Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/135/2018 z 6. 5. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. mája 2019, sp. zn. 2Cob/135/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1616204175.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/135/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1616204175.1 | 2019-05-06 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fec9ac2-8469-4aed-a182-6863e9677129 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1616204175.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/135/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204175
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616204175.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá
spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Jakubovo
námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, zastúpený advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL
s.r.o., Na Hrebienku 40, Bratislava, IČO 36 677 175, proti žalovanému: OPERATON s.r.o., IČO: 46 601
619, Malacká 2716/48, 900 31 Stupava, zastúpený JUDr. Matejom Marhavým, advokátom, Šafárikovo
nám. č. 4, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 112 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/83/2016-68 zo dňa 9.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/83/2016-68 zo dňa 9.4.2018 z
r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu 11.05.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 112 € s príslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je nezávislou
spoločnosťou založenou na ochranu práv a zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-
obrazových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní,
najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukovo-obrazových
záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný prevádzkuje Penzión/Café ULIČKA, Hlavná 57,
Stupava. Kontrolnou činnosťou žalobcu bolo zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením,
prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov,
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť
primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov. Nakoľko žalovaný dobrovoľne odmenu neuhradil, žalobca ho písomnosťou zo dňa
29.09.2015 „Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyporiadanie nárokov“ vyzval na dobrovoľné
zaplatenie sumy 112 €. Ročný paušál bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu, tarify pre výber odmien
schvaľuje valné zhromaždenie žalobcu, tieto sa nestanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom.
Platný Sadzobník žalobcu je založený na systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaný na systéme
zliav. Primeraná odmena podľa žalobcu pozostáva: a) zo sumy 40 € za obdobie od 01.01.2014 do
31.12.2014, kaviareň v zmysle bodu A) sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2014 ako odmena
za stravovacie a pohostinské prevádzky, b) zo sumy 72 €, penzión v zmysle bodu B) sadzobníka
žalobcu účinného od 01.01.2014 ako odmena za ubytovacie zariadenia. Súd vo veci rozhodol platobným
rozkazom č.k. 10Cb/83/2016-21 zo dňa 20.06.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že pri prenose zaznamenaných výkonov využíva platenú službu



prostredníctvom internetového portálu a nešíri záznamy výkonných umelcov, ktorých žalobca zastupuje,
a tiež že zo žaloby nijako nevyplýva výpočet údajne dlžnej sumy, ktorú žalobca uplatňuje. Napriek
opakovaným žiadostiam žalovaného o poskytnutie výpočtu žalobca nekomunikoval.

3. Žalobca sa k obsahu odporu vyjadril podaním doručeným súdu 18.10.2017, uviedol, že zoznamy
umelcov, ktorých zastupuje sú zverejnené na jeho internetovej stránke. Podľa § 84 ods. 1 Autorského
zákona je dôkazné bremeno skutočnosti, že v prevádzke žalovaného hrala hudba len interpretov a
producentov, ktorí vylúčili kolektívnu správu svojich práv na používateľovi, teda žalovanom, žalovaný
túto skutočnosť nepreukázal.

4. S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, ako aj právo strán, teda aj žalovaného, na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, súd rozhodol s poukazom na § 180 CSP, že vec prejedná v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď
zistil tento skutkový a právny stav: Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 29.09.2015
Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyporiadanie nárokov vyplýva, že žalobca vyzval
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 56 ods. 1 Autorského zákona,
a to vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných
podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva, ktoré žalobca vyčíslil sumou 224 € bez
určenia obdobia, za ktoré malo toto bezdôvodné obohatenia vzniknúť, pričom žalovaného vyzval na
zaplatenie sumy 112 €. Zo Sadzobníka žalobcu platného od 01.01.2014 vyplýva, že žalobca účtuje
odmeny za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia sumu
40/€ ročný paušál za stravovacie zariadenie do 100 m2, sumu 4 €/ročný paušál za zvukový prijímač na
izbe 1 ks a sumu 8 €/ročný paušál za zvukovoobrazový prijímač na izbe 1 ks. Zo Stanov žalobcu vyplýva,
že SLOVGRAM je nezávislá nezárobková spoločnosť s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá vykonáva
kolektívnu ochranu práv zastupovaných subjektov na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom
kultúry SR a spravuje práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov
v súlade s ustanoveniami zákona č 618/2003 Z.z. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci
dňa 09.04.2018 uviedol, že žalovaný od roku 2016 využíva platenú službu JAM-WEB, ide o držiteľa
licencii na šírenie autorských diel cez internetový portál, za ktoré uhrádza žalovaný odmenu, a to od
septembra 2016. Voči uplatnenému nároku uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku
bezdôvodného obohatenia, ktorú požaduje, zo zaslanej výzvy vyplýva len všeobecné konštatovanie, že
sa žalovaný obohatil. V danej výzve nie je žiadna konkrétna suma, ktorá by odôvodňovala výpočet či
už 224 €, alebo 212 €, ani žalobe samej, ani vo vyjadrení k odporu nie je špecifikované, na základe
čoho si žalobca výšku bezdôvodného obohatenie uplatňuje, odkaz na sadzobník považuje žalovaný za
nedostačujúci, lebo ani z tohto sadzobníka nevyplýva výška žalovanej istiny.

5. Súd prvej inštancie poukázal na § 78 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), § 78 ods. 4 písm. b) autorského zákona, § 79
autorského zákona, § 81 ods. 1 písm. i) a j) autorského zákona, § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona,
§ 84 ods. 1 autorského zákona, 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 153 ods.
1 CSP, § 154 CSP.

6. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a to z
dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dokazovania. Žalobca opiera v žalobe
uplatnený nárok v podstate výlučne o skutkové tvrdenia, že žalovaný prevádzkuje Penzión/Café
ULIČKA, Hlavná 57, Stupava, v priestoroch ktorého bolo tvrdenou kontrolnou činnosťou žalobcu zistené,
že žalovaný disponuje technickým zariadením prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu
verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, preto
sa bezdôvodne obohatil na úkor práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov
zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov.

7. V sporovom konaní majú strany povinnosť tvrdenia, pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa sporu (§ 150 CSP) a povinnosť dôkaznú, ktorá znamená, že strana sporu
musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak sú tvrdenia strán sporné, súd musí vyhodnotiť
ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Súd však sám ex lege nevykonáva dokazovanie na
preukázanie sporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený
skutkový stav, z ktorého vychádza v rozhodnutí o veci. Posúdenie, či je skutkové tvrdenie strany sporné
alebo nesporné vychádza z toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. To znamená, že sporným



je len také skutkové tvrdenie, ktoré bolo protistranou účinne popreté, pričom popretie musí byť výslovné
a konkrétne. V prípade, že strana neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, procesným
dôsledkom je domnienka, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Súd vychádzal zo zhodného
tvrdenia strán sporu, že žalovaný prevádzkoval v rozhodnom období Penzión/Café ULIČKA, na ulici
Hlavná 57 v Stupave, ktoré žalovaný nesporoval. Podľa žalobcu však mal žalovaný získať v obdobie
za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 112 €, ktorá suma má vyplývať z jeho sadzobníka.
Skutkové tvrdenia v žalobe žalobca napriek tomu, že ich žalovaný v celom rozsahu sporoval, ničím
nepreukázal. Žalobca v priebehu konania, ani v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu neuviedol žiadne
konkrétne tvrdenie a nepredložil súdu žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť konkrétne
skutkové okolnosti zakladajúce samotný nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, či
už vo výške 112 €, alebo vo výške 224 €, ako uvádza vo výzve žalovanému. Z obsahu žaloby ani z
produkovaných dôkazov nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností dospel k
záveru, že žalovaný v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 disponoval technickým zariadením, alebo
viacerými technickými zariadeniami prostredníctvom ktorými podľa žalobcu dochádzalo k vykonávaniu
verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov a
čím tieto skutkové okolnosti preukazuje. V žalobe síce uvádza všeobecné tvrdenie, že tieto skutkové
okolnosti zistil vlastnou kontrolnou činnosťou, avšak o jej vykonaní ani o kontrolou zistených záveroch,
na ktorých postavil obsah žaloby, nepredložil súdu žiadny dôkaz. Samotná výzva žalobcu nepreukazuje
ani vznik bezdôvodného obohatenia a ani jeho výšku.

8. Žalobca sa síce k obsahu odporu vyjadril podaním doručeným súdu 18.10.2017, avšak ani k tomuto
vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce sporové skutkové tvrdenia. Súd sa nestotožnil s
názorom žalobcu o prenesení dôkazného bremena na žalovaného v súdenej veci s poukazom na § 84
ods. 1 autorského zákona, citované ustanovenie by súd mohol aplikovať, keď by bolo preukázané, že
žalovaný v rozhodnom období disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo
k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov, potom by ho zaťažovalo dôkazné bremeno, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu
svojich práv žalobcom. V súdenej veci však žalobca nepreukázal ani skutkové okolnosti, že žalovaný v
rozhodnom období disponoval technickým zariadením alebo viacerými zariadeniami, prostredníctvom
ktorých dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu kolektívne spravovaného práva.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobu zamietol ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

10. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Vychádzal z tvrdenia, že žalovaný prevádzkuje Penzón/Café ULIČKA, Hlavná 57, Stupava. Podľa
žalobcu však mal žalovaný získať v obdobie za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 112 €,
ktorá suma má vyplývať z jeho sadzobníka. Skutkové tvrdenia v žalobe žalobca napriek tomu, že ich
žalovaný v celom rozsahu sporoval, ničím nepreukázal.

12. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dokazovania vo vzťahu k výške nároku, samotný
odkaz na sadzobník neumožňuje súdu prijať záver o dôvodnosti výšky bezdôvodného obohatenia, či
už v sume 112 € alebo v sume 224 €. Súd prvej inštancie však nemal za preukázané, že v priestoroch
prevádzky žalovaný disponoval v rozhodnom období technickým zariadením, prostredníctvom ktorého
dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu kolektívne spravovaného práva, napriek tomu, že
prítomnosť technického zariadenia v prevádzke žalovaného v rozhodnom období žalovaný žiadnym
spôsobom nesporoval, či nepoprel.

13. V tejto súvislosti sám súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, cit. „Ak
sú tvrdenia strán sporné, súd musí vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Súd však
sám ex lege nevykonáva dokazovanie na preukázanie sporných skutkových tvrdení strán. Nesporné
skutkové tvrdenia si súd osvoji ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v rozhodnutí o veci.



Posúdenie, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné vychádza z toho, či bolo tvrdenie účinne
popreté protistranou. To znamená, že sporným je len také skutkové tvrdenie, ktoré bolo protistranou
účinne popreté, pričom popretie musí byť výslovné a konkrétne. V prípade, že strana neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, procesným dôsledkom je domnienka, že skutkové tvrdenia
protistrany sú nesporné. Prítomnosť technického zariadenia v kaviarni, ako aj v rámci jednotlivých izieb
penziónu okrem iného preukazujú aj fotografie prevádzky žalovaného, ktoré sú verejne dostupné na
internetovej stránke žalovaného ako aj fotografie zverejnené na facebookovom profile žalovaného.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené je toho názoru, že v konaní bolo preukázané a je nesporné, že
žalovaný vo svojej prevádzke v rozhodnom období disponoval technickým zariadením, prostredníctvom
ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov
a audiovizuálnych záznamov. Rovnako sa nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dokazovania vo vzťahu k výške nároku, keď uvádza,
že samotný odkaz na sadzobník žalobcu neumožňuje prijať záver o dôvodnosti výšky bezdôvodného
obohatenia. Opätovne zdôraznil, že uplatnená odmena vo výške 112,- € pozostáva z primeranej odmeny
za „stravovacie a pohostinské prevádzky" do 100 m2 = kaviareň za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014 v
zmysle bodu A.) Sadzobníka účinného od 01.01.2014 vo výške 40,-€; primeranej odmeny za „ubytovacie
zariadenia" = penzión za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014, v zmysle bodu B.) Sadzobníka účinného
od 01.01.2014, v rámci ktorého sa nachádza 9 izieb so zabudovaným zvukovo-obrazovým prijímačom,
pričom výsledná odmena za všetky izby predstavuje 72,-€.

15. Pri tvorbe sadzobníka žalobca vždy vychádza zo súkromnoprávnych príkazov ním zastupovaných
nositeľov práv, ktorí sú reprezentovaní Valným zhromaždením žalobcu. Riadi sa však aj zákonnými
ustanoveniami určujúcimi kritériá, ktoré je žalobca povinný zohľadniť pri tvorbe jednotlivých položiek v
rámci sadzobníka. Žalobca pri tom dbá aj na ekonomickú hodnotu ním poskytnutej služby kolektívnej
správy a tiež na ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany. Žalobca sa nijakým spôsobom
neodchýlil od vyššie uvedených kritérií a ním schválený sadzobník neporušuje zákon a ani ho
neobchádza.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluva vychádza zo všeobecného rámca stanoveného
sadzobníkom avšak sú v nej zapracované aj všetky špecifiká týkajúce sa prevádzky konkrétneho
používateľa. V prípade, ak prevádzkovateľ ako potenciálny používateľ nesúhlasí so sumou, ktorú je
podľa verejne dostupného sadzobníka povinný uhradiť ako odmenu organizácii kolektívnej správy práv,
je oprávnený obrátiť sa na súd a žiadať ho, aby určil výšku primeranej odmeny, avšak ešte pred tým
ako sa stane samotným používateľom. V prípade ak používateľ neplní povinnosť uhrádzať primeranú
odmenu od momentu, kedy vznikol na takúto odmenu nárok, porušuje ustanovenia autorského zákona a
následné kroky zo strany žalobcu ako organizácie kolektívnej správy práv sú len kontrolného charakteru.
Za daných okolností, by sa súd mal zaoberať výlučne na preskúmanie zákonnosti stanovenia výšky
primeranej odmeny v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. h), nakoľko zásah súdu do výšky primeranej odmeny
by znamenal porušenie povinností kolektívneho správcu v zmysle cit. ust. § 81 ods. 1 písm. h).

17. Zdôraznil, že používateľ vopred neoznámil úmysel používať predmety ochrany podľa autorského
zákona spravované žalobcom a nedošlo k dohadovaniu podmienok dohody o primeranej odmene, ale
predmety ochrany použil priamo, žalobca ho vyzval na splnenie povinnosti. Avšak ani napriek opätovným
výzvam. ktorých odosielateľom bol aj priamo žalobca, alebo jeho právny zástupca, nedošlo k splneniu
povinnosti.

18. Splnenie povinnosti tvrdenia, ako i unesenie dôkazného bremena, sa však neviaže výlučne na
žalobu a k nej pripojené listinné dôkazy. Preto ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že tvrdený
skutkový stav v danom štádiu konania nie je možné vziať za základ rozhodnutia, pretože vyžaduje
ďalšie dokazovanie, musí umožniť žalobcovi preukázať jeho nárok, a to z hľadiska okruhu všetkých
relevantných skutočností, určených hypotézou dotknutej hmotnoprávnej normy, v danom prípade
príslušného ustanovenia, resp. príslušných ustanovení autorského zákona, ergo vyzvať žalobcu na
predloženie potrebných listinných dôkazov.

19. Konanie pre súdom prvej inštancie má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv
a záujmov (tzv. fair process), preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu
prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv.



20. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný poukazuje na zásadu kontradiktórnosti civilného
procesu v zmysle čl. 8 CSP, podľa ktorého „strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu“. Žalobca nemôže na uvedené dôkazy poukazovať až v odvolacom konaní,
nakoľko nejde o dôkazy, ktoré by mohol súd vykonať bez návrhu. Vo vzťahu k uplatnenej výške nároku
žalobcu je takisto nutné súhlasiť s odôvodnením prvostupňového rozsudku, v zmysle ktorého mal súd
prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v podanej žalobe ako aj v
odvolaní vychádza pri výpočte výšky nároku z primeranej odmeny, ktorý pojem žiadnym spôsobom
nešpecifikuje a uvádza, že pri tvorbe sadzobníka vychádza zo súkromno-právnych príkazov, ktorý pojem
opäť žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Oba pojmy sú neurčité a neurčiteľné. Je nutné sa stotožniť s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (bod 26), v zmysle ktorého žalobcom produkované dôkazy
(výzva žalovanému, sadzobník a stanovy) neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutkových
tvrdení.

22. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu ohľadne poukazovania na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 14Co/177/2012, nakoľko neunesenie dôkazného bremena nemôže znamenať vadu
návrhu.

23. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 112 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
žalobca je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv a zastupuje práva výkonných umelcov,
výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a audiovizuálnych záznamov. SLOVGRAM je občianskym
združením fyzických a právnických osôb podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení
neskorších predpisov. Pôsobí na území SR a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v
rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy
súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z.

25. Je nesporné, že žalovaný je podnikateľ, ktorý prevádzkuje penzión/cafe v priestoroch
ktorej bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením
prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových
záznamov a audiovizuálnych záznamov. Odvolací súd súhlasne ako žalobca poukazuje na ust. §
65 ods. 1 a 2 zák. č. 618/2003 podľa ktorého patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového
záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom
technického zariadenia primeraná odmena. Primeraná odmena patrí v zmysle ust. § 67 ods. 1 zák. č.
618/2003 aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu (zvukovo-obrazového záznamu). Uvedená povinnosť
vysporiadania nárokov horeuvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z ust. § 5 zák. č. 96/1991
zb. V zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v
rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom
technického zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy t.j. je povinný uhradiť odmeny
autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-
obrazových záznamov).

26. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom skutkovom základe, že žalobca nepreukázal, že
bola a kedy bola vykonaná kontrola v zariadení žalovaného a na základe čoho si účtoval žalobca
odmenu vo výške 112 eur. Je nesporné, že predmetná odmena je za obdobie od 01.01.2014 do
31.12.2014 a táto odmena bola zostavená z dvoch položiek účtovaných podľa sadzobníka žalobcu a
to z položky primeranej odmeny za „stravovacie a pohostinské prevádzky" do 100 m2 = kaviareň za
obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014 v zmysle bodu A.) Sadzobníka účinného od 01.01.2014 vo výške 40,-€;
primeranej odmeny za „ubytovacie zariadenia" = penzión za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014, v zmysle



bodu B.) Sadzobníka účinného od 01.01.2014, v rámci ktorého sa nachádza 9 izieb so zabudovaným
zvukovo-obrazovým prijímačom, pričom výsledná odmena za všetky izby predstavuje 72,-€.

27. Je nesporné, že ani samotný žalovaný v rámci vykonaného dokazovania nerozporoval, že v
predmetných izbách má zabudované zvukovo-obrazové zariadenie resp., že tam má taktické zariadenie
z ktorého bolo možné vykonávať zvukové záznamy resp. audiovizuálne záznamy. Je nesporné,
že prítomnosť technického zariadenia v kaviarni ako aj v rámci jednotlivých izieb penziónu okrem
iného preukazujú fotografie prevádzky žalovaného, ktoré sú verejne dostupné na internetovej stránke
žalovaného.

28. Pokiaľ žalovaný uviedol na pojednávaní dňa 9.4.2018, že od roku 2016 používa platenú službu JAM-
WEB, ide o držiteľa licencii na šírenie autorských diel cez internetový portál, za ktoré uhrádza žalovaný
odmenu, a to od septembra 2016. Toto tvrdenie je vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke irelevantné, keďže
žalobca si uplatňoval zaplatenie predmetnej pohľadávky za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014.

29. Žalovaný v rámci celého prvoinštančného konania nerozporoval, že by sa v priestoroch
nenachádzali technické zariadenia prostredníctvom ktorých dochádzalo k vykonávaniu verejného
prenosu zaznamenaných výkonov.

30. Súd zamietol žalobu aj z toho dôvodu, že žalobca ničím neodôvodnil prečo si účtoval práve takú
odmenu akú si účtoval v súvislosti s porušovaním práv zo strany žalovaného. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ust. § 81 písm. h) autorského zákona podľa ktorého organizácia kolektívnej správy
je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať
s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí
používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona
za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na
použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s
povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia.

31. Za daných okolností by sa teda súd mal zamerať výlučne na preskúmanie zákonnosti stanovenia
výšky primeranej odmeny v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. h) nakoľko zásah súdu do výšky primeranej
odmeny by znamenal porušenie povinnosti kolektívneho správcu v zmysle cit. ustanovenia § 81 ods. 1
písm. h). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mal presne stanovený sadzobník
odmien v súvislosti s jeho činnosťou a bolo potrebné teda skúmať či tento sadzobník je alebo nie je
v rozpore s citovaným ustanovením § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona keďže, v zmysle neho
žalobcovi patrí odmena v súvislosti s porušovaním práv zo strany subjektov, ktorí používali technické
zariadenia a šíria zvukový alebo audiovizuálny záznam.

32. Podľa § 84 ods. 1 autorského zákona ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil
kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie
podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej
správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

33. Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné bremeno v danom prípade je na žalovanom, že k porušeniu
práv z jeho strany nedošlo. Argument súdu prvej inštancie, že v ust. § 84 ods. 1 autorského zákona platí
iba v prípade ak žalovaný v rozhodnom období disponoval technickým zariadením, prostredníctvom
ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov
a audiovizuálnych záznamov, je pravdivé avšak zo strany žalovaného nikdy nebolo rozporované, že v
rozhodnom období nedisponoval takýmto technickým zariadením.

34. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že posúdenie či je skutkové tvrdenie
strany sporu sporné alebo nesporné, vychádza z toho či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. To
znamená, že sporným je len také skutkové tvrdenie, ktoré bolo protistranou účinne popreté, pričom
popretie musí byť výslovné a konkrétne. V prípade, že strana neunesie bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany, procesným dôsledkom je domnienka, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.



35. Z uvedeného potom vyplýva, že je potrebné doplniť dokazovanie v predmetnej veci t.j. či v
rozhodnom období žalovaný disponoval technickými zariadeniami na zvukový alebo audiovizuálny
prenos záznamov a ak disponoval tak je na žalovanom, ktorú skutočnosť v rámci vykonaného
dokazovania nepoprel, iba tvrdil, že od roku 2016 používa platenú službu JAM-WEB, ktorá je držiteľom
licencie na šírenie autorských diel cez internetový portál, bude musieť žalovaný preukázať, že na
vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov v jeho prevádzke v rozhodnom období nedochádzalo, tak ako to vyplýva z ust. § 84 ods. 1
autorského zákona.

36. Pri opätovnom prejednaní veci sa súd bude musieť zaoberať aj otázkou výšky odmeny, ktorú
si uplatnil žalobca a platným sadzobníkom odmien a či tento sadzobník je v súlade s príslušnými
ustanoveniami autorského zákona.

37. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

38. S poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP pri opätovnom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne
aj o trovách konania.

39. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).