Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/162/2019 z 16. 12. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. decembra 2020, sp. zn. 9Co/162/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:0018201800.2
Krajský súd Bratislava | 9Co/162/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:0018201800.2 | 2020-12-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1413292-1d81-4384-ac37-a53358ad43b6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:0018201800.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/162/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201800
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:0018201800.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Hornonitrianske bane
Prievidza, a.s., v skratke HBP, a.s., Prievidza, Matice slovenskej 10, IČO: 36 005 622, zastúpený BAJO
LEGAL, s.r.o., Bratislava, Landererova 8, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: News and Media Holding
a.s., Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 47 256 281, zastúpený Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o.,
Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 35 906 464, o uloženie povinnosti uverejniť opravu, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.júna 2019 č. k. 14C/12/2018 - 112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok   súdu prvej inštancie zmeňuje takto :
Žalovaný je povinný v najbližšom printovom vydaní týždenníka TREND po právoplatnosti rozsudku
uverejniť spôsobom podľa § 7 ods. 5 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom
spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) opravu v znení: Dňa 25.01.2018
bol v 4. čísle týždenníka TREND uverejnený článok s názvom „Ako sa Horná Nitra pripravuje na
koniec baníctva.“, ktorý obsahoval viaceré nepravdivé skutkové tvrdenia týkajúce sa spoločnosti
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.
Nie je pravdou, že oficiálnym termínom definitívneho zavretia baní je rok 2030. Zo strany banskej
spoločnosti takýto termín a ani žiadny iný nebol nikdy vyslovený a nezodpovedá skutočnosti. Ťažobná
činnosť bude vykonávaná do vydobytia ložísk uhlia, čo ukladá platná legislatíva SR. Do roku 2030 je však
schválený všeobecný hospodársky záujem na ťažbe hnedého uhlia, pričom zánik tohto všeobecného
hospodárskeho záujmu, nemá súvis s ďalšou prevádzkou alebo zatvorením baní. V súčasnosti nie
je známy žiadny termín zavretia baní. Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že: „Všeobecný
hospodársky záujem na ťažbe hnedého uhlia je vládou schválený do roku 2030, pričom ťažobná činnosť
bude vykonávaná do vydobytia ložísk uhlia, čo ukladá platná legislatíva SR. “
Nie je pravdou, že „uhoľná elektrina“ stála minulý rok rekordných 26 € za MWh. Suma 26,20 € za
megawatthodinu (€/MWh) predstavuje tarifu za prevádzkovanie systému (TpS). Z tejto tarify je podpora
pre výrobu elektrickej energie Z domáceho uhlia na úrovni 4,35 €/MWh t. j. 16,6 % Pravdivé a správne
skutkové tvrdenie je, že : „ Výroba elektrickej energie z domáceho uhlia je dotovaná cez cenu elektriny -
vlani tá uhoľná stála 4,35 €/MWh, čo predstavuje 16,6 % z celkovej tarify za prevádzkovanie systému. “
Nie je pravdivé tvrdenie, že plánovanou ťažobnou činnosťou bude zničená obec Opatovce nad Nitrou.
Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že: „ Ťažobná činnosť je a aj bude vykonávaná len v
schválenom dobývacom priestore a mimo intravilán obce Opatovce nad Nitrou, pričom táto ťažobná
činnosť prebieha aj v súčasnosti, voči čomu obec Opatovce nad Nitrou nemá žiadne výhrady. “
Nie je pravdivé tvrdenie, že obec Opatovce nad Nitrou nemá ťažbu v územnom pláne. Chránené
ložiskové územie aj dobývací priestor sú súčasťou územného plánu všetkých miest a obcí, kde sa
nachádzajú, vrátane obce Opatovce nad Nitrou. Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že: „Obec
Opatovce nad Nitrou má ťažbu v územnom pláne. “
Vo zvyšnej časti odvolací súd žalobu zamieta.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.



o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal aby súd
uložil žalovanému povinnosť uverejniť opravu, a to: „Žalovaný je povinný v najbližšom printovom vydaní
týždenníka Z. po právoplatnosti rozsudku uverejniť spôsobom podľa § 7 ods. 5 zák. č. 167/2008 Z.z. o
periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)
opravu v znení: Dňa 25.1.2018 bol v 4.čísle týždenníka TREND uverejnený článok s názvom „Ako
sa Horná Nitra pripravuje na koniec baníctva“, ktorý obsahoval viaceré nepravdivé skutkové tvrdenia
týkajúce sa spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. :
1. Nie je pravdou, že zamestnanec p. L. B. na otázku, či je stotožnený so zatváraním baní uviedol, že ťažiť
uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť, je zbytočné. P.. B. hovoril v predmetnom rozhovore
iba o Bani Cigeľ (HBP, a.s. pritom ťaží uhlie v ďalších troch baniach),v  ktorej v minulosti pracoval, pričom
v tejto súvislosti spomenul, že v Bani Cigeľ už nie sú zásoby uhlia s požadovanou výhrevnosťou, a
preto sa zatvorila. Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že: „K zatvoreniu Bane Cigeľ, ako jednej z
ťažobných baní došlo z dôvodu, že v tejto už nie sú zásoby uhlia s požadovanou výhrevnosťou“.
2. Nie je pravdou, že oficiálnym termínom definitívneho zavretia baní je rok 2030. Zo strany banskej
spoločnosti takýto termín a ani žiadny iný nebol nikdy vyslovený a nezodpovedá skutočnosti. Ťažobná
činnosť bude vykonávaná do vydobytia ložísk uhlia, čo ukladá platná legislatíva SR. Do roku 2030 je však
schválený všeobecný hospodársky záujem na ťažbe hnedého uhlia, pričom zánik tohto všeobecného
hospodárskeho záujmu, nemá súvis s ďalšou prevádzkou alebo zatvorením baní. V súčasnosti nie
je známy žiadny termín zavretia baní. Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že: „Všeobecný
hospodársky záujem na ťažbe hnedého uhlia je vládou schválený do roku 2030, pričom ťažobná činnosť
bude vykonávaná do vydobytia ložísk uhlia, čo ukladá platná legislatíva SR“.
3. Nie je pravdou, že „uhoľná elektrina“ stála minulý rok rekordných 26 €  za MWh. Suma               26,20
€ za megawatthodinu (€/MWh) predstavuje tarifu za prevádzkovanie systému (TpS). Z tejto tarify je
podpora pre výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia na úrovni                               4,35 €/MWh,
t.j. 16,6 %. Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že „Výroba elektrickej energie z domáceho uhlia
je dotovaná cez cenu elektriny - vlani tá uhoľná stála 4,35 €/MWh, čo predstavuje 16,6 % z celkovej
tarify za prevádzkovanie systému“.
4. Nie je pravdivé tvrdenie, že plánovanou ťažobnou činnosťou bude zničená obec Opatovce nad Nitrou.
Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že: „Ťažobná činnosť je a aj bude vykonávaná len v schválenom
dobývacom priestore a mimo intravilán obce Opatovce nad Nitrou, pričom táto ťažobná činnosť prebieha
aj v súčasnosti, voči čomu obec Opatovce nad Nitrou nemá žiadne výhrady“.
5. Nie je pravdivé tvrdenie, že obec Opatovce nad Nitrou nemá ťažbu v územnom pláne. Chránené
ložiskové územie aj dobývací priestor sú súčasťou územného plánu všetkých miest a obcí, kde sa
nachádzajú, vrátane obce Opatovce nad Nitrou. Pravdivé a správne skutkové tvrdenie je, že: „Obec
Opatovce nad Nitrou má ťažbu v územnom pláne“. Zároveň súd prvej inštancie priznal  žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne  súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vykonal mal preukázané, že dňa 25.1.2018
v týždenníku Z.  v 4. čísle tohto týždenníka vyšiel článok s názvom: „Ako sa Horná Nitra pripravuje na
koniec baníctva“ na str.11-14, kde podľa žalobcu boli uverejnené viaceré nepravdivé tvrdenia o žalobcovi,
a to: 1/ Na otázku, či je stotožnený so zatváraním baní, hovorí (pozn. zamestnanec dcérskej spoločnosti
HBP, a.s. L. B.), že ťažiť uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť, je zbytočné. Hoci pre ľudí to
podľa neho bude ťažké, keď nebude robota“ - strana 11 predmetného vydania periodika.                      2/
„Oficiálny termín definitívneho zavretia baní je rok 2030“ ... strana 12 predmetného vydania periodika.
3/ „Ťažba uhlia je dotovaná cez cenu elektriny - vlani tá uhoľná stála rekordných 26 eur za MWh“ -
strana 12 predmetného vydania periodika. 4/ „Obyvatelia obce Opatovce nad Nitrou sa až donedávna
nezaťažovali tým, čo zostane po baniach. Netýkalo sa ich to. Dnes však protestujú proti otvoreniu
dvanásteho ťažobného úseku....Stojí osem rokov  (ťažba sa v dvanástom úseku plánuje na roky 2023
až 2030, pozn. TREND), počas ktorých by sa tu ťažilo, za to, aby aj ďalšia dedina bola zničená?“ pýta sa
Y. U., starostka obce Opatovce nad Nitrou - strana 12 predmetného vydania periodika. 5/ „Niežeby mali
výhrady voči baniam ako takým, hovorí Y.. U., len si podľa nej chránia svoju obec z hľadiska životného
prostredia. Upozorňuje aj na to, že obec nemá ťažbu v územnom pláne. „Konzultovali sme to aj s autorom
územného plánu a poukázal práve na tento problém“, vysvetľuje. Ani Trenčiansky kraj ju podľa nej nemá



v územnom pláne - strana 12 predmetného vydania periodika.  Žalobca sa domáhal opravy v zmysle § 7
ods. 1 v zmysle tlačového zákona. V zákonnej lehote žalobca požiadal vydavateľa o uverejnenie opravy
a doručil ju žalovanému dňa 16.2.2018. Žalovaná opravu neuverejnila. Dňa 23.3.2018 sa žalobca obrátil
so žalobou na súd, ktorou sa domáha uverejnenia tlačovej opravy.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 7, § 10 ods.  2,3 zákona č.167/2008 o
periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon),
keď uviedol, že podmienkou vzniku práva na opravu v zmysle tlačového zákona je, že uverejnený
údaj obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o dotknutej osobe. Dotknutou osobou nemusí byť výlučne
jednotlivec. Ťažiskom práva na opravu je formulácia textu, ktorý oprávnený subjekt žiada uverejniť.
Účelom opravy je výlučne uverejnenie pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa má nepravdivé
skutkové tvrdenie uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia.
Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dosah na žiadateľa o uverejnenie
opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre
žiadateľa o uverejnenie opravy. Opravnený nemá právo žiadať o uverejnenie čohokoľvek iného, ani
uplatňovať iné právo, než jej priznáva tlačový zákon. Právo na opravu slúži výlučne na ochranu
proti skutkovým tvrdeniam uverejnených v printových médiách. Nepostihnuteľné sú hodnotiace úsudky
masmédií. Skutkovým tvrdením je vyjadrenie o skutkovej podstate alebo o postupe, ktoré sa vyznačuje
objektívnym vzťahom medzi prejavom a realitou a ktorého pravdivosť možno preveriť dokazovaním.
Hodnotiacim úsudkom sa prejavuje názor, vyslovuje sa myšlienka. Názor je stelesnením osobného
postoja držiteľa slobody prejavu a k faktom. Ak uverejnený údaj je nepravdivý, zakladá právo na opravu.

1.3. Súd prvej inštancie mal v danej veci preukázané, že žalobca si v súlade s tlačovým zákonom uplatnil
právo na opravu, a to do 30 dní od vydania periodickej tlače. Nakoľko vydavateľ opravu neuverejnil v
zákonnej lehote, žalobca  sa obrátil na súd so žalobou v zákonom stanovenej lehote. Súd sa stotožnil
s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že opravu ,nevykoná, nakoľko samotné znenie opravy nespĺňa
náležitosti vyžadované zákonom. Výrok 1/, tak ako odznel v článku je doslovným prepisom vyjadrenia
respondenta, baníka B., čo preukazuje výpoveď svedkyne E. a zvuková nahrávka ktorú svedkyňa
predložila. Nahrávka nebola na pojednávaní prehraná, lebo s tým právny zástupca žalobcu nesúhlasil.
Tiež je zrejmé, že baník nehovorí o bani N., ale všeobecne o baniach. Názory a výhrady žalobcu v
bode 1 petitu ohľadne tohto výroku, čo údajne podľa žalobcu baník povedal sú preto nespochybniteľne
nesprávne a nepravdivé. Takúto opravu nie je možné uverejniť. Tlačový zákon nedáva žiadateľovi právo
spochybňovať autenticitu výroku, ale jeho pravdivosť. K výrok 2/, svedok K. ozrejmil podstatu tohto
výroku, o tzv. oficiálnom termíne zavretia baní s tým, že vychádzal z výroku ministra hospodárstva Ž.  v
článku TRENDu. Tento článok žalovaný predložil súdu a skutočne sa v ňom výrok ministra o ukončení
podpory baní v roku 2030 nachádza. Takisto svedok L. pri svojom výsluchu pripustil, že po skončení
dotácií bude ťažba uhlia ťažko možná. K výroku 4/  vyšlo najavo od svedkyne E., že aj tento výrok  a
jeho autenticitu vie preukázať zvukovou nahrávkou. Má však za to, že autenticita vyjadrenia starostky
obce Opatovce nebola spochybňovaná. Ide v skutočnosti o polemický výrok  v podobne hodnotiaceho
úsudku, ku ktorému právo na opravu nemôže vzniknúť. Oprava prináleží len ku skutkovým tvrdeniam.
K výroku 5/ sa vyjadrila svedkyňa E. tak, že pravdivosť tvrdenia o tom, že obec nemá ťažbu v územnom
pláne si preverovala u starostky a aj z viacerých dostupných podkladov. Žalovaný upozornil súd na tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. strana sporu v tomto prípade žalovaný nemôže preukazovať neexistenciu
nejakej právnej skutočnosti. Naopak je na druhej strane, aby predložila dôkazy, že nejaký ťažobný plán
spoločnosti žalobcu sa v územnom pláne nachádza. Ak majú pravdu takýto dôkaz musí existovať, aby
ich tvrdenie podložil. Žiadny takýto dôkaz však zo strany žalobcu produkovaný nebol.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že text opravy vykazuje viaceré hodnotiace úsudky ako napr.
v bode 1. petitu žaloby:.....Nie je pravdou, že zamestnanec p. L. B. na otázku, či je stotožnený so
zatváraním baní uviedol, že ťažiť uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť, je zbytočné.....
V bode 4. petitu žaloby...Nie je pravdivé tvrdenie, že plánovanou ťažobnou činnosťou bude zničená
obec Opatovce nad Nitrou.... V zmysle tlačového zákona však znenie opravy nemôže obsahovať žiadne
hodnotiace úsudky ale iba skutkové tvrdenia. Taktiež nemôže obsahovať žiadne názory a komentáre
žiadateľa, ako napr. v bode 1.  petitu žaloby: P.. B. hovoril v predmetnom rozhovore iba o Bani Cigeľ
(HBP, a.s. pritom ťaží uhlie v ďalších troch baniach), ktorej v minulosti pracoval, pričom v tejto súvislosti
spomenul, že v Bani Cigeľ už nie sú zásoby uhlia s požadovanou výhrevnosťou, a preto sa zatvorila. Tak
isto rozsah opravy musí zodpovedať rozsahu napadnutých skutkových tvrdení, teda rozsah opravy musí
byť totožný alebo aspoň primeraný textu, ktorý bol uverejnený. Znenie petitu žaloby je totožné so znením



žiadosti o uverejnenie opravy, ktorú doručil žalobca žalovanému dňa  16.2.2018. Súd žalobu zamietol,
aj keď žalobca preukázal čiastočnú nepravdivosť tvrdení v uverejnenom článku v bode 3. petitu žaloby
(ktorú však žalovaný nepoprel, ale  opravil namietanú nepresnosť v Článku uverejnenom na portáli W..sk:
„Ako sa horná Nitra pripravuje na koniec baníctva“. V uvedenom článku žalovaný uverejnil spresnenie
v znení: „Ťažba uhlia je dotovaná cez cenu elektriny - vlani tá uhoľná stála rekordných 4,3559 26 € za
MWh“).

1.5. Výrok 1/  je odpoveď respondenta p. B., ide o hodnotiaci úsudok respondenta. Respondent
vyjadril osobný postoj k zatváraniu baní. Hodnotiacim úsudkom je aj tvrdenie napádané vo výroku 4/
respondentky p. U.M. - Stojí osem rokov, počas ktorých by sa tu ťažilo, za to, aby ďalšia dedina bola
zničená? Hodnotiace úsudky obsiahnuté vo výrokoch 1/ a 4/ nemôžu byť nepravdivé alebo pravdu
skresľujúce, preto nemôžu byť ani predmetom tlačovej opravy.  Text opravy v časti výrokov 1/,2/,3/,5/
ide nad rámec a Článok neprípustne dopĺňa.  Výrok 1/ P. B. hovoril v predmetnom rozhovore iba o Bani
Cigeľ (HBP, a.s. pritom ťaží uhlie v ďalších troch baniach), ktorej v minulosti pracoval, pričom v tejto
súvislosti spomenul, že v Bani Cigeľ už nie sú zásoby uhlia s požadovanou výhrevnosťou, a preto sa
zatvorila. Výrok 2/ zo strany banskej spoločnosti takýto termín a ani žiadny iný nebol nikdy vyslovený a
nezodpovedá skutočnosti. Ťažobná činnosť bude vykonávaná do vydobytia ložísk uhlia, čo ukladá platná
legislatíva SR. Do roku 2030 je však schválený všeobecný hospodársky záujem na ťažbe hnedého
uhlia, pričom zánik tohto všeobecného hospodárskeho záujmu, nemá súvis s ďalšou prevádzkou alebo
zatvorením baní. V súčasnosti nie je známy žiadny termín zavretia baní. Výrok 5/ Chránené ložiskové
územie aj dobývací priestor sú súčasťou územného plánu všetkých miest a obcí, kde sa nachádzajú,
vrátane obce Opatovce nad Nitrou.

1.6. Súd prvej inštancie poukázal nato, že žalobca sa neobmedzil len na konštatovanie nepravdivého
tvrdenia a na uvedenie pravdivého tvrdenia, ale Článok neúmerne dopĺňa a rozširuje o ďalší text nad
rámec inštitútu tlačovej opravy. Zo znenia tlačového zákona je zrejmé, že takýto odôvodňujúci text
(stanovisko) nemôže byť súčasťou znenia opravy. Prvoinštančný súd mal za to, že žalovaná strana
pokiaľ neuverejnila opravu v takom znení v akom ju žiadal uverejniť žalobca, urobila tak v súlade so
zákonom, keď text obsahuje neprípustné hodnotiace úsudky a neúmerne dopĺňa a rozširuje o ďalší
text nad rámec inštitútu tlačovej opravy. Každý jeden odsek textu navrhovanej opravy je rozsiahlejší
počtom slov ako text v uverejnenom článku a  tlačový zákon striktne určuje spôsob a rozsah opravy.
Súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol ako aj z dôvodu že text opravy obsahuje hodnotiace
úsudky, ktoré oprava obsahovať nemôže. Podmienkou vzniku práva na opravu v zmysle tlačového
zákona je, že uverejnený údaj obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia o dotknutej osobe. Účelom opravy
je výlučne uverejnenie pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa má nepravdivé skutkové tvrdenie
uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to s uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa
nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dosah na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na
verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory, či komentáre žiadateľa o uverejnenie
opravy. Právo na opravu slúži výlučne na ochranu proti skutkovým tvrdeniam uverejneným v printových
médiách. Nepostihnuteľné sú hodnotiace úsudky masmédií. Skutkovým tvrdením je vyjadrenie o
skutkovej podstate alebo o postupe, ktoré sa vyznačuje objektívnym vzťahom medzi prejavom a realitou
a ktorého pravdivosť možno preveriť dokazovaním. Hodnotiacim úsudkom sa prejavuje názor, vyslovuje
sa myšlienka. Názor je stelesnením osobného postoja držiteľa slobody prejavu a k faktom. Ak uverejnený
údaj je nepravdivý, zakladá právo na opravu. Súd žalobu zamietol, aj keď žalobca preukázal čiastočnú
nepravdivosť tvrdení v uverejnenom článku výrok 3/ s poukazom na to, že návrh na opravu je svojim
rozsahom v značnom nepomere s uverejneným článkom uvedené vyššie, obsahuje hodnotiace úsudky.
Súd má za to, že žalovaný pokiaľ neuverejnil opravu v takom  znení v akom ju žiadal žalobca uverejniť,
urobil tak v súlade so zákonom, z dôvodov uvedených vyššie. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že
Právny zástupca sa na pojednávaní dňa 4.6.2019 a navrhnutými svedkami zameral na preukazovanie
pravdivosti uvedených skutkových tvrdení v článku, avšak súd už nevyhodnotil  skutočnosti uvádzané
svedkami M. E. a L. K. detailne, lebo by nezmenili rozhodnutie vo veci samej a žalobca upustil od
výsluchu svedka p. B., ktorý je operovaný.

1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko mal žalovaný
v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v
plnej výške, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.



2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odvolanie
odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h)  C.s.p., keď poukázal nato, že súd žalobu
zamietol najmä z dôvodov, že výroky 1/ a 4/ nie sú skutkovými tvrdeniami, požadovaný text opravy
výrokov 1/, 2/, 3/, 5/ „ide nad rámec a článok neprípustné doplna“ a nepravdivosť výrokov 2/ a 5/ nebola
preukázaná. Žalobca mal zato, že všetky výroky, ktorých sa týka žaloba sú skutkovými tvrdeniami, že
požadovaný text opravy je v súlade s tlačovým zákonom, ako aj, že všetky výroky, ktorých sa týka žaloba
sú nepravdivé. K výrokom 1/ a 4/ uviedol, že okrem toho, že právny záver súdu o týchto výrokoch ako
hodnotiacich úsudkoch považuje za nesprávny, tento záver tiež nemožno označiť inak ako prekvapujúci.
Sudkyňa totiž na prvom pojednávaní vo veci dňa 12.02.2019 uviedla v rámci vyjadrenia predbežného
právneho posúdenia, že výroky, ktorých sa týka žaloba sú skutkovými tvrdeniami, a to s výnimkou
prvého výroku, pri ktorom bolo vyslovené, že by sa mohlo jednať o hodnotiaci úsudok. Keďže otázka
danosti skutkového tvrdenia resp. hodnotiaceho úsudku je otázka právna, na jej posúdenie nemohlo
mať vplyv dokazovanie v konaní a rovnako na jej posúdenie nemohla mať vplyv ani argumentácia
žalovaného, keďže tento predbežné právne posúdenie súdu po jeho vyslovení nijako nerozporoval. Z
týchto dôvodov nám nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo predbežné právne posúdenie veci vyslovené
na prvom pojednávaní zmenené. Súd nemohol zmeniť svoje predbežné právne posúdenie týkajúce sa
právnej otázky bez akejkoľvek novej argumentácie k tejto otázke, a ak tak urobil, malo to za následok
prekvapivosť rozsudku a tiež porušenie práva na spravodlivý proces žalobcu. Pokiaľ ide o samotný
záver k povahe týchto výrokov, k výroku 1/ súd uviedol, že tlačový zákon nedáva žiadateľovi právo
spochybňovať autenticitu výroku, ale jeho pravdivosť, a tiež že tento výrok predstavuje hodnotiaci úsudok
respondenta. S týmto názorom súdu sa žalobca nestotožnil a bol  toho názoru, že žalobca ako žiadateľ
mal podľa tlačového zákona právo žiadať aj opravu tohto výroku 1/ keďže respondent p. B. na otázku, či
je stotožnený so zatváraním baní neuviedol, že ťažiť uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť
je zbytočné. Pokiaľ ide o povahu výroku 4/, rovnako sa jedná o skutkové tvrdenie, ktorého opravu je
v zmysle tlačového zákona možné požadovať. Záver prvoinštančného súdu, že ide o polemický výrok,
ktorý je hodnotiacim úsudkom je nepreskúmateľný, keďže súd neuvádza, žiadne odôvodnenie k otázke
posúdenia povahy tohto výroku t. j. neuvádza prečo sa podľa jeho názoru nejedná o skutkové tvrdenie,
ale o hodnotiaci úsudok. Z týchto dôvodov je tiež žalobcovi odňatá možnosť argumentácie k dôvodom
tohto právneho záveru.
2.1. K požadovanému textu opravy výrokov uviedol, že požadované znenie opravy ku všetkým výrokom
je nielen v súlade s výslovným znením tlačového zákona, ale aj v súlade s účelom a významom práva na
opravu podľa tlačového zákona. Ak však súd posúdil požadované znenie opravy ako rozporné s tlačovým
zákonom, bol toho názoru, že súd nemal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, ale len v časti, ktorá podľa
jeho názoru bola v rozpore s tlačovým zákonom. Aj v tejto časti žalobca namietal prekvapivosť rozsudku
a jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej zastal názor, že ak by aj požadovaný text opravy zahŕňal nejaké
hodnotiace úsudky, vlastné úvahy a pod., t. j. ak by návrh znenia opravy nezodpovedal svojím obsahom
opravovaným skutkovým tvrdeniam, žalovaný ako vydavateľ periodickej tlače bol v zmysle § 7 ods. 5
povinný sa dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy. Uvedené vychádza z rozhodovacej praxe
Krajského súdu v Bratislave, t. j. odvolacieho súdu (rozsudok sp. zn. 9 Co 411/2011 zo dňa 21.02.2013)
pričom žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. Súd prvej inštancie zamietnutím žaloby v celom rozsahu
pre údajný rozpor požadovaného znenia opravy s tlačovým zákonom vec nesprávne právne posúdil.
Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že vydavateľ periodickej tlače nie je povinný uverejniť opravu iba
v prípadoch taxatívne vymedzených § 7 ods. 6 tlačového zákona. Ak súd dospel k záveru, že žalovaný
nebol v zmysle tlačového zákona povinný uverejniť požadovanú opravu, mohlo sa tak stať iba na základe
niektorého z týchto tlačovým zákonom vymedzených prípadov.
2.2. Pokiaľ ide o jednotlivé výroky resp. požadovaný text opravy, poukázal na odôvodnenie súdu čo sa
týka  výroku 1/ a nato, že mu nie  je zrejmé, čo z citovaného požadovaného textu opravy má podľa
súdu predstavovať hodnotiaci úsudok. Citovaná časť požadovanej opravy predstavuje konštatovanie,
že skutkové tvrdenie je nepravdivé, tak ako to explicitne vyžaduje § 7 ods. 3 tlačového zákona. K
výroku 1/ tiež súd uviedol, že tento obsahuje názory a komentáre žiadateľa. Žalobca mal zato, že v
citovanom texte sa nenachádzajú žiadne názory ani komentáre žiadateľa. Citované predstavuje výlučne
pravdivé skutkové tvrdenia (t. j. fakty a nie domnienky a pod.), čo je v súlade s tlačovým zákonom.
Uvedenie takýchto pravdivých skutkových tvrdení k dotknutému nepravdivému skutkovému tvrdenie je
najmä v súlade s účelom a významom práva na opravu, ktorým je uviesť nepravdivé skutkové tvrdenie
na pravú mieru .V niektorých prípadoch nie je možné z povahy veci formulovať požadované skutkové
tvrdenie rovnako ako nepravdivé skutkové tvrdenie, a je za účelom jeho opravy potrebné text opravy
formulovať inak, napr. aj formou viacerých čiastkových skutkových tvrdení. K výroku 1/ ďalej súd uviedol,
že text opravy ide nad rámec a článok neprípustné doplna, pričom zároveň text navrhovanej opravy



je rozsiahlejší ako text v uverejnenom článku. Žalobca považoval tento záver súdu za svojvoľný, bez
opory v zákonnej úprave, keďže tlačový zákon neupravuje žiadne kvantitatívne obmedzenie rozsahu
požadovanej opravy.  To. že požadovaný text opravy je obsahovo rozsiahlejší ako samotné skutkové
tvrdenie je pritom aj logické, keďže tento musí v zmysle § 7 ods. 3 tlačového zákona obsahovať o.
i. popis nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom
spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého
skutkového tvrdenia, t. j. požadovaný text opravy bude vždy rozsiahlejší ako dotknuté skutkové tvrdenie.
Táto argumentácia sa rovnako vzťahuje aj na ostatné výroky, keďže súd uviedol ku všetkým výrokom,
že požadovaný text opravy je počtom slov rozsiahlejší.  Pokiaľ ide o výroky 2/, 3/, 5/ tu súd okrem
všeobecného konštatovania, že text opravy ide nad rámec a článok neprípustné dopĺňa resp. že text
opravy je počtom slov rozsiahlejší, neuvádza v čom konkrétne má byť tento text opravy v rozpore s
tlačovým zákonom, a preto je tento záver súdu nepreskúmateľný.  Vo vzťahu k výroku 4/, súd rovnako
ako pri výroku 1/ uvádza, že požadovaný text opravy má obsahovať hodnotiaci úsudok ale nie je zrejmé,
čo z citovaného má predstavovať hodnotiaci úsudok, keďže sa jedná o úplne zjavné konštatovanie
nepravdivosti skutkového tvrdenia v zmysle tlačového zákona. Žalobca požadovaným textom opravy
uvádzal nepravdivé skutkové tvrdenia výlučne na pravú mieru, že tento nepravdivé skutkové tvrdenia
nehodnotil, nehodnotil ani ich dosah na žiadateľa alebo verejnosť a tiež neobsahoval žiadne názory či
komentáre žiadateľa, keď uvedené najmarkantnejšie vidno pri požadovanom texte opravy k výrokom
2/ a 3/.
2.3. K pravdivosti jednotlivých skutkových tvrdení poukázal na odôvodnenie súdu k  výroku 1/ („výrok
1/, tak ako odznel v článku je doslovným prepisom vyjadrenia respondenta, baníka B., čo preukazuje
výpoveď svedkyne E. a zvuková nahrávka, ktorú svedkyňa predložila“). Citované konštatovanie súdu
nepovažoval za správne, keď toto najmä nevyplýva z vykonaného dokazovania. Nie je nám zrejmé, ako
súd môže vyvodzovať záver z obsahu zvukovej nahrávky predloženej svedkyňou, keď táto ani nebola
vykonaná ako dôkaz v konaní. Popri tejto skutočnosti, je tiež sporná autenticita tejto nahrávky, ako aj
spôsob jej predloženia ako dôkazu v konaní, keď túto ako dôkaz nepredložil žalovaný (sporová strana),
ale svedok, a aj to v rozpore s § 153 ods. 1 C.s.p.. Aj keby výpoveď svedkyne E. preukazovala, že
výrok je doslovným prepisom vyjadrenia respondenta, túto skutočnosť popiera výpoveď svedka p. L.Á.,
ktorý bol pri rozhovore s týmto respondentom priamo prítomný. K odôvodneniu výroku 2/ a k záverom
súdu („...svedok Záhorský ozrejmil podstatu tohto výroku, o tzv. oficiálnom termíne zavretia baní s tým.
že vychádzal z výroku ministra hospodárstva Ž. v článku Z.. Tento článok žalovaný predložil súdu a
skutočne sa v ňom výrok ministra o ukončení podpory baní v roku 2030 nachádza. Takisto svedok
L. pri svojom výsluchu pripustil, že po skončení dotácií bude ťažba uhlia ťažko možná.“) uviedol, že
takýto záver považuje za absurdný. Počas celého priebehu konania zdôrazňoval, že termín „skončenia
podpory baní" a termín zavretia baní sú dva diametrálne odlišné pojmy, ktoré si žalovaný v predmetnom
článku zamenil. Žalovaný uviedol, že oficiálny termín zavretia baní je rok 2030, avšak tento termín bol
iba termínom ukončenia platnosti všeobecného hospodárskeho záujmu na výrobe elektriny z hnedého
uhlia. Sám žalovaný počas konania uznal nepresnosť tohto skutkového tvrdenia, keď k tomuto uviedol,
že sa jednalo o tzv. novinárske zjednodušenie. Tieto dva pojmy si zamenil aj súd v rozsudku, keď odkázal
na výrok ministra hospodárstva Ž., ktorý uviedol, že v roku 2030 dôjde u ukončeniu podpory baní, t.
j. nie k zavretiu baní.  Pokiaľ ide o výrok 3/, v zmysle rozsudku bola jeho nepravdivosť preukázaná.
K výroku 4/ súd uviedol, že sa jedná („polemický výrok v podobne hodnotiaceho úsudku, ku ktorému
právo na opravu nemôže vzniknúť“), a teda k jeho nepravdivosti nezaujal žiadny záver. K výroku 5/ súd
nezaujal žiadny záver, t. j. neuviedol, či sa jedná o hodnotiaci úsudok alebo o skutkové tvrdenie a ani
či bola preukázaná jeho nepravdivosť. K tomu výroku súd poukázal iba na negatívnu dôkaznú teóriu
prezentovanú žalovaným, podľa ktorého názoru mal žalobca produkovať dôkaz, že ťažba sa v územnom
pláne obce Opatovce nad Nitrou nachádza. K tomuto názoru uviedol,  že už v žalobe uviedli skutkové
tvrdenie, že obec Opatovce nad Nitrou má ťažbu v územnom pláne. Žalovaný toto skutkové tvrdenie
počas celého konania nepoprel, čo malo za následok, že toto skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné
(§ 151 ods. 1 C.s.p.). Žalobca aj napriek uvedenému, nad rámec svojich povinností, poukázal (viď str.
4 zápisnice z pojednávania zo dňa 12.02.2019, ale aj výpoveď svedka C.. L.) na ustanovenia zákona
č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v zmysle ktorých je ťažba v územnom
pláne obce ex lege.
2.4. Záverom vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok súdu je v časti záveru o tom, že napadnuté výroky
1/ a 4/ nie sú skutkové tvrdenia prekvapujúci, nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov, ale aj nesprávny
pre nesprávne právne posúdenie. Rozsudok súdu je v časti záveru o rozpore požadovaného textu
opravy s tlačovým zákonom prekvapujúci, nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov, ale aj nesprávny



pre nesprávny pre právne posúdenie, či už v časti povinnosti vydavateľa dohodnúť sa na znení opravy,
možnosti zamietnuť žalobu iba čiastočne, ale aj čo do samotného rozporu požadovaného textu opravy
s tlačovým zákonom. Vo vzťahu k pravdivosti jednotlivých výrokov súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žalobca
žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu
náhradu trov konania .
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnutý rozsudok za vecne a právne
správny a navrhol  odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Žalovaný mal  za to, že súd správne posúdil
napádané výroky 1/ a 4/ za hodnotiace úsudky. Neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že odklon od
predbežného právneho posúdenia v prejednávanej veci mohlo spôsobiť prekvapivosť rozsudku a teda
založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Predbežné právne posúdenie, má charakter
predbežného vyjadrenia svojho právneho názoru súdom. Tento právny názor súdu vyplýva z aktuálneho
štádia procesu, ku ktorému mohol dospieť iba v rámci prípravy na pojednávanie. Nie však z riadne
vykonaného dokazovania. Predbežný právny názor preto nie je záväzný a môže byť (a často býva)
súdom po vykonaní riadneho dokazovania v priebehu konania menený. V súvislosti s argumentáciou
žalobcu, že ak by súd počas konania vyslovil, že niektoré z výrokov sú hodnotiacimi úsudkami, žalobca
by mal možnosť s týmto názorom polemizovať a konanie viesť iným spôsobom, žalovaný uvádza, že sa
jedná o nesprávny záver. Svoje názory ohľadom toho, že výrok 1/ (ako aj výrok 4/) je skutkové tvrdenie
predložil už v žalobe, a po reakcii žalovaného a jeho argumentácii, že ide o hodnotiace úsudky, aj vo
vyjadrení. Polemika ohľadom charakteru napadnutých výrokov 1/ a 4/ teda prebehla už v písomnej
časti konania, kedy obe sporové strany poskytli súdu argumentáciu prečo sú napadnuté výroky 1/
a 4/ skutkovými tvrdeniami resp. hodnotiacimi úsudkami. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že súd
neodôvodnil zmenu svojho právneho názoru žalovaný uviedol, že súd v odôvodnení uviedol svoje úvahy,
prečo považuje výroky 1/ a 4/ za hodnotiace úsudky.
3.1. K nesúladu textu opráv s Tlačovým zákonom žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu o
tom, že navrhovaný text opravy obsahuje viaceré hodnotiace úsudky a názory žiadateľa a že text opravy
nie je rozsahovo primeraný textu, ktorý bol uverejnený. Žalovaný rozporoval  argumentáciu žalobcu v
odvolaní o tom, že neuvedenie predbežného právneho posúdenia k požadovanému textu opravy zaťažilo
rozsudok vadou prekvapivosti či nepreskúmateľnosti. Neuvedenie predbežného právneho posúdenia
týkajúceho sa prípadných nedostatkov znenia navrhovaných opráv, nemá za následok porušenie
žalobcových práv v takej miere, aby bol naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b)
C.s.p. (viď rovnako Rozsudok Krajského súdu Nitra 9CoP/38/2017 zo dňa 15.11.2017), keď tento  záver
analogicky potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Obdo 22/2017 z 25. apríla 2018.
Neuvedenie predbežného právneho posúdenia teda nemožno považovať za taký procesný postup,
ktorým by sa strane znemožňovalo uskutočnenie jej procesného práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný rozporoval  argumentáciu žalobcu o povinnosti
dohodnúť sa na texte opravy. Výklad ustanovenia § 7 ods. 5 Tlačového zákona, tak ako ho súdu
predkladá žalobca nie je správny. Podľa uvedeného ustanovenia je vydavateľ povinný uverejniť opravu
v navrhnutom alebo dohodnutom znení. Uvedené však platí iba za predpokladu, že neexistujú dôvody
odmietnutia žiadosti o opravu. Dohoda o znení opravy teda prichádza do úvahy iba vtedy, ak vydavateľ
uznal právo žiadateľa na uverejnenie opravy a navrhol úpravu jej znenia. Žalovaný však nepovažoval
žiadosť žalobcu o uverejnenie opravy za dôvodnú a to ani čiastočne, teda jeho právo neuznal a preto
nebol dôvod pristupovať k akýmkoľvek dohodám o čiastočnej zmene znenia opravy. Preto neobstojí
argumentácia žalobcu, že žalovaný bol povinný dohodnúť sa so žalobcom na znení opravy.  Žalovaný
dodáva, že ustanovenie § 7 ods. 5 Tlačového zákona však nemožno vykladať tak, že v prípade ak
vydavateľ nevyhovie navrhovanej žiadosti o uverejnenie opravy, je jeho povinnosťou sa so žiadateľom
na jej znení dohodnúť. Tento výklad by značne znevýhodňoval vydavateľa v možnostiach ochrany svojho
práva na slobodu prejavu a bol by v rozpore s princípom zákazu vlastnej inkriminácie a s princípom
rovnosti zbraní.
3.2. Žalovaný mal zato, že  súd prvej inštancie  správne vyhodnotil, že text opravy žalobcu k výroku 1/
obsahuje hodnotiaci úsudok. Hodnotiacim úsudkom je v tomto prípade samotná odpoveď p. B., že ťažiť
uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť je zbytočné. Súd rovnako správne uzavrel, že text
opravy k výroku 1/ obsahuje komentár žiadateľa. V tomto prípade je komentárom napr. konštatovanie,
že p. B. mal hovoriť len o Bani Cigeľ alebo aj text v zátvorke „(HBP, a.s., pritom ťaží uhlie v ďalších
troch baniach)“. K výroku 4/ žalovaný uviedol, že hodnotiacim úsudkom v tomto prípade bola veta „Nie
je pravdivé tvrdenie, že plánovanou ťažobnou činnosťou bude zničená obec Opatovce nad Nitrou“.
Tento výrok súd správne vyhodnotil ako hodnotiaci úsudok (ktorý vyslovila starostka). V bodoch 38 a
39 rozsudku súd uviedol, ktorý text opravu výroku 2/ a 5/ neprípustne dopĺňa. V súvislosti s výrokom 3/



súd zreteľne uviedol v bode 34, že keďže žalovaný opravil namietanú nepresnosť, žalobu zamietol aj v
súvislosti s bodom 3. petitu žaloby. Uvedené body rozsudku vysvetľujú nejasnosti, na ktoré poukazuje
žalobca v odvolaní a žalovaný súhlasil  aj so závermi súdu, že navrhované znenie opravy je neprimerane
rozsiahle.
3.3. K zhrnutiu charakteru napadnutých výrokov žalovaný opätovne uviedol, že že výrok 1/ je citáciou
hodnotiaceho úsudku pána B., keď vyjadril svoj osobný postoj k zatváraniu baní. Nosné slovo, ktoré
zakladá povahu hodnotiaceho úsudku tohto výroku je slovo „zbytočné“. Týmto slovom je hodnotený
význam ťažby uhlia bez výhrevnosti. V súvislosti s výrokom 2/ žalovaný uviedol, že sa jednalo o tzv.
novinárske zjednodušenie, ktoré je prípustné. V konaní bolo preukázané oficiálne stanovisko vyslovené
ministrom Žigom v článku, týkajúce sa ukončenia podpory baní v roku 2030, pričom v predmetnom článku
bolo rozoberané postupné prepúšťanie baníkov a celkový útlm baníctva. K novinárskemu zjednodušeniu
žalovaný uvádza, že sa v žiadnom prípade nejedná o uznanie nepresnosti skutkového tvrdenia.
Novinárskej zjednodušenie je prostriedok umožňujúci novinárovi podať informáciu, ktorú by musel inak
zložito vysvetľovať, v jednoduchšej a zrozumiteľnej forme. Napriek tomu, novinárske zjednodušenie
musí zodpovedať pravde. Žalovaný sa domnieva, že výrok 2/ pravde zodpovedá. V súvislosti s výrokom
3/ žalovaný preukázal, že nesprávny údaj bol opravený a preto akékoľvek právo žalobcu na uverejnenie
opravy bolo skonzumované. Žalovaný zotrval na tvrdení, že výrok 4/ je hodnotiacim úsudkom. Výrok
uviedla pre žalovaného starostka obce Opatovce nad Nitrou. Starostka svojim vyjadrením prezentovala
svoj názor formou otázky ohľadom pomeru účelnosti ťaženia pri danej obci počas ôsmich rokov, oproti
možným následkom na obec spôsobeným ťažbou. Opäť sa teda jednalo o hodnotenie okolností, teda
hodnotiaci úsudok. V súvislosti s výrokom 5/ žalovaný uviedol, že záver súdu o neunesení dôkazného
bremena je správny. Žalovaný opakuje, že tieto informácie získali autori článku z oficiálneho zdroja.
Starosta obce je oficiálny predstaviteľ samosprávy a žalovaný, ako vydavateľ periodickej tlače sa mohol
spoľahnúť na obsah danej informácie a nenesie zodpovednosť za výrok 5/, nakoľko išlo o informácie
z oficiálneho zdroja. V zmysle judikatúry ESĽP teda autori článku nemuseli v súvislosti s výrokom 5/
vykonávať prieskum pravdivosti tvrdenia, že obec nemala ťažbu v územnom pláne. Zodpovednosť za
uverejnenie tejto informácie preto žalovaný nenesie. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že žalovaný
v súvislosti s výrokom 5 výslovne nepoprel skutkové tvrdenia, žalovaný uvádza, že v časti IV. vyjadrenia
zo dňa 06.11.2018 je výslovne uvedené, že žalovaný popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu.
3.4. Záverom žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a ním namietané vady konania
nezakladajú dôvody odvolania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje vo výsledku správne právne
závery a spĺňa požiadavky všeobecne spravodlivosti. Ak aj obsahuje niektoré nedostatky týkajúce sa
odôvodnenia, žalovaný má za to, že tieto sú odstrániteľné odvolacím súdom a preto dôvody na zrušenie
alebo zmenu rozsudku nie sú dané.
4. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal
nato, že v odvolaní uviedol, že ak súd zastával názor o rozpore požadovaného textu opravy so
zákonom č. 167/2008 Z. z. nič mu nebránilo vyhovieť žalobe o uloženie povinnosti uverejniť opravu
len sčasti. Uvedený názor podporil aj závermi rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co
411/2011.  Žalovaný sa aj napriek rozsiahlosti svojho vyjadrenia tejto našej argumentácii vôbec nevenuje,
nepolemizuje s ňou a ani ju nerozporuje. Rovnako nerozporuje správnosť záverov predmetného
rozhodnutia odvolacieho súdu. Na základe uvedeného nemožno prijať iný záver, ako, že tento právny
názor je nesporný a správny, a teda, že súd prvej inštancie mal v súlade sním postupovať a rozhodnúť,
čo však neurobil. S názorom žalovaného, že predbežné právne posúdenie môže byť súdom zmenené
ako aj, že k tomuto dochádza po vykonaní dokazovania sa stotožnil, ale mal zato, že uvedené nie je
možné aplikovať na tento prípad, keďže súd zmenil svoje predbežné posúdenie k právnej otázke a to bez
toho, aby došlo k akejkoľvek skutočnosti, ktorá by mohla mať na túto zmenu vplyv.  Pokiaľ ide o právo
žalobcu domáhať sa opravy výroku 1/ k sme sa už dostatočne vyjadril. Tento výrok je nepravdivý, keďže
je v rozpore so skutočným stavom a tak právo na opravu k nemu vzniklo. Žalovaný vo vzťahu k tomuto
výrok ďalej poukazuje na dôkaz (zvukový záznam), ktorý v konaní nebol vykonaný (žalovaný tu naviac
nesprávne uvádza, že tento dôkaz predložil do konania predložil on, napriek skutočnosti, že tento dôkaz
bol v rozpore s C.s.p. predložený svedkom). Ak žalovaný tvrdí, že súd v rozsudku odôvodnil zmenu svoju
právneho názoru, nie je nám zrejmé, kde sa takéto odôvodnenie v texte rozsudku nachádza.
4.1. Pokiaľ ide o neuvedenie predbežného právneho názoru súdom na údajný nesúlad textu opráv
s tlačovým zákonom, zotrval  na  argumentácii uvedenej v odvolaní, že neuvedenie predbežného
právneho názoru vo vzťahu k tejto otázke spôsobilo prekvapivosť rozsudku. Žalovaným uvádzané
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo 22/2017, je na túto vec neaplikovateľné.  Žalobca
tiež nerozumie argumentu žalovaného, podľa ktorého ak „nesprávnosť navrhovaného textu opravy“ v
odvolaní neupravil, jeho argumentácia je neopodstatnená. Žalobca je toho názoru, že požadovaný text



opravy je v súlade s tlačovým zákonom (čo v odvolaní aj uviedol), zároveň však, ak súd nejakú časť
požadovaného textu opravy považoval za rozpornú s tlačovým zákonom, nemohol žalobu zamietnuť v
celom rozsahu. Žalobca zdôraznil, že vydavateľ periodickej tlače nie je povinný uverejniť opravu iba v
prípadoch taxatívne vymedzených § 7 ods. 6 tlačového zákona. Ak súd dospel k záveru, že žalovaný
nebol v zmysle tlačového zákona povinný uverejniť požadovanú opravu, mohlo sa tak stať iba na základe
niektorého z týchto tlačovým zákonom vymedzených prípadov. Okrem toho, že žiadny z týchto dôvodov
na neuverejnenie opravy nie je daný, t. j. došlo k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, súd žiadny z
nich v rozsudku ani neuvádza, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
4.2. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v poslednej časti jeho vyjadrenia, ktorá reaguje na časť
odvolania (pravdivosť jednotlivých skutkových tvrdení), táto zväčša pozostáva z jeho argumentácie
prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie, ku ktorej sa dostatočným spôsobom vyjadril.
K niektorým novo prezentovaným argumentom žalobca uviedol, že pokiaľ ide o výrok 2/, žalovaný
opätovne považuje zámenu dvoch rozdielnych pojmov s odlišným významom (ukončenie podpory baní a
zavretie baní) za prípustné novinárske zjednodušenie, ktoré zodpovedá pravde. V priebehu konania pred
súdom prvej inštancie bolo už dostatočne a opakovane vysvetlené, že takéto zámena pojmov pravde
nezodpovedá. Rovnako nie je pravdou, že by právo na opravu výroku 3/ bolo skonzumované, keďže
žalovaný tento výrok opravil iba v internetovej verzii článku a nie aj v tlačovej podobe podľa ustanovení
tlačového zákona o práve na opravu. Žalovaný  tiež vo vzťahu k výroku                   5/  uvádza,
že skutkové tvrdenie o ťažbe v územnom pláne obce Opatovce nad Nitrou poprel a to vo vyjadrení zo
dňa 06.11.2018, kde uviedol, že popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Tento argument
žalovaného je zjavne nesprávny. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. totiž na popretie skutkových tvrdení nestačí
iba formálne uviesť „všetky tvrdenia popieram“, ale pri skutkových tvrdeniach, ktoré sa týkajú konania
alebo vnímania strany je potrební uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. V tomto prípade žalovaný vlastné tvrdenia o predmetnej okolnosti nepochybne
uviesť mohol, čo však neurobil.
5. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací  preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu  podľa
§ 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. na ktorom  zopakoval
dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to  Článok „Ako
sa Horná Nitra pripravuje na koniec baníctva“ uverejnený v                     4. čísle týždenníka Z. dňa
25.1.2018, Žiadosť o uverejnenie opravy zo dňa  14.02.2018,  Doručenka zo dňa 16.2.2018, Článok s
ministrom hospodárstva P. Ž. zo dňa 6.7.2017 a 14.6.2018, Článok z portálu zo dňa  17.7.2018, Tlačová
správa TSR zo dňa 12.12.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu  je v prevažnej miere dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože nie vecne správny,  aj
keď súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne
po právnej stránke.
7. Predmetom konania v danej veci je právo žalobcu na opravu v zmysle § 7, § 10 zákona č. 167/2008
Z.z.  o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Tlačový
zákon).
8. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie  zistil skutkový
stav veci podľa ktorého žalovaný ako vydavateľ dňa 25.1.2018 v týždenníku Z.  v 4. čísle tohto týždenníka
vydal článok s názvom: „Ako sa Horná Nitra pripravuje na koniec baníctva“ na str.11-14, kde podľa
žalobcu boli uverejnené viaceré nepravdivé tvrdenia o žalobcovi, a to: 1/ Na otázku, či je stotožnený
so zatváraním baní, hovorí (pozn. zamestnanec dcérskej spoločnosti HBP, a.s. L. B.), že ťažiť uhlie,
ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť, je zbytočné. Hoci pre ľudí to podľa neho bude ťažké, keď
nebude robota“ - strana 11 predmetného vydania periodika. 2/ „Oficiálny  termín definitívneho zavretia
baní je rok 2030“ ... strana 12 predmetného vydania periodika. 3/ „Ťažba uhlia je dotovaná cez cenu
elektriny - vlani tá uhoľná stála rekordných 26 € za MWh“ - strana 12 predmetného vydania periodika.
4/ „Obyvatelia obce Opatovce nad Nitrou sa až donedávna nezaťažovali tým, čo zostane po baniach.
Netýkalo sa ich to. Dnes však protestujú proti otvoreniu dvanásteho ťažobného úseku....Stojí osem rokov
(ťažba sa v dvanástom úseku plánuje na roky 2023 až 2030, pozn. Z.), počas ktorých by sa tu ťažilo, za
to, aby aj ďalšia dedina bola zničená?“ pýta sa Y. U., starostka obce Opatovce nad Nitrou - strana 12
predmetného vydania periodika. 5/ „Niežeby mali výhrady voči baniam ako takým, hovorí Y.. U., len si
podľa nej chránia svoju obec z hľadiska životného prostredia. Upozorňuje aj na to, že obec nemá ťažbu v
územnom pláne. „Konzultovali sme to aj s autorom územného plánu a poukázal práve na tento problém“,
vysvetľuje. Ani Trenčiansky kraj ju podľa nej nemá v územnom pláne - strana 12 predmetného vydania
periodika.   Žalobca sa domáhal opravy v zmysle § 7 ods. 1 v zmysle tlačového zákona v znení ako je
uvedená v odseku 1, ktorá žiadosť o uverejnenie opravy bola doručená žalovanému ako vydavateľovi



dňa 16.2.2018. Žalovaný  opravu neuverejnila a dňa 23.3.2018 žalobca doručil súdu  žalobu, ktorou sa
domáhal uverejnenia tlačovej opravy.
8.1. Žalovaný  tak ako to vyplýva z jeho vyjadrenia k žalobe predmetnú opravu neuverejnil z dôvodu,
že výroky 1/ a 4/ sú hodnotiacimi úsudkami respondentov; skutkové vyjadrenie vo výroku 2/ je
preukázateľne pravdivé; právo na uverejnenie opravy výroku 3/ sa vyčerpalo; výrok 5/ sa netýka žalobcu;
požadované znenie opravy vo výrokoch 1/, 2/, 3/, 5/ prekračuje zákonom vymedzený rozsah znenia
opravy.
9. Podľa § 7 ods. 1 Tlačového zákona ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje
nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba
právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a
tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.
9.1.  Podľa § 7 ods. 2 Tlačového zákona žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť vydavateľovi
periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia
agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie, inak právo na opravu zaniká.
9.2.  Podľa § 7 ods. 3 Tlačového zákona žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí
byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia
opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho
spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis nepravdivého skutkového tvrdenia
s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že
skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia.
9.3.  Podľa § 7 ods. 4 Tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť do
ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače
pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie opravy. Tlačová agentúra je povinná opravu uverejniť
do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.
9.4.  Podľa § 7 ods. 5 Tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu
uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie opravy, v rovnakej
periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým
bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". K uverejnenej oprave nemožno
uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania
periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.
9.5.  Podľa § 7 ods. 6 Tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní
uverejniť opravu, ak a) žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti podľa odseku 3, b) môžu dokázať
pravdivosť skutkového tvrdenia, o ktorého opravu sa žiada, c) predtým, ako im bola doručená žiadosť o
uverejnenie opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených
v § 10 ods. 4 a dodržali pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy, d) by bol
uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo
v rozpore s dobrými mravmi.
9.6.  Podľa § 10 ods. 2 citovaného Tlačového zákona ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová
agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú
z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné
oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru
požiadala, súd.
9.7.  Podľa § 10 ods. 3 citovaného Tlačového zákona návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do
30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo
domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.
10. Predpokladom vzniku práva na opravu bude nepravdivosť skutkového tvrdenia o konkrétnej fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, a to bez toho, aby sa  nepravdivé skutkové tvrdenie súčasne dotýkalo
napr. cti fyzickej osoby, dobrej povesti právnickej osoby alebo aby malo negatívny dopad na fyzickú
alebo právnickú osobu. Žiadosť o uverejnenie opravy musí byť žiadateľom podpísaná, keď súčasťou
žiadosti musí byť písomný návrh znenia opravy, z ktorého musí byť zrejmé, že opravou sa má nepravdivé
skutkové tvrdenie len uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového
tvrdenia. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dopad na žiadateľa o
uverejnenie opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či
komentáre žiadateľa  o uverejnenie opravy, ani žiadosť o ospravedlnenie vydavateľa. Ak návrh znenia
opravy nezodpovedá svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ
periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy,
nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry.
Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu do ôsmich dní odo dňa



doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače, pripravovanom
po doručení žiadosti. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu v
navrhnutom znení alebo v znení dohodnutom so žiadateľom o uverejnenie opravy. Dohoda prichádza do
úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému
tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o
uverejnenie opravy. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nie sú oprávnení sami zasahovať
do obsahu navrhnutého znenia opravy, s výnimkou opravy gramatických chýb. Agentúra alebo tlačové
spravodajstvo nie je povinní uverejniť opravu len v taxatívne vymedzených prípadoch uvedených v
ustanovení § 7 ods. 6  Tlačového zákona.
11. Po zopakovaní dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zistil, že žalovaný
uverejnil článok dňa 25.1.2018, žiadosť o uverejnenie opravy bola doručená žalovanému dňa 16.2.2018 /
t.j. v lehote 30 dní /, tento opravu  neuverejnil v zmysle § 7 ods. 4 citovaného zákona do 8 dní alebo v
najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie opravy. Ak teda
žalobca podal žalobu o uloženie povinnosti uverejniť opravu na súde  dňa 23.3.2018 podal ho včas
t.j. v lehote 30 dní, keďže táto by vzhľadom na lehotu 8 dní na uverejnenie opravila najskôr uplynula
až dňa 24.3.2018 čo  znamená, že žalobca  dodržal prekluzívne lehoty v zmysle § 7 ods. 2,  § 10
ods. 3 citovaného Tlačového zákona. Následne potom odvolací súd skúmal či výroky 1/ až 5/ obsahujú
nepravdivé skutkové tvrdenia o žalobcovi a či bol  naplnený niektorí z taxatívnych dôvodov uvedených
v ustanovení § 7 ods. 6 Tlačového zákona, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu.
11.1. Odvolací súd po zopakovaní a vyhodnotení dokazovania dospel k záveru v súlade so súdom
prvej inštancie, že v prípade výroku 1/ ide o hodnotiaci úsudok (v tomto smere je aj dôvodná obrana
žalovaného) na ktorý výrok sa potom ustanovenia o tlačovej oprave nevzťahujú. Zároveň dospel k
záveru, na rozdiel od prvoinštančného súdu, že  v prípade výrokov 2/,3/,4/,5/ tieto obsahujú nepravdivé
skutkové tvrdenia , ktoré sa týkajú žalobcu a v prípade uverejnenia tlačovej  opravy pri týchto výrokoch
v zmysle § 7 ods. 6 Tlačového zákona neexistuje žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov pre ktoré
by žalovaný nebol povinný tlačovú opravu uverejniť.
12. K odlíšeniu skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov odvolací súd dodáva, že pokiaľ skutkové
tvrdenie popisuje určitý fakt (skutočnosť), objektívne existujúcu realitu, ktorá je aj zistiteľná dokazovaním
a pravdivosť ktorej môže byť preverená, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny postoj, názor jeho
autora na určitý fakt, na ktorý jeho autor vyjadruje svoj názor, postoj, tak, že tento fakt hodnotí z hľadiska
správnosti a prijateľnosti, a to na základe autorovi vlastných kritérií. Pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie
je možné dokazovať práve preto, že vychádza zo subjektívneho hodnotenia určitého faktu jeho autorom.
12.1. Predmetný výrok 1/ ktorý bol uverejnený na strane 11 predmetného vydania periodika (Na otázku,
či je stotožnený so zatváraním baní, hovorí, že „ ťažiť uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť,
je zbytočné“. Hoci pre ľudí to podľa neho bude ťažké, keď nebude robota.) podľa názoru odvolacieho
súdu  obsahuje  úvahu, hodnotiaci úsudok zamestnanca dcérskej spoločnosti HBP, a.s. L. B., pretože
jazykové vyjadrenie tohto  výroku nezodpovedá jazykovému vyjadreniu skutkového tvrdenia. V použitom
jazykovom vyjadrení zamestnanec  L. B. , ktorému bola aj otázka autorov článku adresovaná  vyslovuje
svoj subjektívny názor a zaujíma postoj k určitému faktu (ťaženie uhlia v súvislosti s jeho výhrevnosťou)
a tieto informácie hodnotí a podáva tu vlastnú úvahu o tom, že považuje za zbytočné ťažiť uhlie, ktoré
nemá nijakú výhrevnosť. Odvolací súd má zato, že  takémuto tvrdeniu potom  nie je možné priradiť
pravdivostnú hodnotu.
12.2. Žalovaný počas konania na súde prvej inštancie ako aj v rámci odvolacieho konania zastával
názor, že aj v príde výroku 4/ ide o hodnotiaci úsudok, s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
Výrok 4/  uverejnený na strane 12 vydania periodika (Obyvatelia obce Opatovce nad Nitrou sa až
donedávna nezaťažovali tým, čo zostane po baniach. Netýkalo sa ich to. Dnes však protestujú proti
otvoreniu dvanásteho ťažobného úseku. „Stojí osem rokov  (ťažba sa v dvanástom úseku plánuje na
roky 2023 až 2030, pozn. TREND), počas ktorých by sa tu ťažilo, za to, aby aj ďalšia dedina bola
zničená?“ pýta sa Y. U., starostka obce Opatovce nad Nitrou.) obsahuje skutkové tvrdenia, že obec
Opatovce nad Nitrou bude plánovanou ťažobnou činnosťou zničená. Bez ohľadu autora tejto informácie
(Y. U., starostka obce Opatovce nad Nitrou) je to konštatácia existencie  určitého faktu (obec bude
ťažobnou činnosťou zničená), ktorý fakt je prezentovaný ako kategorický  a nesporný a  ktorý objektívne
a preukázateľne existuje nezávisle od toho, kto prejav vo forme skutkového tvrdenia urobil a pravdivosť
úplnosť a presnosť tohto tvrdenia možno preveriť dokazovaním. V použitom jazykovom vyjadrení bez
akýchkoľvek pochybností absentuje prvok subjektívneho hodnotenia (zaujatie postoja k určitému faktu)
a hodnotenie faktu z hľadiska správnosti a prijateľnosti na základe subjektívnych kritérií autorov článku.
12.2.1. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú  obranu  žalovaného, že v prípade výroku 4/ ide o
vyjadrenie respondenta Y. U., starostky obce Opatovce nad Nitrou a preto sa žalobca nemôže domáhať



opravy tohto skutkového tvrdenia. Odvolací súd zastáva názor , že autor alebo zdroj nepravdivého
skutkového tvrdenia sú z hľadiska práva na opravu irelevantní a nemajú žiadny vplyv na povinnosť
vydavateľa uverejniť opravu. Predmetom opravy je aj nepravdivé skutkové tvrdenie prevzaté z iného
zdroja, bez ohľadu na to, či je tento zdroj uvedený alebo nie, ako aj nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré
je obsiahnuté v informáciách poskytnutými orgánmi verejnej moci, v rozhovore či v listoch čitateľov.
Žalovaný ako povinný subjekt sa nemôže exkulpovať ani tvrdením, že pri preberaní článku konal v
dobrej viere, lebo ide o objektívnu zodpovednosť. (pozri napr. Tlačový zákon Komentár,  autori X., X.,
G., Nakladateľstvo C.H.Beck, str. 77).
12.3. Odvolací súd zároveň dodáva, že  nebude bližšie hodnotiť výroky 2/,3/,5/, keďže v prípade týchto
výrokov nebolo medzi stranami sporu sporné, že tieto výroky obsahujú  skutkové tvrdenia.
13. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď si
osvojil obranu žalovaného, že nepravdivosť výrokov  2/ až 5/ nebola preukázaná. Odvolací súd zastáva
názor,  že skutkové tvrdenie vo výrokoch 2/,3/,4/,5/ sú nepravdivé skutkové tvrdenia, keďže žalovaný
nepreukázal pravdivosť týchto skutkových tvrdení. V konaní o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú
opravu musí žiadateľ t.j. žalobca okrem iného tvrdiť a preukázať, že o ňom bolo v periodickej tlači alebo
v agentúrnom spravodajstve uverejnené skutkové tvrdenie. Postačí, aby tvrdil, že skutkové tvrdenie je
nepravdivé. Dokazovať to nemusí, dôkazné bremeno znáša vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová
agentúra. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra môžu neuverejniť opravu len zo zákonných
dôvodov. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra, ak odmietajú uverejniť opravu, musia tvrdiť
a preukázať okrem iného, že skutkové tvrdenie je pravdivé. Ide o dôkaz pravdy, teda o dôkaz, ktorý
smeruje k preukázaniu pravdivosti skutkového tvrdenia. Subjektívne presvedčenie vydavateľa o „svojej
pravde" nie je dôkazom (pozri Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 9/96 z 11. novembra 1997;zverejnený v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 140, pod číslom 359/1997).
13.1. Žalovaný k pravdivosti výrokov 2/,4/,5/ nepredložil vôbec žiadny dôkaz. K výroku 2/ a k jeho
pravdivosti predložil články s ministrom hospodárstva Petrom Žigom zo dňa 6.7.2017 a  zo dňa
14.6.2018 v ktorých sa podľa žalovaného malo potvrdiť, že termín zavretia baní je rok 2030. V
predmetných článkoch sa ale minister hospodárstva nevyjadruje v tom zmysle, že termín definitívneho
zavretia baní je rok 2030 ale sa vyjadruje, že rok 2030 je termínom ukončenia platnosti všeobecného
hospodárskeho záujmu na výrobe elektriny z hnedého uhlia a tiež uviedol, len to, že v roku 2030 dôjde
k ukončeniu podpory baní ale nie k zavretiu baní, Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaný ani týmito dôkazmi nepreukázal pravdivosť výroku 2/.
13.2. Existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená  existenciou dôkaznej povinnosti, nedodržanie
ktorej nie je procesne sankcionované, avšak prejaví sa v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v
spore, o aký prípad sa jedná i v súdenej veci, keďže žalovaný nepreukázal pravdivosť výrokov 2/,3/,4/,5/.
14. Odvolací súd má zato, že neobstojí obrana žalovaného  nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
hlavne čo sa týka výroku 5/ na ktorú skutočnosť upozorňoval žalovaný už počas konania na súd prvej
inštancie, keď mal zato, že tento výrok sa netýka žalobcu, ale územného plánu.
14.1. Právo na opravu môže uplatniť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. Aktívne vecne
legitimovanou osobou je však len taká osoba, ktorú možno presne určiť, a to na základe skutkového
tvrdenia, ktoré sa namieta. Nie je potrebné, aby bola osoba označená presne menom a priezviskom,
alebo presným názvom (obchodným menom). Postačí, ak na základe namietaného skutkového tvrdenia
nevznikajú žiadne pochybnosti o identite osoby, ktorej sa namietané skutkové tvrdenie dotýka. Tak je
tomu v prípade, ak je fyzická osoba alebo právnická osoba označená nejakým iným charakteristickým
znakom alebo viacerými identifikačnými znakmi, na základe ktorých je možné zistiť, koho sa skutkové
tvrdenie týka.
14.2. Odvolací súd zastáva názor, že zohľadnením väzby nadpisu (Téma Hornonitrianske bane), úvodu
článku (Hornonitrianske bane Prievidza)  na vecný obsah a text článku je potrebné konštatovať, že  celý
článok sa venuje žalobcovi - Hornonitrianske   bane Prievidza, a.s., v skratke HBP , keď v obsahu článku
je žalobca na viacerých miestach priamo spomenutý svojím celým svojim názvom Hornonitrianske bane
Prievidza, názvom Hornonitrianska bane, resp. skratkou HBP (napr. na strane na strane 11 predmetného
vydania periodika celkovo 5 krát, na strane 12 celkovo 7 krát), ktorá skutočnosť predstavuje jednoznačný
charakteristický znak a identifikátor žalobcu. Žalobcu teda je možné na základe nepravdivých skutkových
tvrdení, ktorých opravy sa žalobca domáha priamo určiť a podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje
žiadna pochybnosť o identite žalobcu ako právnickej osoby, ktorej sa namietané skutkové tvrdenia
dotýkajú.
15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného čo sa týka uverejnenia opravy výroku
3/, ktoré právo na uverejnenie opravy výroku 3/ sa vyčerpalo s dôvodu, že nepresný údaj o cene uhoľnej
energie bol opravený na webovej stránke a čom založil do spisu Článok z portálu zo dňa  17.7.2018.



15.1. Ako už bolo vyššie uvedené viackrát dôvody kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu
sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 7 ods. 6 Tlačového zákona. Jedným z dôvodov kedy nie je
daná povinnosť vydavateľa uverejniť opravu je v zmysle písm. c) citovaného ustanovenia § 7 ods.
6  skutočnosť, že vydavateľ periodickej tlače predtým, ako mu bola doručená žiadosť o uverejnenie
opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods.
4 Tlačového zákona a dodržal pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy.
15.2. Odvolací súd v prvom rade poukazuje nato, že Článok bol na portály uverejnený až dňa 17.7.2018 a
žalovaný nepreukázal uverejnenie opravy na spomínanom webovom portáli, keď za preukázanie opravy
nie je možné považovať len to, že suma 26€  za MWh bola prečiarknutá  a bola uvedená nová suma
4,3559 €. Nadovšetko takýmto spôsobom nemohla byť oprava výroku 3/ tak ako to uvádza žalovaný
skonzumovaná pretože vydavateľ periodickej tlače je v zmysle § 7 ods. 5 Tlačového zákona povinný
uverejniť tlačovú opravu v rovnakej periodickej tlači ako bola navrhnutá alebo dohodnutá v rovnakej
periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým
bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". Uvedené  náležitosti v danom
prípade  uverejneným na webovom portáli neboli v žiadnom prípade dodržené, keď v prípade webového
portálu nejde o periodickú tlač za ktorú je možné považovať  noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná
pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej
dvakrát v kalendárnom roku (§ 2 ods. 1 tlačového zákona). Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých
alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače (§ 2 ods. 2
tlačového zákona). Nakoľko periodickou tlačovou sú vydania (výtlačky), periodickou tlačovou nie je
obsah internetových informačných serverov. Naviac v predmetnom  článku, ktorý bol uverejnený na
portály absentuje aj tá  skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o „ opravu“.
16. Odvolací súd s nestotožňuje zo závermi súdu prvej inštancie, ani s obranou žalovaného, že
požadované znenie opravy vo výrokoch 1/, 2/, 3/, 5/ prekračuje zákonom vymedzený rozsah znenia
opravy ktorá skutočnosť rovnako bola jedným z dôvodov na zamietnutie žaloby.
16.1. Podľa názoru odvolacieho súdu  požadovaný text opráv vo vzťahu k výrokom 2/,3/,5 (k
textu opravy vzhľadom na charakter výrok 1/ ako hodnotiace úsudku nie je potrebné sa ďalej
vyjadrovať)  zodpovedá  ustanoveniam Tlačového zákona (požadovaný text opráv  obsahuje najmä
popis nepravdivého skutkového tvrdenia, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie
pravdivého skutkového tvrdenia) a tieto rovnako sledujú účel práva na opravu v zmysle Tlačového
zákona. Namietané skutkové tvrdenie môže žiadateľ citovať a vtedy  je popis jednoznačný. Namietané
skutkové tvrdenie môže však žiadateľ popísať aj inak obšírnejšie a môže ho dokonca aj  parafrázovať.
Ak teda žalobca nepravdivé skutkové tvrdenia v žiadosti o opravu popísal viacerými slovami ako je
samostatné nepravdivé skutkové tvrdenie (čo je aj daný prípad pri výrokoch 2/,5/)  neznamená to, že
takéto znenie opravy nemá náležitosti v zmysle § 7 ods. 3 Tlačového zákona keď je dôležité len to, že
popis identifikuje  konkrétne skutkové tvrdenie alebo konkrétne skutkové tvrdenia čo v danom prípade
splnené bolo.
16.2. Nadovšetko odvolací súd zastáva názor, že ak by  ak súčasťou žiadosti o opravu boli aj hodnotiace
úsudky, ospravedlnenia žiadateľa o uverejnenie opravy (čo nie je daný prípad), t.j. ak by návrh znenia
opravy nezodpovedal svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ
periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinný v zmysle § 7 ods. 5 Tlačového zákona dohodnúť
so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou
vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Predmetná Dohoda v zmysle tlačového zákona prichádza do
úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému
tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o
uverejnenie opravy. Uvedený právny názor vychádza z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu rozsudok
sp. zn. 9Co/411/2011 zo dňa 21.2.2013, rozsudok 9Co/280/2011 zo dňa 27.10.2011, ktorý rozsudok
bol preskúmavaný na základe dovolania žalovaného Najvyšším súdom SR, ktorý Uznesením sp. zn.
7Cdo/33/2012 zo dňa 20.6.2012 dovolanie odmietol a  preto nie je dôvod aby sa odvolací súd od
uvedeného právneho názoru  odchýlil.
17. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaný  ako vydavateľ periodickej
tlače uverejnil dňa 25.1.2018 v 4.čísle týždenníka Z. článok s názvom „Ako sa Horná Nitra pripravuje na
koniec baníctva“,  ktorý obsahuje vo výrokoch 2/,3/,4/,5/  nepravdivé skutkové tvrdenia, ktorých opravu
žalobca žiadal v žiadosti o opravu a ktoré sa týkajú žalobcu  ako právnickej osoby. Zároveň dospel k
záveru, že žalobca dodržal prekluzívne lehoty v zmysle § 7 ods. 2,  § 10 ods. 3 citovaného Tlačového
zákona a  že v danom prípade nebol splnený ani jeden z   taxatívnych dôvodov uvedených v ustanovení
§ 7 ods. 6 tlačového zákona, kedy  vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu. Rovnako odvolací súd



dospel záveru, že v prípade  uverejneného výroku 1/ tento obsahuje  hodnotiaci úsudok na ktorý výrok
sa potom ustanovenia zákona o Tlačovej oprave nevzťahujú.
18. Odvolací súd vzhľadom na uvedené závery napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia t.j. uložil žalovanému povinnosť
v prípade výrokov 2/,3/,4/,5/ najbližšom printovom vydaní týždenníka Z. uverejniť spôsobom podľa § 7
ods. 5 zákona Tlačového zákona  opravu a vo zvyšnej časti   žalobu  t.j. uverejnenie opravy výroku 1/
ako nedôvodnú zamietol.
19. Záverom odvolací súd len dodáva, že je dôvodná námietka žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia a
porušenia jeho práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie zmenil svoje vyslovené predbežné
právne posúdenie bez akejkoľvek novej argumentácie k tejto otázke. Odvolací súd má zato, že prípadnej
prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa  ten v koho neprospech rozhodnutie bolo vydané môže
čeliť včas podaným odvolaním k čomu aj zo strany žalobcu došlo. Tento nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie napravil odvolací súd v odvolacom konaní a to postupom keď bolo nariadené odvolacie
pojednávanie a aj samotným rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 388 C.s.p., keď mal zato, že nie je
daný dôvod na zrušenie veci v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s.p.
20. O náhrade trov  konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol vzhľadom na spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu plne procesne úspešný čo do základu uplatneného nároku, keďže jeho
návrhu na tlačovú opravu bolo vyhovené  a  preto mu vznikol voči žalovanému  nárok na náhradu trov
celého konania v rozsahu 100 %.                     O  výške  náhrady trov konania, ktorá bude priznaná
iba z prisúdenej sumy  v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého prvej inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).