Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/244/2017 z 20. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2019, sp. zn. 4Cob/244/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1716203765.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/244/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1716203765.1 | 2019-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68d25dd7-79a1-4657-867d-39b75cdecb33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1716203765.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/244/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716203765
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716203765.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: QUALITA, s. r. o.,
Pannónska 1721/21, 900 21 Svätý Jur, IČO: 47 437 430, právne zastúpený SODOMA VULGAN, spol. s
r.o., Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanému: SVT Golem s.r.o., Mierové
nám. 2/11 903 01 Senec, IČO: 35 727 128, o zaplatenie náhrady škody a iné vo výške 4.612,50 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/147/2016-78 zo
dňa 01.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/147/2016-78 zo dňa 01.03.2017
p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že žalobu zamietol a
žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania.
Súd vec právne posúdil na základe ustanovení § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. a), § 2 ods. 2, § 8 ods.
5, § 8a ods. 1, § 8a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
aj „ZoVBNP“), § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2016 domáhal
toho, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.612,50 eur s príslušenstvom
a priznal mu náhradu trov súdneho konania, a to titulom nároku na náhradu škody. Uviedol, že nárok na
náhradu škody mu vznikol z troch dôvodov, a to suma 2.820,89 eur ako suma uhradená žalovaným za
spotrebu energií za obdobie, keď byty ešte neboli skolaudované, suma 1.552,50 eur ako fakturovaný
poplatok na základe neoprávneného odberu vody a škoda vo výške 240,- eur za úhradu opravy kotolne
za obdobie pred skolaudovaním bytov. Mal za to, že zodpovednosť žalovaného vyplýva z § 8 ods. 5
ZoVBNP, bolo povinnosťou žalovaného, ako správcu, upozorniť na skutočnosť, že spoločenstvo nemôže
uhrádzať záväzky vzniknuté jednotlivým vlastníkom bytov z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedol,
že dňa 14.09.2015 bola podpísaná zmluva medzi žalobcom a vlastníkmi bytov v dome na Q. X/E
v J., čím došlo k nahradeniu žalovaného ako správcu. Svoju aktívnu legitimáciou zdôvodnil žalobca
tým, že ako správca má oprávnenie zastupovať vlastníkov bytov aj pred súdom, a preto je aktívne aj
pasívne legitimovaným, a to podľa § 8b ods. 1 prvá veta ZoVBNP. Poukázal na dodržanie subjektívnej
a objektívnej premlčacej lehoty pri podaní žaloby, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného zdôvodnil
odkazom na § 420 OZ v spojení s § 8b ods. 2 písm. a) ZoVBNP.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že ku dňu spísania vyjadrenia mal platnú Zmluvu o výkone správy a bol
správcom predmetného polyfunkčného domu. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu



a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Mal tiež za to, že vznesený nárok je premlčaný. Okrem
toho poukázal na skutočnosť, že zmluva o výkone správy nemala všetky potrebné náležitosti, vrátane
chýbajúcich podpisov.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Predmetom konania bol
peňažný nárok pozostávajúci z troch skutkových základov. Prvým skutkovým základom bolo porušenie
právnej povinnosti žalovaného pri výkone podnikateľskej činnosti, ako správcu bytového domu, ktorého
právna povinnosť bola daná osobitným zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, a v dôsledku porušenia ktorej došlo k porušeniu právnej povinnosti vlastníkov bytov a
nebytového priestoru vo vzťahu k tretej osobe (BVS, a.s.), následkom ktorého si táto tretia osoba vzniesla
nárok, a tento bol uspokojený žalovaným z majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím došlo k
zmenšeniu majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Druhým a tretím skutkovým základom bolo
poskytnutie plnenia žalovaným, ako správcom bytového domu, z majetku vlastníkov bytov a nebytových
priestorov za plnenia poskytnuté vlastníkom bytov a nebytového priestoru, nesúvisiace so správou bytov
a nebytových priestorov, čím došlo k zmenšeniu majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Uviedol, že žalovaný pri takomto poskytnutí plnenia porušil svoju právnu povinnosť. Mal za to, že právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje osobitným zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov a subsidiárne Občianskym zákonníkom.
V odôvodnení rozhodnutia k prvému skutkovému základu súd uviedol, že správca v súdnom konaní
vystupoval ako zástupca, teda nie vo vlastnom mene a na vlastný účet, a preto nemal byť stranou
sporu, nemal teda aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko táto prislúchala vlastníkom bytov a nebytových
priestorov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 180/2008 zo
dňa 15.10.2009, doktrinálny výklad a dôvodovú správu k zákonu č. 268/2008 Z.z.. Mal za to, že nie
je možné rozdeliť konanie správcu, aby raz konal v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov
a v konaní pred súdom, a pritom o tom istom hmotnom práve konal vo vlastnom mene. Súd preto
žalobu v časti vzneseného nároku na náhradu škody, na zaplatenie sumy 1.552,50 eur, ako majetkovej
ujmy, vzniknutej zaplatením tejto sumy spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., zamietol
pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie. Pokiaľ ide o druhý a tretí skutkový základ, tieto nároky súd
posúdil ako poskytnutie plnenia vlastníkmi bytov a nebytového priestoru bez právneho dôvodu podľa
§ 451 ods. 2 OZ, pričom žalovaný pri tomto konaní porušil svoje povinnosti správcu bytového domu.
Súd mal za to, že žalovaný ako správca nemohol konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov
ohľadne majetku netýkajúceho sa správy bytového domu. Uviedol, že kolaudácia bola vykonaná a
rozhodnutie bolo právoplatné dňom 22.02.2013, takže žiadne záväzky vzniknuté pred týmto dňom, bez
ohľadu na ich splatnosť, sa netýkali správy predmetného bytového domu, žalovaný tak nebol oprávnený
podľa ZoVBNP zastupovať pri vyporiadavaní týchto záväzkov vlastníkov bytov a nebytového priestoru
a nemohol nakladať so zverenými prostriedkami tak, že splnil záväzok nesúvisiaci s výkonom správy
bytového domu. Žalovaný poskytnutím sumy 2.820,89 eur a 240,- eur porušil svoju právnu povinnosť
hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou,
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy v zmysle § 8b ods. 2 písm. a) ZoVBNP), a v
dôsledku tohto konania došlo k zmenšeniu majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Keďže vo
vzťahu medzi žalovaným, ako predchádzajúcim správcom bytového domu a žalobcom, ako aktuálnym
správcom bytového domu, išlo o vymáhanie škody, vzniknutej v dôsledku nedostatočného plnenia
povinností správcu podľa zákona, teda ide o pohľadávku vlastníkov bytov a nebytového priestoru, potom
aj v tomto mal žalobca konať v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytového priestoru. Žalobca však
konal vo vlastnom mene, teda nebol vecne aktívne legitimovaný. Súd preto žalobu v časti vzneseného
nároku na náhradu škody na zaplatenie sumy 240,- eur a 2.820,89 eur, ako majetkovej ujmy vzniknutej
zaplatením týchto súm spoločnosti STAV-COLOR investičná, s.r.o. a Q. Š., zamietol pre nedostatok
vecnej aktívnej legitimácie, a žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie
odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalobca namietal existenciu aktívnej vecnej legitimácie a poukázal na § 8b zákona č. 182/1993 Zb.,
ktorý súdy v rozhodnutia vykladajú tým spôsobom, že správca je od 01.07.2004 oprávnený vymáhať
nedoplatky od iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov priamo vo svojom mene, a teda nie v mene
samotných vlastníkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo
180/2008 zo dňa 15.10.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co 508/2013 zo dňa
20.04.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co 472/2012 zo dňa 17.06.2013, ktoré



uvádzajú právo správcu konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo vlastnom mene a v spore
je preto aktívne vecne legitimovaným subjektom. Mal za to, že hoci spomínané rozhodnutia pojednávajú
primáme o § 8b ods. 2 písm. e) je podľa jeho názoru plne možné vtiahnuť tieto rozhodnutia aj na postup
správcu podľa § 8b ods. 2 písm. c). Uviedol, že argumentácia súdu, v zmysle ktorej nemožno akceptovať
výklad krajského súdu je nedostatočná, a tým, že sa súd nevysporiadal s citovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR, porušil princíp právnej istoty. Ďalej namietal, že žalobca v konaní vystupoval
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov a súd vyhodnotil podanú žalobu príliš formalisticky, hoci
z podanej žaloby, vyjadrení a vykonávaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca koná ako zástupca
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Q. K.. Č.. X v J., pričom poukázal na § 124 CSP. Vzhľadom
na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 4.612,50 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania a pre prípad, že by krajský
súd nevyhovel tomuto návrhu na zmenu rozhodnutia, žiadal, aby zrušil rozhodnutie Okresného súdu
Pezinok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 36Cb/147/2016-78 zo dňa 01.03.2017 je potrebné potvrdiť
ako vecne správny.

5. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj
„ZoVBNP“) účinného ku dňu zistenia porušenia povinnosti vlastníkmi bytov ako aj ku dňu zmenšenia
majetku a predovšetkým ku dňu podania žaloby, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/147/2016-78 zo dňa 01.03.2017, pretože vykazuje známky vecnej
správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za
následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

9. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie
oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne
cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide.



10. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým súd dospel v napadnutom rozhodnutí.
Súd správne posúdil otázku chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa v danom čase účinného
znenia § 8b ods. 1 ZoVBNP, bol správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a bol oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v ustanovení § 8b upravuje zastúpenie vlastníkov bytov ex lege, pričom vychádza
z princípu priameho zastúpenia, ktorého podstatou je, že zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje
svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom
zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. To znamená, že v konaniach sú aktívne
a pasívne legitimovaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, títo sú účastníkmi konania a
správca za nich koná iba ako zákonný zástupca (k rovnakým právnym záverom dospel Krajský súd v
Bratislave napr. v rozhodnutí sp. zn. 7Co/220/2018 zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 1Cob/135/2018 zo dňa
29.10.2018). Po preskúmaní veci, dospel odvolací súd k záveru, že medzi sporovými stranami neexistuje
žiadny právny vzťah, právny vzťah existoval len medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov a žalovaným. Žalobca je v právnom vzťahu s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na
základe Zmluvy o výkone správy (ktorej kópia je žurnalizovaná na č. l. 28 a nasl. súdneho spisu), pričom
tak v zmysle článku III. ods. 1 písm. f) predmetnej zmluvy o výkone správy, ako aj v zmysle zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je žalobca povinný vykonávať správu domu v mene vlastníkov
bytov a na ich účet. V danom prípade však žalobca v rozpore s vyššie uvedeným podal žalobu vo svojom
mene napriek tomu, že na podanie takejto žaloby vo svojom mene nebol aktívne legitimovaný.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 180/2008, závery v ňom vyslovené sa týkali oprávnenia správcu bytov a
nebytových priestorov vyplývajúceho zo zákona č. 182/1993 v znení účinnom do novely tohto zákona
vykonanej zákonom č. 268/2007 Z.z., účinnej od 01.07.2007. Do 30.06.2007 bol správca oprávnený
konať vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov, avšak od uvedenej novely citovaného zákona, je
správca oprávnený konať samostatne v mene vlastníkov bytov a na ich účet a je oprávnený konať pri
správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v súdnom spise chýba splnomocnenie žalobcu
na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom súdnom konaní, nakoľko
plnomocenstvo pre správcu obsiahnuté v článku XII. Zmluvy o výkone správy domu, v zmysle ktorej
„Vlastníci domu týmto splnomocňujú správcu na všetky právne úkony, ktoré vykonáva správca v mene
vlastníkov na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z výkonu správy podľa tejto zmluvy v prospech
a v mene spoluvlastníkov domu, ktorí budú z týchto úkonov spoločne a nerozdielne zaviazaní.“, ani
vymedzenie práv a povinností správcu v článku III. Zmluvy o výkone správy domu, podľa ktorého
„Správca sa zaväzuje zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody,
ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb“, nemožno v žiadnom prípade považovať za postačujúce na
to, aby správca mohol vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto súdnom konaní zastupovať.
Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorého súd posudzoval otázku postavenia
a označenia strán príliš formalisticky. Nesprávne určenie žalobcu, a tým nesprávne určenie aktívnej
vecnej legitimácie v konaní, nie je nedostatkom, ktorý v konaní možno odstrániť. Jednou z úloh súdu v
konaní je správne posúdiť a vyhodnotiť, či práve žalobca, označený v žalobnom návrhu, je nositeľom
tvrdeného subjektívneho práva, pričom ak súd dospeje k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,
nevyhnutným procesným následkom je strata sporu pre žalobcu. Nesprávne určená aktívna vecná
legitimácia nie je odstrániteľnou vadou podania, súd nevyzýva na jej odstránenie. Ako nedôvodná sa
preto odvolaciemu súdu javí námietka žalobcu, podľa ktorého mal súd s poukazom na § 124 CSP
podanie posúdiť podľa jeho obsahu resp. námietka, že vykonané dokazovanie preukazuje, že žalobca
uplatňoval práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na základe uvedeného má dovolací súd za
to, že súd v konaní správne rozhodol, keď dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácii žalobcu, v
dôsledku čoho žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 257 CSP
tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko mu žiadne nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).