{"guid": "5821589f-ad9c-48bf-9346-14aff3dc6f86:7796731a-e41e-4e42-8548-d962e530bc41", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:3119202683.1", "spisova_znacka": "3CoKR/53/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/53/2019 z 27. 8. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2019, sp. zn. 3CoKR/53/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:3119202683.1", "identifikacne_cislo": "3119202683", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Jamrich", "sudca_id": 49, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-jamrich-49", "datum_vydania": "2019-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/253", "nazov": "zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/253", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/253-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7796731a-e41e-4e42-8548-d962e530bc41", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:3119202683.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:3119202683.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:3119202683.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/53/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119202683
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:3119202683.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v konkurznej veci navrhovateľa - dlžníka: V. I., r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX O. nad I., korešpondenčná adresa: V. X, XXX XX K., P. V., zastúpeného:
Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, kancelária
v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní dlžníka
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 38OdK/197/2019-41 zo dňa 30.05.2019, pomerom hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 38OdK/197/2019-41 zo dňa 30.05.2019,
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd A) zastavil konanie o oddlžení dlžníka konkurzom,
opierajúc sa o ustanovenie § 171c ods. 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ZoKR“), keďže mal za preukázané, že dlžník má centrum
hlavných záujmov mimo územia Slovenskej republiky, čím nemá právomoc začať insolvenčné konanie.
B) Podľa § 255 ods. 1 vo vzťahu k § 262 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej tiež „CSP“) dlžníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento vo veci úspech
nemal, keďže konanie bolo zastavené.

1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní mal za preukázané, že obvyklým
pobytom dlžníka, keďže tento minimálne štyri roky žije v Českej republike v spoločnej domácnosti s
manželkou v prenajatom byte, je Česká republika. Svoju argumentáciu konkurzný súd založil na tom,
že dlžník prevažnú časť voľného času a víkendy trávi v Českej republike a na územie Slovenskej
republiky prichádza len na niektoré víkendy za účelom návštevy svokry. Pracovné dni trávi na území
Slovenskej republiky z dôvodu, že je zamestnaný u slovenského zamestnávateľa a v tieto dni prebýva
na zamestnaneckej ubytovni. Pobyt na Slovensku teda, podľa konkurzného súdu, možno definovať len
ako pracovný. Ako miesto kde dlžník má ťažisko svojho života a záujmov konkurzný súd vyhodnotil
Českú republiku zohľadniac i to, že dlžník má na území Slovenskej republiky hlásený pobyt len na obci,
mobilného operátora má len v Českej republike, kde má tiež obvodného lekára. Rovnako zohľadnil i to,
že dlžníkovi nebolo možné na území Slovenskej republiky úspešne doručiť predvolanie na výsluch a
toto sa podarilo až doručením na adresu jeho obvyklého pobytu v Českej republike. Tvrdenie dlžníka,
že jeho manželka s dcérou by sa raz chceli vrátiť späť na územie Slovenskej republiky konkurzný súd
hodnotil ako irelevantné vzhľadom na rozhodnosť momentálnej situácie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom predpokladanej lehote odvolanie právny zástupca dlžníka,
ktorý nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne obvyklého pobytu dlžníka a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.



2.1. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie komplexne neposúdil dlžníkovu situáciu a vychádzal len z
jeho oficiálneho bydliska, na ktorom sa zdržiava len minimálne z dôvodu výkonu práce v inej časti územia
Slovenska (v Bratislave) a z formálnej dĺžky pobytu dlžníka v zahraničí, čo pre posúdenie dlžníkovho
centra hlavných záujmov nestačí.

2.2. Odvolateľ uviedol, že dlžník je zamestnancom slovenského zamestnávateľa, ktorý za neho platí
odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Zo mzdy dlžníka sú exekučne vykonávané zrážky zo mzdy,
pričom dlžník má výlučne slovenských veriteľov (14) pre ktorých by, v prípade cezhraničného konania,
šlo o zbytočne sťažený proces spojený s prihlasovaním ich pohľadávok.

2.2.1. Odvolateľ ďalej uviedol, že byt v ktorom žije má len prenajatý (teda nejde o stabilný charakter
bývania) a na území Českej republiky nevlastní žiaden iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok z čoho
je nepochybne zrejmé, že nemá záujem o trvalé sa usadenie v Čechách.

2.2.2. Ostatne poukázal na rozhodnutie anglického Vrchného súdu - Daisytek a ESD vo veci C-S96/09
Interedil Srl, v likvidácii, proti Fallimento Interedil Srl, Intesa Gestione Crediti SpA, z ktorých vyzdvihol
konštatovanie nutnosti, pri zisťovaní centra hlavných záujmov dlžníka, posudzovať rozsah a dôležitosti
záujmov dlžníka spravovaných na určitom mieste a rovnakých faktorov vo vzťahu k inému miestu s
dôrazom na zistiteľnosť tohto centra tretími osobami.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
konkurzného súdu je vecne správne.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že svojim návrhom zo dňa 02.04.2019 dlžník ako navrhovateľ,
prostredníctvom Centra právnej pomoci, žiadal o oddlženie konkurzom. Z dôvodov obsiahnutých v
odseku 1.1. tohto odôvodnenia konkurzný súd konštatoval nedostatok svojej právomoci, keďže centrum
hlavných záujmov dlžníka sa nachádza na území Českej republiky.

4.1. Odvolateľ vo svojom odvolaní nespochybnil skutkové zistenia konkurzného súdu, ani neuviedol
nové, ktoré by prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Rozhodnutiu vytýkal nesprávne
právne posúdenie centra hlavných záujmov dlžníka, teda otázky právomoci slovenského súdu.

5. Podľa § 196 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

Podľa § 171c ods. 2 ZoKR, ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných
záujmov, konanie zastaví. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Podľa bodu (2) Preambuly NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/848 z 20.
mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“), únia si stanovila cieľ vytvoriť priestor slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti.

Podľa bodu (5) Preambuly Nariadenia, na riadne fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné zabrániť
podnetom, ktoré by strany viedli k tomu, aby majetok alebo súdne konania prenášali z jedného členského
štátu do druhého v snahe získať výhodnejšie právne postavenie, čím sa poškodzuje kolektívny záujem
veriteľov (taktizovanie pri výbere súdu, tzv. fórum shopping).

Podľa bodu (6) Preambuly Nariadenia, toto nariadenie by malo obsahovať ustanovenia o právomoci
začať insolvenčné konanie, ako aj začať konať o žalobách, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného
konania a ktoré s ním úzko súvisia. Okrem toho by malo toto nariadenie obsahovať ustanovenia
o uznávaní a vymáhaní výkonu rozhodnutí vydávaných v týchto konaniach a ustanovenia o práve
rozhodnom pre insolvenčné konanie. V tomto nariadení by sa okrem toho mali ustanoviť pravidlá na
koordináciu insolvenčných konaní, ktoré sa týkajú rovnakého dlžníka alebo viacerých členov rovnakej
skupiny spoločností.



Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na
ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“).
Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov
a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto
jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa
miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní dlžníka skúmal, či dlžníkom prezentovaný a súdom zistený
skutkový stav svedčí prijatému záveru konkurzného súdu o nedostatku jeho právomoci viesť toto
insolvenčné konanie.

6.1. Je nesporným, že dlžník má hlásený ako trvalý pobyt na území Slovenskej republiky adresu sídla
obecného úradu O. J. I.. Sídlo obecného úradu je, podľa § 5 zákona NR SR č. 253/1998 Z.z., o hlásení
pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, potom adresou dlžníka
na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu
do zoznamu voličov. Napriek tomu, že dlžník by sa mal hlásiť v zmysle tohto zákona k trvalému pobytu
v mieste, kde sa zdržiava, z podaní dlžníka je zrejmé, že v tomto, ním hlásenom mieste sa nezdržiava,
nakoľko pracuje v Bratislave a spolu s manželkou žije v Českej republike, kde má prenajatý byt na V.
X, v K.. Uvedené ostatne dokumentuje i fakt, že dlžník doručované zásielky na adrese obecného úradu
nepreberá. V tomto smere je nezaujímavé tvrdenie dlžníka, že k bytu v ktorom žije nemá vlastnícky, ale
len vzťah nájomný, že nájom je dojednaný na dobu určitú, keďže tento žije v Českej republike minimálne
štyri roky. Práve toto obdobie pobytu dlžníka v zahraničí spoločne s manželkou je možno považovať za
dostatočne preukazujúce miesto jeho obvyklého pobytu a na strane druhej reálnu prekážku zistiteľnosti
centra hlavných záujmov dlžníka tretími stranami, keďže dlžník sa v mieste ním hláseného pobytu
nezdržiava a všetkých veriteľov má na Slovensku. Vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o citované
zákonné ustanovenia, preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a toto
ako vecne správne potvrdzuje.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže v tomto štádiu konkurzného konania
ide o konanie s jediným jeho účastník a tento bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38OdK/197/2019", "guid": "ae8d85ae-1bb2-432b-8ac7-f47d822273c2:aa720aaf-7fa2-41e2-b66e-2ec42abc884c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}