluch tých svedkov, o ktorých vedel, že neprídu,
ale žalobcu, ktorý chcel, aby bol v konaní vypočutý, nepredvolal. Aj v dôsledku tohto postupu nebol
správne zistený skutkový stav veci.

16. Poukázal, že orgány verejnej správy cca za 20 rokov neboli schopné vydať zákonné rozhodnutie,
právna neistota žalobcu tak trvá vyše 20 rokov.

17. Záverom žalobca poukázal aj na list colného úradu č. 7096/96-1 zo dňa 13.01.1997, nakoľko terajšie
dôvody colného úradu a dôvody v uvedenom liste sú odlišné. Colný úrad a aj žalovaný teraz tvrdí, že
došlo k vzniku colného dlhu, colný úrad vo svojom liste tvrdí, že nedošlo k vzniku colného dlhu. Colný
úrad bol trestným súdom odkázaný na občianskoprávne konanie na základe nároku uplatneného colným
úradom. V konaní bolo preukázané, že colník C. vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu, colný dlh nevznikol, tak, ako to uviedol vo svojom liste colný úrad, keď uplatňoval nárok na
náhradu škody. Colný úrad bol povinný uplatniť voči colníkovi C. tento nárok, pretože v priamej príčinnej
súvislosti s jeho konaním nemohol byť vymeraný colný dlh. V tejto výške vznikla škoda štátu, kde osobou
pasívne legitimovanou sa stal výlučne colník C.. Toto právo uplatniť tento nárok trvá dodnes, aj keď je
pravdou, že nárok je premlčaný.

18. Žalobca v záverečnom návrhu zo dňa 28.5.2020 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe
a žiadal jej vyhovieť.

III.
Vyjadrenie žalovaného



19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2016 zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom rozhodnutí a
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Námietka právneho zástupcu žalobcu, že okrem zistenia osôb,
ktoré sa zúčastnili odňatia tovaru colnému dohľadu (§ 196 ods. 3 písm. b) Colného zákona) musí byť
vždy určená jedna osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu (§ 196 ods. 3 písm. a) Colného zákona) je
neopodstatnená, bez opory v Colnom zákone, keďže predmetný tovar bol spod colného dohľadu odňatý
spoločným konaním viacerých osôb, ktoré sa na tomto nezákonnom odňatí tovaru spod colného dohľadu
zúčastnili a ktoré si zároveň boli vedomé, že tovar sa odníma colnému dohľadu.

20. Osobami, ktorých spoločným konaním, s rozdelením ich úloh v rámci protiprávneho konania bol
predmetný tovar nezákonne odňatý colnému dohľadu sú žalobca, K. K. a N. C.. N. C. ako colník umožnil,
aby nebol predmetný tovar zaevidovaný v príslušnej evidencii colného úradu. Žalobca také konanie
colníka N. C. inicioval svojou žiadosťou a motivoval ho finančnou odmenou za predmetné protiprávne
konanie. Ako sprostredkovateľ zistených operácií s tovarom vystupoval K. K.. Žiadna z uvedených osôb
nekonala samostatne.

21. K nezákonnému odňatiu tovaru colnému dohľadu a k vzniku colného dlhu podľa § 196 ods. 1
colného zákona došlo koordinovaným konaním všetkých menovaných osôb. Každá z týchto osôb sa na
nezákonnom odňatí tovaru colnému dohľadu zúčastnila.

22. Právny zástupca žalobcu v žalobe opakovane opisuje, aký je postup pri realizácii a najmä ukončovaní
colného režimu tranzit, avšak uvedená otázka nie je a ani nebola nikdy sporná. Preukázaným faktom
je, že v predmetných dovozných prípadoch (tranzitných operáciách) nedošlo ku korektnému ukončeniu
týchto tranzitných operácií a tovar nakoniec nebol zapísaný v evidencii colných orgánov a nebol
prepustený do akéhokoľvek iného colného režimu, ani mu nebolo pridelené iné colné schválené určenie
a neboli vymerané naň sa vzťahujúce dovozné platby.

23. Protiprávne konanie colníka N. C. v úzkej súčinnosti a na priamy podnet žalobcu zabránilo ukončeniu
colného režimu tranzit v súlade so zákonom a zapísaniu dovezeného tovaru do evidencie colného úradu
určenia. Žalobca sa tak spolupodieľal na nezákonnom odňatí tovaru colnému dohľadu.

24. Úvahy právneho zástupcu žalobcu o tom, že splnenie podmienok colného režimu tranzit a ukončenie
colného režimu tranzit sú dve rozdielne skutočnosti, nemajú vo vzťahu k zodpovednosti žalobcu za
nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu žiaden logický význam a opodstatnenie. Ak by boli
všetky podmienky colného režimu tranzit splnené, vrátane dodania tovaru colnému úradu určenia (o
čom by existoval záznam v príslušnej evidencii colného úradu), bol by colný režim tranzit ukončený v
súlade so zákonom.

25. Právnym zástupcom žalobcu opakovane spomínaný rozdiel medzi splnením podmienok colného
režimu a medzi ukončením colného režimu žiadnym spôsobom nesúvisí s dokázanou skutočnosťou,
že žalobca požiadal colníka N. C., aby za finančnú odmenu (úplatok) umožnil prechod tovaru cez
colný úrad určenia bez toho, aby bol tento tovar zaevidovaný v príslušných evidenciách colného úradu.
Odtlačok služobnej pečiatky colníka N. C. na príslušných tlačivách tranzitného colného vyhlásenia mal
navodiť dojem, že s tovarom bolo nakladané v súlade s colnými predpismi. Skutočnosť, že predmetný
tovar nebol riadne „preclený", mohla byť zistená len pri porovnaní colných dokladov vzťahujúcich sa k
danému tovaru s evidenciou colného úradu, v ktorej nebol predmetný tovar zaevidovaný. Následkom
dokázaného protiprávneho konania, na ktorom sa zúčastnil aj žalobca, došlo k tomu, že colné orgány
stratili možnosť vykonávať nad predmetným tovarom colný dohľad a zároveň neboli pri dovoze tovaru
vymerané príslušné platby.

26. Skutočnosť, že Okresný súd v Senici v rozsudku sp.zn. 4T/134/96 zo dňa 14.4.1997 odkázal Colný
úrad na občianskoprávne konanie, nespôsobuje zánik zodpovednosti žalobcu a ostatných dlžníkov za
colný dlh, ktorý vznikol ich protiprávnym konaním. V predmetnom prípade suma colného dlhu nebola
uhradená ako „škoda“ určená súdom v občianskom súdnom konaní a nedošlo tak k dvojitému plneniu
tej istej sumy.

27. K námietkam právneho zástupcu žalobcu týkajúcim sa výsluchu svedkov (a požadovaného výsluchu
žalobcu jeho právnym zástupcom), nahliadania do spisu a vyhotovovania odpisov zo spisového



materiálu, žalovaný uvádza, že tieto nie sú dôvodné, dokazovanie bolo vykonané v súlade so správnym
poriadkom a poukázal na úradné záznamy založené v administratívnom spise.

IV.
Právne posúdenie veci

28. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá
SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám
vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).

32. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

33. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 208414/2015 zo dňa 30.07.2015,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vzniku colného dlhu a ktorým bola žalobcovi spolu
s K. K. a N. C. uložená povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne vymeraný colný dlh.

34. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 618/1992 Zb. Colný zákon, na účely tohto zákona sa rozumie colným
dohľadom súhrn úkonov a opatrení, ktorými sa zabezpečuje dodržiavanie zákonov a ďalších všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorých vykonávanie prislúcha colným orgánom.

35. Podľa § 2 písm. p) Colného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie prepustením tovaru úkon,
ktorým colné orgány dovoľujú individuálne určenej osobe nakladať s tovarom podľa podmienok režimu,
do ktorého je tovar navrhnutý,

36. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) Colného zákona, tovar dopravený do tuzemska musí predložiť osoba,
ktorá ho do tuzemska dopravila, bez zbytočného odkladu, s neporušenou colnou uzáverou v súlade s
pokynmi colných orgánov na príslušný colný orgán alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými
orgánmi.

37. Podľa § 37 ods. 2 Colného zákona, colnou uzáverou sa rozumie zabezpečenie tovaru v dopravných
prostriedkoch, kontejneroch, obaloch a v miestnostiach plombou, pečaťou, známkou alebo inými



prostriedkami tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo do nich vložiť bez toho, aby zostali
viditeľné stopy lomu zabezpečeného priestoru alebo poškodenia colnej uzávery.

38. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) a písm. c) Colného zákona, colné vyhlásenie sa podáva písomne alebo
ústnym vyhlásením alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru vyjadrí svoju vôľu, aby bol tovar prepustený
do príslušného režimu.

39. Podľa § 63 ods. 1 Colného zákona, colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s
colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje,
alebo zabezpečí jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovenými colnými predpismi, ktoré upravujú
režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

40. Podľa § 84 Colného zákona, po prepustení do voľného obehu sa zahraničný tovar považuje za
česko-slovenský tovar. Prepustenie zahŕňa tak uplatnenie príslušných obchodno-politických opatrení a
ďalších formalít určených na dovoz tovaru, ako aj vybranie dlžného cla.

41. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) Colného zákona, režimami s podmieneným oslobodením od cla sa
rozumejú tranzit.

42. Podľa § 93 ods. 1 Colného zákona, režim s podmienečným oslobodením od cla je ukončený v
okamihu, keď sa tovaru pridelí iné colne schválené určenie.

43. Podľa § 95 ods. 1 Colného zákona, tranzitom sa rozumie režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný
pod colným dohľadom od jedného príslušného colného orgánu k druhému colnému orgánu.

44. Podľa § 95 ods. 2 Colného zákona, tranzitnou operáciou sa rozumie doprava tovaru v tranzite od
colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia.

45. Podľa § 95 ods. 5 Colného zákona, colným orgánom určenia sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán,
na ktorom tranzitná operácia končí.

46. Podľa § 96 ods. 1 Colného zákona, každý, kto je oprávnený s tovarom nakladať, je oprávnený podať
návrh na prepustenie tovaru do režimu tranzitu. Colné orgány môžu požadovať, aby deklarant preukázal,
že je oprávnený s tovarom nakladať.

47. Podľa § 96 ods. 2 Colného zákona, deklarant je colným orgánom zodpovedný za splnenie povinností
vyplývajúcich z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených
colným orgánom odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou
colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.

48. Podľa § 196 ods. 1 Colného zákona, colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu
vzniká jeho nezákonným odňatím colnému dohľadu.

49. Podľa § 196 ods. 2 Colného zákona, colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý colnému
dohľadu.

50. Podľa § 196 ods. 3 Colného zákona, dlžníkom je
a) osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu,
b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že
tovar sa odníma colnému dohľadu,
c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu získania alebo
dôjdenia tovaru si bola alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu,
d) osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do
ktorého bol tovar prepustený.

51. Podľa § 207 ods. 2 Colného zákona, ak nemožno presne určiť okamih, keď colný dlh vznikol, vzniká
colný dlh v okamihu, ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určili ako okamih, v ktorom bol
tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.



52. Podľa § 224 ods. 1 Colného zákona, sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch, oznámia colné
orgány dlžníkovi.

53. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.

54. Vzhľadom na námietky žalobcu uvedené v žalobe bolo úlohou súdu posúdiť, či žalovaný, ako aj
prvostupňový orgán dostatočne a riadne zistili skutkový stav veci a či vec správne právne posúdili, a či
správne určili okruh dlžníkov, keď za dlžníka označili i žalobcu.

55. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobcovi spolu s K. K. a N. F.
ako povinným dlžníkom podľa § 196 ods. 3 písm. b) Colného zákona Colný úrad Trnava prvostupňovým
rozhodnutím oznámil sumu dovoznej platby, ktorá tvorí sumu colného dlhu, ktorý je špecifikovaný vo
výroku prvostupňového rozhodnutia. Súčasne ich zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu tohto
colného dlhu.

56. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že:

Colný úrad Senica Pobočka 6521 Brodské rozhodnutím č. 652102612645 zo dňa 22.4.1996 prepustil
tovar - jesenné bundy (1548 ks) v hodnote XXXXX,XX € do režimu tranzit k colnému úradu určenia -
Colnému úradu Senica Pobočka 6561 Kúty. Dopravca S. A. dopravil tovar - jesenné bundy na colný úrad
určenia a dňa 22.4.1996 ho predložil na colnú kontrolu spolu so sprievodnými dokladmi.

Colný úrad Senica Pobočka 6521 Brodské rozhodnutím č. 652103613821 zo dňa 27.3.1996 prepustil
tovar - športová obuv (2604 ks) v hodnote XXXXX,XX € do režimu tranzit k colnému úradu určenia -
Colnému úradu Senica Pobočke 6561 Kúty. A. S. A. dopravil tovar - športová obuv na colný úrad určenia
a dňa 27.3.1996 ho predložil na colnú kontrolu spolu so sprievodnými dokladmi.

Colný úrad Senica Pobočka 6521 Brodské rozhodnutím č. 6521036XX821 zo dňa 30.4.1996 prepustil
tovar - slnečné okuliare (2XX28 ks) v hodnote XXXXX,XX € do režimu tranzit k colnému úradu určenia -
Colnému úradu Senica Pobočke 6561 Kúty. Dopravca X. E. spol. s r.o., IČO XXX XX XXX, N., N. 13 (v
tom čase N. XX, XXX 00 D.), zastúpená vodičom N. A. dopravil tovar - slnečné okuliare na colný úrad
určenia a dňa 30.4.1996 ho predložil na colnú kontrolu spolu so sprievodnými dokladmi.

57. Tovar uvedený vyššie (jesenné bundy, športová obuv, slnečné okuliare) bol odoslaný od
zahraničného odosielateľa X. E. s.r.o., D. pre tuzemského príjemcu A. A. R., K. - K., kde ako
sprostredkovateľ vystupoval K. K.. N. F. požiadal za finančnú odmenu N. C. (colníka) o vybavenie
dodávky tovaru bez vyclenia pri vstupe na vnútroštátny trh pre K. K.. Predmetný tovar bol v súlade s
ustanovením § 96 ods. 2 Colného zákona predložený spolu so sprievodnými dokladmi hore uvedenými
dopravcami colnému úradu určenia Colnému úradu Senica Pobočke 6561 Kúty na ukončenie režimu
tranzit, kde colník N. C. pri ukončovaní režimu tranzit opečiatkoval vyššie uvedené rozhodnutia dňa
23.4.1996, 27.3.1996 a 30.4.1996, avšak bez riadneho zaevidovania predmetného tovaru a bez vybratia
dlžných súm dovoznej platby. Tento deň bol posledným dňom, kedy sa uvedený tovar nachádzal na
známom mieste.

58. Podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu v Senici č.k. 4T 134/96-193 boli K. K., N. F. a
N. C. uznaní za vinných, že N. F. v presne nezistený deň v mesiacoch marec a apríl 1996 požiadal
za finančnú odmenu N. C., výkonného príslušníka Colnice Senica, colná odbočka, vonkajšie konanie
Kúty, o vybavenie dodávky tovaru bez vyclenia pri vstupe na vnútroštátny trh pre K. K., pričom v dňoch
27.3.1996, 22.4.1996 a 30.4.1996 K. K. s nezistenými osobami odobrali v spoločnosti X. E., s.r.o. D. tovar
(športovú obuv, jesenné bundy, slnečné okuliare), dopravu vykonal súkromný autodopravca, následne
tovar prihlásili na hraničnom prechode Kúty D2, odkiaľ odišli na vyclenie tovaru na vnútroštátnu colnicu,
vonkajšie konanie Kúty, kde im N. C. svojou pridelenou pečiatkou opečiatkoval tranzitné vyhlásenia
č. 652103609636 zo dňa 27.4.1996, č. 652102612645 zo dňa 22.4.1996 a č. 652103613821 zo dňa
30.4.1996, bez zaevidovania a vyclenia a týmto prepustil tovar na vnútroštátny trh do voľného obehu,



pričom tovar zaevidoval pod číslo iného vyclenia tovaru inej firme, čím skrátili štátny rozpočet SR o DPH,
clo a dovoznú prirážku. Uvedenými skutkami sa žalobca dopustil pomoci k trestným činom porušovania
predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, krátenia daní a skrátenia poplatkov a im podobných dávok
spolupáchateľstvom, ako aj návodu k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa), za čo
bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody.

59. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzali tri rozhodnutia Colného úradu Senica o colnom
dlhu voči dlžníkom - fyzickým osobám N. F., K. K. a N. C.. Prvé dve boli zrušené Colným riaditeľstvom,
tretie rozhodnutie bolo potvrdené Colným úradom rozhodnutím č. 18090, 22345/2005-1410 zo dňa
20.8.2007. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý žalobu
zamietol rozsudkom č.k. 2S 252/07-56 zo dňa 8.12.2010. Najvyšší súd SR na základe odvolania N.a
F. rozhodol rozsudkom sp.zn. 3 Sžf/14/2011 zo dňa 17. januára 2012 tak, že rozhodnutie žalovaného
č. 18090, 22345/2005-1410 zo dňa 20.8.2007 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Senica zn.
607/05/6561 zo dňa 13.2.2005 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku najvyšší
súd uviedol, že z rozhodnutia colného orgánu musia byť zrejmé dôvody, pre ktoré nebola osoba, ktorá
má povinnosti v režime tranzitu, určená za dlžníka, čo ale v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje.
Súčasne žalovanému vytkol, že nevypočul dopravcu, označeného príjemcu tovaru, resp. iných osôb,
aby bolo preukázané, či na tranzitných dokladoch označený príjemca tovaru (ktorý mal na predmetný
tovar čakať na colnici Brodské) pri prevzatí tovaru vedel, že tovar nie je zaevidovaný a prepustený do
voľného obehu.

60. Následne Colný úrad Trnava zaslal dňa 4.1.2013 N. F. výzvu na vyjadrenie sa k predmetnému
novému konaniu č. 9005872/1/4787/2013, na čo žalobca listom č. 1/2013 zo dňa 11.2.2013 požiadal
nazrieť do administratívneho spisu. Právny zástupca žalobcu nahliadol do spisu žalovaného dňa
25.3.2013 a 10.7.2013 na Colnom úrade Trnava (úradný záznam č. 9005872/1/332749/2013 zo dňa
11.7.20013) a pred vydaním rozhodnutia dňa 20.11.2014 na Pobočke colného úradu Brodské (úradný
záznam č. 1095872/1/512739/2014 zo dňa 20.11.2014), kedy žiadal vypočuť ešte p. N. F. v jeho
prítomnosti.

61. Colný úrad Trnava N. C. ustanovil opatrovníka rozhodnutím č. 9005872/1/257808/2013 zo dňa
XX.X.XXXX, nakoľko tento sa v obci Kúty nezdržuje asi 16 rokov a žije v zahraničí, no nevedno kde.
Opatrovníka ustanovil i K. K. rozhodnutím č. 9005872/1/257791/2013 zo dňa 28.5.2013, nakoľko jeho
pobyt je neznámy.

62. Colný úrad Trnava ďalej v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu doplnil dokazovanie. Dopravca
tovaru jesenné bundy a športová obuv S. A. v liste zo dňa 28.1.2013 uviedol, že k danej veci nevie nič
viac dodať a ani navrhnúť nové dôkazy a skutočnosti, len to, čo vypovedal vo výpovedi v roku 1996. Na
Colnici Nitra dňa 21.6.1996 potvrdil dodanie tohto tovaru na Colnú pobočku v Kútoch v inkriminovaných
dňoch a predložil originály dokladov CMR s pravými odtlačkami pečiatok Colnice Senica (6561) a s
podpisom príjemcu tovaru o jeho prevzatí od prepravcu, čo je potvrdené v Rozhodnutí Colnice Nitra zn.
51/96 zo dňa 21.6.1996.

63. Podľa odôvodnenia trestného rozsudku Okresného súdu v Senici č.k. 4T 134/96-193 svedok S. A.
dňa 27.3.1996 vykonával prepravu tovaru pre občanov vietnamskej národnosti. Keď prišiel v Kútoch
na colnicu - vonkajšie konanie, prišiel za ním neznámy muž, v ktorom neskôr poznal obžalovaného
K., zobral doklady a išiel na colnicu. Colník tovar nerátal a po navrátení dokladov pokračoval smerom
do K. - K., kde sa mal telefonicky skontaktovať s osobou, ktorej bol tovar určený. Toto aj vykonal a s
občanom vietnamskej národnosti odišiel do Mošoviec, kde tovar zložili. Uvedená preprava tovaru sa
týmto spôsobom opakovala ešte aj dňa 21. - 22.4.1996 a dňa 5.5. - 6.5.1996. Pri druhom prevoze
tovaru na colnici v Kútoch - vonkajšie konanie, prišiel za ním pre doklady iný muž a na inom vozidle ako
prvýkrát, mohlo sa jednať o obžalovaného F.. Nevedel o tom, že by doklady neboli v poriadku, alebo,
že by neboli riadne potvrdené. Podľa tohto trestného rozsudku svedok N. A. potvrdil, že dňa 24.4.1996
vykonal prepravu slnečných okuliarov pre neznámeho občana vietnamskej národnosti. Na hraničných
prechodoch nemal problémy, pri jednaní s colníkmi v Českej republike aj Slovenskej republike bol sám.

64. Príjemca tovaru A. A. R., ktorý je v evidencii Úradu hraničnej a cudzineckej polície vedený ako Q. A.
R., dňa 13.9.2013 pred Colným úradom Trnava uviedol, že predmetný tovar si neobjednal a neprevzal,
bol len uskladnený v jeho priestoroch v Martine za jeho neprítomnosti, a že nevie, kto si následne tovar



vyzdvihol a prečo bola použitá jeho adresa v dovozných dokladoch. K nezrovnalostiam ohľadom jeho
mena uviedol, že prišlo zrejme k omylu zo strany jeho právneho zástupcu pri vypisovaní dokladov,
nevšimol si to. Záverom uviedol, že tieto dovozy tovaru boli asi podvodom na jeho meno.

65. V administratívnom spise je založený aj list A. A. R. zo dňa 2.7.1996, podľa ktorého si bundy z
Českej republiky u nikoho neobjednal a taktiež ani s nikým neuzavrel kúpnu zmluvu. Je pravdou, že
koncom apríla 1996 okolo polnoci prišiel na adresu jeho trvalého bydliska vodič s galantskou poznávacou
značkou na vozidle O. s tým, že pán P. (celé meno nepozná, ktorý je podnikateľom v Brne a má firmu
X. E.), potrebuje tento tovar u neho uložiť s tým, že za tri dni si po tovar príde, s čím súhlasil a skutočne
o X dni si tento pán po tovar prišiel. Nestal sa majiteľom tovaru a colný dlh nezapríčinil.

66. V rámci cezhraničnej spolupráce colné orgány Českej republiky v Záverečnej správe č.j.
53904-4/2014-600000-71 zo dňa 15.6.2014 uviedli, že sa im nepodarilo zistiť aktuálny pobyt konateľa
X. E., spol. s r.o., X.: XXX XX XXX, dopravcu tovaru slnečné okuliare, táto spoločnosť už
niekoľko rokov nepodáva daňové priznanie a je nekontaktná. Súčasne spísali úradný záznam č.
63855-3/2014-570000-71 a č. 63855-4/2014-570000-71 obidva zo dňa 7.7.2014, s W. I. - majiteľ vozidla
ford T., ktorý prepravoval predmetný tovar a N. A. - vodič prítomný pri preprave. P. I. uviedol, že nevie,
komu bol predaný tovar na území Slovenska, pretože tam nebol a tiež nevie, ako bolo naložené s
tovarom po jeho dovoze na Slovensko. Pán N. A. uviedol, že okuliare vozil často, ale k uvedenej preprave
si na nič konkrétne nevzpomína, nevie, či bol prítomný colník pri predávaní tovaru.

67. Z dokazovania vykonaného colnými orgánmi a zaznamenaného v administratívnom spise a tiež aj
z rozsudku Okresného súdu v Senici č.k. 4T 134/96-193 mal súd preukázané, že konanie žalobcu
aj napriek jeho žalobným námietkam, možno bezpochýb hodnotiť ako konanie, ktorého účelom bolo
nezákonne odňať tovar spod colného dohľadu a dosiahnuť tak, aby neboli zaplatené povinné platby
spojené s dovozom tovaru. Žalobca vo všetkých riešených prípadoch prepravy tovaru v colnom režime
tranzit požiadal za finančnú odmenu N. C. pracujúceho ako colník na Colnom úrade Senica o „vybavenie
dodávky tovaru bez vyclenia pri vstupe na vnútroštátny trh“ (citácia právoplatného rozsudku Okresného
súdu v Senici zn. 4T 134/96-193 zo dňa 14.4.1997). N. C. na základe tejto žiadosti žalobcu označil
odtlačkom pečiatky príslušné písomné colné vyhlásenia, ale predmetný tovar prepravovaný v colnom
režime tranzit nezaevidoval v príslušnej evidencii colných orgánov. Tým, že nebol predmetný tovar N.
C., konajúcim na základe požiadavky a na podnet žalobcu, zaevidovaný v príslušnej evidencii colného
úradu, stratili colné orgány možnosť sledovať pohyb tovaru a nakladanie s ním bez toho, aby bol
colný režim tranzit korektne ukončený a aby boli na tovar vymerané zodpovedajúce dovozné platby.
Predmetný tovar tak vo všetkých zistených prípadoch (S. XXXXXXXXXXXX, S. XXXXXXXXXXXX, JCD
XXXXXXXXXXXX) bol nezákonne odňatý spod colného dohľadu, pričom na tomto nezákonnom odňatí
tovaru spod colného dohľadu sa preukázateľne zúčastnil aj žalobca. V žiadnom prípade nemožno
konštatovať, ako to tvrdí žalobca vo svojom „záverečnom návrhu“, že tovar počas tranzitnej operácie
spod colného dohľadu odňatý nebol.

68. Naviac je potrebné uviesť, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, sú zavádzajúce, protichodné a
navzájom si odporujú. Napríklad žalobca na jednej strane tvrdí, že colný dlh nevznikol a vzápätí tvrdí, že
colný dlh vznikol konaním osoby, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu. Týmto tvrdením sa žalobca
snaží obhájiť aj ďalšiu námietku, že okruh colných dlžníkov bol určený nesprávne a žalobca do tohto
okruhu nespadá, respektíve tvrdí, že žalobca sa nemohol stať dlžníkom podľa § 196 ods. 1 písm. b)
Colného zákona pretože, ak nie je určená osoba, ktorá odňala tovar colnému dohľadu, nie je možné o
iných osobách tvrdiť, že sa zúčastnili na tomto odňatí.

69. Podľa názoru súdu žalovaný správne uviedol, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu dňa
23.4.1996, 27.3.1996 a 30.4.1996, kedy bol predmetný tovar predložený dopravcom na colnom úrade
určenia na ukončenie režimu tranzit, o čom svedčí aj príslušné tranzitné vyhlásenie, kde colník N.r C.
pri ukončovaní režimu tranzit opečiatkoval rozhodnutia, avšak bez riadneho zaevidovania predmetného
tovaru a bez vybratia dlžných súm dovoznej platby. Uvedeným konaním umožnil, aby nebol predmetný
tovar zaevidovaný v príslušnej evidencii colného úradu. V tento deň sa uvedený tovar naposledy
nachádzal na známom mieste. Na tomto konaní colníka K. C. sa aktívne podieľal aj žalobca, ktorý ho
požiadal o vybavenie dodávky tovaru bez vyclenia pri vstupe na vnútroštátny trh pre K. K., za čo mu
žalobca prisľúbil finančnú odmenu. Uvedené potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe, keď uviedol,
že „colník C. zastupoval colný úrad a na základe jeho povolenia bolo umožnené s tovarom nakladať a



povolil uskladniť tovar u príjemcu, respektíve s ním nakladať bez splnenia zákonných podmienok, na
čom sa žalobca už nepodieľal“. Ako sprostredkovateľ zistených operácií s tovarom vystupoval K. K., čo
žalobca v podanej žalobe nepoprel. Taktiež nie je sporné, že colník Valachovič zastupoval colný úrad,
avšak žiadna z uvedených osôb (žalobca, N. F. aj K. K.) nekonala samostatne. K nezákonnému odňatiu
tovaru colnému dohľadu a k vzniku colného dlhu podľa § 196 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. došlo
práve koordinovaným konaním všetkých menovaných osôb, čo nesporne vyplýva z administratívneho
spisu. Každá z týchto osôb (žalobca, N. F. aj K. K.) sa na nezákonnom odňatí tovaru colnému dohľadu
zúčastnila.

70. V ďalšej časti žaloby žalobca na jednej strane tvrdí, že úkonom colníka a to: opečiatkovaním
tranzitného vyhlásenia, nebol prepustený tovar na vnútroštátny trh do voľného obehu, a na druhej
strane tvrdí, že colník C. prepustil tovar do režimu voľného obehu, a teda spolu s príjemcom tovaru
vedeli, že nebolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľného obehu, na rozdiel
od žalobcu. Čiže všetky osoby okrem žalobcu vedeli o týchto skutočnostiach a neboli považovaní za
dlžníkov. K uvedenému súd uvádza, že prvostupňový orgán vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
riadneho zistenia dlžníka colného dlhu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, dopravcovia tovaru a ani
deklarovaný príjemca tovaru A. A. R. nemali žiadnu vedomosť o tom, že tovar bol odňatý spod colného
dohľadu a taktiež sa na tomto odňatí spod colného dohľadu nepodieľali. Žalobca za účelom preukázania
tohto tvrdenia neprodukoval žiadny dôkaz.

71. Pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká colný dlh jeho nezákonným odňatím
colnému dohľadu (§ 196 ods. 1 Colného zákona). Napriek tomu, že § 196 Colného zákona obsahuje
len jeden spôsob vzniku colného dlhu (nezákonným odňatím tovaru colnému dohľadu), toto ustanovenie
upravuje niekoľko samostatných právnych kvalifikácii dlžníkov - osôb zodpovedných za colný dlh, ktorý
vznikol podľa § 196 ods. 1 Colného zákona nezákonným odňatím tovaru colnému dohľadu.

72. Z ustanovenia § 196 ods. 3 Colného zákona vyplýva, že dlžníkom je osoba, ktorá tovar odňala
colnému dohľadu (písm. a), každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá, alebo
si mala byť vedomá, že tovar sa odníma colnému dohľadu (písm. b), každá osoba, ktorá získala, alebo
držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu získania alebo dôjdenia tovaru si bola, alebo si
mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu (písm. c) a osoba, ktorá má plniť povinnosti
vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený (písm.
d). Pre správne uplatnenie právnej kvalifikácie dlžníka uvedenej v § 196 ods. 3 Colného zákona je
nevyhnutné zistiť, či bol tovar nezákonne odňatý colnému dohľadu a či colný dlh vznikol práve týmto
nezákonným odňatím tovaru colnému dohľadu podľa § 196 ods. 1 Colného zákona a právna kvalifikácia
dlžníka sa odvíja od zisteného skutkového stavu veci, ktorý spočíva v konaní, resp. nekonaní rôznych
osôb (možných dlžníkov), ktoré je uvedené v ust. § 196 ods. 3 Colného zákona. V prípade žalobcu
a ostatných dlžníkov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí bolo jednoznačne preukázané, že sa
zúčastnili na nezákonnom odňatí tovaru colnému dohľadu.

73. V prípade, keď sa podarí zistiť existenciu tovaru, ktorý bol preukázateľne odňatý colnému dohľadu a
ktorý je držaný určitou osobou, ktorá tento tovar však priamo colnému dohľadu neodňala, ani sa na jeho
odňatí nezúčastnila, táto osoba môže byť právne kvalifikovaná ako dlžník podľa § 196 ods. 3 písm. d)
Colného zákona aj v prípade, ak sa napríklad nepodarí zistiť osobu, ktorá predmetný tovar spod colného
dohľadu priamo odňala. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

74. Osobami, ktorých spoločným konaním, s rozdelením ich úloh v rámci protiprávneho konania bol
predmetný tovar nezákonne odňatý colnému dohľadu, sú i podľa názoru súdu žalobca, K. K. a N.
C.. Príjemca tovaru nevedel, že tovar nie je zaevidovaný a prepustený do voľného obehu a taktiež v
konaní nebolo preukázané, že by dopravcovia tovaru mali takúto vedomosť. Žalobca svoje tvrdenie, že
dopravca, príjemca tovaru vedeli, že nebolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu
voľného obehu, žiadnym spôsobom nepreukázal ani v konaní pred orgánom verejnej správy a ani v
súdnom konaní. Súd preto túto jeho námietku vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu svojej
povinnosti, na ktorú bol zaviazaný rozhodnutím žalovaného spoločne a nerozdielne spolu s K. K. a N. C..

75. I podľa názoru súdu v predmetných dovozných prípadoch (tranzitných operáciách) nedošlo ku
korektnému ukončeniu týchto tranzitných operácií a tovar nakoniec nebol zapísaný v evidencii colných
orgánov a nebol prepustený do akéhokoľvek iného colného režimu, ani mu nebolo pridelené iné colne



schválené určenie a neboli vymerané naň sa vzťahujúce dovozné platby. Protiprávne konanie colníka
N. C. v úzkej súčinnosti a na priamy podnet žalobcu zabránilo ukončeniu colného režimu tranzit v
súlade so zákonom a zapísaniu dovezeného tovaru do evidencie colného úradu určenia. Žalobca sa tak
spolupodieľal na nezákonnom odňatí tovaru colnému dohľadu. Jediné, čo colník N. C. vo vzťahu k tovaru
vykonal, bolo, že na základe podnetu od žalobcu a motivovaný finančnou odmenou (úplatkom), ktorú
mu žalobca za protiprávne konanie sľúbil, predmetný tovar po označení písomného colného vyhlásenia
svojou služobnou pečiatkou nezaevidoval v príslušnej evidencii colného úradu a bez vykonania ďalších
colných formalít a vymerania dovozných platieb, ktoré sú potrebné na prepustenie tovaru do colného
režimu voľný obeh, umožnil odchod tovaru z colného úradu, a tým aj z dohľadu (dispozície) colných
orgánov.

76. Ani tvrdenie žalobcu, že okamih vzniku colného dlhu nemá žiadny skutkový ani právny základ, podľa
názoru súdu nemá žiadnu právnu relevanciu. Colný zákon v ustanovení § 207 ods. 2 upravuje situáciu,
kedy nemožno presne určiť okamih, keď vznikol colný dlh. V tomto prípade colný dlh vzniká v okamihu,
ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako okamih, v ktorom bol tovar v situácii, za
ktorej colný dlh vzniká. Podľa ustanovenia § 196 ods. 2 colného zákona colný dlh vzniká v okamihu,
kedy je tovar odňatý colnému dohľadu.

77. Tak, ako aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, otázka viny žalobcu a jeho spolupáchateľov,
ktorá bola preukázaná v trestnom konaní, nemá vplyv na ich zodpovednosť za vzniknutý colný dlh.
Skutočnosť, že Okresný súd v Senici v rozsudku sp.zn. 4T/134/96 zo dňa 14.4.1997 odkázal Colný úrad
na občianskoprávne konanie nespôsobuje zánik zodpovednosti žalobcu a ostatných dlžníkov za colný
dlh, ktorý vznikol ich protiprávnym konaním.

78. Colný úrad vykonal všetky potrebné procesné úkony a dostatočne zistil skutkový stav veci a podklady
potrebné pre vydanie rozhodnutia. Colné orgány v správnom konaní neposudzujú vinu účastníkov
konania, ale ich zodpovednosť podľa Colného zákona. Colný dlh vznikol v predmetnom prípade priamo
zo zákona okamihom nezákonného odňatia tovaru spod colného dohľadu. Náhrada škody v občianskom
konaní by mala opodstatnenie, ak by nebolo možné vymeranie colného dlhu v zmysle colných predpisov,
prípadne by výber vzniknutého colného dlhu podľa colných predpisov bol znemožnený. V predmetnom
prípade suma colného dlhu nebola uhradená ako „škoda“ určená súdom v občianskom súdnom konaní
a nedošlo tak k dvojitému plneniu tej istej sumy.

79. Súd taktiež nemohol prisvedčiť ani ďalšej námietke žalobcu, že orgán verejnej správy konal účelovo,
keď neumožnil žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi klásť svedkovi A. R. Q. otázky, neoznámil
mu, kedy bude uskutočnený výsluch tohto svedka a žalobcu, ktorý chcel byť v konaní vypočutý,
nepredvolal. K tejto námietke súd uvádza, že podľa ust. § 276 písm. b) Colného zákona, ak tento
zákon neustanovuje inak, platia pre konanie pred colnými orgánmi v ostatných veciach všeobecné
predpisy o správnom konaní. Správny orgán vykonáva dokazovanie podľa § 32 až § 34 správneho
poriadku, pričom dôkazy, vrátane výsluchu svedkov, vykonáva správny orgán. Ak by sa konalo o ústne
pojednávanie, mal by právny zástupca žalobcu oprávnenie tohto ústneho pojednávania sa zúčastniť
a na ňom klásť svedkom otázky. V prípade, ak boli výpovede svedkov získané iným spôsobom
(napríklad poskytli písomné vyjadrenie, prípadne boli vypočutí zahraničným správnym orgánom, ktorý
ich výpoveď doručil slovenskému správnemu orgánu), má ktorýkoľvek účastník konania, resp. jeho
právny zástupca oprávnenie nahliadnuť do spisu a so získanými dôkazmi (s obsahom výpovedí) sa
oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Uvedené oprávnenie právny zástupca žalobcu aj realizoval. Prípadné
technické problémy znemožňujúce vyhotovenie fotokópie dokladov zo spisového materiálu, neanulujú
právo žalobcu alebo jeho právneho zástupcu nahliadnuť do spisu a robiť si z neho odpisy a výpisy. Z
úradného záznamu č. 9005872/1/332749/2013 zo dňa 11.7.2013 vyplýva, že právny zástupca žalobcu
nahliadol do spisu žalovaného a do svojho mobilného telefónu si odfotografoval doklady uvedené v tomto
úradnom zázname. Z úradného záznamu zn. 1095872/1/512739/2014 zo dňa 20.11.2014 je zrejmé, že
dňa 20.11.2014 sa na pobočke Colného úradu Brodské uskutočnilo ústne pojednávanie pred vydaním
rozhodnutia a právnemu zástupcovi žalobcu bolo umožnené opätovne nahliadnuť do predmetného spisu
a zároveň mu bola vyhotovená fotokópia dokladov uvedených v tomto úradnom zázname. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca bol s obsahom spisu žalovaného riadne oboznámený a nebol ukrátený o svoje právo.

80. Právny zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 20.11.2014 žiadal k predmetnej veci vypočuť
ešte žalobcu za jeho prítomnosti. K uvedenej požiadavke právneho zástupcu žalobcu súd uvádza, že



rozsah vykonaného dokazovania je plne v kompetencii orgánu verejnej správy a ak tento mal zato, že
skutkový stav je zistený dostatočne a riadne, nemusel vykonať dôkaz navrhnutý právnym zástupcom
žalobcu, a to výsluch žalobcu. Z administratívneho spisu i podľa názoru súdu je zrejmé, že skutkový stav
bol zistený riadne a dostatočne a žalobca mal dostatočný priestor realizovať svoje právo byť vypočutý v
predmetnom konaní od roku 1999, keby bolo začaté konanie o vzniku colného dlhu a bolo vydané prvé
rozhodnutie o colnom dlhu číslo 212/99 Colným úradom Senica pobočka Kúty. Právny zástupca žalobcu
naviac ani neuviedol dôvod, pre ktorý ešte žiadal vypočuť žalobcu. Podľa názoru súdu žalovaný preto
postupoval správne, keď návrh právneho zástupcu žalobcu nerealizoval, nakoľko z administratívneho
spisu mal jednoznačne preukázanú zodpovednosť žalobcu za vznik colného dlhu. Tiež je potrebné
uviesť, že skutkový stav veci (vrátane výsluchov osôb) bol komplexne skúmaný nielen colnými orgánmi,
ale aj orgánmi činnými v trestnom konaní a právne záväzným spôsobom bol v potrebnom rozsahu
konštatovaný v rozsudku Okresného súdu v Senici zn. zn. 4T 134/96 zo dňa 14.4.1997, teda veľmi krátko
po tom, čo žalobca protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu a zároveň
spôsobil vznik colného dlhu, ktorého je solidárnym dlžníkom.

81. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami
žalobcu. Súd neuznal dôvodnou ani túto námietku, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že sa námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní riadne a dostatočne zaoberal a podal k nim aj
zodpovedajúce vysvetlenie, ktoré je taktiež podrobne a zrozumiteľne opísané v rozhodnutí žalovaného.
To, že neuznal námietky žalobcu za opodstatnené, neznamená, že sa s týmito námietkami nezaoberal.

82. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove
námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Colné orgány dostatočne zistili skutkový
stav, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili. Postup
žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto
súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

83. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal
právo na ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.