Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/7/2019 z 30. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2019, sp. zn. 4Cob/7/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1718200325.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/7/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1718200325.1 | 2019-01-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b326871a-c1cc-4dea-bdd5-c559b1e07d7a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1718200325.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200325
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718200325.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a
členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: AK - dražobná
spoločnosť, s.r.o. Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 46 167 919, proti žalovaným: 1/ AUKČNÁ
SPOLOČNOSŤ s. r. o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpený ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498 a 2/ EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/16/2018-35 zo
dňa 13.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/16/2018-35 zo dňa 13.3.2018
voči žalovanému 1/ a 2/ mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

Žalovaný 1/ má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa
disponovania s nehnuteľnosťami:
- a to vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., obec
X. okres L. zapísanej na LV č. XXXX ako X. Č.. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným
číslom XXX, postavenom na parcele č. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B., spolu so
spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu so súpisným číslom XXX a na pozemku registra S. Č.. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku:
Z. L. H. B., začatej na návrh žalovaného v II. rade na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 02.03.2009, uzatvorenej medzi záložcami K. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X.
a záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s..
- Žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa disponovania s nehnuteľnosťami:
- a to zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X.,
obec X. okres L. zapísanej na LV č. XXXX ako X. Č.. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným
číslom XXX, postavenom na parcele č. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B., spolu so
spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu so súpisným číslom XXX a na pozemku registra S. Č.. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z.
L. H. B.Á., zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného v II. rade voči K. S.T., L. XX, X. a T. S., L. XX/
A, X. zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.03.2009, číslo úveru XXXXXXXXX uzatvorenej pôvodne
medzi K. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X. a veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a to na základe zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.03.2009, uzatvorenej pôvodne medzi K.W.
S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X. a záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., z ktorých veriteľom i
záložným veriteľom je v súčasnosti žalovaný II. rade a záložcom je žalobca.



Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1, 328 ods. 1, 329 ods. 1, 332 ods. 1, 343 ods.
1, 344 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), §151b ods. 1, 151c ods. 1, 151d
ods. 1, 151e ods. 1, 151f ods. 1, 151g ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 13.02.2018 domáhal, aby súd prikázal žalovanému
1/ zdržať sa disponovania s nehnuteľnosťami: a to vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., obec X. okres L. zapísanej na LV č. XXXX ako X. Č.. XX
nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č. XXX/XX C. P.
XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B., spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXX a na pozemku registra S.
Č.. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z.É. L. H. B., začatej na návrh žalovaného v II. rade na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.03.2009, uzatvorenej medzi záložcami
K. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X. a záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s.. a žalovanému
2/ zdržať sa disponovania s nehnuteľnosťami a to zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., obec X. okres L. zapísanej na LV č. XXXX H. X. Č.. XX
nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č. XXX/XX C. P.
XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B., spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXX a na pozemku registra
S. Č.. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z.É. L. H. B., zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného v
II. rade voči K.W. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X. zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.03.2009,
číslo úveru XXXXXXXXX uzatvorenej pôvodne medzi K. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X. a veriteľom
Slovenská sporiteľňa, a.s. a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
02.03.2009, uzatvorenej pôvodne medzi K.W. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X. a záložným veriteľom
Slovenská sporiteľňa, a.s., z ktorých veriteľom i záložným veriteľom je v súčasnosti žalovaný II. rade a
záložcom je žalobca.

Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je v podiele X/X výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., obec X. okres L. zapísanej na
LV č. XXXX H. X. Č.. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom
na parcele č. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B., spolu so spoluvlastníckym podielom
XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom
XXX a na pozemku registra S. Č.. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B. (ďalej len „byt“).
Žalobca bytom ako zálohom zabezpečuje pohľadávku žalovaného 2/ voči dlžníkom K. S., L. XX, X. a T.
S., L. XX/A, X. zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.03.2009, číslo úveru XXXXXXXXX. Žalovaný
2/ pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017
od Slovenskej sporiteľne, a.s.. Byt zabezpečuje pohľadávku na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.03.2009. Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s., listom zo
dňa 11.02.2015 oznámila žalobcovi začatie výkonu záložného práva k bytu za účelom uspokojenia
pohľadávky. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s., sa pohľadávka stala splatnou 13.01.2015.
Následná dobrovoľná dražba vykonaná na návrh Slovenskej sporiteľne, a.s. bola neúspešná. Slovenská
sporiteľňa postúpila predmetnú pohľadávku na súčasného veriteľa žalovaného 2/, ktorý začal opätovne
výkon záložného práva predajom bytu na dobrovoľnej dražbe. Žalobca bol vyzvaný na sprístupnenie
bytu za účelom jeho ohodnotenia a bol vyhotovený znalecký posudok na určenie ceny bytu. Proces
speňažovania bytu formou jeho predaja na dobrovoľnej dražbe reálne prebieha a pokračuje. Žalobca
podal dňa 29.11.2017 žiadosť o lustráciu súdnych konaní proti dlžníkovi Františkovi Cichému, Potočná
42, Báhoň a Márii Cichej, Potočná 42/A, Báhoň na návrh žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. alebo
žalovanému v 2. rade. Listom zo dňa 07.12.2017 boli žalobcovi zaslané informácie o prebiehajúcich
konaniach proti dlžníkom K. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X., medzi ktorými absentuje konanie začaté
na návrh Slovenskej sporiteľne, a.s. alebo žalovaného 2/. Na základe výsledkov lustrácie žalobca listami
zo dňa 08.02.2018 žalovanému 1/ ako dražobníkovi, ako aj žalovanému 2/ ako záložnému veriteľovi
vzniesol námietku premlčania záložného práva k pohľadávke, ktorej zálohom je byt. Žalobca v oboch
listoch uviedol, že v zmysle § 101 OZ sa záložné právo premlčí v trojročnej dobe, odkedy sa mohlo
vykonať po prvýkrát. Záložné právo k bytu sa mohlo vykonať po prvýkrát 20.04.2013, a premlčanie
záložného práva nastalo dňa 20.04.2016. Keďže pôvodný veriteľ ani žalovaný 2/ ako súčasný veriteľ si
pohľadávku na súde neuplatnili včas, došlo premlčaním pohľadávky aj k premlčaniu záložného práva.
Súd sa pri rozhodovaní stotožnil s návrhom žalobcu a mal za to, že ak žalovaní 1/ a 2/ budú nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe prípadné konanie vo



veci samej sa stane bezpredmetným, čo odôvodňuje potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorého účelom je umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. a II. tohto uznesenia.

2. Proti rozhodnutiu súdu podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý uviedol,
že v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a právnych dôvodov pre vydanie
neodkladného opatrenia, a tak súdom budúce nariadené neodkladné opatrenie a ním spôsobené
znemožnenie výkonu záložného práva predstavuje závažný nevyvážený zásah do práva žalovaného 1/,
a tiež žalovaného 2/. Súd svojím rozhodnutím úplne neguje právne závery a konštatovania vyplývajúce
z plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR, č.k. PL. ÚS 23/14, v ktorom sa uvádza, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas
na speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom, (t.j. v súčasnosti §
151j ods. 1 OZ v spojitosti s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z.). Súd svojím rozhodnutím zakázal
žalovanému 2/ realizáciu jeho zákonných opatrení, pričom uvedený postup je v priamom rozpore
sústavou SR (najmä čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Predpokladom preukázania potreby
nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný
právny stav.
Poukázal na §§ 151a 151b ods. 1,151j, 151l ods. 4 OZ ako §§ 21 ods. 2, 3, 5 zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách (ďalej ako „ZoDD").
Uviedol, že podľa ust. § 228 ods. 2 CSP: Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k
nehnuteľnosti alebo a určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu,
ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase,
keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
Z uvedených právnych ustanovení nepochybne vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky
obsahuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa
ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie, napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej
právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a stav sa obnovuje spätne (ex tunc), t.j.
k času pred vykonaním dražby. Za uvedeného stavu sú preto závery súdu, že by sa výkonom záložného
práva stalo prípadné konane vo veci samej bezpredmetným, bez akejkoľvek opory v reálnej právnej
úprave. Práve naopak, za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu žaloba na určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ZoDD, uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy,
a rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Právnej ťarchy a možností
vykonať záložné právo si bol žalobca plne vedomý a zaviazal sa výkon záložného práva strpieť. Na
rozdiel od žalobcu však majetkové poškodenie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ každým dňom narastá
a nie je zrejmé, či bude môcť byť reparované.
Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 156/2009 zo dňa 29.03.2010. Záložné
právo v zmysle § 151a OZ slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva; umožňuje, aby veriteľ
uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude
riadne a včas splnená. Vznik a zánik záložného práva sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej
pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné
právo. V prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia) pohľadávky záložné právo prechádza na
nadobúdateľa pohľadávky.
Poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016.
Spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočňuje, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výslovne to uviedol Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24.09.2014, podľa ktorého záložný veriteľ je
oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného
titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí
na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. K rovnakému záveru, že
uskutočneniu dobrovoľnej dražby nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa záložný
veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, čo
znamená, že záložný veriteľ nemá exekučný titul a pravosť, výška a splatnosť pohľadávky, pre ktoré sa
navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), môže byť sporná, nebráni
záložnému veriteľovi realizovať záložné právo v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby, dospel aj



Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/156/2009 z 29.03.2010. Ak teda dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočnenie dobrovoľnej dražby má byť len
(ne)splatnosť pohľadávky žalovaného 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere (z dôvodov tvrdených žalobcami
o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluve), len táto skutočnosť nemohla byť dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho žalovaným 1/ a 2/ uskutočňovať kroky smerujúce k
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou navyše, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
takéto úkony preukázané neboli.
Uviedol, že práve výkon dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania žalovaného 1/. Žalovaný 1/
postupuje v súlade splatným ZoDD, ktorý musí byť aplikovaný ústavne konformne aj voči dražobníkovi.
Tento zákon je stále v platnosti a je v súlade s Ústavou SR. Je to jediný predpis, na základe ktorého môže
dražobník postupovať pri výkone dobrovoľných dražieb. Nariaďovaním neodkladných opatrení, prakticky
automaticky po podaní návrhu žalobcov, je dražobníkom, hoci sa nedopustili žiadneho porušenia ZoDD,
zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť, nehovoriac o uviaznutých nákladoch na niekoľko rokov
trvania súdnych sporov a následne ich opätovné vymáhanie. Nariadenie neodkladného opatrenia je
výrazne na ťarchu žalovaného 1/ a 2/.
Mal za to, že neodkladné opatrenie je absolútne neodôvodneným a nevyváženým zásahom do práv
žalovaného 1/ a 2/, vo vzťahu k „zbaveniu sa povinnosti" splatiť dlžníkom poskytnutý úver, ktorý
zabezpečuje práve majetok žalobcu tým, že je znemožnené uskutočniť právom aprobovaný výkon
záložného práva.
Argumentácia samotného žalobcu k inštitútu neodkladného opatrenia, ktorú si súd osvojil, je rovnako
absurdná. Žalobca totiž uvádza, že neodkladné opatrenie nie je spôsobilé vyvolať žalovanému 1/
akúkoľvek škodu alebo ujmu na právach, pretože nariadením neodkladného opatrenia nie je dotknuté
právo žalovaného 2/ domáhať sa samostatnou žalobou určenia, že záložné právo premlčané nie je a
následne v prípade úspechu v konaní aj pristúpiť k vykonaniu dražby bytu. Dal do pozornosti rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2185/2009, ktorý sa vyjadril k otázke ochrany
pred výkonom premlčaného záložného práva tak, že vyslovil možnosť dovolávať sa ochrany v prípade
premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale
aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Záložný dlžník sa môže
brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého
zálohu nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale takisto prostredníctvom
žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom),
ak je na takom určení naliehavý právny záujem. Najvyšší súd českej republiky v rozsudku vyslovil, že
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu predstavuje rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný
význam. Pre úplnosť uviedol, že na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky poukazuje aj
samotný Okresný súd Pezinok vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5C/257/2011 zo dňa 03.06.2013.

K otázke premlčania poukázal na §§ 151j, 100 ods. 1, 2, 101, 112 OZ.
Tiež uviedol, že právny predchodca žalovaného 2/ listom zo dňa 11.12.2014 oznámil dlžníkom, že ku dňu
10.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval dlžníkov k splateniu pohľadávky
do 15 dní od prevzatia oznámenia.
Žalovaný 2/ dňa 09.09.2017 (tzn. v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby) podal návrh na začatie
konania o zaplatenie pohľadávky na Okresnom súde Banská Bystrica prostredníctvom upomínacieho
konania. Súd dňa 25.09.2017 vydal platobný rozkaz sp. zn. 3Up/273/2017.
Z uvedeného vyplýva, že záložné právo nemôže byť premlčané, keďže nie je premlčaná ani samotná
pohľadávka, nakoľko žalovaný 2/ podal včas žalobu o zaplatenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje záložné
právo. Aj keby bola pohľadávka premlčaná (čo však nie je), samotné záložné právo by premlčané
nebolo, keďže ako uvádza sám žalobca, pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa
11.02.2015 oznámila žalobcovi začatie výkonu záložného práva. To znamená, že samotné právo výkonu
záložného práva uplatnila Slovenská sporiteľňa, a.s. a v zmysle ust. § 112 OZ premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. Na uvedené nemá vplyv, že pôvodná dražba bola neúspešná,
nakoľko záložný veriteľ po neúspešnej dražbe vykonáva množstvo ďalších úkonov smerujúcich k výkonu
záložného práva formou prípravy ďalších kôl dražieb, vyhľadáva konečných záujemcov, uzatvára dohody
o zložení dražobnej zábezpeky, a to všetko v záujme hospodárnosti celého procesu.
Na základe vyššie uvádzaných skutočností žiadal Krajský súd v Bratislave, aby v právnej vecí vyššie
uvedených účastníkov, sp. zn. 43Cb/16/2018, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalobcu zaviaže uhradiť žalovanému 1/ trovy
konania.



3. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že podľa ustanovenia §
359 odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V neprospech
žalovaného 1/ však bol len prvý výrok uznesenia, čo zakladá v súvislosti s II. výrokom uznesenia dôvod
na odmietnutie odvolania ako odvolania podaného neoprávnenou osobou. Toto tvrdenie je podporené
aj tým, že právny zástupca žalovaného 1/ pri podaní odvolania nevystupoval súčasne ako zástupca
žalovaného 2/ a takéto zastupovanie nie je zrejmé ani z obsahu textu odvolania.
Ďalej uviedol, že žalovaný 1/ vo svojom odvolaní tvrdenú nedôvodnosť nariadeného neodkladného
opatrenia odôvodňuje najmä tým, že pohľadávka údajne nie je premlčaná, a teda nie je premlčané ani
záložné právo. Na podporu svojho tvrdenia predložil súdu platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica, vydaný v upomínacom konaní pod sp. zn. 3Up/273/2017-0 zo dňa 25.9.2017.
Uviedol, že žalovaný 1/ však súdu predložil neúplnú a skreslenú informáciu. Je pravda, že uvedený
platobný rozkaz vydaný bol, bol však voči nemu podaný odpor v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zák.
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, s čím je ex lege spojený následok zrušenia platobného rozkazu.
V upomínacom konaní súd podľa § 14 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zasiela výzvu
žalobcovi, aby sa k nemu v lehote do 15 dní vyjadril a aby v tei istej lehote navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, márnym uplynutím lehoty
na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje.
Žalovaný 2/ v procesnom postavení žalobcu v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní nepodal,
a preto sa konanie zastavilo.
Podľa ustanovenia § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. Predpokladom spočívania premlčacej doby v uvedených prípadoch je, že veriteľ v
začatom konaní riadne pokračuje. Tak tomu je v prípade, ak účastník riadne pokračuje v konaní a
nerobí súdu prekážky v postupe konania (R22/1979, s.210 ods. 3, R32/1978). O taký prípad nejde, ak
účastník zaviní zastavenie konania napr. preto, že neopraví vady podania, bezdôvodne vezme návrh
späť, neodôvodnene preruší konanie a pod. .... O riadnom pokračovaní veriteľa v konaní možno hovoriť
len vtedy, keď sa konanie dovedie do normálneho konca a ukončí sa buď právoplatným meritórnvm
rozhodnutím alebo právoplatne schváleným súdnym zmierom.
Ukončenie prerušenia premlčacej doby nastáva vtedy, ak o samotnom premlčovanom nároku nebolo
právoplatne rozhodnuté v konaní pred súdom alebo iným orgánom. Taká situácia môže nastať vtedy,
ak po začatí konania vedeného o pohľadávke došlo k späťvzatiu žaloby alebo napríklad dôjde k
zrušeniu konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu trov konania. Účinky ukončenia
prerušenia premlčacej doby sa líšia podľa toho, či ide o právo vyplývajúce z občianskeho či obchodného
právneho vzťahu.
Pokiaľ ide o občianskoprávnu úpravu, potom aj tu dochádza k situácii, ako keby ku konaniu vôbec
nedošlo. Má sa teda za to, že premlčacia doba uplynula i počas konania, v ktorom bola pohľadávka
uplatnená.
Z uvedeného vyplýva, že nakoľko konanie o návrhu žalovaného 1/ na vydanie platobného rozkazu sa
ex lege zastavilo, má sa za to, že premlčacia doba podaním návrhu neprestala plynúť. To znamená,
že premlčacia doba záložným právom zabezpečenej pohľadávky uplynula najneskôr dňa 13.1.2018
(nakoľko na podanie žaloby sa v tomto prípade neprihliada). Naďalej však zotrval na právnom názore,
že premlčacia doba uplynula ešte pred podaním žaloby, uplynutím troch rokov, odkedy sa záložné právo
mohlo vykonať po prvý raz (troch rokov od omeškania s prvou splátkou), a to najneskôr dňom 20.4.2016.
Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobca aj tým, že žalovaný 2/ nie je
veriteľom (už aj tak premlčanej) pohľadávky, v súvislosti s ktorou začal s výkonom záložného práva,
preto, že ju nenadobudol platne od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.. Túto skutočnosť sa dozvedel
žalobca až v dôsledku nahliadnutia do spisu upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica
sp. zn. 3Up/273/2017 na základe splnomocnenia udeleného K. S. zo dňa 12.7.2018.
Zákon o bankách pre platnosť postúpenia pohľadávky kumulatívne predpokladá osobitnú doručenú
výzvu banky a súčasne lehotu omeškania s úhradou pohľadávky po doručení výzvy viac ako 90 dní.
Podmienky pre postúpenie pohľadávky musia byť splnené už v čase postupovania pohľadávky.
Žalovaný 2/, resp. Slovenská sporiteľňa, a.s. nikdy nedoručili oznámenie vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti pohľadávky zo dňa 22.3.2017 obom žalovaným ako spoludlžníkom.
Zásielka bola zasielaná na adresu, na ktorej sa reálne nezdržovali, o čom svedčí kópia prednej a zadnej
strany obálky, z ktorej je zrejmé, že zásielka s výzvou sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát
je neznámy. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 OZ.



Výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.03.2017 bola adresovaná T. L. ako spoludlžníčke na meno
„T. S." na adresu „L. XX/A, XXX XX X.." Po rozvode manželstva, ktorý sa stal právoplatným 2.12.2010
sa T. L. odsťahovala na adresu T. W. XXX/XX, XXX XX V. W.. Z uvedených skutočností je zrejmé, že
existoval objektívny dôvod, pre ktorý sa výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.03.2017 nemohla
dostať do sféry dispozície T. L., a preto nemohli byť splnené ani zákonné podmienky na splnenie
pohľadávky.
V tejto súvislosti poukázal na dôkaz - obsah listiny zo dňa 18.05.2015 - „Výzva na umožnenie
vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby" zaslanej dražobníkom Platiť sa oplatí s.r.o., v
ktorej dražobník oznamuje T. L., že na základe návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby od navrhovateľa
dražby, Slovenská sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, dražobník
zaistí ohodnotenie predmetu dražby, a to nehnuteľnosti v kat. území X., zap. na LV č. XXXX H.
X. Č.. XX, X.L.., P. Č.. XX, v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku. Záložné právo zriadené
na uvedených nehnuteľnostiach v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. zabezpečovalo pohľadávky
Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplývajúce z úveru poskytnutého na meno T. L. a na adresu T. W. XXX, XXX
XX V. W.. Z uvedeného dôkazu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. musela mať najneskôr 18.05.2015
vedomosť o zmene osobných údajov a adresy bydliska T. L.Š., no napriek tomu dňa 22.3.2017 zasielala
výzvu na neaktuálne priezvisko a neaktuálnu adresu.
Z kópie obálky, v ktorej mala Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslať T. L. výzvu zo dňa 22.03.2017, vyplýva,
že táto bola podaná na poštovú prepravu až dňa 28.03.2017. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným 1/ bola uzatvorená dňa 23.06.2017, t.j. i v prípade, že by bola
výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.03.2017 T. L. riadne doručená, nebola splnená podmienka
omeškania T. L. so splnením jej peňažného záväzku voči banke dlhšie ako 90 dní po výzve banky ku
dňu postúpenia pohľadávky. Za hypotetickej situácie, že by T. L. bola výzva riadne doručená, nemohlo
sa tak stať skôr ako 29.03.2017, t.j. na druhý deň po podaní zásielky na poštovú prepravu. Počet
kalendárnych dní od 29.03.2017 do 23.06.2017 je len 87. Slovenská sporiteľňa, a.s. nerešpektovala
zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky, čo robí právny úkon postúpenia pohľadávky
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným.
Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní argumentuje, že záložné právo údajne premlčané nie je, pretože
premlčanie malo začať plynúť dňa 11.2.2015, kedy Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalobcovi začatie
výkonu záložného práva. Podľa názoru podľa § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. Takáto argumentácia je už na prvý pohľad nesprávna.
Po prvé, oznámenie začatia výkonu záložného práva nie je začatím konania (na súde alebo inom orgáne)
predpokladaným ustanovením § 112 OZ, teda začatie výkonu záložného práva nemá za následok
prerušenie plynutia premlčacej doby záložného práva. Pre prípad, ak by mal žalovaný 1/ na mysli, že
týmto konaním malo byť konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, bolo preukázané, že konanie bolo
zastavené, a preto účinky spojené s podaním žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica nenastali, a
to ani vo vzťahu k záložnému právu.
Taktiež nie je pravda, že premlčanie malo začať plynúť až oznámením začatia výkonu záložného práva,
pričom táto argumentácia nemá oporu v Občianskom zákonníku. Naopak, podľa § 101 OZ premlčacia
doba záložného práva začala plynúť dňom, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý raz. Vo
vzťahu k jednotlivým nesplateným splátkam úveru sa záložné právo premlčiavalo postupne, už od
roku 2011, pričom zvyšná časť nesplatného a Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo splateného úveru mohla
byť upokojená výkonom záložného práva už okamihom zo splatenia, a to 13.1.2015. Tento deň je
najneskorším dňom, kedy mohla čo do zvyšku zo splateného úveru začať plynúť trojročná premlčacia
doba na vykonanie záložného práva.
Dokonca ak by aj premlčacia doba začala plynúť oznámením začatia výkonu záložného práva dňa
11.2.2015, čo popiera, premlčanie by nastalo najneskôr uplynutím troch rokov, t.j. 11.2.2018. Aj v tomto
prípade by bolo zjavné, že ku dňu spísania tohto vyjadrenia záložné právo premlčané je, a to takmer
6 mesiacov.
V danom prípade premlčanie záložného práva k jednotlivým splátkam úveru a k zosplatnenému zvyšku
úveru teda nastalo súbežne s premlčaním jednotlivých splátok úveru a zosplatneného zvyšku úveru.
Z dôkazov predložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a k tomuto vyjadreniu k
odvolaniu žalovaného 1/ žalobca považuje nielen za osvedčené, ale aj za preukázané, že záložným
právom zabezpečená úverová pohľadávka sa premlčala, a že sa premlčalo aj záložné právo. Na podporu
svojho tvrdenia priložil uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.2.2017, sp. zn. 26Co/14/2017-79,
ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu v Trnave zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 33C/71/2016-38,
kedy v obdobnej situácii, t.j. v situácii, kedy sa začalo s výkonom záložného práva, ktorého spornosť bola



náležíte osvedčená, súd neodkladné opatrenie nariadil a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
aj potvrdil.
Žalobca nespochybňuje, že záložný veriteľ môže záložné právo vykonať, aj keď záložným právom
zabezpečená pohľadávka nie je judikovaná, ako aj vtedy, ak záložca s výkonom záložného práva
nesúhlasí. Vykonať zákonným spôsobom ho môže však len vtedy, ak je sám záložným veriteľom, a ak vo
vzťahu k záložnému právo účinne nebola vznesená námietka premlčania. Ak aj v tejto situácii žalovaný
2/ záložné právo naďalej vykonáva, nemožno takéto konanie vyhodnotiť inak, ako vedome protiprávne.
Za tejto situácie je nepochybne dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia v prospech žalobcu
ako osoby ohrozenej protiprávnym konaním žalovaných a súd by nemal prihliadať na argumentáciu
žalovaného 1/, že nariadením neodkladného opatrenia by žalovanému 2/ vznikla ujma. Ak by žalovaný
2/ v konaní, ktoré by začalo na základe osobitnej žaloby preukázal, že je oprávnený záložné právo
vykonať, mohol by pristúpiť k vykonaniu dobrovoľnej dražby. Za situácie, kedy žalobca osvedčil a
preukázal premlčanie záložného práva a súčasne účinne spochybnil platnosť postúpenia pohľadávky na
žalovaného 2/, nemôže obstáť argumentácia žalovaného 1/, že žalobca bude mať možnosť po vykonaní
dražby domáhať sa určenia jej neplatnosti. Osvojením si takého výkladu by súd neposkytol žalobcovi
legitímne očakávanú súdnu ochranu.
Ak by odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že by návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, práve týmto postupom by došlo k nevyváženému odopretiu súdnej ochrany. Za
uvedenej situácie nariadenie neodkladného opatrenia v žiadnom prípade nemožno považovať za
nevyvážený zásah do vzťahov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia nie je znemožnená
ochrana oprávnených záujmov druhej strany tak, ako sa snaží naznačovať žalovaný 1/.
V prípade ak by bol žalovaný 1/ v konaní úspešný, navrhuje, aby mu súd náhradu trov právneho
zastúpenia nepriznal.
Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, a aby žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ods. 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ods. 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.



7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 331 ods.1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

9. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

10. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto
zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu
z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície
do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má
v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že
jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri



nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

14. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je v podiele X/
X výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., obec X. okres
L. zapísanej na LV č. XXXX H. X. Č.. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom
XXX, postavenom na parcele č. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B.J., spolu so
spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu so súpisným číslom XXX a na pozemku registra S. Č.. XXX/XX C. P. XXX T., druh pozemku:
Z. L. H. B. (ďalej len „byt“). Žalobca bytom ako zálohom zabezpečuje pohľadávku žalovaného 2/ voči
dlžníkom K. S., L. XX, X. a T. S., L. XX/A, X. zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.03.2009,
číslo úveru XXXXXXXXX. Žalovaný 2/ pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017 od Slovenskej sporiteľne, a.s.. Byt zabezpečuje pohľadávku na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.03.2009. Pôvodný veriteľ
Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 11.02.2015 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva
k bytu za účelom uspokojenia pohľadávky. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s., sa pohľadávka
stala splatnou 13.01.2015. Následná dobrovoľná dražba vykonaná na návrh Slovenskej sporiteľne,
a.s. bola neúspešná. Slovenská sporiteľňa postúpila predmetnú pohľadávku na súčasného veriteľa
žalovaného 2/, ktorý začal opätovne výkon záložného práva predajom bytu na dobrovoľnej dražbe.
Proces speňažovania bytu formou jeho predaja na dobrovoľnej dražbe reálne prebieha a pokračuje.
Žalobca podal dňa 29.11.2017 žiadosť o lustráciu súdnych konaní proti dlžníkovi K. S., L. XX, X. a T.
S., L. XX/A, X. na návrh žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. alebo žalovanému v 2. rade. Listom zo dňa
07.12.2017 boli žalobcovi zaslané informácie o prebiehajúcich konaniach proti dlžníkom K. S., L. XX, X.
a T. S., L. XX/A, X., medzi ktorými absentuje konanie začaté na návrh Slovenskej sporiteľne, a.s. alebo
žalovaného 2/. Na základe výsledkov lustrácie žalobca listami zo dňa 08.02.2018 žalovanému 1/ ako
dražobníkovi, ako aj žalovanému 2/ ako záložnému veriteľovi, vzniesol námietku premlčania záložného
práva k pohľadávke, ktorej zálohom je byt. Žalobca považuje nielen za osvedčené, ale aj za preukázané,
že záložným právom zabezpečená úverová pohľadávka sa premlčala, a že sa premlčalo aj záložné
právo.
Súd sa pri rozhodovaní stotožnil s návrhom žalobcu a mal za to, že ak žalovaní 1/ a 2/ budú nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe, prípadné konanie vo
veci samej sa stane bezpredmetným, čo odôvodňuje potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorého účelom je umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. a II. uznesenia.
Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu.

15. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade
je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa
v danom právnom vzťahu. Pre nariadenie neodkladné ho opatrenia postačuje, ak je osvedčený
nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, musia byť však osvedčené aspoň
základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Osvedčená skutočnosť
sa vzhľadom na všetky okolnosti musí súdu javiť ako nanajvýš pravdepodobná.
Žalobca základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia
nepreukázal.

16. Je nesporné, že žalovaný 2/ pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 23.06.2017 od Slovenskej sporiteľne, a.s., byt zabezpečuje pohľadávku na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.03.2009. Tiež je nesporné (nakoľko
to tvrdí žalovaný 1/ žalobca), že pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s., listom zo dňa 11.02.2015



oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k bytu za účelom uspokojenia pohľadávky. Tiež je
nesporné, že dobrovoľná dražba vykonaná na návrh Slovenskej sporiteľne, a.s. bola neúspešná a po
postúpení pohľadávky na súčasného veriteľa žalovaného 2/, tento začal opätovne výkon záložného
práva predajom bytu na dobrovoľnej dražbe.

17. Odvolací súd dodáva, že uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva dáva záložnému veriteľovi
možnosť speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, čo žalovaný 2/ urobil. Žalovaný 1/ pristúpil
k predaju zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, čím obaja žalovaní
postupovali v súlade so zákonom.

18. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), v prípade,
ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa ust.
§ 21 ods. 3 ZoDD osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému
okresnému úradu začatie súdneho konania.

19. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia ZoDD a záložný dlžník si myslí,
že bol dotknutý na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Záložný dlžník
sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku
speňaženého zálohu aj podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak preukáže naliehavý
právny záujem. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s tvrdením odvolateľa. Ak žalovaní postupujú v
súlade so zákonom (ZoDD) a žalobca nevyužil vyššie uvedené možnosti, neodkladné opatrenie nemôže
postihovať postup, ktorý je v súlade so zákonom.

20. K tvrdeniu žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do
práv žalovaných, odvolací súd dodáva, že práve výkon dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania
žalovaného 1/ a nariadením neodkladného opatrenia mu bude obmedzená jeho podnikateľskú činnosť,
hoci nie je osvedčené, že žalovaný 1/ koná v rozpore so ZoDD.
Odvolací súd tiež podotýka, že samotná existencia záložného práva, ktorá je spochybňovaná v rámci
konania vo veci samej spolu so zmluvou o poskytnutom úvere, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že považuje nielen za osvedčené, ale aj za preukázané, že záložným
právom zabezpečená úverová pohľadávka sa premlčala, a že sa premlčalo aj záložné právo uvádza, že
otázku premlčania záložného práva nie je možné posudzovať v tomto konaní, ale v inom konaní, kde by
bolo potrebné túto skutočnosť overiť uskutočnením ďalších dôkazov.
Takisto tvrdenie žalobcu, že žalovaný 2/, resp. Slovenská sporiteľňa, a.s. nikdy nedoručili oznámenie
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 22.3.2017 obom žalovaným ako spoludlžníkom a
výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.03.2017 bola adresovaná T. L. ako spoludlžníčke na meno
„T. S." na adresu „L. XX/A, XXX XX X.", pričom T. L. sa po rozvode odsťahovala na adresu T. W. XXX/
XX, XXX XX V. W., nie je možné riešiť v tom konaní, nakoľko sa dokazovanie v tomto štádiu konania
nevykonáva.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, neosvedčil, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ dochádza k
takému správaniu, ktoré vyžaduje nevyhnutnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Preto odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

22. Odvolací súd dodáva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol voči žalovanému 1/
aj 2,/ a to v zmysle § 379 písm. a) CSP, nakoľko od rozhodnutia odvolacieho súdu závisí aj výrok voči
žalovanému 2/, ktorý odvolanie nepodal.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Nakoľko bol žalovaný 1/ v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú
náhradu trov konania.

24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.



25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).